C-507/24
ECLI:EU:C:2026:164
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0507
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA
prednesené 5. marca 2026( 1 )
Vec C ‑ 507/24 P
YS
proti
Rade Európskej únie
a
Európskej komisii
„ Odvolanie – Inštitucionálne právo – Posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry – Nariadenie (EÚ) 2017/1939 – Vymenovanie európskych prokurátorov Európskej prokuratúry – Vymenovanie jedného z uchádzačov nominovaných Helénskou republikou – Údajné porušenie predpisov uplatniteľných na vymenovanie európskych prokurátorov – Žaloba o neplatnosť – Preskúmanie zákonnosti návrhu na vymenovanie “
1. Rada rozhodnutím (EÚ) 2023/1335( 2 ) vymenovala piatich „európskych prokurátorov Európskej prokuratúry“ (ďalej len „európski prokurátori“), medzi ktorými sa nachádzal uchádzač navrhnutý Gréckom.
2. Grécky sudca, ktorý nebol nominovaný ako uchádzač vo vnútroštátnej etape postupu, podal na Všeobecný súd( 3 ) žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu 2023/1335( 4 ).
3. Všeobecný súd v uznesení z 8. mája 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) konštatoval, že nemá právomoc rozhodnúť o platnosti rozhodnutia 2023/1335 z dôvodu, že jeho údajná nezákonnosť vyplýva z protiprávnosti vnútroštátneho aktu, ktorú – rovnako ako návrh uchádzačov na funkciu európskych prokurátorov – môžu posúdiť len vnútroštátne súdy.
4. YS podal odvolanie proti uzneseniu, ktoré vydal Všeobecný súd. Jeho odvolanie poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť preskúmať rozdelenie právomocí súdneho preskúmania vnútroštátnych aktov a aktov Únie, ktoré sú súčasťou postupu vymenovania európskych prokurátorov stanoveného nariadením (EÚ) 2017/1939( 5 ).
I. Okolnosti predchádzajúce sporu
5. Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 2 až 12 napadnutého uznesenia a možno ich zhrnúť takto:
– dňa 27. septembra 2022 grécke orgány vyhlásili súťaž medzi prokurátormi na nomináciu troch uchádzačov na funkciu európskeho prokurátora s nástupom do funkcie od 29. júla 2023,
– dňa 17. októbra 2022 YS predložil svoju prihlášku gréckym orgánom,
– Anotato Dikastiko Symvoulio Politikis kai Poinikis Dikaiosynis (Vyššia súdna rada pre občianske a trestné právo, Grécko; ďalej len „CSM“) rozhodnutím z 20. decembra 2022 odmietla prihlášku YS, lebo YS nespĺňal požiadavku stanovenú vo vnútroštátnom zákone č. 4786/2021, keďže nemal postavenie prokurátora, ale postavenie sudcu,
– v tom istom rozhodnutí CSM nominovala v mene Helénskej republiky troch uchádzačov na funkciu európskeho prokurátora,
– dňa 22. marca 2023 YS napadol rozhodnutie CSM žalobou na Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada, Grécko),( 6 )
– vzhľadom na nominácie predložené vnútroštátnymi orgánmi výberová komisia( 7 ) stanovená v článku 14 ods. 3 nariadenia 2017/1939 vypracovala odôvodnené stanoviská a poradie každého z uchádzačov nominovaných vnútroštátnymi orgánmi a zaslala ich Rade,
– Rada po doručení návrhu výberovej komisie schválila rozhodnutie 2023/1335.
II. Konanie na Všeobecnom súde a napadnuté uznesenie
6. YS vo svojej žalobe o neplatnosť podanej na Všeobecnom súde navrhol
– zrušiť rozhodnutie 2023/1335 buď v celom rozsahu, alebo aspoň v časti týkajúcej sa vymenovania gréckeho uchádzača na funkciu európskeho prokurátora,
– konštatovať a „vyhlásiť za neplatnú“ nečinnosť Komisie, keďže Komisia protiprávne nepreskúmala návrh na vymenovanie uchádzačov na funkciu prokurátorov Európskej prokuratúry podaný gréckymi orgánmi,
– uložil Rade a Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
7. Tak Rada, ako aj Komisia vzniesli námietku neprípustnosti voči žalobe YS.
8. Všeobecný súd v napadnutom uznesení rozhodol, že nemá právomoc rozhodnúť o zákonnosti návrhu uchádzačov, ktorý grécke orgány predložili Rade.( 8 )
9. Všeobecný súd odôvodnil svoje rozhodnutie v nasledujúcich bodoch napadnutého uznesenia:
– v bode 37 citoval body 45 a 46 rozsudku Berlusconi a Fininvest( 9 );
– v bode 38 rozhodol, že ustanovenia článku 16 ods. 2 nariadenia 2017/1939 určujú diskrečnú právomoc Rady, pokiaľ ide o nominácie na funkciu prokurátora Európskej prokuratúry predložené členskými štátmi, obmedzenú na samotné overenie navrhovaných nominácií vzhľadom na požiadavky na výkon povinností európskeho prokurátora. Naopak, Rada nemá nijakú právomoc skúmať dôvody, ktoré odôvodňujú odmietnutie prihlášok vylúčených vo vnútroštátnej etape postupu;
– v bode 39 uviedol, že z rozdelenia právomocí medzi vnútroštátnymi orgánmi a inštitúciami Únie stanoveného v oblasti, ktorej sa týkajú ustanovenia nariadenia 2017/1939, vyplýva, že akt, ktorým sa nominujú uchádzači na vymenovanie do funkcie prokurátora Európskej prokuratúry, prijatý vnútroštátnym orgánom, je pre Radu záväzný a určuje podmienky jej rozhodnutia, keďže v tomto rozhodnutí nemôžu byť uvedené iné nominácie než tie, ktoré Rade predložia dotknuté členské štáty;
– v bode 40 z vyššie uvedeného vyvodil, že Všeobecnému súdu neprináleží preskúmať tvrdenie týkajúce sa údajnej protiprávnosti rozhodnutia CSM, ktorým bola odmietnutá prihláška YS, ktorého preskúmanie prináleží vnútroštátnym súdom za podmienok pripomenutých v bode 37 toho istého uznesenia;
– v bode 41 konštatoval, že YS neuviedol žiadne iné tvrdenie umožňujúce preukázať protiprávnosť rozhodnutia 2023/1335, a preto je potrebné rozhodnúť, že jeho návrh týkajúci sa zrušenia je neprípustný.
10. Všeobecný súd subsidiárne konštatoval, že YS sa nepodarilo preukázať existenciu skutočného ani určitého právneho záujmu na napadnutí rozhodnutia 2023/1335. Jeho aktívna legitimácia na napadnutie tohto rozhodnutia podľa Všeobecného súdu závisí od budúcej a neistej skutočnosti, akou bolo predchádzajúce zrušenie vnútroštátneho rozhodnutia, ktorým bola zamietnutá jeho prihláška.( 10 )
III. Odvolanie a konanie na Súdnom dvore
11. Odvolanie, ktoré podal YS, bolo doručené do kancelárie Súdneho dvora 18. júla 2024.
12. YS vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor
– zrušil napadnuté uznesenie,
– zrušil rozhodnutie 2023/1335 buď v celom rozsahu, alebo v časti týkajúcej sa vymenovania gréckeho uchádzača a odmietnutia kandidatúry YS na funkciu európskeho prokurátora,
– uložil Rade a Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
13. Odvolanie sa skladá z dvoch dôvodov:
– nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide o neexistenciu právomoci Všeobecného súdu,
– nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide o neexistenciu aktívnej legitimácie na napadnutie rozhodnutia 2023/1335.
14. Rada a Komisia navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a uložil YS povinnosť nahradiť trovy konania.
IV. Posúdenie
A. Prípustnosť odvolania
1. Tvrdenia
15. Rada síce formálne nenavrhuje určiť, že odvolanie YS je neprípustné, ale tvrdí, že sa v ňom len opakujú alebo inak formulujú tvrdenia uvedené v prvostupňovom konaní. Domnieva sa, že podľa judikatúry Súdneho dvora je preto odvolanie neprípustné.
16. YS vo svojej replike uviedol, že námietka Rady je zjavne nedôvodná, keďže z dôkladného posúdenia znenia odvolania vyplýva, že cieľom jeho tvrdení je napraviť nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Všeobecný súd.
2. Analýza
17. V odvolaní musia byť presne uvedené napádané časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh.( 11 )
18. Časti odvolania, ktoré neobsahujú nijaké tvrdenie, ktoré konkrétne slúži na označenie nesprávneho právneho posúdenia, na ktorom by bolo napadnuté rozhodnutie založené, a obmedzujú sa na opakovanie tvrdení, ktoré už boli predložené v konaní na Všeobecnom súde, nespĺňajú túto požiadavku a treba ich zamietnuť z dôvodu, že sú zjavne neprípustné.( 12 )
19. Pokiaľ však odvolateľ napáda výklad alebo uplatňovanie práva Únie uskutočnené Všeobecným súdom, právne otázky skúmané v prvostupňovom konaní môžu byť znova prerokované v priebehu odvolacieho konania. Ak by odvolateľ nemohol založiť odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach už použitých na Všeobecnom súde, odvolacie konanie by bolo zbavené časti svojho zmyslu.( 13 )
20. V tomto odvolaní YS otvorene a podrobne spochybňuje argumenty, ktoré viedli Všeobecný súd k vydaniu napadnutého uznesenia. Tieto argumenty kritizuje tvrdeniami týkajúcimi sa jednak neexistencie jeho právomoci rozhodnúť o zákonnosti návrhu uchádzačov, ktorý vnútroštátne orgány predložili Rade, a jednak neexistencie aktívnej legitimácie YS na napadnutie rozhodnutia 2023/1335.
21. Odvolanie je teda podľa môjho názoru prípustné.
B. O veci samej
1. Prvý odvolací dôvod
22. YS vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže sa domnieval, že nemá právomoc rozhodnúť o zákonnosti návrhu uchádzačov, ktorý vnútroštátne orgány predložili Rade.
a) Tvrdenia účastníkov konania
23. YS tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil judikatúru sformulovanú v rozsudku Berlusconi a Fininvest.
24. Domnieva sa, že z uvedenej judikatúry vyplýva, že určenie súdu, ktorý má právomoc preskúmať zákonnosť nominácie uchádzačov na funkciu európskeho prokurátora členským štátom, závisí od toho, či inštitúcie Únie majú dostatočnú mieru voľnej úvahy na posúdenie predmetného vnútroštátneho aktu.
25. Ak je teda vnútroštátny akt pre inštitúcie Únie záväzný, túto právomoc majú vnútroštátne súdy. V opačnom prípade sa vnútroštátny akt považuje za prípravný a jeho incidenčné preskúmanie patrí do právomoci súdov Únie v rámci overovania zákonnosti konečného aktu Rady.( 14 )
26. Podľa názoru YS sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia, keďže dospel k záveru, že Rada je viazaná vnútroštátnym návrhom. Po prvé preto, lebo je nepredstaviteľné, aby Rada nemohla odmietnuť zjavne protiprávny návrh a požiadať o predloženie nových nominácií. Po druhé preto, lebo by bolo absurdné brániť Rade v preskúmaní zákonnosti tohto návrhu, ak – ako uznal samotný Všeobecný súd – Rada disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení a porovnávaní zásluh uchádzačov.( 15 )
27. Táto okolnosť v spojení so širokými právomocami výberovej komisie podľa YS znamená, že inštitúcie Únie sú do postupu zapojené tak aktívne, že nemôžu zostať necitlivé voči zjavnému porušeniu práva Únie, akým by bolo nominovanie uchádzačov vybraných podľa vnútroštátneho postupu, ktorý nie je v súlade so zásadou zákonnosti.
28. Rada a Komisia tvrdia, že Všeobecný súd sa nedopustil namietaného nesprávneho právneho posúdenia a len správne uplatnil judikatúru sformulovanú v rozsudku Berlusconi a Fininvest.
b) Analýza
1) Postup vymenovania európskych prokurátorov
29. Na základe článku 16 ods. 1 nariadenia 2017/1939 sa postup vymenovania európskych prokurátorov začína tým, že každý členský štát nominuje troch uchádzačov:
– ktorí sú aktívnymi členmi prokuratúr alebo súdnictva príslušného členského štátu,
– ktorých nezávislosť je nespochybniteľná a
– ktorí majú kvalifikáciu požadovanú na obsadenie najvyšších prokurátorských alebo sudcovských funkcií vo svojich členských štátoch a relevantné praktické skúsenosti z vnútroštátnych právnych systémov, finančného vyšetrovania a medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach.
30. Splnenie týchto požiadaviek sa musí podľa článku 16 ods. 2 nariadenia 2017/1939 overiť prostredníctvom odôvodneného stanoviska výberovej komisie spomenutej v článku 14 ods. 3 toho istého nariadenia.( 16 )
31. Rada po doručení odôvodneného stanoviska výberovej komisie vyberie a vymenuje jedného z uchádzačov do funkcie európskeho prokurátora za daný členský štát, ako je stanovené v článku 16 ods. 2 nariadenia 2017/1939.
32. Ak výberová komisia zistí, že uchádzač nespĺňa podmienky, ktoré sa požadujú na výkon povinností európskeho prokurátora, jej stanovisko je pre Radu záväzné.
33. Zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že postup vymenovania európskych prokurátorov sa skladá z troch etáp:
– v prvej, výlučne vnútroštátnej etape každý z členských štátov navrhne troch uchádzačov,
– v druhej etape výberová komisia upravená nariadením 2017/1939 vydá odôvodnené stanovisko týkajúce sa vhodnosti navrhnutých uchádzačov,
– v tretej a poslednej etape Rada vymenuje jedného z uchádzačov, ktorých výberová komisia považovala za vhodných.
34. Ide teda o zmiešaný postup, v ktorom si výkon rozhodovacej právomoci zverenej výlučne inštitúcii Únie (vymenovanie európskych prokurátorov) vyžaduje predchádzajúce uplatnenie právomoci členských štátov navrhnúť uchádzačov, ktorú im právo Únie rovnako výlučne priznáva (nominovanie uchádzačov o funkciu európskych prokurátorov).
2) Rozdelenie právomocí súdneho preskúmania aktov, ktoré sú súčasťou zmiešaného postupu
35. Súdny dvor v rozsudku Berlusconi a Fininvest sformuloval nižšie uvedenú judikatúru:
– „akt vnútroštátneho orgánu, ktorý je súčasťou rozhodovacieho procesu Únie, nepatrí do výlučnej právomoci súdu Únie, ak z rozdelenia právomocí v príslušnej oblasti medzi vnútroštátnymi orgánmi a inštitúciami Únie vyplýva, že akt prijatý vnútroštátnym orgánom je nevyhnutným krokom postupu prijímania aktu Únie, v rámci ktorého majú inštitúcie Únie iba obmedzenú alebo neexistujúcu mieru voľnej úvahy, takže vnútroštátny akt zaväzuje inštitúciu Únie“,( 17 )
– „prináleží teda vnútroštátnym súdom, aby rozpoznali nezrovnalosti, ktorými by mohol byť takýto vnútroštátny akt postihnutý, v prípade potreby prostredníctvom podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor, a to za rovnakých podmienok preskúmania, ako sú podmienky vyhradené pre akýkoľvek konečný akt prijatý rovnakým vnútroštátnym orgánom, ktorý môže spôsobovať ujmu tretím osobám, a okrem toho v mene zásady účinnej súdnej ochrany považovať za prípustnú žalobu podanú na tento účel, aj keď to vnútroštátne procesné pravidlá nestanovujú“.( 18 )
36. V zmiešaných postupoch, na ktorých sa zúčastňujú vnútroštátne orgány a orgány Únie, sa môže stať, že vnútroštátny orgán má vlastnú špecifickú a výlučnú rozhodovaciu právomoc, pričom v takom prípade budú mať iba vnútroštátne súdy právomoc preskúmať zákonnosť jeho aktov.( 19 )
37. Na rozdiel od prípadu zmiešaných postupov, ktoré existujú v rámci bankovej únie (kde je vnútroštátna etapa jednoducho prípravnou fázou vo vzťahu k európskej etape, v ktorej rozhodovacia právomoc prináleží inštitúcii alebo orgánu Únie),( 20 ) vnútroštátna etapa postupu vymenovania európskych prokurátorov má vlastný vecný význam, keďže vnútroštátne orgány prijímajú rozhodnutia so záväzným účinkom v zmysle, ktorý rozoberiem nižšie. Tieto rozhodnutia podliehajú jedine preskúmaniu zo strany vnútroštátnych súdov.
3) Súdna právomoc v spornom prípade
38. Všeobecný súd vychádza z predpokladu, že akt, ktorým vnútroštátny orgán nominuje uchádzačov na vymenovanie do funkcie európskych prokurátorov, je pre Radu záväzný a určuje podmienky jej rozhodnutia, keďže v tomto rozhodnutí nemôžu byť uvedené iné nominácie než tie, ktoré Rade predložili členské štáty.( 21 )
39. YS sa naopak domnieva, že vnútroštátny návrh ponecháva Rade široký priestor na voľnú úvahu pri overovaní spôsobilosti navrhnutých uchádzačov, a teda nevyhnutne aj pri preskúmaní zákonnosti vnútroštátneho výberového konania.( 22 )
40. Podľa môjho názoru má Komisia pravdu, keď tvrdí, že odvolateľ nevyložil bod 39 napadnutého uznesenia správne.
41. Vnútroštátny akt, ktorým sa navrhnú traja uchádzači na účely ich vymenovania za európskych prokurátorov, totiž nie je pre Úniu záväzný v tom zmysle, že Únia musí nevyhnutne vymenovať jedného z navrhnutých uchádzačov, ale v tom zmysle, že Rada nemôže vymenovať uchádzača, ktorý nie je uvedený v návrhu.
42. Dôkazom toho je, že ak Rada odmietne všetky nominácie, prináleží (výlučne) členskému štátu, aby predložil nový návrh.( 23 )
43. Inštitúcie Únie majú úplnú slobodu pri hodnotení zásluh uchádzačov a v tomto zmysle nie sú viazané vnútroštátnym návrhom. Sú však viazané – a to bez akéhokoľvek priestoru na odchýlku – rozhodnutím členského štátu obmedziť okruh osôb, ktoré môže Rada vymenovať, na troch navrhnutých uchádzačov. Tento akt vnútroštátneho návrhu tým, že vymedzuje kontext, v ktorom musí Rada rozhodnúť, nenecháva tejto inštitúcii Únie priestor na voľnú úvahu (t. j. je pre ňu záväzný).
44. Inými slovami, Rada je oprávnená odmietnuť vnútroštátny návrh, ale nie nahradiť alebo zmeniť ho. Nemá právomoc navrhovať uchádzačov, ale výlučne právomoc vymenovať niektorého z uchádzačov, ktorých navrhol členský štát.
45. Súdne preskúmanie aktu navrhnutia uchádzačov (ktorý je pre Radu záväzný, ako už bolo uvedené) môžu vykonať iba vnútroštátne súdy. Naopak, súdom Únie prináleží preskúmať platnosť vymenovania jedného z uchádzačov, ktorých navrhol členský štát, Radou.
46. Všeobecný súd sa preto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že nemá právomoc rozhodnúť o zákonnosti návrhu uchádzačov, ktorý Rade predložili grécke orgány, keďže táto právomoc patrí gréckym súdom.
47. YS trval na tom, že Rada nemôže byť viazaná návrhom vypracovaným na základe očividne nezákonného postupu. Svoje tvrdenie v tejto súvislosti ilustruje pomocou príkladov, ktoré sám uznáva za extrémne.( 24 )
48. V tomto tvrdení YS sú opísané viaceré hypotetické situácie, ktoré nezodpovedajú situácii, o ktorú ide v prejednávanej veci,( 25 ) a preto nemôžu ovplyvniť výsledok odvolania, ktoré je obmedzené na skutkové okolnosti, ktoré zohľadnil Všeobecný súd.
49. Ak by Súdny dvor považoval za potrebné rozhodnúť o tomto tvrdení YS napriek jeho hypotetickej povahe, domnievam sa, že by ho mal zamietnuť.
50. Ak totiž členský štát zorganizuje otvorené výberové konanie – čo nie je podľa nariadenia 2017/1939 povinný urobiť –, musí ho usporiadať tak, aby bolo v súlade s právom Únie:
– v prvom rade toto konanie musí byť v súlade s nariadením 2017/1939, teda musí byť navrhnuté tak, aby umožňovalo výber uchádzačov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v článku 16 ods. 1 uvedeného nariadenia,
– v druhom rade a vo všeobecnosti sa v tomto konaní musia dodržiavať zásady a predpisy práva Únie, najmä zákaz diskriminácie.
51. Predmetom tohto odvolacieho konania je však iná otázka, ktorá je obmedzená na platnosť rozhodnutia 2023/1335 ako takého. Túto otázku nemožno stotožňovať s otázkou týkajúcou sa objasnenia, kto je zodpovedný za zabezpečenie dodržiavania práva Únie v súvislosti s vnútroštátnym návrhom uchádzačov na funkciu európskych prokurátorov.
52. Preskúmanie zákonnosti tohto návrhu samozrejme neprináleží Rade, ako to tvrdí YS, ani súdom Únie, keďže podľa judikatúry zhrnutej v rozsudku Berlusconi a Fininvest prislúcha preskúmanie zákonnosti vnútroštátnych aktov v zmysle vysvetlenom vyššie v prípadoch, ako je tento, vnútroštátnym súdom.
53. To, čo som uviedol vyššie, potvrdzuje rozhodnutie Súdneho dvora v prípade podobnom prejednávanému prípadu: preskúmanie aktov, ktoré sú súčasťou postupu vymenovania sudcov Všeobecného súdu. Týmto rozhodnutím je rozsudok z 29. júla 2024, Valančius.( 26 )
54. Postup vymenovania sudcov Všeobecného súdu sa skladá z troch etáp, z ktorých sú pre toto odvolanie relevantné prvá a druhá etapa:
– v prvej etape vláda dotknutého členského štátu navrhne kandidáta na funkciu, pričom tento návrh predloží Generálnemu sekretariátu Rady,
– v druhej etape výbor ustanovený v článku 255 ZFEÚ poskytuje stanovisko k vhodnosti tohto kandidáta na výkon funkcie sudcu Všeobecného súdu vzhľadom na požiadavky stanovené v článku 254 druhom odseku ZFEÚ.
55. Súdny dvor vôbec nespochybnil právomoc vnútroštátneho súdu overiť zákonnosť navrhnutia kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu (prijatého vnútroštátnymi orgánmi v prvej etape postupu),( 27 ) ale poskytol vnútroštátnemu súdu výklad predpisov Únie, ktorých sa týkal jeho návrh na začatie prejudiciálneho konania.
56. Podľa Súdneho dvora preskúmanie zákonnosti navrhnutia kandidáta na sudcu Všeobecného súdu, ktoré vykonajú vnútroštátne orgány v prvej etape postupu, prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý ju musí overiť „z hľadiska požiadaviek stanovených v… ustanoveniach“ práva Únie, ktoré upravujú proces vymenovania.( 28 )
57. Stručne povedané, Rada by nebola nevyhnutne povinná prijať návrh predložený na základe postupu, ktorý nie je v súlade s právom Únie. Naopak, bude mať k dispozícii záruku preskúmania zákonnosti tohto návrhu, prípadne overenej vnútroštátnymi súdmi.
58. Je pravda, že Rade môžu byť predložené návrhy, ktorých vypracovanie neposúdil vnútroštátny súd, a to buď preto, lebo sa neuskutočnilo verejné výberové konanie, ktoré možno preskúmať, alebo preto, lebo ich nikto nenapadol. V prvom prípade by neexistoval nijaký predmet preskúmania (ani pre Radu) a v druhom prípade sa uplatní prezumpcia zákonnosti, ktorá je vlastná aktom orgánov verejnej moci, ktoré síce môžu byť predmetom súdneho preskúmania, ale neboli napadnuté.( 29 )
59. V tejto veci, ako už bolo uvedené, sa na vnútroštátnom súde vedie konanie týkajúce sa zákonnosti návrhu, ktorý predložila CSM. V tomto konaní možno rozhodnúť, či sa v gréckom postupe výberu uchádzačov na obsadenie funkcie európskeho prokurátora mali pripustiť prihlášky sudcov, a nie len prihlášky členov prokuratúry.
2. Druhý odvolací dôvod
60. V druhom odvolacom dôvode sa Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že konštatoval, že YS nemal skutočný a určitý právny záujem na napadnutí rozhodnutia 2023/1335.
61. Keďže podľa môjho názoru treba prvý odvolací dôvod zamietnuť, nebolo by potrebné preskúmať druhý odvolací dôvod.
62. Ak by totiž Súdny dvor potvrdil, že Všeobecný súd nemal právomoc vyhovieť návrhom odvolateľa, toto konštatovanie by znemožnilo preskúmať akýkoľvek iný odvolací dôvod.
63. Týmto druhým odvolacím dôvodom sa však budem zaoberať pre prípad, že by Súdny dvor vyhovel prvému odvolaciemu dôvodu.
a) Tvrdenia účastníkov konania
64. Podľa názoru YS:
– ak by sa vyhovelo prvému odvolaciemu dôvodu, znamenalo by to, že Všeobecný súd má právomoc „opätovne preskúmať“ rozhodnutie 2023/1335 vrátane „prípravného aktu/rozhodnutia CSM“. Ak by Všeobecný súd prípadne určil, že rozhodnutie CSM je nezákonné, viedlo by to k zrušeniu odmietnutia prihlášky YS;( 30 )
– podmienenie aktívnej legitimácie na napadnutie rozhodnutia 2023/1335 predchádzajúcim zrušením odmietnutia jeho prihlášky vnútroštátnym súdom znamená, že mu je odňaté právo na účinnú súdnu ochranu, keďže lehota na podanie žaloby na Všeobecný súd proti tomuto rozhodnutiu by už v čase skončenia vnútroštátneho súdneho konania uplynula;
– existuje riziko, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o žalobe podanej proti rozhodnutiu CSM, nepredloží Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania;
– porušenie jeho práva na účinnú súdnu ochranu by nebolo možné napraviť žalobou o náhradu škody.
65. Rada a Komisia v podstate tvrdia, že Všeobecný súd správne uplatnil judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa aktívnej legitimácie na podanie žaloby o neplatnosť.
b) Analýza
66. Ako som už vysvetlil, Všeobecný súd subsidiárne konštatoval, že YS sa nepodarilo preukázať existenciu skutočného ani určitého právneho záujmu na napadnutí rozhodnutia 2023/1335.
67. Všeobecný súd, opierajúc sa o svoju predchádzajúcu judikatúru,( 31 ) pripomenul, že žaloba o neplatnosť podaná fyzickou osobou je prípustná len vtedy, ak má táto osoba právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto právneho záujmu je, že samotné zrušenie aktu musí byť spôsobilé vyvolať právne následky, a žaloba teda musí byť spôsobilá v prípade úspešného výsledku priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal.
68. Na základe tohto predpokladu Všeobecný súd uviedol, že aktívna legitimácia YS na napadnutie rozhodnutia 2023/1335 bude závisieť od budúcej a neistej skutočnosti, akou je predchádzajúce zrušenie vnútroštátneho rozhodnutia o odmietnutí jeho prihlášky vo vnútroštátnej etape výberového konania. Také rozhodnutie bolo predmetom konania na vnútroštátnom súde, ktorý ešte nevydal rozhodnutie.
69. Domnievam sa, že tento prístup je nesprávny. Podľa môjho názoru bol YS aktívne legitimovaný napadnúť rozhodnutie 2023/1335, keďže vzhľadom na to, že sa chcel zúčastniť na konaní, na konci ktorého bolo vydané uvedené rozhodnutie, mal právny záujem na tom, aby bolo toto rozhodnutie vyhlásené za neplatné.
70. Vyhlásenie rozhodnutia 2023/1335 za neplatné mohlo priniesť prospech pre YS (účasť na novom výberovom konaní), pokiaľ by Všeobecný súd uznal jeho tvrdenia týkajúce sa povinnosti Rady preskúmať rozhodnutie CSM.
71. Inými slovami, ak by sa uznalo (čo nie je tak), že Všeobecný súd má právomoc rozhodnúť o zákonnosti vnútroštátnej etapy výberového konania a v dôsledku toho (incidenčne) posúdiť rozhodnutie CSM, zdá sa mi sotva spochybniteľné, že YS by bol aktívne legitimovaný napadnúť rozhodnutie 2023/1335.
72. Ak by totiž Všeobecný súd prípadne určil, že rozhodnutie CSM nebolo v súlade s článkom 16 ods. 1 nariadenia 2017/1939 (podľa ktorého uchádzači o funkciu európskeho prokurátora musia byť aktívnymi členmi prokuratúr alebo súdnictva), muselo by to mať za následok obnovenie vnútroštátneho konania za podmienok, ktoré by prinajmenšom umožnili YS podať prihlášku. V tejto situácii by bol uchádzač, ktorý bol vylúčený z vnútroštátnej etapy konania, aktívne legitimovaný napadnúť konečné rozhodnutie o celom konaní (teda rozhodnutie 2023/1335).
C. O trovách
73. Keďže Rada a Komisia to navrhli, v súlade s článkom 184 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora je opodstatnené uložiť YS povinnosť nahradiť trovy tohto konania.
V. Návrh
74. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor
– zamietol odvolanie,
– uložil YS povinnosť nahradiť trovy konania.
1 Jazyk prednesu: španielčina.
2 Rozhodnutie Rady z 27. júna 2023, ktorým sa vymenúvajú európski prokurátori Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 166, 2023, s. 116).
3 Vec YS/Rada a Komisia (T‑411/23, EU:T:2024:310).
4 Žaloba o neplatnosť bola podaná aj proti konštatovaniu, že Komisia protiprávne nezačala konanie o nesplnení povinnosti proti Helénskej republike. Odvolanie sa obmedzuje len na časť uznesenia týkajúce sa návrhu na zrušenie rozhodnutia 2023/1335. Preto nesmeruje proti rozhodnutiu o neprípustnosti žaloby pre nečinnosť podanej podľa článku 265 ZFEÚ.
5 Nariadenie Rady z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 2017, s. 1).
6 Výsledok konania o tejto žalobe nebol známy 8. mája 2024, keď Všeobecný súd vydal napadnuté uznesenie (bod 44 napadnutého uznesenia).
7 Upravená vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2018/1696 z 13. júla 2018 o pravidlách fungovania výberovej komisie podľa článku 14 ods. 3 nariadenia 2017/1939 (Ú. v. EÚ L 282, 2018, s. 8).
8 Všeobecný súd navyše rozhodol, že návrh na určenie, že Komisia neoprávnene nekonala tým, že nepodnikla právne kroky proti Helénskej republike z dôvodu nesplnenia povinnosti (body 25 až 32 napadnutého uznesenia), je neprípustný. YS v odvolaní nenapadol túto časť napadnutého uznesenia.
9 Rozsudok z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest (C‑219/17, EU:C:2018:1023; ďalej len „rozsudok Berlusconi a Fininvest“).
10 Body 42 až 46 napadnutého uznesenia.
11 Rozsudok z 23. januára 2019, Deza/ECHA (C‑419/17 P, EU:C:2019:52, bod 93). Právny základ tejto judikatúry sa nachádza v článku 256 ods. 1 druhom pododseku ZFEÚ, v článku 58 prvom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a v článku 168 ods. 1 písm. d) a článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
12 Rozsudok zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia (C‑352/98 P, EU:C:2000:361, bod 35), a uznesenie z 19. septembra 2019, Renew Consorzio Energie Rinnovabili/Komisia a Taliansko (C‑325/19 P, EU:C:2019:768, bod 20).
13 Rozsudok zo 7. júla 2005, Le Pen/Parlament (C‑208/03 P, EU:C:2005:429, bod 40 a citovaná judikatúra).
14 Bod 21 odvolania.
15 Bod 28 odvolania, v ktorom sa cituje rozsudok Všeobecného súdu z 12. januára 2022, Verelst/Rada (T‑647/20, EU:T:2022:5, bod 122).
16 Činnosť tejto komisie je upravená v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2018/1696. Podľa oddielu VI bodu 2 tejto prílohy výberová komisia preskúma prihlášky nominovaných uchádzačov vzhľadom na požiadavky stanovené v článku 16 ods. 1 nariadenia 2017/1939. Výberová komisia na základe svojich zistení z preskúmania prihlášok a pohovorov s uchádzačmi sformuluje odôvodnené stanovisko k ich kvalifikácii na plnenie úloh európskeho prokurátora a výslovne uvedie, či uchádzač spĺňa alebo nespĺňa požiadavky uvedené v článku 16 ods. 1 nariadenia 2017/1939 (oddiel VII bod 2 prvý odsek). V prípade, že nominovaní uchádzači nespĺňajú uvedené požiadavky, výberová komisia požiada príslušný členský štát, aby nominoval zodpovedajúci počet nových uchádzačov (oddiel VII bod 2 druhý odsek). Výberová komisia napokon určí poradie uchádzačov podľa ich kvalifikácie a skúseností, pričom poradie zohľadňuje preferenciu a nie je záväzné (oddiel VII bod 2 tretí odsek).
17 Rozsudok Berlusconi a Fininvest, bod 45.
18 Rozsudok Berlusconi a Fininvest, bod 46.
19 Rozsudok z 29. januára 2020, GAEC Jeanningros (C‑785/18, EU:C:2020:46, bod 25): „vzhľadom na rozhodovaciu právomoc, ktorá v tomto systéme rozdelenia právomocí [v rámci konania o zápise chráneného označenia pôvodu] prináleží len vnútroštátnym orgánom, iba vnútroštátnym súdom prislúcha rozhodnúť o zákonnosti aktov prijatých týmito orgánmi, ako sú akty týkajúce sa žiadostí o zápis označenia, ktoré sú nevyhnutnou etapou postupu prijatia aktu Únie, keďže inštitúcie Únie majú vo vzťahu k týmto aktom len obmedzenú alebo žiadnu mieru posúdenia“.
20 V tomto rámci bol vydaný rozsudok Berlusconi a Fininvest.
21 Bod 39 napadnutého uznesenia.
22 Bod 6 repliky.
23 Oddiel VII bod 2 druhý odsek prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2018/1696.
24 Tak by to bolo v prípade, ak by členský štát obmedzil svoj návrh na „osoby, ktoré by okrem požadovaných vedomostí vykonávali napríklad povolanie záhradníka“ (bod 24 odvolania), navrhol „obyčajných právnikov alebo advokátov, ktorí by neboli členmi prokuratúry ani súdnictva“ (bod 25 odvolania), uskutočnil „dražbu na výber uchádzača alebo uchádzačky…“ (bod 4 repliky) alebo nakoniec zverejnil výzvu na predkladanie prihlášok, ktorá by viedla k diskriminácii na základe pohlavia“ (tamže).
25 Nezákonnosť, ktorou je (údajne) poznačený grécky postup výberu európskych prokurátorov, nijako nesúvisí s okolnosťami, ktoré YS demonštratívne uvádza vo svojom odvolaní. Neboli uprednostnené prihlášky záhradníkov, neboli pripustené prihlášky advokátov, funkcie neboli predmetom dražby a tiež nie je preukázané, že došlo k diskriminácii na základe pohlavia.
26 Vec C‑119/23 (EU:C:2024:653, ďalej len „rozsudok Valančius“).
27 Rozsudok Valančius, bod 29.
28 Rozsudok Valančius, bod 38.
29 Tieto hypotézy sa opäť týkajú oblasti, ktorá nesúvisí s prejednávaným odvolaním.
30 Bod 41 odvolania.
31 V bode 42 napadnutého uznesenia sa citujú body 30 a 31 uznesenia Všeobecného súdu zo 17. decembra 2020, IM/EIB a FEI (T‑80/20, EU:T:2020:636), v ktorých sa zasa odkazuje na body 134 a 135 rozsudku z 13. septembra 2011, Dredging International a Ondernemingen Jan de Nul/EMSA (T‑8/09, EU:T:2011:461). Bod 134 posledného uvedeného rozsudku znie: „Pokiaľ sa ponuka uchádzača zamietne pred fázou, ktorá predchádza rozhodnutiu o zadaní zákazky, takže sa neporovnáva s ostatnými ponukami, existencia právneho záujmu dotknutého uchádzača na konaní proti rozhodnutiu o zadaní zákazky je podmienená zrušením rozhodnutia o zamietnutí jeho ponuky. Iba v prípade zrušenia uvedeného rozhodnutia totiž môže mať zrušenie rozhodnutia o zadaní zákazky prípadné právne dôsledky pre uchádzača, ktorého ponuka sa zamietla pred fázou, ktorá predchádza rozhodnutiu o zadaní zákazky, a môže mu priniesť prospech, a to zrušením rozhodnutia prijatého na základe porovnania, do ktorého neprávom nebola zahrnutá jeho ponuka.“