C-555/24

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

TAMARA ĆAPETA

prednesené 16. apríla 2026( 1 )

Vec C ‑ 555/24 P

Magistrats européens pour la démocratie et les libertés (Medel),

Obsah

I. Úvod

II. Kontext

A. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti

B. Udalosti vedúce ku konaniu na Všeobecnom súde

1. Sporné rozhodnutie

a) Zhrnutie hlavných argumentov účastníkov konania

b) Posúdenie

1) O prvej podmienke priamej dotknutosti

2) O druhej podmienke priamej dotknutosti

2. O prvej časti druhého odvolacieho dôvodu (priama dotknutosť poľských sudcov, na ktorých sa nevzťahovali rozhodnutia disciplinárneho senátu)

a) Zhrnutie hlavných argumentov účastníkov konania

a) Zhrnutie hlavných argumentov účastníkov konania

b) Posúdenie

C. O aktívnej legitimácii združení v ich vlastnom mene

1. O argumentoch založených na nefunkčnom súdnom systéme v Poľsku

2. O dôležitosti združení pre participatívnu demokraciu

3. O argumentoch založených na aktívnej legitimácii privilegovaných žalobcov

VII. O trovách

VIII. Návrh

I. Úvod

1. Kedy môže združenie zastupujúce kolektívne záujmy podať žalobu priamo na súdy Únie?

2. Práve táto otázka je jadrom prejednávaného odvolania.

3. Štyri združenia zastupujúce sudcov podali na Všeobecný súd žaloby o neplatnosť, ktorými napadli rozhodnutie Rady Európskej únie o schválení plánu obnovy a odolnosti Poľskej republiky, ktorý zahŕňa míľniky vyžadujúce určité zmeny súdneho systému daného členského štátu.

8. RRF je navyše nástroj založený na výkonnosti,( 9 ) z ktorého sa prostriedky členským štátom vyplácajú výlučne na základe pokroku pri realizácii reforiem a investícií uvedených v ich plánoch obnovy a odolnosti.( 10 ) Členské štáty na tento účel navrhujú míľniky a ciele,( 11 ) ktorých dosiahnutie vedie k vyplateniu finančných prostriedkov.( 12 )

9. Niektoré míľniky, ktoré musia byť dosiahnuté, lebo inak nemožno uskutočniť žiadnu platbu z RRF, sa bežne označujú ako supermíľniky. V tejto veci ide o tri takéto supermíľniky, ktoré sa týkajú justičného systému v Poľsku.

10. Na výdavky z RRF sa teda rovnako ako v prípade iných finančných rámcov Únie vzťahuje podmienenosť vrátane podmienenosti právnym štátom.( 13 ) To vo všeobecnosti znamená, že s platbou z rozpočtu Únie sa spájajú podmienky, ktoré sledujú politické ciele Únie nad rámec primárneho účelu výdavkov.( 14 )

11. Postup poskytovania finančnej podpory podľa nariadenia o RRF možno zhrnúť takto.

12. Po prvé členský štát, ktorý chce získať finančnú podporu z RRF, predloží Komisii plán obnovy a odolnosti.( 15 ) V tomto pláne sa uvádzajú viaceré prvky, a to okrem iného vrátane vysvetlenia, ako prispeje k riešeniu výziev uvedených v odporúčaniach Rady pre danú krajinu v kontexte európskeho semestra,( 16 ) ako aj predpokladaných míľnikov a cieľov a orientačného harmonogramu vykonávania reforiem a implementácie investícií a ich účinného monitorovania.( 17 )

13. Po druhé Komisia konajúca v úzkej spolupráci s členským štátom plán obnovy a odolnosti posúdi (do dvoch mesiacov) v súlade s kritériami stanovenými v nariadení o RRF( 18 ) a predloží návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady.( 19 )

20. Žaloba o neplatnosť v tomto odvolacom konaní sa týka vykonávacieho rozhodnutia Rady a predchádza teda krokom zameraným na povolenie samotného vyplatenia finančných prostriedkov.

B. Udalosti vedúce ku konaniu na Všeobecnom súde

21. Dňa 3. mája 2021 Poľsko predložilo Komisii svoj plán obnovy a odolnosti.( 27 )

22. Dňa 1. júna 2022 Komisia vydala kladné posúdenie plánu obnovy a odolnosti Poľska.

23. Dňa 17. júna 2022 Rada na návrh Komisie( 28 ) prijala vykonávacie rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Poľska (ďalej len „sporné rozhodnutie“).( 29 )

1. Sporné rozhodnutie

28. Odôvodnenie 50 daného rozhodnutia okrem toho objasňuje, že „týmto rozhodnutím, ktorým sa schvaľuje kladné posúdenie plánu obnovy a odolnosti Poľska Komisiou, hlavne pokiaľ ide o príslušné míľniky týkajúce sa reformy súdnictva, nie sú dotknuté žiadne prebiehajúce ani budúce konania o nesplnení povinnosti ani všeobecnejšie povinnosť Poľska riadiť sa právom Únie, najmä rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie“.

29. Míľniky týkajúce sa justičného systému sa stanovujú v prílohe ako míľniky F1G, F2G a F3G. V tejto prílohe sa vysvetľuje, že „hlavným cieľom reforiem je zvýšiť úroveň súdnej ochrany a zlepšiť investičné prostredie v Poľsku, ako aj podporiť systém vnútornej kontroly uvedený v článku 22 [nariadenia o RRF] posilnením záruk nezávislosti a nestrannosti súdov. Reforma povedie k posilneniu nezávislosti a nestrannosti súdov a sudcov zriadených zákonom v súlade s článkom 19 [ZEÚ] a príslušným acquis EÚ. V súlade s článkom 24 ods. 3 [nariadenia o RRF] sa akákoľvek iná reforma vykoná bez oslabenia tohto výsledku a negatívneho vplyvu na ďalej uvedené prvky“( 35 ).

30. Míľnik F1G sa týka reformy „F1.1 Reforma na posilnenie nezávislosti a nestrannosti súdov“. Opisuje sa takto:

„Reforma musí:

a) vo všetkých veciach týkajúcich sa sudcov vrátane disciplinárnej právomoci a zbavenia sudcovskej imunity určiť rozsah právomoci komory najvyššieho súdu, ktorá nie je existujúcou disciplinárnou komorou a ktorá spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 19 ods. 1 ZEÚ. Tým sa zabezpečí, aby uvedené prípady preskúmal nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom, pričom sa vymedzí diskrečná právomoc určiť disciplinárny súd s právomocou rozhodovať v prvom stupni vo veciach týkajúcich sa sudcov všeobecných súdov,

(iii) zabezpečenia, aby sa vymenovanie obhajcu v disciplinárnom konaní týkajúcom sa sudcu uskutočnilo v primeranej lehote, ako aj poskytnúť čas na vecnú prípravu obhajcu na vykonávanie jeho funkcií v danom konaní. Súd zároveň preruší priebeh konania v prípade riadne odôvodnenej neprítomnosti obvineného sudcu alebo jeho obhajcu.

Reforma nadobudne účinnosť do konca druhého štvrťroka 2022.“

31. Míľnik F2G sa týka reformy „F1.2 Reforma na nápravu situácie sudcov dotknutých rozhodnutiami disciplinárnej komory najvyššieho súdu v disciplinárnych veciach a vo veciach súdnej imunity“. Opisuje sa takto:

„Reformou sa zabezpečí, aby sudcovia dotknutí rozhodnutiami disciplinárnej komory najvyššieho súdu mali prístup k preskúmaniu svojich prípadov. Takéto prípady, o ktorých už rozhodla disciplinárna komora, preskúma súd, ktorý spĺňa požiadavky článku 19 ods. 1 ZEÚ, v súlade s pravidlami, ktoré sa prijmú na základe uvedenej reformy. V legislatívnom akte sa stanoví, že prvé pojednávanie súdu, ktorý má rozhodnúť v týchto veciach, sa uskutoční do troch mesiacov od prijatia návrhu sudcu žiadajúceho o preskúmanie a že vo veciach sa rozhodne do dvanástich mesiacov od prijatia takéhoto návrhu. Veci, ktoré v súčasnosti prebiehajú pred disciplinárnou komorou, sa postúpia na ďalšie posúdenie súdu, v súlade s pravidlami stanovenými v rámci uvedeného konania.

Reforma nadobudne účinnosť do konca druhého štvrťroka 2022.

Obe reformy uvedené vyššie s dátumom ukončenia 2. štvrťroka 2022 musia byť splnené pred predložením prvej žiadosti o platbu Komisii a musia byť podmienkou každej platby podľa článku 24 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti.“

36. Dňa 5. apríla 2024 Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie, ktorým povolila vyplatenie a potvrdila, že míľniky F1G a F2G boli uspokojivo splnené.( 38 )

37. Neskôr, konkrétne 27. decembra 2024, Poľsko požiadalo o platbu ďalších splátok. Komisia v nadväznosti na kladné predbežné posúdenie, v rámci ktorého sa konštatovalo, že Poľsko uspokojivo splnilo míľnik F3G,( 39 ) prijala 19. novembra 2025 vykonávacie rozhodnutie, ktorým povolila vyplatenie týchto splátok.( 40 )

III. Konanie na Všeobecnom súde a napadnuté uznesenie

38. Štyri združenia zastupujúce sudcov medzitým 28. augusta 2022 podali žaloby, ktorými sa domáhali zrušenia sporného rozhodnutia v celom rozsahu, pričom predložili päť žalobných dôvodov.( 41 )

39. Podľa spisu na Všeobecnom súde je prvé združenie s názvom Magistrats européens pour la démocratie et les libertés (Medel) združením založeným vo Francúzsku, ktorého členmi sú združenia sudcov a prokurátorov. Hoci je členstvo v ňom obmedzené na tieto združenia, za jeho člena sa ipso facto považuje každý individuálny člen členského združenia. K jeho členom patrí poľské súdne združenie Iustitia, ktorého členmi sú viacerí poľskí sudcovia, proti ktorým sa viedlo disciplinárne konanie.( 42 ) K cieľom združenia Medel patrí okrem iného ochrana nezávislosti súdnictva a rešpektovanie právneho štátu.

40. Druhé združenie s názvom International Association of Judges (IAJ) je medzinárodné združenie založené v Rakúsku, ktorého členmi sú vnútroštátne združenia alebo reprezentatívne skupiny sudcov z piatich kontinentov. Hoci je členstvo v ňom obmedzené na jedno reprezentatívne združenie na krajinu, za jeho člena sa ipso facto považuje každý individuálny člen členského združenia. K jeho členom rovnako ako v prípade združenia Medel patrí poľské súdne združenie Iustitia, ktorého členmi sú viacerí poľskí sudcovia, proti ktorým sa viedlo disciplinárne konanie. Hlavným cieľom združenia IAJ je chrániť nezávislosť súdnictva.

46. Všeobecný súd na úvod v bode 40 napadnutého uznesenia podotkol, že „v súlade s ustálenou judikatúrou sa žaloby o neplatnosť podané zduženiami považujú za prípustné v troch typoch situácií: po prvé, ak právne ustanovenie výslovne priznáva profesijným združeniam viacero oprávnení procesného charakteru, po druhé, ak združenie zastupuje záujmy svojich členov, ktorí by boli sami aktívne legitimovaní, a po tretie, ak je združenie individualizované z dôvodu ovplyvnenia jeho vlastných záujmov ako združenia najmä preto, lebo jeho postavenie vyjednávača bolo dotknuté aktom, ktorého zrušenie sa navrhuje“( 47 ).

47. Všeobecný súd potom posudzoval prípustnosť žalôb podaných týmito štyrmi združeniami ako žalôb podaných združeniami konajúcimi vo vlastnom mene a konajúcimi v mene svojich členov. Tento súd zrejme zastával názor, že prvá a tretia situácia opísaná v predchádzajúcom bode sa týka združení konajúcich vo vlastnom mene a druhá situácia sa týka združení konajúcich v mene svojich členov.

48. Po prvé Všeobecný súd konštatoval, že v rozsahu, v akom žalobcovia konajú vo vlastnom mene, sú žaloby neprípustné. Pokiaľ ide o prvú situáciu, Všeobecný súd dospel k záveru, že neexistujú žiadne právne ustanovenia, ktoré by žalobcom priznávali oprávnenia procesného charakteru v kontexte RRF (body 42 až 45 napadnutého uznesenia). Pokiaľ ide o tretiu situáciu, Všeobecný súd konštatoval, že žalobcovia ovplyvnenie svojich vlastných záujmov ako združení nepreukázali, keďže skutočnosť, že okrem iného boli partnermi inštitúcií Únie v kontexte právneho štátu alebo mali postavenie pozorovateľa v orgánoch Rady Európy, nie je dostatočná (body 46 až 51 napadnutého uznesenia).

53. Všeobecný súd rovnako zastával názor, že hoci nedostatky v právnom poriadku jedného členského štátu môžu mať vplyv na výkon súdnej moci v iných štátoch, neznamená to, že sporné rozhodnutie môže priamo ovplyvniť právnu situáciu sudcov iných členských štátov a EHP. Riziko možného účinku rozptýlenia medzi členskými štátmi v rozsahu, v akom sa zákonodarca jedného členského štátu inšpiruje reformami v iných členských štátoch, takisto nepreukazuje, že sporné rozhodnutie priamo ovplyvňuje situáciu týchto sudcov (body 102 až 107 napadnutého uznesenia).

54. Po tretie Všeobecný súd zamietol argumenty žalobcov, ktoré opísal ako výzvu na zmiernenie podmienok prípustnosti v prejednávanej veci. Keďže žalobcovia nemohli tvrdiť, že sú sporným rozhodnutím priamo dotknutí, pre Všeobecný súd by to znamenalo vylúčenie podmienky priamej dotknutosti uvedenej v článku 263 ZFEÚ v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora. Systémové nedostatky poľského súdneho systému nemohli odôvodniť odchýlku od tejto podmienky. Všeobecný súd však zdôraznil, že jeho konštatovaniami nie je dotknutá povinnosť Poľska odstrániť porušenia práva Únie konštatované Súdnym dvorom vo vzťahu k právnemu štátu, že článok 263 ZFEÚ členským štátom a inštitúciám Únie umožňuje podať žalobu proti opatreniam Únie a že Komisii ako strážkyni Zmlúv prináleží konať s cieľom zabezpečiť, aby Poľsko dodržiavalo článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ (body 113 až 118 napadnutého uznesenia).

IV. Konanie na Súdnom dvore

55. Uvedené štyri združenia ako odvolatelia v rámci svojho odvolania podaného 14. augusta 2024 navrhujú, aby Súdny dvor zrušil napadnuté uznesenie, vyhlásil žaloby za prípustné a vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie vo veci samej. Takisto navrhujú, aby Súdny dvor uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

62. Pojednávanie, na ktorom odvolatelia, Rada, Poľsko, Maďarsko a Komisia predniesli svoje ústne pripomienky, sa konalo 2. decembra 2025.

V. Analýza

63. Hlavnou otázkou nastolenou v tomto odvolaní je otázka, či sa Všeobecný súd dopustil pochybenia, keď zamietol žaloby o neplatnosť štyroch združení, ktoré podali odvolanie, na základe neexistencie aktívnej legitimácie podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

64. Z judikatúry Súdneho dvora možno vyvodiť, že združenia môžu podať žalobu o neplatnosť v mene svojich členov alebo vo vlastnom mene.( 50 )

65. Prejednávaná vec dáva Súdnemu dvoru príležitosť objasniť rozdiely v požiadavkách spojených s aktívnou legitimáciou vo vzťahu k týmto dvom rôznym procesným možnostiam združení. Dôležité je, že Súdny dvor sa žiada o výklad požiadaviek priamej a osobnej dotknutosti v situáciách, keď združenia konajú vo vlastnom mene, čo je otázka, ktorá sa v judikatúre zatiaľ dostatočne nevysvetlila.

66. Tri odvolacie dôvody združení, ktoré podali odvolanie, sledujú tieto dve procesné možnosti. V rámci prvých dvoch odvolacích dôvodov tvrdia, že keď Všeobecný súd konštatoval, že rôzne kategórie sudcov, ktorí sú členmi týchto združení, nemajú aktívnu legitimáciu, dopustil sa pochybenia. Tretí odvolací dôvod sa týka aktívnej legitimácie združení, ktoré podali odvolanie, v ich vlastnom mene.

72. V časti B budem posudzovať prípustnosť tvrdení týkajúcich sa míľnika F1G. Relevantnými odvolacími dôvodmi sú v tejto súvislosti druhá časť druhého odvolacieho dôvodu a tretí odvolací dôvod. Na jednej strane sa zameriavajú na zamietnutie tvrdení združení, ktoré podali odvolanie, zo strany Všeobecného súdu na základe neexistencie priamej dotknutosti všetkých poľských sudov a sudcov ostatných členských štátov a EHP a týkajú sa teda aktívnej legitimácie združení, ktoré podali odvolanie, v mene ich členov. Na druhej strane sa zameriavajú aj na zamietnutie tvrdení združení, ktoré podali odvolanie, zo strany Všeobecného súdu na základe neexistencie aktívnej legitimácie v ich vlastnom mene.

73. V časti C budem posudzovať otázky, ktoré Všeobecný súd ponechal nezodpovedané v súvislosti s aktívnou legitimáciou združení v ich vlastnom mene, na účely vyriešenia otázky aktívnej legitimácie v prejednávanej veci.

A. O prípustnosti tvrdení týkajúcich sa míľnikov F2G a F3G

1. O p rv om odvolac om dôvod e (priama dotknutosť poľských sudcov dotknutých rozhodnutiami disciplinárneho senátu )

a) Zhrnutie hlavných argumentov účastníkov konania

74. Odvolatelia v rámci prvého odvolacieho dôvodu tvrdia, že keď Všeobecný súd v bodoch 65 až 93 napadnutého uznesenia konštatoval, že míľniky F2G a F3G sa právnej situácie poľských sudcov dotknutých rozhodnutiami disciplinárneho senátu priamo netýkajú, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

1) O prvej podmienke priamej dotknutosti

79. Pokiaľ ide o prvú podmienku priamej dotknutosti, vyžaduje, aby sa v dôsledku napadnutého opatrenia zmenilo právne postavenie žalobcu. Inak povedané, medzi opatrením a právnym postavením žalobcu musí existovať priama súvislosť.( 54 )

80. Odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd pri posudzovaní existencie tejto súvislosti nesprávne ignoroval účinky míľnikov F2G a F3G na poľských sudcov, ktorým boli uložené disciplinárne sankcie, a do úvahy nesprávne vzal iba účel týchto míľnikov.

81. Ako Všeobecný súd podotkol v bode 64 napadnutého uznesenia,( 55 ) judikatúra Súdneho dvora vysvetľuje, čo sa má vziať do úvahy na účely konštatovania, či existuje priama súvislosť medzi napadnutým opatrením a právnym postavením žalobcu. V tejto súvislosti „treba posúdiť, či napadnutý akt je prameňom podstatnej zmeny právneho postavenia dotknutej fyzickej alebo právnickej osoby, pričom treba vychádzať z podstaty tohto aktu a posúdiť jeho účinky vzhľadom na objektívne kritériá, akými je obsah uvedeného aktu, a prípadne zohľadniť kontext, v akom bol tento akt prijatý, ako aj právomoci inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry, ktorá je jeho autorom“( 56 ).

82. Pri určovaní účinkov, ktoré majú míľniky na postavenie poľských sudcov dotknutých rozhodnutiami disciplinárneho senátu, sú teda relevantné obsah, kontext a účel daných míľnikov.

83. Preto platí, že aj keď je tvrdenie odvolateľov, že Súdny dvor sa musí sústrediť na účinky aktu, správne, Všeobecný súd sa zohľadnením obsahu, kontextu a účelu daného aktu pochybenia nedopustil, lebo sú to faktory, ktoré sa majú vziať do úvahy pri určovaní jeho účinkov na odvolateľov.

88. Konštatovanie Všeobecného súdu v bode 89 napadnutého uznesenia, že situácia týchto sudcov sa bude naďalej riadiť poľským právom, je irelevantné, lebo zavedenie konania o preskúmaní, ktoré priamo ovplyvňuje ich právne postavenie, vyžaduje samotný míľnik F2G.

89. Práve konštatovania Súdneho dvora v rozsudku Nord Stream 2 vedú k záveru, že napriek skutočnosti, že míľnik F2G vyžaduje, aby Poľsko zaviedlo konanie o preskúmaní, a že sankcionovaní sudcovia budú musieť využiť toto konanie na základe poľského práva, prameňom zmeny postavenia sudcov je samotný míľnik, lebo vyžaduje zavedenie konania o preskúmaní podobne, ako smernice stanovujú povinnosť zameranú na výsledok.

90. Súhlasím teda s odvolateľmi, že Všeobecný súd na základe judikatúry Súdneho dvora vyvodil nesprávne závery.

91. Argumenty predložené Radou s podporou Poľska, Maďarska a Komisie, podľa ktorých sa Poľsku ponecháva výber formy a konkrétnych pravidiel konania o preskúmaní, sú takisto irelevantné. Relevantná je požiadavka zaviesť konanie o preskúmaní v akejkoľvek forme. Práve táto požiadavka priamo súvisí s právnym postavením dotknutých sudcov.

92. Preto zastávam názor, že keď Všeobecný súd v bode 88 napadnutého uznesenia konštatoval, že prvá podmienka priamej dotknutosti nie je splnená, dopustil sa pochybenia.

2) O druhej podmienke priamej dotknutosti

99. V tejto súvislosti sa stáva relevantnou povaha míľnikov. Rada s podporou Poľska, Maďarska a Komisie tvrdí, že konštatovanie Všeobecného súdu, že míľnik F2G nevytvára Poľsku právnu povinnosť zaviesť konanie o preskúmaní, je správne. Zavedenie tohto konania je naopak len rozpočtovou podmienkou toho, aby Poľsko získalo platbu z RRF. Títo účastníci konania dodávajú, že kvalifikácia týchto míľnikov ako supermíľnikov ich právnu povahu nemení, lebo ich nesplnenie znamená len to, že nemožno získať finančné prostriedky.

100. Odvolatelia naopak zdôrazňujú, že možnosť Poľska tieto míľniky neuplatniť je čisto hypotetická.

101. Podľa môjho názoru je na jednej strane pravda, že Poľsko nie je povinné žiadať o vyplatenie finančných prostriedkov z RRF.( 64 ) V tomto zmysle by sa míľniky mohli chápať iba ako výdavkové podmienky a Poľsko by sa mohlo rozhodnúť, že finančné prostriedky dostupné v rámci RRF nepoužije.( 65 ) V takom prípade by Poľsko požiadavkou zaviesť konanie o preskúmaní skutočne „viazané“ nebolo.

102. Na druhej strane však Súdny dvor prijal, že na účely konštatovania priamej dotknutosti možno napadnutý akt charakterizovať ako akt, ktorý neponecháva žiadny priestor na voľnú úvahu, „ak možnosť adresátov nevykonať napadnutý akt Únie je čisto hypotetická , pričom ich vôľa vyvodiť následky v súlade s týmto aktom je nepochybná“( 66 ).

103. Rozsudok Bock/Komisia( 67 ) sa napríklad týkal žaloby o neplatnosť podanej nemeckou spoločnosťou proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa Nemecku povolilo vylúčiť zo zaobchádzania Únie niektoré výrobky s pôvodom v tretích krajinách, ktoré však už boli v obehu v členských štátoch (v tomto prípade išlo o huby z Číny). Komisia tvrdila, že povolenie udelené Nemecku sa žalobkyne priamo netýka, lebo daný členský štát sa môže rozhodnúť, či ho využije. Súdny dvor konštatoval, že nemecké orgány už napriek tomu žalobkyňu informovali, že jej žiadosť zamietnu, hneď ako im Komisia udelí povolenie, a dané povolenie si vyžiadali s konkrétnym odkazom na žiadosti, ktoré im už v tom čase boli predložené. Súdny dvor dospel k záveru, že rozhodnutie sa žalobkyne priamo týka.

107. Ako som vysvetlila v bodoch 5 až 20 vyššie, z postupu podľa nariadenia o RRF vyplýva, že Poľsko navrhlo míľniky Komisii, Komisia ich považovala za prijateľné a navrhla ich Rade, ktorá ich napokon takisto prijala.( 71 ) Ako teda správne podotýkajú odvolatelia, vzhľadom na to, že míľniky navrhlo Poľsko, zrejme neexistuje žiadny dôvod, prečo by ich nesplnilo.

108. Dôležité je, že keď bolo sporné rozhodnutie prijaté, Poľsko už reformu požadovanú v rámci míľnika F2G vykonalo na základe zákona z 9. júna 2022 (pozri bod 35 vyššie). Vykonávacie rozhodnutie Rady teda v skutočnosti schválilo voľbu, ktorú už Poľsko vykonalo. Ak je takáto voľba právne vadná, ako tvrdia odvolatelia, je zrejme potrebné umožniť napadnutie jej schválenia inštitúciami Únie na súdoch Únie.( 72 )

109. Ak teda budem parafrázovať, čo povedal generálny advokát Dutheillet de Lamothe, za okolností prejednávanej veci by konštatovanie, že míľnik F2G ponechával Poľsku priestor na to, aby ho neuplatňovalo, podľa môjho názoru predstavovalo prílišný formalizmus.( 73 )

110. Všeobecný súd napokon uviedol, že pri posudzovaní priamej dotknutosti sudcov dotknutých rozhodnutiami disciplinárneho senátu je relevantný iba míľnik F2G, keďže míľnik F3G len stanovuje lehotu, počas ktorej sa majú uskutočniť konania o preskúmaní.( 74 )

111. S týmto konštatovaním musím takisto nesúhlasiť, lebo umožnenie vyriešenia právnej situácie týchto sudcov do konca roka 2023 na základe míľnika F3G takisto priamo ovplyvňuje ich právne postavenie. Ako tvrdia odvolatelia, tento míľnik konkretizuje míľnik F2G a posilňuje jeho účinky na sudcov, ktorým boli uložené disciplinárne sankcie, takže sa ich priamo týka.

115. Rada s podporou Poľska, Maďarska a Komisie tvrdí, že členské štáty nemajú povinnosť míľniky splniť, čo sa v závislosti od kategórie sudcov nemení, takže sporné rozhodnutie nemôže mať na týchto sudcov právne účinky.

b) Posúdenie

116. Pokiaľ ide o priamu dotknutosť poľských sudcov iných ako tí, ktorí sú dotknutí rozhodnutiami disciplinárneho senátu, míľnikmi F2G a F3G, môžem súhlasiť s odvolateľmi, že Všeobecný súd nezohľadnil ich argumenty, podľa ktorých sú títo sudcovia dotknutí iným spôsobom než sudcovia, na ktorých sa zameriaval prvý odvolací dôvod. Všeobecný súd z tohto dôvodu neposúdil, či medzi míľnikmi F2G a F3G a týmito inými poľskými sudcami existuje priama súvislosť.

117. Aj keby Všeobecný súd tým, že v prvostupňovom konaní nereagoval na argumenty odvolateľov, pochybil, však zastávam názor, že medzi míľnikmi F2G a F3G a právnym postavením týchto iných poľských sudcov priama súvislosť neexistuje. Odvolatelia podľa môjho názoru nepreukázali, že by vznikol odstrašujúci účinok, ktorý by mal priamy vplyv na právne postavenie týchto sudcov. Pokiaľ ide o možné vyššie pracovné zaťaženie niektorých poľských sudcov, ktoré by podľa môjho chápania bolo dôsledkom pozastavenia výkonu funkcie sankcionovaných sudcov do konca konania o preskúmaní, odvolatelia jednak toto zvýšenie nepreukázali a jednak nebolo možné povedať, že ovplyvňuje právne postavenie týchto sudcov.( 75 )

118. Zastávam preto názor, že konštatovanie Všeobecného súdu, že míľniky F2G a F3G sa poľských sudcov, ktorým disciplinárny senát neuložil disciplinárne sankcie, priamo netýkajú, je správne.

123. Táto časť daného odvolacieho dôvodu sa týka samostatne združení, ktoré podali odvolanie, konajúcich v mene všetkých poľských sudov na jednej strane a sudcov ostatných členských štátov a EHP na druhej strane. Začnem tvrdením týkajúcim sa všetkých poľských sudcov.

a) Všetci poľskí sudcovia

124. Odvolatelia tvrdia, že nedostatočnosťou míľnika F1G sú priamo dotknutí všetci poľskí sudcovia. Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že ich argumenty sú len všeobecnými tvrdeniami o nedostatočnosti, na základe ktorých priamu dotknutosť konštatovať nemožno. Tieto argumenty naopak podrobne uvádzajú požiadavky vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora a nedostatky v súdnej ochrane.

125. Všeobecný súd v bode 100 napadnutého uznesenia konštatoval, že odvolatelia sa obmedzujú na tvrdenia všeobecnej povahy a nespresňujú konkrétne prvky v samotnom texte tohto míľnika, ktoré by priamo ovplyvňovali poľských sudcov.

126. Odvolatelia v prvostupňovom konaní tvrdili, že míľnik F1G priamo ovplyvňuje právnu situáciu poľských sudcov, lebo v dôsledku jeho nedostatočnosti na účely obnovy účinnej súdnej ochrany v Poľsku budú títo sudcovia nútení rozhodovať vo veciach za profesionálne nemysliteľných okolností, keď budú naďalej podliehať nezákonným tlakom a obmedzovaniu ich nezávislosti a nestrannosti. Poľskí sudcovia by boli nútení vykonávať svoje funkcie za podmienok vyvolávajúcich pochybnosti, pokiaľ ide o ich schopnosť podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, uplatňovať v plnom rozsahu právo Únie a prijímať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore so záujmami vlády alebo vládnucej politickej strany.( 76 )

2. O t re ťom odvolac om dôvod e (aktívna legitimácia združení v ich vlastnom mene za okolností prejednávanej veci)

a) Zhrnutie hlavných argumentov účastníkov konania

132. Odvolatelia v rámci tretieho odvolacieho dôvodu tvrdia, že keď im Všeobecný súd v bodoch 41 až 51 a 110 až 119 napadnutého uznesenia nepriznal aktívnu legitimáciu v ich vlastnom mene podľa súčasných pravidiel, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

133. Odvolatelia v tejto súvislosti rozdeľujú svoje argumenty do troch skupín. Po prvé tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne vykladal článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ, lebo v rámci tohto výkladu sa mala zohľadniť nefunkčnosť súdneho systému v Poľsku. Po druhé odvolatelia uvádzajú, že Všeobecný súd mal článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ pri jeho uplatňovaní na združenia konajúce vo vlastnom mene vykladať so zreteľom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) KlimaSeniorinnen( 77 ). Po tretie Všeobecný súd podľa odvolateľov nesprávne konštatoval, že privilegovaná aktívna legitimácia členských štátov a inštitúcií Únie odôvodňuje odopretie aktívnej legitimácie odvolateľom.

134. Rada s podporou Poľska, Maďarska a Komisie tvrdí, že konštatovanie Všeobecného súdu, že odvolatelia nemajú aktívnu legitimáciu a že nedostatky poľského justičného systému neodôvodňujú neuplatnenie požiadaviek priamej a osobnej dotknutosti stanovených v Zmluvách, bolo správne. Maďarsko a Komisia dodávajú, že tvrdenia odvolateľov týkajúce sa neexistencie účinného postupu na poľských súdoch sú nepodložené. V súvislosti s rozsudkom KlimaSeniorinnen títo účastníci konania uvádzajú, že je založený na špecifických faktoroch týkajúcich sa zmeny klímy a na prejednávanú vec ho uplatniť nemožno.

140. Súdny dvor na rozdiel od Všeobecného súdu ako akceptovaný výklad článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ vo vzťahu k združeniam tri typy situácií neuvádza. Na tieto situácie odkazoval iba pri posudzovaní konštatovaní Všeobecného súdu v odvolacom konaní.( 80 )

141. Vo vzťahu k „tretiemu typu situácií“ Všeobecný súd v bodoch 46 až 50 napadnutého uznesenia posudzoval, či bola v prejednávanej veci dotknutá pozícia odvolateľov ako vyjednávačov, a dospel k záveru, že nebola.( 81 ) Je pravda, že v doterajšej judikatúre súdy Únie vykladali situáciu umožňujúcu aktívnu legitimáciu združenia v jeho vlastnom mene reštriktívne na základe jeho vyjednávacej pozície. V skutočnosti v rámci judikatúry Súdneho dvora existujú iba dve veci, v ktorých sa uznala aktívna legitimácia na základe vyjednávacej pozície,( 82 ) a výklad týchto dvoch vecí bol v neskorších rozsudkoch, v ktorých sa aktívna legitimácia vyjednávača neuznala, zúžený.( 83 ) V tomto zmysle sa Všeobecný súd pri uplatňovaní existujúcej judikatúry pochybenia nedopustil.

142. Všeobecný súd však nevykladal zvyšnú časť „tretieho typu situácií“, v rámci ktorej možno aktívnu legitimáciu priznať združeniam v iných situáciách, v ktorých obhajujú vlastné záujmy, a nie iba v tých, v ktorých sú vyjednávačmi.( 84 ) Rovnako neposudzoval tvrdenie, že odvolatelia by mohli mať aktívnu legitimáciu mimo týchto „troch typov situácií“.

143. Všeobecný súd v bode 116 napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolatelia nemôžu tvrdiť, že sú priamo dotknutí, pričom odkazoval na svoje konštatovania týkajúce sa aktívnej legitimácie týchto združení v mene ich členov. Všeobecný súd teda vôbec nezvážil, ako by sa mala požiadavka priamej dotknutosti vykladať v prípade, keď ide o aktívnu legitimáciu združení v ich vlastnom mene.

148. Odvolatelia tvrdia, že výklad článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ podaný Súdnym dvorom je založený na predpoklade, že v celej Únii sa rešpektuje a dodržiava právny štát a že vo vnútroštátnych súdnych systémoch existujú účinné prostriedky nápravy. To už podľa nich neplatí v Poľsku, čo odôvodňuje rozšírenie požiadaviek spojených s aktívnou legitimáciou, na základe ktorých združenia môžu podať priamu žalobu vo vlastnom mene.

149. V tejto súvislosti je pravda, že z výkladu, podľa ktorého je Únia založená na ucelenom systéme právnych prostriedkov nápravy, vyplýva, že osoby, ktoré sa domnievajú, že ich práva podľa práva Únie boli porušené, sa môžu v zásade obrátiť na súd a požiadať o ich ochranu.( 85 ) Ak priamy prístup k súdom Únie neexistuje, musia existovať spôsoby, ako podať žalobu na vnútroštátny súd, ktorý potom môže alebo musí položiť otázky týkajúce sa práva Únie Súdnemu dvoru.( 86 ) Funkčné súdne systémy v členských štátoch, ktoré zaručujú nezávislosť súdnictva, sú v tomto zmysle nevyhnutnou súčasťou takéhoto systému.

150. Argumentácia odvolateľov teda spočíva v tom, že ak v dôsledku systémových problémov nemožno použiť vnútroštátne prostriedky, musia sa sprístupniť prostriedky Únie, lebo inak by došlo k porušeniu práva na účinnú súdnu ochranu.

151. Existujú dva dôvody, ktoré hovoria v prospech zamietnutia tejto argumentácie, pričom jeden je právny a druhý skutkový.

152. Právny argument, ktorý uviedla aj Rada na pojednávaní a ktorý pri viacerých príležitostiach zdôraznil Súdny dvor, je, že Súdny dvor nemôže zmeniť požiadavky priamej a osobnej dotknutosti stanovené v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ dokonca ani v záujme účinnej súdnej ochrany. O zmene systému súdnej ochrany stanoveného v Zmluvách môžu rozhodnúť iba členské štáty.( 87 )

2. O d ôležitos ti združení pre participatívnu demokraciu

157. Odvolatelia zdôrazňujú dôležitosť združení, obzvlášť združení sudcov, pre ochranu nezávislosti súdnictva, a teda pre ochranu alebo obnovu právneho štátu v členských štátoch.

158. Dôležitosť týchto združení existujúcich na účely ochrany nezávislosti súdnictva sa uznáva v rôznych európskych materiáloch( 92 ) a odbornej literatúre, ktorá osobitne zdôrazňuje úlohu združení v prípadoch týkajúcich sa reorganizácie justičného systému v Poľsku.( 93 )

159. Uznanie dôležitosti združení, najmä združení sudcov, pri ochrane nezávislosti súdnictva a právneho štátu však samo osebe nepredstavuje dostatočný dôvod na to, aby sa týmto združeniam umožnilo podávať priame žaloby na súdy Únie.

160. Súdny dvor v kontexte prístupu združení sudcov k vnútroštátnym súdom potom, ako uznal ich dôležitosť, konštatoval, že právo Únie vrátane článku 19 ods. 1 ZEÚ a článku 47 Charty členským štátom neukladá povinnosť zabezpečiť procesné prostriedky, ktoré by združeniam sudcov umožnili podávať žaloby na vnútroštátne súdy.( 94 ) To isté možno uplatniť na vytvorenie nových prostriedkov pre združenia sudcov na súdoch Únie.( 95 )

161. Na úrovni Únie sa cenná úloha združení uznáva v Zmluvách v hlave II ZEÚ, kde sa nachádzajú ustanovenia o demokratických zásadách. Zatiaľ čo článok 10 ods. 1 ZEÚ stanovuje, že fungovanie Únie je založené na zastupiteľskej demokracii, článok 11 ods. 1 ZEÚ takisto uznáva význam participatívnej demokracie. Stanovuje, že „inštitúcie dávajú primeraným spôsobom občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie“( 96 ).

167. V prejednávanej veci zrejme združenia, ktoré podali odvolanie, predkladajú súdom Únie právne argumenty, pričom tvrdia, že Rada si nesplnila právne povinnosti podľa článku 20 ods. 5 písm. e) a článku 22 nariadenia o RRF. Ak Súdny dvor skonštatuje, že takáto právna povinnosť neexistuje, žalobu zamietne ako nedôvodnú. Ochrana súdov Únie pred možnými politickými otázkami na úrovni prístupu k nim nie je potrebná.

168. Inak povedané, ak sa akt, ktorý je z právneho hľadiska potenciálne neplatný, priamo týka kolektívneho záujmu zastupovaného združením, ktorý možno individualizovať, keďže takýto kolektívny záujem je jeho vlastným záujmom, neexistuje žiadny dôvod, prečo by sa tomuto združeniu mal odoprieť prístup k súdom Únie.

169. Keď sa navyše združeniam umožní prístup k súdom Únie s cieľom chrániť kolektívne záujmy, neznamená to zavedenie actio popularis do práva Únie, lebo takýto prístup je stále podmienený priamou a osobnou dotknutosťou združenia, ktoré žalobu podalo.

3. O a rgument och založen ých na aktívnej legitimácii privilegovaných žalobcov

170. Odvolatelia kritizujú bod 118 napadnutého uznesenia, pričom tvrdia, že možnosť priznať združeniam aktívnu legitimáciu v ich vlastnom mene v záujme ochrany kolektívnych záujmov nie je vylúčená skutočnosťou, že článok 263 druhý pododsek ZFEÚ priznáva privilegovaným žalobcom možnosť podať na Súdny dvor žalobu vo všeobecnom záujme.

171. Všeobecný súd v danom bode napadnutého uznesenia zrejme naznačil, že zmiernenie podmienok aktívnej legitimácie nie je potrebné, lebo privilegovaní žalobcovia, konkrétne členské štáty a inštitúcie Únie, majú možnosť podať priamu žalobu proti opatreniam Únie vždy, keď to považujú za nevyhnutné.

177. V rozpore s argumentmi odvolateľov zastávam názor, že je náročné nachádzať paralely medzi rozsudkom KlimaSeniorinnen a požiadavkami spojenými s aktívnou legitimáciou podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

178. Po prvé, ako sa uvádza v neskoršej judikatúre ESĽP,( 99 ) tento rozsudok sa zrejme v zásade obmedzuje na kontext zmeny klímy.

179. Po druhé sa daný rozsudok zaoberal postavením poškodeného podľa článku 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), čo nie je rovnaká otázka ako podmienky aktívnej legitimácie podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.( 100 )

180. V tejto súvislosti je potrebné pamätať na skutočnosť, že úloha ESĽP a funkcia, ktorú plnia súdy Únie pri súdnom preskúmaní aktov Únie na základe článku 263 ZFEÚ, nie sú rovnaké. Zatiaľ čo úlohou ESĽP je chrániť individuálne práva, úloha súdneho preskúmania podľa článku 263 ZFEÚ je objektívna. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby inštitúcie a orgány Únie dodržiavali právne predpisy, ktorými sú viazané, a chrániť tak právny poriadok Únie.( 101 ) Pravidlá upravujúce prístup k ESĽP a k súdom Únie sa teda legitímne môžu líšiť.

181. Tvrdenia odvolateľov, že Súdny dvor je na základe článku 52 ods. 3 Charty povinný rešpektovať judikatúru ESĽP týkajúcu sa aktívnej legitimácie združení, preto nepovažujem za presvedčivé. Tieto dve konania sa líšia a článok 52 ods. 3 Charty sa v žiadnom prípade netýka prijatia konaní podľa EDĽP, ale naopak toho, aby sa rešpektoval minimálne zmysel a rozsah práv zaručených týmto dohovorom. Rozsudok KlimaSeniorinnen je v tejto súvislosti na účely určenia, či by sa mala združeniam, ktoré podali odvolanie, priznať aktívna legitimácia, skutočne irelevantný, ako tvrdila Rada s podporou Poľska, Maďarska a Komisie.

184. V tomto zmysle by dôvod rozšírenia prístupu združení k ESĽP mohol byť relevantný pri riešení dôvodov umožnenia prístupu združení chrániacich kolektívne záujmy k súdom Únie v situácii, keď jednotlivec v dôsledku vysokej latky nastavenej požiadavkou osobnej dotknutosti nemá prístup k súdom Únie, aby mohol obhajovať kolektívne záujmy, aj keď sa ho zároveň priamo týkajú.

185. V tejto súvislosti kritika, ktorú uviedol generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch vo veci UPA( 105 ) a podľa ktorej vedie osobná dotknutosť v zmysle, v akom ju vykladá Súdny dvor, k tomu, že čím je vyriešenie potenciálnej nezákonnosti opatrenia Únie dôležitejšie (lebo ujma môže byť väčšia), tým existuje menšia šanca, že subjekty dotknuté týmto opatrením budú mať aktívnu legitimáciu na jeho napadnutie, je podľa môjho názoru naďalej oprávnená. Aj keď Súdny dvor jeho návrh na zmenu výkladu požiadavky osobnej dotknutosti neprijal,( 106 ) umožnenie prístupu združení k súdom Únie v ich vlastnom mene môže tento nelogický dôsledok súčasného výkladu požiadaviek spojených s aktívnou legitimáciou vyvážiť bez toho, aby bolo potrebné daný výklad meniť.

5. Čo predstavuje vlastné záujmy združení?

186. Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že môžu existovať dôvody, prečo by sa mali podmienky prístupu združení k súdom Únie s cieľom chrániť vlastné záujmy vykladať spôsobom, ktorý sa líši od výkladu rovnakých podmienok pri ich uplatnení na ich členov.

187. Je preto potrebné rozlišovať, čo predstavuje vlastné záujmy združenia a ako vykladať priamu a osobnú dotknutosť v tomto svetle.

191. Záujmy chránené združeniami patriacimi do tejto skupiny – aj keď sa takisto týkajú ich členov – nie sú len súhrnom týchto individuálnych záujmov. Predstavujú aj vlastné záujmy týchto združení, ktoré sa môžu rozhodnúť sledovať spôsobom iným ako ich členovia. Tieto záujmy sú zároveň dôvodom ich existencie a v tomto zmysle tvoria ich identitu, ktorá nielenže umožňuje odlíšenie jedného združenia od iného, ale aj odlíšenie združenia od jeho členov.

192. Vlastné záujmy združenia možno v zásade určiť na základe jeho stanov alebo iného zakladajúceho aktu a minulých činností daného združenia, ktoré môžu slúžiť na preukázanie, že skutočne existuje s cieľom sledovať istý druh záujmu.( 109 )

193. Existuje judikatúra, ktorá združeniam odoprela možnosť obhajovať kolektívne záujmy svojich členov na súdoch Únie, ak by takýto prístup nemali samotní členovia.( 110 ) Súdny dvor teda konštatoval, že združenie, ktoré zastupuje kategóriu fyzických alebo právnických osôb, nemôže „byť osobne dotknuté opatrením, ktoré má vplyv na všeobecné záujmy tejto kategórie“( 111 ). Súdny dvor sa zrejme obával, že keby sa združeniu priznala aktívna legitimácia aj napriek tomu, že jeho členovia ju mať nemohli, „predstavovalo by to odchýlku od systému Zmluvy“ a „viedlo by to k tomu, že by sa pod jednu právnickú osobu zoskupovali záujmy riadne priradené členom danej kategórie“, ktorí však nemôžu podať priamu žalobu na Súdny dvor vo vlastnom mene.( 112 ) Túto judikatúru možno uplatniť na kategóriu združení, ktorých záujmy zodpovedajú súhrnu záujmov ich členov a ktoré preto nemajú „vlastné záujmy“, ktoré by obhajovali.

6. Čo je priama dotknutosť a osobná dotknutosť združenia?

198. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu združení, ktoré podali odvolanie, konajúcich vo vlastnom mene, nie je úplne jasné, či im Všeobecný súd odoprel priamu dotknutosť, osobnú dotknutosť alebo obe.( 114 )

199. Toto zlievanie daných dvoch požiadaviek by sa nemalo akceptovať. Výklad článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ si vyžaduje, aby sa týmto požiadavkám pripísal rozdielny význam.( 115 )

200. Inak povedané, Súdny dvor by mal podať samostatný výklad priamej dotknutosti a osobnej dotknutosti združení konajúcich vo vlastnom mene.

201. Pri výklade týchto dvoch požiadaviek vo vzťahu k združeniam navyše Súdny dvor musí prihliadať na účel, na ktorý Zmluva o FEÚ umožňuje jednotlivcom priamy prístup s cieľom napadnúť opatrenia Únie na súdoch Únie a ktorým nie je len ochrana ich práv na základe práva Únie, ale aj všeobecný záujem na zachovávaní zákonnosti v právnom poriadku Únie prostredníctvom súdneho preskúmania aktov Únie. Druhý uvedený účel je zrejme presne tým dôvodom, prečo združenia, ako sú tie v prejednávanej veci, chcú podávať žaloby o neplatnosť na súdy Únie.

202. Napriek tomu musím podotknúť, že článok 263 ZFEÚ delí žalobcov do dvoch hlavných kategórií – na privilegovaných žalobcov (podľa druhého odseku) a neprivilegovaných žalobcov (podľa štvrtého odseku). Je jasné, že združenia privilegovanými žalobcami nie sú a žalobu môžu podať iba za podmienok stanovených v štvrtom odseku. Ako uviedol generálny advokát Cosmas, Súdny dvor nemôže vytvoriť tretiu kategóriu extra legem .( 116 )

207. Po prvé ide o požiadavku priamej súvislosti. Keď sa uplatňuje na jednotlivcov, priama súvislosť si v súlade s judikatúrou vyžaduje preukázanie, že napadnutý akt je priamym prameňom zmeny právneho postavenia daného jednotlivca . Keby sa však táto zvyčajná schéma priamej dotknutosti uplatňovala na združenia rovnako ako na individuálnych žalobcov, združenia by aktívnu legitimáciu nemohli preukázať prakticky nikdy s výnimkou napadnutia opatrení, ktoré ovplyvňujú právne postavenie združení ako takých. Akty ovplyvňujúce kolektívne záujmy, ktoré obhajujú, by neovplyvňovali ich právne postavenie . S cieľom umožniť účinnú súdnu ochranu združení v záujme ochrany ich vlastných záujmov preto treba pojem „priama dotknutosť“ prispôsobiť ich osobitnej povahe ochrany kolektívnych záujmov. V záujme splnenia požiadavky priamej súvislosti vo vzťahu k združeniu by teda mohlo ísť o test toho, či je napadnutý akt priamym prameňom účinkov na kolektívne záujmy, ktoré dané združenie obhajuje .

208. Pokiaľ ide o druhú podmienku, rovnako ako v prípade jednotlivcov napadnutý akt nesmie adresátovi poverenému jeho vykonaním ponechávať žiadny priestor na voľnú úvahu, ak takýto sprostredkovateľ existuje.

209. Pokiaľ ide o osobnú dotknutosť združenia, mohlo by ísť o test toho, či ho hlavné záujmy a činnosti odlišujú od iných združení a od jeho členov vo vzťahu k napadnutému opatreniu. V tejto súvislosti nezáleží na tom, že dotknuté združenie nie je jediné, ktoré chráni predmetné kolektívne záujmy; stačí, že je identifikovateľné prostredníctvom kolektívnych záujmov, o ktoré ide v danej veci.

215. V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie Súdny dvor môže v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu buď vrátiť vec na rozhodnutie Všeobecného súdu, alebo vydať konečný rozsudok vo veci sám, ak to stav konania dovoľuje.

216. V prejednávanej veci zastávam názor, že hoci Súdny dvor nemôže v tomto štádiu konania rozhodnúť o dôvodnosti žalôb podaných na Všeobecný súd, má k dispozícii informácie potrebné na konečné rozhodnutie o prípustnosti týchto žalôb.( 119 )

A. O aktívnej legitimácii združení konajúcich v mene svojich členov

217. To, či má združenie aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť na súdy Únie v mene svojich členov, závisí od toho, či sú všetci alebo niektorí jeho členovia priamo a osobne dotknutí a mohli by teda podať žalobu sami.

218. V prejednávanej veci možno tvrdenia združení, ktoré podali odvolanie, v podstate rozdeliť do dvoch rôznych skupín, pričom jedna sa týka nezákonnosti míľnikov F2G a F3G v rozpore s účinkami, ktoré vyplývajú z rozsudkov Súdneho dvora týkajúcich sa disciplinárneho senátu, a druhá smeruje proti míľniku F1G a týka sa nedostatočnosti tohto míľnika na účely obnovy nezávislosti súdnictva v Poľsku. Je preto potrebné samostatne posúdiť aktívnu legitimáciu týchto združení na predloženie každého z týchto druhov tvrdení.

219. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa zrušenia míľnikov F2G a F3G, v rámci reakcie na prvý odvolací dôvod som dospela k záveru, že poľskí sudcovia dotknutí rozhodnutiami disciplinárneho senátu sú týmito míľnikmi dotknutí priamo. Zostáva posúdiť, či sú títo sudcovia dotknutí osobne.

225. Konštatujem, že združenia, ktoré podali odvolanie, majú aktívnu legitimáciu v mene svojich členov vo vzťahu k míľnikom F2G a F3G, ale nie vo vzťahu k míľniku F1G.

B. O aktívnej legitimácii združení konajúcich vo vlastnom mene

226. Zostáva určiť, či združenia, ktoré podali odvolanie, majú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na základe nedostatočnosti míľnika F1G vo vlastnom mene.

227. Ako som navrhla v bodoch 205 až 212 vyššie, pri preskúmaní priamej a osobnej dotknutosti združení v ich vlastnom mene by sa malo vziať do úvahy to, či je napadnutý akt prepojený s identitou združenia chápanou ako jeho kolektívny záujem.

228. Hlavnou činnosťou združení, ktoré podali odvolanie, je obhajoba kolektívneho záujmu týkajúceho sa nezávislosti súdnictva a právneho štátu, a to aj v Poľsku.( 124 )

229. Na to, aby sa konštatovala priama dotknutosť, musí byť napadnutý akt priamym prameňom účinkov na kolektívne záujmy, ktoré združenie obhajuje, a nesmie adresátovi poverenému jeho vykonaním ponechať žiadny priestor na voľnú úvahu.

235. Zastávam preto názor, že združenia, ktoré podali odvolanie, sú na účely podania žaloby s cieľom napadnúť míľnik F1G z dôvodu, že je nedostatočný na obnovu nezávislosti súdnictva v Poľsku, priamo a osobne dotknuté.

236. Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor konštatoval, že žaloby združení, ktoré podali odvolanie, sú prípustné, a vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie vo veci samej.

VII. O trovách

237. Keďže na základe mojej analýzy je potrebné vrátiť vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie vo veci samej, o trovách konania sa musí rozhodnúť neskôr v súlade s článkom 137 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na odvolacie konanie na základe článku 184 ods. 1 uvedeného poriadku.

VIII. Návrh

238. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor:

2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 2021, s. 17).

3 Pokiaľ ide o ďalšie informácie, pozri webové sídlo Európskej komisie, dostupné na: https://reforms‑investments.ec.europa.eu/recovery‑and‑resilience‑facility‑1_sk.

4 Pokiaľ ide o prehľad jeho inštitucionálneho a právneho kontextu, pozri de WITTE, B.: The European Union’s COVID‑19 recovery plan: The legal engineering of an economic policy shift. In: Common Market Law Review . Vol. 58, 2021, s. 635.

5 Za zmienku stojí, že v dôsledku aktuálnej geopolitickej situácie by sa nové nástroje financovania mohli použiť aj v nadchádzajúcom viacročnom rámci na roky 2028 – 2034. V tejto súvislosti sa v Rade dosiahla dohoda týkajúca sa získania až 150 miliárd eur na kapitálových trhoch v rámci Nástroja bezpečnostnej akcie pre Európu (SAFE) s cieľom financovať zvýšené investície členských štátov v oblasti obrany. Pozri v tejto súvislosti https://defence‑industry‑space.ec.europa.eu/eu‑defence‑industry/safe‑security‑action‑europe_sk.

6 Pozri článok 24 ods. 1 a odôvodnenie 53 nariadenia o RRF.

7 Plánuje sa vyplatenie až 338 miliárd eur vo forme grantov a až 385,8 miliardy eur vo forme úverov.

14 Pozri napríklad VIŽĂ, V.: Revisiting the Dominant Discourse on Conditionality in the EU: The Case of EU Spending Conditionality. In: Cambridge Yearbook of European Legal Studies . Vol. 19, 2017, s. 116.

15 Pozri článok 18 a odôvodnenie 39 nariadenia o RRF.

16 Pozri článok 18 ods. 4 písm. b) a odôvodnenie 32 nariadenia o RRF. Európsky semester je súčasťou rámca správy hospodárskych záležitostí Únie. Ide o každoročný postup, v rámci ktorého sa koordinujú hospodárske a sociálne politiky Únie a členské štáty zosúlaďujú svoje rozpočtové a hospodárske politiky s cieľmi a pravidlami dohodnutými na úrovni Únie.

17 Pozri článok 18 ods. 4 písm. i) a p) nariadenia o RRF.

18 Pozri článok 19 ods. 3 a odôvodnenie 41 nariadenia o RRF, ako aj prílohu V k nemu.

19 Pozri článok 19 ods. 1 nariadenia o RRF.

26 Takéto pozastavenie sa môže zrušiť len vtedy, ak dotknutý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie uspokojivého splnenia míľnikov a cieľov stanovených vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Pozri článok 24 ods. 6 a odôvodnenia 52 a 53 nariadenia o RRF.

27 Na stránke venovanej Poľsku na webovom sídle Komisie, ktorá je dostupná na adrese https://reforms‑investments.ec.europa.eu/polands‑recovery‑and‑resilience‑plan_sk, sa nachádza odkaz na plán obnovy a odolnosti Poľska z júna 2022. Podľa dokumentu Komisie bolo súčasťou plánu obnovy a odolnosti Poľska celkovo 49 reforiem a 53 investičných projektov s 283 míľnikmi a cieľmi. Pozri pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Analysis of the recovery and resilience plan of Poland accompanying the proposal for a Council implementing decision on the approval of the assessment of the recovery and resilience plan for Poland , SWD(2022) 161 final, 1. júna 2022, s. 61.

28 Pozri COM(2022) 268 final, 1. júna 2022.

29 Pozri dokument Rady 9728/22 zo 14. júna 2022. Toto rozhodnutie bolo následne zmenené vykonávacím rozhodnutím Rady z 8. decembra 2023, ktorým sa míľniky F1G, F2G a F3G nezmenili. Pozri dokument Rady 15835/1/23 REV 1 zo 7. decembra 2023, a pokiaľ ide o prílohu, dokument Rady 15835/23 ADD 1 z 24. novembra 2023. Konečné znenia prijaté 17. júna 2022 a 8. decembra 2023 zrejme nie sú verejne dostupné.

30 Pozri článok 4 sporného rozhodnutia.

31 Pozri článok 1 sporného rozhodnutia.

38 Pozri vykonávacie rozhodnutie Komisie z 5. apríla 2024 o povolení vyplatenia prvej splátky nenávratnej podpory a prvej splátky úverovej podpory Poľsku, C(2024) 2369, 5. apríla 2024, odôvodnenia 27 a 28.

39 Pozri Komisia: Positive preliminary assessment of the satisfactory fulfilment of milestones and targets related to the third payment request submitted by Poland on 27 December 2024, transmitted to the Economic and Financial Committee by the European Commission . 29. októbra 2025, s. 66 – 68. Komisia uviedla, že na základe informácií predložených Poľskom sa začalo sedem konaní o preskúmaní, pričom v piatich z nich bolo rozhodnuté, jedno bolo ukončené a v jednom sa ešte nerozhodlo z dôvodu riadne odôvodnených výnimočných okolností.

40 Pozri vykonávacie rozhodnutie Komisie z 19. novembra 2025 o povolení vyplatenia štvrtej a piatej splátky nenávratnej podpory a štvrtej a piatej splátky úverovej podpory Poľsku, C(2025) 7998 final, 19. novembra 2025, odôvodnenie 33.

41 Týmito žalobami sa domáhali zrušenia sporného rozhodnutia v celom rozsahu z dôvodu, že míľniky týkajúce sa justičného systému neboli od tohto rozhodnutia oddeliteľné, a predložili päť žalobných dôvodov, ktoré sa týkali: 1. skutočnosti, že sa náležite neprihliadlo na rozsudky Súdneho dvora, a porušenia článku 2 a článku 13 ods. 2 ZEÚ a/alebo nedostatku právomoci; 2. porušenia článku 2 a článku 19 ods. 1 ZEÚ vykladaných v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“); 3. neúčinnosti kontrol pri neexistencii účinnej súdnej ochrany; 4. nesprávneho právneho posúdenia/zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnení článku 19 ods. 3 nariadenia o RRF a 5. nedostatku odôvodnenia.

48 Všeobecný súd v tejto súvislosti v bodoch 54 až 57 napadnutého uznesenia rozhodol, že žalobcovia môžu mať aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v druhej situácii bez ohľadu na skutočnosť, že traja zo žalobcov sú združenia zastupujúce sudcov na medzinárodnej úrovni, ktorých členmi sú spravidla vnútroštátne profesijné združenia vrátane poľských združení sudcov, a že štvrtý žalobca je nadácia, ktorá nemá členov, ale koná v mene sudcov, ktorých záujmy obhajuje. Všeobecný súd na základe toho považoval za potrebné preskúmať aktívnu legitimáciu sudcov ako členov združení, ktoré sú zasa členmi žalobcov. Keďže tieto body napadnutého uznesenia v konaní na Súdnom dvore spochybnené neboli, ďalej ich skúmať nebudem.

49 Pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 4. februára 2025, Medel a i./Rada (C‑555/24 P, EU:C:2025:73).

50 Pozri napríklad rozsudky z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia (C‑182/03 a C‑217/03, EU:C:2006:416, bod 56); z 13. marca 2018, European Union Copper Task Force/Komisia (C‑384/16 P, EU:C:2018:176, body 87 a 88), a z 20. júna 2024, Euranimi/Komisia (C‑252/23 P, EU:C:2024:538, bod 31); návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger v spojených veciach Belgicko a Forum 187/Komisia (C‑182/03 a C‑217/03, EU:C:2006:89, bod 153).

51 Odvolatelia v niektorých prípadoch ako na nedostatočný odkazujú iba na míľnik F1G a v niektorých prípadoch na všetky tri míľniky spoločne. V rámci tohto tvrdenia ide v podstate o nedostatočnosť míľnikov týkajúcich sa justičného systému Poľska na náležitú obnovu nezávislosti súdnictva v danom členskom štáte. V záujme zjednodušenia uvádzam, že toto tvrdenie sa týka míľnika F1G.

58 Pozri bod 87 napadnutého uznesenia.

59 Bod 89 napadnutého uznesenia.

60 Pozri poznámku pod čiarou 43 vyššie.

61 Všeobecný súd pravdepodobne posúdenie druhej podmienky priamej dotknutosti nepovažoval za potrebné, keďže konštatoval, že prvá podmienka splnená nie je. Viaceré tvrdenia týkajúce sa povahy financovania z RRF však naznačujú, že Poľsko podľa názoru Všeobecného súdu nebolo povinné konanie o preskúmaní zaviesť. Pozri v tejto súvislosti bod 72 napadnutého uznesenia, v ktorom Všeobecný súd vysvetlil, že míľniky sa obmedzujú na proces uvoľnenia finančných prostriedkov, a jeho bod 74, v ktorom konštatoval, že míľniky majú povahu rozpočtovej podmienenosti, čím naznačil, že Poľsko je nimi viazané iba v prípade, že chce získať finančné prostriedky z RRF.

62 Rozsudok Nord Stream 2 (bod 95).

63 Pozri napríklad rozsudok z 10. februára 2026, WhatsApp Ireland/EDPB (C‑97/23 P, EU:C:2026:81, bod 101).

70 Pozri napríklad rozsudky z 10. septembra 2009, Komisia/Ente per le Ville vesuviane a Ente per le Ville vesuviane/Komisia (C‑445/07 P a C‑455/07 P, EU:C:2009:529, body 58 až 60), a zo 4. decembra 2019, PGNiG Supply & Trading/Komisia (C‑117/18 P, EU:C:2019:1042, bod 50).

71 Ako sa podotýka v literatúre, autorstvo plánov obnovy a odolnosti nie je celkom jasné. Pozri napríklad DAWSON, M.: Europe’s expanding coordination space. In: European Law Open . Vol. 3, 2024, s. 746, najmä s. 759; DERMINE, P.: The planning method: An inquiry into the constitutional ramifications of a new EU governance technique. In: Common Market Law Review . Vol. 61, 2024, s. 959, najmä s. 978 – 982.

72 V tejto súvislosti je takisto možné nájsť analógiu s judikatúrou v kontexte zmiešaných konaní, najmä s rozsudkom z 18. júna 2024, Komisia/SRB (C‑551/22 P, EU:C:2024:520, najmä body 83 až 88), a s mojimi návrhmi v danej veci (C‑551/22 P, EU:C:2023:846, najmä body 33 až 71), hoci daná vec sa zameriavala na pojem „napadnuteľný akt“ a nie na priamu dotknutosť. Súdny dvor v danom rozsudku konštatoval, že v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií v kontexte bankovej únie schválenie rozhodnutia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) o riešení krízovej situácie Komisiou odzrkadľuje jej súhlas s jeho obsahom a formou, takže opatrenie na riešenie krízovej situácie je definitívne stanovené a vyvoláva záväzné právne účinky na základe rozhodnutia Komisie o schválení a nie rozhodnutia SRB.

73 Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Dutheillet de Lamothe vo veci Bock/Komisia (62/70, EU:C:1971:95, Zb. 1971, s. 911, najmä s. 915).

78 Pokiaľ ide o prvú situáciu, Súdny dvor konštatoval prvýkrát v rozsudku zo 4. októbra 1983, Fediol/Komisia (191/82, EU:C:1983:259, body 28 a 29), že združenie, v danom prípade priemyselné združenie, má aktívnu legitimáciu na základe procesných práv priznaných sekundárnym právom Únie; pozri tiež napríklad uznesenie z 8. decembra 2006, Polyelectrolyte Producers Group/Komisia a Rada (C‑368/05 P, EU:C:2006:771, bod 58). Pokiaľ ide o druhú situáciu, Súdny dvor vo viacerých veciach akceptoval, že združenie má aktívnu legitimáciu, ak by mali aktívnu legitimáciu členovia, ktorých zastupuje. Pozri napríklad rozsudky z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia (C‑487/06 P, EU:C:2008:757, bod 39), a z 21. septembra 2023, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia (C‑478/21 P, EU:C:2023:685, body 80 až 86). Pokiaľ ide o tretiu situáciu, prvou vecou, v ktorej Súdny dvor uznal aktívnu legitimáciu združenia z dôvodu, že bola dotknutá jeho vyjednávacia pozícia, bol rozsudok z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia (67/85, 68/85 a 70/85, EU:C:1988:38, body 21 až 24); pozri tiež rozsudok z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia (C‑313/90, EU:C:1993:111, body 29 a 30).

79 Konštatovania Všeobecného súdu v súvislosti s týmito tromi typmi situácií sú rôzne, konštatoval napríklad to, že žaloby o neplatnosť podané združeniami sú prípustné v „aspoň troch typoch situácií“ [pozri napríklad uznesenie z 30. septembra 1997, Federolio/Komisia (T‑122/96, EU:T:1997:142, bod 61)] alebo v „troch dobre vymedzených situáciách“ [pozri napríklad rozsudok z 15. septembra 2016, Molinos Río de la Plata a i./Rada (T‑112/14 až T‑116/14 a T‑119/14, EU:T:2016:509, bod 33)]. Pozri v tejto súvislosti BRUNO, W.: Strategic Litigation before the CJEU: A Procedural Law Approach , doctoral thesis. University of Luxembourg, 2026, s. 334.

86 Pozri rozsudok UPA (body 40 až 42) a rozsudok z 1. apríla 2004, Komisia/Jégo‑Quéré (C‑263/02 P, EU:C:2004:210, body 30 až 32).

87 Pozri v tejto súvislosti rozsudok UPA (bod 44). Pozri tiež napríklad rozsudok z 1. apríla 2004, Komisia/Jégo‑Quéré (C‑263/02 P, EU:C:2004:210, bod 36), a rozsudok Carvalho (body 69 a 78).

88 Podľa štatistík Súdneho dvora poľské súdy v roku 2022, keď bola Všeobecnému súdu predložená prejednávaná vec, podali na Súdny dvor 39 návrhov na začatie prejudiciálneho konania. V roku 2023 sa ich počet zvýšil na 48 a v roku 2024 bolo návrhov 47. Pozri Súdne štatistiky Súdneho dvora – 2022, s. 5; Súdne štatistiky Súdneho dvora – 2023, s. 11, a Súdne štatistiky Súdneho dvora – 2024, s. 10, dostupné na: https://curia.europa.eu/site/jcms/d2_5146/sk/cour‑de‑justice.

89 V prípade závažnej a pretrvávajúcej neschopnosti zabezpečiť nezávislosť súdnictva by sa vyžadovalo začatie postupu podľa článku 7 ods. 1 ZEÚ, čo je postup, ktorý bol vo vzťahu k Poľsku zastavený 29. mája 2024, keď Komisia vzala späť svoj odôvodnený návrh.

90 Pozri napríklad rozsudky zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia (C‑521/06 P, EU:C:2008:422, bod 45); z 22. júna 2021, Venezuela/Rada (Opatrenia, ktoré sa dotkli tretieho štátu) (C‑872/19 P, EU:C:2021:507, body 48 až 50), a zo 4. októbra 2024, Komisia a Rada/Front Polisario (C‑778/21 P a C‑798/21 P, EU:C:2024:833, bod 117).

91 Generálny advokát Bobek výstižne vyjadril takéto stanovisko vo svojich návrhoch vo veci SatCen/KF (C‑14/19 P, EU:C:2020:220, bod 69), kde uviedol: „Jednoducho povedané, článok 47 Charty neumožňuje Súdnemu dvoru prepisovať Zmluvy, ale vyžaduje si, aby Súdny dvor vykladal existujúce ustanovenia takým spôsobom, aby mohli dosiahnuť svoj plný potenciál v poskytovaní súdnej ochrany každému, koho sa dotknú akty inštitúcií alebo orgánov Únie.“ Pozri tiež moje návrhy v spojených veciach KS a KD/Rada a i. a Komisia/KS a i. (C‑29/22 P a C‑44/22 P, EU:C:2023:901, bod 100).

98 Podotýkam, že v prejednávanej veci do konania ako vedľajší účastník na podporu odvolateľov nevstúpil žiadny členský štát.

99 Pozri v tejto súvislosti rozsudok ESĽP, 30. januára 2025, Cannavacciuolo a i. v. Taliansko (CE:ECHR:2025:0130JUD005156714, body 220 až 222) (kde sa rozhodlo, že združenia nemajú aktívnu legitimáciu vo veci týkajúcej sa javu znečistenia spôsobeného nezákonným ukladaním odpadu, keďže rozsudok KlimaSeniorinnen sa obmedzoval na zmenu klímy a v danom konaní sa nevyskytovali žiadne špecifické faktory).

100 Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 15. júla 2025, ECB a Komisia/Corneli (C‑777/22 P a C‑789/22 P, EU:C:2025:580, bod 73) (kde sa konštatuje, že istá judikatúra ESĽP, ktorá sa týkala kritérií umožňujúcich dovolávať sa postavenia poškodeného v zmysle článku 34 EDĽP, bola „irelevantn[á]“ na účely posúdenia, či bola žalobkyňa v danom konaní priamo dotknutá spornými rozhodnutiami).

101 Pokiaľ ide o rozdiel medzi pojmami ochrany subjektívnych práv a objektívneho právneho poriadku, obzvlášť v nemeckom správnom práve, pozri HOHNERLEIN, J.: Who is afraid of actio popularis ?: On Separating Rights and Remedies in the ECtHR’s Climate Judgment. In: Verfassungsblog . 26. apríla 2024.

102 Pozri napríklad LETSAS, G.: The European Court’s Legitimacy After KlimaSeniorinnen . In: European Convention on Human Rights Law Review . Vol. 5, 2024, s. 444, najmä s. 448 – 453; ROCHA, A., FRAGOSO MARTINS, P.: Standing for the environment? Locus standi of associations before the ECtHR and the CJEU. In: European Human Rights Law Review . Vol. 5, 2025, s. 591, najmä s. 593 a 594. Pozri tiež ECKES, C.: Strategic Climate Litigation before National Courts: Can European Union Law Be Used As A Shield? In: German Law Journal . Vol. 25, 2024, s. 1022.

109 ESĽP v rozsudku KlimaSeniorinnen rozpracoval niektoré faktory, ktoré určia aktívnu legitimáciu združení v danom kontexte, konkrétne združenie musí byť: 1. v dotknutej jurisdikcii založené v súlade s právnymi predpismi alebo tam mať aktívnu legitimáciu; 2. schopné preukázať, že sleduje špecifický účel v oblasti ochrany ľudských práv svojich členov alebo iných dotknutých jednotlivcov v danej jurisdikcii, ktorý sa obmedzuje na kolektívne kroky na ochranu týchto práv pred hrozbami vyplývajúcimi zo zmeny klímy alebo takéto kroky zahŕňa, a 3. skutočne reprezentatívne a spôsobilé konať v mene členov alebo iných dotknutých jednotlivcov v danej jurisdikcii, proti ktorým smerujú konkrétne hrozby alebo nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a ktorí sú chránení podľa EDĽP. Pozri rozsudok KlimaSeniorinnen (bod 502). Pokiaľ ide o uplatnenie týchto kritérií, pozri rozsudok ESĽP, 28. októbra 2025, Greenpeace Nordic a i. v. Nórsko (CE:ECHR:2025:1028JUD003406821, body 308 až 312).

110 Pozri napríklad rozsudky zo 14. decembra 1962, Confédération nationale des producteurs de fruits et légumes a i./Rada (16/62 a 17/62, EU:C:1962:47, Zb. 1962, s. 471, najmä s. 479); zo 14. decembra 1962, Fédération nationale de la boucherie en gros et du commerce en gros des viandes a i./Rada (19/62 až 22/62, EU:C:1962:48, Zb. 1962, s. 491, najmä s. 499); z 18. marca 1975, Union syndicale – Service public européen a i./Rada (72/74, EU:C:1975:43, bod 17), a z 2. apríla 1998, Greenpeace Council a i./Komisia (C‑321/95 P, EU:C:1998:153, bod 14).

111 Rozsudky zo 14. decembra 1962, Confédération nationale des producteurs de fruits et légumes a i./Rada (16/62 a 17/62, EU:C:1962:47, Zb. 1962, s. 471, najmä s. 479), a zo 14. decembra 1962, Fédération nationale de la boucherie en gros et du commerce en gros des viandes a i./Rada (19/62 až 22/62, EU:C:1962:48, Zb. 1962, s. 491, najmä s. 499).

118 Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 15. júla 2025, ECB a Komisia/Corneli (C‑777/22 P a C‑789/22 P, EU:C:2025:580, body 75 a 76).

119 V konaní na Všeobecnom súde bola prípustnosť žalôb predmetom písomnej komunikácie medzi účastníkmi konania, ktorá zahŕňala námietku neprípustnosti Rady, vyjadrenie žalobcov k tejto námietke, písomné otázky, ktoré žalobcom položil Všeobecný súd 16. júna 2023, vyjadrenia Poľska, Maďarska a Komisie ako vedľajších účastníkov konania a vyjadrenia žalobcov k týmto vyjadreniam.

120 Pozri poznámku pod čiarou 117 vyššie.

121 Pozri v tejto súvislosti napríklad rozsudok z 18. decembra 2025, Nicoventures Trading a i./Komisia (C‑731/23 P, EU:C:2025:982, body 59 a 60).

122 Pozri najmä body 44 až 48 a 53 žaloby podanej združením AEAJ v prvostupňovom konaní, ako aj odpovede žalobcov na otázky 3 a 4 Všeobecného súdu predložené 16. januára 2023.

123 Pozri napríklad rozsudky z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia (C‑313/90, EU:C:1993:111, bod 31), a z 9. júna 2011, Comitato „Venezia vuole vivere“ a i./Komisia (C‑71/09 P, C‑73/09 P a C‑76/09 P, EU:C:2011:368, body 36 a 37); pozri tiež rozsudok zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia (T‑151/05, EU:T:2009:144, body 45 až 48).