C-531/24

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court (Vyšší súd, Írsko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 91/676/EHS – Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov – Akčné programy pre ohrozené pásma – Povolenie výnimky pre aplikáciu množstva dusíka z maštaľného hnojiva presahujúceho predpísané maximálne množstvo – Smernica 2000/60/ES – Stanovenie rámca pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva – Program opatrení – Smernica 92/43/EHS – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Posúdenie zlučiteľnosti s cieľmi ochrany lokalít sústavy Natura 2000 – Smernica 2001/42/ES – Posudzovanie vplyvov určitých plánov a programov na životné prostredie – Monitorovacie opatrenia – Hmotné fondy – Alternatívy “

Obsah

I. Úvod

II. Právny rámec

A. Právo Únie

III. Skutkový stav a návrh na začatie prejudiciálneho konania

IV. Právne posúdenie

A. Posúdenie podľa rámcovej smernice o vode

1. Akčný program podľa smernice o dusičnanoch v regulačnom systéme rámcovej smernice o vode

2. Posudzovanie akčných programov podľa smernice o dusičnanoch v rámci rámcovej smernice o vode

3. Povolenie Komisie

1. Prvá až štvrtá otázka vo veci C531/24

2. Siedma otázka vo veci C531/24 – monitorovacie opatrenia v environmentálnej správe

a) Opis monitorovacích opatrení, ktoré spĺňajú požiadavky článku 10 smernice o SEP

b) Presnosť informácií o monitorovacích opatreniach

c) Riešenie nepredvídaných nepriaznivých účinkov na životné prostredie

3. Ôsma otázka vo veci C531/24 a prvá otázka vo veci C895/24 – hmotné fondy

2. Týmito návrhmi sa žiada o objasnenie požiadaviek stanovených v smernici o biotopoch, rámcovej smernici o vode a smernici o SEP, ktoré sa týkajú sa environmentálneho posudzovania takej výnimky, ktorá je zahrnutá v írskom akčnom programe na kontrolu emisií dusičnanov v poľnohospodárstve. High Court (Vyšší súd) sa navyše pýta, či odpovede na otázky týkajúce sa environmentálneho posudzovania spochybňujú platnosť povolenia výnimky Komisiou( 6 ).

II. Právny rámec

A. Právo Únie

1. Smernica o dusičnanoch

3. V článku 1 smernice o dusičnanoch sú vymedzené jej ciele:

„Cieľom tejto smernice je:

„1. V priebehu dvoch rokov od zostavenia počiatočného zoznamu označených ohrozených pásem, uvedeného v článku 3 ods. 2, alebo v priebehu jedného roka od každého ďalšieho označovania, uvedeného v článku 3 ods. 4, vypracujú členské štáty s cieľom realizácie cieľov špecifikovaných v článku 1 akčné programy vo vzťahu k označeným ohrozeným pásmam.

2. Akčný program sa môže vzťahovať na všetky ohrozené pásma na území daného členského štátu, ak to však členský štát považuje za vhodné, môžu byť pre rôzne ohrozené pásma alebo časti pásem vypracované osobitné programy.

3. V akčných programoch sa zohľadnia:

a) dostupné vedecké a technické údaje, predovšetkým so zreteľom na príslušné hodnoty dusičnanov pochádzajúcich z poľnohospodárskych a iných zdrojov;

b) podmienky životného prostredia v príslušných oblastiach daných členských štátov.

4. Akčné programy sa realizujú v priebehu štyroch rokov od ich vypracovania a pozostávajú z nasledujúcich záväzných opatrení:

Množstvom stanoveným na hektár je množstvo hnoja obsahujúce 170 kg dusíka. Avšak:

…

b) počas a po skončení prvého štvorročného akčného programu môžu členské štáty stanoviť iné množstvá ako tie, ktoré sú uvedené vyššie. Tieto množstvá musia byť stanovené tak, aby to nemalo vplyv na dosiahnutie cieľov špecifikovaných v článku 1, pričom musia byť zdôvodnené na základe objektívnych kritérií, napríklad:

– dlhé obdobia rastu,

– plodiny s vysokou absorpciou dusíka,

– vysoká čistá zrážkovosť daného ohrozeného pásma,

(23) Výnimka stanovená v tomto rozhodnutí nemá vplyv na povinnosti Írska uplatňovať [smernicu o biotopoch] vrátane [rozsudku zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i. (C‑293/17 a C‑294/17, EU:C:2018:882)], najmä v súvislosti s výkladom článku 6 ods. 3 uvedenej smernice.“

10. Podľa článku 1 vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2022/696 je povolené hnojenie s množstvom dusíka vyšším ako 170 kg/ha ročne s výhradou splnenia podmienok stanovených v článkoch 4 až 12.

11. Podľa článku 4 vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2022/696 poľnohospodári s trávnym porastom, ktorí chcú využívať výhody plynúce z výnimky, musia každý rok predložiť žiadosť o povolenie. Článok 5 umožňuje povolenia na aplikáciu maštaľného hnoja s obsahom do 250 kg dusíka/ha ročne a na tento účel odkazuje na ďalšie podmienky.

3. Smernica o biotopoch

12. Článok 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch upravuje ochranu lokalít sústavy Natura 2000:

„2. Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

a) pre povrchové vody

i) členské štáty vykonajú potrebné opatrenia na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej vody, v súlade s odsekmi 6 a 7 a bez toho, aby bol dotknutý odsek 8;

ii) členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary povrchovej vody, s ohľadom na platnosť bodu iii) pre umelé a výrazne zmenené vodné útvary, s cieľom dosiahnutia dobrého stavu povrchovej vody najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto smernice, v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe V, s podmienkou uplatniť predlžovanie termínov v súlade s odsekom 4 a s využitím odsekov 5, 6 a 7, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 8;

…

bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia príslušných medzinárodných dohôd uvedených v článku 1 pre príslušné zmluvné strany;

…

– ekonomická analýza využívania vody[,]

a to podľa technických špecifikácií uvedených v prílohách II a III a tak, aby bolo ich spracovanie ukončené na[jn]eskôr do štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2. Analýzy a prieskumy uvedené v odseku 1 budú prehodnotené a v prípade potreby aktualizované najneskôr do 13 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov.“

15. Článok 10 rámcovej smernice o vode stanovuje kombinovaný prístup k znečisťovaniu z bodových zdrojov a difúznych zdrojov. Tento prístup výslovne zahŕňa stanovenie regulácie emisií na základe najlepších dostupných techník, ako aj na základe najlepších environmentálnych postupov stanovených v smernici o dusičnanoch. Článok 10 ods. 3 navyše stanovuje možnosť prísnejších podmienok:

„Ak si kvalitatívny cieľ alebo norma kvality, zavedená či už podľa tejto smernice, smerníc uvedených v prílohe IX alebo podľa akejkoľvek inej právnej úpravy spoločenstva, vyžaduje prísnejšie podmienky…, budú podľa nich ustanovené prísnejšie regulácie emisií.“

16. Článok 11 ods. 1 rámcovej smernice o vode stanovuje program opatrení na dosiahnutie cieľov smernice:

– preskúmanie príčin možného neúspechu,

– primerané preskúmanie a revíziu príslušných povolení a oprávnení,

– primerané preverenie a podľa potreby prispôsobenie monitorovacích programov a

– zavedenie doplnkových opatrení potrebných na dosiahnutie stanovených cieľov vrátane, ak je to potrebné, zavedenia prísnejších environmentálnych noriem kvality podľa postupov stanovených v prílohe V.

Ak sú tieto príčiny výsledkom mimoriadnych nepredvídateľných okolností spôsobených prírodnými silami alebo vyššou mocou, najmä extrémne povodne a dlhodobé suchá, členské štáty môžu určiť doplnkové opatrenia za prakticky nerealizovateľné s ohľadom na článok 4 ods. 6.“

17. Podľa bodu ix) časti A prílohy VI k rámcovej smernici o vode je smernica o dusičnanoch predpisom, ktorý tvorí základ opatrení, ktoré treba zahrnúť do programov opatrení podľa článku 11 ods. 3 písm. a) rámcovej smernice o vode.

„Členské štáty budú vyhodnocovať citlivosť stavu útvarov povrchovej vody na vyššie uvedené vplyvy.

Členské štáty využijú zhromaždené informácie a každú ďalšiu relevantnú informáciu, vrátane údajov z monitorovania životného prostredia, ktoré majú k dispozícii, na vypracovanie hodnotenia možnosti vzniku situácie, že útvary povrchových vôd v správnom území povodia nesplnia environmentálne ciele kvality stanovené pre ne podľa článku 4. Členské štáty môžu využiť ako pomôcku pri takomto hodnotení metódy modelovania.

Pre útvary identifikované ako rizikové s ohľadom na možnosť nesplnenia cieľov kvality životného prostredia sa v relevantných prípadoch vykoná dopĺňajúca charakterizácia na optimalizáciu návrhu programov monitorovania požadovaných podľa článku 8 aj programov opatrení požadovaných podľa článku 11.“

5. Smernica o SEP

20. Ciele smernice o SEP vyplývajú najmä z článku 1:

„Cieľom tejto smernice je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych úvah do prípravy a schvaľovania plánov a programov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja tým, že sa zabezpečí, v súlade s touto smernicou, vykonanie environmentálneho posudzovania určitých plánov a programov, ktoré majú pravdepodobne významné účinky na životné prostredie.“

„1. Environmentálne posudzovanie sa vykonáva v súlade s článkami 4 až 9 pre plány a programy uvedené v odsekoch 2 až 4, ktoré majú pravdepodobne významné environmentálne účinky.

2. Podľa odseku 3 sa environmentálne posudzovanie vykonáva pre všetky plány a programy,

a) ktoré sa pripravujú pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo, energetiku, dopravu, odpadové hospodárstvo, vodné hospodárstvo, telekomunikácie, turistiku, plánovanie miest a vidieka alebo využívanie územia a ktoré stanovujú rámec pre súhlas budúceho rozvoja projektov uvedených v prílohách I a II k [smernici o PVŽP( 7 )], alebo

b) pri ktorých sa určilo, že vyžadujú posudzovanie podľa článku 6 alebo 7 [smernice o biotopoch( 8 )] s ohľadom na ich pravdepodobný účinok na lokality.

…“.

23. Článok 5 smernice o SEP sa týka obsahu environmentálneho posudzovania a zohľadnenia alternatív:

b) vyhlásenie, sumarizujúce ako boli začlenené úvahy o environmentálnych aspektoch do plánu alebo programu a ako bola v súlade s článkom 8 zohľadnená environmentálna správa vypracovaná podľa článku 5, stanoviská vyjadrené podľa článku 6 a výsledky uskutočnených porád podľa článku 7 a dôvody pre výber schváleného plánu alebo programu v porovnaní s inými prijateľnými alternatívami a

c) opatrenia, o ktorých sa rozhodlo v súvislosti s monitoringom podľa článku 10.“

25. Článok 10 ods. 1 smernice o SEP upravuje monitoring environmentálnych účinkov plánov a programov:

„Členské štáty sledujú významné environmentálne účinky vykonávania plánov a programov aby boli, okrem iného, schopné včas identifikovať nepredvídané škodlivé účinky a schopné uskutočniť vhodné nápravné opatrenia.“

26. Informácie, ktoré sa poskytujú v environmentálnej správe, sú upravené v prílohe I k smernici o SEP:

„Informácie, ktoré sa poskytujú podľa článku 5 ods. 1 a ktoré sú predmetom článku 5 ods. 2 a 3[,] sú nasledovné:

h) náčrt dôvodov pre výber alternatív a opis spôsobu, akým sa vykonalo posudzovanie, vrátane akýchkoľvek ťažkostí (akými sú technické nedostatky alebo nedostatok know‑how), ktoré sa vyskytli pri zostavovaní požadovaných informácií;

i) popis opatrení určených na monitorovanie podľa článku 10;

…“.

B. Írske právo

27. Podľa článku 4 Planning and Development Act 2000 (zákon o územnom plánovaní a rozvoji z roku 2000) a článku 28 European Communities (Birds and Natural Habitats) Regulations 2011 [nariadenie z roku 2011 prijaté v rámci Európskych spoločenstiev (vtáky a prirodzené biotopy)] možno poľnohospodárske činnosti zakázať, ak by mohli nepriaznivo ovplyvniť chránené oblasti podľa smernice o biotopoch alebo smernice o ochrane vtáctva.

28. Aplikácia hnoja s viac ako 170 kg dusíka na hektár ročne je upravená predovšetkým v článku 35 ods. 1 European Union (Good Agricultural Practice for Protection of Waters) Regulations 2022 [nariadenie z roku 2022 prijaté v rámci Európskej únie (správna poľnohospodárska prax na ochranu vôd) (S. I. č. 113 z roku 2022) v znení zmenenom prostredníctvom S. I. č. 393 z roku 2022 (ďalej len „nariadenie z roku 2022“):

30. Ak žiadosť nespĺňa tieto požiadavky, minister ju má podľa článku 35 ods. 2 nariadenia z roku 2022 zamietnuť. Odsek 3 stanovuje, že poľnohospodárskemu podniku sa nemá udeliť povolenie na nasledujúci rok, ak sa zistí, že v aktuálnom roku nespĺňa požiadavky stanovené v článkoch 6 až 9 rozhodnutia Komisie.

III. Skutkový stav a návrh na začatie prejudiciálneho konania

31. V návrhoch na začatie prejudiciálneho konania je skutkový stav opísaný tak, ako je uvedené nižšie.

32. Podľa článku 5 ods. 2 smernice o dusičnanoch Írsko uplatňuje akčný program pre dusičnany týkajúci sa celého jeho územia.

33. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú uvedené rozhodnutia Komisie od roku 2007, ktoré umožňujú Írsku, aby v rámci svojich akčných programov pre dusičnany poľnohospodárskym podnikom za určitých podmienok dovolilo aplikovať hnojivo s obsahom až do 250 kg dusíka na hektár ročne.( 9 ) Predmetom konania vo veci samej sú posledné z týchto rozhodnutí v čase podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania a zodpovedajúci akčný program pre dusičnany na roky 2022 až 2025.

34. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú zároveň citované správy Environmental Protection Agency (Agentúra na ochranu životného prostredia, Írsko; ďalej len „EPA“), podľa ktorých sa takmer polovica riek a jazier Írska z dôvodu príliš veľkého obsahu fosforu a dusíka nachádza v stave, ktorý už nie je uspokojivý.( 10 )

37. Minister pre bývanie, miestnu samosprávu a prírodné a kultúrne dedičstvo vykonal strategické environmentálne posudzovanie akčného programu pre dusičnany, avšak pri tomto posudzovaní neboli alternatívy posúdené rovnako podrobne ako samotný program. Tiež sa nevykonalo posúdenie akčného programu pre dusičnany podľa článku 4 rámcovej smernice o vode a neuskutočnilo sa úplné posúdenie vplyvov predmetných poľnohospodárskych činností.

38. Úplné podrobnosti o monitorovaní neboli zahrnuté do environmentálnej správy v procese strategického environmentálneho posudzovania. Environmentálna správa neobsahovala nijaký opis plánovaných opatrení týkajúcich sa monitorovania podľa článku 10 smernice o SEP, ktorý by bol dostatočne podrobný na to, aby sa preukázalo dodržanie článku 10. Najmä neobsahovala nijaké údaje o tom, ako sa bude toto monitorovanie vykonávať, kedy sa bude vykonávať, ako sa bude využívať a ako sa budú riešiť akékoľvek zistené nepredvídané nepriaznivé vplyvy na životné prostredie.

39. V procese strategického environmentálneho posudzovania sa vzali do úvahy ekonomické dôsledky na hmotné fondy a tieto prevážili nad možnosťami, ktoré by inak mohli byť šetrnejšie k životnému prostrediu. Toto posudzovanie teda zohľadňovalo a zahŕňalo okrem iného širšie ekonomické záujmy, ako sú napríklad hmotné fondy, rozsiahle sociálne dôsledky poľnohospodárskych činností, vplyv plánu alebo projektu na poľnohospodárske odvetvie a na produkciu a príjmy poľnohospodárov, udržateľnosť poľnohospodárskeho odvetvia v Írsku, potravinový dodávateľský reťazec a zamestnávanie významnej časti obyvateľstva.

2. Ak je odpoveď na prvú otázku vo všeobecnosti záporná, majú predmetné ustanovenia takýto účinok, ak sa ustanovenia vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu týkajúce sa posudzovania individuálnych výnimiek udelených v nadväznosti na akčný program podľa článku 5 [smernice o dusičnanoch] v praxi v tejto súvislosti neuplatňujú, takže sa v praxi nevykonáva posudzovanie individuálnych výnimiek udelených v nadväznosti na plán podľa [smernice o biotopoch], pokiaľ ide o vplyv poľnohospodárskych činností uvoľňujúcich dusičnany, ktoré sa budú vykonávať na základe týchto výnimiek, na európske lokality?

4. Ak je odpoveď na tretiu otázku taká, že toto posúdenie plánu alebo programu, na ktorý sa vzťahuje článok 6 ods. 3 [smernice o biotopoch] a/alebo článok 3 ods. 1 [smernice o SEP] a ktorý môže mať vplyv na životné prostredie vodného útvaru, musí zahŕňať posúdenie s ohľadom na článok 4 [rámcovej smernice o vode], a odpoveď na prvú alebo druhú otázku je taká, že posúdenie na účely [smernice o SEP] v hľadiska súladu [s rámcovou smernicou o vode] musí zahŕňať posúdenie vplyvu poľnohospodárskych činností uvoľňujúcich dusičnany, ktoré sa budú vykonávať na základe výnimiek udelených v nadväznosti na plán a/alebo najmä neuvedenie prísnejších ustanovení v pláne, na životné prostredie, má článok 4 ods. 1 [rámcovej smernice o vode] (a najmä právna zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné, pokiaľ nie je udelená výnimka, zamietnuť povolenie na individuálny projekt, ak môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody alebo ak ohrozuje dosiahnutie dobrého stavu povrchovej vody alebo dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu povrchovej vody do dátumu stanoveného smernicou), v spojení s článkom 3 ods. 3 ZEÚ a/alebo článkom 11 a/alebo článkom 191 ods. 2 ZFEÚ a/alebo článkom 37 Charty základných práv, taký účinok, že členské štáty musia odmietnuť prijať plán aj vtedy, ak osobitná ochrana, ktorú poskytuje plán buď sám osebe, alebo spolu s inými záväznými opatreniami prijatými členským štátom, nie je dostatočne prísna na to, aby do dátumu stanoveného [rámcovou smernicou o vode] zabezpečila, že poľnohospodárske činnosti uvoľňujúce dusičnany, ktoré sa budú vykonávať na základe výnimiek udelených v nadväznosti na plán, nespôsobia zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody alebo neohrozia dosiahnutie dobrého stavu povrchovej vody alebo dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu povrchovej vody, a to buď vo všeobecnosti alebo v konkrétnom prípade, keď došlo k navrhovanému prijatiu základného opatrenia v zmysle článku 11 ods. 3 [rámcovej smernice o vode], a najmä akčného programu pre dusičnany podľa článku 5 [smernice o dusičnanoch] [ako je uvedené v bode ix) časti A prílohy VI k rámcovej smernici o vode, na ktorú odkazuje článok 11 ods. 3 písm. a) tejto smernice]?

6. Má článok 4 [rámcovej smernice o vode] v spojení s článkom 3 ods. 3 ZEÚ a/alebo článkom 11 a/alebo článkom 191 ods. 2 ZFEÚ a/alebo článkom 37 Charty základných práv taký účinok, že príslušný orgán členského štátu nemôže prijať plán alebo program, najmä akčný program pre dusičnany podľa [smernice o dusičnanoch], ktorý môže ovplyvniť stav akéhokoľvek relevantného vodného útvaru v členskom štáte, pokiaľ sa od príslušného orgánu nevyžaduje, aby sa presvedčil po prvé, že prijatie plánu alebo programu nemôže spôsobiť zhoršenie stavu žiadneho útvaru povrchovej vody, ktorý bol alebo mal byť týmto členským štátom určený ako „typ“ útvaru povrchovej vody, ani nemôže ohroziť dosiahnutie dobrého stavu povrchovej vody alebo dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu takéhoto útvaru povrchovej vody, a po druhé, že prijatie plánu alebo programu je zlučiteľné s opatreniami vykonanými podľa programu podľa [rámcovej smernice o vode], ktorý bol v súlade s článkom 11 tejto smernice stanovený pre dotknutú oblasť povodia?

7. Majú článok 5 ods. 1 a písmeno i) prílohy I) k [smernici o SEP] v spojení s článkom 3 ods. 3 ZEÚ a/alebo článkom 11 a/alebo článkom 191 ods. 2 ZFEÚ a/alebo článkom 37 Charty základných práv taký účinok, že samotná environmentálna správa musí obsahovať dostatočne podrobný opis plánovaných opatrení týkajúcich sa monitorovania v súlade s článkom 10, aby sa preukázalo, že článok 10 bude dodržaný, vrátane podrobností o tom, ako bude monitorovanie prebiehať, kedy sa bude vykonávať a/alebo ako sa bude využívať a ako sa budú riešiť prípadné zistené nepredvídané nepriaznivé vplyvy na životné prostredie?

44. Písomné pripomienky v oboch veciach predložili An Taisce – The National Trust for Ireland, Irish Creamery Milk Suppliers Association (ICMSA), Írsko, ako aj Európska komisia, vo veci C‑531/24 navyše Feirmeoirí Aontuithe na hÉireann Iontaobaithe Teoranta ako Trustee for the Irish Farmers’ Association (IFA) a vo veci C‑895/24 Nemecko.

45. Dňa 11. decembra 2025 uskutočnil Súdny dvor pojednávanie týkajúce sa oboch vecí, na ktorom sa zúčastnili An Taisce, IFA, ICMSA, Írsko a Komisia.

IV. Právne posúdenie

46. Cieľom smernice o dusičnanoch je zabezpečiť potrebné prostriedky na ochranu vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov.( 11 ) Ako vyplýva z článku 5 ods. 1 smernice o dusičnanoch, na účely dosiahnutia týchto cieľov sú členské štáty povinné vypracovať a vykonať akčné programy týkajúce sa označených ohrozených pásiem.( 12 ) Také programy však môžu tiež ako Írsko podľa článku 3 ods. 5 uplatňovať na celé svoje územie.

47. Tieto akčné programy musia podľa článku 5 ods. 4 písm. a) a b) obsahovať určité povinné opatrenia uvedené v prílohách II a III k tejto smernici.( 13 ) V prejednávanom prípade bola väčšina týchto opatrení prijatá 9. marca 2022. Tieto opatrenia nie sú predmetom návrhov na začatie prejudiciálneho konania a – podľa všetkého – ani sporu vo veci samej, v ktorom boli uvedené návrhy podané. V tomto smere nebudem podrobnejšie rozoberať prebratie týchto požiadaviek a prípadné environmentálne posudzovania, ktoré sú v tejto súvislosti potrebné.

48. Podľa bodu 2 prílohy III k smernici o dusičnanoch však akčný program musí osobitne zabezpečiť, aby poľnohospodári aplikovali každoročne na hektár len hnoj, ktorý obsahuje maximálne 170 kg dusíka. Členské štáty však môžu podľa bodu 2 písm. b) prílohy III povoliť vyššie množstvá, ak tým nebudú porušené ciele smernice. Preto Írsko tak ako v predchádzajúcich akčných programoch v piatom akčnom programe pre dusičnany dovoľuje všetkým poľnohospodárskym podnikom za určitých podmienok aplikovať až 250 kg dusíka na hektár ročne. Predmetom prejednávaných návrhov na začatie prejudiciálneho konania je len tento predpis, ktorý bol prijatý až 28. júla 2022.

A. Posúdenie podľa rámcovej smernice o vode

53. Hoci vo všetkých prvých šiestich otázkach vo veci C‑531/24 sa spomína rámcová smernica o vode, predovšetkým treťou, štvrtou, piatou a šiestou otázkou sa má objasniť, či bolo Írsko oprávnené prijať akčný program a najmä povoliť aplikáciu zvýšeného množstva dusíka vzhľadom na rámcovú smernicu o vode.

54. Štvrtou otázkou sa High Court (Vyšší súd) pýta, či článok 4 ods. 1 rámcovej smernice o vode bráni prijatiu akčného programu, ak plánované ochranné opatrenia nie sú dostatočné na zabezpečenie dosiahnutia dobrého stavu povrchových vôd podľa článku 4 ods. 1 písm. a) bodu ii).

55. Táto otázka je však hypotetická, a preto neprípustná. Je pravda, že existujú náznaky, že posúdenie plánovaných ochranných opatrení by viedlo k záveru, že akčný program by bol v rozpore s povinnosťou zlepšovania podľa článku 4 ods. 1 písm. a) bodu ii) rámcovej smernice o vode.( 15 ) Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania a najmä úvah High Court (Vyšší súd) týkajúcich sa tretej otázky však nebolo vykonané zmysluplné posúdenie účinkov akčného programu na ciele článku 4 a celkom určite výslovné hodnotenie týkajúce sa tejto otázky.( 16 ) To má za následok, že aj piata otázka je čiastočne hypotetická v rozsahu, v akom nadväzuje na štvrtú otázku.

56. Naopak tretia a šiesta otázka, ktorých cieľom je určiť, či sa musí povolenie aplikácie zvýšeného množstva dusíka posudzovať z hľadiska zlučiteľnosti s cieľmi článku 4 rámcovej smernice o vode, ako aj piata otázka v rozsahu, v akom nadväzuje na tretiu otázku, sú prípustné.

61. Hoci teda smernica o dusičnanoch stanovuje výrazne vyšší limit pre dusičnany, než aký sa – prípadne – vyžaduje na základe rámcovej smernice o vode, akčné programy podľa smernice o dusičnanoch sú v rámci rámcovej smernice o vode dôležité. Každý členský štát totiž podľa článku 11 ods. 1 musí zaviesť program opatrení na dosiahnutie cieľov článku 4 rámcovej smernice o vode. Podľa článku 11 ods. 2, článku 11 ods. 3 písm. a), ako aj článku 10 a bodu ix) časti A prílohy VI k rámcovej smernici o vode patrí prebratie smernice o dusičnanoch k „základným opatreniam“, ktoré sa majú zahrnúť do programov opatrení. Preto sú akčné programy súčasťou tohto programu opatrení.

2. Posudzovanie akčných programov podľa smernice o dusičnanoch v rámci rámcovej smernice o vode

62. Keďže akčný program podľa smernice o dusičnanoch je súčasťou programu opatrení podľa rámcovej smernice o vode, opatrenia stanovené v akčnom programe a najmä aplikáciu dusíka v poľnohospodárstve povolenú podľa tohto programu treba posúdiť, pokiaľ ide o ich súlad s cieľmi článku 4 rámcovej smernice o vode. Zákaz zhoršenia podľa článku 4 ods. 1 písm. a) je konkrétne podľa ustálenej judikatúry záväzný v každej fáze vykonávania tejto smernice a je uplatniteľný na „každý druh“ a každý stav útvaru povrchovej vody,( 23 ) ako to Komisia správne zdôrazňuje. Pre povinnosť zlepšovania nemôže platiť nič iné.

63. Ako ICMSA a Írsko správne poznamenávajú, nejde pritom o izolované posúdenie akčného programu alebo povolenia zvýšeného množstva dusíka. Naopak ich treba posúdiť ako súčasti celkového programu opatrení. Účinky akčného programu a najmä povolenia na ciele článku 4 rámcovej smernice o vode sa však musia v celom rozsahu zohľadniť pri tomto posúdení. Preto musí byť jasné, aké účinky spôsobuje povolenie zvýšeného množstva dusíka a ako sa pri posudzovaní dospelo k tomuto záveru.

68. Členský štát teda môže v rámci akčného programu podľa smernice o dusičnanoch povoliť aplikáciu zvýšeného množstva dusíka až po tom, čo najmä na základe článkov 5 a 8 rámcovej smernice o vode preskúmal a určil, že to nie je v rozpore s cieľmi jej článku 4.

69. Posúdenie povolenia zvýšeného množstva dusíka by sa dalo minimalizovať tým, že sa vytvorí účinný systém zabezpečovania cieľov článku 4 rámcovej smernice o vode v súvislosti s využívaním povolenia jednotlivými poľnohospodárskymi podnikmi. V zásade by tento systém musel zabezpečiť, aby tieto podniky spoločne aplikovali len toľko dusíka, aby s prihliadnutím na prísun dusíka zo všetkých ostatných zdrojov nedošlo k zhoršeniu stavu povrchových vôd a aby sa nezabránilo dosiahnutiu dobrého stavu. Piata otázka vo veci C‑531/24 je však založená na konštatovaní, že takýto systém neexistuje. Povolenie si preto vyžadovalo úplné posúdenie.

70. Ak by členský štát konštatoval, že aplikácia zvýšeného množstva dusíka je nezlučiteľná so zákazom zhoršenia alebo povinnosťou zlepšovania podľa článku 4 ods. 1 rámcovej smernice o vode, to ešte nevyhnutne neznamená, že táto aplikácia by bola neprípustná. Naopak by bolo možné povoliť ju, ak by sa uplatnila jedna z výnimiek, ktoré sú tiež stanovené v článku 4.( 25 )

71. Tomuto záveru nebráni tvrdenie Írska, že ciele článku 4 rámcovej smernice o vode nemožno dosiahnuť len prostredníctvom akčného programu. Je zjavne pravda, že na dosiahnutie cieľov článku 4 sú potrebné aj iné časti programu opatrení. V prípade príliš vysokého prísunu dusičnanov tiež možno v rámci akčného programu uprednostniť zníženie prísunu z iných zdrojov. Členský štát však musí pri celkovom posúdení programu opatrení zabezpečiť, aby sa na základe všetkých plánovaných opatrení aplikovalo len toľko dusičnanov, aby boli dodržané ciele článku 4. To si zase najmä vyžaduje, aby sa v rámci akčného programu identifikovali a zohľadnili účinky povolenia aplikácie zvýšeného množstva dusíka podľa smernice o dusičnanoch.

75. Preto rámcová smernica o vode ako lex posterior obsahuje prísnejšie požiadavky, ktoré musia spĺňať aj opatrenia založené na staršej smernici o dusičnanoch.

76. V tomto prípade netreba určiť, či kontrolné právomoci Komisie podľa bodu 2 písm. b) prílohy III k smernici o dusičnanoch zahŕňajú prísnejšie požiadavky rámcovej smernice o vode alebo sú obmedzené na požiadavky stanovené v smernici o dusičnanoch. Táto kontrola sa totiž obmedzuje na preskúmanie odôvodnenia členského štátu. Priamo v členskom štáte Komisia naopak nemá vlastné právomoci týkajúce sa zisťovania ani vyšetrovacie nástroje na posúdenie súladu s rámcovou smernicou o vode. Pokiaľ Komisia v tomto konaní skúma dodržanie cieľov rámcovej smernice o vode, je preto potrebné, aby členský štát preukázal dodržanie týchto cieľov v odôvodnení, a teda ho najprv sám posúdil.

77. Z tohto dôvodu obsahuje odôvodnenie 17 vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2022/696 len posúdenie povolenia aplikácie zvýšeného množstva dusíka Komisiou. Vykonávacie rozhodnutie však nemôže záväzne stanoviť, že toto povolenie je v súlade s rámcovou smernicou o vode.

4. Predbežný záver

78. Preto treba konštatovať, že členský štát v rámci akčného programu podľa článku 5 smernice o dusičnanoch môže povoliť aplikáciu zvýšeného množstva dusíka len po tom, ako najmä na základe článkov 5 a 8 rámcovej smernice o vode posúdil a konštatoval, že tým nebudú porušené ciele článku 4 tejto smernice. Od tohto posúdenia však môže upustiť, pokiaľ je zaručené, že sa posúdi uplatnenie tejto možnosti jednotlivými podnikmi. Ak by z posúdenia vyplynulo, že zvýšená aplikácia je nezlučiteľná so zákazom zhoršenia alebo povinnosťou zlepšovania podľa článku 4 ods. 1, ciele článku 4 by boli zaručené len v prípade, ak by sa uplatnila jedna z výnimiek, ktoré sú tiež stanovené v tomto článku.

81. Kritériá tohto posúdenia vyplývajú z článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Preto je potrebné najprv preskúmať, či si povolenie aplikácie zvýšeného množstva dusíka v akčnom programe podľa smernice o dusičnanoch na základe tohto ustanovenia vyžaduje posúdenie. Následne treba spresniť predmet tohto posúdenia. Prvé dve prejudiciálne otázky vo veci C‑531/24 sa preto týkajú posúdenia vplyvov povolenia podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Súd sa pýta, či posúdenie možno obmedziť na ochranné opatrenia naplánované v akčnom programe, alebo či sa naopak musí vzťahovať na účinky spôsobené poľnohospodárskymi činnosťami, pri ktorých dochádza k uvoľňovaniu dusičnanov, povolenými na základe tohto programu. Pokiaľ toto posúdenie v zásade možno obmedziť na plánované ochranné opatrenia, predkladajúci vnútroštátny súd sa ďalej pýta, či sa tento záver zmení, ak sa v praxi nevykoná posúdenie vplyvov uvedených poľnohospodárskych činností ani na úrovni jednotlivých podnikov.

82. Keďže medzi účastníkmi konania je sporné, či je vôbec potrebné vykonať v prípade akčného programu posúdenie vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, najprv rozoberiem túto otázku (pozri v tejto súvislosti oddiel 1) a následne predmet tohto posúdenia (pozri v tejto súvislosti oddiel 2).

1. Povinnosť vykonať posúdenie vplyvov

83. Podľa článku 6 ods. 3 druhej vety príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom na základe výsledkov posúdenia vplyvov a bez toho, aby bol dotknutý článok 6 ods. 4, iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu lokality sústavy Natura 2000. Na tento účel článok 6 ods. 3 prvá veta stanovuje, že akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou chránenej lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému posúdeniu jeho vplyvov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality.

90. Pojem „plán“ má teda síce veľmi široký význam, avšak práve preto umožňuje dosiahnuť cieľ článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Toto ustanovenie má totiž účinne predchádzať nepriaznivým vplyvom plánov alebo projektov na lokality sústavy Natura 2000.( 32 ) Tento cieľ by sa nedosiahol, ak by sa pojem „plán“ (alebo aj pojem „projekt“) vykladal tak, že by sa určité nepriaznivé vplyvy – za ktoré zodpovedajú ľudia – nemuseli posudzovať. Tento cieľ je vyjadrený aj tým, že väčšina pôvodných verzií tohto ustanovenia zahŕňa „všetky“( 33 ) plány a projekty. Jednoznačné rozlíšenie medzi pojmami „plán“ a „projekt“ naopak aspoň na účely článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch nie je potrebné, keďže oba pojmy majú rovnaké právne následky.

91. Všeobecné povolenie aplikácie zvýšeného množstva dusíka poľnohospodárskymi podnikmi teda predstavuje plán v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, keďže jeho cieľom je umožniť takúto prax a prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je zodpovedajúce povolenie.

92. Extenzívne chápanie pojmu „plán“ však neznamená, že všetky opatrenia, ktoré obsahujú ciele, ako aj spôsob, akým sa majú dosiahnuť, musia podliehať posúdeniu vplyvov. Obmedzenia povinnosti vykonať posúdenie naopak vyplývajú z požiadavky dostatočne určiteľného rizika pre oblasť, ako aj z požiadavky, aby posúdenie vplyvov bolo primerané .

93. Po prvé článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch vyžaduje posúdenie vplyvov len vtedy, keď by opatrenie mohlo významne ovplyvniť lokalitu sústavy Natura 2000, čo Súdny dvor chápe ako pravdepodobnosť alebo nebezpečenstvo takého ovplyvnenia.( 34 ) Najmä vzhľadom na zásadu predchádzania škodám taká pravdepodobnosť alebo také nebezpečenstvo existuje v prípade, ak na základe objektívnych okolností nemožno vylúčiť, že predmetný plán alebo projekt významne ovplyvní ciele ochrany spornej lokality.( 35 ) Toto posúdenie sa musí vykonať najmä s ohľadom na vlastnosti a podmienky životného prostredia príznačné pre lokality, ktorých sa akčný plán týka.( 36 ) Súdny dvor teda vyžadoval, aby určité územné plány podľa práva Spojeného kráľovstva boli predmetom posudzovania, lebo mohli významne ovplyvniť povoľovanie projektov a následne predmetné chránené územia.( 37 )

97. To však neznamená, že posúdenie vplyvov povolenia je nemožné. Naopak by sa dalo predpokladať, že všetky poľnohospodárske podniky tiež v plnom rozsahu využívajú možnosť, ktorú im poskytuje povolenie, a na základe toho posúdiť, či by lokality sústavy Natura 2000 boli nepriaznivo ovplyvnené.

98. Keďže takéto posúdenie by síce bolo možné, ale bolo by veľmi nákladné, po tretie je relevantné obmedzenie, podľa ktorého posúdenie vplyvov musí byť „primerané“. Hoci sa toto označenie posúdenia nenachádza vo všetkých pôvodných jazykových verziách článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch,( 41 ) vo všetkých týchto verziách je uvedené aspoň v jej desiatom odôvodnení.

99. Konkrétne by nebolo primerané, keby sa určité otázky posudzovali viackrát v rámci viacstupňových povoľovacích konaní, aj keď nebezpečenstvo alebo pravdepodobnosť významných nepriaznivých účinkov sa v jednotlivých fázach nemení.( 42 ) Je však tiež primerané vykonať posúdenie čo najskôr, aby sa potenciálne nepriaznivé účinky mohli v celom rozsahu zohľadniť.( 43 ) Najmä sa musí zabrániť tomu, aby sa už v počiatočných fázach plánovania prijímali rozhodnutia, ktoré vedú k nepriaznivým účinkom na životné prostredie počas realizácie projektov, ale ktoré sa neskôr už nedajú zmeniť.( 44 )

100. V prejednávanom prípade sa na prvý pohľad nezdá primerané predpokladať, že všetky poľnohospodárske podniky využívajú možnosť aplikácie zvýšeného množstva dusíka, a na základe toho vykonať posúdenie vplyvov. Takéto posúdenie by bolo veľmi nákladné a v dôsledku doterajších skúseností s používaním povolenia aj nepotrebné. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž túto výnimku skutočne využíva približne „len“ 6 500 z viac ako 130 000 poľnohospodárskych podnikov.

104. Pokiaľ však írske orgány neprijali zodpovedajúce opatrenia, poľnohospodárske podniky aplikujú zvýšené množstvo dusíka na základe povolenia udeleného v akčnom programe. A keďže neexistuje individuálne alebo skupinové posúdenie, pretrvávajú odôvodnené vedecké pochybnosti, či je pri zvýšenej aplikácii vylúčený nepriaznivý vplyv na lokality sústavy Natura 2000 v dôsledku ukladania dusíka.

105. Predpis, ktorý povoľuje túto aplikáciu, teda nemožno prijať bez posúdenia vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

106. Írsko síce správne zdôrazňuje, že som už vyjadrila názor, že zo smernice o dusičnanoch nevyplýva, že akčný program má nevyhnutne vplyv na povoľovanie projektov, ktoré pravdepodobne môžu mať významné vplyvy na chránené územia.( 46 ) Táto úvaha však zjavne tiež ešte vychádzala z predpokladu – ktorý je v prejednávanom prípade vyvrátený návrhom na začatie prejudiciálneho konania –, že príslušné vnútroštátne orgány posudzujú opatrenia zahrnuté v akčnom programe v individuálnom prípade podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

107. Okrem toho sa akčný program, ktorým sa iba vykonávajú požiadavky smernice o dusičnanoch – napríklad stanovením maximálneho množstva dusíka, ktoré sa má aplikovať, uvedeného v tejto smernici – líši od výnimky, ktorá povoľuje zvýšené množstvo dusíka. V prvom uvedenom prípade ide o zákonné obmedzenie nepriaznivých vplyvov na životné prostredie. V druhom uvedenom prípade sa umožňujú opatrenia, ktoré majú väčšie nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ako sú tie, ktoré stanovuje zákon.

108. Len pre úplnosť treba poznamenať, že aj aplikácia dusíka v rámci maximálneho množstva stanoveného v smernici o dusičnanoch si môže v individuálnom prípade vyžadovať posúdenie vplyvov. Toto maximálne množstvo totiž nebolo stanovené s ohľadom na výrazne nižšie limity znečistenia typov biotopov a druhov, ktoré sa vyskytujú v chránených oblastiach.( 47 ) Ak sa tieto limity prekročia, existuje nebezpečenstvo významného nepriaznivého vplyvu na lokality sústavy Natura 2000.

113. So zreteľom na smernicu o biotopoch teda treba na obe prvé otázky vo veci C‑531/24 odpovedať tak, že akčný program podľa článku 5 smernice o dusičnanoch, ktorý za určitých podmienok dovoľuje všetkým poľnohospodárskym podnikom v členskom štáte aplikovať zvýšené množstvo dusičnanov, sa musí preskúmať v rámci zavedenia programu opatrení podľa článku 11 rámcovej smernice o vode a podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, aby sa zistilo, či je vylúčená akákoľvek dôvodná vedecká pochybnosť o tom, že v dôsledku tejto aplikácie prostredníctvom ukladania dusíka nebude nepriaznivo ovplyvnená integrita lokalít sústavy Natura 2000. Od tohto posúdenia však možno upustiť, pokiaľ je zaručené, že uplatnenie tejto možnosti jednotlivými podnikmi sa posúdi podľa článku 6 ods. 3.

C. Strategické environmentálne posudzovanie

118. V environmentálnej správe v rámci strategického environmentálneho posudzovania sa podľa článku 5 ods. 1 smernice o SEP určia, popíšu a zhodnotia najmä pravdepodobne významné účinky vykonávania plánu alebo programu na životné prostredie. K nim podľa písmena d) prílohy I patria všetky existujúce environmentálne problémy, ktoré sú relevantné pre plán alebo program. Pritom treba zohľadniť najmä problémy, ktoré sa vzťahujú na environmentálne obzvlášť dôležité oblasti, akými sú lokality sústavy Natura 2000 určené podľa smernice o ochrane vtáctva a smernice o biotopoch. Podľa písmena e) sa navyše majú opísať stanovené ciele ochrany životného prostredia, ktoré sú relevantné pre plán alebo program, a spôsob, akým boli tieto ciele a ďalšie úvahy o environmentálnych aspektoch zohľadnené pri jeho príprave. Okrem toho podľa písmena f) informácie, ktoré sa majú poskytnúť, zahŕňajú pravdepodobne významné účinky na životné prostredie vrátane otázok, akými sú najmä biodiverzita, živočíchy, rastliny a voda.

119. Preto musel byť už rozobratý obsah posúdenia súladu s cieľmi článku 4 rámcovej smernice o vode( 55 ) a posúdenia vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch( 56 ) predmetom environmentálnej správy. Pokiaľ tieto posúdenia chýbali, environmentálna správa bola neúplná.

120. Táto environmentálna správa musela slúžiť ako základ účasti verejnosti podľa článku 6 smernice o SEP a podľa článku 8 sa táto správa a stanoviská mali zohľadniť pri povoľovaní výnimky. Aj tieto kroky by boli chybné, pokiaľ bola environmentálna správa neúplná.

121. Stručne povedané, treba konštatovať, že povolenie zvýšenej aplikácie dusíka poľnohospodárskymi podnikmi v rámci akčného programu podľa smernice o dusičnanoch si vyžaduje environmentálne posudzovanie podľa smernice o SEP, pri ktorom sa určia, popíšu a zhodnotia účinky tohto povolenia na ciele článku 4 rámcovej smernice o vode a na lokality sústavy Natura 2000.

126. Preto síce treba dať Írsku za pravdu v tom, že členské štáty majú určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o to, aké informácie o monitorovacích opatreniach uvedú v environmentálnej správe.

127. Článok 5 ods. 2 smernice o SEP však tiež zároveň určuje hranice tejto voľnej úvahy, na ktoré musia dohliadať vnútroštátne súdy.( 57 ) Správa totiž nemusí obsahovať viac informácií, ako možno odôvodnene požadovať, ale nesmie obsahovať ani menej informácií.

128. Je však možné (a nevyhnutné) odôvodnene požadovať, aby sa environmentálna správa predložila až po tom, čo príslušné orgány naplánovali potrebné opatrenia na dodržanie článku 10 smernice o SEP. Článok 9 ods. 1 písm. c) totiž stanovuje, že pri schválení plánu alebo programu sa rozhodne o monitorovacích opatreniach podľa článku 10. Preto písmeno i) prílohy I vychádza z predpokladu, že také opatrenia sú naplánované, a je v ňom stanovené, že tieto informácie sa majú uviesť, hoci v tomto prípade – prísne vzaté – nejde o určenie, popísanie alebo zhodnotenie účinkov na životné prostredie.

129. V prípade predmetného akčného programu a povolenia aplikácie zvýšeného množstva dusíka navyše Írsko neprijalo tieto opatrenia po prvýkrát, ale už po piatykrát. Preto už v skutočnosti museli existovať vhodné monitorovacie opatrenia. Nie je jasné, prečo sa ďalšie vykonávanie týchto opatrení nemohlo opísať v environmentálnej správe.

130. Okrem toho by museli existovať aj monitorovacie opatrenia podľa článku 8 a prílohy V rámcovej smernice o vode, ktoré sa podľa článku 10 ods. 2 smernice o SEP môžu využiť na monitorovanie účinkov predmetných opatrení. Ak to bolo zámerom, Írsko sa malo na tieto opatrenia odvolať.

136. Potreba monitorovania lokalít sústavy Natura 2000 je navyše nezávislá od toho, či možno pri všeobecnom povolení aplikácie v akčnom programe upustiť od posúdenia vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, lebo je zabezpečené, že táto aplikácia sa posúdi na úrovni jednotlivých podnikov.( 58 ) Okolnosť, že je vhodnejšie vykonať toto posúdenie na úrovni podnikov, totiž neodôvodňuje upustenie od uplatnenia článku 10 smernice o SEP. Monitorovanie, ktoré sa vyžaduje podľa tohto ustanovenia, je naopak dôležitou kontrolou toho, či posudzovanie na úrovni podnikov viedlo k správnym výsledkom.

137. Monitorovacie opatrenia v environmentálnej správe musia byť teda opísané tak presne, aby bolo možné posúdiť dodržanie článku 10 smernice o SEP, čo v prípade povolenia na aplikáciu zvýšeného množstva dusíka poľnohospodárskymi podnikmi zahŕňa účinky na množstvo dusičnanov v povrchových vodách a lokalitách sústavy Natura 2000.

c) Riešenie nepredvídaných nepriaznivých účinkov na životné prostredie

138. High Court (Vyšší súd) sa napokon pýta, či sa v environmentálnej správe tiež musí uviesť, ako sa budú riešiť prípadné zistené nepredvídané nepriaznivé vplyvy na životné prostredie.

139. V tejto súvislosti treba súhlasiť s Komisiou v tom, že smernica o SEP neobsahuje nijaké požiadavky týkajúce sa tejto otázky. Cieľom článku 10 je len zabezpečiť, aby boli členské štáty schopné uskutočniť vhodné nápravné opatrenia.

140. To, či členské štáty musia uskutočniť nápravné opatrenia, však môže vyplývať z iných ustanovení. Ako už bolo uvedené, členské štáty musia podľa článku 11 ods. 5 rámcovej smernice o vode prispôsobiť program opatrení, ak výsledky monitorovania naznačujú, že dosiahnutie cieľov článku 4 nie je pravdepodobné.( 59 ) Článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch navyše vyžaduje, aby členské štáty predišli poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov v lokalitách sústavy Natura 2000.

146. Pri povoľovaní aplikácie zvýšeného množstva dusíka by sa preto mohol zvážiť napríklad nepriaznivý vplyv na rybné hospodárstvo, ak by v dôsledku tejto praxe došlo k eutrofizácii vôd. Tiež by prichádzalo do úvahy zohľadnenie prípadného zvýšenia výnosov v dôsledku hnojenia ako účinkov na životné prostredie.

147. Skutočnosť, že poľnohospodárske podniky musia aplikovať hnojivo s obsahom dusíka, lebo toto hnojivo vzniká pri chove hospodárskych zvierat,( 61 ) takže prísnejšie obmedzenia aplikácie by si vyžadovali zníženie počtu hospodárskych zvierat, naopak nie je účinkom povolenia na životné prostredie, ale ekonomickým dôsledkom prípadného obmedzenia.

148. Z vyššie uvedeného však vyplýva len to, že táto úvaha sa podľa článku 5 a písmena f) prílohy I k smernici o SEP musí určiť, popísať a zhodnotiť v environmentálnej správe.

149. Tieto ustanovenia však nezakazujú zohľadnenie úvah týkajúcich sa ekonomického významu poľnohospodárstva v rámci environmentálneho posudzovania. Naopak, je dokonca potrebné vyjadriť sa k nim v rámci výberu alternatív, ak takéto úvahy patria medzi dôvody, pre ktoré boli určité opatrenia uprednostnené pred inými opatreniami.

150. Podľa článku 9 ods. 1 písm. b) smernice o SEP sa totiž musí verejnosti a zúčastneným orgánom pri schválení plánu alebo programu sprístupniť sumarizujúce vyhlásenie, v ktorom sú uvedené najmä dôvody pre výber schváleného plánu alebo programu v porovnaní s inými prijateľnými alternatívami.

151. Pojem „hmotné fondy“ uvedený v písmene f) prílohy I k smernici o SEP teda zahŕňa len hmotné fondy, na ktoré majú vplyv účinky plánu alebo programu na životné prostredie. Sociálne dôsledky poľnohospodárskych činností, vplyv plánu alebo projektu na poľnohospodárske odvetvie a na produkciu a príjmy poľnohospodárov, udržateľnosť poľnohospodárskeho odvetvia v dotknutom členskom štáte, potravinový reťazec a zamestnávanie významnej časti obyvateľstva však možno zohľadniť pri environmentálnom posudzovaní s cieľom odôvodniť výber spomedzi rôznych alternatív podľa článku 9 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice.

157. Také zohľadnenie účinkov alternatív na životné prostredie zodpovedá cieľu smernice o SEP. Táto smernica má totiž podľa odôvodnenia 4, ako aj článku 1 prostredníctvom environmentálneho posudzovania prispieť k integrácii environmentálnych úvah do prípravy a schvaľovania plánov a programov. Posudzovanie alternatív bez zohľadnenia ich účinkov na životné prostredie by bolo v rozpore s týmto cieľom.

158. Pri výbere medzi rôznymi alternatívami má zohľadnenie environmentálnych úvah dokonca osobitný význam. Smernica o SEP totiž bola prijatá, lebo pri povoľovaní projektov podľa smernice o PVŽP sa zistilo, že často už existovali záväzné akty, ktoré vylučovali určité možnosti, hoci tieto možnosti boli priaznivejšie pre životné prostredie.( 64 ) Environmentálne posudzovanie má preto zaručiť, aby sa také akty prijali len vtedy, keď sú aspoň známe alternatívy, ktoré sú priaznivejšie pre životné prostredie.

159. V environmentálnej správe sa teda musia určiť, popísať a zhodnotiť aj účinky primeraných alternatív na životné prostredie. Na tento účel sú v článku 5 ods. 1 smernice o SEP ako orientačné body uvedené ciele a geografický rozmer plánu alebo programu. Alternatívy, ktoré nemôžu dosiahnuť tieto ciele alebo prekračujú geografický rozmer, spravidla nie sú primerané a nevyžadujú si ďalšie posudzovanie.

160. Príslušné orgány však tiež nemôžu nadmerne obmedziť rámec posudzovania tým, že vylúčia potenciálne primerané alternatívy už vymedzením cieľov alebo geografického rozmeru.

161. Táto myšlienka je vyjadrená aj v článku 5 ods. 2 smernice o SEP. Podľa neho sa má zohľadniť, v akom štádiu rozhodovacieho procesu sa plán alebo program nachádza, a rozsah, v akom sú určité záležitosti vhodnejšie posudzované na rozličných úrovniach procesu, aby sa predišlo zdvojovaniu posudzovania. Napríklad v prípade plánu na výstavbu diaľkovej cesty si možno položiť otázku, či sa ako primeraná alternatíva musí preskúmať železničné spojenie. Toto posudzovanie je však nadbytočné, ak základný výber projektu výstavby cesty vyplýva z plánu vyššieho stupňa, v ktorom obe alternatívy už boli porovnané.

166. V prejednávanom prípade treba v tejto súvislosti venovať osobitnú pozornosť tomu, či je povolenie zvýšeného množstva dusíka zlučiteľné so smernicou o dusičnanoch, s rámcovou smernicou o vode a so smernicou o biotopoch. Ak by však povolenie malo byť založené na výnimke podľa článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode a/alebo článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch, museli by sa uplatniť kritériá pre výber medzi rôznymi alternatívami stanovené v týchto ustanoveniach. V súvislosti s článkom 6 ods. 4 smernice o biotopoch Súdny dvor už rozhodol, že nepriaznivý vplyv na integritu lokalít sústavy Natura 2000 možno povoliť len vtedy, ak – okrem iného – neexistuje nijaké alternatívne riešenie spôsobujúce menšiu záťaž pre integritu dotknutej lokality.( 67 )

167. Samotná smernica o SEP naopak neobsahuje žiadne hmotnoprávne kritériá na výber alternatív.( 68 ) Preto neukladá príslušným orgánom povinnosť vybrať si možnosť, ktorá najmenej obmedzuje životné prostredie. Ako už bolo uvedené,( 69 ) cieľom environmentálneho posudzovania je len to, aby sa rozhodnutie o výbere prijalo pri zohľadnení možných významných účinkov na životné prostredie.

168. Pokiaľ výber medzi rôznymi alternatívami nezávisí od hmotnoprávnych požiadaviek stanovených v iných predpisoch, pri určovaní informácií, ktoré možno odôvodnene požadovať, sú preto popri okolnostiach uvedených v článku 5 ods. 2 smernice o SEP smerodajné predovšetkým dva ďalšie aspekty. Po prvé tieto informácie musia so zreteľom na argumenty relevantné pre rozhodnutie umožňovať porovnanie uprednostňovanej možnosti s alternatívami. Po druhé tieto informácie musia dovoliť, aby sa pri tomto porovnaní zohľadnili smerodajné environmentálne otázky.

172. Na druhú otázku vo veci C‑895/24 preto treba odpovedať tak, že podľa článku 5 ods. 1 a 2 smernice o SEP musí environmentálna správa obsahovať informácie o posudzovaných primeraných alternatívach k schválenému plánu alebo programu, ktoré sú potrebné na to, aby

– sa určilo, či boli dodržané požiadavky na posudzovanie alternatív stanovené v iných predpisoch, a

– bolo možné pochopiť zohľadnenie účinkov na životné prostredie pri výbere schváleného plánu alebo programu v porovnaní s posudzovanými alternatívami.

D. Deviata otázka vo veci C ‑ 531/24 – účinky na povolenie aplikácie zvýšeného množstva dusičnanov zo strany Komisie

173. Deviatou otázkou vo veci C‑531/24 sa High Court (Vyšší súd) pýta, či prípadné porušenia smernice o biotopoch, rámcovej smernice o vode a/alebo smernice o SEP konštatované v súvislosti s ostatnými otázkami spôsobujú, že vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/696 je neplatné.

174. Účastníci konania však na pojednávaní jednomyseľne vyjadrili správny názor, že táto otázka je v súčasnosti predčasná. Momentálne je síce možné, že došlo k porušeniam práva Únie spomenutým v uvedenej otázke, avšak doteraz ešte neboli konštatované. Predkladajúci vnútroštátny súd musí naopak ešte vzhľadom na odpovede Súdneho dvora na ostatné prejudiciálne otázky a na základe ďalších tvrdení účastníkov konania preskúmať, či Írsko skutočne porušilo uvedené smernice.

180. Nedostatky jednotlivých environmentálnych posudzovaní by v zásade mohli viesť k tomu, že by bolo potrebné pozastaviť účinnosť rozhodnutia prijatého na základe nich alebo ho zrušiť. Na základe zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ totiž členské štáty musia odstrániť dôsledky porušenia práva Únie.( 71 ) Súdny dvor to výslovne konštatoval v prípade úplnej absencie povinného strategického environmentálneho posudzovania( 72 ) a prinajmenšom implicitne predpokladal v prípade nedostatkov strategického environmentálneho posudzovania( 73 ).

181. Tiež sa zdá vylúčené vyhnúť sa tomuto právnemu následku z dôvodu, že uvedené chyby nemohli preukázateľne zmeniť výsledok rozhodovacieho procesu.( 74 ) Podľa dostupných informácií je totiž nepravdepodobné, že by povolenie aplikácie zvýšeného množstva dusíka bolo prípustné bez uplatnenia článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch a aspoň jednej z výnimiek stanovených v článku 4 rámcovej smernice o vode. Nemožno však predpokladať, že prevažujúce záujmy potrebné na tento účel existujú v prípade každého írskeho poľnohospodárskeho podniku, ktorý sa môže odvolávať na toto povolenie.

182. Keďže pozastavenie účinnosti alebo zrušenie vnútroštátneho ustanovenia, ktoré je v rozpore s právom Únie, môže mať nepriaznivé účinky, Súdny dvor však povolil výnimky z pravidla, že vnútroštátne opatrenia prijaté v rozpore s právom Únia sa musia zrušiť, ako pripomína aj Komisia. Po tom, čo na tento účel najprv stanovil štyri podmienky( 75 ), ich v rozsudku A a i. (Veterné elektrárne v Aalter a Nevele) – správne – obmedzil na ich základné prvky: zachovanie musí byť po prvé nevyhnutné na zaručenie naliehavého záujmu, akým je napríklad pokračujúce vykonávanie právneho aktu Únie na ochranu životného prostredia( 76 ) alebo zabránenie významnému narušeniu zásobovania členského štátu energiou( 77 ). Preto po druhé najmä nesmie trvať dlhšie, než je nevyhnutné na nápravu nedostatkov environmentálneho posudzovania prostredníctvom jeho doplnenia( 78 ).

1. V rámci akčného programu podľa článku 5 smernice 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov môže členský štát povoliť aplikáciu zvýšeného množstva dusíka v poľnohospodárstve len po tom, ako najmä na základe článkov 5 a 8 smernice 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, posúdil a konštatoval, že tým nebudú porušené ciele článku 4 tejto smernice. Od tohto posúdenia však môže upustiť, pokiaľ je zaručené, že sa posúdi uplatnenie tejto možnosti jednotlivými podnikmi. Ak by z posúdenia vyplynulo, že zvýšená aplikácia je nezlučiteľná so zákazom zhoršenia alebo povinnosťou zlepšovania podľa článku 4 ods. 1, ciele článku 4 by boli zaručené len v prípade, ak by sa uplatnila jedna z výnimiek, ktoré sú tiež stanovené v tomto článku.

2. Akčný program podľa článku 5 smernice 91/676, ktorý za určitých podmienok dovoľuje všetkým poľnohospodárskym podnikom v členskom štáte aplikovať zvýšené množstvo dusičnanov, sa musí preskúmať v rámci zavedenia programu opatrení podľa článku 11 smernice 2000/60 a podľa článku 6 ods. 3 smernice 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, aby sa zistilo, či je vylúčená akákoľvek dôvodná vedecká pochybnosť o tom, že v dôsledku tejto aplikácie prostredníctvom ukladania dusíka nebude nepriaznivo ovplyvnená integrita lokalít sústavy Natura 2000. Od tohto posúdenia však možno upustiť, pokiaľ je zaručené, že uplatnenie tejto možnosti jednotlivými podnikmi sa posúdi podľa článku 6 ods. 3.

6. Podľa článku 5 ods. 1 a 2 smernice 2001/42 musí environmentálna správa obsahovať informácie o posudzovaných primeraných alternatívach k schválenému plánu alebo programu, ktoré sú potrebné na to, aby

– sa určilo, či boli dodržané požiadavky na posudzovanie alternatív stanovené v iných predpisoch, a

– bolo možné pochopiť zohľadnenie účinkov na životné prostredie pri výbere schváleného plánu alebo programu v porovnaní s posudzovanými alternatívami.

1 Jazyk prednesu: nemčina.

2 Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 1991, s. 1; Mim. vyd. 15/002, s. 68), zmenená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 2008, s. 1).

3 Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102), zmenená smernicou Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité smernice v oblasti životného prostredia (Ú. v. EÚ L 158, 2013, s. 193).

Chronologická postupnosť týchto rozhodnutí nasvedčuje tomu, že Írsko v nadväznosti na rozsudok z 11. marca 2004, Komisia/Írsko (C‑396/01, EU:C:2004:136), v ktorom sa konštatovalo, že smernica o dusičnanoch nebola riadne prebratá, požiadalo o výnimku.

10 Water Quality Monitoring Report on Nitrogen and Phosphorus Concentrations in Irish Waters 2020 (správa o monitorovaní kvality vody v súvislosti s koncentráciami dusíka a fosforu v írskych vodách z roku 2020) a Water Quality 2020 Indicators Report (správa o ukazovateľoch kvality vody z roku 2020) .

11 Rozsudky z 2. októbra 2003, Komisia/Holandsko (C‑322/00, EU:C:2003:532, bod 41), a zo 4. septembra 2014, Komisia/Francúzsko (C‑237/12, EU:C:2014:2152, bod 25).

12 Pozri rozsudok zo 4. septembra 2014, Komisia/Francúzsko (C‑237/12, EU:C:2014:2152, bod 26).

13 Pozri rozsudok zo 4. septembra 2014, Komisia/Francúzsko (C‑237/12, EU:C:2014:2152, bod 28).

14 Pozri rozsudok z 20. novembra 2025, Komisia/Írsko (Rámcová smernica v oblasti vodného hospodárstva) (C‑204/24, EU:C:2025:912).

21 V súčasnosti článok 4 ods. 1 a časť B prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 455, 2020, s. 1).

22 Pozri tiež bod 94 nižšie.

23 Rozsudky z 1. júla 2015, Bund für Umwelt a Naturschutz Deutschland (C‑461/13, EU:C:2015:433, bod 50), a z 25. apríla 2024, Sweetman (C‑301/22, EU:C:2024:347, bod 54).

24 Parlament a Rada sa nedávno dohodli na vypustení bodu 11 prílohy VIII k rámcovej smernici o vode (dokument Rady 13706/25 z 8. októbra 2025, s. 121).

25 Pokiaľ ide o povoľovanie projektov v oblasti infraštruktúry, pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júla 2015, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland (C‑461/13, EU:C:2015:433, bod 50), a z 28. mája 2020, Land Nordrhein‑Westfalen (C‑535/18, EU:C:2020:391, bod 74).

26 Pozri bod 60 vyššie.

33 Po španielsky „cualquier“, po dánsky „alle“, po grécky „κάθε“, po anglicky „any“, po francúzsky „tout“, po taliansky „qualsiasi“ a po holandsky „elk“. Také neurčité zámeno sa nevyskytuje len v nemeckej a portugalskej verzii.

34 Rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging (C‑127/02, EU:C:2004:482, body 41 a 43); zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Bielovežský prales) (C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 111), a z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen (C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 119).

35 Rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging (C‑127/02, EU:C:2004:482, bod 44); z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen (C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 134), a z 9. septembra 2020, Friends of the Irish Environment (C‑254/19, EU:C:2020:680, bod 51).

36 Rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging (C‑127/02, EU:C:2004:482, bod 48); z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen (C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 134), a zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Bielovežský prales) (C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 112).

37 Rozsudok z 20. októbra 2005, Komisia/Spojené kráľovstvo (C‑6/04, EU:C:2005:626, bod 55).

38 Pozri rozsudok zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i. (C‑293/17 a C‑294/17, EU:C:2018:882, body 69 až 72), ako aj návrhy, ktoré som predniesla v týchto veciach (C‑293/17 a C‑294/17, EU:C:2018:622, body 58 až 64).

44 Pokiaľ ide smernicu o SEP, pozri rozsudok z 9. marca 2023, An Bord Pleanála a i. (Oblasť St Teresa’s Gardens) (C‑9/22, EU:C:2023:176, body 57 a 58), a návrhy, ktoré som predniesla v spojených veciach Terre wallonne a Inter‑Environnement Wallonie (C‑105/09 a C‑110/09, EU:C:2010:120, bod 32), ako aj vo veciach CFE a Terre wallonne (C‑43/18 a C‑321/18, EU:C:2019:56, bod 84).

45 Pozri návrhy, ktoré som predniesla v spojených veciach Coöperatie Mobilisation for the Environment a i. (C‑293/17 a C‑294/17, EU:C:2018:622, body 41 až 44).

46 Návrhy, ktoré som predniesla v spojených veciach Terre wallonne a Inter‑Environnement Wallonie (C‑105/09 a C‑110/09, EU:C:2010:120, bod 92).

47 Pozri bod 94 vyššie.

48 Rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging (C‑127/02, EU:C:2004:482, bod 59); z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen (C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 120), a z 15. júna 2023, Eco Advocacy (C‑721/21, EU:C:2023:477, bod 38).

49 Rozsudky z 24. novembra 2011, Komisia/Španielsko (C‑404/09, EU:C:2011:768, bod 100); zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Bielovežský prales) (C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 139); zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i. (C‑293/17 a C‑294/17, EU:C:2018:882, bod 98), a z 15. júna 2023, Eco Advocacy (C‑721/21, EU:C:2023:477, bod 39).

56 Pozri body 109 až 112 vyššie.

57 Pozri rozsudky zo 16. septembra 1999, WWF a i. (C‑435/97, EU:C:1999:418, bod 71), a z 28. februára 2008, Abraham a i. (C‑2/07, EU:C:2008:133, body 38 a 39).

58 Pozri body 100 až 104 vyššie.

59 Pozri bod 67 vyššie.

60 Rozsudok zo 14. marca 2013, Leth (C‑420/11, EU:C:2013:166, body 25 a 30).

61 Napríklad rozsudok z 3. októbra 2013, Brady (C‑113/12, EU:C:2013:627).

68 Pokiaľ ide o smernicu o PVŽP, pozri rozsudok zo 14. marca 2013, Leth (C‑420/11, EU:C:2013:166, bod 46).

69 Pozri bod 157 vyššie.

70 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1767 zo 6. októbra 2021 (Ú. v. EÚ L 356, 2021, s. 1).

An Taisce podala takú žiadosť proti vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2026/67 z 22. decembra 2025, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2022/696, ktorým sa udeľuje výnimka, o ktorú požiadalo Írsko na základe smernice Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (C/2025/9263) (IR/2026/359859).

71 Rozsudky z 28. februára 2012, Inter‑Environnement Wallonie a Terre wallonne (C‑41/11, EU:C:2012:103, bod 43), a z 25. júna 2020, A a i. (Veterné elektrárne v Aalter a Nevele) (C‑24/19, EU:C:2020:503, bod 83).

72 Rozsudok z 28. februára 2012, Inter‑Environnement Wallonie a Terre wallonne (C‑41/11, EU:C:2012:103, body 43 a 44).

79 Rozsudok zo 17. júna 2010, Terre wallonne a Inter‑Environnement Wallonie (C‑105/09 a C‑110/09, EU:C:2010:355, bod 56).

80 Článok 20 írskeho nariadenia z roku 2022 prijatého v rámci Európskej únie (správna poľnohospodárska prax na ochranu vôd).

81 Rozsudky z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen (C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 179), a z 25. júna 2020, A a i. (Veterné elektrárne v Aalter a Nevele) (C‑24/19, EU:C:2020:503, bod 92).