C-474/24

YT,

DI,

RN

za účasti:

Österreichische Datenschutzbehörde,

Nationale Anti ‑ Doping Agentur Austria GmbH (NADA Austria),

Právo Únie

Rakúske právo

Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

Analýza

O prvej otázke

O reštriktívnom výklade článku 2 ods. 2 písm. a) GDPR

Uplatnenie na tento prípad

Záver o druhej otázke

O piatej otázke

Význam „trestnej“ povahy uznaní za vinného a porušení v zmysle článku 10 GDPR

Analýza „trestnej“ alebo netrestnej povahy v zmysle článku 10 GDPR, pokiaľ ide o uznania za vinného a porušenia v oblasti antidopingových pravidiel

– Právna kvalifikácia porušenia antidopingových pravidiel vo vnútroštátnom práve

– Úvodné pripomienky a pripomenutie zásad

– O vhodnosti uverejňovania na dosiahnutie sledovaných cieľov

– O nevyhnutnosti uverejnenia vzhľadom na sledované ciele

– O primeranosti „stricto sensu“, teda vyvážení dotknutých záujmov

O okamihu vyvažovania

Záver k tretej a štvrtej otázke

1. Právna úprava v oblasti športu sa nachádza na pomedzí viacerých normatívnych prameňov práva. Svedčí o tom antidopingová úprava, ktorá je výsledkom spoločnej tvorby súkromnej a verejnej sféry. Predovšetkým Svetový antidopingový kódex (WADC), prijatý na základe štatútu Svetovej antidopingovej agentúry (WADA), je nástrojom súkromného práva, ktorý sa signatárske štáty zaviazali dodržiavať prostredníctvom Medzinárodného dohovoru OSN proti dopingu v športe( 2 ). Táto právna úprava, ktorej cieľom je harmonizovať antidopingové politiky, pravidlá a predpisy športových organizácií a verejných orgánov na celom svete, tak vytvára skutočne osobitný nadnárodný odvetvový právny systém.( 3 )

2. Súdny dvor už rozhodoval o zlučiteľnosti športových predpisov s právom Únie, najmä z hľadiska slobodného poskytovania služieb alebo hospodárskej súťaže.( 4 )

3. Prejednávaná vec dáva Súdnemu dvoru príležitosť po prvýkrát( 5 ) posúdiť niektoré aspekty antidopingovej úpravy z hľadiska požiadaviek spojených s ochranou osobných údajov. Ide totiž o zosúladenie na jednej strane požiadaviek etického športu, ktoré sa v prejednávanej veci prejavujú menovitým zverejnením sankcií uložených športovcom v prípade porušenia antidopingových pravidiel online, a na druhej strane ochrany osobných údajov uvedených športovcov vyplývajúcej z nariadenia (EÚ) 2016/679( 6 ) (ďalej len „GDPR“).

4. V čase, keď prebieha revízia WADC( 7 ), by pôsobnosť rozsudku, ktorý sa má prijať, mohla presahovať európske hranice.

Právny rámec

Právo Únie

7. Odôvodnenie 35 GDPR stanovuje, že „osobné údaje týkajúce sa zdravia by mali zahŕňať všetky údaje týkajúce sa zdravotného stavu dotknutej osoby, ktoré poskytujú informácie o minulom, súčasnom alebo budúcom fyzickom alebo duševnom zdravotnom stave dotknutej osoby. Zahŕňajú aj informácie o fyzickej osobe získané pri registrácii na účely poskytovania služieb zdravotnej starostlivosti danej fyzickej osobe; číslo, symbol alebo osobitný údaj, ktorý bol fyzickej osobe pridelený na individuálnu identifikáciu tejto fyzickej osoby na zdravotné účely; informácie získané na základe vykonania testov alebo prehliadok častí organizmu alebo telesných látok vrátane genetických údajov a biologických vzoriek; a akékoľvek informácie, napríklad o chorobe, zdravotnom postihnutí, riziku ochorenia, anamnéze, klinickej liečbe, alebo o fyziologickom alebo biomedicínskom stave dotknutej osoby bez ohľadu na zdroj týchto informácií, či už pochádzajú napríklad od lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka, z nemocnice, zo zdravotníckej pomôcky alebo z vykonania diagnostického testu in vitro “.

8. Článok 2 GDPR s názvom „Vecná pôsobnosť“ v odseku 1 stanovuje, že „toto nariadenie sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie inými než automatizovanými prostriedkami v prípade osobných údajov, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému“. Z článku 2 ods. 2 písm. a) GDPR vyplýva, že toto nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov „v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie“.

…“

11. Článok 6 toho istého nariadenia, nazvaný „Zákonnosť spracúvania“, uvádza:

„1. Spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

…

c) spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa;

…

…“

12. Článok 9 ods. 1 GDPR, nazvaný „Spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov“, zakazuje okrem iného spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa zdravia. Článok 9 ods. 2 písm. g) tohto nariadenia stanovuje, že zákaz sa neuplatňuje, ak je „spracúvanie… nevyhnutné z dôvodov významného verejného záujmu na základe práva Únie alebo práva členského štátu, ktoré sú primerané vzhľadom na sledovaný cieľ, rešpektujú podstatu práva na ochranu údajov a stanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na zabezpečenie základných práv a záujmov dotknutej osoby“.

13. Článok 10 GDPR s názvom „Spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky [uznania za vinného zo spáchania trestných činov a priestupkov – neofciálny preklad ]“ stanovuje, že „spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky [uznania za vinného zo spáchania trestných činov a priestupkov – neofciálny preklad ]… sa vykonáva len pod kontrolou orgánu verejnej moci, alebo ak je spracúvanie povolené právom Únie alebo právom členského štátu poskytujúcim primerané záruky ochrany práv a slobôd dotknutých osôb. Každý komplexný register uznania viny za trestné činy [uznania za vinného zo spáchania trestných činov a priestupkov – neofciálny preklad ] sa vedie iba pod kontrolou orgánu verejnej moci“.

14. Článok 77 GDPR, nazvaný „Právo podať sťažnosť dozornému orgánu“, v odseku 1 stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, má každá dotknutá osoba právo podať sťažnosť dozornému orgánu, najmä v členskom štáte svojho obvyklého pobytu, mieste výkonu práce alebo v mieste údajného porušenia, ak sa domnieva, že spracúvanie osobných údajov, ktoré sa jej týka, je v rozpore s týmto nariadením.“

19. Österreichische Anti‑Doping Rechtskommission (Rakúska antidopingová právna komisia, ďalej len „ÖADR“) je verejná a nezávislá komisia vládnych orgánov, súkromných osôb a NADA, ktorá podľa § 7 ods. 1 ADBG má „viesť disciplinárne konania pre príslušný spolkový športový zväz v súlade s platnými antidopingovými pravidlami príslušného medzinárodného športového zväzu (antidopingové konanie)“.

20. Podľa § 21 ods. 3 ADBG má ÖADR „do 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia informovať Bundes‑Sportorganisation [Spolková organizácia športu], športové organizácie, športovkyne a športovcov, iné osoby a usporiadateľov súťaží, ako aj verejnosť o uložených zabezpečovacích opatreniach (napr. zákazoch činnosti) a rozhodnutiach v antidopingových konaniach s uvedením mena dotknutej osoby, doby trvania zákazu činnosti a jeho dôvodov bez toho, aby bolo možné z toho vyvodiť údaje týkajúce sa zdravia dotknutej osoby. Od tohto informovania možno upustiť v prípade osobitne zraniteľných osôb, amatérskych športovcov a osôb, ktoré poskytnutím informácií alebo inými upozorneniami podstatne prispeli k odhaleniu potenciálnych porušení antidopingových pravidiel. Zverejnenie týkajúce sa amatérskych športovcov sa uskutočňuje z dôvodov verejného zdravia, ak sa zistilo porušenie antidopingových pravidiel podľa § 1 ods. 2 bodu 3, ako aj bodov 9 až 11“.

21. Z § 23 ods. 14 ADBG v podstate vyplýva, že rovnaké povinnosti má Unabhängige Schiedskommission (Nezávislá rozhodcovská komisia, Rakúsko, ďalej len „USK“).

Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

26. Dňa 26. novembra 2021 rakúsky orgán na ochranu údajov túto sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Pokiaľ ide konkrétne o YT, jeho sťažnosť bola zamietnutá z dôvodu nedostatku záujmu na konaní z dôvodu, že jeho údaje ešte neboli zverejnené.

27. Žalobcovia teda podali na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu založenú na článku 78 ods. 1 GDPR. V tejto súvislosti NADA, žalovaná v prvom rade vo veci samej, uviedla, že zverejnenie osobných údajov na jej internetovom sídle je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti, ktorej podlieha, a na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme podľa článku 6 ods. 1 písm. c) a e) GDPR.

28. Vnútroštátny súd prerušil konanie vo veci samej z toho dôvodu, že USK podala návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci NADA a i.( 8 ). Po zamietnutí tohto návrhu z dôvodu neprípustnosti rozsudkom zo 7. mája 2024( 9 ) vnútroštátne konanie na vnútroštátnom súde pokračovalo.

29. Za týchto podmienok Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Patrí spracúvanie údajov o osobách, pri ktorých sa ich meno, vykonávaný šport, spáchané porušenie antidopingových pravidiel, [uložená] sankcia a začiatok a koniec sankcie zverejňujú vo všeobecne prístupnej časti internetových stránok [NADA] https://www.nada.at/de/recht/suspendierungen‑sperren vo forme záznamu v tabuľke a vo všeobecne prístupných tlačových správach [ÖADR] na https://www.oeadr.at, do pôsobnosti práva Únie v zmysle článku 16 ods. 2 prvej vety ZFEÚ, v dôsledku čoho sa na takéto spracúvanie osobných údajov uplatní [GDPR]?

6. V prípade kladnej odpovede na piatu otázku:

Musia činnosti, resp. rozhodnutia orgánu, na ktorý je podľa článku 10 GDPR delegovaný dohľad nad spracúvaním osobných údajov týkajúcich sa uznania za vinného zo spáchania trestných činov a priestupkov alebo súvisiacich bezpečnostných opatrení, podliehať súdnemu preskúmaniu?

7. Je sťažnosť podľa článku 77 GDPR týkajúca sa uvádzaného porušenia podľa článku 17 GDPR prípustná, ak v čase podania sťažnosti dozornému orgánu a vydania rozhodnutia dozorného orgánu ešte nedošlo k spracúvaniu osobných údajov dotknutej osoby, ale k spracúvaniu došlo v priebehu konania na odvolacom súde, resp. bude prípustná dodatočne, ak už v čase podania sťažnosti existujú konkrétne indície, že k spracúvaniu osobných údajov zo strany prevádzkovateľa bezprostredne dôjde, resp. dôjde v blízkej budúcnosti?“

30. Písomné pripomienky predložili žalobcovia vo veci samej, NADA, rakúsky orgán na ochranu údajov, Komisia, ako aj rakúska, lotyšská, holandská, poľská a fínska vláda. Žalobcovia vo veci samej, NADA, Komisia, ako aj rakúska, lotyšská a fínska vláda tiež predniesli svoje ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 13. mája 2025.

Analýza

31. Po preskúmaní prvej prejudiciálnej otázky týkajúcej sa uplatniteľnosti GDPR preskúmam druhú, piatu a šiestu otázku, ktoré sa týkajú určitých konkrétnych údajov, a následne sa budem zaoberať otázkou týkajúcou sa zásady proporcionality (tretia a štvrtá prejudiciálna otázka). Napokon preskúmam siedmu otázku, ktorá má procesnú povahu.

34. Na úvod by som chcel pripomenúť, hoci to vnútroštátny súd nespomína, že výnimka uvedená v článku 2 ods. 2 písm. d) GDPR stanovuje, že toto nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané „príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo výkonu trestných sankcií…“. Dôvodom tejto výnimky je skutočnosť, že spracúvanie osobných údajov na takéto účely „príslušnými orgánmi“ sa riadi osobitným aktom Únie, konkrétne smernicou (EÚ) 2016/680( 10 ), ktorá bola prijatá v ten istý deň ako GDPR. V tomto štádiu nie je vylúčené, že vecné kritérium tejto výnimky môže byť v prejednávanej veci splnené. Otázka, či sa spracúvanie údajov, o ktoré ide v prejednávanej veci, vykonáva na účely uvedené v článku 2 ods. 2 písm. d) GDPR, totiž odkazuje na predmet piatej prejudiciálnej otázky (týkajúcej sa článku 10 GDPR), ktorá sa týka toho, či uznania za vinného a porušenia predpisov, ktoré sú predmetom predmetného spracúvania údajov, majú alebo nemajú trestnoprávnu povahu. Organické kritérium výnimky uvedenej v článku 2 ods. 2 písm. d) GDPR však nebolo nastolené: predstavujú NADA a ÖADR „príslušné orgány“ v zmysle článku 3 ods. 7 smernice 2016/680? V prípade zápornej odpovede sa uplatňuje GDPR, čo bude mojou pracovnou hypotézou pre ďalšiu analýzu. Naopak, v prípade kladnej odpovede a za predpokladu, že by bolo splnené aj vecné kritérium, by vznikla otázka uplatniteľnosti smernice 2016/680 namiesto GDPR, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

35. Po tejto poznámke uvádzam, že v prejednávanej veci je nesporné, že predmetné spracúvanie osobných údajov vykonávané rakúskymi antidopingovými orgánmi a spočívajúce v uverejnení mien dotknutých športovcov, športovej disciplíny, ktorej sa venovali, spáchaného porušenia antidopingových pravidiel, uloženej sankcie, ako aj začiatku a konca tejto sankcie, zodpovedá spracúvaniu, na ktoré sa vzťahuje GDPR podľa jeho článku 2 ods. 1, teda spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami.( 11 )

41. Činnosti, ktorých cieľom je chrániť národnú bezpečnosť, zahŕňajú najmä činnosti, ktorých cieľom je chrániť základné funkcie štátu a základné záujmy spoločnosti.( 13 )

42. Na druhej strane z uplatňovania GDPR nie sú vyňaté osoby ako také, ale len niektoré činnosti, ktoré vykonávajú.( 14 ) Samotná skutočnosť, že ide o činnosť štátu alebo orgánu verejnej moci, totiž nestačí na to, aby sa táto výnimka automaticky vzťahovala na túto činnosť.( 15 ) Nestačí ani skutočnosť, že autor predmetného spracúvania vykonáva činnosti týkajúce sa národnej bezpečnosti, keďže jedine predmetná činnosť v rámci dotknutého spracúvania je relevantná.( 16 ) V súvislosti s prenosom údajov na obchodné účely z členského štátu do tretej krajiny nestačí ani to, že dotknuté údaje môžu v priebehu tohto prenosu alebo po ňom byť spracúvané orgánmi dotknutej tretej krajiny na účely verejnej bezpečnosti, obrany a bezpečnosti štátu.( 17 )

43. V prejednávanej veci, ako zdôrazňuje rakúska vláda, § 1 ods. 1 ADBG stanovuje, že „doping je vzhľadom na to, že ovplyvňuje športové schopnosti, v rozpore so zásadou spravodlivosti v športovej súťaži, ako aj so skutočnou vnútornou hodnotou športu (športovým duchom), a navyše predstavuje riziko pre zdravie“.

44. Preto nemožno tvrdiť, že zverejnenie osobných údajov zo strany NADA a ÖADR predstavuje spracúvanie údajov v rámci činnosti, v tomto prípade boja proti dopingu, ktorá sa týka národnej bezpečnosti alebo ktorá by mohla byť zaradená do tejto kategórie podľa článku 2 ods. 2 písm. a) GDPR.

45. Z uvedeného treba vyvodiť záver, že výnimka založená na tomto ustanovení GDPR sa neuplatňuje na spracúvanie údajov, o ktoré ide v prejednávanej veci.

50. Keď sa totiž v znení článku 2 ods. 2 písm. a) GDPR uvádza pojem „činnosť, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie“, neodkazuje na logiku právomocí, ale na vecnú logiku vymedzenia pôsobnosti normotvorcom v samotnom GDPR, ktorá sa zakladá na článku 16 ods. 2 ZFEÚ. Toto ustanovenie „ zakladá a deleguje “ na Úniu legislatívnu právomoc v oblasti ochrany a voľného pohybu osobných údajov a na tento účel vymedzuje osobitnú pôsobnosť.( 19 ) Okrem toho v osobitnom kontexte ochrany osobných údajov, najmä vzhľadom na autonómnu povahu otázok súvisiacich s ich spracúvaním, ktoré si vyžiadali vlastný a špecifický legislatívny zásah, pojem „pôsobnosť práva Únie“ presahuje prípady „vykonávania práva Únie“ v zmysle článku 51 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).( 20 ) Napokon „právo Únie má určitý vplyv v mnohých oblastiach, ktoré patria do právomoci členských štátov“( 21 ). Platí to najmä pre GDPR, ktorého prierezová pôsobnosť je nevyhnutne široká vzhľadom na jeho ciele pripomenuté v bode 39 vyššie.

51. Aj keď teda „antidopingová“ činnosť nie je upravená aktom práva Únie a patrí do právomoci členských štátov, nemožno z toho vyvodiť, že spracúvanie vykonávané v rámci tejto antidopingovej činnosti nepatrí do „pôsobnosti práva Únie“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) GDPR, ako ho vykladá Súdny dvor v osobitnom kontexte GDPR.

56. V prvom rade znenie článku 2 ods. 2 písm. a) GDPR určuje vecnú pôsobnosť tohto nariadenia odkazom na pojem „činnosť“ – nie „hospodárska činnosť“–, na ktorú sa vzťahuje alebo nevzťahuje právo Únie.

57. Kontext GDPR, a najmä jeho ustanovenia týkajúce sa prenosu osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám (kapitola V GDPR), tento doslovný prístup potvrdzuje. Ak totiž nie sú splnené podmienky na uskutočnenie takéhoto prenosu, výnimky v prípade osobitných situácií stanovené v článku 49 GDPR môžu takýto prenos povoliť. Odôvodnenie 112 GDPR pritom výslovne uvádza, že výnimky pre tieto osobitné situácie „by sa mali uplatňovať predovšetkým na prenosy údajov, ktoré sa požadujú a sú potrebné zo závažných dôvodov verejného záujmu, napríklad v prípadoch medzinárodnej výmeny údajov… s cieľom obmedziť a/alebo vylúčiť doping zo športu“. Ako zdôraznila fínska vláda, toto odôvodnenie uvádza, že normotvorca Únie nezastával názor, že spracúvanie osobných údajov v oblasti antidopingovej kontroly, hoci sa týka nehospodárskej činnosti, nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia.

58. Napokon kritérium založené na spojitosti s právom Únie prostredníctvom hospodárskej činnosti sa mi nezdá byť relevantné ani z hľadiska cieľov sledovaných GDPR. Takéto kritérium by totiž viedlo k tomu, že by bolo potrebné určiť pôsobnosť GDPR v každom jednotlivom prípade podľa toho, či spracúvanie predmetných údajov má alebo nemá súvislosť s osobitnými ustanoveniami práva Únie alebo so slobodami upravujúcimi vnútorný trh. Takýto prístup, ktorý sa líši v závislosti od konkrétnych dotknutých situácií, by mohol spôsobiť, že hranice pôsobnosti tohto nariadenia budú neisté a náhodné,( 25 ) v rozpore s jeho základnými cieľmi, ktorými sú zabezpečenie konzistentného a jednotného uplatňovania pravidiel ochrany v celej Únii a odstrániť prekážky tokov osobných údajov v rámci Únie.

O širokom výklade pojmu „údaje týkajúce sa zdravia“

62. Význam tejto otázky spočíva v tom, že článok 9 GDPR stanovuje právny režim, ktorý osobitne chráni kategórie tzv. „citlivých“ osobných údajov, medzi ktoré patria „údaje týkajúce sa zdravia“ (alebo „zdravotné údaje“). Tieto údaje, ktoré sa považujú za jadro intimity jednotlivcov, si ako také vyžadujú vysokú úroveň ochrany, a to súčasne prostredníctvom ochrany súkromia, služobného tajomstva a právnym predpisom o ochrane osobných údajov.( 28 ) Ich spracúvanie je preto zakázané podľa článku 9 ods. 1 GDPR, pokiaľ sa neuplatňuje jedna z výnimiek stanovených v odseku 2. Odráža to odôvodnenie 51 GDPR týkajúce sa citlivých údajov, podľa ktorého túto osobitnú ochranu vysvetľuje to, že „z kontextu ich spracúvania by mohli pre základné práva a slobody vyplývať významné riziká“. Podľa odôvodnenia 54 GDPR sa má zabrániť tomu, aby ich spracúvanie z dôvodov verejného záujmu viedlo k tomu, že sa budú spracúvať „na iné účely tretími stranami, napríklad zamestnávateľmi či poisťovňami a bankami“( 29 ). Nevyhnutnosť ochrany údajov sa okrem toho zvýšila informatizáciou zdravotníckych štruktúr a dematerializáciou nosičov a tokov údajov.( 30 )

63. Treba dodať, že zákaz spracúvania zdravotných údajov stanovený v článku 9 ods. 1 GDPR nezávisí od toho, či informácia odhalená predmetným spracúvaním je alebo nie je správna a či prevádzkovateľ koná s cieľom získať informácie patriace do jednej z osobitných kategórií uvedených v tomto ustanovení.( 31 ) Z toho treba vyvodiť, že cieľ prevádzkovateľa, a najmä skutočnosť, že spracúvanie je nevyhnutné na základe zákonnej povinnosti alebo verejného záujmu, hoci predstavuje relevantnú skutočnosť v rámci prípadného uplatnenia jednej z desiatich výnimiek stanovených v článku 9 ods. 2 GDPR, nie je skutočnosťou, ktorú treba zohľadniť vo fáze kvalifikácie údajov ako „zdravotných údajov“.( 32 )

68. V tomto rámci má pojem „riziko ochorenia“ uvedený v odôvodnení 35 GDPR jednoznačne určitý význam. Ako vyplýva z práce pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29, ide tu aj o údaje týkajúce sa potenciálneho budúceho zdravotného stavu dotknutej osoby. Budúce „vedecky preukázané alebo všeobecne vnímané“ riziko ochorenia je tak zohľadnené a ako príklad sa uvádza nadmerná konzumácia alkoholu alebo tabaku, ako aj užívanie drog.( 39 )

69. Na druhej strane, mimo kontextu zdravotnej starostlivosti, sa údaj môže týkať zdravia, najmä ak predmetný údaj môže, hoci aj nepriamo, odhaliť informácie o fyzickom alebo duševnom zdravotnom stave fyzickej osoby, či už minulom, súčasnom alebo budúcom.( 40 ) Práve to je „šedá zóna“( 41 ) pojmu „zdravotné údaje“, ktorá vyvoláva otázku, do akej miery môže ich nepriama súvislosť so zdravím viesť k ich kvalifikácii ako zdravotných údajov. V tomto prípade je rozhodujúce, či z predmetných údajov možno vyvodiť závery o zdravotnom stave dotknutej osoby bez ohľadu na to, či ide o patologický alebo fyziologický stav, bez ohľadu na spoľahlivosť týchto záverov. V tejto súvislosti možno zohľadniť prvky kontextu,( 42 ) rovnako ako súvislosť medzi dotknutou informáciou a schopnosťou vyvodiť z nich určitý aspekt zdravia osoby.( 43 )

72. Predovšetkým je potrebné pripomenúť, že porušenia antidopingových pravidiel, ktoré sú sprístupnené verejnosti, sú rozdelené do viacerých kategórií.( 47 )

73. Rovnako ako rakúsky orgán na ochranu údajov zastávam názor, že z hľadiska pojmu „zdravotné údaje“ treba preskúmať len porušenia uvedené v kategóriách 2.1 a 2.2. Ostatné porušenia sa totiž týkajú protiprávneho konania, ktoré sa mi ako také nezdá byť spôsobilé odhaliť, a to ani nepriamo, informácie o zdravotnom stave dotknutej osoby. Napríklad informácia o tom, že športovec si nesplnil svoju povinnosť lokalizácie (porušenie antidopingových pravidiel kategórie 2.4) alebo že obchodoval so zakázanými látkami (porušenie kategórie 2.7), neodhaľuje žiadne informácie o jeho zdravotnom stave.

74. Ďalej treba uviesť, že konštatovanie porušení kategórií 2.1 a 2.2 zahŕňa antidopingové testovanie dotknutého športovca a analýzu vzoriek s cieľom zistenia prítomnosti zakázaných látok a metód. Dodávam, že tieto analýzy vykonávajú akreditovaní odborníci,( 48 ) a teda sa vykonávajú v kvázilekárskom, či dokonca lekárskom kontexte. Konštatovanie takýchto porušení nás teda vracia k pojmu „informácia získaná na základe vykonania testov alebo prehliadok častí organizmu alebo telesných látok“ v zmysle odôvodnenia 35 GDPR. Takéto informácie by sa preto mohli považovať za zdravotné údaje z podstaty veci .

75. V tejto súvislosti je pravda, že test sa vykonáva s cieľom zistiť prítomnosť dopingových látok užitých s cieľom zlepšiť športovú výkonnosť a spracúvanie spočívajúce v zverejnení predmetných informácií zodpovedá represívnemu cieľu voči dotknutému športovcovi a cieľu odradenia. Pripomínam však, že sledovaný cieľ nie je relevantný z hľadiska kvalifikácie predmetných údajov.( 49 )

80. Preto zastávam názor, že uvedenie názvu predmetnej látky (alebo jej kategórie) poskytuje údaje, ktoré, hoci sú len málo podrobné, môžu, hoci nepriamo, informovať o zdravotnom stave dotknutej osoby. V osobitnom kontexte GDPR predstavuje takýto údaj za určitých okolností, ktoré prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, „údaj týkajúci sa zdravia“ v zmysle článku 4 bodu 15 a článku 9 ods. 1 GDPR v spojení s odôvodnením 35 tohto nariadenia.

81. Naopak sa domnievam, že by to tak nebolo, ak by dotknutá zakázaná látka (alebo jej kategória) nebola uvedená. V tomto prípade by totiž nebolo možné urobiť súvislosť medzi konštatovaním porušenia z dôvodu prítomnosti zakázanej látky v tele na jednej strane a informáciami o zdravotnom stave dotknutej osoby na druhej strane, a to ani „na základe myšlienkového pochodu porovnania alebo vyvodenia“. Táto súvislosť by teda podľa môjho názoru bola príliš nepriama na to, aby zverejňovaná informácia mohla patriť do kategórie „údajov týkajúcich sa zdravia“ podľa GDPR.

Záver o druhej otázke

82. Navrhujem teda, aby Súdny dvor rozhodol, že článok 9 ods. 1 GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že zverejnenie mena dotknutého športovca, doby trvania zákazu činnosti, ktorý mu bol uložený, a dôvodov tohto zákazu činnosti nepredstavuje spracúvanie údajov týkajúcich sa zdravia v zmysle tohto ustanovenia, okrem prípadu, keď tieto dôvody obsahujú názov zakázanej látky alebo zakázaných látok, ktorých prítomnosť bola zistená v tele dotknutého športovca, keďže tento údaj môže, hoci aj nepriamo, odhaliť informácie o zdravotnom stave dotknutého športovca, hoci aj budúcom, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

86. Článok 10 GDPR sa tak môže vzťahovať na vedenie záznamov o uznaniach za vinného z trestných činov a priestupkov súkromnými subjektmi,( 54 ) napríklad v rámci boja proti praniu špinavých peňazí alebo v rámci činností forenzných laboratórií.( 55 ) Možno tiež uviesť príklad spracúvania osobných údajov organizáciami prenajímajúcimi vozidlá, ktoré identifikujú a označujú vodiča, ktorý porušil pravidlá cestnej premávky.

87. V prejednávanej veci teda vzniká otázka, či „športový register“, ktorý na internete prevádzkujú NADA a ÖADR, predstavuje „register“ uznaní za vinného z trestných činov a priestupkov, ktoré patria do pôsobnosti článku 10 GDPR, a teda si vyžadujú zvýšenú ochranu.

Analýza „trestnej“ alebo netrestnej povahy v zmysle článku 10 GDPR, pokiaľ ide o uznania za vinného a porušenia v oblasti antidopingových pravidiel

88. Podľa judikatúry Súdneho dvora pojem „trestne stíhateľný skutok“, ktorý je rozhodujúci na určenie uplatniteľnosti článku 10 GDPR na osobné údaje, vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad, ktorý treba hľadať s prihliadnutím na cieľ sledovaný týmto ustanovením, a kontext, do ktorého toto ustanovenie patrí, pričom v tejto súvislosti nie je rozhodujúca kvalifikácia, ktorú tomuto skutku dáva dotknutý členský štát, keďže táto kvalifikácia môže byť odlišná v závislosti od krajiny.

89. Tri „kritériá rozsudku Engel“ prijaté Súdnym dvorom,( 56 ) a to právna kvalifikácia porušenia vo vnútroštátnom práve, samotná povaha porušenia a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí dotknutej osobe, sú teda relevantné na posúdenie trestnoprávnej povahy porušenia.

95. Je teda potrebné preskúmať ďalšie dve kritériá rozsudku Engel.

– Povaha porušenia

96. Toto druhé kritérium vyžaduje overiť, či sankcia zodpovedajúca predmetnému porušeniu sleduje najmä represívny účel bez toho, aby samotná okolnosť, že sleduje tiež preventívny účel, bola takej povahy, že by ju zbavovala jej kvalifikácie ako „trestnoprávnej sankcie“. Zo samotnej povahy trestnoprávnych sankcií totiž vyplýva, že smerujú tak k represii, ako aj k prevencii nezákonných konaní. Naopak opatrenie, ktoré sa obmedzuje na náhradu škody spôsobenej dotknutým porušením, nemá trestnoprávnu povahu.( 62 )

97. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že porušeniam antidopingových pravidiel zodpovedajú dve kategórie sankcií.

98. Na jednej strane ide o odňatie titulov a odmien, čo spočíva vo vrátení vyhraných odmien, aby tieto mohli byť prerozdelené medzi športovcov, ktorí by na ne mali nárok, ak by sa sankcionovaný športovec nezúčastnil súťaže. Zdá sa, že takáto sankcia zodpovedá porušeniu „pravidiel hry“ ( lex sportiva ) a možno ju považovať za sankciu, ktorej cieľom je najmä obnoviť poctivosť súťaží,( 63 ) aj keď to nič nemení na jeho sankčnej povahe pre dotknutého športovca.

99. Na druhej strane ide o zákaz účasti na športových súťažiach, ktorý môže trvať niekoľko mesiacov alebo niekoľko rokov, či dokonca, ako je to v prípade jedného zo žalobcov vo veci samej, môže ísť až o doživotný zákaz účasti na všetkých súťažiach. Toto pozastavenie možno určite vnímať ako snahu „vykázať“ vinného športovca tak, aby bol odstránený alebo vylúčený zo spoločenstva športovcov, a tým zachovať integritu tohto spoločenstva. Je však určená aj na sankcionovanie športovca, ktorý porušil antidopingové pravidlá, ktoré sa zaviazal dodržiavať, ako aj na odradenie ostatných športovcov od toho, aby tak urobili.

106. Takýto prístup sa totiž zdá byť čisto formalistický.

107. Okrem toho pripomínam, že obe časti článku 6 EDĽP – občianskoprávnej a trestnoprávnej povahy –, sa nevyhnutne nevylučujú.( 70 )

108. Napokon treba mať na pamäti, že súd v Štrasburgu skúma trestnoprávnu alebo občianskoprávnu povahu predmetného porušenia práva z hľadiska výhrad, ktoré mu boli predložené, a na účely posúdenia, či sa záruky spravodlivého procesu stanovené v článku 6 EDĽP uplatňujú v ich občianskoprávnej časti (odsek 1) alebo v trestnoprávnej časti (odseky 1 až 3).

109. Naproti tomu v kontexte článku 10 GDPR ide o posúdenie toho, či má uznanie za vinného alebo porušenie antidopingových pravidiel trestnoprávnu povahu na účely určenia, či sa predmetné spracúvanie (v tomto prípade uverejnenie) týka informácií, ktoré si vyžadujú zvýšenú ochranu zahŕňajúcu dohľad zo strany orgánu verejnej moci. K tomu treba dodať, že nič nebráni prijatiu širšieho výkladu zaručujúceho zvýšenú ochranu predmetných práv a slobôd.( 71 ) Práve v tomto kontexte článku 10 GDPR teda prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či sú alebo nie sú splnené kritériá rozsudku Engel, a najmä druhé kritérium týkajúce sa povahy porušenia.

110. Druhá pochybnosť vyplýva zo skutočnosti, že uznania za vinného a porušenia antidopingových pravidiel sa týkajú len určitej skupiny osôb, a to športovcov, na rozdiel od disciplinárnych sankcií, ktorých všeobecným cieľom je zabezpečiť, aby členovia určitej skupiny dodržiavali pravidlá správania špecifické pre danú skupinu.( 72 ) Cieľom takýchto ustanovení je chrániť česť a povesť povolania a zachovať dôveru verejnosti v toto povolanie.( 73 )

114. Navyše niektoré antidopingové trestné činy, ako je napríklad obchodovanie so zakázanými látkami, môžu viesť k sankciám, ktoré spadajú tak pod antidopingovú úpravu, ako aj pod vnútroštátnu trestnoprávnu úpravu. Je pravda, že súd v Štrasburgu dospel k záveru, že skutočnosť, že konanie, ktoré môže viesť k uloženiu disciplinárnej sankcie, je tiež trestným činom, nepostačuje na to, aby sa osoba zodpovedná podľa disciplinárneho práva považovala za „obvinenú“ z trestného činu.( 77 ) Zdá sa mi však, že by to mohlo predstavovať prvok, ktorý treba zohľadniť v rámci druhého kritéria rozsudku Engel.

115. Napriek vyjadreným výhradám sa preto v tomto štádiu domnievam, že nemožno vylúčiť, že v prípade určitých porušení antidopingových pravidiel možno vzhľadom na ich represívnu alebo preventívnu povahu dospieť k záveru, že majú trestnoprávnu povahu v zmysle článku 10 GDPR.

– Stupeň prísnosti sankcie

116. Toto tretie kritérium rozsudku Engel treba posúdiť v závislosti od maximálneho trestu, stanoveného príslušnými ustanoveniami, ktorý možno uložiť.( 78 )

117. Tento stupeň prísnosti sa však líši v závislosti od spáchaného porušenia antidopingových pravidiel. Napríklad dĺžka trvania uloženého zákazu činnosti sa líši v závislosti od predmetných porušení antidopingových pravidiel. V tejto súvislosti môže zohrávať úlohu aj recidíva a úmysel osoby, ktorá sa dopustila porušenia.( 79 )

118. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v prejednávanej veci môže ísť o „zákaz účasti na všetkých (vnútroštátnych a medzinárodných) súťažiach na dobu niekoľkých rokov alebo aj doživotne“, čo tým pádom môže viesť k definitívnemu zákazu výkonu povolania športovca.

124. Napokon dodávam, že tvrdenie NADA, ktoré varuje pred dôsledkami, ktoré by pre všetky profesijné komory malo uplatnenie článku 10 GDPR na spracúvanie údajov týkajúcich sa disciplinárnych priestupkov a uznaní za vinného, ma nepresvedčilo. V tomto prípade totiž nejde o všeobecné a abstraktné „strestnoprávnenie“ všetkých disciplinárnych priestupkov a uznaní za vinného. Z predchádzajúcej analýzy vyplýva, že posúdenie sa musí vykonať v závislosti od okolností každého jednotlivého prípadu a na účely výkladu článku 10 GDPR, ktorý v prípade existencie „registra“ uznaní za vinného a porušení spadajúcich do jeho pôsobnosti vyžaduje zvýšenú ochranu. Navyše právny základ spracúvania údajov týkajúcich sa takýchto porušení a uznaní za vinného, kvalifikovaných ako „trestné“, môže spočívať aj v právnych predpisoch Únie alebo členských štátov, ktoré stanovujú „primerané záruky“.

Záver k piatej otázke

125. Domnievam sa, že na piatu otázku treba odpovedať tak, že článok 10 GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že sa môže uplatniť na spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa uznaní za vinného alebo porušení stanovených vnútroštátnou antidopingovou úpravou, ak bez ohľadu na kvalifikáciu týchto porušení podľa vnútroštátneho práva, uznania za vinného, ktoré z nich vyplývajú, sledujú represívny účel a vykazujú taký stupeň prísnosti, že majú účinok rovnocenný s trestnoprávnou sankciou, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

O šiestej otázke

126. V prípade kladnej odpovede na piatu otázku sa vnútroštátny súd pýta, či činnosti, resp. rozhodnutia orgánu, na ktorý je podľa článku 10 GDPR delegovaný dohľad nad spracúvaním osobných údajov týkajúcich sa uznania za vinného zo spáchania trestných činov a priestupkov alebo súvisiacich bezpečnostných opatrení, podliehať súdnemu preskúmaniu.

129. Po tretie je pravda, že doslovné znenie článku 10 GDPR nestanovuje súdne preskúmanie činností alebo rozhodnutí tohto „orgánu verejnej moci“. Kontextuálny výklad tohto ustanovenia však svedčí v prospech takéhoto preskúmania, ak dotknuté osoby chcú uplatniť svoje práva. Rovnako ako viaceré zainteresované strany sa totiž domnievam, že preskúmanie aktov v oblasti spracúvania osobných údajov, a to aj v prípade, že toto preskúmanie nasleduje po rozhodnutí orgánu verejnej moci v zmysle článku 10 GDPR, musí byť v súlade s článkom 79 ods. 1 GDPR, aj keď naň vnútroštátny súd vo svojej otázke neodkazuje. Podľa tohto ustanovenia, bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek dostupný správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy vrátane práva na podanie sťažnosti dozornému orgánu podľa článku 77 tohto nariadenia, každá dotknutá osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že v dôsledku spracúvania jej osobných údajov v rozpore s uvedeným nariadením došlo k porušeniu jej práv ustanovených v tomto nariadení. Navyše, ako zdôrazňuje fínska vláda, samotná existencia účinného súdneho preskúmania na účely dodržania ustanovení práva Únie je inherentnou súčasťou právneho štátu.

130. Po štvrté je takýto výklad potvrdený cieľom uvedeným v článku 10 GDPR, ktorým je zabezpečiť zvýšenú ochranu pred spracúvaním, ktoré z dôvodu osobitnej citlivosti predmetných údajov môže predstavovať obzvlášť závažný zásah do základných práv na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov.( 84 ) Výklad článku 10 GDPR, ktorý by a priori a všeobecne vylučoval činnosti alebo rozhodnutia orgánu verejnej moci v zmysle tohto ustanovenia zo súdneho preskúmania, by bol v rozpore s týmito cieľmi.

135. V praxi NADA a ÖADR implementovali túto právnu úpravu prostredníctvom uverejňovania na internete v prípade profesionálnych športovcov, a to s uvedením prípadnej dotknutej zakázanej látky, pokiaľ ide o uverejnenie zo strany ÖADR.

– Úvodné pripomienky a pripomenutie zásad

136. Pripomínam, že cieľ sledovaný GDPR, ktorý vyplýva z jeho článku 1, ako aj z jeho odôvodnení 1 a 10, spočíva najmä v zabezpečení vysokej úrovne ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb, najmä ich práva na súkromie v súvislosti so spracúvaním osobných údajov zakotveného v článku 8 ods. 1 Charty a v článku 16 ods. 1 ZFEÚ a úzko súvisí s právom na rešpektovanie súkromného života zakotveným v článku 7 Charty.

137. V tejto súvislosti základné práva na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov zaručené v článkoch 7 a 8 Charty nie sú absolútnymi výsadami. Obmedzenia teda možno zaviesť, pokiaľ sú v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty ustanovené zákonom a rešpektujú podstatu základných práv, ako aj zásadu proporcionality.( 86 )

138. V prejednávanej veci sa zverejnenie osobných údajov dotknutých športovcov uskutočňuje na základe zákonnej povinnosti , ktorú prevádzkovateľom ukladá vnútroštátny zákon.( 87 )

139. Toto spracúvanie údajov preto možno považovať za spracúvanie, na ktoré sa vzťahuje prípad uvedený v článku 6 ods. 1 písm. c) GDPR, ktorý stanovuje, že spracúvanie, ktoré je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa, je zákonné. Vzhľadom na to, že boj proti dopingu možno považovať za plnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme,( 88 ) na predmetné spracúvanie sa môže vzťahovať aj prípad uvedený v článku 6 ods. 1 písm. e) GDPR. Nie je však potrebné rozhodnúť, ktorá z týchto podmienok zákonnosti je uplatniteľná v prejednávanej veci, alebo či sa obe uplatňujú.( 89 )

144. Je teda potrebné, aby vnútroštátny súd overil, či vnútroštátna právna úprava stanovujúca predmetné spracúvanie, tak ako ju vykonávajú NADA a ÖADR, je spôsobilá prispieť k dosiahnutiu cieľov všeobecného záujmu, ktoré sleduje, a či je nevyhnutná a primeraná týmto cieľom, pričom Súdny dvor má právomoc poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočné výkladové prvky.

– O vhodnosti uverejňovania na dosiahnutie sledovaných cieľov

145. Zdá sa mi, že uverejňovanie predmetných údajov možno bez väčších ťažkostí považovať za vhodné na dosiahnutie oboch sledovaných cieľov.

146. Po prvé totiž uverejnenie mena sankcionovaného športovca, ako aj dôvodov a dĺžky trvania jeho zákazu činnosti informuje širokú verejnosť, že doping nezostáva nepotrestaný a že je sprevádzaný nielen sankciami, ale aj menovitým uverejnením sankcie zákazu činnosti. To podnecuje verejnosť, a v jej rámci športovcov, či už profesionálnych alebo amatérskych, aby sa zdržali porušovania antidopingových pravidiel, a teda zodpovedá cieľu odradenia a prevencie.

147. Po druhé uverejnenie tohto zákazu činnosti tiež umožňuje informovať osoby, ktoré by mohli chcieť zamestnať dotknutého športovca z akéhokoľvek dôvodu v súvislosti so športom, že má zákaz činnosti a nemá vykonávať športové činnosti. Dodám, že spolupráca so športovcom, ktorý má zákaz činnosti, tiež predstavuje porušenie antidopingových pravidiel.( 92 ) Takéto uverejnenie tak môže prispieť k tomu, že nedôjde k spáchaniu takýchto porušení z dôvodu nevedomosti.

148. Na druhej strane mi nie je jasné, v čom uvedenie prípadne dotknutej zakázanej látky, ktoré nie je výslovne stanovené vnútroštátnym zákonom, ale uverejňované ÖADR, umožňuje dosiahnuť sledované ciele. Ani cieľ odradenia, ani cieľ zabránenia obchádzaniu antidopingových pravidiel si totiž nevyžadujú, aby bolo porušenie opísané tak podrobne.

154. Vzhľadom na to sa domnievam, že neobmedzený rozsah uverejňovania, ktorý súvisí so sprístupnením na internete, ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné.( 95 )

155. Zdá sa totiž, že tento cieľ zabrániť obchádzaniu pravidiel sa v zásade uplatňuje v športovom svete( 96 ) a je zameraný na osoby zodpovedné za presadzovanie sankcií alebo osoby zodpovedné za športové organizácie alebo športové združenia. V tejto súvislosti sa zdá, že obmedzenejšie šírenie identity dotknutého športovca dosiahne cieľ účinným spôsobom a menej zasahuje do ochrany osobných údajov. Okrem toho NADA na pojednávaní vysvetlila, že v prípade niektorých kategórií športovcov nižšej úrovne je možné informovať o pozastavení činnosti prostredníctvom zväzov.

159. Dodávam, že tvrdenie NADA založené na porovnaní s uverejňovaním sankcií v rámci iných povolaní, ako sú advokáti alebo zdravotnícke povolania, ma nepresvedčilo. Ako totiž v tejto súvislosti uviedla holandská vláda, uverejňovanie mien advokátov alebo lekárov, ktorým bol uložený zákaz činnosti, sa zdá byť nevyhnutné, pretože každý môže byť osobou podliehajúcou súdnej právomoci alebo pacientom, zatiaľ čo v rámci dopingu stačí, aby meno dotknutého športovca bolo dotknutým športovým zväzom známe v športovom prostredí, s výnimkou osobitných prípadov, ktoré treba posúdiť v každom jednotlivom prípade.

160. V dôsledku toho mám vážne pochybnosti o nevyhnutnosti predmetného spracúvania vzhľadom na sledované ciele.

– O primeranosti „stricto sensu“, teda vyvážení dotknutých záujmov

161. Na posúdenie primeranosti dotknutého spracúvania je potrebné pristúpiť k vyváženiu rôznych dotknutých práv, slobôd alebo záujmov. Cieľ všeobecného záujmu totiž nemožno sledovať bez zohľadnenia skutočnosti, že musí byť zosúladený s dotknutými základnými právami, čo v prejednávanej veci predpokladá vykonanie náležitého vyváženia cieľa všeobecného záujmu na jednej strane, a práv osoby, ktorej osobné údaje sa uverejňujú na druhej strane.( 100 )

166. So všetkou obozretnosťou, ktorú si tento rozmer preskúmania primeranosti vždy vyžaduje,( 104 ) mám tendenciu dospieť k záveru, že kombinácia týchto rôznych prvkov (menovitosť, neobmedzenosť, systematickosť a automatická povaha uverejňovania) môže za určitých okolností viesť k zásahu do práv dotknutých osôb na ochranu osobných údajov, ktorý nespĺňa požiadavky vyváženého posúdenia rôznych dotknutých záujmov.

167. Napríklad v prípade sankcie dlhodobého( 105 ) alebo dokonca doživotného zákazu činnosti málo známeho športovca, ktorého profesionálny športový život sa už pred určitým časom skončil, by bolo možné dospieť k záveru, že zákonné uverejnenie jeho osobných údajov by sa mohlo časom považovať za neprimerané vo vzťahu k sledovaným účelom.

168. NADA tvrdí, že by sa nemalo rozlišovať podľa závažnosti alebo opakovania spáchaných porušení z dôvodu, že sa to zohľadňuje v štádiu udeľovania sankcie a nemá to vplyv na uverejnenie, ku ktorému musí dôjsť nezávisle od okolností. Ani toto tvrdenie ma nepresvedčilo. Uverejnenie totiž zodpovedá cieľom, ktoré, ak patria do rámca boja proti dopingu, sú špecifické a vyžadujú vyvažovanie dotknutých záujmov, ktoré umožňujú zohľadniť požiadavky GDPR, ktoré nie sú zohľadnené v štádiu ukladania antidopingovej sankcie.

169. Preto zastávam názor, že taká povinnosť uverejňovania osobných údajov, aká vyplýva z ADBG a ktorú vykonávajú ÖADR a NADA, je prípustná len v rozsahu, v akom je vzhľadom na sledované ciele odradenia a zabránenia obchádzaniu antidopingových pravidiel primeraná, najmä pokiaľ ide o otázku rozsahu a doby trvania uverejnenia vzhľadom na konkrétne okolnosti dotknutej veci, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

174. Okrem toho poukazujem na to, že v prejednávanej veci, hoci zákonodarca určil účely spracúvania a čiastočne aj prostriedky tohto spracúvania, sú to NADA a ÖADR, ktoré sa ako prevádzkovatelia poverení jeho vykonávaním rozhodli pre uverejnenie na internete, pričom ÖADR si tiež zvolila uverejnenie názvu prípadnej dotknutej zakázanej látky.

175. V tomto kontexte sa mi zdá, že odpoveď na položenú otázku súvisí s obsahom a stupňom presnosti vnútroštátneho práva, ktoré sa uplatňuje, pokiaľ ide o prevádzkovateľa. Zdá sa mi, že skutočnosť, že vnútroštátny zákonodarca stanovil zásadu uverejňovania, nezbavuje prevádzkovateľa jeho zodpovednosti za dodržiavanie požiadaviek GDPR a ochranu práv dotknutých osôb. To môže znamenať, že pri uplatňovaní vnútroštátnej právnej úpravy zohľadní osobitné okolnosti veci.( 107 ) Okrem toho poznamenávam, že toto vyváženie v každom jednotlivom prípade mu prináleží v prejednávanej veci, pokiaľ ide o uverejňovanie údajov týkajúcich sa športovcov, ktorým bol uložený zákaz činnosti, na ktorých sa vzťahujú výnimky uvedené v ADBG.

176. Preto zastávam názor, že z vyššie uvedených ustanovení GDPR, hoci to vo všetkých prípadoch nevyžadujú, môže vyplývať, že prevádzkovateľ vykoná v každom jednotlivom prípade vyváženie dotknutých záujmov, najmä pri určovaní prostriedkov spracúvania, teda aj pred uverejnením. V tejto súvislosti možno zohľadniť skutočnosti týkajúce sa povahy, rozsahu, kontextu a účelov spracúvania, ako aj rizík pre práva a slobody uvedených osôb, ktorých stupeň pravdepodobnosti a závažnosti sa môžu líšiť.

180. Pokiaľ ide o štvrtú otázku, navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že články 5 a 6 GDPR v spojení so všetkými povinnosťami a zodpovednosťou prevádzkovateľa sa majú vykladať v tom zmysle, že vyžadujú, aby tento prevádzkovateľ pred spracúvaním údajov vykonal v každom jednotlivom prípade vyváženie dotknutých záujmov, ak je to potrebné na spracúvanie osobných údajov v súlade s GDPR.

O siedmej otázke

181. Na pochopenie siedmej otázky je potrebné pripomenúť kontext, v ktorom vznikla. Žalobkyňa YT ešte predtým, ako boli jej osobné údaje uverejnené na internetových sídlach NADA a ÖADR, podala na rakúsky orgán na ochranu údajov sťažnosť na základe článku 17 GDPR, ktorý stanovuje právo na vymazanie. Tento posledný uvedený orgán zamietol sťažnosť YT, keďže predmetné údaje ešte neboli uverejnené. K uverejneniu uvedených údajov následne došlo v priebehu konania o opravnom prostriedku proti zamietnutiu jej sťažnosti rakúskym orgánom na ochranu údajov.

182. Svojou siedmou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd po prvé pýta, či je sťažnosť podaná podľa článku 77 GDPR týkajúca sa údajného porušenia práva na vymazanie (článok 17 GDPR) prípustná, ak sa spracúvanie osobných údajov dotknutej osoby ešte neuskutočnilo v čase podania jej sťažnosti dozornému orgánu a v čase, keď tento orgán prijal rozhodnutie.

183. Po druhé sa pýta na prípustnosť takejto sťažnosti a posteriori , ak v čase podania sťažnosti už existovali konkrétne indície, že spracúvanie osobných údajov prevádzkovateľom sa blíži, alebo sa uskutoční v blízkej budúcnosti.

Je sťažnosť podaná dozornému orgánu pred spracúvaním údajov prípustná?

188. Článok 58 ods. 1 GDPR navyše udeľuje na účely vybavovania podaných sťažností každému dozornému orgánu rozsiahle vyšetrovacie právomoci. Ak takýto orgán po skončení svojho prešetrovania konštatuje porušenie ustanovení tohto nariadenia, je povinný reagovať primeraným spôsobom, aby napravil zistený nedostatok. Na tento účel článok 58 ods. 2 RGPD uvádza rôzne nápravné právomoci , ktorými dozorný orgán disponuje, a v tomto ohľade má priestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o výber vhodných a potrebných prostriedkov.( 112 ) Medzi právomocami dozorného orgánu stanovenými v článku 58 ods. 2 písm. a) smernice RGPD je aj možnosť „ upozorniť “ prevádzkovateľa na skutočnosť, že „ plánované “ spracovateľské operácie „ pravdepodobne “ porušia GDPR, čo je súčasťou prístupu, ktorý možno označiť za „zabezpečovací“ vo vzťahu k právam dotknutej osoby.( 113 )

189. Cieľom všetkých týchto požiadaviek a právomocí dozorných orgánov je posilniť postup vybavovania sťažností, aby sa z neho stal mechanizmus schopný účinne chrániť práva a záujmy dotknutých osôb, teda „skutočný správny prostriedok nápravy“( 114 ).

190. V súvislosti s kontextom tiež poukazujem na to, že ako zdôrazňuje Komisia, prevádzkovateľ musí splniť určité povinnosti, a najmä informovať dotknutú osobu pred začiatkom spracúvania.( 115 )

191. Zdá sa mi preto, že v kontexte GDPR nemožno a priori vylúčiť zabezpečovací alebo preventívny prístup zo strany dozorných orgánov pri vybavovaní sťažností.

192. Po tretie tento výklad potvrdzujú ciele, ktoré toto nariadenie sleduje. Z jeho odôvodnenia 10 totiž vyplýva, že jeho cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov v rámci Únie. Odôvodnenie 11 tohto nariadenia okrem toho uvádza, že účinná ochrana týchto údajov si vyžaduje posilnenie práv dotknutých osôb.

198. Dodávam, že takýto výklad nie je v rozpore s cieľmi zabezpečiť vysokú úroveň ochrany osobných údajov, keďže iné ustanovenia GDPR umožňujú reagovať na žiadosti týkajúce sa budúceho spracúvania. Ako totiž uvádza rakúska vláda, článok 79 ods. 1 GDPR týkajúci sa práva na účinný súdny prostriedok nápravy predpokladá vo vnútroštátnom práve existenciu procesných prostriedkov v prípade bezprostrednej hrozby nezákonného porušenia práv priznaných GDPR. To zahŕňa možnosť podľa rakúskeho práva podať preventívnu žalobu na zdržanie sa pred začatím spracúvania alebo v prípade, že spracúvanie už začalo, dokonca možnosť požiadať rakúsky orgán o preskúmanie obmedzenia tohto spracúvania na základe článku 18 GDPR.

199. Preto zastávam názor, že nemožno vylúčiť, že sťažnosť podaná na základe článku 77 GDPR môže byť prípustná napriek tomu, že k spracúvaniu osobných údajov dotknutej osoby ešte nedošlo v čase podania jej sťažnosti dozornému orgánu, ak má povahu, ktorá nie je čisto hypotetická. Za okolností sporu vo veci samej však sťažnosť založená na práve na vymazanie stanovenom v článku 17 GDPR nie je prípustná, keďže sa týka spracúvania (v tomto prípade uverejnenia osobných údajov dotknutej osoby), ktoré, hoci bezprostredne hrozí, neexistovalo ani v čase, keď táto osoba podala sťažnosť dozornému orgánu, ani v čase prijatia rozhodnutia tohto dozorného orgánu.

Je sťažnosť podaná dozornému orgánu prípustná „a posteriori“?

202. Treba pripomenúť, že normotvorca Únie v rámci GDPR ponúkol rôzne prostriedky nápravy osobám, ktoré poukazujú na porušenie tohto nariadenia, pričom každý z týchto opravných prostriedkov musí byť možné uplatniť „bez toho, aby boli dotknuté“ ostatné.( 118 )

203. Článok 78 ods. 1 GDPR tak stanovuje, že bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo mimosúdne prostriedky nápravy, každá fyzická alebo právnická osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči právne záväznému rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré sa jej týka. Z toho vyplýva, že súdy, na ktoré bol podaný prostriedok nápravy proti rozhodnutiu dozorného orgánu, by mali mať plnú rozhodovaciu právomoc, a najmä právomoc preskúmať všetky skutkové a právne otázky týkajúce sa sporu, o ktorom rozhodujú.( 119 ) Súdne preskúmanie, vykonávané v prípade rozhodnutia o sťažnosti, prijatého dozorným orgánom, je teda úplné, aby mohlo byť „účinné“, ako to vyžaduje toto ustanovenie.( 120 ) Okrem toho článok 79 ods. 1 tohto nariadenia zaručuje každej osobe „bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek dostupný správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy vrátane práva na podanie sťažnosti dozornému orgánu podľa článku 77“, právo na účinný súdny prostriedok nápravy.

204. Je pravda, že už bolo konštatované, že prijatím GDPR normotvorca Únie nemal v úmysle vykonať úplnú harmonizáciu prostriedkov nápravy, dostupných v prípade porušenia ustanovení GDPR, stanovených v článkoch 77 až 79 tohto nariadenia.( 121 ) Konkrétne pre prípad, keď sa v rámci toho istého členského štátu podá jednak sťažnosť pred dozorný orgán a jednak súdny prostriedok nápravy v súvislosti s tým istým spracúvaním osobných údajov, GDPR nestanovuje osobitné ustanovenia.

Záver k siedmej otázke

209. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na siedmu otázku tak, že článok 77 GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že sťažnosť založená na článku 17 tohto nariadenia (údajné porušenie práva na vymazanie) je neprípustná, pokiaľ sa týka spracúvania spočívajúceho v uverejnení osobných údajov dotknutej osoby, ku ktorému síce má dôjsť bezprostredne, ale ešte k nemu nedošlo ani v čase podania sťažnosti touto osobou dozornému orgánu, ani v čase prijatia rozhodnutia tohto orgánu, avšak bez toho, aby bola dotknutá prípadná prípustnosť sťažnosti týkajúcej sa spracúvania osobných údajov, ktoré nie je čisto hypotetické a ktoré má takú povahu, že v jeho prípade je vydanie preventívneho alebo zabezpečovacieho opatrenia dozorného orgánu vhodné.

210. Okrem toho článok 77 GDPR, preskúmaný z hľadiska článku 78 ods. 1 tohto nariadenia, nebráni prípustnosti sťažnosti, ktorú dozorný orgán predtým zamietol ako neprípustnú, ak k spracúvaniu údajov dôjde v čase, keď na súde prebieha konanie o súdnom prostriedku nápravy týkajúcom sa tých istých skutočností. Vnútroštátnemu právnemu poriadku prináleží, aby pri dodržaní zásad ekvivalencie a efektivity upravil podmienky takejto prípustnosti tak pred dozorným orgánom, ako aj pred súdom tak, aby bola zabezpečená účinnosť ochrany práv zaručených GDPR, koherentné a jednotné uplatňovanie jeho ustanovení, ako aj právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.

Návrh

211. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré položil Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko), odpovedal takto:

3. Článok 5 ods. 1 písm. a) a c) a článok 6 ods. 3 druhý pododsek nariadenia 2016/679

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia povinnosti uloženej vnútroštátnym antidopingovým orgánom uverejňovať osobné údaje, ako sú mená športovcov sankcionovaných za porušenie antidopingových pravidiel, dĺžka trvania uloženého zákazu činnosti a jeho dôvody (najmä názov zakázanej látky), ak vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci požiadavka primeranosti nie je splnená, alebo prestala byť splnená, najmä pokiaľ ide o otázku rozsahu a doby uverejnenia, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

4. Články 5 a 6 nariadenia 2016/679 v spojení so všetkými povinnosťami a zodpovednosťou prevádzkovateľa

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

vyžadujú, aby tento prevádzkovateľ pred spracúvaním údajov vykonal v každom jednotlivom prípade vyváženie dotknutých záujmov, ak je to potrebné na spracúvanie osobných údajov v súlade s nariadením 2016/679.

7. Článok 77 nariadenia 2016/679

sa má vykladať v tom zmysle, že:

– sťažnosť založená na článku 17 tohto nariadenia (údajné porušenie práva na vymazanie) je neprípustná, pokiaľ sa týka spracúvania spočívajúceho v uverejnení osobných údajov dotknutej osoby, ku ktorému síce má dôjsť bezprostredne, ale ešte k nemu nedošlo ani v čase podania sťažnosti touto osobou dozornému orgánu, ani v čase prijatia rozhodnutia tohto orgánu, avšak bez toho, aby bola dotknutá prípadná prípustnosť sťažnosti týkajúcej sa spracúvania osobných údajov, ktoré nie je čisto hypotetické a ktoré má takú povahu, že v jeho prípade je vydanie preventívneho alebo zabezpečovacie opatrenia dozorného orgánu vhodné,

– preskúmaný z hľadiska článku 78 ods. 1 nariadenia 2016/679 nebráni prípustnosti sťažnosti, ktorú dozorný orgán predtým zamietol ako neprípustnú, ak k spracúvaniu údajov dôjde v čase, keď na súde prebieha konanie o súdnom prostriedku nápravy týkajúcom sa tých istých skutočností. Vnútroštátnemu právnemu poriadku prináleží, aby pri dodržaní zásad ekvivalencie a efektivity upravil podmienky takejto prípustnosti tak pred dozorným orgánom, ako aj pred súdom tak, aby bola zabezpečená účinnosť ochrany práv zaručených nariadením 2016/679, koherentné a jednotné uplatňovanie jeho ustanovení, ako aj právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.

1 Jazyk prednesu: francúzština.

2 Podpísaný v Paríži 19. októbra 2025 a nadobudol účinnosť 1. februára 2007.

8 Vec C‑115/22 (Ú. v. EÚ C 207, 2022, s. 15 až 16).

9 Rozsudok NADA a i. (C‑115/22, EU:C:2024:384).

10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 89).

11 Pozri rozsudok zo 6. novembra 2003, Lindqvist (C‑101/01, EU:C:2003:596, body 25 a 26).

12 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body) (C‑439/19, ďalej len „rozsudok Latvijas Republikas Saeima“, EU:C:2021:504, bod 62 a citovanú judikatúru); z 20. októbra 2022, Koalicia „Demokratična Bălgarija – Obedinenie“ (C‑306/21, EU:C:2022:813, bod 35), a zo 16. januára 2024, Österreichische Datenschutzbehörde (C‑33/22, ďalej len „rozsudok Österreichische Datenschutzbehörde“, EU:C:2024:46, bod 37).

13 Pozri rozsudok Latvijas Republikas Saeima (body 66 a 67). Pozri tiež mutatis mutandis v kontexte smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 2002, s. 37; Mim. vyd. 13/029, s. 514), rozsudky zo 6. októbra 2020, La Quadrature du Net a i. (C‑511/18, C‑512/18 a C‑520/18, EU:C:2020:791, bod 135), a z 5. apríla 2022, Commissioner of An Garda Síochána a i. (C‑140/20, EU:C:2022:258, bod 61), v ktorých sa uvádzajú „činnosti, ktoré môžu vážne destabilizovať základné ústavné, politické, hospodárske alebo sociálne štruktúry krajiny, a najmä priamo ohroziť spoločnosť, obyvateľstvo alebo štát ako také, akými sú najmä teroristické aktivity“.

20 Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veciach Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body) (C‑439/19, EU:C:2020:1054, body 50 až 59), a Österreichische Datenschutzbehörde (C‑33/22, EU:C:2023:397, bod 78).

21 Pozri LENAERTS, K.: L’encadrement par le droit européenne des compétences des États membres. In: Chemins d’Europe: mélanges en l’honneur de Jean ‑ Paul Jacqué . Paris: Dalloz, 2010, s. 424, bod 7. Pozri tiež CARIAT, N., DERMINE, P.: La détermination de l’applicabilité du droit de l’Union européenne à une situation particulière. In: Le droit de l’Union européenne et le juge belge / Het recht van de Europese Unie en de Belgische rechter . Bruxelles: Bruylant, 2015, s. 85 až 114, a AZOULAI, L.: La formule des compétences retenues des États membres devant la Cour de justice de l’Union européenne. In: Objectifs et compétences dans l’Union européenne . Bruxelles: Bruylant, 2012, s. 341 až 368, najmä s. 343.

22 Pozri v tejto súvislosti rozsudky European Superleague Company (bod 99), a z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club (C‑680/21, EU:C:2023:1010, bod 67). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Emiliou vo veci RRC Sports (C‑209/23, EU:C:2025:362, body 22 až 28).

23 Pozri rozsudok European Superleague Company (bod 99). Pozri napríklad so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o pracovnom pláne Európskej únie pre šport (1. júl 2024 – 31. december 2027) (Ú. v. EÚ C 3527, 2024, s. 1).

24 36/74, EU:C:1974:140, bod 4. Pozri tiež rozsudok z 15. decembra 1995, Bosman (C‑415/93, EU:C:1995:463, bod 73). Pozri, pokiaľ ide o aktualizovanú formuláciu, rozsudok zo 4. októbra 2024, FIFA (C‑650/22, EU:C:2024:824, bod 75 a citovaná judikatúra).

30 Hoci v prejednávanej veci nie sú priamo dotknuté, údaje týkajúce sa zdravia v súvislosti s pripojenými aplikáciami a zariadeniami môžu prispieť k vymedzeniu obrysov pojmu „zdravotné údaje“. Napríklad „údaje o dobrom stave“ alebo „merania seba samého“ (týkajúce sa srdcovej frekvencie, spánkových období, stravovacieho režimu, spotrebiteľských návykov zaznamenávaných vo vernostných kartách supermarketov atď.) vyvolávajú pochybnosti o tom, či ide alebo nejde o „zdravotné údaje“. Napríklad počet denných krokov nie je sám osebe zdravotným údajom, ale môže sa ním stať, ak sa tento hrubý údaj kombinuje s inými údajmi a možno z nich vyvodiť záver o zdravotnom stave alebo riziku pre zdravie osoby (pozri v tejto súvislosti prílohu s názvom „Health data in apps and devices“ k listu pracovnej skupiny Komisie „zriadenej na základe článku 29“ , DG Connect sur mHealth, z 5. februára 2015, s. 2, dostupnú na: https://ec.europa.eu/justice/article‑29/documentation/other‑document/files/2015/20150205_letter_art29wp_ec_health_data_after_plenary_annex_en.pdf).

Spomedzi mnohých iných o Internet of Things (IoT) pozri CASAROSA, F., GENNARI, F.: Data Sharing in the Internet of Medical Things – Between the Data Act and the EHDS. In: European Journal of Risk Regulation . Cambridge University Press, 2025, s. 1 – 23; pozri tiež YAŞAR, B.: I can feel your heartbeat: E‑health evidence in criminal investigations. In: Shaping Utopia through law: How the law does (not) provide an answer to societal challenges . Brussel: Intersentia, 2023, 1. vyd., s. 43 až 68, najmä s. 57, bod 4.2.1.

36 Pozri MAISNIER‑BROCHÉ, L. Fasc. 945: Données de santé à caractère personnel – Régime général. In: JurisClasseur Communication , 2019.

37 Pozri HERVEG, J., van GYSHESEMM, J.‑M.: Titre 16 – L’impact du Règlement général sur la protection des données dans le secteur de la santé. In: Le règlement général sur la protection des données (RGPD/GDPR) . Bruxelles: Larcier, 2018, 1. vyd., s. 722.

38 Pozri analogicky pracovný dokument o spracúvaní osobných údajov týkajúcich sa zdravia v elektronickej zdravotnej dokumentácii (pracovná skupina zriadená podľa článku 29, z 15. februára 2007, WP 131, bod II.2), dostupný na: https://ec.europa.eu/justice/article‑29/documentation/opinion‑recommendation/files/2007/wp131_fr.pdf.

39 Pozri prílohu s názvom „Health data in apps and devices“ k listu pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 Komisii, DG Connect o mHealth, z 5. februára 2015, s. 2, k dispozícii na: https://ec.europa.eu/justice/article‑29/documentation/other‑document/files/2015/20150205_letter_art29wp_ec_health_data_after_plenary_annex_en.pdf.

40 Pozri najmä usmernenia 03/2020 k spracúvaniu údajov týkajúcich sa zdravia na účely vedeckého výskumu v súvislosti s pandémiou COVID‑19, ktoré prijal EDPS 21. apríla 2020, bod 3.1, k dispozícii na: https://www.edpb.europa.eu/sites/default/files/files/file1/edpb_guidelines_202003_healthdatascientificresearchcovid19_fr.pdf.

41 SCHÄFKE‑ZELL, W.: Revisiting the definition of health data in the age of digitalized health care. In: International Data Privacy Law . Oxford: Oxford University Press, zv. 12, č. 1, 2022, s. 33 až 43.

45 Pozri v tejto súvislosti prílohu s názvom „Health data in apps and devices“ k listu pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 Komisii, DG Connect o mHealth, z 5. februára 2015, s. 2, a poznámku pod čiarou 5, dostupnú na: https://ec.europa.eu/justice/article‑29/documentation/other‑document/files/2015/20150205_letter_art29wp_ec_health_data_after_plenary_annex_en.pdf. Podobne aj nákupné návyky v supermarkete nie sú samy osebe zdravotnými údajmi, ale môžu sa nimi stať, ak sa kombinujú a analyzujú s cieľom sledovať problémy, ako je napríklad obezita alebo cukrovka.

46 Ustanovenie, podľa ktorého sa zverejnenie uskutočňuje „bez toho, aby bolo možné zistiť údaje týkajúce sa zdravia dotknutej osoby“, nemôže stačiť na vylúčenie relevantnosti položenej otázky. Zdá sa mi totiž, že táto pripomienka odkazuje na prípady, v ktorých sa udeľuje povolenie na liečebné účely (ktoré za určitých podmienok umožňujú športovcovi trpiacemu zdravotným problémom používať zakázanú látku alebo zakázanú metódu bez toho, aby táto informácia bola zverejnená, a bez toho, aby bola porušením antidopingových pravidiel), alebo na podrobnosti o výsledkoch testov, o ktoré v tomto prípade nejde.

51 Pozri v tejto súvislosti článok 4.3 WADC týkajúci sa kritérií zaradenia látok a metód do zoznamu zakázaných látok a metód, ktoré odkazujú najmä na lekárske alebo vedecké dôkazy preukazujúce, že „použitie látky alebo metódy je skutočným alebo potenciálnym rizikom pre zdravie športovca“. Pozri tiež napríklad účinky látok zakázaných v športe na zdravie, ktoré sú uvedené napríklad vo „Vidal“, informačnom nástroji o zdravotníckych výrobkoch, ktorého databázu schvaľuje francúzsky Haute Autorité de Santé (HAS) (Vysoký úrad pre zdravie, Francúzsko) („Les substances interdites dans la pratique sportive“, VIDAL, dostupné na: https://www.vidal.fr/sante/sport/sport‑medicaments/sport‑dopage‑substances‑interdites/tous‑sports.html).

52 Pozri rozsudky Latvijas Republikas Saeima a zo 7. marca 2024, Endemol Shine Finland (C‑740/22, EU:C:2024:216, bod 49). Pozri analogicky v rámci pôsobnosti článku 8 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355) rozsudok z 24. septembra 2019, GC a i. (Odstránenie odkazu na citlivé údaje) (C‑136/17, EU:C:2019:773).

53 Pozri rozsudok Latvijas Republikas Saeima (body 77 až 79), v nadväznosti na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body) (C‑439/19, EU:C:2020:1054, body 74 až 78).

54 Pripomínam, že na spracúvanie osobných údajov na tieto účely „príslušnými orgánmi“ v zmysle smernice 2016/680 sa vzťahuje táto smernica ako l ex specialis (pozri bod 34 vyššie), a nie GDPR ako lex generalis . Ak však spracúvanie vykonávajú súkromné subjekty (alebo príslušné orgány, ale na iné účely ako tie, ktoré sú stanovené v smernici 2016/680), môže sa uplatniť GDPR, a najmä jeho článok 10.

61 Pozri Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru (Európska komisia), van der SLOOT, B., PAUN, M., LEENES, R. a kol.: Anti ‑ doping & Data Protection: An evaluation of the anti ‑ doping laws and practices in the EU Member States in light of the General Data Protection Regulation . Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2017, najmä s. 58, dostupné na: https://data.europa.eu/doi/10.2766/042641.

62 Pozri rozsudky z 20. marca 2018, Garlsson Real Estate a i. (C‑537/16, EU:C:2018:193, bod 33); Latvijas Republikas Saeima (bod 89); z 23. marca 2023, Dual Prod (C‑412/21, EU:C:2023:234, bod 30); zo 4. mája 2023, MV – 98 (C‑97/21, EU:C:2023:371, bod 42), a zo 14. septembra 2023, Vinal (C‑820/21, EU:C:2023:667, bod 50).

63 Pozri DIAKITÉ, A.: Chapitre 2. La mise en œuvre des sanctions applicables aux athlètes à l’épreuve du respect des droits fondamentaux. In: La mise en œuvre du Code mondial antidopage par les États . Bruxelles: Bruylant, 2023, 1. vyd., bod 1145, a ROUILLER, C.: Avis de droit sur la compatibilité de l’article 10.2 du Code mondial antidopage avec les principes fondamentaux du droit national suisse, z 25. októbra 2005, s. 20 a nasl. (dostupné na: https://www.wada‑ama.org/sites/default/files/resources/files/Compatibilit%C3%A9_droit_suisse_Document_entier.pdf).

64 Pozri v tomto zmysle judikatúru ESĽP, ktorá zohľadňuje (represívny alebo nápravný) cieľ uloženej sankcie [rozsudok ESĽP, 23. novembra 2006, Jussila v. Fínsko (CE:ECHR:2006:1123JUD007305301, bod 38)].

65 Pozri v tomto zmysle DIAKITÉ, A.: Chapitre 2. La mise en œuvre des sanctions applicables aux athlètes à l’épreuve du respect des droits fondamentaux. In: La mise en œuvre du Code mondial antidopage par les États . Bruxelles: Bruylant, 2023, 1. vyd., s. 501 a nasl., najmä bod 1143.

69 Pozri rozsudok ESĽP, 2. októbra 2018, Mutu a Pechstein v. Švajčiarsko (CE:ECHR:2018:1002JUD004057510); rozsudok ESĽP, 3. septembra 2019, Bakker v. Švajčiarsko (CE:ECHR:2019:0903DEC000719807); rozsudok ESĽP, 28. januára 2020, Ali Rıza a iní v. Turecko (CE:ECHR:2020:0128JUD003022610, body 153 až 161). rozsudok ESĽP, 18. mája 2021, Sedat Doğan v. Turecko (CE:ECHR:2021:0518JUD004890914, bod 20, a rozsudok ESĽP, 18. mája 2021, Naki a AMED Sportif Faaliyetler Kulübü Derneği v. Turecko, CE:ECHR:2021:0518JUD004892416, bod 20). Pozri tiež nedávny rozsudok ESĽP, 10. júla 2025, Semenya v. Švajčiarsko (CE:ECHR:2025:0710JUD001093421, najmä bod 161).

70 Pozri rozsudok ESĽP, 10. februára 1983, Albert et Le Compte v. Belgicko (CE:ECHR:1983:0210JUD000729975, bod 30 a citovaná judikatúra); rozsudok ESĽP, 6. novembra 2018, Ramos Nunes de Carvalho e Sá v. Portugalsko (CE:ECHR:2018:1106JUD005539113, bod 121), a rozsudok ESĽP z 1. júna 2023, Grosam v. Česká republika (CE:ECHR:2023:0601JUD001975013, bod 112).

71 Pozri rozsudok ESĽP, 22. decembra 2020, Gestur Jónsson a Ragnar Halldór Hall v. Island (CE:ECHR:2020:1222JUD006827314, bod 93).

72 Naopak skutočnosť, že pravidlo, ktorým sa sankcionuje určité porušenie je určené všetkým občanom, svedčí v prospech trestnoprávnej povahy sankcie [pozri rozsudok ESĽP, 21. februára 1984, Öztürk v. Nemecko (CE:ECHR:1984:0221JUD000854479, bod 53)].

73 Pozri rozsudok ESĽP, 6. novembra 2018, Ramos Nunes de Carvalho e Sá v. Portugalsko (CE:ECHR:2018:1106JUD005539113, bod 125).

74 Odlišuje sa tiež od skutkových okolností, o ktoré išlo v rozsudku z 20. marca 2018, Garlsson Real Estate a i. (C‑537/16, EU:C:2018:193), v ktorom bola správna peňažná pokuta za protiprávne konania predstavujúce manipuláciu s trhom založená na legislatívnom texte so všeobecnou pôsobnosťou.

81 V tomto prípade je dozorným orgánom v zmysle tohto ustanovenia rakúsky orgán na ochranu údajov.

82 Pre prípad, keď vznikne otázka, či vnútroštátne právo týkajúce sa podmienok prístupu k registru trestov poskytuje alebo neposkytuje dostatočné záruky, pozri vec Komisia/Maďarsko (Hodnoty Únie) (C‑769/22, 2023/C 54/19) (Ú. v. EÚ C 54, 2023, s. 16), ktorá sa v čase vypracovania týchto návrhov prejednávala, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Ćapeta 5. júna 2025 v tejto veci (EU:C:2025:408, najmä body 356 až 359).

83 Pozri body 132 až 180 vyššie.

84 Pozri rozsudok Latvijas Republikas Saeima (body 74 a 75).

85 Pozri § 5 ods. 6 bod 4 ADBG.

86 Pozri rozsudok Vyriausioji tarnybinės etikos komisija (bod 70 a citovaná judikatúra).

93 Pozri v tomto zmysle rozsudok Latvijas Republikas Saeima (body 109 a 110).

94 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers (C‑37/20 a C‑601/20, EU:C:2022:912, bod 42).

95 Pozri v tejto súvislosti aj výhrady pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29, uvedené v stanovisku 4/2009 v bode 3.6.1. Je tiež zaujímavé uviesť, že hoci článok 14.2.4 WADC v znení z roku 2009 stanovoval, že uverejnenie sa musí uskutočniť aspoň zobrazením požadovaných informácií na internetovom sídle antidopingovej organizácie počas doby minimálne jedného roka, táto požiadavka uverejnenia na internete v neskorších verziách WADC zanikla. Dodávam, že v Nemecku antidopingová organizácia uverejňuje svoju činnosť v internom tlačenom médiu (pozri internetové sídlo NADA Germany, dostupné na: https://www.nada.de/service/news/newsdetail/veroeffentlichung‑von‑sanktionsentscheidungen).

96 Podľa článku 2.10 WADC a komentára, ktorý je k nemu pripojený v poznámke pod čiarou 15, sa zdá, že ide najmä o zabezpečenie toho, aby športovci (a iné osoby) nepracovali s „trénermi, ošetrovateľmi, lekármi alebo inými členmi realizačného tímu športovca, ktorým bol uložený zákaz činnosti z dôvodu porušenia antidopingových pravidiel alebo ktorým bola uložená disciplinárna sankcia v súvislosti s dopingom. Toto ustanovenie tiež zakazuje spoluprácu s akýmkoľvek iným športovcom, ktorý pôsobí ako tréner alebo člen realizačného tímu športovca počas obdobia, na ktoré mu bol uložený zákaz činnosti“.

97 Okrem toho poukazujem na to, že podľa WADC musí antidopingová organizácia na účely preukázania porušenia zákazu spolupráce s osobou, ktorej bol uložený zákaz činnosti, preukázať, že športovec alebo iná osoba vedeli o diskvalifikujúcom postavení člena realizačného tímu športovca (článok 2.10.2 WADC).

104 Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cruz Villalón v spojených veciach Digital Rights Ireland a i. (C‑293/12 a C‑594/12, EU:C:2013:845, bod 149), ktoré sa v inom právnom kontexte týkajú primeranosti doby uchovávania údajov.

105 Pozri v tejto súvislosti DELLAUX, J.: La réglementation de la lutte contre le dopage à l’aune de la jurisprudence de la Cour européenne des droits de l’homme, ou quand la pratique sportive justifie des restrictions importantes au droit au respect de la vie privée. In: Revue trimestrielle des droits de l’homme . Anthémis, 2018, č. 116, najmä s. 899 a 900.

106 Pozri DELFORGES, A.: Titre 8 – Les obligations générales du responsable du traitement et la place du sous‑traitant. In: Le règlement général sur la protection des données (RGPD/GDPR) . Bruxelles: Larcier, 2018, 1. vyd., s. 371 až 406.

107 Pozri v tejto súvislosti stanovisko 4/2009 (bod 3.6 o sankciách), ktoré napríklad odporúča zohľadniť závažnosť porušenia antidopingových pravidiel, počet konštatovaných porušení, úroveň, na ktorej športovec súťaží, a prípadnú medializáciu veci.

108 Pozri rozsudky z 12. januára 2023, Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (C‑132/21, ďalej len „rozsudok Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság“, EU:C:2023:2, bod 32), a z 9. januára 2025, Österreichische Datenschutzbehörde (Neprimerané žiadosti), EU:C:2025:3, bod 24).

109 Pozri v tomto zmysle SPIECKER gen. DÖHMANN, I. a kol.: General Data Protection Regulation : Article ‑ by ‑ Article Commentary . Nomos – Beck – Hart, 2023, najmä s. 1010 až 1017.

115 Pozri, v porovnateľnom kontexte smernice 2016/680, rozsudok zo 4. októbra 2024, Bezirkshauptmannschaft Landeck (Pokus o prístup k osobným údajom uloženým v mobilnom telefóne) (C‑548/21, EU:C:2024:830, body 69 až 77), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že pokus o spracúvanie už predstavuje spracúvanie údajov.

116 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, Meta Platforms Ireland (Žaloba v zastúpení) (C‑757/22, EU:C:2024:598, bod 44). Napríklad sťažnosť týkajúca sa povinnosti poskytnúť informácie stanovenej v článku 12 GDPR alebo práva na prístup stanoveného v článku 15 tohto nariadenia by bola prípustná pred začatím spracúvania údajov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, Meta Platforms Ireland (Žaloba v zastúpení) (C‑757/22, EU:C:2024:598, bod 45).

117 Je možné si predstaviť, že sťažovateľ môže v tomto prípade požiadať dozorný orgán, aby upovedomil prevádzkovateľa alebo aby mu nariadil zákaz uverejnenia osobných údajov napríklad s odvolaním sa na nezákonnosť spracúvania. V prípade nezákonnosti spracúvania by dotknutá osoba mohla namietať proti takémuto spracúvaniu, vykonávanému bez toho, že by prevažovali oprávnené dôvody, na základe článku 17 ods. 1 písm. c) GDPR. Nezdá sa však, že by v prejednávanej veci išlo o tieto prípady.

118 Pozri rozsudok Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (bod 34). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Richard de la Tour vo veci D a i. (Vzťah prostriedkov nápravy) (C‑414/24, EU:C:2025:656, bod 46), pokiaľ ide o vzťah medzi správnou sťažnosťou a súdnym prostriedkom nápravy.