Súdny dvor Európskej únie·2.10.2025

C-496/24

ECLI:EU:C:2025:749

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62024CC0496
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

62024CC0496

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 2. októbra 2025 ( 1 )

Vec C‑496/24

Stichting Onderhandelingen Thuiskopievergoeding,

Stichting de Thuiskopie

proti

HP Nederland BV,

Dell BV,

Stichting Overlegorgaan Blanco Informatiedragers

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia práva – Duševné vlastníctvo – Autorské práva a s nimi súvisiace práva – Smernica 2001/29/ES – Článok 2 – Právo rozmnožovania – Článok 3 – Právo verejného prenosu diel – Článok 5 ods. 2 písm. b) a článok 5 ods. 5 – Výnimky a obmedzenia – Rozmnožovanie na súkromné použitie – Primeraná kompenzácia – Sprístupnenie diel verejnosti na internete – Platená streamovacia služba – Kópia určená na použitie bez prístupu k sieti“

Úvod

Autorské právo Európskej únie stanovuje medzi početnými výnimkami z výlučných práv autorov tiež výnimku umožňujúcu fyzickým osobám vyhotovovať rozmnoženiny diel na svoje súkromné použitie bez povolenia. Na to, aby sa autorom kompenzovali straty vyplývajúce z tejto výnimky, ktoré boli spôsobené oslobodením používateľov od povinnosti zaobstarať si viacero exemplárov diel, právo Únie v tejto súvislosti upravuje vyplatenie kompenzácie. V praxi členských štátov je táto kompenzácia najčastejšie financovaná z tzv. poplatku za súkromné kopírovanie vyberaného od výrobcov alebo dovozcov pamäťových nosičov a zariadení, ktoré môžu fyzické osoby používať na vyhotovovanie rozmnoženín chránených diel. Tento poplatok sa potom prenáša na kupujúcich v cene týchto zariadení a nosičov, takže konečnú finančnú záťaž kompenzácie z titulu uvedenej výnimky v zásade znášajú osoby oprávnené využívať túto výnimku. Súdny dvor rozhodol, že takýto režim je zlučiteľný s právom Únie. ( 2 )

Poplatok za súkromné kopírovanie, za ktorého výber a platbu vo forme kompenzácie zodpovedajú inštitúcie určené členskými štátmi, predstavuje pre autorov významný a stabilný zdroj príjmov. V súvislosti s tým sa objavuje tendencia rozšíriť rozsah uvedenej výnimky, a teda aj zdroje príjmov z poplatku za súkromné kopírovanie, nad rámec vyplývajúci z príslušných právnych ustanovení, ako aj z cieľov a dôvodov jeho zavedenia v súlade s príslovím, že keď máš v ruke kladivo, všetko vyzerá ako klinec. Tomuto zdaniu, ako sa zdá, podľahli inštitúcie zodpovedné za výber poplatku za súkromné kopírovanie v Holandsku, keď služby sprístupňovania kópií diel určených na použitie bez prístupu k sieti, poskytované poskytovateľmi streamovacích služieb na požiadanie, považovali za služby podliehajúce tomuto poplatku, a teda zahrnuté v predmetnej výnimke. ( 3 )

Treba však mať na pamäti, že kompenzácia na základe výnimky týkajúcej sa rozmnožovania na súkromné účely nie je sama osebe cieľom. Kompenzácia slúži na vyrovnanie strát v situáciách, keď je uplatnenie tejto výnimky prípustné a odôvodnené a niekedy dokonca nevyhnutné. Jej úlohou naproti tomu nie je nahradiť bežné zmluvné mechanizmy v situácii, keď si autori dokážu uplatniť svoje výlučné práva a dosiahnuť tak príjmy z využívania diel, aj keď tieto príjmy nie sú podľa nich dostačujúce. V prejednávanej veci bude mať Súdny dvor príležitosť vymedziť hranice uplatnenia uvedenej výnimky s ohľadom na svoju predchádzajúcu judikatúru týkajúcu sa podobných situácií.

Právny rámec

Právo EÚ

Články 2, 3, 5 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti ( 4 ) konkrétne stanovujú:

„Článok 2

Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, v celku alebo v časti:

pre autorov k ich dielam;

…

Článok 3

1. Členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.

…

Článok 5

…

2. Členské štáty môžu zabezpečiť výnimky alebo obmedzenia práva rozmnožovania ustanoveného v článku 2 v nasledujúcich prípadoch:

…

vo vzťahu k rozmnožovaniu na akomkoľvek médiu vykonanému fyzickou osobou pre súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, za podmienky, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu, v ktorej sa zohľadní uplatnenie alebo neuplatnenie technologických opatrení uvedených v článku 6 na dotknuté dielo alebo predmet ochrany;

…

5. Výnimky a obmedzenia ustanovené v odsekoch 1, 2, 3 a 4 sa budú uplatňovať iba v niektorých osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza ku konfliktu s bežným využívaním diela alebo predmetu ochrany a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa práv.

Článok 6

…

3. Na účely tejto smernice sa výrazom ‚technologické opatrenia‘ rozumie akákoľvek technológia, zariadenie alebo súčiastka, ktorá pri bežnom spôsobe použitia je navrhnutá na to, aby predchádzala konaniu alebo obmedzovala konanie vo vzťahu k dielam alebo iným predmetom ochrany, ktoré nie je povolené nositeľom autorského práva alebo akéhokoľvek iného práva súvisiaceho s autorským právom ustanoveného vnútroštátnym právnym predpisom… Technologické opatrenia sa pokladajú za ‚účinné‘, keď je použitie chráneného diela alebo predmetu ochrany kontrolované nositeľom práv uplatnením kontroly prístupu alebo ochranným procesom, ako je šifrovanie, kódovanie alebo iný prenos diela alebo iného predmetu ochrany, alebo kopírovací kontrolný mechanizmus, ktorý má ochranný cieľ.“

Holandské právo

Smernica 2001/29 bola prebratá do holandského práva prostredníctvom Auteurswet 1912 (zákon o autorskom práve z roku 1912). Výnimka týkajúca sa rozmnožovania diel na súkromné použitie je stanovená v článku 16c tohto zákona. Odsek 2 tohto článku stanovuje, že oprávneným subjektom sa vyplatí primeraná finančná kompenzácia z poplatku za súkromné kopírovanie vyberaného od dovozcov a výrobcov zariadení a pamäťových nosičov, ktoré môžu byť využité na vyhotovovanie rozmnoženín na súkromné použitie. V súlade s článkami 16d a 16e uvedeného zákona výber tohto poplatku prináleží Stichting de Thuiskopie (ďalej len „SdT“), zatiaľ čo jeho základ a výšku určuje Stichting Onderhandelingen Thuiskopievergoeding, nadácia založená podľa holandského práva (ďalej len „SONT“), v ktorej majú svojich zástupcov organizácie subjektov autorských práv, ako aj subjekty povinné platiť uvedený poplatok. Sadzba poplatku za súkromné kopírovanie na roky 2018 až 2020, ktorú stanovila SONT, zahŕňala ako „zdroje, ktoré sa majú zohľadniť“ okrem iného aj „platené streamovacie služby“.

Skutkové okolnosti, konanie a prejudiciálne otázky

Spoločnosti HP Nederland B.V. a Dell B.V. sú povinné platiť poplatok za súkromné kopírovanie. Stichting Overlegorgaan Blanco Informatiedragers zastupuje všetky subjekty povinné platiť tento poplatok. Tieto subjekty podali na Rechtbank Den Haag (súd v Haagu, Holandsko) žalobu proti nadáciám SdT a SONT, ktorou sa domáhali určenia, že poplatok za súkromné kopírovanie sa nevzťahuje na službu sprístupňovania kópií určených na použitie bez prístupu k sieti (offline streaming copies), ktorá sa poskytuje v súvislosti so službou online streamingu hudobných alebo audiovizuálnych diel na požiadanie.

Podľa skutkových zistení vnútroštátneho súdu takáto služba spočíva v tom, že predplatiteľ streamovacej služby si na požiadanie môže v katalógu dostupných diel vybrať niektoré z nich a používať ich bez prístupu k sieti (t. j. offline). Poskytovateľ služieb potom vyhotoví kópie vybraných diel v určitej časti pamäte zariadenia alebo zariadení predplatiteľa, ktorá je na tento účel sprístupnená poskytovateľovi. Táto kópia je zašifrovaná takým spôsobom, že predplatiteľ môže dielo spravidla používať len prostredníctvom aplikácie poskytovateľa služby, zatiaľ čo predplatiteľ nie je schopný narábať touto kópiou, to znamená, že nemôže vyhotovovať ďalšie kópie, meniť jej umiestnenie ani ju svojvoľne preniesť na iné zariadenie alebo iný nosič. Po uplynutí času, na ktorý bola kópia sprístupnená, a v každom prípade po skončení poskytovania hlavnej služby (streamingu), sa kópia zo zariadenia odstráni. Okrem toho ju poskytovateľ môže odstrániť v prípadoch stanovených v pravidlách poskytovania služieb.

Rechtbank Den Haag (súd v Haagu) zamietol žalobu rozsudkom z 18. septembra 2019. Toto rozhodnutie však bolo zrušené rozsudkom Gerechtshof Den Haag (Odvolací súd v Haagu, Holandsko) z 22. marca 2022. Tento súd totiž konštatoval, že v prípade služby sprístupňovania kópií určených na použitie bez prístupu k sieti, akou je služba opísaná v bode 7 vyššie, nejde o rozmnožovanie na súkromné použitie v zmysle článku 16c zákona o autorskom práve a článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29. SDT a SONT podali proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

Za týchto podmienok Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

Možno rozmnoženinu so znakmi opísanými v [bode 7 vyššie] (offline kópiu streamovaného diela), aj s prihliadnutím na trojstupňový test (článok 5 ods. 5 smernice [2001/29]), považovať za rozmnožovanie ,vykonané… fyzickou osobou pre súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný‘ v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) [tejto] smernice…?

Bránia ciele smernice [2001/29], vrátane cieľov vysokej úrovne ochrany autorských práv, spravodlivej rovnováhy medzi záujmami nositeľa autorských práv a záujmami používateľa a koherentného a technicky neutrálneho uplatňovania výnimiek a obmedzení členskými štátmi, vnútroštátnej právnej úprave, na základe ktorej výnimka stanovená pre kópie na súkromné použitie nezahŕňa offline kópie streamovaných diel?

Je pre odpoveď na jednu alebo obe vyššie uvedené otázky relevantné, či nositelia autorských práv dostávajú kompenzáciu za každú vytvorenú offline kópiu streamovaného diela, alebo či dostávajú kompenzáciu na základe počtu prehratí offline kópie streamovaného diela používateľom streamovacej služby?“

10.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 17. júla 2024. Písomné pripomienky predložili účastníci konania vo veci samej, francúzska vláda, ako aj Európska komisia. Všetky uvedené subjekty boli zastúpené na pojednávaní, ktoré sa konalo 19. júna 2025.

Analýza

11.

Vnútroštátny súd formuloval tri prejudiciálne otázky. Keďže sa však tieto otázky týkajú tej istej problematiky, navrhujem zaoberať sa nimi spoločne. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že predplatiteľ služby sprístupnenia chránených diel na požiadanie prostredníctvom streamovania na internete vyhotovuje rozmnoženiny týchto diel na súkromné použitie v zmysle tohto ustanovenia v situácii, keď využíva doplnkovú službu sprístupnenia diel na použitie bez prístupu k sieti, spočívajúcu v tom, že tieto diela sú ukladané v pamäti zariadenia predplatiteľa, pričom poskytovateľ služieb si ponecháva prostredníctvom technologických opatrení v zmysle článku 6 tejto smernice úplnú kontrolu nad umiestnením, kopírovaním a vymazaním týchto diel, zatiaľ čo predplatiteľ ich môže len využívať (počúvať alebo sledovať) v príslušnom zariadení počas obdobia sprístupnenia. Odpovedať na túto otázku navrhujem doplniť o výklad článku 3 uvedenej smernice.

12.

Moja analýza vychádza z predpokladu, že sú splnené obe podmienky uplatnenia výnimky stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, ktoré sa v prejednávanej veci nezdajú byť sporné, a to konkrétne že dotknutý predplatiteľ je fyzická osoba a že využíva predmetnú službu na súkromné účely.

13.

Je tiež nesporné, že predplatiteľ sám nevyhotovuje rozmnoženiny diela, ale tieto rozmnoženiny vyhotovuje poskytovateľ služieb na žiadosť predplatiteľa. Súdny dvor však pripustil uplatnenie výnimky stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 v takejto situácii, keď uznal, že výraz „rozmnožovanie… fyzickou osobou“ uvedený v tomto ustanovení zahŕňa aj využívanie služieb tretej osoby touto fyzickou osobou. ( 5 )

14.

Fyzická osoba však môže využiť túto výnimku výlučne pod podmienkou, že vopred získala prístup k dielu vo forme, ktorá je zdrojom rozmnoženiny, ( 6 ) pričom tento prístup musí byť legálny, to znamená získaný so súhlasom nositeľov autorských práv. ( 7 ) Naopak, ak fyzická osoba získa prístup k dielu až po jeho rozmnožení, túto rozmnoženinu nemožno považovať za vyhotovenú touto fyzickou osobou v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29. Je totiž vyhotovená osobou, ktorá poskytuje prístup k dielu, a – ak k tomu dochádza na diaľku, v dematerializovanej forme a mimo súkromného okruhu poskytovateľa prístupu – predstavuje sprístupnenie diela verejnosti v zmysle článku 3 tejto smernice. ( 8 )

15.

Presne tak je to v prípade služby opísanej v bode 7 vyššie, kde predplatiteľ získa prístup ku kópii určenej na použitie bez prístupu k sieti (offline kópii streamovaného diela) po vytvorení tejto kópie. V tejto súvislosti je irelevantné, že okrem toho môže mať prístup k tým istým dielam prostredníctvom streamovania, keďže streamovanie nie je zdrojom rozmnožovania a skutočné využívanie prístupu ku konkrétnym dielam prostredníctvom streamovania nie je podmienkou pre získanie ich kópií určených na použitie bez prístupu k sieti. ( 9 )

16.

Nepresvedčil ma preto argument nadácií SdT a SONT, že prístup predplatiteľov k dielam prostredníctvom streamovania postačuje na konštatovanie, že na sprístupnenie kópií určených na použitie bez prístupu k sieti sa vzťahuje výnimka stanovená v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29. Je pravda, že z obchodného hľadiska je služba sprístupňovania kópií určených na použitie bez prístupu k sieti doplnkovou službou, ktorá súvisí s hlavnou streamovacou službou, pretože iba predplatitelia tejto druhej služby môžu mať prospech z prvej služby a obe služby obsahujú ten istý katalóg diel. Z technického hľadiska však ide o samostatnú a nezávislú službu. ( 10 ) Inými slovami, ide o dve možné cesty prístupu k tým istým dielam, ktoré sú ale nezávislé a jedna nepredstavuje rozmnožovanie druhej. Z hľadiska autorského práva predstavujú tieto dve služby samostatné činnosti využívania diel, a to o to viac, že podmienky používania týchto diel sú v oboch prípadoch značne odlišné. Streamovacia služba si totiž vyžaduje trvalý prístup k dostatočne rýchlemu internetovému pripojeniu a často podlieha aj geografickým obmedzeniam (geoblocking). Naproti tomu tieto dve nevýhody sa nevyskytujú v prípade kópie určenej na použitie bez prístupu k sieti.

17.

Situácia je teda analogická so situáciou vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok VCAST. Rozmnoženiny vyhotovené v rámci tejto služby nemožno považovať za vyhotovené fyzickými osobami (predplatiteľmi) v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, ale musia byť pripisované poskytovateľovi služieb, ktorý takto sprístupňuje diela svojim predplatiteľom. Toto rozmnožovanie je teda súčasťou sprístupnenia týchto diel verejnosti tak, že tretie osoby môžu mať k nim prístup z miesta a v čase, ktoré si individuálne zvolia, v zmysle článku 3 tejto smernice, pričom túto činnosť vykonáva poskytovateľ služieb.

18.

V tejto súvislosti tvrdenie nadácií SdT a SONT, ako aj francúzskej vlády, že kópia určená na použitie bez prístupu k sieti predstavuje rozmnoženinu vyhotovenú fyzickou osobou v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, pretože predplatiteľ je ten, kto iniciuje vyhotovenie tejto rozmnoženiny, nie je správne. Sprístupnenie diel verejnosti takým spôsobom, aby tretie osoby k nim mali prístup z miesta a v čase, ktoré si sami zvolia, ako je uvedené v článku 3 tejto smernice, sa uskutočňuje na žiadosť používateľa. Používateľ teda musí začať proces sprístupnenia vznesením tejto žiadosti, v tomto prípade žiadosti o vyhotovenie kópie určenej na použitie bez prístupu k sieti. To však neznamená, že akékoľvek sprístupnenie kópie diela na žiadosť používateľa sa automaticky stáva rozmnoženinou vyhotovenou fyzickou osobou na jej súkromné použitie, na ktorú sa vzťahuje článok 5 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice. Takýto výklad by totiž zbavil veľkú časť úpravy uvedenej v článku 3 tejto smernice jej zmyslu.

19.

Medzi prejednávanou vecou a vecou, v ktorej bol vydaný rozsudok VCAST, však existujú dva významné rozdiely. Po prvé kým činnosť, o ktorú išlo v uvedenej veci, sa vykonávala bez súhlasu nositeľov autorských práv, v prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, že by služba sprístupňovania kópií určených na použitie bez prístupu k sieti bola protiprávna. Po druhé na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok VCAST, nejde v prejednávanej veci o pôvodné a sekundárne sprístupnenie uskutočnené dvoma rôznymi subjektmi. Sprístupnenie diel v podobe streamovania, ako aj sprístupnenie diel vo forme kópií určených na použitie bez prístupu k sieti je uskutočňované tým istým subjektom a má pôvodnú povahu – diela v digitálnej forme sa prenášajú priamo zo servera poskytovateľa služieb do zariadenia predplatiteľa. Preto sa tu ani neuplatní judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej sa prenos diel chránených autorským právom považuje za verejný, ak je určený tzv. novej verejnosti alebo sa uskutočňuje špecifickou technológiou ( 11 ). Toto pravidlo sa totiž uplatňuje len v prípade sekundárneho sprístupnenia diel, ktoré už iný subjekt skôr sprístupnil verejnosti. ( 12 )

20.

Stotožňujem sa preto s názorom Komisie, že situáciu, o ktorú ide vo veci samej, netreba skúmať z hľadiska článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, ale s prihliadnutím na jej článok 3.

21.

V prospech takéhoto výkladu svedčí množstvo ďalších argumentov.

22.

Po prvé nie je správny názor nadácií SdT a SONT vyjadrený na pojednávaní, že uplatnenie článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 nevyžaduje, aby nositelia autorských práv stratili kontrolu nad využívaním diel. Strata kontroly je charakteristickým znakom výnimky z autorského práva, keďže výnimka spočíva v tom, že používatelia môžu vykonávať činnosti, ktoré zvyčajne patria do oblasti autorského monopolu, bez súhlasu nositeľov autorských práv, a teda mimo kontroly. Výnimka stanovená v uvedenom ustanovení umožňuje fyzickým osobám rozmnožovať diela na súkromné použitie. Na jednej strane sa teda rozmnožovanie v rámci tejto výnimky podľa definície vymyká kontrole nositeľov autorských práv. Na druhej strane používatelia musia byť technicky schopní vyhotoviť túto rozmnoženinu, t. j. musia mať (legálny, ako zdôraznil Súdny dvor) prístup k dielu vo forme, ktorá umožňuje jeho kopírovanie.

23.

V prejednávanej veci to tak nie je. Vďaka uplatňovaným technologickým opatreniam si poskytovatelia streamovacích služieb, ktorí konajú v mene nositeľov autorských práv ako držitelia ich licencií, zachovávajú kontrolu nad rozmnožovaním diel sprístupňovaných v podobe kópií určených na použitie bez prístupu k sieti. Tieto kópie sú totiž vyhotovené poskytovateľom služieb a uložené v zariadení používateľa za presne vymedzených a účinne kontrolovaných podmienok. Cieľom technologických opatrení teda nie je – ako tvrdia SdT a SONT, ako aj francúzska vláda – chrániť sa pred prekročením hraníc výnimky stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 používateľmi, ale ich cieľom je brániť im v samotnom využívaní tejto výnimky prostredníctvom rozmnožovania diel bez súhlasu nositeľov autorských práv. Nejde teda o prípad uplatnenia výnimky z autorských práv, ale o bežné využívanie týchto práv.

24.

Je v zásade nesprávny názor nadácií SdT a SONT, že súhlas nositeľov autorských práv s vyhotovením kópií určených na použitie bez prístupu k sieti nemá právny účinok a že títo nositelia nemôžu vyberať z tohto dôvodu poplatky, keďže na vyhotovovanie týchto kópií sa vzťahuje výnimka stanovená v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, a teda nositeľom autorských práv prislúcha primeraná kompenzácia stanovená v tomto ustanovení.

25.

Títo účastníci konania totiž od začiatku predpokladajú, že na vyhotovenie kópií určených na použitie bez prístupu k sieti sa vzťahuje uvedená výnimka, a z tohto predpokladu vyvodzujú, že možnosti nositeľov autorských práv konať sú touto výnimkou obmedzené. V skutočnosti je to práve naopak: Zdroj, z ktorého vzniká kópia určená na použitie bez prístupu k sieti, sa nenachádza v držbe používateľov, ale držiteľa licencie nositeľov autorských práv, takže používatelia nemôžu vyhotoviť rozmnoženinu na základe uvedenej výnimky a musia sa obrátiť so žiadosťou o sprístupnenie kópie na držiteľa licencie, ktorý z tohto dôvodu môže požadovať poplatok.

26.

Naproti tomu rozsudky, na ktoré sa odvolávajú SdT a SONT, ( 13 ) sa netýkajú určenia pôsobnosti výnimky uvedenej v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, ale spôsobu výpočtu primeranej kompenzácie, ktorý je v ňom stanovený. Vychádzajú teda z implicitného predpokladu, že podmienky uplatnenia tejto výnimky sú splnené, a práve v tomto kontexte Súdny dvor dospel k záveru, že prípadný súhlas nositeľov autorských práv nemá vplyv na právo na primeranú kompenzáciu. Súdny dvor totiž uviedol, že „ak nositeľ práv povolí fyzickej osobe používať [súbor obsahujúci chránené diela], pričom jej tento súbor poskytne , samotná možnosť využívať tento súbor na účely rozmnožovania chránených diel odôvodňuje uplatnenie poplatku za rozmnoženinu na súkromné použitie“ ( 14 ). Naproti tomu v prejednávanej veci ide o situáciu, v ktorej nositeľ autorského práva alebo držiteľ jeho licencie sprístupňuje fyzickým osobám súbory obsahujúce chránené diela, ale tieto osoby nemajú možnosť používať tieto súbory na rozmnožovanie týchto diel, takže uplatnenie poplatku za súkromné kopírovanie nie je odôvodnené.

27.

Na okraj dodávam, že smernica 2001/29 zjavne neumožňuje členským štátom prijať predpisy, ktoré by ukladali nositeľom autorských práv povinnosť vzdať sa technických záruk v situácii, o akú ide v prejednávanej veci. Keďže totiž článok 6 ods. 4 druhý pododsek tejto smernice v spojení s prvým pododsekom tohto odseku umožňuje členským štátom prijať ustanovenia na ochranu práva používateľov využívať výnimku stanovenú v článku 5 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice, štvrtý pododsek uvedeného odseku vylučuje túto možnosť pre diela sprístupnené verejnosti takým spôsobom, aby tretie osoby k nim mali prístup z miesta a v čase, ktoré si sami zvolia, teda v situácii, o akú ide v prejednávanej veci. Bolo by teda v rozpore s povinnosťou ochrany technických záruk vyplývajúcou z článku 6 ods. 1 tejto smernice, ak by členský štát zaviedol výnimku s takým rozsahom uplatňovania, aký navrhujú SdT a SONT.

28.

Po druhé článok 5 ods. 5 smernice 2001/29 vyžaduje, aby sa výnimky z výlučných práv stanovené v tejto smernici: 1. uplatňovali v osobitných prípadoch; 2. neboli v rozpore s bežným využívaním diel, a 3. neodôvodnene nepoškodzovali záujmy nositeľov autorských práv. Ide o trojfázový test, ktorý má svoj pôvod v medzinárodnom práve záväznom pre Úniu. ( 15 )

29.

Zahrnutie služby sprístupnenia kópie určenej na použitie bez prístupu k sieti do výnimky stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice by bolo podľa môjho názoru v rozpore s druhým bodom uvedeného testu. Takáto služba totiž predstavuje bežné využívanie diel, z ktorého môžu nositelia autorských práv získať finančnú výhodu, pričom toto využívanie je nezávislé od sprístupňovania diel prostredníctvom streamovania. Zahrnutie takejto kópie do uvedenej výnimky by narušilo toto využívanie, pretože by viedlo k nejasnostiam pre používateľov a spochybnilo by opodstatnenosť vyberania dodatočných poplatkov za sprístupnenie týchto kópií nositeľmi autorských práv alebo držiteľmi ich licencie. Článok 5 ods. 5 smernice 2001/29 teda bráni tomu, aby sa na službu, o ktorú ide v prejednávanej veci, vzťahovala uvedená výnimka.

30.

Napokon po tretie samotné znenie článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 pravdepodobne bráni tomu, aby streamovacie služby podliehali poplatku za súkromné kopírovanie z dôvodu služby sprístupňovania kópií určených na použitie bez prístupu k sieti. Toto ustanovenie totiž spresňuje, že v ňom upravená primeraná kompenzácia, na ktorej financovanie je určený poplatok za súkromné kopírovanie, musí zohľadňovať uplatnenie technologických opatrení uvedených v článku 6 tejto smernice. V prípade služieb sprístupnenia diel poskytovaných za podmienok opísaných v bode 7 vyššie pritom uplatňované technologické opatrenia umožňujú nositeľom autorských práv alebo držiteľom ich licencie zachovať si úplnú kontrolu nad rozmnožovaním diel, a teda neznášať straty spôsobené používateľmi vyhotovením kópií určených na súkromné použitie. Ani v tomto prípade teda neexistuje odôvodnenie pre primeranú kompenzáciu.

31.

Ani ciele smernice 2001/29 uvedené v druhej prejudiciálnej otázke, akými sú vysoká úroveň ochrany autorských práv, spravodlivá rovnováha medzi záujmami nositeľov autorských práv a záujmami používateľov a koherentné a technologicky neutrálne uplatňovanie výnimiek členskými štátmi, nebránia výkladu, ktorý navrhujem.

32.

Ako som už uviedol vyššie, nositelia autorských práv alebo držitelia ich licencie vykonávajú prostredníctvom technologických opatrení úplnú kontrolu nad sprístupnením a vyžívaním kópií určených na použitie bez prístupu k sieti a sú schopní dosahovať príjmy z tejto formy využívania diel. Zahrnutie tejto formy sprístupnenia do výnimky uvedenej v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 by teda bolo priamo v rozpore s ich záujmami, a teda aj s vysokou úrovňou ochrany autorských práv, ktorú má táto smernica za cieľ dosiahnuť.

33.

Nemožno tu hovoriť ani o zásahu do oprávnených záujmov používateľov alebo do spravodlivej rovnováhy medzi ich záujmami a záujmami nositeľov autorských práv. Výnimka uvedená v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 má za cieľ zlegalizovať činnosti, ktoré používatelia vykonávajú v súkromnej sfére, ktorá je mimo kontroly týchto nositeľov. K sprístupneniu kópií určených na použitie bez prístupu k sieti zo strany poskytovateľa streamovacej služby dochádza v rámci vzťahu medzi týmto poskytovateľom a používateľom, teda mimo jeho súkromnej sféry a pod kontrolou nositeľov autorských práv. Používatelia teda nemajú nijaký oprávnený záujem na získaní takejto kópie v rámci výnimky z autorského práva.

34.

Naopak, pokiaľ ide o technologickú neutralitu, na rozdiel od toho, čo tvrdia SdT a SONT, je situácia streamovacej služby z technologického hľadiska úplne odlišná od technológií uvádzaných týmito účastníkmi, akými sú CD a DVD alebo tiež rozhlasové či televízne vysielanie.

35.

V prípade diskov platí používateľ jednorazovú cenu, za ktorú dostane obmedzený počet diel (vo všeobecnosti niekoľko alebo niekoľko desiatok hudobných diel alebo jedno audiovizuálne dielo) spolu s fyzickým nosičom. Tieto diela môže používať akýmkoľvek spôsobom vo svojej súkromnej sfére vrátane vykonávania ich rozmnoženín na základe výnimky stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29. Naopak, rádiové alebo televízne vysielanie je lineárnou službou, v rámci ktorej vysielateľ určuje, ktoré diela a v akom čase budú vysielané, pričom poslucháči alebo televízni diváci si ich môžu prípadne v danom čase vypočuť alebo pozrieť. Môžu tiež vykonať záznam na súkromné použitie, ale len v prípade diel, ktoré sú vysielané, a len v okamihu ich vysielania a za predpokladu, že je to technicky možné.

36.

Naproti tomu streamovacia služba, o ktorú ide v prejednávanej veci, je službou na požiadanie poskytovanou na internete, v rámci ktorej za relatívne nízku paušálnu cenu ( 16 ) môžu mať používatelia v ľubovoľnom okamihu prístup k veľkému počtu diel. V rámci tejto služby však nie je možné zaznamenávať obsah sprístupnený streamovaním, pretože takáto možnosť by spôsobila, že celý projekt by bol ekonomicky neudržateľný, keďže príjemcovia služieb by mohli v krátkom čase skopírovať skladby, ktoré ich zaujímajú, a zrušiť predplatné. Streamovacia služba na požiadanie teda nie je z funkčného hľadiska porovnateľná s CD alebo DVD ani s rozhlasovým alebo televíznym vysielaním. Aj z hľadiska autorského práva ide o úplne odlišné oblasti využívania diel. Zásada technologickej neutrality teda nevyžaduje, aby sa so streamovacou službou a s dvoma ďalšími technológiami zaobchádzalo rovnako.

37.

Odôvodnením pre zahrnutie služby sprístupňovania kópií určených na použitie bez prístupu k sieti do výnimky stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 a primeranú kompenzáciu, ktorá je v ňom stanovená, nie je ani problém, na ktorý upozornili SdT a SONT, t. j. údajne príliš nízka odmena, ktorú držitelia licencie vyplácajú nositeľom autorských práv za toto sprístupnenie, alebo za všeobecnejšie využívanie diel vo forme streamovania na požiadanie. Ako som uviedol v úvode týchto návrhov, cieľom tejto kompenzácie je nahradiť ujmu, ktorá nositeľom autorských práv vznikla z dôvodu legalizácie úkonov používateľov v ich súkromnej sfére, nad ktorými títo nositelia nemajú kontrolu. Jej cieľom naproti tomu nie je nahradiť obvyklé mechanizmy využívania diel a odmeňovania nositeľov práv v tejto súvislosti. V prípade nedostatočnej odmeny by členské štáty mali prijať vhodné opatrenia na riešenie problému v súlade s článkami 18 a nasl. smernice (EÚ) 2019/790 ( 17 ).

38.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na prejudiciálne otázky tak, že článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že predplatiteľ služby sprístupnenia chránených diel na požiadanie prostredníctvom streamovania na internete nevyhotovuje rozmnoženiny týchto diel na súkromné použitie v zmysle tohto ustanovenia v situácii, keď využíva doplnkovú službu sprístupnenia diel určených na použitie bez prístupu k sieti, spočívajúcu v tom, že tieto diela sa ukladajú v pamäti zariadenia predplatiteľa, pričom poskytovateľ služieb si ponecháva prostredníctvom technologických opatrení v zmysle článku 6 uvedenej smernice úplnú kontrolu nad umiestnením, kopírovaním a vymazaním týchto diel, zatiaľ čo predplatiteľ ich môže len využívať (počúvať alebo sledovať) v príslušnom zariadení počas obdobia sprístupnenia; článok 3 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že toto sprístupnenie znamená poskytovanie týchto diel verejnosti uskutočňované poskytovateľom služieb takým spôsobom, že tretie osoby môžu mať k týmto dielam prístup z miesta a v čase, ktoré si individuálne zvolia, v zmysle tohto ustanovenia.

Návrh

39.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem odpovedať na prejudiciálne otázky, ktoré položil Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko), takto:

Článok 5 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti

sa má vykladať v tom zmysle, že:

predplatiteľ služby sprístupnenia chránených diel na požiadanie prostredníctvom streamovania na internete nevyhotovuje rozmnoženiny týchto diel na súkromné použitie v zmysle tohto ustanovenia v situácii, keď využíva doplnkovú službu sprístupnenia diel určených na použitie bez prístupu k sieti, spočívajúcu v tom, že tieto diela sa ukladajú v pamäti zariadenia predplatiteľa, pričom poskytovateľ služieb si ponecháva prostredníctvom technologických opatrení v zmysle článku 6 uvedenej smernice úplnú kontrolu nad umiestnením, kopírovaním a vymazaním týchto diel, zatiaľ čo predplatiteľ ich môže len využívať (počúvať alebo sledovať) v príslušnom zariadení počas obdobia sprístupnenia.

Článok 3 tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

sprístupnenie diel určených na použitie bez prístupu k sieti uvedené v bode 1 znamená poskytovanie diel verejnosti uskutočnené poskytovateľom služieb takým spôsobom, že tretie osoby môžu mať k týmto dielam prístup z miesta a v čase, ktoré si individuálne zvolia, v zmysle tohto ustanovenia.

( 1 ) Jazyk prednesu: poľština.

( 2 ) Pozri rozsudok z 21. októbra 2010, Padawan ( C‑467/08 , EU:C:2010:620 , bod 2 výroku).

( 3 ) Taká služba spočíva v sprístupnení diel online takým spôsobom, aby balíky údajov tvoriace súbor obsahujúci dielo a prenášané poskytovateľom služieb boli uložené v medzipamäti zariadení príjemcu služby a prehrávané bez čakania na uloženie celého súboru a následne nahradené nasledujúcimi balíkmi. To umožňuje okamžité využívanie diela, vyžaduje si však trvalý prístup k sieti (používateľ musí byť stále online).

( 4 ) Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10 ; Mim. vyd. 17/001, s. 230.

( 5 ) Pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 29. novembra 2017, VCAST ( C‑265/16 , ďalej len rozsudok VCAST, EU:C:2017:913 , bod 35 ).

( 6 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok VCAST (bod 39).

( 7 ) Rozsudok z 10. apríla 2014, ACI Adam a i. ( C‑435/12 , EU:C:2014:254 , bod 31 ).

( 8 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok VCAST (body 40 až 52).

( 9 ) V tejto súvislosti je na účely prejednávanej veci irelevantné, že existujú technické možnosti zaznamenávať obsah sprístupnený prostredníctvom streamovania. Táto vec sa totiž týka služby, akou je služba opísaná v bode 7 vyššie, v rámci ktorej kópiu diela nevyhotovuje používateľ prostredníctvom záznamu streamovaného diela, ale poskytovateľ služieb prostredníctvom rozmnožovania diela v zariadení používateľa.

( 10 ) Napríklad pravidlá poskytovania služby Spotify Premium, ktorá je typickým príkladom streamovacej služby na požiadanie, stanovujú možnosť stiahnuť, pokiaľ ide o kópie určené na použitie bez prístupu k sieti, 10000 diel na maximálne piatich zariadeniach, pričom jedinou požiadavkou je pripojiť sa k sieti aspoň raz za 30 dní s cieľom overenia platnosti predplatného. V praxi to teda umožňuje byť úplne nezávislý od sprístupňovania diel prostredníctvom streamovania.

( 11 ) Pozri rozsudok z 20. júna 2024, GEMA ( C‑135/23 , EU:C:2024:526 , bod 43 ).

( 12 ) Pozri rozsudky zo 7. decembra 2006, SGAE ( C‑306/05 , EU:C:2006:764 , body 40 až 42 ), a zo 7. marca 2013, ITV Broadcasting a i. ( C‑607/11 , EU:C:2013:147 , body 24 až 26 , 37 a 38 ).

( 13 ) Rozsudky z 27. júna 2013, VG Wort a i. ( C‑457/11 až C‑460/11 , EU:C:2013:426 ), a z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi ( C‑463/12 , EU:C:2015:144 ).

( 14 ) Rozsudok z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi ( C‑463/12 , EU:C:2015:144 , bod 64 ). (kurzívou zvýraznil generálny advokát.)

( 15 ) Pozri článok 10 ods. 2 Zmluvy WIPO o autorskom práve prijatej v Ženeve 20. decembra 1996 a schválenej v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2000/278/ES zo 16. marca 2000 ( Ú. v. ES L 89, 2000, s. 6 ; Mim. vyd. 11/033, s. 208).

( 16 ) Napríklad v súčasnosti stojí individuálne mesačné predplatné Spotify Premium v Luxemburgu približne 13 EUR, čo je menej, ako je priemerná cena CD.

( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES ( Ú. v. EÚ L 130, 2019, s. 92 ).