C-514/24

62024CC0514

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 18. septembra 2025 ( 1 )

Vec C‑514/24

Magyar Telekom Nyrt.

2.

Na základe tohto výkladu Súdneho dvora príslušný maďarský orgán ( 5 ) vyzval poskytovateľov elektronických komunikačných služieb, aby zmenili účastnícke zmluvy, ktorých súčasťou boli podmienky stanovujúce „nulovú tarifu“. Ďalej uviedol, že táto zmena

–

je potrebná na základe článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, odkedy nadobudol účinnosť,

–

priznáva koncovým používateľom podľa článku 105 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/1972 ( 6 ) právo ukončiť ( 7 ) svoje zmluvy bez toho, aby im vznikli akékoľvek ďalšie náklady.

4.

Odôvodnenie

275 znie:

„Akékoľvek zmeny zmluvných podmienok navrhnuté poskytovateľmi iných verejne dostupných elektronických komunikačných služieb ako interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, ktoré nie sú v prospech koncového používateľa, napríklad čo sa týka poplatkov, taríf, obmedzení objemu dát, rýchlostí prenosu dát, pokrytia alebo spracúvania osobných údajov, by mali byť považované za oprávnené dôvody zo strany koncového používateľa na vypovedanie zmluvy bez toho, aby mu vznikli akékoľvek náklady, a to aj keď sú spojené s niektorými výhodnými zmenami. Akékoľvek zmeny zmluvných podmienok zo strany poskytovateľa by preto mali oprávňovať koncového používateľa na vypovedanie zmluvy, pokiaľ nie je každá zmena sama osebe prospešná pre koncového používateľa alebo pokiaľ tieto zmeny nie sú čisto administratívnej povahy napríklad zmena adresy poskytovateľa a nemajú žiadny negatívny účinok na koncového používateľa, alebo pokiaľ zmeny nie sú uložené výlučne v dôsledku legislatívnych alebo regulačných zmien, ako sú nové požiadavky na informácie týkajúce sa zmluvy uložené podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. To, či je zmena výlučne v prospech koncového používateľa, by sa malo posudzovať na základe objektívnych kritérií. Právo koncového používateľa na ukončenie zmluvy by sa malo vylúčiť len v prípade, ak poskytovateľ dokáže preukázať, že všetky zmeny zmluvných podmienok sú výlučne zmenami v prospech koncového používateľa alebo sú čisto administratívnej povahy bez akéhokoľvek negatívneho účinku na koncového používateľa.“

Poskytovatelia oznámia každú zmenu zmluvných podmienok koncovým používateľom aspoň mesiac vopred a zároveň ich informujú o ich práve ukončiť zmluvu bez toho, aby vznikli akékoľvek ďalšie náklady[,] v prípade, že nové podmienky neprijímajú. Právo ukončiť zmluvu je uplatniteľné v lehote jedného mesiaca po oznámení. Členské štáty môžu lehotu predĺžiť o najviac tri mesiace. Členské štáty zabezpečia, aby sa oznamovanie uskutočňovalo jasným a zrozumiteľným spôsobom na trvalom nosiči.“

2. Nariadenie (EÚ) 2018/1971 ( 9 )

7.

Článok 4, nazvaný „Regulačné úlohy orgánu BEREC“, v odseku 4 stanovuje:

„Bez toho, aby bol dotknutý súlad s príslušným právom Únie, národné regulačné orgány a Komisia v najväčšej možnej miere zohľadňujú každé usmernenie, stanovisko, odporúčanie, spoločnú pozíciu a najlepší postup, ktoré prijal orgán BEREC s cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie regulačného rámca pre elektronické komunikácie v rámci rozsahu pôsobnosti uveden[ého] v článku 3 ods. 1[.]

Ak sa národný regulačný orgán odchýli od usmernení uvedených v odseku 1 písm. e), svoje konanie zdôvodní.“

a)

sa dodržali legislatívne akty Únie alebo vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú v súlade s právom Únie, ktorým poskytovateľ služieb prístupu k internetu podlieha, alebo opatrenia, ktoré sú v súlade s právom Únie, ktorými sa vykonávajú takéto legislatívne akty Únie alebo vnútroštátne právne predpisy, vrátane rozhodnutí súdov alebo orgánov verejnej moci s príslušnými právomocami;

b)

sa zachovala integrita a bezpečnosť siete, služieb poskytovaných prostredníctvom tejto siete a koncového zariadenia koncových užívateľov;

c)

sa predchádzalo hroziacemu preťaženiu siete a zmiernili sa účinky výnimočného alebo dočasného preťaženia siete pod podmienkou, že s rovnocennými kategóriami prevádzky sa zaobchádza rovnako“.

II. Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

11.

Podľa vnútroštátneho súdu ( 11 ) NMHH rozhodnutím zo 6. septembra 2022 určil, že Magyar Telekom tým, že uplatňovala „nulovú tarifu“, porušila článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 a že účastníci majú právo vypovedať svoje zmluvy v súlade s § 132 ods. 5 ZEK bez toho, aby im vznikli ďalšie náklady ( 12 ).

12.

NMHH v dôsledku toho vyzval spoločnosť Magyar Telekom, aby do 15. novembra 2022 prestala ponúkať „nulovú tarifu“ a do 31. marca 2023 zmenila účastnícke zmluvy, ktoré zahŕňajú uvedenú tarifu.

13.

povinnosť zmeniť tieto zmluvy nevyplýva zo zmeny právnej úpravy, keďže nariadenie 2015/2120 nebolo zmenené, ani zo správneho rozhodnutia, ale zo samotného článku 3 ods. 3 tohto nariadenia, ktorého správny výklad stanovil Súdny dvor.

14.

Magyar Telekom napadla rozhodnutie z 27. októbra 2022 žalobou na Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko). Okrem iného uviedla, že podľa judikatúry Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko) rozsudky Súdneho dvora nemajú účinky erga omnes a že usmernenia orgánu BEREC sa týkajú len regulačných orgánov. Naopak rozhodnutie predsedu NMHH predstavuje „vnútroštátne právo“ v zmysle článku 105 ods. 4 EKEK, v dôsledku čoho je vylúčené ukončenie zmlúv bez ďalších nákladov pre koncových používateľov.

15.

Po tom, čo bola jej žaloba na prvom stupni zamietnutá, Magyar Telekom podala kasačný opravný prostriedok na Kúria (Najvyšší súd), ktorý predkladá Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

III. Konanie na Súdnom dvore

16.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 24. júla 2024.

17.

Písomné pripomienky predložili Magyar Telekom, írska, maďarská a fínska vláda, ako aj Európska komisia. Všetci títo účastníci konania s výnimkou fínskej vlády sa zúčastnili na pojednávaní konanom 26. júna 2025.

IV. Analýza

–

v prípade oznámenia „zmien zmluvných podmienok navrhovaných“ poskytovateľom elektronických komunikačných služieb koncoví používatelia v zásade majú právo ukončiť svoje zmluvy bez toho, aby im vznikli akékoľvek ďalšie náklady,

–

právo ukončiť zmluvy bez vzniku akýchkoľvek ďalších nákladov je naopak vylúčené, ak by zmena podmienok a) bola výhradne v prospech koncového používateľa, b) bola čisto administratívneho charakteru a nemala negatívny účinok na žiadneho koncového používateľa alebo c) bola priamo stanovená právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

20.

Diskusia sa zamerala na určenie, či zmenu zmluvných podmienok možno priradiť k niektorej z okolností, ktoré nedovoľujú ukončenie bez ďalších nákladov pre koncového používateľa v zmysle článku 105 ods. 4 EKEK. Predmetom diskusie je najmä otázka, či túto zmenu priamo stanovuje právo Únie (alebo vnútroštátne právo). ( 14 )

–

rozhodnutie NMHH, ktoré bolo v súlade s rozsudkami Vodafone a Telekom Deutschland a v ktorom boli dodržané usmernenia orgánu BEREC z roku 2022 (tretia prejudiciálna otázka).

22.

Ako poznamenala írska vláda ( 16 ), skutočná príčina zmeny zmlúv spočíva v nezlučiteľnosti jednej z ich podmienok s článkom 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120. Vzhľadom na takú nepochybnú nezlučiteľnosť bolo nevyhnutné vypustiť podmienku, ktorá bola v rozpore s uvedeným ustanovením.

23.

Nepochybný charakter porušenia článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 však (v právnom zmysle slova) vyšiel najavo až po uzavretí zmlúv obsahujúcich podmienky, ktoré bola Magyar Telekom povinná zmeniť.

27.

Protiprávnosť spornej podmienky preto nebola zjavná pred tým, ako Súdny dvor vyložil článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120. Potvrdzuje to znenie usmernení z roku 2016, ktoré vydal BEREC, orgán Únie, ktorého dokumenty a prax majú „zabezpečiť jednotné vykonávanie regulačného rámca pre elektronické komunikácie“ ( 19 ).

28.

Z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa časových účinkov jeho prejudiciálnych rozhodnutí vyplýva, že výklad článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 sa má uplatňovať odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia (v tomto prípade 29. novembra 2015). ( 20 )

29.

„Nulová tarifa“ teda bola nezlučiteľná s právom Únie od nadobudnutia účinnosti nariadenia 2015/2120. Táto nezlučiteľnosť z právneho hľadiska existovala roky pred vydaním rozsudku Telenor Magyarország (2020) a rozsudkov Vodafone a Telekom Deutschland (v ktorých bola v roku 2021 potvrdená judikatúra stanovená v prvom uvedenom rozsudku).

32.

Predpokladom, ktorý je implicitne vyjadrený v tejto otázke, je, že sa v nej hovorí o rozsudkoch vydaných Súdnym dvorom, ktorými sa rozhodlo o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, ako je tento, ktorého predmetom je výklad, a nie posúdenie platnosti predpisov Únie. ( 21 )

33.

Rozsudky vydané v uvedených prejudiciálnych konaniach pritom nemajú konštitutívny, ale len deklaratórny charakter. ( 22 ) Súdny dvor v nich len objasňuje a spresňuje význam a dosah pravidla práva Únie tak, ako sa má alebo sa malo chápať a uplatňovať od dátumu, keď nadobudlo účinnosť. ( 23 )

34.

Na zodpovedanie prvej otázky vnútroštátneho súdu by stačilo uviesť, že rozsudkami Súdneho dvora vydanými v prejudiciálnych konaniach, ktorých predmetom je výklad predpisov Únie, sa tieto predpisy nemenia , ale sa len objasňuje a spresňuje ich význam a dosah.

36.

Výklad tejto výnimky vzhľadom na odôvodnenie 275 EKEK ( 24 ) objasňuje jej význam: zmena zmluvy stanovená právom Únie musí byť práve zmena, ktorá vyplýva z legislatívnej alebo regulačnej zmeny samotného práva Únie.

37.

Výnimka začlenená do článku 105 ods. 4 EKEK sa môže uplatniť len vtedy, keď zmena zmluvných podmienok vyplynie z uplatnenia právnych predpisov, ktoré v čase uzavretia zmluvy neexistovali. Zmenami zmluvy, ktoré podľa uvedeného ustanovenia spôsobujú, že používatelia majú právo ukončiť svoje zmluvy bez toho, aby im vznikli akékoľvek ďalšie náklady, sú zmeny vyžadované v dôsledku zmeny platných právnych predpisov.

38.

V rozpore s názorom írskej vlády sa domnievam, že výnimka stanovená v článku 105 ods. 4 EKEK môže zahŕňať len prípad nápravy porušení právnych predpisov, ku ktorým došlo dodatočne, teda tých, ktoré vyplývajú z uplatnenia právnych predpisov, ktoré v čase uzavretia zmluvy neexistovali. Zmenami, ktoré „priamo stanovuje právo Únie alebo vnútroštátne právo“, spomenutými v uvedenom ustanovení nemôžu byť zmeny potrebné na nápravu porušenia právnych predpisov, ktoré už existovalo v čase uzavretia zmluvy, ale zmeny vyžadované v dôsledku zmeny platných právnych predpisov s cieľom zabrániť tomu, aby sa zmluva, ktorá bola dovtedy platná, stala protiprávnou.

42.

Samozrejme, súhlasím s Komisiou ( 26 ) a s írskou ( 27 ), maďarskou ( 28 ) a fínskou ( 29 ) vládou v tom , že rozsudkami Súdneho dvora, ktoré boli spomenuté v konaní, nebol zmenený článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, teda právny rámec platný v čase uzavretia sporných zmlúv.

43.

Po vydaní uvedených prejudiciálnych rozsudkov je znenie článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 naďalej zhodné so znením, ktoré bolo oznámené v Úradnom vestníku Európskej únie pri uverejnení tohto nariadenia.

44.

Vychádzajúc z tohto predpokladu, domnievam sa, že výnimka začlenená do článku 105 ods. 4 EKEK sa nemôže uplatniť na prejednávaný spor, pokiaľ ide o zmeny stanovené právom Únie (alebo vnútroštátnym právom), keďže – pripomínam – v uplatniteľnom ustanovení nedošlo k žiadnej zmene. Takáto odpoveď Súdneho dvora na prvú prejudiciálnu otázku by mohla byť postačujúca.

48.

Do zmlúv, o ktoré ide v prejednávanej veci, zmluvné strany zahrnuli podmienky stanovujúce „nulovú tarifu“, o zákonnosti ktorých vtedy nepochybovali. Tento typ podmienok však nebol v súlade so „zabezpečen[ím] prístupu k otvorenému internetu“, aby som použil formuláciu, ktorá sa nachádza v článku 3 nariadenia 2015/2120. To sa konštatovalo v rozsudkoch, ktorých predmetom bol výklad ustanovenia, ktoré ich zdanlivo povoľovalo.

49.

Súdny dvor tým, že sa rozhodol pre určitý výklad článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 a odmietol výklad, podľa ktorého boli podmienky stanovujúce „nulovú tarifu“ v súlade s právnymi predpismi, vyriešil uvedenú diskusiu. V tom istom rozsahu znemožnil zmluvné rokovanie, ktorého predmetom by bolo začlenenie podmienok stanovujúcich „nulovú tarifu“, a uložil povinnosť zmeniť zmluvy, do ktorých boli tieto podmienky začlenené.

50.

Keď Magyar Telekom v súlade s výzvou regulačného orgánu zmení zmluvy o službách prístupu k internetu s cieľom vypustiť podmienku stanovujúcu „nulovú tarifu“, neuloží účastníkom jednostrannú zmenu podmienok, ktoré s nimi boli slobodne dohodnuté, ale len prispôsobí obsah zmlúv tomu, čo sa mohlo v súlade s právnymi predpismi od začiatku dojednať.

54.

Aby som to zhrnul, nie je splnená žiadna z dvoch podmienok, ktoré majú za následok uplatnenie článku 105 ods. 4 EKEK: zmenu zmluvy nenavrhol prevádzkovateľ jednostranne a z vlastného podnetu a túto zmenu tiež priamo nestanovuje zmena ustanovenia práva Únie (alebo vnútroštátneho práva).

55.

Článok 105 ods. 4 EKEK priamo nestanovuje, aké miesto má v tomto kontexte právo používateľa na ukončenie zmluvy a aké náklady musí používateľ znášať. K otázke, či a za akých podmienok existuje toto právo, sa vrátim v závere týchto návrhov.

C.

Druhá prejudiciálna otázka

59.

Je pravda, že podľa článku 4 ods. 4 nariadenia o orgáne BEREC národné regulačné orgány a Komisia „v najväčšej možnej miere zohľadňujú každé usmernenie, stanovisko, odporúčanie, spoločnú pozíciu a najlepší postup, ktoré prijal orgán BEREC“. Zdôrazňujem, že to neznamená, že BEREC môže stanoviť, že obsah jeho aktov je právne záväzný.

D.

Tretia prejudiciálna otázka

60.

Tretia prejudiciálna otázka sa kladie pre prípad, že „uplatnenie výnimky stanovenej v článku 105 ods. 4 [EKEK] nie je odôvodnené rozsudkom Súdneho dvora ani usmerneniami orgánu BEREC z roku 2022“.

64.

Tak to chápe samotná maďarská vláda, ktorá tvrdí ( 35 ), že individuálne rozhodnutia maďarského regulačného orgánu nemajú všeobecný a normatívny charakter, teda nie sú právnymi normami ani legislatívnymi aktmi alebo regulačnými opatreniami.

65.

Na základe týchto informácií je potrebné odpovedať na tretiu prejudiciálnu otázku, pokiaľ ide o výnimku stanovenú v článku 105 ods. 4 EKEK, záporne.

66.

Právnou normou (legislatívnym ustanovením alebo predpisom), ktorá je relevantná na účely článku 105 ods. 4 EKEK, je totiž článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, a nie konkrétne rozhodnutie NMHH, v ktorom je len prevzatý správny výklad tohto článku. Už som vysvetlil, že uvedené ustanovenie od svojho prijatia nebolo nijako zmenené.

69.

Doteraz som sa pokúšal odôvodniť, prečo článok 105 ods. 4 EKEK nie je vhodným ustanovením na vyriešenie sporu. Ak sa Súdny dvor stotožní s mojím názorom, stačilo by, aby podal výklad uvedeného článku, ktorý navrhujem, ale to možno nebude stačiť na poskytnutie všetkých informácií vnútroštátnemu súdu, ktoré mu umožnia rozhodnúť spor, z hľadiska práva Únie.

70.

Už som uviedol, že zmena zmluvnej podmienky týkajúcej sa „nulovej tarify“ nevyplývala z dodatočnej zmeny práva Únie, ale z potreby vypustiť podmienku, ktorá bola vždy nezlučiteľná s právom Únie, teda bola neplatná ab initio .

71.

Dôvodom tejto zmeny je v skutočnosti samotný článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, ktorý NMHH len uplatnil po tom, čo Súdny dvor podal jeho výklad. NMHH prijal rozhodnutie, v ktorom sa – bez akéhokoľvek doplnenia uvedeného výkladu – určuje okamih, od ktorého sú poskytovatelia služieb prístupu k internetu povinní dodržiavať uvedené ustanovenie, ktoré bolo takto vyložené.

75.

Z tohto hľadiska by sa mala rešpektovať možnosť, že koncový používateľ sa rozhodne pre ukončenie zmluvy, ak jedna z jej podstatných podmienok, ktorá sa týka „nulovej tarify“ pre služby prístupu k internetu, povinne musí zmeniť. Magyar Telekom to uznala na pojednávaní.

76.

Priznaniu uvedeného práva na ukončenie zmluvy nebráni okolnosť, že zmena zmluvy s cieľom vypustiť protiprávnu podmienku nevyplýva z jednostranného rozhodnutia poskytovateľa služby prístupu k internetu, ale zo samotnej pôvodnej protiprávnosti takej podmienky.

77.

Zodpovednosť za zahrnutie uvedenej štandardnej (vopred sformulovanej) podmienky medzi zmluvné podmienky v konečnom dôsledku znáša prevádzkovateľ, ktorý ju ponúka vo svojich zmluvách. Táto zodpovednosť je objektívna, nezávislá od existencie zavinenia, a je zmiernená, ale nezaniká, ak sa táto podmienka zahrnie do štandardných zmluvných podmienok, ktoré povolia národné regulačné orgány v súlade s usmerneniami orgánu BEREC. ( 38 )

81.

Podľa smernice 93/13 nie sú nekalé podmienky, „podľa ktorých si predajca alebo dodávateľ vyhradzuje právo jednostranne zmeniť podmienky zmluvy na dobu neurčitú, za predpokladu, že… spotrebiteľ má možnosť odstúpiť od zmluvy “ ( 40 ) (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

82.

Vychádzajúc z toho, že vypustenie podmienok stanovujúcich „nulovú tarifu“ v zmluvách spoločnosti Magyar Telekom, ktoré obsahovali tieto podmienky, bolo nevyhnutné, ako aj z možnosti, že používateľ sa rozhodne pre ukončenie zmluvy, nasledujúci krok sa týka ekonomických následkov tohto ukončenia.

83.

Bolo by teda potrebné určiť, kto má znášať náklady spojené s výkonom práva ukončiť zmluvu zo strany používateľov, ktorí nechcú byť naďalej účastníkmi zmluvy po vypustení predmetného ustanovenia v dôsledku správneho výkladu článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 .

V. Návrh

87.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko), takto:

1.

Článok 105 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií,

sa má vykladať v tom zmysle, že

2.

Koncový používateľ má právo ukončiť zmluvu uzavretú s poskytovateľom elektronických komunikačných služieb, ak je zmena jej zmluvných podmienok nevyhnutná na vypustenie podstatnej podmienky, ktorá je od začiatku nezlučiteľná s právom Únie. Prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor týkajúci sa tejto otázky, rozhodnúť, ktoré náklady konkrétne v takej situácii znášajú poskytovateľ týchto služieb a koncoví používatelia, pričom koncoví používatelia nemôžu byť nijako ekonomicky penalizovaní za výkon svojho práva ukončiť zmluvu.

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie ( Ú. v. EÚ L 310, 2015, s. 1 ).

( 3 ) Rozsudkami Súdneho dvora, na ktoré sa odvoláva vnútroštátny súd, sú rozsudky vydané 2. septembra 2021, ktorými sa rozhodlo o príslušných návrhoch na začatie prejudiciálneho konania vo veciach Vodafone ( C‑854/19 , EU:C:2021:675 ), Vodafone ( C‑5/20 , EU:C:2021:676 ) a Telekom Deutschland ( C‑34/20 , EU:C:2021:677 ) (ďalej len „rozsudky Vodafone a Telekom Deutschland“). Súdny dvor však vyriešil pochybnosti týkajúce sa výkladu článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 vo svojom rozsudku z 15. septembra 2020, Telenor Magyarország ( C‑807/18 a C‑39/19 , EU:C:2020:708 ; ďalej len „rozsudok Telenor Magyarország“). V ňom bola stanovená judikatúra, ktorá bola neskôr zopakovaná v rozsudkoch Vodafone a Telekom Deutschland.

( 10 ) Zákon č. C z roku 2003 o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“).

( 11 ) Bod 6 rozhodnutia vnútroštátneho súdu: „prvostupňový orgán poukázal na to, že rozhodnutie ani povinnosť, ktorá z neho vyplýva, neodôvodňujú zmenu zmluvy v zmysle § 132 ods. 6 písm. c) [ZEK], ktorým bol do maďarského práva prebratý článok 105 ods. 4 in fine [EKEK], lebo – pokiaľ ide o článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 – právna úprava sa nezmenila a zmena, ktorú musí vykonať navrhovateľka, nie je založená výslovne na rozhodnutí orgánu, ale na obsahu právnej normy – ktorý bol celé roky rovnaký – a na skutočnosti, že prax poskytovateľa služieb bola v rozpore s uvedenou normou. Ak teda navrhovateľka jednostranne zmení jestvujúce účastnícke zmluvy v neprospech účastníkov, títo účastníci majú právo vypovedať uvedené zmluvy v súlade s § 132 ods. 5 ZEK“.

( 12 ) NMHH predtým rozhodnutím z 21. decembra 2021 vyzval spoločnosť Magyar Telekom, aby sformulovala svoje ponuky na rok 2022 s prihliadnutím na rozsudky Súdneho dvora, podľa ktorých je „nulová tarifa“ nezlučiteľná s článkom 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120.

( 13 ) Tento výklad podľa vnútroštátneho súdu (bod 37 španielskej verzie rozhodnutia vnútroštátneho súdu) v konaní vo veci samej nie je sporný.

( 14 ) Je nesporné, že predmetná zmena nie je v prospech dotknutých účastníkov, keďže – ako poznamenala Magyar Telekom (bod 11 jej písomných pripomienok) – sa im odníma možnosť využívať tarifu, ktorá pre nich bola výhodná, a v tomto zmysle má na nich zmena zmluvných podmienok nepriaznivý vplyv.

( 15 ) Vnútroštátny súd označuje za také usmernenia dva dokumenty orgánu BEREC v anglickom jazyku z 30. augusta 2016 a z 9. júna 2022: a) BEREC Guidelines on the Implementation by National Regulators of European Net Neutrality Rules [BoR (16) 127] a b) BEREC Guidelines on the Implementation of the Open Internet Regulation [BoR (22) 81]. Druhý uvedený dokument v roku 2022 nahradil prvý uvedený dokument.

( 21 ) Na pojednávaní sa poukázalo na rozdiely medzi jedným typom návrhov na začatie prejudiciálneho konania (týkajúcich sa výkladu) a inými návrhmi na začatie prejudiciálneho konania (týkajúcimi sa posúdenia platnosti), pokiaľ ide o ich vlastnú hodnotu.

( 22 ) Rozsudok z 10. marca 2022, Grossmania ( C‑177/20 , EU:C:2022:175 , bod 41 ).

( 23 ) Rozsudok z 29. septembra 2015, Gmina Wrocław ( C‑276/14 , EU:C:2015:635 , bod 44 ): „Výklad pravidla práva Únie, ktorý podá Súdny dvor pri výkone svojej právomoci, ktorú mu zveruje článok 267 ZFEÚ, objasňuje a spresňuje význam a dosah tohto pravidla tak, ako sa má alebo sa malo chápať a uplatňovať od dátumu, keď nadobudlo účinnosť. Z toho vyplýva, že takto vykladané pravidlo súd môže a má uplatňovať na právne vzťahy vzniknuté a založené pred vyhlásením rozsudku rozhodujúceho o návrhu na výklad, pokiaľ sú okrem iného splnené podmienky umožňujúce predložiť príslušným súdom spor týkajúci sa uplatnenia uvedeného pravidla.“

( 24 )

( 25 ) Tretia prejudiciálna otázka in fine : „… toto ustanovenie nariadenia 2015/2120 je stále rovnaké a počas obdobia, ktorého sa týka spor, sa nezmenilo“.

( 26 ) Bod 29 písomných pripomienok Komisie.

( 33 ) Body 59 až 61 písomných pripomienok spoločnosti Magyar Telekom.

( 34 ) Rozsudok zo 17. januára 2023, Španielsko/Komisia ( C‑632/20 P , EU:C:2023:28 , bod 85 ).

( 35 ) Bod 39 písomných pripomienok maďarskej vlády.

( 36 ) Rozsudok Telenor Magyarország (bod 44): balíky zahrnuté v sporných ustanoveniach „… dokážu vzhľadom na kumulovaný vplyv dohôd, ku ktorému môžu viesť, ešte viac rozšíriť používanie určitých špecifických aplikácií a služieb, a to tých, ktoré možno po vyčerpaní objemu dát zahrnutých do zákazníkom predplateného balíka používať bez obmedzení v rámci ‚nulovej tarify‘, a zároveň obmedziť používanie iných dostupných aplikácií a služieb vzhľadom na opatrenia, ktorými dotknutý poskytovateľ prístupu k internetu toto používanie technicky sťažuje, či dokonca znemožňuje“.

( 37 ) Príkladmi tohto smerovania sú napríklad odsek 1 článku 105 EKEK týkajúci sa práva na zmenu poskytovateľa služieb alebo odsek 6 toho istého článku, v ktorom je koncový používateľ oslobodený od povinnosti zaplatiť kompenzáciu (okrem kompenzácie za ponechané dotované koncové zariadenie), ak má právo ukončiť zmluvu pred koncom dohodnutého zmluvného obdobia.

( 38 ) Vnútroštátny súd uvádza, že „vzhľadom na zásadu ochrany legitímnej dôvery a údajný právne záväzný charakter sa teda zdá, že usmernenia orgánu BEREC majú jednoznačne normatívny charakter“ (bod 47 španielskej verzie rozhodnutia vnútroštátneho súdu). Nemyslím si však, že v tomto prípade je vhodné odvolávať sa na zásadu ochrany legitímnej dôvery. Súhlasím s Komisiou (body 34 až 37 jej písomných pripomienok) v tom, že usmernenia orgánu BEREC z roku 2016 síce svedčili v prospech určitých druhov podmienok stanovujúcich „nulovú tarifu“, no nevyvolali u poskytovateľov služieb prístupu k internetu dôvodné očakávania presnými, bezpodmienečnými a zhodujúcimi sa zárukami, ktoré by im poskytol samotný BEREC.