C-526/24
ECLI:EU:C:2025:723
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0526
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CC0526
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MACIEJ SZPUNAR
prednesené 18. septembra 2025 ( 1 )
Vec C‑526/24
Brillen Rottler GmbH & Co KG
proti
TC
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Arnsberg (Okresný súd Arnsberg, Nemecko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Ochrana osobných údajov – Žiadosť o prístup dotknutej osoby k osobným údajom, ktoré sa jej týkajú – Právo prevádzkovateľa nevyhovieť žiadosti – Neprimeraná povaha žiadosti – Zneužitie práva – Právo na náhradu škody – Udalosť, ktorá spôsobila škodu“
I. Úvod
1.
Ak právny poriadok priznáva jednotlivcovi subjektívne právo, výkon tohto práva sa v zásade musí považovať za zákonný. Ak však spôsob, akým sa toto právo vykonáva, nie je zlučiteľný s cieľmi ustanovenia, ktoré ho zakotvuje, právny poriadok môže stanoviť obmedzenia najmä prostredníctvom mechanizmu zneužitia práva ( 2 ).
2.
V tom istom zmysle existuje v práve Únie všeobecná právna zásada, podľa ktorej sa osoby podliehajúce súdnej právomoci nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať právnych noriem Únie, ktorá sa uplatňuje aj v súkromnoprávnych vzťahoch ( 3 ).
3.
Prejednávaná vec sa týka konkrétneho vyjadrenia tejto zásady v sekundárnom práve, konkrétne v rámci private enforcement nariadenia (EÚ) 2016/679 ( 4 ) (ďalej len „GDPR“). Súdny dvor má najmä spresniť obmedzenia výkonu práva na prístup a práva na náhradu škody, ktorých sa dotknutá osoba údajne zneužívajúcim spôsobom dovoláva voči súkromnoprávnemu podniku ako prevádzkovateľovi.
II. Právo Únie: GDPR
4.
Odôvodnenia 10, 11, 60, 63, 141 a 146 GDPR stanovujú:
„(10)
S cieľom zabezpečiť konzistentnú a vysokú úroveň ochrany fyzických osôb a odstrániť prekážky tokov osobných údajov v rámci Únie, úroveň ochrany práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní týchto údajov by mala byť rovnaká vo všetkých členských štátoch. Konzistentné a jednotné uplatňovanie pravidiel ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov by sa malo zabezpečiť v rámci celej Únie…
(11)
Účinná ochrana osobných údajov v rámci celej Únie si vyžaduje posilnenie a spresnenie práv dotknutých osôb a povinností tých, ktorí osobné údaje spracúvajú a o ich spracúvaní rozhodujú…
…
(60)
Zásady spravodlivého a transparentného spracúvania si vyžadujú, aby dotknutá osoba bola informovaná o existencii spracovateľskej operácie a jej účeloch. Prevádzkovateľ by mal dotknutej osobe poskytnúť všetky ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na zaručenie spravodlivého a transparentného spracúvania, pričom sa zohľadnia konkrétne okolnosti a kontext, v ktorom sa osobné údaje spracúvajú…
…
(63)
Dotknutá osoba by mala mať právo na prístup k osobným údajom, ktoré boli o nej získané, a uvedené právo aj jednoducho a v primeraných intervaloch uplatňovať, aby si bola vedomá zákonnosti spracúvania a mohla si ju overiť. … Každá dotknutá osoba by preto mala mať právo vedieť a byť informovaná najmä o účeloch spracúvania osobných údajov, podľa možnosti o období spracúvania osobných údajov, o príjemcoch osobných údajov, o postupe pri každom automatickom spracúvaní osobných údajov a aspoň v prípadoch, v ktorých sa spracúvanie opiera o profilovanie, o následkoch takéhoto spracúvania. …
…
(141)
Každá dotknutá osoba by mala mať právo podať sťažnosť na jednom dozornom orgáne, a to predovšetkým v členskom štáte svojho obvyklého pobytu, a mať v súlade s článkom 47 [Charty základných práv Európskej únie] právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že boli porušené jej práva podľa tohto nariadenia. …
…
(146)
Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ by mali nahradiť akúkoľvek škodu, ktorú môže osoba utrpieť v dôsledku spracúvania, ktoré je v rozpore s týmto nariadením. Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ by však mali byť tejto zodpovednosti zbavení, ak preukážu, že za škodu nenesú žiadnu zodpovednosť. Podľa judikatúry Súdneho dvora by sa mal pojem škody vykladať v širokom zmysle spôsobom, ktorý v plnej miere zohľadňuje ciele tohto nariadenia. … Dotknuté osoby by za utrpenú škodu mali dostať úplnú a účinnú náhradu. …“
5.
Podľa článku 4 ods. 2 tohto nariadenia je pojem „spracúvanie“ vymedzený ako „operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami“.
6.
Článok 12 uvedeného nariadenia, nazvaný „Transparentnosť informácií, oznámenia a postupy výkonu práv dotknutej osoby“, v odsekoch 1 a 5 stanovuje:
„1. Prevádzkovateľ prijme vhodné opatrenia s cieľom poskytnúť dotknutej osobe všetky informácie uvedené v článkoch 13 a 14 a všetky oznámenia podľa článkov 15 až 22 a článku 34, ktoré sa týkajú spracúvania…
…
5. Informácie poskytnuté podľa článkov 13 a 14 a všetky oznámenia a všetky opatrenia prijaté podľa článkov 15 až 22 a článku 34 sa poskytujú bezplatne. Ak sú žiadosti dotknutej osoby zjavne neopodstatnené alebo neprimerané, najmä pre ich opakujúcu sa povahu, prevádzkovateľ môže buď:
a)
požadovať primeraný poplatok zohľadňujúci administratívne náklady na poskytnutie informácií alebo na oznámenie alebo na uskutočnenie požadovaného opatrenia, alebo
b)
odmietnuť konať na základe žiadosti.
Prevádzkovateľ znáša bremeno preukázania zjavnej neopodstatnenosti alebo neprimeranosti žiadosti.
…“
7.
Článok 15 tohto nariadenia s názvom „Právo dotknutej osoby na prístup k údajom“ vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Dotknutá osoba má právo získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a ak tomu tak je, má právo získať prístup k týmto osobným údajom…“
8.
Článok 57 GDPR s názvom „Úlohy“ v odseku 4 stanovuje:
„Ak sú žiadosti zjavne neopodstatnené alebo neprimerané, najmä pre ich opakujúcu sa povahu, dozorný orgán môže účtovať primeraný poplatok zodpovedajúci administratívnym nákladom alebo môže odmietnuť konať na základe žiadosti. Dozorný orgán znáša bremeno preukázania, že žiadosť je zjavne neopodstatnená alebo neprimeraná.“
9.
Článok 79 tohto nariadenia s názvom „Právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi“ v odseku 1 stanovuje:
„Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek dostupný správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy vrátane práva na podanie sťažnosti dozornému orgánu podľa článku 77, každá dotknutá osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že v dôsledku spracúvania jej osobných údajov v rozpore s týmto nariadením došlo k porušeniu jej práv ustanovených v tomto nariadení. …“
10.
Článok 80 uvedeného nariadenia, nazvaný „Zastupovanie dotknutých osôb“, v odseku 2 stanovuje:
„Členské štáty môžu stanoviť, že akýkoľvek subjekt, organizácia alebo združenie uvedené v odseku 1 tohto článku má v tomto členskom štáte nezávisle od poverenia dotknutej osoby právo podať sťažnosť dotknutému dozornému orgánu, ktorý je príslušný podľa článku 77, a uplatňovať práva uvedené v článkoch 78 a 79, ak sa domnieva, že boli porušené práva dotknutej osoby uvedené v tomto nariadení v dôsledku spracúvania.“
11.
Článok 82 toho istého nariadenia, nazvaný „Právo na náhradu škody a zodpovednosť“, v odsekoch 1 až 3 stanovuje:
„1. Každá osoba, ktorá utrpela majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v dôsledku porušenia tohto nariadenia, má právo na náhradu utrpenej škody od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa.
2. Každý prevádzkovateľ, ktorý sa zúčastnil na spracúvaní, je zodpovedný za škodu spôsobenú spracúvaním, ktoré bolo v rozpore s týmto nariadením Sprostredkovateľ zodpovedá za škodu spôsobenú spracúvaním, len ak neboli splnené povinnosti, ktoré sa týmto nariadením ukladajú výslovne sprostredkovateľom, alebo ak konal nad rámec alebo v rozpore s pokynmi prevádzkovateľa, ktoré boli v súlade so zákonom.
3. Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je zbavený zodpovednosti podľa odseku 2, ak sa preukáže, že nenesie žiadnu zodpovednosť za udalosť, ktorá spôsobila škodu.“
III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore
12.
TC, žalovaný vo veci samej, súkromná osoba s bydliskom vo Viedni (Rakúsko), sa v marci 2023 prihlásil na odber informačného bulletinu spoločnosti Brillen Rottler GmbH & Co KG (ďalej len „Brillen Rottler“), rodinného podniku očnej optiky so sídlom v Arnsbergu (Nemecko). Svoje osobné údaje uviedol v prihlasovacom formulári, ktorý sa nachádza na webovej stránke spoločnosti, a súhlasil so spracúvaním týchto údajov. O trinásť dní neskôr žalovaný vo veci samej zaslal spoločnosti Brillen Rottler žiadosť o informácie podľa článku 15 GDPR.
13.
Brillen Rottler túto žiadosť v stanovenej lehote zamietla, keďže podľa článku 12 ods. 5 druhej vety GDPR bola zneužívajúca, a vyzvala žalovaného vo veci samej, aby sa svojho nároku s konečnou platnosťou vzdal. Žalovaný trval na svojej žiadosti o prístup a spolu s ňou sa domáhal náhrady škody podľa článku 82 tohto nariadenia vo výške 1000 eur.
14.
Brillen Rottler podala na predkladajúci vnútroštátny súd žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že žalovaný vo veci samej nemá nárok na náhradu škody. Tvrdila, že z rôznych on‑line reportáží a blogov advokátov vyplýva, že žalovaný vo veci samej systematicky a zneužívajúcim spôsobom podával žiadosti o prístup s jediným cieľom získať náhradu škody tým, že sa odvolával na porušenie GDPR, ktoré úmyselne spôsobil podľa toho istého modus operandi : prihlásenie sa k odberu informačného bulletinu, podanie žiadosti o prístup a následne uplatnenie nároku na náhradu škody.
15.
Žalovaný podal 25. septembra 2023 na predkladajúci vnútroštátny súd vzájomný návrh, ktorým sa domáhal, aby bola spoločnosti Brillen Rottler uložená povinnosť poskytnúť mu prístup k informáciám týkajúcim sa spracúvania jeho údajov a zaplatiť mu náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu podľa článku 82 GDPR. Tvrdil, že právo na prístup, ktoré mu priznáva článok 15 tohto nariadenia, možno vykonávať bezpodmienečne a že sa legálne zdržiava v Nemecku, takže má oprávnený záujem na odoberaní informačného bulletinu spoločnosti Brillen Rottler.
16.
Predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že vzhľadom na zásadu transparentnosti spracúvania osobných údajov by obmedzenie práva na prístup v prípade prvej žiadosti malo byť naďalej výnimočné a že skutočnosť, že úmyslom žalovaného je následne získať náhradu škody, nemôže byť dostatočným dôvodom odmietnutia. Podľa tohto súdu vzhľadom na riziko, že prevádzkovateľ môže zneužiť túto možnosť odmietnutia, použitie verejných informácií preukazujúcich, že dotknutá osoba je autorom mnohých žiadostí, nemôže samo osebe stačiť na odôvodnenie zamietnutia žiadosti o prístup.
17.
Pokiaľ ide o právo na náhradu škody, predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že akékoľvek porušenie GDPR prevádzkovateľom môže zakladať právo na náhradu škody, a to aj v prípade neexistencie spracúvania údajov. Dotknutá osoba by teda mohla vyvodiť aj právo na náhradu škody podľa článku 82 ods. 1 GDPR z dôvodu porušenia jej práva na prístup.
18.
Za týchto okolností Amtsgericht Arnsberg (Okresný súd Arnsberg, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 12 ods. 5 druhá veta [GDPR] vykladať v tom zmysle, že prvú žiadosť o prístup, ktorú dotknutá osoba podala prevádzkovateľovi, nemožno považovať za neprimeranú?
2.
Má sa článok 12 ods. 5 druhá veta [GDPR] vykladať v tom zmysle, že prevádzkovateľ môže zamietnuť žiadosť dotknutej osoby o prístup, ak ju podala s cieľom dosiahnuť od prevádzkovateľa náhradu škody?
3.
Má sa článok 12 ods. 5 druhá veta [GDPR] vykladať v tom zmysle, že zamietnutie žiadosti o prístup je odôvodnené, ak existujú verejne dostupné informácie o dotknutej osobe, z ktorých vyplýva, že v prípade porušenia práva na ochranu údajov dotknutá osoba v mnohých prípadoch uplatňuje svoje právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi?
4.
Má sa článok 4 bod 2 [GDPR] vykladať v tom zmysle, že žiadosť o prístup, ktorú dotknutá osoba podala prevádzkovateľovi podľa článku 15 ods. 1 tohto nariadenia, a/alebo odpoveď na túto žiadosť predstavujú ‚spracúvanie‘ v zmysle článku 4 ods. 2 tohto nariadenia?
5.
Má sa článok 82 ods. 1 [GDPR] v spojení s prvou vetou odôvodnenia 146 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že nárok na náhradu škody môže vzniknúť len v prípade škody, ktorú dotknutá osoba utrpela v dôsledku spracúvania? Znamená to, že podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody podľa článku 82 ods. 1 tohto nariadenia je spracúvanie osobných údajov dotknutej osoby (za predpokladu, že dotknutej osobe vznikne v dôsledku tohto spracúvania škoda)?
6.
V prípade kladnej odpovede na piatu otázku: znamená to, že článok 82 ods. 1 [GDPR] nepriznáva dotknutej osobe žiadne právo na náhradu škody len z dôvodu porušenia práva na prístup ustanoveného v článku 15 ods. 1 tohto nariadenia (za predpokladu, že dotknutej osobe vznikla škoda v dôsledku tohto porušenia)?
7.
Má sa článok 82 ods. 1 [GDPR] vykladať v tom zmysle, že podľa práva Únie sa prevádzkovateľ nemôže odvolávať na skutočnosť, že dotknutá osoba vyvolala spracúvanie svojich osobných údajov výlučne alebo najmä na účely uplatnenia svojho práva na náhradu škody, aby zamietol žiadosť dotknutej osoby o prístup z dôvodu zneužitia práva?
8.
V prípade zápornej odpovede na piatu a šiestu otázku: vznikla dotknutej osobe morálna ujma v zmysle článku 82 ods. 1 [GDPR] len z dôvodu straty kontroly nad svojimi osobnými údajmi v dôsledku porušenia článku 15 ods. 1 tohto nariadenia a/alebo v dôsledku neistoty, či jej osobné údaje boli spracúvané, alebo škoda vzniká len v prípade, ak utrpí ďalšie (objektívne alebo subjektívne) obmedzenie a/alebo (citeľnú) ujmu?“
19.
Brillen Rottler, žalovaný vo veci samej, ako aj Európska komisia predložili písomné pripomienky a zúčastnili sa na pojednávaní, ktoré sa konalo 5. júna 2025.
20.
V súlade s požiadavkou Súdneho dvora sa tieto návrhy zamerajú na analýzu prvej až siedmej prejudiciálnej otázky.
IV. Analýza
A.
O prvej, druhej, tretej a siedmej prejudiciálnej otázke
1. O preformulovaní otázok
21.
Svojou prvou, druhou a treťou otázkou, ktorými sa podľa môjho názoru možno zaoberať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či prvú žiadosť o prístup možno kvalifikovať ako „neprimeranú“ v zmysle článku 12 ods. 5 druhej vety GDPR, ak ju dotknutá osoba podala, aby mohla následne získať náhradu škody od prevádzkovateľa, a ak z verejne dostupných informácií vyplýva, že v prípade porušenia práva na ochranu údajov dotknutá osoba v mnohých prípadoch uplatňovala svoje právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi.
22.
Svojou siedmou otázkou sa tento súd v podstate pýta, či sa má článok 82 ods. 1 GDPR vykladať v tom zmysle, že prevádzkovateľ sa nemôže odvolávať na skutočnosť, že dotknutá osoba spôsobila spracúvanie svojich osobných údajov výlučne alebo najmä na účely uplatnenia svojho práva na náhradu škody, aby sa bránil žiadosti dotknutej osoby o prístup z dôvodu zneužitia práv.
23.
Hoci sa táto otázka formálne týka výkladu článku 82 ods. 1 GDPR, domnievam sa, že jej cieľom nie je vykladať podmienky práva na náhradu škody zakotveného v tomto ustanovení. Neodkazuje totiž na žiadnu z týchto podmienok, na rozdiel od štvrtej, piatej, šiestej a ôsmej otázky, ktoré sa týkajú práve uvedeného ustanovenia. Siedma prejudiciálna otázka, tak ako je formulovaná, má podľa môjho názoru za cieľ objasniť, či sa prevádzkovateľ môže odvolávať na neprimeranú povahu žiadosti o prístup v zmysle článku 12 ods. 5 druhej vety tohto nariadenia, ak je zámerom dotknutej osoby „vyvolať“ spracúvanie jej údajov na účely uplatnenia nárokov na náhradu škody.
24.
V dôsledku toho treba konštatovať, že siedmou otázkou predkladajúci vnútroštátny súd poukazuje na modus operandi , ktorý Brillen Rottler namieta voči žalovanému vo veci samej, a to na skutočnosť, že udelil súhlas so spracúvaním jej údajov tým, že sa prihlásil na odber informačného bulletinu, aby mohol podať žiadosť o prístup a následne uplatniť nárok na náhradu škody. Z tohto hľadiska sa táto otázka týka výkladu článku 12 ods. 5 druhej vety GDPR, ktorý je predmetom prvej, druhej a tretej prejudiciálnej otázky.
25.
Navrhujem preto posudzovať prvú, druhú, tretiu a siedmu prejudiciálnu otázku spoločne v tom zmysle, že ich cieľom je určiť, či sa má článok 12 ods. 5 druhá veta GDPR vykladať v tom zmysle, že prvú žiadosť o prístup podanú prevádzkovateľovi na základe článku 15 tohto nariadenia možno kvalifikovať ako „neprimeranú“, ak:
–
dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich údajov, aby mohla podať žiadosť o prístup a následne uplatniť nárok na náhradu škody,
–
z verejne dostupných informácií vyplýva, že v prípade porušenia práva na ochranu údajov dotknutá osoba v mnohých prípadoch uplatnila voči prevádzkovateľovi svoje právo na náhradu škody.
2. Analýza
a) O neprimeranej povahe prvej žiadosti o prístup
26.
Podľa článku 12 ods. 5 prvej vety GDPR „[i]nformácie poskytnuté podľa článkov 13 a 14 a všetky oznámenia a všetky opatrenia prijaté podľa článkov 15 až 22 a článku 34 sa poskytujú bezplatne“. Ako Súdny dvor uviedol v rozsudku FT (Kópie lekárskeho záznamu) ( 5 ), toto ustanovenie stanovuje zásadu, podľa ktorej najmä výkon práva dotknutej osoby na prístup k jej údajom, ktoré sa spracúvajú, a k informáciám, ktoré s týmto spracúvaním súvisia, podľa článku 15 tohto nariadenia, nevyžaduje od dotknutej osoby žiadne poplatky.
27.
Článok 12 ods. 5 druhá a tretia veta GDPR ďalej stanovuje dva dôvody, pre ktoré môže prevádzkovateľ buď účtovať primeraný poplatok zohľadňujúci administratívne náklady, alebo odmietnuť vyhovieť žiadosti o prístup: ak preukáže , že žiadosti dotknutej osoby sú „zjavne neopodstatnené alebo neprimerané najmä pre ich opakujúcu sa povahu“.
28.
Zo znenia tohto ustanovenia teda vyplýva, že žiadosť o prístup môže byť „neprimeraná“, a to nielen v prípade podania viacerých žiadostí, pretože opakujúca sa povaha je uvedená len príkladom.
29.
Hoci teda podľa môjho názoru nemožno vylúčiť, že prvú žiadosť o prístup možno považovať za neprimeranú, súhlasím s predkladajúcim vnútroštátnym súdom, podľa ktorého sa prevádzkovateľ môže dovolávať takejto neprimeranej povahy len výnimočne.
30.
V prvom rade, keďže druhá veta článku 12 ods. 5 GDPR zavádza výnimku zo zásady bezplatnosti výkonu práva na prístup, možnosť prevádzkovateľa účtovať primerané poplatky alebo odmietnuť vyhovieť žiadosti o prístup sa má podľa všeobecnej zásady výkladu ( 6 ) vykladať reštriktívne ( 7 ).
31.
V druhom rade pripomínam zásadný význam práva na prístup ustanoveného v článku 15 GDPR na zabezpečenie transparentnosti spôsobov spracúvania osobných údajov, a tým aj výkonu mnohých ďalších práv priznaných dotknutým osobám týmto nariadením ( 8 ). Okrem toho článok 8 ods. 2 druhá veta Charty základných práv zakotvuje zásadu, podľa ktorej „každý má právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo na ich opravu“. Výkon práva na prístup preto nemôže podliehať príliš prísnym podmienkam ( 9 ).
32.
Právo na prístup nevyhnutné na to, aby dotknutá osoba mohla prípadne vykonať svoje právo na opravu, svoje právo na vymazanie („právo na zabudnutie“) a svoje právo na obmedzenie spracúvania, ktoré sú priznané v článkoch 16 až 18 GDPR, ako aj svoje právo namietať proti spracúvaniu svojich osobných údajov stanovené v článku 21 tohto nariadenia a svoje právo na prostriedok nápravy a jej právo na náhradu škody stanovené v článkoch 79 a 82 uvedeného nariadenia ( 10 ).
33.
V treťom rade výnimočná povaha možnosti účtovať primerané poplatky alebo odmietnuť vyhovieť žiadosti o prístup podľa článku 12 ods. 5 druhej vety GDPR je podľa môjho názoru v súlade s účelom tohto nariadenia. Ako sa uvádza v jeho odôvodneniach 10 a 11, cieľom uvedeného nariadenia je nielen zabezpečiť konzistentnú a vysokú úroveň ochrany fyzických osôb v rámci Únie, ako aj posilniť a spresniť nielen práva dotknutých osôb ( 11 ), ale aj povinnosti tých, ktorí osobné údaje spracúvajú a rozhodujú o ich spracúvaní.
34.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že kritériá na kvalifikáciu prvej žiadosti o prístup ako „neprimeranej“ musia byť prísne.
b) O okolnostiach umožňujúcich kvalifikovať žiadosť ako „neprimeranú“
35.
Z rozsudku FT ( 12 ) vyplýva, že oba dôvody zavádzajúce výnimku zo zásady bezplatnosti najmä z dôvodu výkonu práva na prístup sa týkajú prípadov „zneužitia práva“.
36.
Súdny dvor však v tomto rozsudku nespresnil rozsah tohto pojmu. V tejto veci bolo totiž nesporné, že žiadosť o prístup dotknutej osoby nebola zneužívajúca ( 13 ).
37.
Základom pre vydanie rozsudku FT bola žiadosť pacienta, ktorý chcel od svojho stomatológa bezplatne získať prvú kópiu svojho lekárskeho záznamu s cieľom uplatniť zodpovednosť tohto lekára za údajné pochybenia, ktorých sa dopustil pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ( 14 ). Úplne legitímnym zámerom pacienta bolo teda získať prístup k svojim údajom, aby mohol v prípade pochybenia lekára uplatniť práva vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Práve v tomto kontexte Súdny dvor na základe doslovného, kontextuálneho a teleologického výkladu článku 12 ods. 5 a článku 15 GDPR dospel k záveru, že nie je potrebné uvádzať jedno z osobitných odôvodnení žiadosti o prístup uvedených v odôvodnení 63 prvej vete tohto nariadenia, a to oboznámiť sa so spracúvaním údajov a overiť jeho zákonnosť ( 15 ).
38.
Hoci teda dotknutá osoba nemôže byť povinná odôvodniť svoju žiadosť o prístup, neznamená to, že zohľadnenie jej úmyslu je vždy vylúčené.
39.
V rozsudku Österreichische Datenschutzbehörde totiž Súdny dvor na základe doslovného, kontextuálneho a teleologického výkladu článku 57 ods. 4 GDPR rozhodol, že na to, aby sa konštatovala existencia neprimeraných sťažností, je potrebné preukázať, s ohľadom na všetky relevantné okolnosti každého jednotlivého prípadu, zneužívajúci úmysel osoby, ktorá podala návrh na dozorný orgán ( 16 ).
40.
Poznamenávam, že článok 57 ods. 4 a článok 12 ods. 5 druhá veta GDPR majú rovnaké znenie a sledujú rovnaký cieľ, a to stanoviť výnimku zo zásady bezplatnosti úloh vykonávaných dozornými orgánmi a najmä výkonu práva dotknutej osoby na prístup. V dôsledku toho sa domnievam, že výklad uvedený v predchádzajúcom bode sa analogicky uplatní na toto posledné uvedené ustanovenie ( 17 ).
41.
Z toho vyplýva, že na to, aby prevádzkovateľ využil možnosť, ktorú ponúka článok 12 ods. 5 druhá veta GDPR, a to odmietnuť vyhovieť neprimeranej žiadosti o prístup alebo prípadne požadovať primerané náklady, musí v súlade s treťou vetou tohto ustanovenia vzhľadom na všetky relevantné okolnosti každej žiadosti preukázať zneužívajúci úmysel zo strany dotknutej osoby.
42.
Zneužitie práva je mechanizmus, ktorý funguje za daných okolností konkrétneho prípadu. Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu preto prináleží overiť, či Brillen Rottler vzhľadom na okolnosti prípadu preukázala, že žiadosť o prístup podaná žalovaným vo veci samej je neprimeraná ( 18 ).
43.
Naproti tomu výkladová úloha Súdneho dvora spočíva v tom, aby sa objasnilo, či určité okolnosti spadajú pod všeobecný právny pojem „neprimeraná povaha“.
44.
Predkladajúci vnútroštátny súd sa konkrétne pýta, či prvú žiadosť o prístup možno kvalifikovať ako neprimeranú, ak na jednej strane dotknutá osoba uplatňuje modus operandi spočívajúci v povolení spracúvania jej údajov a následne v podaní žiadosti o prístup výlučne – alebo najmä – na účely uplatnenia náhrady škody a ak na druhej strane z verejne dostupných informácií vyplýva, že v prípade porušenia práva na ochranu údajov dotknutá osoba v mnohých prípadoch uplatnila voči prevádzkovateľovi svoje právo na náhradu škody.
45.
V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku Österreichische Datenschutzbehörde konštatoval, že článok 57 ods. 4 nariadenia GDPR odráža ustálenú judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa všeobecnej zásady práva, na základe ktorej sa osoby podliehajúce súdnej právomoci nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať právnych noriem Únie ( 19 ). Táto judikatúra stanovuje dvojstupňové posúdenie, ktoré na preukázanie existencie zneužívajúceho konania vyžaduje splnenie objektívneho a subjektívneho prvku ( 20 ). Ako som však už mal príležitosť vysvetliť ( 21 ), ak sa zdá, že cieľ sledovaný právnou úpravou Únie a priori sa zdá byť dosiahnutý, je vhodné začať analýzu nie objektívnym prvkom, ale subjektívnym prvkom, a teda určiť úmysel dotknutej osoby. Vzhľadom na to, že cieľom článku 15 GDPR je zaručiť prístup k údajom, ktoré sú predmetom spracúvania, a k informáciám, ktoré s ním súvisia, tento cieľ sa zdá byť v prejednávanej veci a priori dosiahnutý, keďže žalovaný vo veci samej podal žiadosť o prístup k spracúvaným údajom po jeho prihlásení na odber informačného bulletinu spoločnosti Brillen Rottler.
46.
V rozsudku Österreichische Datenschutzbehörde Súdny dvor pri výklade pojmu „neprimeranosť“ sťažnosti konštatoval, že zneužívajúci úmysel pri podávaní sťažnosti možno konštatovať, „ak osoba podáva sťažnosti bez toho, aby to bolo objektívne nevyhnutné na ochranu práv, ktoré jej vyplývajú [z GDPR]“ ( 22 ). Ak dotknutá osoba podá veľký počet sťažností dozornému orgánu, tento orgán musí preukázať, že „tento počet nemožno vysvetliť vôľou dotknutej osoby dosiahnuť ochranu svojich práv podľa GDPR, ale iným účelom, ktorý s touto ochranou nesúvisí“ ( 23 ).
47.
Tým, že sa vráti k právu na prístup a v prvom rade k úmyslu dotknutej osoby „vyvolať“ právo na náhradu škody podaním žiadosti o prístup, poukazujem na to, ako vyplýva z odôvodnenia 63 GDPR, že napríklad podanie žiadosti o prístup k údajom s cieľom overiť, či prevádzkovateľ spracúval údaje nezákonne, môže byť úplne legitímne a v súlade s cieľmi sledovanými článkom 15 GDPR ( 24 ). Okrem toho, ako vyplýva z bodu 32 vyššie, právo na prístup je nevyhnutné na to, aby dotknutá osoba mohla prípadne uplatniť aj svoje právo na náhradu škody.
48.
V druhom rade poznamenávam, že odôvodnenie siedmej prejudiciálnej otázky, pokiaľ ide o úmysel dotknutej osoby „vyvolať“ spracúvanie svojich osobných údajov výlučne – alebo najmä – na účely získania náhrady škody, je veľmi stručné. Toto odôvodnenie skôr poukazuje na hypotézu, podľa ktorej skutočným úmyslom dotknutej osoby, ktorá udelila súhlas so spracúvaním svojich údajov, je „odhaliť“ porušenie GDPR podaním žiadosti o prístup s cieľom následne podať žiadosti o náhradu škody.
49.
Vzhľadom na tento prípad sa podľa môjho názoru zdá, že dotknutá osoba tým, že po udelení súhlasu so spracúvaním svojich údajov podá žiadosť o prístup, v skutočnosti nechce mať prístup k týmto údajom alebo informáciám uvedeným v článku 15 GDPR, ale využiť konfiguráciu práv a povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia, ktorá je od začiatku v prospech dotknutých osôb, na iné účely ako ochranu svojich údajov.
50.
Tak to môže byť najmä v prípade, keď je úmyslom dotknutej osoby práve dosiahnuť, aby prevádzkovateľ spracúvania odmietol žiadosť o prístup, s cieľom požadovať okamžité vyplatenie náhrady škody, prípadne pod hrozbou podania žaloby o náhradu škody. Vzhľadom na tieto okolnosti by bol takýto úmysel podľa môjho názoru zneužívajúci a nemal by byť chránený nariadením GDPR. V prospech toho svedčia aj príklady prípadov zneužívania uvedené v usmerneniach Európskeho výboru pre ochranu údajov ( 25 ).
51.
V treťom rade, pokiaľ ide o okolnosť, že z verejne dostupných informácií vyplýva, že v prípade porušenia práva na ochranu údajov dotknutá osoba v mnohých prípadoch uplatnila svoje právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi, domnievam sa, že táto okolnosť sama osebe v prípade neexistencie iných dôkazov nepostačuje na preukázanie zneužívajúceho úmyslu. Článok 82 GDPR priznáva práve právo domáhať sa náhrady škody v prípade porušenia tohto nariadenia, takže výkon tohto práva nemožno považovať za zneužívajúci.
52.
Poznamenávam, že samotný kvantitatívny faktor žiadostí nebol Súdnym dvorom v rozsudku Österreichische Datenschutzbehörde považovaný za dostatočné kritérium na preukázanie „neprimeranej“ povahy. Súd dospel k tomuto záveru na základe výkladu tohto pojmu, ktorý zohľadňuje špecifický kontext úloh vykonávaných dozornými orgánmi s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany osobných údajov ( 26 ). Objektívne okolnosti, ktoré je potrebné zohľadniť, nie sú podľa môjho názoru rovnaké pre sťažnosti a žiadosti o prístup, keďže tieto nie sú adresované dozornému orgánu.
53.
V tejto súvislosti poznamenávam, že prevádzkovateľ musí preukázať zneužívajúci úmysel v prípade sporu pred súdom alebo v prípade sťažnosti podanej dozornému orgánu, t. j. po tom, ako odmietol vyhovieť žiadosti dotknutej osoby. V štádiu podania žiadosti o prístup dotknutou osobou však prevádzkovateľ musí posúdiť, či je úmysel osoby, ktorá podáva žiadosť o prístup, prípadne zneužívajúci.
54.
Na účely preukázania zneužívajúceho úmyslu dotknutej osoby vzhľadom na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci by teda prevádzkovateľ mal mať možnosť vychádzať najmä z predmetu žiadosti o prístup, času, ktorý uplynul medzi súhlasom so spracúvaním a touto žiadosťou, počtu a povahy osobných údajov, ktorých sa uvedená žiadosť týka, ako aj činnosti, v rámci ktorej tieto údaje prípadne spracúva ( 27 ).
55.
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem odpovedať na prvú, druhú, tretiu a siedmu prejudiciálnu otázku tak, že článok 12 ods. 5 druhá veta GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že:
–
prvú žiadosť o prístup podanú podľa článku 15 GDPR prevádzkovateľovi možno kvalifikovať ako „neprimeranú“, ak tento prevádzkovateľ vzhľadom na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci preukáže zneužívajúci úmysel zo strany dotknutej osoby, pričom takýto úmysel možno konštatovať, ak táto osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov, aby mohla podať túto žiadosť o prístup a následne uplatniť nárok na náhradu škody,
–
na kvalifikáciu takejto žiadosti ako „neprimeranej“ nepostačuje samotná skutočnosť, že z verejne dostupných informácií vyplýva, že v prípade porušenia práva na ochranu údajov dotknutá osoba v mnohých prípadoch uplatnila svoje právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi.
B.
O štvrtej, piatej a šiestej prejudiciálnej otázke
1. O poradí analýzy otázok a ich preformulovaní
56.
Na úvod zdôrazňujem, že ak by predkladajúci vnútroštátny súd dospel k záveru, že žiadosť o prístup bola neprimeraná v zmysle článku 12 ods. 5 druhej vety GDPR, Brillen Rottler by bola skutočne oprávnená nevyhovieť tejto žiadosti. V tomto prípade tvrdenie žalovaného vo veci samej založené na porušení článku 15 GDPR s cieľom získať právo na náhradu škody podľa článku 82 tohto nariadenia nemôže uspieť.
57.
Svojou štvrtou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 4 bod 2 GDPR vykladať v tom zmysle, že žiadosť dotknutej osoby o prístup k údajom podaná prevádzkovateľovi podľa článku 15 ods. 1 GDPR a/alebo reakcia na ňu predstavuje „spracúvanie“ v zmysle článku 4 bodu 2 uvedeného nariadenia.
58.
Svojou piatou otázkou sa tento súd v podstate pýta, či sa má článok 82 ods. 1 GDPR vykladať v tom zmysle, že predmetom náhrady škody môže byť len škoda, ktorú dotknutá osoba utrpela v dôsledku spracúvania jej osobných údajov. V prípade kladnej odpovede sa uvedený súd svojou šiestou otázkou pýta, či článok 82 ods. 1 tohto nariadenia nepriznáva dotknutej osobe právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla len z dôvodu porušenia práva na prístup stanoveného v článku 15 ods. 1 uvedeného nariadenia.
59.
Pokiaľ ide o piatu prejudiciálnu otázku, tá podľa môjho názoru predstavuje predpoklad štvrtej a šiestej prejudiciálnej otázky. Len za predpokladu, že zodpovednosť za škodu podľa článku 82 ods. 1 GDPR podlieha podmienke, že táto škoda bola spôsobená „v dôsledku“ spracúvania, ako je definované v článku 4 bode 2 tohto nariadenia, treba totiž objasniť, či je v prípade porušenia práva na prístup zakotveného v článku 15 ods. 1 uvedeného nariadenia táto podmienka splnená.
60.
Preto najprv preskúmam piatu prejudiciálnu otázku a následne spoločne štvrtú a šiestu prejudiciálnu otázku s cieľom určiť, či sa má článok 82 ods. 1 GDPR vykladať v tom zmysle, že škoda spôsobená porušením práva na prístup je „spôsobená spracúvaním“ údajov.
2. Analýza
a) O udalosti, ktorá spôsobila škodu v zmysle článku 82 GDPR
61.
Podľa článku 82 ods. 1 GDPR „má každá osoba, ktorá utrpela majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v dôsledku porušenia tohto nariadenia , právo na náhradu utrpenej škody od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa“ ( 28 ).
62.
Súdny dvor opakovane vyložil toto ustanovenie v tom zmysle, že samotné porušenie GDPR nestačí na priznanie práva na náhradu škody dotknutej osobe na tomto základe, keďže toto právo podlieha splneniu troch kumulatívnych podmienok, a to existencie majetkovej alebo nemajetkovej „ujmy“, porušenia ustanovení tohto nariadenia a príčinnej súvislosti medzi touto ujmou a týmto porušením ( 29 ).
63.
Predkladajúci vnútroštátny súd má však pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie 146 GDPR, v ktorom sa uvádza, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ by mali nahradiť akúkoľvek škodu, ktorú môže osoba utrpieť v dôsledku spracúvania v rozpore s uvedeným nariadením. Treba konštatovať, že ako tomu často býva ( 30 ), toto odôvodnenie sa odráža aj v samotnom texte tohto nariadenia, a to v jeho článku 82 ods. 2, ktorý najmä stanovuje, že každý prevádzkovateľ, ktorý sa zúčastnil na spracúvaní, je zodpovedný za škodu spôsobenú spracúvaním, ktoré bolo v rozpore s tým istým nariadením .
64.
Okrem toho odsek 3 tohto ustanovenia stanovuje, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je zbavený zodpovednosti podľa odseku 2 , ak preukáže, že nenesie žiadnu zodpovednosť za udalosť , ktorá spôsobila škodu.
65.
Výklad týchto ustanovení v skutočnosti vyvoláva ťažkosti pri pochopení ich vzájomného vzťahu a pôsobnosti článku 82 GDPR.
66.
Vzhľadom na znenie článku 82 GDPR možno pochopiť, že na rozdiel od toho, čo stanovuje odsek 1 tohto článku, každé porušenie tohto nariadenia nezakladá právo na náhradu škody spôsobenej týmto porušením, ale že škoda musí byť presnejšie spôsobená spracúvaním údajov , ktoré je v rozpore s týmto nariadením, ako sa uvádza v odseku 2 toho istého článku.
67.
Tento výklad sa mi zdá byť v súlade s výkladom, ktorý Súdny dvor uviedol v niekoľkých rozsudkoch, počnúc rozsudkom vo veci Österreichische Post (Nemajetková ujma súvisiaca so spracúvaním osobných údajov) ( 31 ). Chcem však spresniť, že v prípadoch, v ktorých boli vydané tieto rozsudky, došlo skutočne k spracúvaniu údajov dotknutých osôb, takže otázka nevyhnutnosti spracúvania, ktoré spôsobilo ujmu, nebola relevantná.
68.
História, ciele a kontext článku 82 GDPR však podľa môjho názoru smeruje proti reštriktívnemu výkladu pojmu „udalosť, ktorá spôsobila“ škodu ako spracúvanie údajov v rozpore s týmto nariadením, a nie proti akémukoľvek porušeniu tohto nariadenia.
69.
V prvom rade poznamenávam, že príslušné ustanovenie smernice 95/46/ES ( 32 ), konkrétne jej článok 23, ukladalo členským štátom povinnosť stanoviť, že každá osoba, ktorá utrpela škodu ako dôsledok nezákonného spracúvania alebo akéhokoľvek konania nezlučiteľného s prijatými vnútroštátnymi predpismi na základe tejto smernice, má právo na náhradu škody od prevádzkovateľa .
70.
Zákonodarca Únie tak v článku 82 RGPD na jednej strane spresnil povahu utrpenej škody (majetková alebo nemajetková) a na druhej strane zaviedol zodpovednosť sprostredkovateľa, ktorá nebola uvedená v článku 23 smernice 95/46.
71.
Ak by sa však článok 82 ods. 1 GDPR mal vykladať v zmysle uvedenom v bode 66 vyššie, znamenalo by to, že normotvorca Únie v porovnaní s touto smernicou obmedzil rozsah zodpovednosti za škodu v GDPR len na nezákonné konanie spočívajúce v spracúvaní údajov v rozpore s týmto nariadením. Domnievam sa však, že ak by mal normotvorca v úmysle znížiť úroveň ochrany údajov v rámci private enforcement podľa uvedeného nariadenia, jasnejšie by sa to prejavilo v samotnom znení tohto nariadenia.
72.
V druhom rade zníženie úrovne ochrany by bolo v rozpore s cieľom GDPR posilniť a spresniť práva dotknutých osôb, najmä posilnením nástrojov na zabezpečenie účinnosti ustanovení tohto nariadenia ( 33 ).
73.
História a cieľ právnej úpravy, ktorej súčasťou je článok 82 GDPR, preto podľa môjho názoru svedčia v prospech výkladu odseku 2 tohto článku nie ako obmedzenia odseku 1, ale ako doplňujúceho pravidla. Podľa môjho názoru teda právo na náhradu škody vzniká, ak spôsobená škoda vyplýva buď zo spracúvania údajov, ktoré porušuje toto nariadenie, alebo z iného porušenia uvedeného nariadenia, pod podmienkou, že sa preukáže existencia takejto škody.
74.
Tento výklad je tiež v súlade so záverom, ktorý Súdny dvor vyvodil z kombinovaného výkladu odsekov 1 až 3 článku 82 GDPR, s ohľadom na kontext, v ktorom sa toto ustanovenie nachádza, a ciele, ktoré sleduje toto nariadenie, a to, že tento článok stanovuje režim zodpovednosti za zavinenie, v ktorom dôkazné bremeno nesie prevádzkovateľ ( 34 ). Keďže podľa môjho názoru článok 82 ods. 2 uvedeného nariadenia dopĺňa odsek 1, odkaz na tento odsek 2 v odseku 3, ktorý kladie dôkazné bremeno na prevádzkovateľa, implicitne zahŕňa aj odkaz na odsek 1. Bez ohľadu na to, či škoda vyplýva z porušenia GDPR alebo konkrétnejšie zo spracúvania, ktoré je v rozpore s týmto nariadením, uplatňujú sa rovnaké pravidlá.
75.
V treťom rade je tento záver podporený skutočnosťou, že Súdny dvor pomerne široko vyložil iné ustanovenia GDPR, ktoré sa podobne ako článok 82 tohto nariadenia nachádzajú v jeho kapitole VIII s názvom „Prostriedky nápravy, zodpovednosť a sankcie“, a ktoré poukazujú na porušenie práv priznaných uvedeným nariadením „v dôsledku spracúvania“. Pokiaľ ide o článok 80 ods. 2 toho istého nariadenia, ktorý upravuje aktívnu legitimáciu žaloby v zastúpení bez ohľadu na akékoľvek plnomocenstvo udelené dotknutou osobou, Súdny dvor vyložil toto ustanovenie v tom zmysle, že treba tvrdiť, že k porušeniu práv priznaných GDPR „došlo v súvislosti“ so spracúvaním ( 35 ).
76.
Okrem toho článok 79 ods. 1 GDPR stanovuje, že každá dotknutá osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy, pokiaľ sa domnieva, že práva, ktoré jej zveruje toto nariadenie, boli porušené v dôsledku spracúvania jej osobných údajov v rozpore s uvedeným nariadením. Podľa judikatúry Súdneho dvora musia byť konkrétne náležitosti uplatnenia tohto prostriedku nápravy stanovené v súlade s právom na účinnú súdnu ochranu ( 36 ), ako vyplýva aj z odôvodnenia 141 tohto nariadenia. Cieľ účinnej súdnej ochrany práv vyplývajúcich z GDPR podľa môjho názoru svedčí proti reštriktívnemu výkladu podmienok uplatnenia uvedeného prostriedku nápravy, medzi ktoré patrí porušenie práv dotknutej osoby „v dôsledku spracúvania“ ( 37 ).
77.
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem odpovedať na piatu prejudiciálnu otázku tak, že článok 82 ods. 1 GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že škodu spôsobenú dotknutej osobe v dôsledku porušenia tohto nariadenia možno nahradiť, aj keď táto škoda nebola spôsobená spracúvaním osobných údajov dotknutej osoby.
b) O pojme „spracúvanie“ na účely práva na náhradu škody
78.
Vzhľadom na môj návrh odpovede na piatu prejudiciálnu otázku nie je potrebné odpovedať na štvrtú a šiestu prejudiciálnu otázku. Pre prípad, že by sa Súdny dvor nestotožnil s týmto výkladom a domnieval sa, že škoda musela byť nevyhnutne spôsobená spracúvaním údajov, ktoré predstavuje porušenie GDPR, však preskúmam, do akej miery by bola podmienka uvedená v piatej prejudiciálnej otázke ( 38 ) splnená v prípade porušenia práva na prístup v situácii, o akú ide v prejednávanej veci, s cieľom poskytnúť návrh odpovede na tieto dve otázky.
79.
V prvom rade pripomínam, že článok 2 ods. 1 GDPR stanovuje, že toto nariadenie sa vzťahuje na „spracúvanie“ osobných údajov. Je ustálené, že tento pojem, ktorý je definovaný v článku 4 bode 2 uvedeného nariadenia ako „operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov… bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami“, má široký rozsah ( 39 ).
80.
V druhom rade vzhľadom na široký rozsah uvedeného pojmu vo veľkej väčšine prípadov otázka, či porušenie GDPR, na základe ktorého vzniká zodpovednosť podľa jeho článku 82, vyplýva zo spracúvania osobných údajov, podľa môjho názoru ani nevzniká. Tento záver však nie je jasný, pokiaľ ide o porušenie práva na prístup podľa článku 15 ods. 1 tohto nariadenia.
81.
Pripomínam, že článok 15 ods. 1 GDPR stanovuje, že dotknutá osoba má právo získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a ak tomu tak je , má právo získať prístup k týmto údajom a informácie vymenované v tomto ustanovení. Okrem toho odôvodnenie 60 tohto nariadenia uvádza, že zásady spravodlivého a transparentného spracúvania si vyžadujú, aby dotknutá osoba bola informovaná o existencii spracovateľskej operácie a jej účeloch.
82.
Z toho vyplýva, ako v podstate tvrdí Komisia, že cieľom článku 15 GDPR je umožniť dotknutej osobe oboznámiť sa so spracúvaním zo strany prevádzkovateľa, bez ohľadu na to, či jeho predmetom boli jej osobné údaje. Zaslanie žiadosti o prístup k týmto údajom prevádzkovateľovi preto nepredstavuje „spracúvanie“, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie v zmysle jeho článku 4 bodu 2.
83.
V treťom rade zdôrazňujem, že prejednávaná vec sa týka odmietnutia prevádzkovateľa, ktorý spravuje informačný bulletin, na odber ktorého sa žalovaný vo veci samej prihlásil, vyhovieť žiadosti o prístup, ktorú podal. Na účely (kladnej alebo zápornej) odpovede na takúto žiadosť však prevádzkovateľ nevyhnutne použije určité osobné údaje žiadateľa, aspoň fyzickú alebo elektronickú adresu alebo telefónne číslo (v prípade telefonickej/faxovej odpovede) spojené s jeho menom. Použitie týchto údajov predstavuje samostatnú spracovateľskú operáciu, na ktorú sa vzťahuje GDPR ( 40 ).
84.
Domnievam sa však, že škoda nie je spôsobená spracúvaním údajov vykonaným na účely oznámenia tohto odmietnutia, ale neodôvodneným odmietnutím vyhovieť žiadosti o prístup.
85.
Ako správne tvrdí Komisia, právna ochrana práva na prístup, ktorá má v systéme GDPR štrukturálny význam, by teda bola značne obmedzená, ak by takéto porušenie práva na prístup nemohlo viesť k vzniku práva na náhradu škody.
86.
Preto sa na účely zabezpečenia cieľov sledovaných GDPR, ktoré sú uvedené v bodoch 33 a 72 vyššie, a zabezpečenia potrebného účinku práva na prístup domnievam, že ak je podmienka uvedená v článku 82 ods. 2 tohto nariadenia týkajúca sa spracúvania, ktorým bola spôsobená škoda, kogentná, musí sa vykladať extenzívne. Takéto riešenie by viedlo k chápaniu širokého pojmu príčinnej súvislosti v zmysle článku 82 uvedeného nariadenia. Argument v prospech tohto výkladu spočíva v tom, že v kontexte prostriedkov nápravy by reštriktívny výklad podmienok uplatnenia týchto prostriedkov nápravy bol v rozpore s cieľom účinnej súdnej ochrany práv vyplývajúcich z GDPR ( 41 ).
c) O existencii nemajetkovej ujmy
87.
Pokiaľ ide o výklad pojmu „udalosť, ktorá spôsobila vznik škody“, ktorý navrhujem, spresňujem, že tým nie sú dotknuté ostatné podmienky požadované na uplatnenie práva na náhradu škody podľa článku 82 GDPR v prípade porušenia článku 15 GDPR. Konkrétne osoba dotknutá porušením GDPR je povinná preukázať, že dôsledky, ktoré utrpela, predstavujú nemajetkovú ujmu v zmysle článku 82 tohto nariadenia, pretože samotné porušenie ustanovení tohto nariadenia nestačí na priznanie práva na náhradu škody ( 42 ).
88.
Okrem toho odpoveď, ktorú navrhujem dať na piatu prejudiciálnu otázku, si bude vyžadovať aj odpoveď na ôsmu prejudiciálnu otázku, ktorá sa týka nemajetkovej ujmy, ktorú možno nahradiť z dôvodu straty kontroly nad osobnými údajmi v dôsledku porušenia článku 15 ods. 1 GDPR alebo existencie neistoty, pokiaľ ide o prípadné spracúvanie týchto údajov.
89.
V tejto súvislosti by som chcel poznamenať, že hoci ôsma prejudiciálna otázka nie je predmetom týchto návrhov, Súdny dvor opakovane konštatoval, že strata kontroly nad osobnými údajmi, a to aj počas krátkeho časového obdobia, môže predstavovať nemajetkovú ujmu v zmysle článku 82 ods. 1 GDPR, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, pokiaľ dotknutá osoba preukáže, že takáto škoda skutočne vznikla ( 43 ), bez toho, aby sa vyžadovala „prahová hodnota de minimis “ ( 44 ).
90.
Súdny dvor však tiež rozhodol, že ak sa zistila ujma, predkladajúci vnútroštátny súd ju môže v prípade, že nie je závažná, nahradiť priznaním minimálnej náhrady škody dotknutej osobe za predpokladu, že uvedená náhrada môže v plnom rozsahu kompenzovať utrpenú ujmu ( 45 ).
91.
V prejednávanej veci žalovaný vo veci samej požaduje zaplatenie náhrady škody vo výške 1000 eur za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá podľa neho vyplýva z údajnej straty kontroly nad osobnými údajmi, ktoré uviedol v registračnom formulári na odber informačného bulletinu spoločnosti Brillen Rottler trinásť dní pred podaním žiadosti o prístup. Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či žalovaný vo veci samej preukázal, že toto prípadné porušenie práva na prístup malo na neho negatívne dôsledky a že tieto dôsledky predstavujú nemajetkovú ujmu v zmysle článku 82 GDPR.
V. Návrh
92.
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú až siedmu prejudiciálnu otázku, ktoré položil Amtsgericht Arnsberg (Okresný súd Arnsberg, Nemecko), takto:
1.
Článok 12 ods. 5 druhá veta nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
–
prvú žiadosť o prístup podanú podľa článku 15 nariadenia 2016/679 prevádzkovateľovi možno kvalifikovať ako „neprimeranú“, ak tento prevádzkovateľ vzhľadom na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci preukáže zneužívajúci úmysel zo strany dotknutej osoby, ktorý možno konštatovať, ak táto osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov, aby mohla podať túto žiadosť o prístup a následne uplatniť nárok na náhradu škody,
–
na kvalifikáciu takejto žiadosti ako „neprimeranej“ nepostačuje samotná skutočnosť, že z verejne dostupných informácií vyplýva, že v prípade porušenia práva na ochranu údajov dotknutá osoba v mnohých prípadoch uplatnila svoje právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi.
2.
Článok 82 ods. 1 nariadenia 2016/679
sa má vykladať v tom zmysle, že:
škodu spôsobenú dotknutej osobe v dôsledku porušenia tohto nariadenia možno nahradiť, aj keď táto škoda nebola spôsobená spracúvaním osobných údajov dotknutej osoby.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) Pozri BASEDOW, J.: EU Private Law – Anatomy of a Growing Legal Order . In: Intersentia, Cambridge, 2021, body 98 a 99.
( 3 ) Pozri v tomto zmysle napríklad v oblasti zmlúv o spotrebiteľských úveroch, rozsudok z 21. decembra 2023, BMW Bank a i. ( C‑38/21, C‑47/21 a C‑232/21 , EU:C:2023:1014 , body 280 až 282 , ako aj citovanú judikatúru).
( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1 ).
( 5 ) Rozsudok z 26. októbra 2023, (C‑307/22, ďalej len „rozsudok FT, EU:C:2023:811 , bod 31 ).
( 6 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2025, Generalstaatsanwaltschaft Frankfurt am Main (Vývoz hotovosti do Ruska) ( C‑246/24 , EU:C:2025:295 , bod 27 a citovanú judikatúru).
( 7 ) Pozri analogicky, pokiaľ ide o článok 57 ods. 4 GDPR, rozsudok z 9. januára 2025, Österreichische Datenschutzbehörde (Neprimerané žiadosti) (C‑416/23, ďalej len „rozsudok Österreichische Datenschutzbehörde, EU:C:2025:3 , body 33 a 48 ).
( 8 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2023, Pankki S ( C‑579/21 , EU:C:2023:501 , bod 59 ).
( 9 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Richard de la Tour vo veci Österreichische Datenschutzbehörde (Neprimerané žiadosti) ( C‑416/23 , EU:C:2024:701 , bod 62 ).
( 10 ) Rozsudok z 27. februára 2025, Dun & Bradstreet Austria ( C‑203/22 , EU:C:2025:117 , bod 54 a citovanú judikatúru).
( 11 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok FT (body 47) a rozsudok Österreichische Datenschutzbehörde (bod 38).
( 12 ) Bod 31.
( 13 ) Body 31 a 32.
( 14 ) Body 18 a 23.
( 15 ) Rozsudok FT (body 35 až 51, najmä body 38, 43, 50 a 51). Súdny dvor potvrdil tento výklad v uznesení z 27. mája 2024, Addiko Bank ( C‑312/23 , EU:C:2024:458 ), týkajúcom sa odmietnutia banky poskytnúť svojim klientom, z ktorých niektorí zamýšľajú podať sťažnosť alebo žalobu proti tejto banke, kópie úverovej dokumentácie, ktorá sa ich týka.
( 16 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Österreichische Datenschutzbehörde (bod 50).
( 17 ) Súdny dvor už v bode 48 rozsudku Österreichische Datenschutzbehörde analogicky uplatnil výklad uvedený v bode 31 rozsudku FT.
( 18 ) Pokiaľ ide o postúpenie veci vnútroštátnemu súdu, pozri rozsudok z 12. januára 2023, Österreichische Post (Informácie o príjemcoch osobných údajov) ( C‑154/21 , EU:C:2023:3 , bod 50 ).
( 19 ) Rozsudok Österreichische Datenschutzbehörde (bod 49).
( 20 ) Pozri, napríklad, v prípadoch týkajúcich sa súkromného práva rozsudky z 21. decembra 2023, BMW Bank a i. ( C‑38/21, C‑47/21 a C‑232/21 , EU:C:2023:1014 , body 284 a 285 , ako aj citovanú judikatúru), a z 19. septembra 2024, Matmut ( C‑236/23 , EU:C:2024:761 , bod 54 ).
( 21 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Matmut ( C‑236/23 , EU:C:2024:560 , bod 67 ).
( 22 ) Rozsudok Österreichische Datenschutzbehörde (bod 50).
( 23 ) V tomto zmysle pozri rozsudok Österreichische Datenschutzbehörde (bod 56).
( 24 ) Pozri najmä rozsudok zo 4. mája 2023, Österreichische Datenschutzbehörde a CRIF ( C‑487/21 , EU:C:2023:369 , body 33 až 35 ).
( 25 ) Konkrétne, ak dotknuté osoby nadmerne využívajú právo na prístup výlučne na účely spôsobenia ujmy prevádzkovateľovi alebo ak jednotlivec podá žiadosť, ale zároveň ponúkne jej stiahnutie výmenou za určitú formu výhody od prevádzkovateľa; pozri usmernenia č. 01/2022 k právam dotknutých osôb – Právo na prístup, verzia 2.1, prijaté 28. marca 2023, https://www.edpb.europa.eu/our‑work‑tools/our‑documents/guidelines/guidelines‑012022‑data‑subject‑rights‑right‑access_fr, body 188 a 190.
( 26 ) V tomto zmysle pozri rozsudok Österreichische Datenschutzbehörde (bod 51 až 57).
( 27 ) Pozri tiež príklady uvedené v usmerneniach Európskeho výboru pre ochranu údajov č. 01/2022 o právach dotknutých osôb – Právo na prístup, verzia 2.1, prijatých 28. marca 2023, https://www.edpb.europa.eu/our‑work‑tools/our‑documents/guidelines/guidelines‑012022‑data‑subject‑rights‑right‑access_fr, body 13, 185, 188 a 190.
( 28 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
( 29 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. mája 2023, Österreichische Post (Nemajetková ujma súvisiaca so spracúvaním osobných údajov) ( C‑300/21 , EU:C:2023:370 , body 32 až 34 ), a najnovšie rozsudok zo 4. októbra 2024, Patērētāju tiesību aizsardzības centrs ( C‑507/23 , EU:C:2024:854 , bod 24 ).
( 30 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré som predniesol v spojených veciach X a Visser ( C‑360/15 a C‑31/16 , EU:C:2017:397 , bod 132 a nasl.).
( 31 ) V bode 36 rozsudku zo 4. mája 2023, Österreichische Post (Nemajetková ujma súvisiaca so spracúvaním osobných údajov) ( C‑300/21 , EU:C:2023:370 ), Súdny dvor konštatoval, že „… článok 82 ods. 2 GDPR, ktorý spresňuje režim zodpovednosti, ktorého zásady sú stanovené v odseku 1 tohto článku, totiž preberá tri podmienky nevyhnutné na vznik práva na náhradu škody, a to spracúvanie osobných údajov vykonané v rozpore s ustanoveniami GDPR, ujmu alebo škodu, ktorú utrpela dotknutá osoba, a príčinnú súvislosť medzi týmto nezákonným spracúvaním a touto ujmou“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Tento výklad bol prevzatý do bodu 159 rozsudku zo 4. októbra 2024, Agencija po vpisvanijata ( C‑200/23 , EU:C:2024:827 ). Pozri tiež rozsudok z 21. decembra 2023, Krankenversicherung Nordrhein ( C‑667/21 , EU:C:2023:1022 , body 92 až 97 ), ktorý zrejme nerozlišuje medzi porušením GDPR a spracúvaním, ktoré predstavuje porušenie tohto nariadenia.
( 32 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov ( Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31 ; Mim. vyd. 13/015, s. 355).
( 33 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo veci Österreichische Post (Nemajetková ujma súvisiaca so spracúvaním osobných údajov) ( C‑300/21 , EU:C:2022:756 , bod 41 ).
( 34 ) Rozsudok z 21. decembra 2023, Krankenversicherung Nordrhein ( C‑667/21 , EU:C:2023:1022 , body 94 a 95 ).
( 35 ) Pozri rozsudok z 11. júla 2024, Meta Platforms Ireland (Žaloba v zastúpení) ( C‑757/22 , EU:C:2024:598 , body 40 a 42 , ako aj body 59 až 64), v ktorom Súdny dvor vyložil požiadavku porušenia práv dotknutej osoby „v dôsledku spracúvania“ z hľadiska preventívnej funkcie žaloby v zastúpení. Pozri tiež rozsudok zo 4. mája 2023, Österreichische Post (Nemajetková ujma súvisiaca so spracúvaním osobných údajov) ( C‑300/21 , EU:C:2023:370 , bod 39 ), podľa ktorého „články 77 a 78 GDPR, ktoré sa nachádzajú [v kapitole VIII], stanovujú v prípade údajného porušenia tohto nariadenia prostriedky nápravy prostredníctvom dozorného orgánu alebo voči rozhodnutiu dozorného orgánu…“.
( 36 ) Pozri nedávny rozsudok z 30. apríla 2025, Inspektorat kăm Visšia sădeben săvet ( C‑313/23, C‑316/23 a C‑332/23 , EU:C:2025:303 , bod 136 a citovanú judikatúru).
( 37 ) Pozri v tomto zmysle MARTINI, M.: „Article 79“, DSGVO BDSG. In: PAAL, B. P. a PAULY, D. A. (eds.): 3. vydanie, Mníchov 2021, bod 22a.
( 38 ) T. j. podmienka spracúvania osobných údajov dotknutej osoby.
( 39 ) Pozri naposledy rozsudok z 3. apríla 2025, Ministerstvo zdravotnictví (Údaje týkajúce sa zástupcu právnickej osoby) ( C‑710/23 , EU:C:2025:231 , bod 27 ).
( 40 ) Ako správne uviedli predkladajúci vnútroštátny súd a Komisia, spracúvanie osobných údajov dotknutej osoby na účely odpovede na žiadosť o prístup podanú podľa článku 15 GDPR by bolo zákonné v zmysle článku 6 ods. 1 písm. c) a článku 6 ods. 3 tohto nariadenia bez ohľadu na to, či prevádzkovateľ už spracúval údaje tejto osoby. Toto spracúvanie je totiž v zmysle vyššie uvedených ustanovení nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti, ktorá sa vzťahuje na prevádzkovateľa podľa práva Únie.
( 41 ) Pokiaľ ide o článok 79 GDPR, pozri MARTINI, M.: „Article 79“, DSGVO BDSG. In: PAAL, B. P. a PAULY, D. A. (eds.): 3. vydanie, Mníchov 2021, bod 22a.
( 42 ) Rozsudok zo 4. októbra 2024, Agencija po vpisvanijata ( C‑200/23 , EU:C:2024:827 , bod 142 a citovaná judikatúra).
( 43 ) Pozri najmä rozsudky zo 4. mája 2023, Österreichische Post (Nemajetková ujma súvisiaca so spracovaním osobných údajov) ( C‑300/21 , EU:C:2023:370 , body 32 až 36 ), z 20. júna 2024, PS (Nesprávna adresa) ( C‑590/22 , EU:C:2024:536 , bod 33 ), a zo 4. septembra 2025, Quirin Privatbank ( C-655/23 , EU:C:2025:655 , body 62 a 64 ).
( 44 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. decembra 2023, Gemeinde Ummendorf ( C‑456/22 , EU:C:2023:988 , bod 18 ); z 20. júna 2024, Scalable Capital ( C‑182/22 a C‑189/22 , EU:C:2024:531 , bod 44 ), a zo 4. októbra 2024, Agencija po vpisvanijata ( C‑200/23 , EU:C:2024:827 , bod 149 ).
( ) Rozsudok z 20. júna 2024, Scalable Capital ( C‑182/22 a C‑189/22 , EU:C:2024:531 , bod 46 ).