C-611/24

proti

Upravitelen savet na Bălgarska Narodna Banka

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky – Odvolanie viceguvernéra národnej centrálnej banky – Článok 14.2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky – Uplatniteľnosť – Článok 130 ZFEÚ – Zásada nezávislosti národných centrálnych bánk “

I. Úvod

1. „V krajinách, v ktorých neexistuje emisná centrálna banka, by sa takáto banka mala zriadiť… Na banky, a to najmä emisné banky, by nemal byť vyvíjaný nijaký politický tlak a mali by sa riadiť výlučne v súlade so zásadami obozretného financovania.“( 2 )

6. Toto všeobecné vyjadrenie nezávislosti centrálnych bánk dopĺňa článok 14.2 štatútu ESCB a ECB, ktorý najmä obmedzuje možnosť uvoľniť guvernéra národnej centrálnej banky z funkcie pred uplynutím jeho funkčného obdobia na dve situácie: po prvé, ak „už nespĺňa podmienky požadované pre výkon tejto funkcie“, a po druhé, ak „sa dopustil závažného pochybenia“.

7. Súdny dvor už mal príležitosť zaoberať sa druhou časťou týchto „kritérií zákonnosti odvolania“ (závažné pochybenie) vo svojom rozsudku Rimšēvičs( 9 ). V danej veci však nebol predložený nijaký dôkaz o pochybení, takže Všeobecný súd mohol obmedziť svoje preskúmanie na relatívne abstraktnú úroveň, a to na požadovanú úroveň dôkazov, a dospieť k záveru, že na odôvodnenie udelenia dočasného zákazu vykonávať svoje povinnosti dotknutému guvernérovi musia existovať dostatočne zhodujúce sa indície o tom, že sa dopustil závažného pochybenia.( 10 )

8. Prejednávaná vec poskytuje Súdnemu dvoru ďalšiu – a nesporne rozsiahlejšiu – príležitosť vrátiť sa k týmto „kritériám zákonnosti odvolania“ a preskúmať obmedzenia, ktoré táto záruka nezávislosti národných centrálnych bánk spolu s jej všeobecnejším vyjadrením v článku 130 ZFEÚ a článku 7 štatútu ESCB a ECB ukladajú členským štátom pri definovaní podmienok, za ktorých môže byť člen riadiaceho orgánu národnej centrálnej banky odvolaný.

9. Potreba zaoberať sa touto otázkou vyplýva z rozhodnutia správnej rady Bulharskej národnej banky (ďalej len „BNB“), ktorým konštatovala existenciu dôvodov na uvoľnenie MA z funkcie viceguvernéra a riaditeľa odboru Emisie (ďalej len „rozhodnutie BNB“).

13. Po prvé sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či zásada nezávislosti národných centrálnych bánk povoľuje povinnosť, ktorú vnútroštátne právo ukladá členom ich rozhodujúcich orgánov, ako je viceguvernér, aby deklarovali svoje podiely v spoločnostiach a neziskových právnických osobách (otázka 5). Po druhé, vzhľadom na skutočnosť, že vec sa týka viceguvernéra národnej centrálnej banky a nie jej guvernéra, pýta na uplatniteľnosť „kritérií zákonnosti odvolania“ stanovených v článku 14.2 štatútu ESCB a ECB (otázky 1 a 2). Po tretie žiada o objasnenie zlučiteľnosti viacerých prvkov vnútroštátneho práva, ktoré môžu viesť k záveru, že dotknutá osoba nespĺňa podmienky vyžadované pre výkon jej povinností, čo je jeden z dvoch dôvodov na odvolanie stanovených v týchto kritériách (otázky 3 až 7). Po štvrté sa pýta na zlučiteľnosť právomoci BNB posúdiť existenciu závažného pochybenia ako jednej z dvoch častí týchto kritérií s právom Únie (otázka 8).

14. Z uvedeného vyplýva, že prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania nastoľuje otázku právomoci členských štátov určiť podmienky, za ktorých môže byť člen orgánu národnej centrálnej banky s rozhodovacími právomocami uvoľnený z funkcie. Otázky, na ktoré má Súdny dvor odpovedať, sa teda týkajú obmedzení tejto právomoci, ktoré môže uložiť právo Únie a ktorých cieľom je, ako vysvetlím, zabezpečiť stabilitu mandátu guvernérov národných centrálnych bánk a tým zabezpečiť schopnosť týchto inštitúcií plniť svoje úlohy a ochrániť ich pred svojvoľnými zásahmi.

II. Právny rámec

A. Právo Európskej únie

Guvernéra možno z funkcie uvoľniť, len ak už nespĺňa podmienky požadované pre výkon tejto funkcie, alebo ak sa dopustil závažného pochybenia. Z dôvodu porušenia zmlúv alebo vykonávacieho predpisu s nimi súvisiac[eho] môže príslušný guvernér alebo Rada guvernérov požiadať o rozhodnutie Súdny dvor. Také konanie sa musí začať do dvoch mesiacov od zverejnenia rozhodnutia alebo od jeho oznámenia žalobcovi, prípadne, ak sa tak nestalo, odo dňa, keď sa o tomto rozhodnutí žalobca dozvedel.

…“

B. Vnútroštátne právo

1. Zákon o Bulharskej národnej banke

19. Podľa článku 11 Zakon za Bălgarska Narodna Banka (zákon o Bulharskej národnej banke, ďalej len „zákon o BNB“):

„1. Radu guvernérov tvorí sedem členov: guvernér banky, traja viceguvernéri a traja ďalší členovia.

(4) … [ktorá] je fyzickou osobou – podnikateľom, komplementárom v spoločnosti, konateľom, prokuristom, obchodným zástupcom, splnomocneným zástupcom, obchodným sprostredkovateľom, likvidátorom alebo správcom konkurznej podstaty, členom riadiaceho alebo dozorného orgánu spoločnosti alebo družstva, s výnimkou spoločností, v ktorých má [BNB] majetkovú účasť;

(5) ktorá je manželom/manželkou, druhom/družkou, príbuzným v priamom rade, príbuzným v pobočnom rade do štvrtého stupňa alebo príbuzným na základe manželstva do druhého stupňa iného člena Rady guvernérov [BNB].“

20. Článok 12 zákona o BNB znie:

„…

5. … Guvernér a viceguvernéri nesmú vykonávať nijakú inú činnosť okrem pedagogickej činnosti alebo činnosti členov orgánov spoločností, v ktorých má [BNB] majetkovú účasť, alebo medzinárodných organizácií s prepojením na [BNB], pokiaľ nie sú vymenovaní úradujúcim predsedom vlády v súlade s článkom 99 ods. 5 Ústavy Bulharskej republiky. Na základe jednomyseľného rozhodnutia rady guvernérov môžu vykonávať nezárobkovú činnosť za predpokladu, že nedochádza ku konfliktu záujmov.

…

23. Po prvé podľa článku 6 ods. 1 bodu 12 ZPKONPI (zrušeného 6. októbra 2023) a podobne formulovaného článku 6 ods. 1 bodu 12 ZPK „osoby, ktoré zastávajú [vysokú] [ ( 11 ) ] verejnú funkciu v zmysle tohto zákona, sú“ „guvernér, viceguvernéri, členovia rady guvernérov a generálny tajomník [BNB]“.

24. Po druhé podľa článku 35 ods. 1 ZPKONPI a podobne formulovaného článku 49 ods. 1 ZPK:

„1. Osoby, ktoré zastávajú [vysokú] [ ( 12 ) ] verejnú funkciu,… musia podať nasledujúce vyhlásenia:

(1) vyhlásenie o nezlučiteľnosti;

(2) majetkové priznanie a vyhlásenie o majetkových pomeroch;

(3) vyhlásenie o zmene okolností uvedených vo vyhlásení podľa bodu 1;

…“

26. Podľa článku 38 ods. 1 bodu 1 ZPKONPI malo byť majetkové priznanie a vyhlásenie o majetkových pomeroch podané v lehote jedného mesiaca od začiatku výkonu vysokej verejnej funkcie. V článku 38 ods. 1 bode 2 tohto ustanovenia sa uvádzalo, že „dotknutá osoba môže do jedného mesiaca od podania majetkového priznania a vyhlásenia o majetkových pomeroch svoje vyhlásenie zmeniť, ak je to relevantné pre opravu akýchkoľvek neúplných údajov alebo chýb v oznámených skutočnostiach“.

27. Zdá sa, že toto ustanovenie bolo nahradené článkom 53 ZPK, podľa ktorého „osoby, ktoré zastávajú verejnú funkciu, podávajú vyhlásenia v súlade s článkom 49 ods. 1 bodmi 3 a 4 do jedného mesiaca od zmeny“.

28. Napokon článok 7 ZPK stanovuje, že „orgánom povereným predchádzaním korupcii a bojom proti nej, ako aj zisťovaním konfliktov záujmov na účely tohto zákona je [KPK]“.

29. Podľa článku 13 ods. 1 bodu 8 ZPK „KPK kontroluje oznámenia týkajúce sa vyhlásení o nezlučiteľnosti podané osobami, ktoré zastávajú verejnú funkciu, a v prípade zistenia nezlučiteľnosti predloží vec volebnému alebo menovaciemu orgánu, aby prijal vhodné opatrenia…“.

III. Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

35. Dňa 23. novembra 2023 bola táto zmena vlastníctva zapísaná do obchodného registra. MA bol vymazaný z registra ako člen predstavenstva dvoch neziskových právnických osôb 15. decembra 2023, resp. 17. januára 2024.

36. Dňa 7. februára 2024 MA predložil KPK ďalšie majetkové priznanie a vyhlásenie o majetkových pomeroch podľa článku 49 ods. 1 bodu 4 ZPK (ďalej len „tretie majetkové priznanie a vyhlásenie o majetkových pomeroch“). V tomto vyhlásení najmä uviedol, že ku dňu svojho zvolenia alebo vymenovania nemal nijaký podiel v spoločnosti a nebol členom riadiaceho alebo dozorného orgánu neziskovej právnickej osoby alebo družstva. Okrem toho vyhlásil, že v období 12 mesiacov predchádzajúcich dňu svojho zvolenia alebo vymenovania nemal nijaký podiel v spoločnosti.

37. Rozhodnutím z 24. júna 2024 KPK na základe článku 13 ods. 1 bodu 8 ZPK konštatovala nezlučiteľnosť v prípade MA ako viceguvernéra BNB a riaditeľa odboru Emisie BNB, pokiaľ ide po prvé o jeho podiel v spoločnosti Iontech Engineering a po druhé o jeho činnosť, vykonávanú bez povolenia rady guvernérov BNB, člena predstavenstva dvoch neziskových právnických osôb.

38. Dňa 27. júna 2024 KPK oznámila toto rozhodnutie BNB a Národnému zhromaždeniu. MA bolo na jeho žiadosť poskytnuté neplatené voľno.

39. Dňa 1. júla 2024 MA podal proti rozhodnutiu KPK žalobu na Administrativen săd Sofija grad (Správny súd Sofia‑mesto, Bulharsko).( 17 )

40. Dňa 16. júla 2024 MA predložil rade guvernérov BNB písomné pripomienky, v ktorých spochybnil okrem iného existenciu dôvodov na svoje odvolanie, navrhol vykonanie dôkazov a požiadal o vypočutie za prítomnosti svojho advokáta.

4. Umožňuje článok 14.2 [štatútu ESCB a ECB] zlučiteľnosť výkonu funkcie guvernéra národnej centrálnej banky s postavením člena riadiaceho orgánu neziskovej právnickej osoby, ktorá podľa svojich stanov môže vykonávať hospodársku činnosť, bez jednomyseľného rozhodnutia správnej rady národnej centrálnej banky, ako sa to vyžaduje vo vnútroštátnom práve pre výkon nezárobkovej činnosti?

5. Umožňuje článok 131 [ZFEÚ] a článok 7 [štatútu ESCB a ECB] takú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá ukladá členom rozhodovacích orgánov národnej centrálnej banky ako osobám, ktoré zastávajú verejnú funkciu v zmysle vnútroštátneho práva, povinnosť v stanovenej lehote od nástupu do funkcie oznámiť príslušnému orgánu verejnej moci svoj podiel ako spoločníkov v kapitálových spoločnostiach a svoju účasť v riadiacich orgánoch neziskových právnických osôb?

6. Umožňuje článok 131 [ZFEÚ] a článok 14.2 [štatútu ESCB a ECB] takú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá ukladá guvernérovi národnej centrálnej banky ako osobe, ktorá zastáva verejnú funkciu v zmysle vnútroštátneho práva, povinnosť v stanovenej lehote od nástupu do funkcie prijať opatrenia na ukončenie svojej účasti ako spoločníka v kapitálovej spoločnosti a svojho členstva v riadiacich orgánoch neziskových právnických osôb?

7. Umožňuje článok 14.2 [štatútu ESCB a ECB] taký výklad, podľa ktorého sa guvernér národnej centrálnej banky, ktorý nezlučiteľnosť s výkonom funkcie napravil mimo zákonom stanovenej lehoty, považuje za osobu, ktorá nespĺňa podmienky požadované na výkon svojej funkcie?

8. Umožňuje článok 131 [ZFEÚ] a články 7 a 14.2 [štatútu ESCB a ECB] takú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá umožňuje orgánu poverenému konštatovaním dôvodov na odvolanie posúdiť na účely a v rámci tohto osobitného konania, či sa dotknutá osoba dopustila závažného pochybenia v zmysle článku 14.2 [štatútu ESCB a ECB]?“

A. O vyhlásení o podieloch v spoločnostiach a o účasti v riadiacich orgánoch neziskových právnických osôb (otázka 5)

46. Svojou piatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či ustanovenia práva Únie, ktoré zakotvujú zásadu nezávislosti centrálnych bánk (článok 130 ZFEÚ a článok 7 štatútu ESCB a ECB) umožňujú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá ukladá členom rozhodovacieho orgánu národnej centrálnej banky povinnosť oznámiť príslušnému orgánu verejnej moci v stanovenej lehote od nástupu do funkcie svoj podiel ako spoločníkov v obchodných spoločnostiach a svoju účasť v riadiacich orgánoch neziskových právnických osôb. V tejto súvislosti pripomínam, že tieto ustanovenia práva Únie vyjadrujú zásadu nezávislosti národných centrálnych bánk, ktorá sa uplatňuje na všetkých členov ich orgánov s rozhodovacími právomocami a na všetky takéto banky bez ohľadu na to, či sú súčasťou eurozóny.( 19 )

47. Na úvod by som mal spresniť, že odkaz na „príslušný orgán verejnej moci“ uvedený v znení tejto otázky chápem ako odkaz na KPK. Tento aspekt nie je bezvýznamný, keďže platná vnútroštátna právna úprava stanovuje dva druhy vyhlásení: „vyhlásenie o nezlučiteľnosti“, ktoré sa predkladá menovaciemu orgánu, t. j. Národnému zhromaždeniu, a „majetkové priznanie a vyhlásenie o majetkových pomeroch“, ktoré sa predkladá KPK. Podľa môjho názoru je na účely tohto posúdenia relevantná len táto druhá kategória vyhlásení.

48. V tejto súvislosti z článku 37 ods. 1 bodu 12 ZPKONPI a z podobne formulovaného článku 51 ods. 1 bodu 13 ZPK vyplýva, že osoba vykonávajúca funkciu, osobitne funkciu viceguvernéra BNB, je povinná oznámiť KPK okrem iného podiel v spoločnostiach a účasť v riadiacich alebo dozorných orgánoch neziskových právnických osôb alebo družstiev v čase svojho vymenovania a v období predchádzajúcich 12 mesiacov.

53. Okrem toho zo znenia piatej otázky a z rozhodnutia o predložení návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že lehota na predloženie príslušného vyhlásenia začína plynúť od nástupu dotknutej osoby do funkcie a jej dĺžka je jeden mesiac.( 21 ) V abstraktnej rovine a pri neexistencii konkrétnych tvrdení v opačnom zmysle sa zdá, že takáto lehota vytvára primeranú rovnováhu medzi potrebou zabezpečiť nezávislosť centrálnej banky – ktorá by bránila neprimerane dlhej lehote v porovnaní s dĺžkou funkčného obdobia viceguvernéra – a potrebou poskytnúť dotknutej osobe dostatok času na splnenie uvedenej povinnosti.

54. Zastávam teda názor, že článok 130 ZFEÚ a článok 7 štatútu ESCB a ECB nebránia takým ustanoveniam vnútroštátneho práva, ktoré ukladajú viceguvernérovi národnej centrálnej banky povinnosť predložiť príslušnému vnútroštátnemu orgánu vyhlásenie o svojom podiele ako spoločníka v spoločnosti alebo o svojej účasti v riadiacich orgánoch neziskového subjektu.

55. Tento záver mi umožňuje prejsť k ďalšej otázke, ktorá sa týka možnosti uvoľniť takéhoto člena rozhodovacieho orgánu národnej centrálnej banky z funkcie, ak zverejnené informácie vedú k záveru, že je preukázaný jeden z dôvodov na odvolanie stanovených v článku 14.2 štatútu ESCB a ECB.

B. O uplatniteľnosti článku 14.2 štatútu ESCB a ECB (otázky 1 a 2)

56. V tejto časti vysvetlím, že kritériá upravujúce odvolanie guvernéra národnej centrálnej banky z funkcie, stanovené v článku 14.2 štatútu ESCB a ECB (ďalej len „kritériá zákonnosti odvolania“), sa podľa práva Únie uplatňujú len na guvernérov národných centrálnych bánk (časť 1). Následne vysvetlím, že členské štáty si zachovávajú právomoc rozšíriť uplatniteľnosť týchto kritérií na iných členov rozhodovacích orgánov svojich národných centrálnych bánk (časť 2).

62. V tomto kontexte Súdny dvor vo svojom rozsudku Rimšēvičs zdôraznil, že účelom troch pravidiel obsiahnutých v článku 14.2 štatútu ESCB a ECB je „zabezpečiť funkčnú nezávislosť guvernérov národných centrálnych bánk“, ktoré spolu s ECB tvoria ESCB.( 24 ) Okrem toho osobitosti opravného prostriedku stanoveného tretím pravidlom tohto ustanovenia – ktorý predstavuje osobitnú formu žaloby o neplatnosť smerujúcej proti vnútroštátnemu opatreniu( 25 ) – viedli Súdny dvor k tomu, že charakterizoval logiku, na ktorej je článok 14.2 štatútu ESCB a ECB založený, ako vyjadrenie „veľmi integrovaného systému, pre ktorý sa rozhodli autori Zmlúv vo vzťahu k ESCB“( 26 ).

63. Súdny dvor ďalej vysvetlil základný princíp tohto režimu odkazom na osobitné inštitucionálne prepojenie medzi „guvernérmi eurozóny“ a ECB, keďže títo guvernéri sú de iure členmi Rady guvernérov ECB, ktorá je hlavným orgánom s rozhodovacími právomocami tak ECB, ako aj ESCB.( 27 ) Pre úplnosť dodávam, že hoci tento aspekt s osobitnou jasnosťou ilustruje „veľmi integrovanú povahu“ tohto režimu, pôsobnosť článku 14.2 štatútu sa na rozdiel od niektorých iných ustanovení tohto štatútu neobmedzuje na členské štáty eurozóny. Členské štáty, „pre ktoré platí výnimka“( 28 ) v zmysle článku 139 ods. 1 ZFEÚ, sa na ESCB zúčastňujú samostatne( 29 ), čo vysvetľuje, prečo sa aj na ne vzťahujú záruky stanovené v článku 14.2 štatútu ESCB a ECB.

64. V každom prípade v rozpore s tým, čo tvrdia MA, BNB, ECB a španielska vláda, ani osobitná povaha režimu zavedeného týmto ustanovením, ani všeobecnejšie potreba zabezpečiť nezávislosť národných centrálnych bánk v rámci ECB (a ESCB) neznamenajú, že „kritériá zákonnosti odvolania“ stanovené v článku 14.2 štatútu ESCB a ECB sa podľa práva Únie uplatňujú aj na iných členov rozhodovacích orgánov národných centrálnych bánk, než sú guvernéri.

70. Po prvé nič v práve Únie nebráni členským štátom inšpirovať sa konkrétnou normou práva Únie a uplatňovať ju podľa vnútroštátneho práva na situácie, pre ktoré táto norma nebola pôvodne navrhnutá.

71. Po druhé opačný záver by bol odôvodnený len vtedy, ak by takéto rozšírenie pôsobnosti normy práva Únie oslabilo jej účinnosť alebo porušilo inú normu práva Únie.

72. Za okolností prejednávanej veci uvádzam, že podľa článku 131 ZFEÚ právne predpisy členských štátov musia byť zlučiteľné so Zmluvami a štatútom ESCB a ECB. Táto požiadavka odkazuje najmä na článok 130 ZFEÚ a článok 7 tohto štatútu, ktoré, ako už bolo uvedené, zakotvujú zásadu nezávislosti národných centrálnych bánk uplatniteľnú na všetkých členov ich orgánov s rozhodovacími právomocami. Táto zásada vyžaduje, aby tieto banky boli chránené pred politickým tlakom s cieľom umožniť, aby ESCB účinne plnil svoje úlohy, najmä udržiavanie cenovej stability, ako je stanovené v článku 282 ZFEÚ, prostredníctvom nezávislého výkonu právomocí, ktoré sú mu zverené.( 30 )

75. Z toho v odpovedi na prvú a druhú prejudiciálnu otázku vyplýva, že článok 14.2 štatútu ESCB a ECB sa podľa práva Únie uplatňuje len na guvernérov národných centrálnych bánk. Toto ustanovenie však nebráni vnútroštátnej právnej úprave, na základe ktorej sa „kritériá zákonnosti odvolania“, ktoré sú v ňom stanovené, uplatňujú aj na viceguvernéra takejto banky.

76. Tento záver mi umožňuje prejsť k preskúmaniu ďalšej série otázok, ktoré sa týkajú toho, či ustanovenia práva únie umožňujú konštatovať, že za okolností prejednávanej veci boli dôvody na odvolanie MA z funkcie preukázané.

C. O (ne)možnosti vlastniť určitý majetok a vykonávať určité činnosti (otázky 3, 4, 6 a 7)

77. Svojou treťou a štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 14.2 štatútu ESCB a ECB umožňuje situáciu, v ktorej guvernér národnej centrálnej banky jednak vlastní podiel na základnom imaní spoločnosti, z ktorého mu vyplýva právo na podiel na zisku tejto spoločnosti (otázka 3), a jednak je bez požadovaného povolenia členom riadiaceho orgánu neziskovej právnickej osoby, ktorá môže vykonávať hospodársku činnosť (otázka 4).

78. Svojou šiestou a siedmou otázkou sa vnútroštátny súd ďalej usiluje zistiť po prvé, či prvá časť „kritérií zákonnosti odvolania“ („podmienky požadované pre výkon funkcie“) umožňuje uložiť guvernérovi povinnosť prijať v stanovenej lehote po nástupe do funkcie opatrenia na ukončenie takýchto účastí (otázka 6), a po druhé, či v prípade, že k ukončeniu týchto účastí dôjde po uplynutí lehoty, umožňuje dospieť k záveru, že prvá časť týchto kritérií je splnená (otázka 7).( 34 )

a) Nesplnenie podmienok na výkon funkcie

84. Pokiaľ ide o prvý dôvod na odvolanie, už som uviedol, že je súčasťou širších kritérií upravujúcich okolnosti, za ktorých možno guvernéra uvoľniť z funkcie. Vzhľadom na neexistenciu odkazu na právo členských štátov treba tieto kritériá považovať za autonómny pojem práva Únie.( 36 ) Keďže však článok 14.2 štatútu ESCB a ECB neposkytuje nijakú informáciu o povahe „podmienok požadovaných pre výkon funkcie“, úloha definovať tieto podmienky je v zásade ponechaná na členské štáty( 37 ), a to s výhradou určitých obmedzení, ktoré uvediem nižšie.

85. Z porovnávacieho prehľadu vyplýva, že vnútroštátne právne úpravy sa rôznia, pokiaľ ide o úroveň podrobnosti aj o obsah kvalifikačných predpokladov a prekážok členstva v rozhodovacích orgánoch národných centrálnych bánk. Tieto podmienky sa zvyčajne týkajú všeobecných vlastností, ako sú bezúhonnosť, dobrá povesť alebo uznávaná odbornosť,( 38 ) alebo špecifickejších požiadaviek inšpirovaných podobnými úvahami, ako je neexistencia odsúdenia v trestnom konaní alebo konkurzného konania, alebo vysokoškolské vzdelanie (či už vo všeobecnosti, alebo v konkrétnej oblasti, ako je ekonomika alebo financie).( 39 )

86. Zároveň článok 130 ZFEÚ a článok 7 štatútu ESCB a ECB – ktoré, opäť opakujem, sa uplatňujú na všetkých členov orgánov národných centrálnych bánk s rozhodovacími právomocami – zakotvujú cieľ ich nezávislosti. Účinné sledovanie tohto cieľa so sebou prináša určité obmedzenia, ktoré musia členské štáty dodržiavať tak pri definovaní podmienok požadovaných na výkon tejto funkcie, ako aj pri posudzovaní, či je splnený prvý dôvod na odvolanie na základe „kritérií zákonnosti odvolania“.

90. Navyše autonómia členských štátov umožňuje, aby stanovili aj negatívne podmienky, ktoré identifikujú určité situácie ako nezlučiteľné s výkonom funkcie bez ohľadu na to, či vedú ku konkrétnemu konfliktu záujmov. Inými slovami, členské štáty môžu podľa môjho názoru vyžadovať nielen neexistenciu skutočných alebo potenciálnych konfliktov záujmov, ale aj situácií, ktoré možno rozumne vnímať ako také. Tieto zákazy môžu siahať od absolútnych zákazov až po režimy umožňujúce rozhodovať o výnimkách individuálne v jednotlivých prípadoch.( 41 )

91. Prístup, na základe ktorého sa určité situácie samé osebe považujú za nezlučiteľné s výkonom funkcie bez ohľadu na akýkoľvek skutočný alebo potenciálny konflikt záujmov, je odôvodnený skutočnosťou, že zvyčajne môžu u verejnosti vyvolať pochybnosti o tom, či členovia orgánov národných centrálnych bánk s rozhodovacími právomocami konajú vo verejnom záujme, a nie na základe súkromných záujmov.( 42 ) Takéto pochybnosti môžu podkopávať dôveryhodnosť samotnej inštitúcie( 43 ), takže je legitímne, aby sa členské štáty usilovali zabezpečiť, že situácie, ktoré by mohli mať takýto účinok, jednoducho nenastanú.( 44 )

92. Po druhé bez ohľadu na to, či sa členský štát rozhodne pre úzko definované alebo všeobecné podmienky, výsledný rámec musí byť komplexný. Najmä v prípade, ak sú uvedené negatívne podmienky (nezlučiteľnosť), existencia explicitného zoznamu nemôže znemožniť vyriešenie konfliktu záujmov, ktorý vznikne v situácii, ktorá nie je v tomto zozname výslovne uvedená.

93. Hoci konflikt záujmov ako taký nie je uvedený ako dôvod na odvolanie v článku 14.2 štatútu ESCB a ECB, nie je potrebné osobitne zdôrazňovať, že neexistencia konfliktu záujmov je neoddeliteľnou súčasťou požiadavky nezávislého výkonu úloh zverených centrálnym bankám( 45 ), rovnako ako je nestrannosť implicitne obsiahnutá v požiadavke nezávislosti sudcov( 46 ) alebo členov Európskeho dvora audítorov( 47 ).

99. Po druhé ten istý pojem slúži aj na ochranu dôveryhodnosti inštitúcie, a teda jej schopnosti plniť si povinnosti, proti internému správaniu jej členov, ktoré môže ohroziť tieto vlastnosti. Nezávislosť, ktorú má inštitúcia, má za nevyhnutný dôsledok zodpovednosť jej členov, aby sa zabezpečilo, že ich správanie nebude mať negatívny vplyv na dôveru verejnosti v inštitúciu.( 53 ) Táto úvaha vyžaduje, aby toto kritérium bolo dostatočne pružné na to, aby zahŕňalo akékoľvek správanie, ktoré vážne ovplyvňuje buď schopnosť inštitúcie plniť svoje povinnosti, alebo dôveru verejnosti v nezávislosť jej fungovania.

100. Posúdenie oboch vyššie uvedených aspektov sa musí zo samotnej svojej povahy vykonávať individuálne v každom jednotlivom prípade a musí zohľadňovať všetky faktory, akými sú faktory identifikované ECB v tomto konaní, predovšetkým povahu porušenia, okolnosti, za ktorých k nemu došlo, či bolo spôsobené úmyselným konaním alebo hrubou nedbanlivosťou, rozsah spôsobenej škody a jej konkrétny vplyv na fungovanie inštitúcie alebo jej dobré meno v očiach verejnosti.

105. Na vysvetlenie uvádzam, že článok 11 ods. 4 bod 4 zákona o BNB okrem iného stanovuje, že s funkciou viceguvernéra je nezlučiteľné postavenie „podnikateľa, komplementára v spoločnosti, konateľa [… alebo] člena riadiaceho alebo dozorného orgánu spoločnosti alebo družstva… Pripomínam tiež, že spoločníka s neobmedzeným ručením v obchodnej spoločnosti za nezlučiteľné okrem iného, predmetná spoločnosť Iontech Engineering OOD je v návrhu na začatie prejudiciálneho konania opísaná ako spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej mal MA 2% podiel. To by nasvedčovalo tomu, že situácia MA nepatrí do pôsobnosti tohto ustanovenia, hoci BNB zrejme zastáva opačný názor.( 54 )

106. Zatiaľ čo túto otázku musí overiť predkladajúci vnútroštátny súd, poznamenávam, že tretia otázka vychádza z predpokladu, že podiel v dotknutej spoločnosti nie je sám osebe zakázaný uplatniteľným vnútroštátnym právom. Tento predpoklad preto prijmem ako hlavnú hypotézu a alternatívnou hypotézou – teda že takýto podiel je zakázaný – sa budem zaoberať len subsidiárne a pre úplnosť.

107. Na základe tejto hlavnej hypotézy si nemyslím, že zásada nezávislosti zakotvená v článku 130 ZFEÚ a článku 7 štatútu ESCB a ECB bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nezakazuje viceguvernérovi národnej centrálnej banky vlastniť podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, ako uviedla Komisia.

108. V tejto súvislosti odkazujem na svoje predchádzajúce pripomienky týkajúce sa autonómie členských štátov pri stanovovaní podmienok výkonu funkcií, s výhradou povinnosti zaviesť mechanizmy, ktoré dokážu zistiť konflikty záujmov v každom jednotlivom prípade.

111. Okrem toho v odpovedi na relevantné aspekty šiestej a siedmej otázky poznamenávam, že ak sa konflikt záujmov zisťuje individuálne v jednotlivých prípadoch, miera voľnej úvahy, ktorá sa neoddeliteľne spája s uplatnením „kritérií zákonnosti odvolania“, podľa môjho názoru pripúšťa pre vnútroštátnu právnu úpravu umožniť nápravu konfliktu v konkrétnej a primeranej lehote, pričom v prípade nevykonania takejto nápravy možno dotknutú osobu považovať za osobu, ktorá už nespĺňa podmienky požadované na výkon funkcie.( 58 ) Tieto otázky chápem v tom zmysle, že z nich vyplýva, že vnútroštátny právny rámec umožňuje odstrániť „nezlučiteľnosť“ v zmysle vnútroštátneho práva v lehote jedného mesiaca a že táto možnosť by sa mohla uplatniť aj vtedy, keď sa konflikt záujmov zisťuje individuálne v jednotlivých prípadoch. Ako uviedla ECB, primeranosť lehoty závisí od okolností. V tejto súvislosti poznamenávam, že nie je úplne jasné, čo sa v prejednávanej veci považuje za relevantný začiatok plynutia tejto lehoty, ako uviedla aj ECB.( 59 ) Prináleží teda predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby tieto skutočnosti overil.

112. Napokon samotná možnosť nápravy konfliktu záujmov sa musí posúdiť s ohľadom na povinnosť zabezpečiť nezávislosť národných centrálnych bánk, ako je zakotvená najmä v článku 130 ZFEÚ. Podľa môjho názoru účinnosť ochrany, ktorú musí táto nezávislosť mať, vylučuje použitie takejto nápravy v prípade, ak povaha konfliktu záujmov môže viesť k záveru, že dôvera verejnosti v nezávislosť inštitúcie už bola narušená, alebo že fungovanie inštitúcie už bolo ovplyvnené, alebo tiež ak tento konflikt viedol k „závažnému pochybeniu“ v zmysle článku 14.2 štatútu ESCB a ECB.

117. Pripomínam, že druhá situácia uvádzaná voči MA spočíva v tom, že v čase svojho vymenovania bol členom predstavenstva dvoch neziskových subjektov, ktoré mohli vykonávať hospodársku činnosť, konkrétne Inštitútu pre pokročilé štúdium a Golf Klubu, bez získania predchádzajúceho povolenia vyžadovaného podľa článku 12 ods. 5 zákona o BNB( 60 ).

118. Poznamenávam, že MA na pojednávaní tvrdil, že toto ustanovenie je príliš všeobecné na to, aby ho bolo možné považovať za ustanovenie stanovujúce podmienku na výkon jeho funkcie. V tejto súvislosti samozrejme prináleží vnútroštátnemu súdu, aby určil jeho presnú kvalifikáciu vzhľadom na všetky relevantné prvky vnútroštátneho práva. Informácie obsiahnuté v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj znenie tohto ustanovenia, tak ako je prezentované, však nasvedčujú tomu, že skutočne stanovuje negatívnu podmienku na výkon funkcie.( 61 ) Ak by to tak bolo, predstavovalo by podmienku požadovanú na výkon funkcie v zmysle článku 14.2 štatútu ESCB a ECB.

119. V súlade s tým, čo som už uviedol, a v zhode s Komisiou zastávam názor, že členské štáty môžu stanoviť všeobecný zákaz všetkých súbežných činností vrátane nezárobkových činností a spojiť tento všeobecný zákaz s možnosťou udelenia povolenia v jednotlivých prípadoch, ako to zrejme platí podľa článku 12 ods. 5 zákona o BNB. Zastávam tiež názor, že ak takýto zákaz nie je dodržaný, môže to odôvodniť záver, že podmienky na výkon funkcie nie sú splnené, a to za predpokladu, že podmienky upravujúce žiadosť o povolenie sú dostatočne jasné.

123. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zastávam na účely odpovede na tretiu, štvrtú, šiestu a siedmu otázku názor, že po prvé článok 130 ZFEÚ a článok 7 štatútu ESCB a ECB nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nezakazuje viceguvernérovi národnej centrálnej banky vlastniť podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, pokiaľ táto právna úprava zahŕňa mechanizmus umožňujúci určiť, či takýto podiel vedie za konkrétnych okolností ku konfliktu záujmov, ktorý by mohol ovplyvniť nezávislé fungovanie národnej centrálnej banky alebo dôveru verejnosti v túto nezávislosť. Ak bol takýto konflikt záujmov zistený a existuje možnosť odstrániť ho v stanovenej lehote, článok 14.2 štatútu ESCB a ECB sa má vykladať v tom zmysle, že ak dotknutá osoba neodstráni tento konflikt v tejto lehote, možno ju považovať za osobu, ktorá už nespĺňa podmienky na výkon funkcie, a to za predpokladu, že stanovená lehota je primeraná a okamih, ktorým začína plynúť, je jasne vymedzený.

124. Po druhé článok 130 ZFEÚ a článok 7 štatútu ESCB a ECB nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje účasť viceguvernéra v riadiacom orgáne neziskovej právnickej osoby bez povolenia príslušného orgánu. Ak vnútroštátne právo umožňuje ukončiť takúto nezlučiteľnú činnosť v stanovenej lehote po vymenovaní, článok 14.2 štatútu ESCB a ECB sa má vykladať v tom zmysle, že ak dotknutá osoba neukončí túto činnosť v tejto lehote, možno ju považovať za osobu, ktorá už nespĺňa predpoklady na výkon funkcie, a to pod podmienkou, že stanovená lehota je primeraná a okamih, od ktorého začína plynúť, je jasne vymedzený.

129. Rozhodnutie BNB bolo prijaté v nadväznosti na rozhodnutie KPK týkajúce sa nezlučiteľnosti funkcie MA, najmä ako viceguvernéra BNB, s jeho podielom v spoločnosti s ručením obmedzeným a účasťou v dvoch neziskových právnických osobách.( 63 )

130. V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že KPK je vo všeobecnosti poverená určiť existenciu nezlučiteľnosti medzi určitými verejnými funkciami, vrátane funkcií guvernéra a viceguvernéra BNB, a inými činnosťami vykonávanými osobami zastávajúcimi tieto funkcie. Podľa článku 13 ods. 1 bodu 8 ZPK, ak sa zistí nezlučiteľnosť, KPK predloží vec príslušnému orgánu verejnej moci na ďalšie konanie. Vychádzam z toho, že k tomuto došlo, keď KPK oznámila Národnému zhromaždeniu a BNB svoje zistenia týkajúce sa MA.

131. Vnútroštátny súd ďalej vysvetľuje, že rada guvernérov BNB je viazaná rozhodnutím KPK, pokiaľ ide o existenciu nezlučiteľnosti. Hoci vnútroštátny súd dodáva, že v prejednávanej veci rada guvernérov BNB overila existenciu týchto nezlučiteľností nahliadnutím do verejne prístupných zdrojov, akými sú obchodné registre, toto vysvetlenie chápem v tom zmysle, že po prvé rada guvernérov je viazaná skutkovými zisteniami KPK a ich právnou kvalifikáciou ako nezlučiteľnosti v zmysle vnútroštátneho práva a po druhé toto rozhodnutie predstavuje pre BNB povinný podnet na preskúmanie, či predmetná nezlučiteľnosť predstavuje dôvod na odvolanie.

132. Napokon z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že MA napadol zákonnosť rozhodnutia KPK na Administrativen săd Sofija grad (Správny súd Sofia‑mesto). MA, BNB, Komisia a ECB vo svojich písomných pripomienkach uvádzajú, že tento súd 11. decembra 2024 (t. j. po podaní prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania) vyhlásil rozhodnutie KPK za neplatné. S výhradou overenia vnútroštátnym súdom sú podľa MA a Komisie dôvody tohto zrušenia založené na formálnej nezákonnosti (KPK údajne nemala v relevantnom období mandát od Národného zhromaždenia), na vecnej stránke rozhodnutia (zohľadňované skutočnosti nepredstavovali nezlučiteľnosť), ako aj na ďalších aspektoch (najmä neupovedomenie MA o konaní a neúplnosť získaných dôkazov).

137. V tejto súvislosti po prvé zastávam názor, že zásada nezávislosti národných centrálnych bánk sama osebe nebráni situácii, v ktorej zistenia iného orgánu, akým je KPK, sú podnetom na konanie orgánu, akým je rada guvernérov BNB, ktorý má právomoc posúdiť existenciu dôvodov na odvolanie.

138. Zdá sa mi totiž, že rôznym orgánom v rámci verejnej správy môžu byť zverené osobitné mandáty na dohliadanie nad riadnym fungovaním tejto správy. Analogicky uvádzam, že Súdny dvor nekonštatoval nijaké porušenie nezávislosti ECB spočívajúce v tom, že normotvorca Únie zveril Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) vyšetrovacie právomoci v oblasti predchádzania podvodom, ktoré sa môžu vzťahovať na ECB.( 65 ) Súdny dvor zdôraznil, že nezávislosť ECB zakotvená v článku 130 ZFEÚ (predtým článok 108 ES) „nemá za následok úplné oddelenie ECB od Európskeho spoločenstva a jej vyňatie z každého ustanovenia práva Spoločenstva“.( 66 ) To je odrazom všeobecnejšej myšlienky, že nezávislosť centrálnych bánk nevyžaduje klinickú izoláciu od ostatných častí verejnej správy, ale (len) izoláciu od vonkajších vplyvov, ktorá zachováva jej schopnosť plniť svoje úlohy nezávisle.

139. Pokiaľ ide o okolnosti prejednávanej veci, abstraktné konštatovanie, že požiadavka nezávislosti nebráni konkrétnemu aktivačnému systému (ktorý ukladá príslušnému orgánu, akým je rada guvernérov BNB, povinnosť konať), neznamená, že každý takýto mechanizmus je zlučiteľný s uvedenou zásadou bez ohľadu na spôsob jeho fungovania a jeho vlastnosti. Opäť analogicky uvádzam, že Súdny dvor v citovanej veci odkázal na rôzne záruky poskytujúce OLAF‑u nezávislosť, ktoré zabezpečujú, aby OLAF konal v plnom súlade s právom Únie v záujme dosiahnutia cieľa jasne vymedzeného presne vymenovanými prostriedkami.( 67 ) Vzhľadom na neexistenciu tvrdenia, že činnosť KPK bola ako taká poznačená vadami, obmedzím sa na toto všeobecné konštatovanie.( 68 )

141. Po tretie, ako tvrdia MA, BNB a španielska vláda, účinné sledovanie cieľa zabezpečiť nezávislosť centrálnych bánk však vylučuje akúkoľvek automatickosť pri posudzovaní existencie dôvodu na odvolanie. Inými slovami, účinná ochrana nezávislosti národných centrálnych bánk neumožňuje takú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá by príslušnému orgánu ukladala povinnosť automaticky bez akéhokoľvek samostatného posúdenia dospieť k záveru, že dôvod na odvolanie je preukázaný, len na základe extrapolácie takéhoto záveru zo skutkových a právnych zistení vykonaných iným orgánom podľa osobitného súboru vnútroštátnych pravidiel, ktoré sledujú odlišný cieľ (bez ohľadu na to, či tento cieľ môže byť spojený s cieľom sledovaným „kritériami zákonnosti odvolania“ v prejednávanej veci). Takéto automatické prijímanie záverov by bolo v rozpore so samotnou logikou existencie samostatných dôvodov na odvolanie v prvom rade, ako aj s možnosťou vykonať individuálne posúdenie existencie závažného pochybenia v každom jednotlivom prípade, keď je to potrebné.( 70 ) Poznamenávam, že účastníci konania vo veci samej sa nezhodujú v otázke, či rada guvernérov BNB vykonala samostatné posúdenie dôvodov na odvolanie, a tento aspekt samozrejme prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

142. Po štvrté (a na záver), ak je právomoc konštatovať dôvody na odvolanie zverená orgánu bez toho, aby existovali iné predpisy potenciálne oprávňujúce iné orgány začať konanie pred týmto orgánom (čo je, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, zrejme prípad rady guvernérov BNB)( 71 ), zastávam názor, že príslušný orgán musí mať právomoc začať konanie ex offo . Za týchto okolností nevidím nijaké iné riešenie, ktoré by zabezpečilo účinnosť „kritérií zákonnosti odvolania“ stanovených v článku 14.2 štatútu ESCB a ECB a v širšom zmysle účinnosť ochrany nezávislosti centrálnych bánk.

145. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy som dospel k záveru, že článok 130 ZFEÚ a články 7 a 14.2 štatútu ESCB a ECB sa majú vykladať v tom zmysle, že ukladajú povinnosť orgánu poverenému konštatovaním dôvodov na odvolanie posúdiť na tento účel, či sa dotknutá osoba dopustila závažného pochybenia v zmysle článku 14.2 štatútu ESCB a ECB.

146. Hoci tento záver poskytuje odpoveď na ôsmu otázku, chcel by som odpovedať na konkrétne tvrdenia niektorých dotknutých osôb týkajúce sa súdneho dohľadu v rámci celkového procesu.

3. Súdny dohľad v rámci procesu

147. V priebehu tohto konania boli rozvinuté dve odlišné argumentácie, z ktorých každá sa týkala iného aspektu súdneho preskúmania.

148. Po prvé ECB, ktorú na pojednávaní podporila španielska vláda, tvrdila, že konštatovaniu závažného pochybenia by malo predchádzať súdne rozhodnutie.

149. ECB konkrétne tvrdila, že hoci zásada neodvolateľnosti, ktorá sa neoddeliteľné spája s nezávislosťou centrálnej banky, ukladá príslušnému orgánu povinnosť posúdiť závažnosť pochybenia a primeranosť odvolania, prináleží nezávislému súdu, aby v prvom rade rozhodol o existencii pochybenia. Podľa ECB v prospech tohto záveru hovorí znenie článku 14.2. štatútu ESCB a ECB v niektorých jazykových verziách.( 73 )

154. Na prvý pohľad sa stotožňujem s týmito obavami. Súdnemu dvoru však nebola predložená nijaká otázka v tejto súvislosti, a preto táto otázka nebola pred ním v plnom rozsahu prejednaná. Poznamenávam tiež, že bulharská vláda sa na tomto konaní nezúčastnila. Za týchto okolností nepovažujem za vhodné preskúmať túto otázku v prejednávanej veci.

155. Pre prípad, že Súdny dvor by sa ňou chcel napriek tomu zaoberať, najmä pokiaľ ide o veľmi krátku lehotu stanovenú pre predkladajúci vnútroštátny súd (čo sa javí ako relevantné, akonáhle Súdny dvor poskytne odpoveď v prejednávanej veci), chcel by som uviesť nasledujúce stručné pripomienky.

156. Vo všeobecnosti existencia lehôt na súdne preskúmanie nie je ako taká problematická, keďže tieto lehoty slúžia legitímnemu cieľu zabezpečiť rýchly priebeh konania. Je však ťažké abstraktne posúdiť, či je určitá lehota za každých okolností primeraná. To, čo môže byť v jednej situácii primerané, sa v inej situácii ukáže ako nedostatočné.( 80 )

157. V kontexte prejednávanej veci potreba zabezpečiť kontinuitu fungovania národnej centrálnej banky nepochybne odôvodňuje požiadavku rýchleho súdneho preskúmania. Význam predmetného rozhodnutia pre fungovanie dotknutej národnej banky a jeho potenciálne závažné dôsledky pre dotknutú osobu, ako aj potreba dodržiavať právo na obhajobu môžu zároveň znemožniť vnútroštátnemu súdu, aby ukončil svoje preskúmanie v extrémne krátkom čase. Zastávam názor, že ak by takáto situácia nastala, vnútroštátny súd musí mať možnosť nezohľadniť túto lehotu a vydať svoje rozhodnutie čo najskôr po jej uplynutí.( 81 )

3. Článok 130 ZFEÚ a článok 7 štatútu ESCB a ECB

sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nezakazuje viceguvernérovi národnej centrálnej banky vlastniť podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, pokiaľ táto právna úprava zahŕňa mechanizmus umožňujúci určiť, či takýto podiel vedie za konkrétnych okolností ku konfliktu záujmov, ktorý by mohol ovplyvniť nezávislé fungovanie národnej centrálnej banky alebo dôveru verejnosti v túto nezávislosť. Ak bol takýto konflikt záujmov zistený a existuje možnosť odstrániť ho v stanovenej lehote po vymenovaní, článok 14.2 tohto štatútu sa má vykladať v tom zmysle, že ak dotknutá osoba neodstránila tento konflikt v tejto lehote, možno ju považovať za osobu, ktorá už nespĺňa podmienky na výkon funkcie, a to za predpokladu, že stanovená lehota je primeraná a okamih, ktorým začína plynúť, je jasne vymedzený.

Článok 130 ZFEÚ a článok 7 štatútu ESCB a ECB

sa majú vykladať tiež v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje účasť viceguvernéra v riadiacom orgáne neziskovej právnickej osoby bez povolenia príslušného orgánu. Ak vnútroštátne právo umožňuje ukončiť takúto nezlučiteľnú činnosť v stanovenej lehote po vymenovaní, článok 14.2 tohto štatútu sa má vykladať v tom zmysle, že ak dotknutá osoba neukončila túto činnosť v tejto lehote, možno ju považovať za osobu, ktorá už nespĺňa predpoklady na výkon funkcie v zmysle tohto ustanovenia, a to pod podmienkou, že stanovená lehota je primeraná a okamih, od ktorého začína plynúť, je jasne vymedzený (otázky 3, 4, 6 a 7).

5 Pozri napríklad TUCKER, P.: How the European Central Bank and Other Independent Agencies Reveal a Gap in Constitutionalism: A Spectrum of Institutions for Commitment. In: German Law Journal . 2021, roč. 22, č. 6, s. 999 až 1027; alebo VAN’T KLOOSTER, J.: Central Banks. In: BELLAMY, R. a KING, J. (eds.): The Cambridge Handbook of Constitutional Theory . Cambridge University Press, 2025, s. 622 až 638.

6 Tento pojem vo všeobecnosti označuje súbory pravidiel a mechanizmov, ktoré upravujú daný menový systém. Pozri v súvislosti s týmto pojmom najmä VAN’T KLOOSTER, J. citované v poznámke pod čiarou 5, s. 624 s ďalšími odkazmi.

7 S odkazom na prebiehajúci súdny spor v nadväznosti na nedávne odvolanie jednej z členiek Federal Reserve Board of Governors (Rada guvernérov Federálneho rezervného systému). Č. 25A312. Donald J. Trump, prezident Spojených štátov, žalobca v. Lisa D. Cook a i., č. 25A312.

8 Obsiahnutý v Protokole č. 4 pripojenom k ZEÚ a ZFEÚ.

9 Rozsudok z 26. februára 2019, Rimšēvičs a ECB/Lotyšsko (C‑202/18 a C‑238/18, EU:C:2019:139; ďalej len „rozsudok Rimšēvičs“, body 89 až 96).

10 Tamže, body 92, 94 a 96.

17 Ako vysvetlím neskôr, výsledkom tohto konania bolo zrejme zrušenie rozhodnutia KPK. Konanie o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu zrejme stále prebieha.

18 Pripomínam, že tieto dôvody sú uvedené v článku 14.2 štatútu ESCB a ECB, na ktorý odkazuje článok 14 ods. 1 zákona o BNB.

19 Skutočnosť, že Bulharsko v danom čase ešte nebolo súčasťou eurozóny (pristúpilo k nej 1. januára 2026), preto nie je v tomto prípade relevantná. Pozri nariadenie Rady (EÚ) 2025/1408 z 8. júla 2025, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 974/98, pokiaľ ide o zavedenie eura v Bulharsku (Ú. v. EÚ L, 2025/1408, s. 1).

20 Tvoria ju traja členovia volení Národným zhromaždením (dvojtretinovou väčšinou všetkých poslancov po prerokovaní v osobitnom menovacom výbore) na šesťročné funkčné obdobie.

21 Pozri článok 38 ods. 1 ZPKONPI.

22 Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

29 Pozri článok 141 ods. 2 ZFEÚ. Guvernéri národných centrálnych bánk členských štátov, pre ktoré platí výnimka, sú členmi Generálnej rady ECB, jedného z troch orgánov ECB s rozhodovacími právomocami. Pozri článok 129 ods. 1 ZFEÚ a články 9.3 a 44 štatútu ESCB a ECB.

30 Rozsudok Rimšēvičs, body 47 a 48 a citovaná judikatúra.

31 Podľa článkov 3.2 a 3.5 rozhodnutia Európskej centrálnej banky 2004/257/ES z 19. februára 2004, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Európskej centrálnej banky (ECB/2004/2) (Ú. v. EÚ L 80, 2004, s. 33), v znení zmien a doplnení (ďalej len „rokovací poriadok ECB“), účasť na zasadnutiach Rady guvernérov ECB nie je vyhradená len pre guvernérov, ale môže ich sprevádzať jedna osoba.

32 Podľa druhého pododseku tohto ustanovenia: „… [V rokovacom poriadku ECB] sa tiež ustanoví, že člen Rady guvernérov, ktorý sa nemôže zúčastňovať na zasadaní Rady guvernérov dlhšie obdobie, môže vymenovať náhradníka ako člena Rady guvernérov“. Pozri tiež články 3.3, 4.4 a 4.5 rokovacieho poriadku ECB. Pozri tiež mutatis mutandis článok 1.2 Kódexu správania pre vysokopostavených úradníkov Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 478, 2022, s. 3), ktorý prijala ECB (ďalej len „kódex správania ECB“),.

33 Toto tvrdenie sa zakladalo na skutočnosti, že právny predchodca článku 130 ZFEÚ a článok 7 štatútu [ESCB a ECB] výslovne odkazujú na „ členov orgánov národných centrálnych bánk s rozhodovacími právomocami“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). European Monetary Institute, Progress towards convergence , Frankfurt nad Mohanom, 1995, s. 93.

38 Pozri analogicky článok 283 ods. 2 ZFEÚ a článok 11.2 štatútu ESCB a ECB, podľa ktorých sa prezident, viceprezident a ostatní členovia Výkonnej rady ECB vyberajú „spomedzi významných, uznávaných a skúsených odborníkov v menovej a bankovej problematike“.

39 Pre prehľad vnútroštátnych právnych predpisov pozri Súdny dvor Európskej únie: Note de recherche de la Direction de recherche et documentation, Désignation, incompatibilités, prévention des conflits et révocation des membres des organes décisionnels des banques centrales nationales , 25/008, november 2025, osobitne s. 12 až 17. Poznamenávam, že niektoré z uvedených podmienok sú stanovené aj v článku 11 ods. 3 a 4 zákona o BNB.

40 Pozri analogicky návrhy, ktoré som predniesol vo veci Valančius (C‑119/23, EU:C:2024:325, bod 48).

41 Pozri Note de recherche uvedenú v poznámke pod čiarou 39 a analogicky článok 11.1 štatútu ESCB a ECB, ktorý stanovuje, že „členovia [Výkonnej rady ECB] plnia svoje povinnosti v rámci plného úväzku. Člen nesmie vykonávať iné zárobkové, ani nezárobkové povolanie, ak mu Rada guvernérov neudelí mimoriadnu výnimku.“ Pozri tiež článok 3 Podmienok zamestnania prezidenta Európskej centrálnej banky, SEC/GovC/X/18/163a, nazvaný „Nezlučiteľnosť“, ktorý v bode a) uvádza, že „prezident [ECB] sa zdrží všetkých hospodárskych alebo obchodných transakcií a vzdá sa všetkých funkcií, ktoré by mohli ohroziť jeho nezávislosť alebo mu umožniť používať dôverné informácie“.

42 Pozri analogicky rozsudok z 29. júla 2024, Valančius, (C‑119/23, EU:C:2024:653, bod 54).

47 Rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten (C‑130/19, EU:C:2021:782, bod 868).

48 Ani ostatné jazykové verzie neposkytujú konkrétne usmernenia (pozri najmä francúzsku jazykovú verziu odkazujúcu na „faute grave“, „σοβαρό παράπτωμα“ v gréckej jazykovej verzii, „falta grave“ v španielskej jazykovej verzii, „gravi mancanze“ v talianskej jazykovej verzii a „schwere Verfehlung“ v nemeckej jazykovej verzii). To isté platí pre tri ďalšie prípady, v ktorých sa tento pojem objavuje v primárnom práve Únie v súvisiacom alebo porovnateľnom kontexte (pozri článok 11.4 štatútu ESCB a ECB, pokiaľ ide o členov Výkonnej rady ECB, článok 228 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o ombudsmana, a článok 247 ZFEÚ, pokiaľ ide o členov Komisie).

49 Pozri napríklad rozsudok zo 7. novembra 2024, Burdene (C‑126/23, EU:C:2024:937, bod 36 a citovaná judikatúra).

50 https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/misconduct, https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/serious, https://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/serious, https://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/misconduct.

51 Pozri v tejto súvislosti vysvetlenie uvedené v bodoch 62 a 63 vyššie.

52 V tejto súvislosti pozri aj návrhy vo veci Rimšēvičs, bod 104.

58 Zo spisu vyplýva, že článok 36 ods. 3 ZPKONPI a článok 50 ods. 3 ZPK ukladajú osobe, ktorá oznámila nezlučiteľnosť, povinnosť prijať potrebné opatrenia na nápravu nezlučiteľnosti v lehote jedného mesiaca od predloženia vyhlásenia a predložiť volebnému alebo menovaciemu orgánu príslušný dôkaz v tejto súvislosti. Ak takéto nápravné opatrenie neprijme, volebný alebo menovací orgán – v tomto prípade Národné zhromaždenie – je povinný prijať opatrenia na ukončenie právneho vzťahu (článok 36 ods. 4 ZPKONPI a článok 50 ods. 4 ZPK). Zdá sa, že tieto ustanovenia odkazujú na vyhlásenie o nezlučiteľnosti, ktoré sa predkladá Národnému zhromaždeniu podľa článku 35 ods. 1 bodu 1 a ods. 2 ZPKONPI, ako aj podobne formulovaného článku 50 ZPK. Ako som však už vysvetlil, zdá sa, že podnetom na začatie konania vo veci samej bolo majetkové priznanie a vyhlásenie o majetkových pomeroch, ktoré bolo predložené KPK. Ako už bolo tiež uvedené, súvislosť medzi obsahom takéhoto vyhlásenia a povinnosťou napraviť „nezlučiteľnosť“ nie je jasná a v každom prípade ju musí overiť vnútroštátny súd.

59 Pripomínam tiež, že v prejednávanej veci boli po vymenovaní MA podané tri samostatné majetkové priznania a vyhlásenia o záujmoch a nie je mi jasné, ako bola povinnosť napraviť každú oznámenú nezlučiteľnosť posúdená vo vzťahu najmä k prvému a druhému z týchto priznaní.

60 Pripomínam, že toto ustanovenie stanovuje, že guvernér a viceguvernéri BNB „môžu na základe jednomyseľného rozhodnutia rady guvernérov vykonávať nezárobkovú činnosť za predpokladu, že nedochádza ku konfliktu záujmov“.

67 Tamže, body 139 až 141.

68 Otázka, či sa činnosť KPK v čase skutkových okolností opierala o náležitý právny základ, je samozrejme do určitej miery odlišnou otázkou a vychádzam z toho, že je predmetom odvolania, o ktorom rozhoduje vnútroštátny súd, ako som už uviedol vyššie.

69 Toto zistenie by sa samozrejme muselo upraviť, ak by orgánom príslušným na konštatovanie dôvodov na odvolanie bol súd. Pozri analogicky článok 11.4 štatútu ESCB a ECB, ktorý stanovuje, že „ak člen Výkonnej rady [ECB] neplní podmienky požadované pre výkon svojej funkcie alebo ak sa dopustil závažného pochybenia, môže ho Súdny dvor na žiadosť Rady guvernérov alebo Výkonnej rady odvolať“.

70 Pripomínam, že ôsma otázka sa týka len tohto dôvodu na odvolanie.

71 Pre iný príklad pozri ustanovenie citované poznámke pod čiarou 69.

72 Táto zásada je jedným z „funkčných prvkov“ práva na riadnu správu vecí verejných: pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Ispas (C‑298/16, EU:C:2017:650, bod 87). Z ustálenej judikatúry vyplýva, že dodržiavanie práva na obhajobu sa musí zabezpečiť vždy, keď sa prijíma rozhodnutie, ktoré môže nepriaznivo zasiahnuť do postavenia určitej osoby. Pozri napríklad rozsudok zo 4. júna 2020, C.F. (Daňová kontrola) (C‑430/19, EU:C:2020:429, bod 29 a citovaná judikatúra). Nevidím dôvod, prečo by sa zásada dodržiavania práva na obhajobu nemala uplatňovať, ak dotknuté rozhodnutie prijíma orgán národnej centrálnej banky, pokiaľ takéto rozhodnutie nepriaznivo zasahuje do právneho postavenia dotknutej osoby.

77 Pokiaľ ide o dotknuté osobitné práva, rozhodnutie, ktorým sa vykonávajú „kritériá zákonnosti odvolania“ stanovené v článku 14.2 štatútu ESCB a ECB, môže mať vplyv tak na právo dotknutej osoby zotrvať vo funkcii počas minimálneho funkčného obdobia, ako aj na práva zaručené Chartou základných práv (ako je v prejednávanej veci právo vlastniť majetok alebo právo na slobodu združovania). V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa funkčné obdobie členov rady guvernérov BNB nespresňuje. Komisia a ECB však uvádzajú, že toto funkčné obdobie je 6 rokov (článok 12 ods. 4 zákona o BNB). Hoci nie je jasné, či je toto obdobie odrazom „normatívneho prenosu“ pravidla týkajúceho sa minimálnej dĺžky funkčného obdobia stanoveného v článku 14.2 štatútu ESCB a ECB, právo zotrvať vo funkcii až do uplynutia funkčného obdobia predstavuje v každom prípade nevyhnutný dôsledok záruky nezávislosti zakotvenej v článku 130 ZFEÚ a článku 7 tohto štatútu.

78 Európska komisia, Konvergenčná správa z roku 2024, inštitucionálny dokument 294, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2024, s. 43.

79 Európska komisia, Konvergenčná správa o Bulharsku z roku 2025, inštitucionálny dokument 320, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2025, s. 25.

80 Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Bevándorlási és Menekültügyi Hivatal (C‑406/18, ďalej len „návrhy vo veci Bevándorlási és Menekültügyi Hivatal“, EU:C:2019:1055, body 48 a 56, ako aj bod 53).

81 Analogicky s tým, ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku z 19. marca 2020, Bevándorlási és Menekültügyi Hivatal (C‑406/18, EU:C:2020:216, body 36 a 37). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Bevándorlási és Menekültügyi Hivatal (C‑406/18, EU:C:2019:1055, bod 69) s odkazmi na judikatúru, v ktorej sa pripomína, že článok 47 Charty základných práv má priamy účinok, a teda umožňuje zrušiť akúkoľvek nezlučiteľnú právnu úpravu.