C-557/24

Vittorio Malacalza

proti

Banca Centrale Europea (BCE)

„Odvolanie – Hospodárska a menová politika – Mimozmluvná zodpovednosť – Rozhodnutia Európskej centrálnej banky (ECB) týkajúce sa Banca Carige – Smernica 2014/59/EÚ – Ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií – Články 27 až 29 – Opatrenia včasnej intervencie – Nariadenie (EÚ) č. 1024/2013 – Článok 4 ods. 3 a článok 16 – Rozhodnutie ECB, ktorým sa na banku uplatňujú opatrenia včasnej intervencie – Uloženie sprísnených prudenciálnych požiadaviek – Vplyv na práva akcionárov a údajná mimozmluvná zodpovednosť ECB“

1.

Spoločnosť Malacalza Investimenti Srl a pán Vittorio Malacalza podali na základe článku 268 ZFEÚ žalobu na Všeobecný súd, ktorou sa domáhali náhrady škody, ktorá im údajne vznikla v dôsledku konania Európskej centrálnej banky (ECB) pri výkone jej funkcie prudenciálneho dohľadu nad úverovou inštitúciou Banca Carige SpA v rokoch 2014 až 2019.

Právo Únie

1. Nariadenie (EÚ) č. 1024/2013 ( 2 )

4.

V článku 4, nazvanom „Úlohy, ktorými je ECB poverená“, sa stanovuje:

„1. V rámci článku 6 má ECB v súlade s odsekom 3 tohto článku výhradnú právomoc vykonávať na účely prudenciálneho dohľadu v súvislosti so všetkými úverovými inštitúciami usadenými v zúčastnených členských štátoch tieto úlohy:

…

…

i)

vykonávať úlohy dohľadu v súvislosti s plánmi ozdravenia a včasnou intervenciou v prípade, ak úverová inštitúcia alebo skupina, vo vzťahu ku ktorej je ECB orgánom konsolidovaného dohľadu, nespĺňa príslušné prudenciálne požiadavky alebo ich pravdepodobne nebude spĺňať, a len v prípadoch výslovne stanovených v príslušnom práve Únie vo vzťahu k príslušným orgánom aj v súvislosti so štrukturálnymi zmenami požadovanými od úverových inštitúcií s cieľom zabrániť finančným ťažkostiam alebo zlyhaniu, okrem právomocí týkajúcich sa riešenia krízových situácií.

…

3. ECB na účely vykonávania úloh, ktorými bola poverená podľa tohto nariadenia, a s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň dohľadu uplatňuje celé príslušné právo Únie a v prípade, keď sa toto právo Únie skladá zo smerníc, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto smernice transponujú. Keď sú príslušným právom Únie nariadenia a keď tieto nariadenia v súčasnosti explicitne ponúkajú členským štátom rôzne možnosti, ECB uplatňuje aj vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto možnosti vykonávajú.

…“

ECB má dôkaz, že úverová inštitúcia pravdepodobne nesplní požiadavky aktov uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov;

c)

na základe záveru, ku ktorému sa dospelo pri preskúmaní v rámci dohľadu v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. f), že opatreniami, stratégiami, procesmi a mechanizmami, ktoré uplatňuje úverová inštitúcia, a vlastnými zdrojmi a likviditou, ktoré má v držbe, sa nezabezpečuje riadne hospodárenie a krytie jej rizík.

2. Na účely článku 9 ods. 1 má ECB najmä tieto právomoci:

a)

požadovať od inštitúcií, aby mali v držbe vlastné zdroje prevyšujúce kapitálové požiadavky stanovené v aktoch uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku v súvislosti s prvkami rizika a rizikami nezahrnutými do príslušných aktov Únie;

e)

obmedziť alebo limitovať obchodnú činnosť, operácie alebo sieť inštitúcií alebo požadovať zastavenie činností, ktoré pre zdravie inštitúcie predstavujú nadmerné riziká;

f)

požadovať zníženie rizika spojeného s činnosťami, produktmi a systémami inštitúcií;

g)

požadovať od inštitúcií, aby obmedzili pohyblivú zložku odmeňovania vyjadrenú ako percentuálny podiel z čistých príjmov, ak nie je v súlade s udržiavaním zdravej kapitálovej základne;

k)

uložiť osobitné požiadavky na likviditu vrátane obmedzení nesúladu splatnosti medzi aktívami a záväzkami;

l)

požadovať dodatočné zverejnenie;

m)

kedykoľvek odvolať členov riadiaceho orgánu úverových inštitúcií, ktorí nespĺňajú požiadavky stanovené v aktoch uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku.“

b)

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby preskúmal situáciu, identifikoval opatrenia na prekonanie všetkých zistených problémov a vypracoval akčný program na prekonanie týchto problémov a časový harmonogram jeho vykonávania;

c)

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby zvolal, alebo, ak tak riadiaci orgán neurobí, priamo zvolať valné zhromaždenie akcionárov inštitúcie, a v oboch prípadoch určiť program rokovania a požadovať, aby akcionári zvážili prijatie určitých rozhodnutí;

d)

požadovať, aby bol odvolaný alebo vymenený jeden alebo viacerí členovia riadiaceho orgánu alebo vysokého manažmentu, ak sa zistí, že tieto osoby nie sú schopné vykonávať svoje povinnosti podľa článku 13 smernice 2013/36/EÚ alebo článku 9 smernice 2014/65/EÚ;

h)

získať okrem iného aj prostredníctvom kontrol na mieste a poskytnúť orgánu pre riešenie krízových situácií všetky informácie, ktoré sú potrebné na aktualizáciu plánu riešenia krízových situácií a prípravu prípadného riešenia krízovej situácie inštitúcie a ocenenia aktív a záväzkov inštitúcie podľa článku 36.“

7.

Článok 28 upravuje odvolanie vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu a článok 29 upravuje postavenie dočasného správcu.

B.

Talianske právo: TUB ( 4 )

–

zákaz pre banku vykonávať určité transakcie, hoci aj podnikovej povahy, a rozdeľovať zisk alebo iné časti kapitálu, ako aj zákaz vyplácania úrokov, pokiaľ ide o finančné nástroje, ktoré môžu byť zahrnuté do kapitálu na účely dohľadu,

–

stanovenie limitov celkovej výšky pohyblivej časti odmeňovania v banke, ak je to potrebné na zachovanie zdravej kapitálovej základne, a v prípade bánk, ktoré využívajú mimoriadne verejné podporné intervencie, stanovenie limitov celkovej odmeny štatutárnych zástupcov.

10.

Podľa článku 69 octiesdecies ods. 1 písm. a) môže Banca d’Italia (Národná banka Talianska) prijať opatrenia včasnej intervencie, ktoré sú v ňom uvedené, ak v dôsledku rýchleho zhoršenia situácie dotknutej banky alebo jej skupiny zistí alebo predpokladá najmä porušenie nariadenia č. 575/2013 a hlavy II smernice 2014/65 ( 5 ).

Všeobecný súd uviedol v bodoch 2 až 25 napadnutého rozsudku skutkové okolnosti prejednávanej veci, ktoré sú zhrnuté nižšie.

14.

Banca Carige je veľkou úverovou inštitúciou so sídlom v Taliansku, ktorá je kótovaná na burze cenných papierov a od roku 2014 podlieha priamemu prudenciálnemu dohľadu zo strany ECB v súlade s nariadením č. 1024/2013.

15.

Malacalza Investimenti a pán Vittorio Malacalza boli akcionármi Banca Carige. ( 6 )

16.

Dňa 28. decembra 2017 ECB oznámila Banca Carige svoje rozhodnutie, ktorým sa stanovujú prudenciálne požiadavky na rok 2018. Banca Carige sa následne neúspešne pokúšala navýšiť svoje vlastné zdroje tak, aby dodržala uplatniteľné požiadavky. Pokus o emisiu kapitálových nástrojov tak v roku 2018 trikrát zlyhal (v marci, máji a júni) z dôvodu nízkeho záujmu investorov.

20.

Tieto zlyhania spôsobili v predstavenstve Banca Carige nárast napätia, pokiaľ ide o spôsob nápravy nedodržania požiadaviek na vlastné zdroje a vykonania plánu rekapitalizácie z roku 2017.

21.

Uvedené nezhody viedli k viacerým odstúpeniam z funkcie, vrátane odstúpenia pána Malacalzu, v dôsledku čoho bolo potrebné vymenovať nové predstavenstvo. ( 7 )

22.

Realizácia druhej fázy narazila na odpor valného zhromaždenia akcionárov Banca Carige, ktoré neschválilo zvýšenie základného imania, čo viedlo k odstúpeniu viacerých členov predstavenstva banky. Táto skutočnosť viedla k odvolaniu predstavenstva na základe jednak článku 18 ods. 12 stanov Banca Carige a jednak článku 2386 talianskeho codice civile (Občiansky zákonník). Štyria členovia predstavenstva, ktorí neodstúpili, zostali vo funkcii na zabezpečenie bežnej správy.

26.

Dňa 1. januára 2019 ECB rozhodla v súlade s ustanoveniami TUB o zavedení dočasnej správy nad bankou, s týmito účinkami:

–

odvolanie predstavenstva banky a nahradenie bývalých členov tromi dočasnými správcami, medzi ktorými bol najmä pán Modiano a pán Innocenzi,

–

Dňa 9. augusta 2019 podpísali Banca Carige, Cassa Centrale Banca – Credito Cooperativo Italiano, FITD a dobrovoľný intervenčný fond FITD rámcovú dohodu stanovujúcu charakteristiky obchodného plánu. V tomto pláne sa okrem iného predpokladalo zvýšenie základného imania o 700 miliónov eur a emisia nových podriadených dlhopisov Tier 2.

29.

Dňa 18. septembra 2019 ECB na základe článku 56 TUB konštatovala, že plánované zvýšenie základného imania nie je v rozpore s riadnym a obozretným riadením banky. Dňa 20. septembra 2019 mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov Banca Carige schválilo zvýšenie základného imania o 700 miliónov eur.

30.

Dňa 31. januára 2020 po vykonaní zvýšenia základného imania zvolilo riadne valné zhromaždenie akcionárov Banca Carige nové predstavenstvo a novú dozornú radu. Po týchto voľbách dočasní správcovia a dozorný výbor previedli v ten istý deň správu banky na novozvolené orgány, čím ukončili dočasnú správu Banca Carige.

III. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

34.

Európskej komisii sa povolilo vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na podporu ECB.

35.

V napadnutom rozsudku (bod 28) Všeobecný súd prihliadol na skutočnosť, že žalobcovia uviedli ako dôvod mimozmluvnej zodpovednosti ECB osem nezákonných postupov, a to:

–

dostatočne závažné porušenie talianskych právnych predpisov zo strany ECB z dôvodu, že nezasiahla na účely opravy klamlivých vyhlásení členov predstavenstva Banca Carige o jej stabilite,

–

dostatočne závažné porušenie rôznych pravidiel a rôznych zásad zo strany ECB pri prijímaní opatrenia včasnej intervencie,

–

dostatočne závažné porušenie zásady proporcionality zo strany ECB v rozhodnutí o vlastných zdrojoch tým, že Banca Carige bola uložená príliš krátka lehota na to, aby mohla dodržať požiadavky, ktoré jej boli uložené v oblasti vlastných zdrojov,

–

dostatočne závažné porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery zo strany ECB tým, že akcionárom poskytla ubezpečenia o situácii Banca Carige,

IV. Konanie na Súdnom dvore

38.

Dňa 14. augusta 2024 podali Malacalza Investimenti a pán Malacalza odvolanie, ktorým navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec na Všeobecný súd. Subsidiárne navrhujú, aby Súdny dvor o žalobe priamo rozhodol tak, že ich návrhom vyhovie. Okrem toho navrhujú uložiť ECB a Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

39.

Na podporu svojho odvolania odvolatelia uvádzajú sedem odvolacích dôvodov, rozdelených do viacerých častí, ktorým predchádzajú niektoré predbežné pripomienky.

40.

43.

Jedna zo základných otázok otvorených v konaní pred Všeobecným súdom sa týkala režimu mimozmluvnej zodpovednosti Únie v oblasti prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami.

44.

ECB sa s podporou Komisie dovolávala osobitného režimu s užším rozsahom, podobného režimu v niektorých členských štátoch, ( 9 ) ktorý by obmedzoval zodpovednosť orgánov dohľadu na prípady úmyselného protiprávneho konania alebo hrubej nedbanlivosti. Tento prístup podľa názoru ECB:

–

by sa mal použiť na úrovni Únie pri uplatňovaní všeobecných zásad spoločných pre právne poriadky členských štátov uvedených v článku 340 treťom odseku ZFEÚ,

47.

Na účely rozvinutia argumentácie týchto návrhov však považujem za vhodné poznamenať, že všeobecný režim mimozmluvnej zodpovednosti vyplývajúci z judikatúry Súdneho dvora sa mi javí ako primeraný a dostatočný na určenie mimozmluvnej zodpovednosti ECB. Tento režim umožňuje ECB vykonávať svoje úlohy v oblasti prudenciálneho dohľadu bez toho, aby ju ohrozovali alebo obmedzovali sťažnosti poškodených hospodárskych subjektov vo väčšej miere, než je to v prípade iných inštitúcií Únie.

48.

Na účely výkonu právomocí v oblasti prudenciálneho dohľadu článok 4 nariadenia č. 1024/2013 priznáva ECB právomoc prijímať určité opatrenia, ( 11 ) ktorých prijatie má nasledovať po posúdení rizikového profilu dotknutých úverových inštitúcií. ECB musí vo vzťahu ku každej z nich uviesť, aké skutočnosti môžu mať vplyv na ich postavenie, a to s prihliadnutím na rozmanitosť úverových inštitúcií, ich veľkosť a podnikateľské modely. ( 12 )

49.

Opatrenia v oblasti prudenciálneho dohľadu sú „invazívnymi“ opatreniami, ktoré zasahujú do fungovania úverových inštitúcií: môžu mať zjavný vplyv na ich akcionárov, ako aj na finančný systém ako celok.

53.

Všeobecným predpokladom závažného a zjavného porušenia pravidiel Únie zo strany ECB je konanie, ktoré možno kvalifikovať ako hrubú nedbanlivosť alebo úmysel. Aj niektoré postupy ECB, ktoré sa nevyznačujú uvedenými znakmi (hrubá nedbanlivosť alebo úmysel), ale spočívajú v prijatí zjavne nesprávnych alebo neprimeraných opatrení v oblasti prudenciálneho dohľadu, však môžu viesť k vzniku jej zodpovednosti.

54.

Opakujem, že ECB prijíma svoje rozhodnutia v odborných a zložitých oblastiach, ako je prudenciálny dohľad nad finančnými inštitúciami. To však nebráni tomu, aby sa na tieto rozhodnutia vzťahovala primeraná úroveň súdneho preskúmania, čo platí pre všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ktoré bez výnimky podliehajú preskúmaniu súladu ich aktov najmä so Zmluvami a všeobecnými právnymi zásadami. ( 15 )

55.

V tejto súvislosti predstavuje žaloba vo veci mimozmluvnej zodpovednosti nepriamy prostriedok na účely preskúmania zákonnosti aktov ECB. V článku 340 treťom odseku ZFEÚ sa predovšetkým stanovuje, že ECB je povinná nahradiť akúkoľvek škodu spôsobenú ňou alebo jej zamestnancami pri plnení ich povinností v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov.

57.

Základom mojej analýzy prvej časti druhého odvolacieho dôvodu bude preto rovnaký predpoklad, z ktorého vychádzal Všeobecný súd: na ECB je potrebné uplatňovať kritériá vypracované v judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa mimozmluvnej zodpovednosti inštitúcií a orgánov Únie.

58.

Podľa uvedenej judikatúry je vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ podmienený súčasným splnením týchto podmienok: ( 18 )

–

existencia dostatočne závažného porušenia právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom,

60.

Pokiaľ ide o prvú časť uvedenej podmienky, Súdny dvor konštatoval, že:

–

„Práva jednotlivcov vznikajú nielen vtedy, keď je to výslovne priznané ustanoveniami práva Únie, ale aj z dôvodu pozitívnych alebo negatívnych povinností, ktoré tieto ustanovenia riadne vymedzeným spôsobom ukladajú tak jednotlivcom, ako aj členským štátom alebo inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie“ ( 20 ).

–

„Porušenie takýchto povinností môže zasiahnuť do práv, ktoré sú takto implicitne priznané jednotlivcom na základe dotknutých ustanovení práva Únie. Plná účinnosť týchto ustanovení a ochrana práv, ktoré majú tieto ustanovenia priznať, vyžadujú, aby jednotlivci mali možnosť získať náhradu škody“ ( 21 ).

Ako som už uviedol, moje návrhy sa na základe pokynov Súdneho dvora budú týkať výlučne prvej časti druhého odvolacieho dôvodu.

64.

V druhom odvolacom dôvode odvolatelia vytýkajú Všeobecnému súdu, že rozhodol v rozpore s článkami 69 octiesdecies a 69 noviesdecies TUB v spojení s ustanoveniami článkov 4 a 16 nariadenia č. 1024/2013, a to v súvislosti so zásadami ochrany legitímnej dôvery, rovnakého zaobchádzania, proporcionality, ochrany vlastníckeho práva, zneužitia práva a dôkazného bremena

65.

Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu sa konkrétne zameriava na článok 69 octiesdecies TUB. Podľa odvolateľov Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že ustanovenia vnútroštátneho práva prijaté s cieľom prebrať články 27 až 29 smernice 2014/59 nepriznávajú akcionárom dotknutých bánk nijaké práva.

66.

„Z uvedeného vyplýva, že článok 69 octiesdecies ods. 1 písm. a) [TUB], keďže sa obmedzuje na to, že orgánu dohľadu priznáva právomoc prijať opatrenie včasnej intervencie, ak sú na základe posúdenia, ktoré mu prináleží vykonať, splnené podmienky, ktoré stanovuje, sám osebe nepriznáva jednotlivcom práva, ktorých dodržiavania by sa mohli domáhať na súde Únie“ ( 25 ).

–

„Prípadný účinok zásahu zo strany ECB [do záujmov] akcionárov úverovej inštitúcie nemožno zohľadniť na účely vzniku mimozmluvnej zodpovednosti tejto inštitúcie, ak cieľom právnej normy, na ktorej je založený tento zásah, nie je osobitne vytvoriť alebo chrániť právo, ktoré by im bolo dostatočne vymedzeným spôsobom priznané“ ( 26 ).

–

„Treba konštatovať, že účelom článku 69 octiesdecies ods. 1 písm. a) [TUB], keďže sleduje cieľ verejného záujmu, nie je priznať práva jednotlivcom a že práve na dosiahnutie tohto cieľa bol v prejednávanej veci tento článok vykonaný prijatím opatrenia včasnej intervencie, v dôsledku čoho treba prvú výhradu zamietnuť“ ( 27 ).

67.

Podľa uvedených písmen predmetného ustanovenia môže ECB uložiť tieto opatrenia:

„a)

požadovať od inštitúcií, aby mali v držbe vlastné zdroje prevyšujúce kapitálové požiadavky stanovené v aktoch uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku v súvislosti s prvkami rizika a rizikami nezahrnutými do príslušných aktov Únie;

…

i)

obmedziť alebo zakázať, aby inštitúcia rozdeľovala výnosy akcionárom, spoločníkom alebo držiteľom nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, keď tento zákaz nepredstavuje prípad zlyhania inštitúcie;

71.

Najmä opatrenie včasnej intervencie uložené Banca Carige [na základe článku 16 ods. 2 písm. i) nariadenia č. 1024/2013], ktorým sa tejto banke zakázalo alebo obmedzilo, aby rozdeľovala dividendy akcionárom, spoločníkom alebo držiteľom nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, malo priamy vplyv na základné právo akcionára akciovej spoločnosti, a to na výplatu dividend z jeho akcií.

72.

Ďalšie opatrenia včasnej intervencie, ktoré ECB nariadila Banca Carige, ( 30 ) boli zamerané na nápravu rozhodnutí tejto inštitúcie s cieľom zastaviť zhoršovanie jej finančnej situácie. Všetky tieto opatrenia mali rovnako vplyv na práva akcionárov banky.

73.

V prípade, že by tieto opatrenia včasnej intervencie bolo možné posúdiť ako zjavne nesprávne alebo neprimerané, ECB by zapríčinila zhoršenie finančnej situácie Banca Carige, čím by akcionárom banky vznikla ujma na ich právach. Zo strany ECB by išlo o porušenie ustanovení nariadenia č. 1024/2013, ktoré by mohlo zároveň voči akcionárom predstavovať ujmu na právach, ktoré im implicitne vyplývajú z uvedeného aktu práva Únie.

77.

Ak pani Corneliová bola oprávnená podať žalobu o neplatnosť rozhodnutia ECB týkajúceho sa dočasnej správy nad bankou (keďže vzhľadom na jej postavenie akcionárky bola priamo a individuálne dotknutá a mala záujem na podaní žaloby o neplatnosť), z uvedeného je logické usudzovať, že sa mohla dovolávať aj mimozmluvnej zodpovednosti ECB za predmetné rozhodnutie.

78.

Ustanovenia upravujúce opatrenia týkajúce sa dočasnej správy nad úverovou inštitúciou, ktoré prijíma ECB, preto podľa Súdneho dvora implicitne priznávajú akcionárom dotknutej inštitúcie jednak možnosť napadnúť tieto opatrenia na súde, jednak prípadné právo podať voči ECB žalobu na účely vyvodenia jej mimozmluvnej zodpovednosti.

79.

Pri uplatnení tejto úvahy na právnu situáciu spoločnosti Malacalza Investimenti a pána Malacalzu v súvislosti s opatrením dočasnej správy nad Banca Carige sa domnievam, že situácia pani Corneliovej a situácie odvolateľov v prejednávanej veci sú porovnateľné. Malacalza Investimenti a pán Malacalza boli preto aktívne legitimovaní na podanie žaloby o neplatnosť opatrenia včasnej intervencie a tiež na podanie žaloby vo veci mimozmluvnej zodpovednosti ECB.

82.

Uvedený záver je potrebné porovnať s (pomerne obmedzenou) judikatúrou Súdneho dvora, ktorou sa uznáva existencia ustanovení práva Únie nepriznávajúcich práva jednotlivcom v súvislosti so vznikom mimozmluvnej zodpovednosti inštitúcií samotnej Únie.

83.

Pokiaľ ide o finančnú oblasť, Súdny dvor v rozsudku Paul a i. ( 36 ) zamietol návrh na náhradu škody na základe konštatovania, že cieľom predmetných ustanovení v danej veci nie je priznať práva jednotlivcom.

84.

Rozsudok

Paul a i. sa týkal ustanovení, ktorých cieľom bolo okrem iného chrániť vkladateľov úverových inštitúcií. Predmetné ustanovenia sa vyznačovali vysokou mierou zložitosti, pričom sa v nich výslovne neodkazovalo na práva jednotlivcov. ( 37 )

86.

V súvislosti s rovnakou oblasťou intervencie však Súdny dvor neskôr rozhodol, že „článok 1 ods. 3 bod i) smernice 94/19… predstavuje právnu normu, ktorá priznáva práva jednotlivcom, ktoré vkladateľom umožňujú podať žalobu o náhradu škody spôsobenej neskorým vrátením vkladov“ ( 42 ).

87.

Na základe rozsudkov Paul a i. a Kantarev je v danej oblasti zložité identifikovať jednotné kritérium. S cieľom dospieť k primeranej odpovedi je preto potrebné pristúpiť k výkladu každého ustanovenia s ohľadom na jeho účel a kontext.

88.

Aj v oblastiach, ktoré sa netýkajú finančnej regulácie, vyhlásil Súdny dvor rozsudky, v ktorých neuznal, že cieľom porušeného ustanovenia práva Únie by bolo priznať práva jednotlivcom:

90.

Kým v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú uvedené rozsudky, môže byť takýto dôsledok prijateľný, v iných oblastiach vyznačujúcich sa výraznejším (a negatívnym) vplyvom príslušných ustanovení na právne postavenie a finančné pomery dotknutých osôb tento záver neplatí.

91.

Ako som už uviedol, opatrenia včasnej intervencie, ktoré ECB prijala voči Banca Carige, priamo a nepriamo bránili výkonu práv akcionárov, čo malo negatívny vplyv na ich právne postavenie a finančné pomery. Na túto nespornú skutočnosť nemá nijaký vplyv to, že intervencia ECB sledovala v čase prijatia predmetných opatrení cieľ vo všeobecnom záujme spočívajúci v zachovaní finančnej stability Únie.

92.

Uvedení akcionári preto mohli získať náhradu škody, keďže opatrenia včasnej intervencie mali nielen negatívny vplyv na ich majetkové práva, ale zároveň predstavovali zjavne závažné porušenie ustanovenia práva Únie, pričom medzi porušením a vzniknutou škodou existovala príčinná súvislosť.

Článok 61 prvý odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje, že v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu môže Súdny dvor v danej veci vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu.

96.

Vzhľadom na veľmi obmedzený charakter môjho preskúmania predmetného odvolania, ktoré sa vzťahuje len na prvú časť druhého odvolacieho dôvodu, nie som v postavení, aby som Súdnemu dvoru navrhol, aby v tejto veci vydal konečný rozsudok sám. Za týchto okolností a vzhľadom na skutočnosť, že vyhovenie uvedenej časti druhého odvolacieho dôvodu vedie k potrebe vecného posúdenia tvrdení, ktoré odvolatelia uviedli v konaní pred Všeobecným súdom, sa mi javí ako obozretnejšie vrátiť túto vec na rozhodnutie Všeobecného súdu.

VIII. O trovách

97.

Z rovnakých dôvodov nie je vhodné, aby som sa vyjadroval k náhrade trov konania.

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190 ).

( 4 ) Legislatívny dekrét č. 385 z 1. septembra 1993 – Konsolidované znenie právnych predpisov v oblasti bankovníctva a poskytovania úverov (GURI č. 230 z 30. septembra 1993 a riadna príloha GURI č. 92; ďalej len „TUB“).

( 5 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1 ) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 349 ).

( 6 ) V čase podania žaloby Malacalza Investimenti vlastnila 15288774 kmeňových akcií predstavujúcich približne 2,016 % základného imania banky a pán Malacalza vlastnil 121017 kmeňových akcií predstavujúcich približne 0,011 % základného imania banky. Pán Malacalza bol tiež členom a podpredsedom predstavenstva banky v období od 31. marca 2016 do 3. augusta 2018.

( 7 ) Akcionári banky na mimoriadnom valnom zhromaždení 20. septembra 2018 vymenovali nových členov predstavenstva, pričom pána Modiana vymenovali do funkcie predsedu a pána Innocenziho do funkcie generálneho riaditeľa.

( 14 ) V súvislosti s vnútroštátnym režimom mimozmluvnej zodpovednosti slovinského orgánu prudenciálneho dohľadu nad finančnými inštitúciami za ozdravné opatrenia voči finančným inštitúciám, v rozsudku z 13. septembra 2022, Banka Slovenije ( C‑45/21 , EU:C:2022:670 , bod 75 ), Súdny dvor konštatoval, že „vzhľadom na vysoký stupeň zložitosti a naliehavosti, ktorý charakterizuje vykonanie reorganizačných opatrení v zmysle smernice 2001/24, však takýto režim zodpovednosti nemožno uplatniť na škody vyplývajúce z vykonávania týchto opatrení vnútroštátnou centrálnou bankou bez toho, aby sa vyžadovalo, že porušenie povinnosti náležitej starostlivosti, ktoré sa jej vytýka, má závažný charakter“.

( 15 ) Rozsudky z 23. apríla 1986, Les Verts/Parlamento ( 294/83 , EU:C:1986:166 , bod 23 ); z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia ( C‑402/05 P a C‑415/05 P , EU:C:2008:461 , bod 281 ), a z 26. júna 2012, Poľsko/Komisia ( C‑336/09 P , EU:C:2012:386 , bod 36 ).

( 16 ) Rozsudok z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame ( C‑46/93 a C‑48/93 , EU:C:1996:79 , bod 79 ).

( 17 ) Rozsudky z 25. marca 2021, Bălgarska Narodna Banka ( C‑501/18 , EU:C:2021:249 , bod 121 ), a zo 4. októbra 2018, Kantarev ( C‑571/16 , EU:C:2018:807 ; ďalej len „rozsudok Kantarev“, body 126 až 128).

( 18 ) Rozsudky z 5. marca 2024, Kočner/Europol ( C‑755/21 P , EU:C:2024:202 ; ďalej len „rozsudok Kočner/Europol“, bod 117); z 28. júna 2022, Komisia/Španielsko (Porušenie práva Únie zákonodarcom) ( C‑278/20 , EU:C:2022:503 , bod 31 ); z 10. septembra 2019, HTTS/Rada ( C‑123/18 P , EU:C:2019:694 , bod 32 ); Kantarev (bod 94), a zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia ( C‑352/98 P , EU:C:2000:361 , bod 42 ).

( 25 ) Napadnutý rozsudok (bod 122).

( 26 ) Napadnutý rozsudok (bod 124).

( 27 ) Napadnutý rozsudok (bod 129).

( 28 ) Ide o rozhodnutie ECB/SSM/2016 — F1T87K3OQ20V1UORLH26/26 ECB z 9. decembra 2016, ktorým sa stanovujú požiadavky na základe článkov 69 octiesdecies a 69 noviesdecies TUB voči Banca Carige; a rozhodnutie ECB/SSM/2016 — F1T87K3OQ20V1UORLH26/25 ECB z 9. decembra 2016, ktorým sa stanovujú požiadavky prudenciálneho dohľadu voči Banca Carige, body 1.3.2, 1.3.3 a 1.3.4.

( 29 ) Podľa odôvodnenia 47 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES ( Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338 ), „dohľad na konsolidovanom základe nad inštitúciami sa zameriava na ochranu záujmov vkladateľov a investorov inštitúcií a na zabezpečenie stability finančného systému“.

( 30 ) Ide o opatrenia stanovené v článku 16 ods. 2 písm. a), j) a k) nariadenia č. 1024/2013: požadovať vlastné zdroje prevyšujúce kapitálové požiadavky stanovené v aktoch uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku v súvislosti s prvkami rizika a rizikami nezahrnutými do príslušných aktov Únie; požiadavky na ďalšie alebo častejšie podávanie správ vrátane podávania správ o pozíciách v oblasti kapitálu a likvidity a osobitné požiadavky na likviditu vrátane obmedzení nesúladu splatnosti medzi aktívami a záväzkami.

( 37 ) Rozsudok Paul a i. (bod 42). Hlavným cieľom týchto ustanovení, platných v danom čase, bolo dosiahnuť vzájomné uznávanie povolení a systémov prudenciálneho dohľadu, čo umožňovalo vydávať bankám jediné povolenie platné v celej Únii a uplatňovať zásadu dohľadu zo strany členského štátu pôvodu.

( 38 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov ( Ú. v. ES L 135, 1994, s. 5 ; Mim. vyd. 06/002, s. 252).

( 39 ) Rozsudok Paul a i. (bod 45).

( 40 ) Rozsudok Paul a i. (bod 43).

( 41 ) Rozsudok Kantarev (bod 90), a rozsudok Paul a i. (bod 32).

( 42 ) Rozsudok Kantarev (bod 4 výroku). V bodoch 102 až 104 tohto rozsudku Súdny dvor vysvetlil, že konštatovanie nedostupnosti vkladov má priamy vplyv na právne postavenie vkladateľa, lebo toto konštatovanie aktivuje mechanizmus ochrany vkladov, a teda vyplatenie vkladateľov. V rozsudku z 25. marca 2021, Bălgarska Narodna Banka ( C‑501/18 , EU:C:2021:249 , bod 60 ) Súdny dvor uviedol, že článok 7 ods. 6 smernice 94/19 sa má vykladať v tom zmysle, že právo vkladateľa na náhradu, ktoré stanovuje, sa vzťahuje len na vrátenie nedostupných vkladov tohto vkladateľa prostredníctvom systému ochrany vkladov vo výške stanovenej v článku 7 ods. 1a tejto smernice.