C-484/24

EM

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesarbeitsgericht Niedersachsen (Krajinský pracovný súd Dolné Sasko, Nemecko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana osobných údajov – Zákonnosť spracúvania údajov v rámci súdneho konania v pracovnoprávnej veci – Údaje získané zamestnávateľom na preukázanie vážneho porušenia povinností zamestnancom – Spracúvanie dôkazov získaných protiprávnym spôsobom – Zásada minimalizácie uchovávania – Procesná autonómia členských štátov “

Úvod

1. Prejudiciálna otázka, ktorá je predmetom týchto cielených návrhov, sa v súlade so žiadosťou Súdneho dvora týka výkladu článku 5 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) 2016/679( 2 ). Súdny dvor sa má v podstate zaoberať otázkou, či a v akom rozsahu môžu byť osobné údaje predložené ako dôkazy v rámci vnútroštátneho súdneho konania, ktoré boli získané použitím iných osobných údajov, ktoré boli pôvodne získané alebo uchovávané v rozpore so zásadou minimalizácie uchovávania, zákonným spôsobom spracúvané vnútroštátnym súdom.

2. Návrh na začatie prejudiciálneho konania podal Landesarbeitsgericht Niedersachsen (Krajinský pracovný súd Dolné Sasko, Nemecko) v konaní medzi spoločnosťou NTH Haustechnik GmbH (ďalej len „NTH“) a jej bývalou zamestnankyňou (ďalej len „žalovaná“) vo veci žaloby o náhradu škody súvisiacej s neoprávneným online predajom majetku patriaceho spoločnosti NTH zo strany žalovanej.

e) uchovávané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb najviac dovtedy, kým je to potrebné na účely, na ktoré sa osobné údaje spracúvajú; osobné údaje sa môžu uchovávať dlhšie, pokiaľ sa budú spracúvať výlučne na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely v súlade s článkom 89 ods. 1 za predpokladu prijatia primeraných technických a organizačných opatrení vyžadovaných týmto nariadením na ochranu práv a slobôd dotknutých osôb (‚minimalizácia uchovávania‘);

…“

4. Článok 6 GDPR s názvom „Zákonnosť spracúvania“ stanovuje:

„1. Spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

…

e) spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi;

Účel spracúvania sa stanoví v tomto právnom základe, alebo pokiaľ ide o spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. e), spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. Uvedený právny základ môže obsahovať osobitné ustanovenia na prispôsobenie uplatňovania pravidiel tohto nariadenia, vrátane: všeobecných podmienok vzťahujúcich sa na zákonnosť spracúvania prevádzkovateľom; typov spracúvaných údajov; dotknutých osôb; subjektov, ktorým sa môžu osobné údaje poskytnúť, a účel[ov], na ktoré ich možno poskytnúť; obmedzenia účelu; doby uchovávania; a spracovateľských operácií a postupov vrátane opatrení na zabezpečenie zákonného a spravodlivého spracúvania, ako napríklad tie na iné osobitné situácie spracúvania, ako sú stanovené v kapitole IX. Právo Únie alebo právo členského štátu musí spĺňať cieľ verejného záujmu a byť primerané sledovanému oprávnenému cieľu.

…“

5. Článok 23 GDPR, nazvaný „Obmedzenia“, stanovuje:

„1. V práve Únie alebo práve členského štátu, ktorému prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ podliehajú, sa prostredníctvom legislatívneho opatrenia môže obmedziť rozsah povinností a práv ustanovených v článkoch 12 až 22 a v článku 34, ako aj v článku 5, pokiaľ jeho ustanovenia zodpovedajú právam a povinnostiam ustanoveným v článkoch 12 až 22, ak takéto obmedzenie rešpektuje podstatu základných práv a slobôd a je nevyhnutným a primeraným opatrením v demokratickej spoločnosti s cieľom zaistiť:

…

j) vymáhanie občianskoprávnych nárokov.

3. Skutočnosti, ktoré nie sú výslovne spochybnené, sa považujú za nesporné, ak z ostatných vyhlásení účastníka konania nevyplýva, že má v úmysle ich napadnúť.

4. Výhrada nevedomosti je prípustná len v prípade skutočností, ktoré ani neboli vlastným konaním účastníka konania, ani ich nevnímal vlastnými zmyslami.“

Spolkový zákon o ochrane údajov

7. Ustanovenie § 3 Bundesdatenschutzgesetz (spolkový zákon o ochrane údajov) z 30. júna 2017( 4 ), nazvaný „Spracúvanie osobných údajov orgánmi verejnej moci“, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, stanovuje:

„Spracúvanie osobných údajov orgánom verejnej moci je prípustné, ak je nevyhnutné na splnenie úlohy, ktorá patrí do právomoci prevádzkovateľa, alebo pri výkone verejnej moci zverenej tomuto prevádzkovateľovi.“

Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

13. Predkladajúci vnútroštátny súd zastáva názor, že získanie a uchovávanie údajov, ktoré vykonala NTH a prostredníctvom ktorého sa dozvedela o predaji, ktorý uskutočnila žalovaná na online predajnej platforme eBay, mohli byť vykonané nezákonne. Okrem toho vychádza z toho, že jeho vlastná súdna činnosť a prípadne použitie údajov získaných spoločnosťou NTH na účely prijatia jeho rozhodnutia predstavujú spracúvanie údajov v zmysle GDPR. V tejto súvislosti sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta na podmienky, ktoré musia byť stanovené vnútroštátnou právnou úpravou pre úkony spracúvania údajov vykonávané v rámci súdnej funkcie, ako aj na právne základy a hmotnoprávne kritériá, ktorými sa takéto úkony musia riadiť.

14. Za týchto podmienok Landesarbeitsgericht Niedersachsen (Krajinský pracovný súd Dolné Sasko, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Spĺňajú ustanovenia článku 92 Grundgesetz [základný zákon], § 138, 286, 355 a nasl. ZPO [Občiansky súdny poriadok] v prípade samostatného spracúvania údajov v rámci výkonu súdnej právomoci spadajúceho pod článok 6 ods. 1 písm. e) a článok 6 ods. 3 [GDPR], požiadavku určitosti vyplývajúcu z článku 8 ods. 2, článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie[( 5 )] a článku 5 ods. 1 písm. c) [GDPR], ak je súdne spracúvanie údajov uskutočnené v rámci výkonu súdnej právomoci spojené so zásahom do základných práv účastníka konania alebo tretej osoby?

2. a) Môže vnútroštátny súd pri spracúvaní údajov – najmä osobných údajov – vychádzať z toho, že článok 17 ods. 3 písm. e) GDPR ho na takéto spracúvanie oprávňuje, alebo sú výlučným základom pre spracúvanie údajov uskutočnené v rámci výkonu súdnej právomoci články 6 a 9 GDPR?

b) Aký vplyv má článok 5 ods. 1 písm. e) GDPR, podľa ktorého sa osobné údaje môžu uchovávať najviac dovtedy, kým je to potrebné na účely, na ktoré sa osobné údaje spracúvajú, na následné úkony spracúvania osobných údajov uskutočnené v rámci výkonu súdnej právomoci, najmä v prípadoch, keď

– pôvodné získavanie údajov slúžilo na iné účely, alebo

– k pôvodnému nezákonnému získavaniu údajov došlo už dávno, alebo

– nezákonné uchovávanie trvalo dlhú dobu, alebo

– nezákonné získavanie údajov sa týka údajov, ktoré boli uchovávané už dávno v minulosti, alebo dokonca nezákonným spôsobom, alebo

– subjekt alebo osoba, ktorá spracúva alebo získava údaje, sa jednostranne alebo na základe individuálnej alebo kolektívnej zmluvy zaviazala vymazať údaje v určitej lehote, ale vymazanie nevykonala?

d) Vzhľadom na to, že článok 47 ods. 2 [Charty] zaručuje právo na účinnú súdnu ochranu a najmä na spravodlivý proces, podľa ktorého musia mať účastníci občianskoprávneho konania v zásade možnosť dostatočne odôvodniť účel súdnej ochrany, ktorú požadujú, a predložiť o tom dôkaz, má toto ustanovenie za následok, že spracúvanie osobných údajov zamestnanca, ktorý je žalobcom a ktoré zamestnávateľ získal nezákonným spôsobom, uskutočnené v rámci výkonu súdnej právomoci, sa môže javiť ako nevhodné a neprimerané v užšom zmysle len vtedy, ak sa ukáže, že získavanie údajov predstavuje z hľadiska práva Únie závažné porušenie článkov 7 a 8 [Charty] a iné možné sankcie voči zamestnávateľovi (napr. právo na náhradu škody podľa článku 82 GDPR a uloženie pokút podľa článku 83 GDPR) by boli úplne nedostatočné, alebo je potrebné sa domnievať, že iné menej závažné porušenia práva na ochranu údajov, ku ktorým došlo pri pôvodnom získavaní údajov, samy osebe postačujú na odôvodnenie nevhodnosti a neprimeranosti?

e) Musí súd pri rozhodovaní o tom, či v rámci výkonu svojej súdnej právomoci využije údaje pôvodne získané účastníkom konania alebo treťou osobou, zohľadniť, či si osoba, ktorá údaje získala, splnila informačné povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 13 GDPR? Ak áno, za akých podmienok a podľa akých kritérií má súd túto skutočnosť zohľadniť?

f) Vzťahuje sa povinnosť súdu dodržiavať GDPR a [Chartu], aj na situáciu, keď spracúva osobné údaje tretích osôb? Akým spôsobom ovplyvňuje prípadné porušenie práva na ochranu osobných údajov vo vzťahu k tretím osobám počas pôvodného získavania údajov následné spracúvanie údajov uskutočnené súdom v rámci výkonu súdnej právomoci v spore medzi dvoma účastníkmi konania? Môže sa účastník konania dovolávať porušenia, ku ktorému nedošlo vo vzťahu k nemu, ale vo vzťahu k tretej osobe, alebo takúto možnosť nemá?“

19. Na tento účel vnútroštátny súd odkazuje na skutočnosť, že „pôvodné získanie údajov slúžilo iné účely“. Spomína tiež nezákonné získavanie, ktoré „sa uskutočnilo už dávno“, nezákonné uchovávanie „dávno“ alebo „ktoré bolo udržiavané dlhšie obdobie“, ako aj porušenie zmluvnej povinnosti vymazať získané údaje „v určitej lehote“. Rozumiem tomu tak, že tu ide o tvrdenie, že získavanie pôvodných údajov slúžilo na iné účely než umožniť spoločnosti získavať v budúcnosti ďalšie údaje, a to údaje o predaji, na účely podania žaloby proti žalovanej, a že doba uchovávania pôvodných údajov prekročila dobu nevyhnutnú na dosiahnutie účelov, na ktoré boli tieto údaje pôvodne získané a uchovávané.( 7 )

20. Po druhé, pokiaľ ide o údaje o predaji, podľa môjho názoru sa na ne nemôžu vzťahovať hypotézy o pôvodnom získaní, ktoré slúžilo na „iné účely“, alebo o uchovávaní, ktoré siahalo do minulosti, trvalo dlhé obdobia alebo sa uskutočnilo v rozpore so zmluvnou povinnosťou výmazu. Z informácií v spise totiž nijako nevyplýva, že by tieto údaje boli spoločnosťou NTH uchovávané dlhé obdobie alebo že by ich získavanie spoločnosťou NTH slúžilo na iný účel než podanie žaloby proti žalovanej. Okrem toho nejde o to sa ani zaoberať hypotetickým nezákonným získavaním alebo uchovávaním údajov o online predaji prostredníctvom platformy eBay.

21. Napriek tomu podľa môjho názoru z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd vychádza z predpokladu, že pokiaľ NTH skutočne porušila zásadu stanovenú v článku 5 ods. 1 písm. e) GDPR vo vzťahu k pôvodným údajom, je následné použitie tých istých údajov na účely získania prístupu k súkromnému účtu žalovanej na platforme eBay nezákonné, a v dôsledku toho je nezákonné aj získavanie údajov o predaji spoločnosťou NTH.( 8 )

25. Konkrétne na spracúvanie osobných údajov, o ktoré ide vo veci samej, teda na ich použitie vnútroštátnym súdom v rámci súdneho konania, sa môže vzťahovať článok 6 ods. 1 písm. e) GDPR, podľa ktorého je spracúvanie zákonné, ak je „nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi“, pričom toto ustanovenie navyše zodpovedá § 3 spolkového zákona o ochrane údajov.( 12 )

26. Ako sa uvádza v bodoch 16 až 22 vyššie, vo veci samej vzniká otázka, aký vplyv majú rôzne porušenia zásady minimalizácie uchovávania stanovenej v článku 5 ods. 1 písm. e) GDPR vo vzťahu k pôvodným údajom zo strany spoločnosti NTH na prípustnosť a používanie údajov o predaji vnútroštátnym súdom v rámci jeho súdnej činnosti.

27. V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry výklad ustanovenia práva Únie vyžaduje zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj kontext, do ktorého patrí, ako aj ciele a účel aktu, ktorého je súčasťou.( 13 )

28. Pokiaľ ide o článok 5 ods. 1 písm. e) GDPR, Súdny dvor už uviedol, že zo znenia tohto článku jednoznačne vyplýva, že zásada „minimalizácie uchovávania“ vyžaduje, aby bol prevádzkovateľ schopný preukázať, že osobné údaje sa uchovávajú len počas obdobia, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie účelov, na ktoré boli tieto údaje získané alebo na ktoré boli ďalej spracúvané. Teda aj spracúvanie údajov, ktoré bolo pôvodne zákonné, sa časom môže stať nezlučiteľné s GDPR, ak už tieto údaje nie sú na tieto účely potrebné.( 14 )

29. Z kontextuálneho hľadiska patrí článok 5 ods. 1 písm. e) GDPR medzi zásady spracúvania údajov uvedené v článku 5 tohto nariadenia a je vyjadrením zásady proporcionality. Vyžaduje posúdenie primeranosti spracúvania vo vzťahu k jeho účelu so zreteľom na plynutie času. V odôvodnení 39 GDPR sa tak výslovne uvádza, že obdobie, počas ktorého sa tieto osobné údaje uchovávajú, musí byť „obmedzené na nevyhnutný rozsah“ a že „s cieľom zabezpečiť, aby sa osobné údaje neuchovávali dlhšie, než je to nevyhnutné, by mal prevádzkovateľ stanoviť lehoty na vymazanie alebo pravidelné preskúmanie“( 15 ).

34. Konkrétnejšie v súlade s článkom 6 ods. 3 GDPR v spojení s odôvodneniami 10( 20 ), 20( 21 ) a 45( 22 ) tohto nariadenia musí právny základ, ktorý slúži ako základ pre spracúvanie uvedené v článku 6 ods. 1 písm. e) uvedeného nariadenia, či už ide o právo Únie alebo právo členského štátu vzťahujúce sa na prevádzkovateľa, spĺňať cieľ verejného záujmu a byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu . Tento právny základ môže obsahovať osobitné ustanovenia na prispôsobenie uplatňovania pravidiel GDPR , ako sú najmä všeobecné podmienky vzťahujúce sa na zákonnosť spracúvania prevádzkovateľom alebo spracovateľské operácie a postupy, vrátane opatrení na zabezpečenie zákonného a spravodlivého spracúvania, ako sú napríklad opatrenia stanovené v iných osobitných situáciách spracúvania, uvedené v kapitole IX GDPR.( 23 ) Členské štáty tak majú možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne predpisy určené na spresnenie uplatňovania pravidiel stanovených v tomto nariadení, ako stanovuje článok 6 ods. 2 uvedeného nariadenia.

35. Okrem toho GDPR stanovuje, že členské štáty sa môžu odchýliť najmä od článku 5 tohto nariadenia, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie určitých dôležitých cieľov všeobecného verejného záujmu vrátane, na účely prejednávanej veci, „vymáhania občianskoprávnych nárokov“. Článok 23 ods. 1 písm. j)( 24 ) GDPR totiž stanovuje, že právo Únie a právo členských štátov môže prostredníctvom legislatívnych opatrení obmedziť rozsah povinností a práv v nich stanovených, ak takéto obmedzenie rešpektuje podstatu základných práv a slobôd a je nevyhnutným a primeraným opatrením v demokratickej spoločnosti s cieľom zaistiť určité dôležité ciele všeobecného verejného záujmu, ako je cieľ uvedený vyššie.( 25 )

39. Súdny dvor už tiež rozhodol, že v zásade prináleží iba vnútroštátnemu právu , aby v rámci trestného konania vedeného proti osobám podozrivým zo závažnej trestnej činnosti určil pravidlá týkajúce sa prípustnosti a posúdenia informácií a dôkazov získaných uchovávaním údajov, ktoré je v rozpore s právom Únie. Vnútroštátne pravidlá týkajúce sa prípustnosti, vylúčenia alebo použitia dôkazov obsahujúcich osobné údaje musia preto tiež rešpektovať zásadu kontradiktórnosti, ako aj právo na spravodlivý proces.( 33 ) V rámci občianskoprávneho konania to nemôže byť inak.

40. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade neexistencie pravidiel Únie v tejto oblasti musia mať otázky prípustnosti a spôsobov použitia osobných údajov vnútroštátnym súdom v rámci jeho súdnej činnosti, a to aj vtedy, ak sú tieto údaje nepriamo poznačené spracúvaním, ktoré je v rozpore so zásadou minimalizácie uchovávania iných osobných údajov, ktoré slúžili na ich získanie, právny základ v práve členského štátu vzťahujúceho sa na prevádzkovateľa v zmysle článku 6 ods. 3 písm. b) GDPR v spojení s článkom 23 ods. 1 tohto nariadenia.

41. Zo skutočností uvedených v spise pritom vyplýva, že jedným z právnych základov predloženia údajov týkajúcich sa predaja podnikového majetku spoločnosti ako dôkazov v rámci súdnej činnosti je § 138 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý účastníkom konania ukladá povinnosť vysvetliť skutkové okolnosti. Ustanovenie § 3 spolkového zákona o ochrane údajov stanovuje možnosť, aby orgán verejnej moci spracovával osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na plnenie úlohy patriacej do jeho právomoci.( 34 )

45. Dospel som k záveru, že existuje vnútroštátny právny základ stanovujúci podmienky prípustnosti, ako aj spôsoby používania osobných údajov v situácii, o akú ide vo veci samej.

46. Súdny dvor už totiž spresnil, že nie je rozhodujúce, či je spracúvanie osobných údajov založené na ustanovení vnútroštátneho hmotného alebo procesného práva.( 37 ) Dodal, že „práv[o] členského štátu vzťahujúcom sa na prevádzkovateľa“ v zmysle článku 6 ods. 3 písm. b) GDPR alebo odkaz na „legislatívne opatrenie“ v článku 23 tohto nariadenia nevyhnutne neznamená prijatie legislatívneho aktu parlamentom, ale zahŕňa aj vnútroštátnu judikatúru, pokiaľ je jasná a presná a jej uplatnenie je predvídateľné pre osoby podliehajúce súdnej právomoci v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, ako aj ESĽP.( 38 )

47. Vnútroštátnemu súdu preto prináleží, aby určil relevantné ustanovenia vnútroštátneho práva, ako aj judikatúru dotknutého členského štátu, aby ich uplatnil a overil, či sú jednak v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity a zodpovedajú cieľu verejného záujmu, a jednak či sú nevyhnutné a primerané uvedenému cieľu, takže môžu patriť medzi prípady spracúvania osobných údajov, ktoré sa považujú za zákonné podľa ustanovení článku 6 ods. 3 písm. b) GDPR v spojení s jeho článkom 23 ods. 1( 39 )

48. Prináleží tak vnútroštátnemu súdu, ktorý má jediný právomoc vykladať vnútroštátne právo a vnútroštátnu judikatúru, aby určil prípustnosť dôkazov zahŕňajúcich osobné údaje, ako aj spôsoby ich použitia, ktoré budú závisieť od okolností prejednávanej veci a druhu dotknutého konania.

1 Jazyk prednesu: francúzština.

2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1, ďalej len „GDPR“).

3 BGBl. 2005 I, s. 3202.

4 BGBl. 2017 IS, s. 2097.

5 Ďalej len „Charta“.

6 Domnievam sa, že „následnými úkonmi spracúvania“ v rámci súdnej činnosti vnútroštátny súd poukazuje tak na prípustnosť osobných údajov predložených ako dôkazy v konaní, ako aj na ich použitie v rámci konania na účely odôvodnenia svojho rozhodnutia.

11 Pozri rozsudok zo 4. októbra 2024, Koninklijke Nederlandse Lawn Tennisbond (C‑621/22, EU:C:2024:858, bod 29 a citovaná judikatúra).

12 Uvádzam, že hoci fínska vláda tvrdí, že úkony spracúvania údajov vykonávané v rámci súdnej činnosti predstavujú spracúvanie v rámci článku 6 ods. 1 písm. c) GDPR, a hoci vnútroštátny súd toto ustanovenie uvádza v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, zo skutočností uvedených v spise nevyplýva, že by spracúvanie údajov, o ktoré ide vo veci samej, bolo nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti, ktorá sa na tento súd vzťahuje.

13 Pozri rozsudok Digi (bod 23 a citovaná judikatúra).

14 Pozri rozsudok Digi (body 53 a 54).

15 Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pikamäe vo veci Digi (C‑77/21, EU:C:2022:248, body 29, 30, 62 a 64).

16 Pozri rozsudok zo 7. mája 2009, Rijkeboer (C‑553/07, EU:C:2009:293, body 33 a 35), ktorý sa týkal článku 6 ods. 1 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355), ktorej zodpovedajúca norma je prevzatá v článku 5 ods. 1 písm. e) GPDR; pozri tiež rozsudok Digi (bod 59).

23 Pozri rozsudky Norra Stockholm Bygg (bod 32), a z 3. apríla 2025, Ministerstvo zdravotnictví (Údaje týkajúce sa zástupcu právnickej osoby) (C‑710/23, EU:C:2025:231, bod 37).

24 Nemecká vláda dodáva, že spracúvanie osobných údajov vnútroštátnym súdom môže tiež spadať pod cieľ ochrany nezávislosti súdnictva a súdnych konaní, stanovený v článku 23 ods. 1 písm. f) GDPR.

25 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. februára 2022, Valsts ieņēmumu dienests (Spracovanie osobných údajov na daňové účely) (C‑175/20, ďalej len „rozsudok Valsts ieņēmumu dienests“, EU:C:2022:124, bod 51); návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pikamäe vo veci I. (Predaj databázy) (C‑693/22, EU:C:2024:162, body 85 až 88).

26 Pozri rozsudok Norra Stockholm Bygg (bod 49). Konkrétnejšia otázka vyváženia práva na ochranu osobných údajov a práva na účinnú súdnu ochranu patrí do tretej prejudiciálnej otázky písm. d), ktorá nie je predmetom týchto cielených návrhov.

27 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Trestné body) (C‑439/19, EU:C:2021:504, bod 105 a citovaná judikatúra).

28 Pozri v tomto zmysle rozsudok Valsts ieņēmumu dienests (bod 83 a citovaná judikatúra), v ktorom išlo okrem iného o otázku dodržania požiadavky proporcionality, ktorá je vyjadrená v článku 5 ods. 1 písm. c) RGPD. V tejto súvislosti poznamenávam, že tretia prejudiciálna otázka písm. a), ktorá nie je predmetom týchto cielených návrhov, sa konkrétne týka preskúmania proporcionality.

34 Nemecká vláda dodáva, že § 138, 286, 355 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku sa vo všeobecnosti týkajú zistenia skutkových okolností relevantných pre rozhodnutie a že z ustanovení § 286 tohto poriadku v spojení s článkom 103 ods. 1 základného zákona vyplýva, že súdy sú v zásade povinné zohľadniť skutkový stav uvedený účastníkmi konania a nimi predložené dôkazy.

35 Pozri Bundesverfassungsgericht (Spolkový ústavný súd), uznesenie z 9. októbra 2002 (1 BVR 1611/96, BVerfGE 106, 28‑51, DE:BVerfG:2002:rs20021009.1bvr161196, bod 60).

36 Druhý senát Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd) tak v rozsudku z 29. júna 2023 (2 AZR 297/22, DE:BAG:2023:290623.U.2AZR297.22.0) konštatoval, že takýto záver jasne vyplýva z článku 17 GDPR. Nemecká vláda potvrdzuje tento výklad dotknutého rozsudku. V podstate dodáva, že v súlade s touto judikatúrou môže súd tiež vylúčiť určité dôkazné prostriedky, ak by ich použitie predstavovalo závažné porušenie základných práv účastníka konania. V tejto súvislosti spresňujem, že otázka, či osoba podliehajúca súdnej právomoci môže uplatňovať svoje práva, ak existuje oprávnený záujem na dôkaze, patrí skôr do tretej prejudiciálnej otázky písm. c), ktorá nie je predmetom týchto cielených návrhov.

37 Pozri rozsudok Norra Stockholm Bygg (bod 40).

38 Pozri odôvodnenie 41 GDPR, ako aj v tomto zmysle rozsudky Valsts ieņēmumu dienests (body 52 a 56), a z 12. septembra 2024, HTB Neunte Immobilien Portfolio a Ökorenta Neue Energien Ökostabil IV (C‑17/22 a C‑18/22, EU:C:2024:738, bod 71).