C-604/24

62024CC0604

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 18. decembra 2025 ( 1 )

Vec C‑604/24

FARMAKEIO YZ & SIA O.E.

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Humánne lieky – Lieky, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis – Zákaz predaja na diaľku verejnosti – Ochrana verejného zdravia – Preskúmanie primeranosti“

I. Úvod

1.

Prejednávaná vec sa týka výkladu článku 85c smernice 2001/83/ES ( 2 ), ktorý upravuje uvádzanie liekov na trh online. V odseku 1 tohto ustanovenia sú stanovené podmienky, ktorým podlieha ponuka predaja liekov na diaľku verejnosti prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti. V odseku 2 tohto ustanovenia sa uznáva právomoc členského štátu určenia takýchto liekov stanoviť pre ich maloobchodnú distribúciu podmienky odôvodnené ochranou verejného zdravia. Vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby spresnil rozsah tejto právomoci s cieľom určiť, či členský štát môže zakázať online predaj určitých liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis (ďalej len „LNP“).

II. Právny rámec

A.

fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka lieky, je oprávnená alebo má povolenie dodávať lieky verejnosti, a to aj na diaľku, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, v ktorom je táto osoba usadená;

b)

osoba uvedená v písmene a) oznámila členskému štátu, v ktorom je táto osoba usadená, prinajmenšom tieto informácie:

i)

meno alebo názov spoločnosti a trvalú adresu miesta, z ktorého sa tieto lieky dodávajú;

ii)

c)

lieky sú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu miesta určenia v súlade s článkom 6 ods. 1;

d)

bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na informácie uvedené v [smernici 2000/31/ES ( 5 )], na webovej stránke ponúkajúcej lieky sú uvedené prinajmenšom tieto informácie:

i)

kontaktné informácie príslušného orgánu alebo orgánu, ktorý bol informovaný podľa písmena b);

6. Bez toho, aby bola dotknutá smernica [2000/31] a podmienky uvedené v tejto hlave, členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na to, aby zabezpečili, aby iné osoby ako uvedené v odseku 1, ktoré ponúkajú lieky na predaj na diaľku verejnosti prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti a ktoré pôsobia na ich území, podliehali účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám.“

2. Smernica 2000/31

3.

Článok 3 smernice 2000/31, nazvaný „Vnútorný trh“, stanovuje:

„1. Každý členský štát zabezpečí, aby služby informačnej spoločnosti poskytované poskytovateľom služieb, ktorý má sídlo na jeho území, boli v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú v príslušnom členskom štáte a ktoré spadajú do koordinovanej oblasti.

2. Členské štáty nemôžu z dôvodov spadajúcich do koordinovanej oblasti obmedziť slobodu poskytovania služieb informačnej spoločnosti z iného členského štátu.

–

verejného záujmu, najmä z dôvodu prevencie, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov, vrátane ochrany neplnoletých osôb a boja proti všetkým formám podnecovania nenávisti z dôvodu rasy, pohlavia, náboženstva alebo štátnej príslušnosti a hanobenia ľudskej dôstojnosti jednotlivých osôb,

–

ochrany zdravia obyvateľstva,

–

…

–

požiadal členský štát uvedený v odseku 1, aby prijal opatrenia a tento takéto opatrenia neprijal, alebo boli neprimerané,

–

oznámi Komisii a členskému štátu uvedenému v odseku 1 svoj úmysel prijať také opatrenia.

5. Členské štáty môžu v naliehavom prípade prijať výnimku z podmienok ustanovených v odseku 4 písm. b). Ak ide o takýto prípad, opatrenia musia byť čo najskôr oznámené Komisii a členskému štátu uvedenému v odseku 1, s uvedením dôvodov, prečo členský štát považuje prípad za naliehavý.

…“

Správna rada [Štátneho úradu pre lieky] uloží priestupcovi pokutu vo výške od dvadsaťtisíc (20000) eur do stotisíc (100000) eur a v prípade opakovaného priestupku od päťdesiattisíc (50000) eur do dvestotisíc (200000) eur. Uvedené sankcie možno uložiť súbežne popri akomkoľvek inom treste.“

III. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej, konanie na Súdnom dvore a prejudiciálne otázky

5.

Žalobkyňa vo veci samej, spoločnosť Farmakeio YZ & Sia, prevádzkuje kamennú lekáreň a jej predmetom činnosti je okrem iného aj online predaj „tovaru uvádzaného na trh lekárňou v súlade s právnymi predpismi vo farmaceutickej oblasti“.

6.

Žalobou z 25. mája 2022 táto spoločnosť podala na Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada, Grécko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, návrh na zrušenie napadnutého aktu, ktorým sa mení skoršia právna úprava v rozsahu, v akom sa povoľuje predaj na diaľku verejnosti prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti online lekárňami, ktoré sú držiteľmi osvedčenia, tých liekov, ktoré sú v súlade s ich povolením na uvedenie na trh zatriedené do podkategórie VPL v rámci kategórie LNP.

9.

Orgány, ktoré vydali napadnutý akt, a lekárnická komora tvrdia, že prijatie tohto aktu na základe článku 85c ods. 2 smernice 2001/83 bolo odôvodnené dôvodmi všeobecného záujmu. Títo účastníci konania tvrdia, že možnosť online lekární predávať bez rozdielu všetky LNP a nehradené lieky podľa predchádzajúceho režimu by mala za následok sprístupnenie na online predaj viac ako 1000 druhov liekov, čím by sa sťažila kontrola nadmernej spotreby liekov a obchodovania s falšovanými alebo nevhodnými liekmi.

10.

Lekárnická komora tiež v prvom rade tvrdí, že online predaj liekov vrátane LNP predstavuje riziko pre verejné zdravie, lebo „v podstate zbavuje lekárnika možnosti skontrolovať, kto je konečným užívateľom“, a odstraňuje „záruku bezpečnosti, ktorú poskytuje osobný výdaj liekov lekárnikom“, zatiaľ čo v prípade VPL takéto riziká vzhľadom na ich osobitné vlastnosti neexistujú. Ďalej podľa gréckeho štátu a lekárnickej komory distribúcia všetkých LNP a nehradených liekov online lekárňami nezodpovedá v Grécku žiadnej potrebe „z dôvodu optimálneho a racionálneho geografického rozmiestnenia“ lekární na gréckom území. Lekárnická komora napokon na podporu svojich tvrdení uvádza ďalšie členské štáty Únie, konkrétne Cyprus a Portugalsko, ktoré podľa nej obmedzujú dostupnosť LNP prostredníctvom internetu.

11.

Za týchto podmineok Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada) rozhodnutím zo 16. júla 2024, ktoré bolo doručené Súdnemu dvoru 16. septembra 2024, rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

4.

V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku, má vnútroštátny súd preskúmať primeranosť reštriktívneho opatrenia z negatívneho hľadiska, teda overiť len to, či je obmedzenie zjavne neprimerané, respektíve zjavne nie nevyhnutné, alebo z pozitívneho hľadiska, teda overiť, či je obmedzenie vhodným a absolútne nevyhnutným opatrením na ochranu verejného zdravia?“

12.

Písomné pripomienky predložila žalobkyňa vo veci samej a lekárnická komora, grécka a talianska vláda, ako aj Európska komisia. Vo veci sa nekonalo pojednávanie.

IV. Analýza

A.

15.

Pokiaľ ide o článok 85c smernice 2001/83, Súdny dvor už rozhodol, že v súlade s jeho prvým odsekom členské štáty musia povoliť predaj LNP i na diaľku verejnostprostredníctvom služieb informačnej spoločnosti. Zákaz ponúkania na predaj na diaľku verejnosti na základe právnej úpravy členského štátu je totiž prípustný len v prípade liekov viazaných na lekársky predpis ( 7 ).

16.

Okrem toho, pokiaľ ide o LNP, podľa článku 85c ods. 1 smernice 2001/83 členským štátom prináleží zabezpečiť, aby takéto lieky boli ponúkané na predaj na diaľku verejnosti prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti v súlade so súborom podmienok uvedených v tomto ustanovení.

17.

Treba uviesť, že hlava VIIa smernice 2001/83, ktorá obsahuje okrem iného aj článok 85c, bola zavedená smernicou 2011/62 s cieľom, ako sa uvádza v odôvodnení 21 tejto smernice, reagovať na „nezanedbateľné riziko pre verejné zdravie“ spojené s predajom falšovaných liekov verejnosti prostredníctvom internetu. Smernica 2011/62 bola teda opatrením, ktorým chcel normotvorca Únie reagovať na riziká spojené s narastajúcim významom uvádzania liekov na trh online.

21.

Pre úplnosť treba uviesť, že podmienka stanovená v článku 85c ods. 1 písm. a) smernice 2001/83, ktorá sa týka osôb oprávnených alebo majúcich povolenie vykonávať online predaj liekov , má osobitné postavenie, keďže členské štáty majú právomoc určiť, ktoré osoby sú týmito osobami. Podľa tohto ustanovenia sa totiž existencia povolenia alebo oprávnenia musí preskúmať v súlade s „právnymi predpismi členského štátu, v ktorom je táto osoba usadená“.

22.

Okrem tejto osobitnej podmienky sú však podmienky, ktorým podlieha predaj LNP prostredníctvom služby informačnej spoločnosti, predmetom harmonizácie vykonanej článkom 85c ods. 1 smernice 2001/83. Toto konštatovanie ma privádza k preskúmaniu článku 85c ods. 2 tejto smernice, ktorý sa týka podmienok zavedených členskými štátmi pre maloobchodnú distribúciu liekov na ich území.

2. Podmienky pre maloobchodnú distribúciu

23.

V tejto súvislosti je pojem „maloobchodná distribúcia“ použitý, prinajmenšom v niektorých jazykových verziách ( 12 ), aj v článku 40 ods. 2 smernice 2001/83, ktorý stanovuje, že niektoré činnosti nepodliehajú povinnosti mať povolenie potrebné na výrobu liekov. Podľa tohto ustanovenia totiž platí, že „[takéto] povolenie sa… nevyžaduje na prípravu, rozdeľovanie alebo na zmeny balenia alebo prezentácie výlučne pre maloobchodné dodávky, keď tieto činnosti vykonávajú lekárnici v lekárňach alebo osoby s legálnym povolením vykonávať tieto činnosti v členských štátoch“. Táto okolnosť môže byť indíciou, pokiaľ ide o skutočnosť, že v prípade smernice 2001/83 pojem „maloobchodná distribúcia“ zahŕňa určité činnosti vykonávané v rámci distribúcie liekov, ktoré však nepatria do veľkoobchodnej distribúcie. Z toho vyplýva, že tento pojem v zmysle článku 85c ods. 2 tejto smernice označuje činnosti uskutočnené s cieľom dodať liek zákazníkovi, ktoré idú nad rámec jednoduchého dodania tovaru.

26.

Tento výklad potvrdzujú odôvodnenia 21 až 24 smernice 2011/62, ktoré sa týkajú oblasti upravenej v článku 85c ods. 2 smernice 2001/83.

27.

V odôvodnení 21 smernice 2011/62 sa tak uvádza, že „treba zohľadniť skutočnosť, že špecifické podmienky vzťahujúce sa na maloobchodnú distribúciu liekov verejnosti nie sú na úrovni Únie harmonizované, a preto môžu členské štáty stanoviť podmienky na dodávanie liekov verejnosti v rámci obmedzení stanovených v Zmluve o [FEÚ]“.

28.

Z týchto štyroch odôvodnení smernice 2011/62 a z rozsudku Apothekerkammer des Saarlandes a i. ( 13 ) – na ktorý odkazujú odôvodnenia 22 a 23 tejto smernice ‑ vyplýva, že podmienky dodávania liekov verejnosti sa týkajú najmä spôsobov uvádzania liekov na maloobchodný trh a predovšetkým možnosti vyhradiť maloobchodný predaj liekov výlučne lekárnikom, ktorí sú skutočne profesijne nezávislí.

32.

Právomoc členských štátov „v zásade… obmedziť maloobchodný predaj liekov len lekárnikom“, uvedená v odôvodnení 23 smernice 2011/62, je teraz uznaná v článku 85c ods. 1 písm. a) smernice 2001/83, ktorý stanovuje, že členské štáty určia fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú oprávnené alebo majú povolenie dodávať lieky na diaľku verejnosti.

33.

Právomoc členských štátov stanoviť ďalšie podmienky pre distribúciu liekov ponúkaných na online predaj je zas uznaná v článku 85c ods. 2 smernice 2001/83. Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 24, 25 a 31 vyššie táto právomoc umožňuje členskému štátu určiť spôsoby uvádzania takýchto liekov na trh prostredníctvom podmienok, ktoré sa týkajú činností vykonávaných s cieľom ich distribúcie zákazníkom na jeho území. Vzhľadom na to, že táto právomoc zahŕňa určité povinnosti a zákazy týkajúce sa činností súvisiacich so všetkými liekmi, vzťahuje sa uvedená právomoc a priori aj na zákaz uvádzania niektorých liekov na trh.

34.

Súdny dvor v uvedenom rozsudku rozlišoval medzi službou spočívajúcou v predaji LNP a sprostredkovateľskou službou, v rámci ktorej poskytovateľ nezohráva úlohu predávajúceho. Súdny dvor ďalej usúdil, že v takomto prípade by dotknutá služba nespadala pod pojem „podmienky maloobchodnej distribúcie “ liekov ponúkaných na predaj na diaľku verejnosti v zmysle článku 85c ods. 2 smernice 2001/83 a na základe tohto ustanovenia by nemohla byť ani zakázaná ( 14 ). Povedané slovami Súdneho dvora, článok 85c ods. 1 tejto smernice totiž výslovne stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa lieky ponúkali na predaj na diaľku verejnosti prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti. Bolo by preto nekoherentné konštatovať, že využívanie takejto služby by členské štáty mohli zakázať na základe článku 85c ods. 2 uvedenej smernice ( 15 ).

38.

Treba poznamenať, že prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania sa netýka podmienky, ktorá by bránila uvádzaniu liekov na trh online prostredníctvom konkrétnej služby informačnej spoločnosti, ale podmienky, ktorá vylučuje určité lieky z online predaja. Na prejednávanú vec je však možné s určitými úpravami uplatniť odôvodnenie, ktoré Súdny dvor použil v rozsudku Doctipharma.

39.

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa liekov, článok 85c ods. 1 písm. c) smernice 2001/83 stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa na predaj liekov na diaľku verejnosti prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti vzťahovala okrem iného podmienka, že lieky sú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu miesta určenia v súlade s článkom 6 ods. 1 tejto smernice, ktorý stanovuje, že žiadny liek sa nesmie uviesť na trh členského štátu, pokiaľ preň príslušné orgány tohto členského štátu alebo Komisia nevydali povolenie na uvedenie na trh. Preto je vydávanie takýchto liekov cez internet možné len vtedy, ak im bolo udelené povolenie na uvedenie na trh v členskom štáte určenia ( 16 ).

43.

Tvrdenia lekárnickej komory, podľa ktorých viaceré členské štáty zaviedli obmedzenia týkajúce sa online predaja liekov, nespochybňujú túto úvahu. Z prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že lekárnická komora odkazuje najmä na riešenia prijaté v cyperskom práve ( 18 ) a v portugalskom práve ( 19 ), ktoré spomína aj vo svojich písomných pripomienkach ( 20 ).

44.

Z mojich prieskumov týkajúcich sa príslušných právnych predpisov a z informácií uvedených na oficiálnych webových stránkach príslušných vnútroštátnych orgánov ( 21 ) vyplýva, že niektoré členské štáty vyhradzujú lekárnikom nielen predaj LNP, ale aj ich výdaj zákazníkom. Existuje aj prax spočívajúca vo vytváraní podkategórií LNP s cieľom podriadiť ich maloobchodnú distribúciu osobitným podmienkam.

45.

Bez toho, aby som sa chcel vyjadriť k súladu riešení prijatých daným členským štátom s právom Únie, uvádzam, že treba rozlišovať medzi vnútroštátnymi opatreniami, ktoré vymedzujú spôsoby uvádzania na trh LNP, ktorých predaj musí členský štát v zásade povoliť za podmienok stanovených v článku 85c ods. 1 smernice 2001/83, a vnútroštátnymi opatreniami, ktoré, tak ako opatrenie dotknuté vo veci samej, zakazujú online predaj takýchto liekov alebo majú takýto účinok.

Za týchto okolností nie je potrebné odpovedať na tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku, keďže tieto otázky boli položené pre prípad, že by Súdny dvor odpovedal na prvé dve otázky v tom zmysle, že členský štát určenia LNP môže zakázať ich predaj na svojom území. Napriek tomu ich však pre úplnosť preskúmam pre prípad, ak by sa Súdny dvor nestotožnil s mojou analýzou.

B.

O tretej prejudiciálnej otázke

49.

Svojou treťou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či dôvody uvádzané na odôvodnenie zákazu, o ktorý ide vo veci samej, konkrétne boj proti „polyfarmácii“ a „obchodovaniu s falšovanými alebo nevhodnými liekmi“, predstavujú platné dôvody ochrany verejného zdravia z hľadiska článku 85c ods. 2 smernice 2001/83.

50.

53.

Z týchto dôvodov, ak by Súdny dvor považoval za potrebné preskúmať tretiu otázku, navrhujem odpovedať na ňu tak, že dôvody boja proti „polyfarmácii“ liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, chápaného ako predchádzanie ich nadmernému užívaniu a nesprávnemu užívaniu, a boja proti „obchodovaniu s falšovanými alebo nevhodnými liekmi“ predstavujú platné dôvody ochrany verejného zdravia z hľadiska článku 85c ods. 2 smernice 2001/83.

54.

Pre úplnosť dodávam, že skutočnosť, že normotvorca Únie v článku 85c ods. 1 smernice 2001/83 harmonizoval určité aspekty ponuky online predaja liekov s cieľom chrániť verejné zdravie pred hrozbou spojenou s predajom falšovaných liekov, nemôže členskému štátu brániť vo výkone právomoci priznanej v článku 85c ods. 2 tejto smernice s cieľom dosiahnuť rovnaký cieľ. Potenciálne nadbytočná alebo nadmerná povaha podmienky zavedenej členským štátom sa totiž musí preskúmať v rámci posúdenia jej primeranosti. Teraz preskúmam štvrtú prejudiciálnu otázku, ktorá sa týka tejto problematiky.

C.

O štvrtej prejudiciálnej otázke

58.

V tejto súvislosti sa v odôvodneniach 21 a 24 smernice 2011/62, ktoré sa týkajú oblasti upravenej v článku 85c smernice 2001/83, uvádza, že podmienky pre maloobchodnú distribúciu liekov ponúkaných na online predaj možno stanoviť „v rámci obmedzení stanovených v [Zmluve o FEÚ]“ a že „by nemali neprimerane obmedzovať fungovanie vnútorného trhu“.

59.

Tieto vyjadrenia sú indíciou o tom, že výkon právomoci, ktorou členské štáty disponujú na základe článku 85c ods. 2 smernice 2001/83, podlieha kritériám, ktoré sa do značnej miery prekrývajú s kritériami, ktorým podliehajú vnútroštátne opatrenia predstavujúce obmedzenia základných slobôd zaručených Zmluvou o FEÚ ( 27 ). Na účely posúdenia súladu zákazu, o ktorý ide vo veci samej, s právom Únie bude teda potrebné v rámci posúdenia jeho primeranosti preskúmať, či tento zákaz sleduje cieľ uvedený v tomto ustanovení, či je vhodný na zabezpečenie tohto cieľa a či nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

60.

Okrem toho nič nenasvedčuje tomu, že prostredníctvom smernice 2011/62 mal normotvorca Únie pri konkretizácii podmienok, za ktorých môže členský štát odôvodniť obmedzenie jednej zo základných slobôd vnútorného trhu, v úmysle odchýliť sa od klasického testu proporcionality.

Na druhej strane Súdny dvor vo svojej judikatúre prijatej pred nadobudnutím účinnosti smernice 2011/62 v súvislosti s preskúmaním obmedzenia voľného pohybu tovaru z hľadiska článku 28 ES (teraz článok 34 ZFEÚ) konštatoval, že z príchodu internetu ako nástroja cezhraničného predaja vyplýva, že dosah a z tohto dôvodu aj účinok zákazu zásielkového predaja by mal byť preskúmaný v „širšom“ kontexte. Takýto zákaz totiž viac prekáža lekárňam nachádzajúcim sa mimo členského štátu, ktorý ho zaviedol, než lekárňam nachádzajúcim sa na jeho území. Ak v prípade lekární nachádzajúcich sa na jeho území sotva možno namietať proti tomu, že tento zákaz ich pripravuje o dodatočný alebo alternatívny prostriedok dosiahnutia vnútroštátneho trhu konečných spotrebiteľov liekov, zostáva pravdou, že majú možnosť predávať lieky vo svojich lekárňach. Naopak, internet by bol pre lekárne, ktoré nie sú usadené na území dotknutého členského štátu, dôležitejším prostriedkom na priamy prienik na uvedený trh ( 28 ).

64.

Výklad, podľa ktorého podmienky v zmysle článku 85c ods. 2 smernice 2001/83 musia podliehať klasickému testu proporcionality, je podporený novšou judikatúrou, ktorá odkazuje na toto ustanovenie.

65.

V rozsudku A ( 29 ) tak Súdny dvor po tom, ako uviedol, že zákaz uskutočňovania rozsiahlej reklamnej kampane sleduje cieľ ochrany verejného zdravia uvedený okrem iného v článku 85c ods. 2 smernice 2001/83, poskytol usmernenia umožňujúce vnútroštátnemu súdu rozhodnúť o tom, či tento zákaz jednak je spôsobilý dosiahnuť sledovaný cieľ a jednak nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na zabezpečenie dosiahnutia tohto cieľa ( 30 ).

D.

Cezhraničný rozmer elektronického obchodu

1. Nastolenie problému

69.

Keďže cezhraničný rozmer je v súčasnosti nezanedbateľným aspektom elektronického obchodu s liekmi ( 31 ) a spôsoby uvádzania LNP na trh sa v jednotlivých členských štátoch líšia ( 32 ), vzniká otázka, či členský štát môže uplatňovať svoje vlastné podmienky pre maloobchodnú distribúciu liekov na svojom území aj voči poskytovateľovi usadenému v inom členskom štáte.

70.

73.

V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že spor vo veci samej nemá cezhraničný rozmer. Vnútroštátny súd je totiž gréckym súdom, spor sa týka vnútroštátnej právnej úpravy tohto členského štátu a žalobkyňa vo veci samej má pravdepodobne sídlo v Grécku.

74.

Ďalej vnútroštátny súd rozhoduje o žalobe o neplatnosť, ktorú podala žalobkyňa vo veci samej. Tento súd preskúmava v tomto rámci zákonnosť napadnutého aktu z hľadiska článku 85c smernice 2001/83 a z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že by sa mohol vyjadriť aj k cezhraničnému rozmeru zákazu, o ktorý ide vo veci samej.

75.

Napokon, ak článok 85c ods. 1 a 2 smernice 2001/83 bráni zákazu maloobchodnej distribúcie liekov, ktorý členský štát zamýšľa uložiť na svojom území, nie je potrebné skúmať toto ustanovenie z hľadiska smernice 2000/31. Tento zákaz bude totiž v rozpore s právom Únie a členský štát ho nebude môcť uložiť ani vnútroštátnym poskytovateľom, ani poskytovateľom usadeným v iných členských štátoch. Analýza článku 3 tejto smernice je teda relevantná len v prípade, ak by sa konštatovalo, že zákaz, o ktorý ide vo veci samej, predstavuje podmienku pre maloobchodnú distribúciu v zmysle článku 85c ods. 2 smernice 2001/83 a toto ustanovenie v spojení s jeho odsekom 1 nebráni tomuto zákazu. V súlade s mojím návrhom odpovede na prvú a druhú prejudiciálnu otázku však článok 85c ods. 1 a 2 tejto smernice bráni takémuto zákazu, takže nie je potrebné zaoberať sa jeho súladom so smernicou 2000/31.

Vzniká teda otázka, či zákaz online predaja určitých liekov predstavuje požiadavku patriacu do koordinovanej oblasti v zmysle smernice 2000/31, alebo či je z tejto oblasti vylúčený z dôvodu, že sa uplatňuje na tovar ako taký.

79.

V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku Deutscher Apothekerverband ( 35 ) naznačil, že zákaz zásielkového predaja všetkých LNP sa netýka samotných vlastností výrobkov, ale upravuje spôsoby ich predaja.

80.

Je pravda, že by bolo možné tvrdiť, že zákaz, o ktorý ide vo veci samej, nepriamo určuje vlastnosti liekov, ktoré sa môžu predávať online, a teda je vylúčený z koordinovanej oblasti. Tento zákaz sa totiž nevzťahuje na LNP, ktoré sú podľa svojich vlastností ( 36 ) zatriedené do podkategórie VPL. Z tohto pohľadu by cieľom uvedeného zákazu bolo vylúčiť z predaja lieky, ktoré nezodpovedajú týmto vlastnostiam.

81.

84.

V prvom rade na rozdiel od odseku 6 článku 85c smernice 2001/83 sa totiž v odseku 2 tohto ustanovenia neuvádza, že sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 2000/31.

85.

V druhom rade na rozdiel od niektorých aktov práva Únie, ktorých odôvodnenia priamo odkazujú na mechanizmus stanovený v článku 3 smernice 2000/31 ( 38 ), v odôvodnení 24 smernice 2011/62 sa bez toho, aby odkazovalo na podmienky stanovené v článku 3 ods. 4 smernice 2000/31, uvádza len to, že podmienky pre maloobchodnú distribúciu liekov by nemali neprimerane obmedzovať fungovanie vnútorného trhu.

86.

V treťom rade na jednej strane podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby členský štát určenia služby informačnej spoločnosti mohol prijať výnimku zo zásady voľného pohybu takýchto služieb, stanovené v článku 3 ods. 4 smernice 2000/31, sú obzvlášť náročné ( 39 ). Na druhej strane právo Únie so zreteľom na miesto, ktoré zdravie a život zaujímajú v rámci statkov a záujmov chránených týmto právom, priznáva členským štátom mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o úroveň ochrany, ktorú chcú na svojich územiach zaistiť v súvislosti s verejným zdravím. Aby sa členským štátom zaručila možnosť vykonávať túto právomoc v súlade s podmienkami uplatniteľnými na obmedzenia základných slobôd vnútorného trhu, článok 3 ods. 4 smernice 2000/31 musí ustúpiť článku 85c ods. 2 smernice 2001/83.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré zakazuje online lekárňam predávať verejnosti prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti určité lieky, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, z dôvodov ochrany verejného zdravia.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch ( Ú. v. ES L 311, 2001, s. 67 ; Mim. vyd. 13/027, s. 69), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/62/EÚ z 8. júna 2011 ( Ú. v. EÚ L 174, 2011, s. 74 ) (ďalej len „smernica 2001/83“).

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, pokiaľ ide o predchádzanie vstupu falšovaných liekov do legálneho dodávateľského reťazca ( Ú. v. EÚ L 174, 2011, s. 74 ).

( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov ( Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37 ; Mim. vyd. 13//020, s. 337).

( 11 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré som predniesol vo veci Doctipharma (C‑606/21, ďalej len „moje návrhy vo veci Doctipharma, EU:C:2023:585 , bod 44 ).

( 12 ) Pozri francúzske a anglické znenie.

( 13 ) Pozri rozsudok z 19. mája 2009, Apothekerkammer des Saarlandes a i. ( C‑171/07 a C‑172/07 , EU:C:2009:316 , body 34 a 35 ).

( 14 ) Pozri rozsudok Doctipharma (bod 53).

( 15 ) Pozri rozsudok Doctipharma (body 55 a 56).

( 16 ) Pozri rozsudok z 8. júla 2021, Pharma Expressz ( C‑178/20 , EU:C:2021:551 , bod 53 ), podľa ktorého „ak ponuka predaja liekov na diaľku verejnosti nie je právnou úpravou členského štátu určenia týchto liekov zakázaná, je vydávanie takýchto liekov cez internet možné len vtedy, ak im bolo udelené povolenie na uvedenie na trh v členskom štáte určenia“. Chcel by som spresniť, že bod 53 tohto rozsudku, v ktorom sa uvádza skutočnosť, že ponuka predaja liekov na diaľku verejnosti môže byť zakázaná právnou úpravou členského štátu určenia týchto liekov, sa zrejme týka liekov viazaných na lekársky predpis.

( 20 ) Lekárnická komora uvádza ako príklad systému zakazujúceho online predaj LNP aj chorvátske právo, v tejto súvislosti však neuvádza podrobnejšie informácie. Podľa § 136 ods. 1 zákona o liekoch môžu fyzické a právnické osoby vykonávajúce farmaceutické činnosti v Chorvátsku ponúkať verejnosti predaj LNP na diaľku prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti. Okrem toho § 136 ods. 2 zákona o liekoch okrem iného stanovuje, že osoba, ktorá chce vykonávať túto činnosť, musí byť zapísaná v zozname subjektov ponúkajúcich online predaj liekov. Podľa informácií uvedených na webovej stránke príslušného vnútroštátneho orgánu tento zoznam v súčasnosti neobsahuje nijaký záznam. Pozri https://www.halmed.hr/en/Promet‑proizvodnja‑i‑inspekcija/Baza‑dozvola‑za‑proizvodnju‑i‑promet/Prodaja‑lijekova‑na‑daljinu‑putem‑Interneta/

( 21 ) Pozri poznámky pod čiarou 12 až 14.

( 22 ) Pozri bod 20 vyššie.

( 23 ) Pozri bod 37 vyššie.

( 24 ) Pozri bod 42 vyššie.

( 25 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. októbra 2020, A (Reklama a online predaj liekov) [C‑649/18, ďalej len „rozsudok A (Reklama a online predaj liekov), EU:C:2020:764 , bod 94 ], a z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA ( C‑530/20 , EU:C:2022:1014 , bod 43 ).

( 32 ) Pozri body 43 a 44 vyššie.

( 33 ) Pozri rozsudok z 30. mája 2024, Airbnb Ireland a Amazon Services Europe ( C‑662/22 a C‑667/22 , EU:C:2024:432 , bod 53 ).

( 34 ) Pozri v tomto zmysle nedávny rozsudok z 27. apríla 2023, Viagogo ( C‑70/22 , EU:C:2023:350 , body 25 až 28 ).

( 35 ) Rozsudok z 11. decembra 2003 ( C‑322/01 , EU:C:2003:664 , bod 68 ).

( 36 ) Pozri bod 7 vyššie.

( 37 ) Bod 63 uvedených návrhov.