C-514/24
ECLI:EU:C:2025:715
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0514
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CC0514
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA
prednesené 18. septembra 2025 ( 1 )
Vec C‑514/24
Magyar Telekom Nyrt.
proti
Nemzeti Média‑ és Hírközlési Hatóság Elnöke
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko)]
„Prejudiciálne konanie – Elektronické komunikácie – Smernica (EÚ) 2018/1972 – Článok 105 ods. 4 – Právo koncových používateľov vypovedať zmluvu v dôsledku zmien, ktoré jednostranne zamýšľa zaviesť poskytovateľ elektronických komunikačných služieb – Výnimky – Zmeny priamo stanovené právom Únie alebo vnútroštátnym právom“
1.
V rozsudkoch vydaných v rokoch 2020 a 2021, niekoľko rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia (EÚ) 2015/2120 ( 2 ), Súdny dvor ( 3 ) vyložil článok 3 ods. 3 tohto nariadenia v tom zmysle, že s ním nie sú zlučiteľné ustanovenia zmlúv o službách prístupu k internetu stanovujúce „nulovú tarifu“ ( 4 ).
2.
Na základe tohto výkladu Súdneho dvora príslušný maďarský orgán ( 5 ) vyzval poskytovateľov elektronických komunikačných služieb, aby zmenili účastnícke zmluvy, ktorých súčasťou boli podmienky stanovujúce „nulovú tarifu“. Ďalej uviedol, že táto zmena
–
je potrebná na základe článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, odkedy nadobudol účinnosť,
–
priznáva koncovým používateľom podľa článku 105 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/1972 ( 6 ) právo ukončiť ( 7 ) svoje zmluvy bez toho, aby im vznikli akékoľvek ďalšie náklady.
3.
Magyar Telekom Nyrt., prevádzkovateľ, ktorému bola určená výzva NMHH, v spore vo veci samej spochybňuje rozhodnutie tohto orgánu. Domnieva sa, že podľa článku 105 ods. 4 EKEK a vzhľadom na okolnosti prípadu používatelia nemajú právo ukončiť zmluvy bez toho, aby im vznikli akékoľvek ďalšie náklady.
I. Právny rámec
A.
Právo Únie
1. EKEK
4.
Odôvodnenie
275 znie:
„Akékoľvek zmeny zmluvných podmienok navrhnuté poskytovateľmi iných verejne dostupných elektronických komunikačných služieb ako interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, ktoré nie sú v prospech koncového používateľa, napríklad čo sa týka poplatkov, taríf, obmedzení objemu dát, rýchlostí prenosu dát, pokrytia alebo spracúvania osobných údajov, by mali byť považované za oprávnené dôvody zo strany koncového používateľa na vypovedanie zmluvy bez toho, aby mu vznikli akékoľvek náklady, a to aj keď sú spojené s niektorými výhodnými zmenami. Akékoľvek zmeny zmluvných podmienok zo strany poskytovateľa by preto mali oprávňovať koncového používateľa na vypovedanie zmluvy, pokiaľ nie je každá zmena sama osebe prospešná pre koncového používateľa alebo pokiaľ tieto zmeny nie sú čisto administratívnej povahy napríklad zmena adresy poskytovateľa a nemajú žiadny negatívny účinok na koncového používateľa, alebo pokiaľ zmeny nie sú uložené výlučne v dôsledku legislatívnych alebo regulačných zmien, ako sú nové požiadavky na informácie týkajúce sa zmluvy uložené podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. To, či je zmena výlučne v prospech koncového používateľa, by sa malo posudzovať na základe objektívnych kritérií. Právo koncového používateľa na ukončenie zmluvy by sa malo vylúčiť len v prípade, ak poskytovateľ dokáže preukázať, že všetky zmeny zmluvných podmienok sú výlučne zmenami v prospech koncového používateľa alebo sú čisto administratívnej povahy bez akéhokoľvek negatívneho účinku na koncového používateľa.“
5.
Článok 10, nazvaný „Zapojenie národných regulačných orgánov do činností orgánu BEREC (Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie)“, v odseku 2 stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány pri prijímaní svojich rozhodnutí týkajúcich sa ich domácich trhov v čo najväčšej miere zohľadňovali usmernenia, stanoviská, odporúčania, spoločné stanoviská, najlepšie postupy a metodiky prijaté orgánom BEREC.“
6.
Článok 105 s názvom „Dĺžka trvania zmluvy a jej ukončenie“ v odseku 4 stanovuje:
„Koncoví používatelia majú právo ukončiť svojej zmluvy bez toho, aby im v čase oznámenia zmien zmluvných podmienok navrhovaných poskytovateľom verejne dostupných elektronických komunikačných služieb iných ako interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania vznikli akékoľvek ďalšie náklady, pokiaľ nejde o navrhované zmeny, ktoré sú výhradne v prospech koncového používateľa, sú čisto administratívneho charakteru a nemajú negatívny účinok na koncového používateľa, alebo ich priamo [ ( 8 ) ] stanovuje právo Únie alebo vnútroštátne právo.
Poskytovatelia oznámia každú zmenu zmluvných podmienok koncovým používateľom aspoň mesiac vopred a zároveň ich informujú o ich práve ukončiť zmluvu bez toho, aby vznikli akékoľvek ďalšie náklady[,] v prípade, že nové podmienky neprijímajú. Právo ukončiť zmluvu je uplatniteľné v lehote jedného mesiaca po oznámení. Členské štáty môžu lehotu predĺžiť o najviac tri mesiace. Členské štáty zabezpečia, aby sa oznamovanie uskutočňovalo jasným a zrozumiteľným spôsobom na trvalom nosiči.“
2. Nariadenie (EÚ) 2018/1971 ( 9 )
7.
Článok 4, nazvaný „Regulačné úlohy orgánu BEREC“, v odseku 4 stanovuje:
„Bez toho, aby bol dotknutý súlad s príslušným právom Únie, národné regulačné orgány a Komisia v najväčšej možnej miere zohľadňujú každé usmernenie, stanovisko, odporúčanie, spoločnú pozíciu a najlepší postup, ktoré prijal orgán BEREC s cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie regulačného rámca pre elektronické komunikácie v rámci rozsahu pôsobnosti uveden[ého] v článku 3 ods. 1[.]
Ak sa národný regulačný orgán odchýli od usmernení uvedených v odseku 1 písm. e), svoje konanie zdôvodní.“
3. Nariadenie 2015/2120
8.
Článok 3 s názvom „Zabezpečenie prístupu k otvorenému internetu“ v odseku 3 stanovuje:
„Poskytovatelia služieb prístupu k internetu zaobchádzajú pri poskytovaní týchto služieb s každou prevádzkou rovnako, bez diskriminácie, obmedzení alebo zasahovania a bez ohľadu na odosielateľa a príjemcu, obsah, ku ktorému sa pristupuje alebo ktorý sa distribuuje, použité alebo poskytnuté aplikácie alebo služby alebo použité koncové zariadenie.
Prvým pododsekom sa nebráni poskytovateľom služieb prístupu k internetu vo vykonávaní opatrení na primerané riadenie prevádzky. Aby sa takéto opatrenia považovali za primerané, musia byť transparentné, nediskriminačné a proporcionálne, a nesmú sa zakladať na obchodných kritériách, ale na objektívne rozdielnych technických požiadavkách na kvalitu služby špecifických kategórií prevádzky. Takéto opatrenia nemonitorujú špecifický obsah a nezachovávajú sa dlhšie, než je nevyhnutné.
Poskytovatelia služieb prístupu k internetu nesmú vykonávať opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré presahujú opatrenia uvedené v druhom pododseku, a najmä nesmú blokovať, spomaľovať, meniť, obmedzovať, narúšať, znehodnocovať alebo diskriminovať špecifický obsah, aplikácie alebo služby alebo ich špecifické kategórie, iba ak je to potrebné, a iba tak dlho, ako je potrebné, aby:
a)
sa dodržali legislatívne akty Únie alebo vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú v súlade s právom Únie, ktorým poskytovateľ služieb prístupu k internetu podlieha, alebo opatrenia, ktoré sú v súlade s právom Únie, ktorými sa vykonávajú takéto legislatívne akty Únie alebo vnútroštátne právne predpisy, vrátane rozhodnutí súdov alebo orgánov verejnej moci s príslušnými právomocami;
b)
sa zachovala integrita a bezpečnosť siete, služieb poskytovaných prostredníctvom tejto siete a koncového zariadenia koncových užívateľov;
c)
sa predchádzalo hroziacemu preťaženiu siete a zmiernili sa účinky výnimočného alebo dočasného preťaženia siete pod podmienkou, že s rovnocennými kategóriami prevádzky sa zaobchádza rovnako“.
B.
Maďarské právo
9.
Podľa § 132 ods. 5 az elektronikus hírközlésről szóló 2003. évi C. törvény ( 10 ) účastník môže vypovedať účastnícku zmluvu s okamžitou účinnosťou a bez ďalších právnych následkov v lehote 45 dní od prijatia oznámenia o jednostrannej zmene zmluvy zo strany poskytovateľa verejne dostupných elektronických komunikačných služieb.
10.
Odsek 6 toho istého paragrafu stanovuje, že účastník nemá právo vypovedať zmluvu v zmysle odseku 5, ak zmena a) spôsobuje zmenu v účastníckej zmluve alebo v podmienkach používania služby, ktorá je výhradne v prospech účastníka, b) má čisto administratívny charakter a nemá negatívny účinok na účastníka, alebo c) je založená výslovne na zmene právnej úpravy alebo na správnom alebo súdnom rozhodnutí.
II. Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
11.
Podľa vnútroštátneho súdu ( 11 ) NMHH rozhodnutím zo 6. septembra 2022 určil, že Magyar Telekom tým, že uplatňovala „nulovú tarifu“, porušila článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 a že účastníci majú právo vypovedať svoje zmluvy v súlade s § 132 ods. 5 ZEK bez toho, aby im vznikli ďalšie náklady ( 12 ).
12.
NMHH v dôsledku toho vyzval spoločnosť Magyar Telekom, aby do 15. novembra 2022 prestala ponúkať „nulovú tarifu“ a do 31. marca 2023 zmenila účastnícke zmluvy, ktoré zahŕňajú uvedenú tarifu.
13.
Rozhodnutie zo 6. septembra 2022 potvrdil v správnom konaní predseda NMHH rozhodnutím z 27. októbra 2022, v ktorom zdôraznil, že
–
Magyar Telekom uznala, že na dodržanie nariadenia 2015/2120 musí zmeniť individuálne účastnícke zmluvy, ktoré platili v tom čase,
–
vzhľadom na to, že rozsudky Súdneho dvora majú účinky erga omnes , Magyar Telekom musela dobrovoľne zrušiť nulové tarify,
–
povinnosť zmeniť tieto zmluvy nevyplýva zo zmeny právnej úpravy, keďže nariadenie 2015/2120 nebolo zmenené, ani zo správneho rozhodnutia, ale zo samotného článku 3 ods. 3 tohto nariadenia, ktorého správny výklad stanovil Súdny dvor.
14.
Magyar Telekom napadla rozhodnutie z 27. októbra 2022 žalobou na Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko). Okrem iného uviedla, že podľa judikatúry Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko) rozsudky Súdneho dvora nemajú účinky erga omnes a že usmernenia orgánu BEREC sa týkajú len regulačných orgánov. Naopak rozhodnutie predsedu NMHH predstavuje „vnútroštátne právo“ v zmysle článku 105 ods. 4 EKEK, v dôsledku čoho je vylúčené ukončenie zmlúv bez ďalších nákladov pre koncových používateľov.
15.
Po tom, čo bola jej žaloba na prvom stupni zamietnutá, Magyar Telekom podala kasačný opravný prostriedok na Kúria (Najvyšší súd), ktorý predkladá Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Možno rozsudok Súdneho dvora považovať za rovnocenný priamo záväznému ustanoveniu práva Únie v zmysle článku 105 ods. 4 [EKEK], alebo treba konštatovať, že ide o výklad práva, ktorý nepredstavuje zmenu predchádzajúcej právnej úpravy z hľadiska článku 105 ods. 4 [EKEK]?
2.
Možno predpokladať, že usmernenia [orgánu BEREC] BoR (16) 127, z 30. augusta 2016 (ďalej len ‚usmernenia orgánu BEREC z roku 2016‘), ktoré v rozsahu relevantnom pre prejednávaný spor nahradili usmernenia orgánu BEREC, BoR (22) 81, z 9. júna 2022 (ďalej len ‚usmernenia orgánu BEREC z roku 2022‘), sú – najmä vzhľadom na článok 10 ods. 2 [EKEK] a článok 4 ods. 4 nariadenia [o orgáne BEREC] – súčasťou práva Únie alebo priamo záväznými ustanoveniami práva Únie, ktoré priamo stanovujú zmenu zmluvných podmienok, a z tohto dôvodu predstavujú zmenu právnej úpravy, ktorá odôvodňuje uplatnenie výnimky stanovenej v článku 105 ods. 4 [EKEK], alebo ide len o výklad práva – najmä ak sa v nich uplatňuje rozsudok Súdneho dvora –, ktorý nepredstavuje zmenu predchádzajúcej právnej úpravy z hľadiska článku 105 ods. 4 [EKEK]?
3.
Ak uplatnenie výnimky stanovenej v článku 105 ods. 4 [EKEK] nie je odôvodnené rozsudkom Súdneho dvora ani usmerneniami orgánu BEREC z roku 2022, možno predpokladať, že rozhodnutie národného regulačného orgánu, ktorým sa vo vzťahu k poskytovateľovi elektronických komunikačných služieb uplatňuje zmenená judikatúra týkajúca sa článku 3 ods. 3 [nariadenia 2015/2120], a ktoré je založené na usmerneniach orgánu BEREC z roku 2022, zmenených na základe rozsudku Súdneho dvora, predstavuje ustanovenie vnútroštátneho práv, ktorý sa priamo stanovuje zmena zmluvných podmienok v zmysle článku 105 ods. 4 [EKEK], pričom treba uviesť, že toto ustanovenie nariadenia 2015/2120, ktoré sa ním uplatňuje, je stále rovnaké a počas obdobia, ktorého sa týka spor, sa nezmenilo?“
III. Konanie na Súdnom dvore
16.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 24. júla 2024.
17.
Písomné pripomienky predložili Magyar Telekom, írska, maďarská a fínska vláda, ako aj Európska komisia. Všetci títo účastníci konania s výnimkou fínskej vlády sa zúčastnili na pojednávaní konanom 26. júna 2025.
IV. Analýza
A.
Úvodné úvahy
18.
Po tom, čo Súdny dvor podal výklad článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, ( 13 ) NMHH vyzval spoločnosť Magyar Telekom, aby zmenila účastnícke zmluvy o poskytovaní svojich služieb prístupu k internetu, ktoré obsahovali takzvanú „nulovú tarifu“. NMHH ďalej uviedol, že táto zmena nebráni koncovým používateľom vo výkone práva na ukončenie svojich zmlúv bez toho, aby im vznikli akékoľvek ďalšie náklady, ktoré je stanovené v článku 105 ods. 4 EKEK.
19.
V súlade s článkom 105 ods. 4 EKEK:
–
v prípade oznámenia „zmien zmluvných podmienok navrhovaných“ poskytovateľom elektronických komunikačných služieb koncoví používatelia v zásade majú právo ukončiť svoje zmluvy bez toho, aby im vznikli akékoľvek ďalšie náklady,
–
právo ukončiť zmluvy bez vzniku akýchkoľvek ďalších nákladov je naopak vylúčené, ak by zmena podmienok a) bola výhradne v prospech koncového používateľa, b) bola čisto administratívneho charakteru a nemala negatívny účinok na žiadneho koncového používateľa alebo c) bola priamo stanovená právom Únie alebo vnútroštátnym právom.
20.
Diskusia sa zamerala na určenie, či zmenu zmluvných podmienok možno priradiť k niektorej z okolností, ktoré nedovoľujú ukončenie bez ďalších nákladov pre koncového používateľa v zmysle článku 105 ods. 4 EKEK. Predmetom diskusie je najmä otázka, či túto zmenu priamo stanovuje právo Únie (alebo vnútroštátne právo). ( 14 )
21.
Vnútroštátny súd označil tri možné príčiny, ktoré spôsobili spornú zmenu zmluvy:
–
rozsudky Vodafone a Telekom Deutschland (prvá prejudiciálna otázka),
–
usmernenia orgánu BEREC (druhá prejudiciálna otázka), ( 15 )
–
rozhodnutie NMHH, ktoré bolo v súlade s rozsudkami Vodafone a Telekom Deutschland a v ktorom boli dodržané usmernenia orgánu BEREC z roku 2022 (tretia prejudiciálna otázka).
22.
Ako poznamenala írska vláda ( 16 ), skutočná príčina zmeny zmlúv spočíva v nezlučiteľnosti jednej z ich podmienok s článkom 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120. Vzhľadom na takú nepochybnú nezlučiteľnosť bolo nevyhnutné vypustiť podmienku, ktorá bola v rozpore s uvedeným ustanovením.
23.
Nepochybný charakter porušenia článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 však (v právnom zmysle slova) vyšiel najavo až po uzavretí zmlúv obsahujúcich podmienky, ktoré bola Magyar Telekom povinná zmeniť.
24.
V čase uzavretia uvedených zmlúv totiž podľa prevládajúceho výkladu článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, ktorý s určitými výhradami prevzal BEREC vo svojich usmerneniach z roku 2016, nariadenie 2015/2120 vo všeobecnosti nebránilo možnostiam „nulovej tarify“. ( 17 )
25.
Bez ohľadu na to, akú právnu hodnotu majú usmernenia vydané orgánom BEREC (druhá prejudiciálna otázka), ich obsah môže slúžiť ako indícia pri posudzovaní okolností, za ktorých boli uzavreté sporné zmluvy.
26.
Pochybnosti niektorých súdov viacerých členských štátov o výklade článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 v skutočnosti poukázali na to, že neboli splnené podmienky na uplatnenie tzv. teórie „acte clair“. ( 18 ) Uvedené súdy nemohli samy rozhodnúť o zlučiteľnosti podmienok stanovujúcich „nulovú tarifu“ s uvedeným ustanovením.
27.
Protiprávnosť spornej podmienky preto nebola zjavná pred tým, ako Súdny dvor vyložil článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120. Potvrdzuje to znenie usmernení z roku 2016, ktoré vydal BEREC, orgán Únie, ktorého dokumenty a prax majú „zabezpečiť jednotné vykonávanie regulačného rámca pre elektronické komunikácie“ ( 19 ).
28.
Z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa časových účinkov jeho prejudiciálnych rozhodnutí vyplýva, že výklad článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 sa má uplatňovať odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia (v tomto prípade 29. novembra 2015). ( 20 )
29.
„Nulová tarifa“ teda bola nezlučiteľná s právom Únie od nadobudnutia účinnosti nariadenia 2015/2120. Táto nezlučiteľnosť z právneho hľadiska existovala roky pred vydaním rozsudku Telenor Magyarország (2020) a rozsudkov Vodafone a Telekom Deutschland (v ktorých bola v roku 2021 potvrdená judikatúra stanovená v prvom uvedenom rozsudku).
30.
Vychádzajúc z tohto predpokladu, Magyar Telekom nemala zahrnúť „nulovú tarifu“ do zmlúv o službách prístupu k internetu, ktoré uzavrela od 29. novembra 2015 alebo najneskôr odo dňa, keď sa začalo uplatňovať nariadenie 2015/2120 (30. apríla 2016).
B.
Prvá prejudiciálna otázka
31.
Vnútroštátny súd sa pýta, či je rozsudok Súdneho dvora vydaný v prejudiciálnom konaní „rovnocenný priamo záväznému ustanoveniu práva Únie…, alebo treba konštatovať, že ide o výklad práva, ktorý nepredstavuje zmenu predchádzajúcej právnej úpravy“ na účely článku 105 ods. 4 EKEK.
32.
Predpokladom, ktorý je implicitne vyjadrený v tejto otázke, je, že sa v nej hovorí o rozsudkoch vydaných Súdnym dvorom, ktorými sa rozhodlo o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, ako je tento, ktorého predmetom je výklad, a nie posúdenie platnosti predpisov Únie. ( 21 )
33.
Rozsudky vydané v uvedených prejudiciálnych konaniach pritom nemajú konštitutívny, ale len deklaratórny charakter. ( 22 ) Súdny dvor v nich len objasňuje a spresňuje význam a dosah pravidla práva Únie tak, ako sa má alebo sa malo chápať a uplatňovať od dátumu, keď nadobudlo účinnosť. ( 23 )
34.
Na zodpovedanie prvej otázky vnútroštátneho súdu by stačilo uviesť, že rozsudkami Súdneho dvora vydanými v prejudiciálnych konaniach, ktorých predmetom je výklad predpisov Únie, sa tieto predpisy nemenia , ale sa len objasňuje a spresňuje ich význam a dosah.
35.
Taká odpoveď by sa však mohla doplniť s cieľom zohľadniť jej dôsledky, pokiaľ ide o článok 105 ods. 4 EKEK, a poskytnúť vnútroštátnemu súdu viac usmernení. V tejto súvislosti treba zdôrazniť dve skutočnosti:
–
priznanie práva koncových používateľov ukončiť svoje zmluvy bez toho, aby im vznikli akékoľvek ďalšie náklady, je viazané na jednostranné rozhodnutie poskytovateľa služby, ktorý navrhne zaviesť zmeny v zmluvných podmienkach;
–
uvedené právo koncových používateľov sa však neprizná, ak tieto zmeny „stanovuje“ priamo právo Únie alebo vnútroštátne právo. V takom prípade toto ustanovenie stanovuje výnimku z práva na ukončenie zmluvy bez ďalších nákladov.
36.
Výklad tejto výnimky vzhľadom na odôvodnenie 275 EKEK ( 24 ) objasňuje jej význam: zmena zmluvy stanovená právom Únie musí byť práve zmena, ktorá vyplýva z legislatívnej alebo regulačnej zmeny samotného práva Únie.
37.
Výnimka začlenená do článku 105 ods. 4 EKEK sa môže uplatniť len vtedy, keď zmena zmluvných podmienok vyplynie z uplatnenia právnych predpisov, ktoré v čase uzavretia zmluvy neexistovali. Zmenami zmluvy, ktoré podľa uvedeného ustanovenia spôsobujú, že používatelia majú právo ukončiť svoje zmluvy bez toho, aby im vznikli akékoľvek ďalšie náklady, sú zmeny vyžadované v dôsledku zmeny platných právnych predpisov.
38.
V rozpore s názorom írskej vlády sa domnievam, že výnimka stanovená v článku 105 ods. 4 EKEK môže zahŕňať len prípad nápravy porušení právnych predpisov, ku ktorým došlo dodatočne, teda tých, ktoré vyplývajú z uplatnenia právnych predpisov, ktoré v čase uzavretia zmluvy neexistovali. Zmenami, ktoré „priamo stanovuje právo Únie alebo vnútroštátne právo“, spomenutými v uvedenom ustanovení nemôžu byť zmeny potrebné na nápravu porušenia právnych predpisov, ktoré už existovalo v čase uzavretia zmluvy, ale zmeny vyžadované v dôsledku zmeny platných právnych predpisov s cieľom zabrániť tomu, aby sa zmluva, ktorá bola dovtedy platná, stala protiprávnou.
39.
V opačnom prípade by sa poskytovateľom služby umožnilo navrhovať zmluvy s vedomím, že sú protiprávne, a vyhradiť si právo jednostranne ich zmeniť, pričom používatelia by ich nemohli ukončiť bez toho, aby im vznikli ďalšie náklady.
40.
V tejto veci nedošlo k žiadnej zmene uplatneného ustanovenia: článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 bol pred uzavretím sporných zmlúv aj po ich uzavretí rovnaký. Vnútroštátny súd to jednoznačne uznáva. ( 25 )
41.
Výklad článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, ustanovenia, ktoré bolo od začiatku vhodné na to, aby sa rozhodlo, či je obsah zmlúv, na ktoré sa má toto ustanovenie uplatniť, v súlade s právnymi predpismi, teda nie je sporný.
42.
Samozrejme, súhlasím s Komisiou ( 26 ) a s írskou ( 27 ), maďarskou ( 28 ) a fínskou ( 29 ) vládou v tom , že rozsudkami Súdneho dvora, ktoré boli spomenuté v konaní, nebol zmenený článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, teda právny rámec platný v čase uzavretia sporných zmlúv.
43.
Po vydaní uvedených prejudiciálnych rozsudkov je znenie článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 naďalej zhodné so znením, ktoré bolo oznámené v Úradnom vestníku Európskej únie pri uverejnení tohto nariadenia.
44.
Vychádzajúc z tohto predpokladu, domnievam sa, že výnimka začlenená do článku 105 ods. 4 EKEK sa nemôže uplatniť na prejednávaný spor, pokiaľ ide o zmeny stanovené právom Únie (alebo vnútroštátnym právom), keďže – pripomínam – v uplatniteľnom ustanovení nedošlo k žiadnej zmene. Takáto odpoveď Súdneho dvora na prvú prejudiciálnu otázku by mohla byť postačujúca.
45.
K vylúčeniu uplatnenia článku 105 ods. 4 EKEK v tomto spore však navyše prispieva druhá okolnosť: v pravom zmysle slova nedošlo k zmene zmluvných podmienok z vlastného podnetu poskytovateľa služby, ale túto zmenu od neho požadoval príslušný orgán. ( 30 )
46.
V článku 105 ods. 4 EKEK sú upravené „zmeny“, ktoré poskytovateľ služby „navrhol“ koncovým používateľom. Ide o zmeny zmluvných podmienok, ktoré sa poskytovateľ rozhodne jednostranne a podľa svojich vlastných záujmov uložiť používateľom. EKEK ako protiváhu rozhodnutia poskytovateľa priznáva používateľovi právo neprijať tieto zmeny a rozhodnúť sa pre ukončenie zmluvy bez toho, aby mu vznikli akékoľvek ďalšie náklady.
47.
Ako uviedla Komisia ( 31 ), hlavným cieľom článku 105 ods. 4 EKEK je ochrana spotrebiteľa. Toto ustanovenie bráni tomu, aby poskytovateľ elektronických komunikačných služieb jednostranne uložil zmeny zmluvy, ktoré sú nepriaznivé pre používateľa, v bodoch, ktoré sa mohli dojednať pri uzavretí zmluvy.
48.
Do zmlúv, o ktoré ide v prejednávanej veci, zmluvné strany zahrnuli podmienky stanovujúce „nulovú tarifu“, o zákonnosti ktorých vtedy nepochybovali. Tento typ podmienok však nebol v súlade so „zabezpečen[ím] prístupu k otvorenému internetu“, aby som použil formuláciu, ktorá sa nachádza v článku 3 nariadenia 2015/2120. To sa konštatovalo v rozsudkoch, ktorých predmetom bol výklad ustanovenia, ktoré ich zdanlivo povoľovalo.
49.
Súdny dvor tým, že sa rozhodol pre určitý výklad článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 a odmietol výklad, podľa ktorého boli podmienky stanovujúce „nulovú tarifu“ v súlade s právnymi predpismi, vyriešil uvedenú diskusiu. V tom istom rozsahu znemožnil zmluvné rokovanie, ktorého predmetom by bolo začlenenie podmienok stanovujúcich „nulovú tarifu“, a uložil povinnosť zmeniť zmluvy, do ktorých boli tieto podmienky začlenené.
50.
Keď Magyar Telekom v súlade s výzvou regulačného orgánu zmení zmluvy o službách prístupu k internetu s cieľom vypustiť podmienku stanovujúcu „nulovú tarifu“, neuloží účastníkom jednostrannú zmenu podmienok, ktoré s nimi boli slobodne dohodnuté, ale len prispôsobí obsah zmlúv tomu, čo sa mohlo v súlade s právnymi predpismi od začiatku dojednať.
51.
Tak ako by sa zmluvné strany po vydaní rozhodnutí Súdneho dvora nemohli dohodnúť na zmluve, ktorá by obsahovala podmienky stanovujúce „nulovú tarifu“, nemohli by to urobiť ani v čase, keď skutočne uzavreli zmluvy, o zmenu ktorých ide.
52.
Pripomínam, že postup, ktorý chcel normotvorca Únie upraviť, spočíva v jednostrannej zmene obsahu zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami zo strany poskytovateľa služby, či už ide o tarify, obmedzenia objemu dát alebo iné zmluvné podmienky. EKEK sa domnieva, že ak je tento jednostranný postup nepriaznivý pre používateľa, umožňuje mu ukončiť zmluvu bez ďalších nákladov.
53.
Vypustenie podmienky stanovujúcej „nulovú tarifu“, ktoré uskutočnila Magyar Telekom, nezodpovedá tejto schéme. Zmenu zmluvných podmienok nestanovil jednostranne a z vlastného podnetu prevádzkovateľ. Uvedená zmena vyplýva z uplatnenia ustanovenia (ktoré sa z časového hľadiska nezmenilo), ktorým sa riadi zmluva, teda článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, ktorý vyložil Súdny dvor.
54.
Aby som to zhrnul, nie je splnená žiadna z dvoch podmienok, ktoré majú za následok uplatnenie článku 105 ods. 4 EKEK: zmenu zmluvy nenavrhol prevádzkovateľ jednostranne a z vlastného podnetu a túto zmenu tiež priamo nestanovuje zmena ustanovenia práva Únie (alebo vnútroštátneho práva).
55.
Článok 105 ods. 4 EKEK priamo nestanovuje, aké miesto má v tomto kontexte právo používateľa na ukončenie zmluvy a aké náklady musí používateľ znášať. K otázke, či a za akých podmienok existuje toto právo, sa vrátim v závere týchto návrhov.
C.
Druhá prejudiciálna otázka
56.
Vnútroštátny súd sa pýta, či si usmernenia orgánu BEREC, ktoré cituje, ( 32 )„sú súčasťou práva Únie alebo priamo záväznými ustanoveniami práva Únie [a či] ako také predstavujú zmenu právnej úpravy, ktorá odôvodňuje uplatnenie výnimky stanovenej v článku 105 ods. 4 [EKEK]“.
57.
Odpoveďou na túto otázku, na ktorej sa zhodujú všetky členské štáty, ktoré vstúpili do prejudiciálneho konania, ako aj Komisia a samotná Magyar Telekom, ( 33 ) je, že usmernenia orgánu BEREC nemajú legislatívny charakter ani nie sú súčasťou postupu prípravy právnych predpisov Únie v oblasti elektronických komunikácií.
58.
Súdny dvor rozhodol, že „jedinou úlohou BEREC je hrať úlohu fóra pre spoluprácu medzi [národnými regulačnými orgánmi, ďalej aj ako „NRO“] a medzi NRO a Komisiou, ktorej cieľom je zabezpečiť jednotné uplatňovanie regulačného rámca v tejto oblasti, ako vyplýva z článku 3 ods. 2 nariadenia 2018/1971 v spojení s odôvodnením 5 tohto nariadenia“ ( 34 ).
59.
Je pravda, že podľa článku 4 ods. 4 nariadenia o orgáne BEREC národné regulačné orgány a Komisia „v najväčšej možnej miere zohľadňujú každé usmernenie, stanovisko, odporúčanie, spoločnú pozíciu a najlepší postup, ktoré prijal orgán BEREC“. Zdôrazňujem, že to neznamená, že BEREC môže stanoviť, že obsah jeho aktov je právne záväzný.
D.
Tretia prejudiciálna otázka
60.
Tretia prejudiciálna otázka sa kladie pre prípad, že „uplatnenie výnimky stanovenej v článku 105 ods. 4 [EKEK] nie je odôvodnené rozsudkom Súdneho dvora ani usmerneniami orgánu BEREC z roku 2022“.
61.
V uvedenom prípade sa vnútroštátny súd pýta, či rozhodnutie prijaté národným regulačným orgánom, ktorým sa uplatňuje zmenené kritérium stanovené v judikatúre, „predstavuje priamo záväzné ustanovenie vnútroštátneho práva“.
62.
V zásade prináleží vnútroštátnemu súdu, a nie Súdnemu dvoru, aby objasnil, akú povahu a aké účinky majú v jeho vnútroštátnom práve rozhodnutia maďarského regulačného orgánu pre odvetvie elektronických komunikácií.
63.
S výhradou posúdenia vnútroštátneho súdu všetko zrejme nasvedčuje tomu, že rozhodnutie NMHH prijaté v tomto prípade je určené každému konkrétnemu prevádzkovateľovi, a nepredstavuje predpis, normu alebo ustanovenie vnútroštátneho práva.
64.
Tak to chápe samotná maďarská vláda, ktorá tvrdí ( 35 ), že individuálne rozhodnutia maďarského regulačného orgánu nemajú všeobecný a normatívny charakter, teda nie sú právnymi normami ani legislatívnymi aktmi alebo regulačnými opatreniami.
65.
Na základe týchto informácií je potrebné odpovedať na tretiu prejudiciálnu otázku, pokiaľ ide o výnimku stanovenú v článku 105 ods. 4 EKEK, záporne.
66.
Právnou normou (legislatívnym ustanovením alebo predpisom), ktorá je relevantná na účely článku 105 ods. 4 EKEK, je totiž článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, a nie konkrétne rozhodnutie NMHH, v ktorom je len prevzatý správny výklad tohto článku. Už som vysvetlil, že uvedené ustanovenie od svojho prijatia nebolo nijako zmenené.
67.
NMHH len vyvodil dôsledky z priamo uplatniteľného ustanovenia práva Únie, pričom z článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 nevyplýva potreba prijať doplňujúce opatrenia.
68.
Rozhodnutie, ktoré prijal NMHH, preto nepredstavuje zmenu vnútroštátneho práva, ktorá by mala za následok zmenu zmluvných podmienok v zmysle článku 105 ods. 4 EKEK.
E.
Záverečné úvahy
69.
Doteraz som sa pokúšal odôvodniť, prečo článok 105 ods. 4 EKEK nie je vhodným ustanovením na vyriešenie sporu. Ak sa Súdny dvor stotožní s mojím názorom, stačilo by, aby podal výklad uvedeného článku, ktorý navrhujem, ale to možno nebude stačiť na poskytnutie všetkých informácií vnútroštátnemu súdu, ktoré mu umožnia rozhodnúť spor, z hľadiska práva Únie.
70.
Už som uviedol, že zmena zmluvnej podmienky týkajúcej sa „nulovej tarify“ nevyplývala z dodatočnej zmeny práva Únie, ale z potreby vypustiť podmienku, ktorá bola vždy nezlučiteľná s právom Únie, teda bola neplatná ab initio .
71.
Dôvodom tejto zmeny je v skutočnosti samotný článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, ktorý NMHH len uplatnil po tom, čo Súdny dvor podal jeho výklad. NMHH prijal rozhodnutie, v ktorom sa – bez akéhokoľvek doplnenia uvedeného výkladu – určuje okamih, od ktorého sú poskytovatelia služieb prístupu k internetu povinní dodržiavať uvedené ustanovenie, ktoré bolo takto vyložené.
72.
Koncoví používatelia ani poskytovateľ, ktorý im poskytuje služby prístupu k internetu, sa nemôžu domáhať, aby bolo naďalej účinné protiprávne ustanovenie, ktoré sa musí vypustiť, keďže okrem toho, že má vplyv na situáciu používateľov, ktorých zmluvy ho obsahujú, sa dotýka všeobecných záujmov. ( 36 )
73.
V tejto fáze, aj keď článok 105 ods. 4 EKEK neposkytuje priamu odpoveď, kritériá, z ktorého toto ustanovenie vychádza, sa môžu analogicky použiť pri poskytnutí riešenia.
74.
Cieľom hlavy III EKEK, ktorej predmetom sú práva koncových používateľov, ako celku je chrániť právne postavenie týchto používateľov v rámci ich zmluvného vzťahu s poskytovateľmi služby. Tak je to najmä v prípade článku 105 EKEK, ktorý upravuje dĺžku trvania zmlúv a ich ukončenie a určuje všeobecné smerovanie, ktoré je v prospech koncového používateľa. ( 37 )
75.
Z tohto hľadiska by sa mala rešpektovať možnosť, že koncový používateľ sa rozhodne pre ukončenie zmluvy, ak jedna z jej podstatných podmienok, ktorá sa týka „nulovej tarify“ pre služby prístupu k internetu, povinne musí zmeniť. Magyar Telekom to uznala na pojednávaní.
76.
Priznaniu uvedeného práva na ukončenie zmluvy nebráni okolnosť, že zmena zmluvy s cieľom vypustiť protiprávnu podmienku nevyplýva z jednostranného rozhodnutia poskytovateľa služby prístupu k internetu, ale zo samotnej pôvodnej protiprávnosti takej podmienky.
77.
Zodpovednosť za zahrnutie uvedenej štandardnej (vopred sformulovanej) podmienky medzi zmluvné podmienky v konečnom dôsledku znáša prevádzkovateľ, ktorý ju ponúka vo svojich zmluvách. Táto zodpovednosť je objektívna, nezávislá od existencie zavinenia, a je zmiernená, ale nezaniká, ak sa táto podmienka zahrnie do štandardných zmluvných podmienok, ktoré povolia národné regulačné orgány v súlade s usmerneniami orgánu BEREC. ( 38 )
78.
Možnosť ukončiť zmluvu môže byť založená aj na všeobecnej zásade zmluvného práva, podľa ktorej sa možnosť ukončiť záväzky považuje za implicitne vyjadrenú vo vzájomných záväzkoch pre prípad, že jedna zo zmluvných strán si nesplní povinnosť.
79.
Bez ohľadu na to, aký je dôvod zmeny podmienok (pokiaľ sú podstatné v rámci štruktúry zmluvy o pokračujúcom plnení), ak prevádzkovateľ, ktorý poskytuje službu, neskôr nemôže plniť zmluvu za dohodnutých podmienok, druhá zmluvná strana sa môže rozhodnúť pre ukončenie zmluvy.
80.
K rovnakému riešeniu by sa dospelo, ak by sa v krajnom prípade ako konečná norma použilo kritérium, na ktorom je založená smernica 93/13/EHS ( 39 ). Podľa odôvodnenia 258 EKEK „okrem tejto smernice platia pre spotrebiteľské transakcie týkajúce sa elektronických komunikačných sietí a služieb požiadavky existujúceho práva Únie o ochrane spotrebiteľa týkajúcich sa zmlúv, a to najmä [smernica 93/13]…“.
81.
Podľa smernice 93/13 nie sú nekalé podmienky, „podľa ktorých si predajca alebo dodávateľ vyhradzuje právo jednostranne zmeniť podmienky zmluvy na dobu neurčitú, za predpokladu, že… spotrebiteľ má možnosť odstúpiť od zmluvy “ ( 40 ) (kurzívou zvýraznil generálny advokát).
82.
Vychádzajúc z toho, že vypustenie podmienok stanovujúcich „nulovú tarifu“ v zmluvách spoločnosti Magyar Telekom, ktoré obsahovali tieto podmienky, bolo nevyhnutné, ako aj z možnosti, že používateľ sa rozhodne pre ukončenie zmluvy, nasledujúci krok sa týka ekonomických následkov tohto ukončenia.
83.
Bolo by teda potrebné určiť, kto má znášať náklady spojené s výkonom práva ukončiť zmluvu zo strany používateľov, ktorí nechcú byť naďalej účastníkmi zmluvy po vypustení predmetného ustanovenia v dôsledku správneho výkladu článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 .
84.
Právo používateľa rozhodnúť sa za týchto okolností pre ukončenie zmluvy nemožno narušiť tým, že bude ekonomicky penalizovaný s cieľom odradiť ho od výkonu tohto práva. Nebolo by teda možné vyžadovať od neho „ďalšie náklady“ ( 41 ) za výkon tohto práva.
85.
Tiež však nemožno vylúčiť, že používateľovi vzniknú iné náklady, ak zodpovedajú určitému prospechu, ktorý mu poskytla zmluva, práve preto, lebo využil výhody, ktoré mu vyplývali zo spornej podmienky. Jedným z týchto nákladov by boli napríklad, ako som poznamenal vyššie, ( 42 ) náklady na kompenzáciu za dotované koncové zariadenie, ktoré si používateľ ponechá.
86.
V konečnom dôsledku prináleží vnútroštátnemu súdu určiť, ktoré náklady možno pripísať poskytovateľovi služby alebo koncovému používateľovi, ktorý sa rozhodne pre ukončenie zmluvy, vzhľadom na povahu jednotlivých nákladov, ktoré sú medzi poskytovateľom služby a koncovým používateľom sporné.
V. Návrh
87.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko), takto:
1.
Článok 105 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií,
sa má vykladať v tom zmysle, že
–
rozsudky Súdneho dvora vydané v prejudiciálnych konaniach, ktorých predmetom je výklad predpisov Únie, nepredstavujú zmenu týchto predpisov, ale sa nimi len objasňuje a spresňuje ich význam a dosah,
–
usmernenia prijaté Orgánom európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) nemajú záväzný normatívny obsah,
–
individuálne rozhodnutie národného regulačného orgánu, ktorým sa vo vzťahu k poskytovateľovi elektronických komunikačných služieb uplatňuje určité kritérium stanovené v judikatúre, nepredstavuje zmenu vnútroštátneho práva, ktorá by mala za následok zmenu zmluvných podmienok v zmysle článku 105 ods. 4 európskeho kódexu elektronických komunikácií.
2.
Koncový používateľ má právo ukončiť zmluvu uzavretú s poskytovateľom elektronických komunikačných služieb, ak je zmena jej zmluvných podmienok nevyhnutná na vypustenie podstatnej podmienky, ktorá je od začiatku nezlučiteľná s právom Únie. Prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor týkajúci sa tejto otázky, rozhodnúť, ktoré náklady konkrétne v takej situácii znášajú poskytovateľ týchto služieb a koncoví používatelia, pričom koncoví používatelia nemôžu byť nijako ekonomicky penalizovaní za výkon svojho práva ukončiť zmluvu.
( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie ( Ú. v. EÚ L 310, 2015, s. 1 ).
( 3 ) Rozsudkami Súdneho dvora, na ktoré sa odvoláva vnútroštátny súd, sú rozsudky vydané 2. septembra 2021, ktorými sa rozhodlo o príslušných návrhoch na začatie prejudiciálneho konania vo veciach Vodafone ( C‑854/19 , EU:C:2021:675 ), Vodafone ( C‑5/20 , EU:C:2021:676 ) a Telekom Deutschland ( C‑34/20 , EU:C:2021:677 ) (ďalej len „rozsudky Vodafone a Telekom Deutschland“). Súdny dvor však vyriešil pochybnosti týkajúce sa výkladu článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 vo svojom rozsudku z 15. septembra 2020, Telenor Magyarország ( C‑807/18 a C‑39/19 , EU:C:2020:708 ; ďalej len „rozsudok Telenor Magyarország“). V ňom bola stanovená judikatúra, ktorá bola neskôr zopakovaná v rozsudkoch Vodafone a Telekom Deutschland.
( 4 ) Možnosť „nulovej tarify“ je obchodná praktika, prostredníctvom ktorej poskytovateľ služieb prístupu k internetu umožňuje zákazníkovi získať prístup k určitým aplikáciám bez toho, aby sa prenos dát vyvolaný ich používaním odpočítal od zmluvne dohodnutého objemu dát, do ktorého sa započítavajú len dáta zodpovedajúce používaniu iných aplikácií.
( 5 ) Ide o Nemzeti Média‑ és Hírközlési Hatóság (Národný úrad pre médiá a komunikácie, Maďarsko; ďalej len „NMHH“).
( 6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií ( Ú. v. EÚ L 321, 2018, s. 36 ) (ďalej len „EKEK“).
( 7 ) Táto poznámka pod čiarou sa netýka slovenského znenia návrhov.
( 8 ) Táto poznámka pod čiarou sa netýka slovenského znenia návrhov.
( 9 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 11. decembra 2018, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a Agentúra na podporu orgánu BEREC (Úrad BEREC), ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/2120 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1211/2009 ( Ú. v. EÚ L 321, 2018, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie o orgáne BEREC“).
( 10 ) Zákon č. C z roku 2003 o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“).
( 11 ) Bod 6 rozhodnutia vnútroštátneho súdu: „prvostupňový orgán poukázal na to, že rozhodnutie ani povinnosť, ktorá z neho vyplýva, neodôvodňujú zmenu zmluvy v zmysle § 132 ods. 6 písm. c) [ZEK], ktorým bol do maďarského práva prebratý článok 105 ods. 4 in fine [EKEK], lebo – pokiaľ ide o článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 – právna úprava sa nezmenila a zmena, ktorú musí vykonať navrhovateľka, nie je založená výslovne na rozhodnutí orgánu, ale na obsahu právnej normy – ktorý bol celé roky rovnaký – a na skutočnosti, že prax poskytovateľa služieb bola v rozpore s uvedenou normou. Ak teda navrhovateľka jednostranne zmení jestvujúce účastnícke zmluvy v neprospech účastníkov, títo účastníci majú právo vypovedať uvedené zmluvy v súlade s § 132 ods. 5 ZEK“.
( 12 ) NMHH predtým rozhodnutím z 21. decembra 2021 vyzval spoločnosť Magyar Telekom, aby sformulovala svoje ponuky na rok 2022 s prihliadnutím na rozsudky Súdneho dvora, podľa ktorých je „nulová tarifa“ nezlučiteľná s článkom 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120.
( 13 ) Tento výklad podľa vnútroštátneho súdu (bod 37 španielskej verzie rozhodnutia vnútroštátneho súdu) v konaní vo veci samej nie je sporný.
( 14 ) Je nesporné, že predmetná zmena nie je v prospech dotknutých účastníkov, keďže – ako poznamenala Magyar Telekom (bod 11 jej písomných pripomienok) – sa im odníma možnosť využívať tarifu, ktorá pre nich bola výhodná, a v tomto zmysle má na nich zmena zmluvných podmienok nepriaznivý vplyv.
( 15 ) Vnútroštátny súd označuje za také usmernenia dva dokumenty orgánu BEREC v anglickom jazyku z 30. augusta 2016 a z 9. júna 2022: a) BEREC Guidelines on the Implementation by National Regulators of European Net Neutrality Rules [BoR (16) 127] a b) BEREC Guidelines on the Implementation of the Open Internet Regulation [BoR (22) 81]. Druhý uvedený dokument v roku 2022 nahradil prvý uvedený dokument.
( 16 ) Bod 19 písomných pripomienok írskej vlády.
( 17 ) V bode 42 usmernení orgánu BEREC z roku 2016 bolo uvedené: „The ISP could either apply or offer zero‑rating to an entire category of applications (e.g. all video or all music streaming applications) or only to certain applications thereof (e.g. its own services, one specific social media application, the most popular video or music applications). In the latter case, an end‑user is not prevented from using other music applications. However, the zero price applied to the data traffic of the zero‑rated music application (and the fact that the data traffic of the zero‑rated music application does not count towards any data cap in place on the IAS) creates an economic incentive to use that music application instead of competing ones. The effects of such a practice applied to a specific application are more likely to ‚undermine the essence of the end users’ rights‘ or lead to circumstances where ‚end‑users’ choice is materially reduced in practice‘ (Recital 7) than when it is applied to an entire category of applications“. Ako Komisia zdôrazňuje vo svojich písomných pripomienkach (bod 35), v uvedených usmerneniach nebolo úplne jednoznačne spresnené, ktoré možnosti „nulovej tarify“ sú konkrétne bez výhrad úplne zlučiteľné s nariadením 2015/2120.
( 18 ) Napríklad rozsudok zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi ( C‑561/19 , EU:C:2021:799 , bod 33 ).
( 19 ) Článok 4 nariadenia o orgáne BEREC.
( 20 ) Ako sa uvádza v jeho článku 10 ods. 1, nariadenie 2015/2120 nadobudlo účinnosť 29. novembra 2015. Podľa článku 10 ods. 2 tohto nariadenia bolo jeho uplatňovanie s určitými výnimkami odložené na 30. apríla 2016.
( 21 ) Na pojednávaní sa poukázalo na rozdiely medzi jedným typom návrhov na začatie prejudiciálneho konania (týkajúcich sa výkladu) a inými návrhmi na začatie prejudiciálneho konania (týkajúcimi sa posúdenia platnosti), pokiaľ ide o ich vlastnú hodnotu.
( 22 ) Rozsudok z 10. marca 2022, Grossmania ( C‑177/20 , EU:C:2022:175 , bod 41 ).
( 23 ) Rozsudok z 29. septembra 2015, Gmina Wrocław ( C‑276/14 , EU:C:2015:635 , bod 44 ): „Výklad pravidla práva Únie, ktorý podá Súdny dvor pri výkone svojej právomoci, ktorú mu zveruje článok 267 ZFEÚ, objasňuje a spresňuje význam a dosah tohto pravidla tak, ako sa má alebo sa malo chápať a uplatňovať od dátumu, keď nadobudlo účinnosť. Z toho vyplýva, že takto vykladané pravidlo súd môže a má uplatňovať na právne vzťahy vzniknuté a založené pred vyhlásením rozsudku rozhodujúceho o návrhu na výklad, pokiaľ sú okrem iného splnené podmienky umožňujúce predložiť príslušným súdom spor týkajúci sa uplatnenia uvedeného pravidla.“
( 24 )
( 25 ) Tretia prejudiciálna otázka in fine : „… toto ustanovenie nariadenia 2015/2120 je stále rovnaké a počas obdobia, ktorého sa týka spor, sa nezmenilo“.
( 26 ) Bod 29 písomných pripomienok Komisie.
( 27 ) Bod 11 písomných pripomienok írskej vlády.
( 28 ) Bod 27 písomných pripomienok maďarskej vlády.
( 29 ) Body 15 a 16 písomných pripomienok fínskej vlády.
( 30 ) Bod 5 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
( 31 ) Bod 23 písomných pripomienok Komisie.
( 32 ) Pozri poznámku pod čiarou 15 vyššie.
( 33 ) Body 59 až 61 písomných pripomienok spoločnosti Magyar Telekom.
( 34 ) Rozsudok zo 17. januára 2023, Španielsko/Komisia ( C‑632/20 P , EU:C:2023:28 , bod 85 ).
( 35 ) Bod 39 písomných pripomienok maďarskej vlády.
( 36 ) Rozsudok Telenor Magyarország (bod 44): balíky zahrnuté v sporných ustanoveniach „… dokážu vzhľadom na kumulovaný vplyv dohôd, ku ktorému môžu viesť, ešte viac rozšíriť používanie určitých špecifických aplikácií a služieb, a to tých, ktoré možno po vyčerpaní objemu dát zahrnutých do zákazníkom predplateného balíka používať bez obmedzení v rámci ‚nulovej tarify‘, a zároveň obmedziť používanie iných dostupných aplikácií a služieb vzhľadom na opatrenia, ktorými dotknutý poskytovateľ prístupu k internetu toto používanie technicky sťažuje, či dokonca znemožňuje“.
( 37 ) Príkladmi tohto smerovania sú napríklad odsek 1 článku 105 EKEK týkajúci sa práva na zmenu poskytovateľa služieb alebo odsek 6 toho istého článku, v ktorom je koncový používateľ oslobodený od povinnosti zaplatiť kompenzáciu (okrem kompenzácie za ponechané dotované koncové zariadenie), ak má právo ukončiť zmluvu pred koncom dohodnutého zmluvného obdobia.
( 38 ) Vnútroštátny súd uvádza, že „vzhľadom na zásadu ochrany legitímnej dôvery a údajný právne záväzný charakter sa teda zdá, že usmernenia orgánu BEREC majú jednoznačne normatívny charakter“ (bod 47 španielskej verzie rozhodnutia vnútroštátneho súdu). Nemyslím si však, že v tomto prípade je vhodné odvolávať sa na zásadu ochrany legitímnej dôvery. Súhlasím s Komisiou (body 34 až 37 jej písomných pripomienok) v tom, že usmernenia orgánu BEREC z roku 2016 síce svedčili v prospech určitých druhov podmienok stanovujúcich „nulovú tarifu“, no nevyvolali u poskytovateľov služieb prístupu k internetu dôvodné očakávania presnými, bezpodmienečnými a zhodujúcimi sa zárukami, ktoré by im poskytol samotný BEREC.
( 39 ) Smernica Rady z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288).
( 40 ) Bod 2 písm. b) druhý odsek prílohy k smernici 93/13.
( 41 ) Na pojednávaní sa poukázalo na ťažkosti pri určovaní, kedy sú určité náklady konkrétne ďalšími nákladmi. Bolo uvedené, že takými nákladmi sú náklady vyplývajúce z podmienok, ktoré ukladajú používateľovi povinnosť poskytnúť peňažné plnenie, ak predčasne ukončí zmluvu.
( ) Poznámka pod čiarou 37 vyššie.