C-655/24

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 11. decembra 2025( 1 )

Vec C ‑ 655/24 [Latranov] ( i )

Rajonna prokuratura – grad Veliki Preslav (Okresná prokuratúra Veliki Preslav, Bulharsko)

3. Súd, ktorý má rozhodnúť o konfiškácii, predkladá Súdnemu dvoru niekoľko prejudiciálnych otázok. Prvými dvoma otázkami chce v podstate zistiť:

– či trestný čin vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholických nápojov patrí do pôsobnosti smernice (EÚ) 2024/1260( 2 ), Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) alebo rámcového rozhodnutia 2005/212/SVV( 3 ),

– a či v prípade, že sa uplatňuje niektorá z vyššie uvedených právnych noriem, možno použité motorové vozidlo kvalifikovať ako nástroj na spáchanie trestného činu.

I. Právny rámec

A. Právo Únie

1. Rámcové rozhodnutie 2005/212

„Toto rámcové rozhodnutie neovplyvňuje povinnosť rešpektovať základné práva a základné zásady, najmä vrátane prezumpcie neviny, ustanovené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii.“

2. Smernica 2014/42/EÚ ( 4 )

7. Podľa článku 2 s názvom „Vymedzenie pojmov“:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

3. ‚prostriedky‘ sú akýkoľvek majetok, ktorý bol akýmkoľvek spôsobom, celkom alebo sčasti, použitý alebo určený na spáchanie trestného činu alebo trestných činov;

d) rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácií prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti;

e) rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu;

f) rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore;

g) rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami;

h) rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu;

i) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV;

3. Smernica 2024/1260

10. Článok 33 s názvom „Transpozícia“ uvádza:

„1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 23. novembra 2026. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.

…“

11. V súlade s článkom 36 s názvom „Nahradenie jednotnej akcie 98/699/SVV, rámcových rozhodnutí 2001/500/SVV a 2005/212/SVV, rozhodnutia 2007/845/SVV a smernice 2014/42/EÚ“:

„1. [Rámcové rozhodnutie] 2005/212/SVV… sa vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré sú viazané touto smernicou, nahrádza bez toho, aby boli dotknuté povinnosti týchto členských štátov týkajúce sa dátumu transpozície týchto nástrojov do vnútroštátneho práva.

13. Podľa článku 343b v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti:

„1. … Kto bude pristihnutý pri riadení motorového vozidla s hladinou alkoholu v krvi vyššou ako 1,2 promile, bude potrestaný odňatím slobody na jeden až tri roky a peňažným trestom od dvesto do tisíc [bulharských levov (BGN)].

2. … Kto riadi motorové vozidlo s riadne zistenou hladinou alkoholu v krvi vyššou ako 0,5 promile po tom, čo bol právoplatným rozsudkom odsúdený za trestný čin uvedený v odseku 1, bude potrestaný odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom od päťsto do tisícpäťsto BGN.

3. …Kto riadi motorové vozidlo po riadne zistenom požití omamných alebo podobných látok, bude potrestaný trestom odňatia slobody od jedného do troch rokov a peňažným trestom od päťsto do tisícpäťsto BGN.

4. … Ak je čin uvedený v odseku 4 spáchaný ako recidíva, trestom je odňatie slobody na jeden až päť rokov a pokuta od päťsto do tisícpäťsto BGN.

5. …V prípadoch uvedených v odsekoch 1 až 4 súd skonfiškuje v prospech štátu motorové vozidlo, ktoré bolo použité na spáchanie trestného činu a ktoré je vo vlastníctve páchateľa, alebo, ak páchateľ nie je jeho vlastníkom, uloží mu povinnosť zaplatiť jeho hodnotu.

– trest odňatia práva viesť motorové vozidlo na obdobie jedného roka a ôsmich mesiacov.

16. Vozidlo, ktoré viedol pán EZ, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pána EZ a jeho manželky. Manželka pána EZ sa konania nezúčastnila, pretože jej to v tom čase platné vnútroštátne procesné predpisy neumožňovali.( 7 )

17. Pred prijatím rozhodnutia o konfiškácii boli prijaté zaisťovacie opatrenia týkajúce sa 50 % vlastníctva vozidla patriacich pánovi EZ.( 8 )

18. Na účely rozhodnutia o konfiškácii hodnoty vozidla Rajonen săd Veliki Preslav (Okresný súd Veliki Preslav, Bulharsko) považoval za potrebné položiť štyri prejudiciálne otázky, z ktorých uvádzam prvé dve, ktoré na základe pokynov Súdneho dvora budú predmetom týchto návrhov. Ich znenie je nasledujúce:

„1. Uplatňujú sa smernica [2024/1260], [Charta] alebo rámcové rozhodnutie [2005/212] na prípady dopravných priestupkov spáchaných po požití alkoholu a/alebo omamných látok?

2. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, predstavuje motorové vozidlo nástroj použitý na spáchanie trestného činu v zmysle článku 3 ods. 3 smernice [2024/1260]?“

22. Podľa bulharského práva spáchanie trestného činu vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholických nápojov má za následok konfiškáciu vozidla v prospech štátu, ak je vo vlastníctve páchateľa, alebo, ak nie je, nahradenie zaplatením jeho hodnoty štátu.( 9 )

23. Zo znenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania a pripomienok všetkých účastníkov tohto konania vyplýva, že v prípadoch, ako je tento, je povinnosť nariadiť konfiškáciu vozidla (alebo jeho náhradnej hodnoty, ak vozidlo nie je vo vlastníctve páchateľa) absolútna.( 10 )

B. Prvá prejudiciálna otázka

24. Vnútroštátny súd chce v prvom rade vedieť, či právna úprava Únie uplatniteľná na spor zahŕňa smernicu 2024/1260, Chartu alebo rámcové rozhodnutie 2005/212.

25. Podľa článku 33 ods. 1 smernice 2024/1260 „členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 23. novembra 2026. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii“.

26. Komisia tvrdí,( 11 ) že Bulharská republika jej neoznámila transpozíciu smernice 2024/1260.( 12 )

32. Rámcové rozhodnutie 2005/212 uvádza ako právny základ okrem článku 34 ods. 2 písm. b) EÚ aj článok 29 EÚ a článok 31 ods. 1 písm. c) Zmluvy o EÚ.

33. Bulharská vláda na pojednávaní tvrdila nielen to, že rámcové rozhodnutie 2005/212 sa v prejednávanej veci neuplatňuje,( 14 ) ale aj to, že ak by sa uplatňovalo na trestné činy, o aké ide v prejednávanej veci, mohlo by byť v rozpore s primárnym právom Únie.

34. Komisia s týmto názorom nesúhlasí a myslím si, že oprávnene.

35. Podľa článku 29 EÚ sa cieľ „poskytnúť občanom vysokú úroveň ochrany v oblasti voľného pohybu, bezpečnosti a práva rozvojom spoločných postupov členských štátov v oblastiach… justičnej spolupráce v trestných veciach“ „má dosiahnuť predchádzaním a bojom proti trestnej činnosti, či už organizovanej alebo neorganizovanej“.

36. Článok 31 ods. 1 písm. c) EÚ stanovuje, že spoločný postup v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach zahŕňa „zabezpečovanie zlučiteľnosti predpisov uplatniteľných v členských štátoch, ak je to nevyhnutné pre zlepšenie tejto spolupráce“.

37. Obe ustanovenia primárneho práva Únie poskytujú dostatočný základ pre rámcové rozhodnutie 2005/212, aby sa mohlo uplatňovať na trestné činy určitej závažnosti, teda na tie trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní viac ako jeden rok, avšak bez toho, aby boli obmedzené na konkrétny zoznam alebo konkrétnu kategóriu (ako je organizovaná trestná činnosť).

– „článok 9 protokolu o prechodných ustanoveniach [sa] musí chápať tak, že jeho cieľom je najmä zaručiť, aby sa akty prijaté v rámci [súdnej spolupráce] mohli naďalej účinne uplatňovať napriek zmene inštitucionálneho rámca uvedenej spolupráce“( 18 ),

– „vzhľadom na to, že zákonnosť aktu Únie sa má posudzovať podľa skutkových a právnych okolností existujúcich v čase prijatia tohto aktu… zákonnosť článku 18 ods. 2 rozhodnutia 2008/633 sa musí posudzovať vzhľadom na ustanovenia, ktorými sa v čase prijatia tohto rozhodnutia riadilo prijímanie opatrenia, ako je napadnuté rozhodnutie…“( 19 ).

42. Pri posudzovaní ustanovení rámcového rozhodnutia 2005/212 sa preto musí zohľadniť normatívny kontext platný v čase jeho prijatia, v dôsledku čoho odkazy na primárne právo naďalej zostávajú odkazmi na Zmluvu o EÚ, ktoré sa týkajú justičnej spolupráce v trestných veciach.

43. Prijatie smernice 2014/42, ktorá nahradila len časť ustanovení rámcového rozhodnutia 2005/212, nemení tento záver, keďže ustanovenia, ktoré zostávajú v platnosti, sú platné ako súčasť rámcového rozhodnutia. V opačnom prípade by ich smernica 2014/42 začlenila do svojich článkov.( 20 )

44. V každom prípade, ak by sa rámcové rozhodnutie 2005/212 malo vykladať v súlade s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ týkajúcimi sa justičnej spolupráce v trestných veciach, bolo by potrebné zohľadniť, že podľa normotvorcu Únie sa článok 82 ZFEÚ neobmedzuje na obzvlášť závažné trestné činy s cezhraničným rozmerom.

45. Normotvorca Únie rozhodol (konkrétne v súvislosti s uznávaním a vykonávaním príkazov na konfiškáciu majetku vydaných iným členským štátom v rámci trestného konania), že „trestné činy, na ktoré sa vzťahuje [nariadenie (EÚ) 2018/1805]( 21 ) by… nemali byť obmedzené na obzvlášť závažné trestné činy s cezhraničným rozmerom, pretože článok 82 [ZFEÚ] nevyžaduje takéto obmedzenie v prípade opatrení, ktorými sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa zabezpečenia vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach“( 22 ).

– je potrebné uprednostniť jasné (a presné) znenie článku 2 rámcového rozhodnutia 2005/212, ktoré vylučuje jeho obmedzenie na trestné činy súvisiace s organizovanou trestnou činnosťou,

– je potrebné vykladať tento článok s ohľadom na právne základy samotného rámcového rozhodnutia 2005/212, najmä na článok 29 EÚ a článok 31 ods. 1 písm. c) EÚ, ktoré, ako som už uviedol, podporujú jeho rozšírenie nad rámec organizovanej trestnej činnosti,

– treba zohľadniť cieľ rámcového rozhodnutia 2005/212, ktorým je rozšíriť justičnú spoluprácu v trestných veciach na konania určitej závažnosti, ktoré definoval európsky normotvorca, ktorý sa rozhodol považovať ich za také konania, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka.

51. Ak sa v odôvodneniach 1, 2, 4, 5 a 6 rámcového rozhodnutia 2005/212 odkazuje na organizovanú trestnú činnosť, je to s cieľom vyjadriť obavy týkajúce sa prevencie a boja proti tejto trestnej činnosti. Tieto obavy odôvodňujú opatrenia zamerané napríklad na zmiernenie dôkazného bremena, pokiaľ ide o pôvod majetku osoby, v prípadoch trestných činov súvisiacich s obzvlášť závažnými formami trestnej činnosti.

52. Odôvodnenie 10 rámcového rozhodnutia 2005/212 naopak poskytuje väčšiu presnosť: „cieľom tohto rámcového rozhodnutia je zabezpečiť, aby všetky členské štáty mali účinné predpisy upravujúce konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti, okrem iného vo vzťahu k dôkaznému bremenu, pokiaľ ide o zdroj majetku osoby odsúdenej za trestný čin spojený s organizovanou trestnou činnosťou“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

58. Zatiaľ sa teda nezdá, že by existovali dôvody na obmedzenie týchto spoločných minimálnych noriem týkajúcich sa konfiškácie na prípady organizovanej trestnej činnosti (medzi ktoré by logicky nepatril trestný čin vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholických nápojov).

59. Smernica 2014/42 upúšťa od všeobecného prístupu rámcového rozhodnutia 2005/212 a nahrádza ho osobitným zoznamom trestných činov, ktorý je uvedený v jej článku 3. Ide o zoznam mimoriadne závažných konaní, z ktorých mnohé sa vyznačujú prítomnosťou prvku organizovanosti (organizovaná trestná činnosť).

60. Zoznam trestných činov uvedený v článku 3 smernice 2014/42, ktorý má taxatívnu povahu,( 26 ) nezahŕňa trestné činy vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholických nápojov.

61. Úpravou smernice 2014/42 sa však z právneho poriadku Únie neodstránilo rámcové rozhodnutie 2005/212.( 27 ) Vzhľadom na kontext, v ktorom bola prijatá, treba vychádzať z toho, že smernica 2014/42 mala za cieľ rozšíriť ustanovenia rámcového rozhodnutia 2005/212.( 28 )

62. Kritérium, na ktorom je založený článok 2 rámcového rozhodnutia 2005/212 (ktoré sa netýka len trestných činov spáchaných zločineckými organizáciami, ale akéhokoľvek trestného činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka), prevzali neskoršie nástroje vzájomného uznávania príkazov na konfiškáciu.

63. Nariadenie 2018/1805 by sa podľa svojho odôvodnenia 14 „malo vzťahovať na… príkazy na konfiškáciu, ktoré súvisia s trestnými činmi, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/42/EÚ, ako aj na… príkazy na konfiškáciu súvisiace s inými trestnými činmi …“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

69. Na základe tohto kritéria Súdny dvor konštatoval, že právo vlastniť majetok zakotvené v článku 17 Charty musí byť chránené pred konfiškáciou majetku tretích osôb konajúcich v dobrej viere.( 30 ) Zároveň spojil článok 47 Charty (právo na účinný prostriedok nápravy) s článkom 4 rámcového rozhodnutia 2005/212.( 31 )

70. Z hľadiska ochrany základných práv môžu ustanovenia upravujúce konfiškáciu v členských štátoch, ktoré zjavne nerešpektujú tieto práva, viesť k odmietnutiu uznania súdnych rozhodnutí, čím by bola konfiškácia sťažená.( 32 )

71. Tieto posledné úvahy umožňujú odpovedať na tú časť prvej prejudiciálnej otázky, v ktorej sa vnútroštátny súd pýta, či je Charta (všeobecne, bez uvedenia konkrétneho článku) uplatniteľná.

72. Okrem toho nepovažujem za potrebné analyzovať vplyv, ktorý by na spor mohla mať smernica 2024/1260, na ktorú odkazuje vnútroštátny súd, keďže, ako som už uviedol, nie je uplatniteľná ratione temporis na skutkové okolnosti prejednávanej veci.

73. Ak by sa pristúpilo k tejto analýze, bolo by potrebné objasniť, či má smernica 2024/1260 retroaktívny vplyv na výklad rámcového rozhodnutia 2005/212, na čo nenachádzam dostatočné dôvody.

74. Problém, ktorým sa Súdny dvor pravdepodobne bude musieť v budúcnosti zaoberať, spočíva v tom, že smernica 2024/1260 pri vymedzení svojej pôsobnosti sa zrejme riadi podobnou technikou, akú doslovne používa smernica 2014/42 (len pre obzvlášť závažné trestné činy, bez zohľadnenia trestu uloženého za každý trestný čin), ale na rozdiel od smernice 2014/42,( 33 ) úplne nahrádza obsah rámcového rozhodnutia 2005/212.( 34 )

80. Naproti tomu v prípade spáchania trestného činu spočívajúceho vo vedení vozidla pod vplyvom alkoholických nápojov predstavuje používanie motorového vozidla nevyhnutný prvok samotného trestného činu.

81. Stráca motorové vozidlo svoj charakter prostriedku trestného činu, keď sa stane súčasťou opisu trestného činu? Možno sa skôr domnievať, že toto vozidlo je predmetom tohto trestného činu?

82. Odpoveď, ktorú na tieto otázky poskytli právne poriadky členských štátov (spravidla prostredníctvom svojich trestných zákonníkov, ktoré prijímajú odlišné riešenia)( 38 ) nie je jednotná.

83. V niektorých členských štátoch sa v ich právnych predpisoch stanovuje, že motorové vozidlo sa považuje za prostriedok trestného činu proti bezpečnosti cestnej premávky vo všeobecnosti alebo najmä vtedy, ak bolo vedené pod vplyvom alkoholických nápojov alebo omamných látok.( 39 )

84. Iné členské štáty však považujú vozidlo za prostriedok v prípadoch nebezpečnej jazdy, ale v prípade vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholických nápojov alebo omamných látok ho považujú za hmotný predmet . V tom istom zmysle, pokiaľ ide o tento posledný uvedený druh trestného činu, niektoré právne predpisy považujú riadené vozidlo za nevyhnutný predmet na spáchanie trestného činu.( 40 )

85. Podľa môjho názoru široká definícia prostriedku použitá v článku 2 bode 3 smernice 2014/42 nebráni tomu, aby vnútroštátny zákonodarca označil za takýto prostriedok vozidlo, ktoré vedie osoba pod vplyvom alkoholických nápojov.

– článok 2 rámcového rozhodnutia 2005/212 sa uplatňuje na konfiškáciu motorového vozidla vedeného pod vplyvom alkoholických nápojov alebo omamných látok, ak toto konanie predstavuje trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jeden rok,

– v tom istom rozsahu sa na konfiškáciu vzťahuje Charta základných práv Európskej únie,

– nič nebráni tomu, aby motorové vozidlo mohlo byť kvalifikované ako prostriedok v zmysle článku 2 bodu 3 smernice 2014/42 na spáchanie trestného činu vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholických nápojov.

1 Jazyk prednesu: španielčina.

i Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 24. apríla 2024 o vymáhaní majetku a konfiškácii (Ú. v. EÚ L, 2024/1260).

9 Podľa Komisie (bod 6 jej písomných pripomienok) boli proti novému zneniu článku 343b ods. 5 Trestného zákonníka z roku 2023 podané dva návrhy na vyhlásenie protiústavnosti na Ústavný súd. Bulharská vláda na pojednávaní uviedla, že 17. júla 2025 bol vydaný rozsudok (č. 8/2025), v ktorom sa konštatovalo, že ustanovenie je v súlade s Ústavou Bulharska.

10 Na pojednávaní bola bulharskej vláde položená otázka, či je v jej trestnom systéme uplatňovanie konfiškácie za trestný čin vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholických nápojov automatické, na čo odpovedala kladne. Dodala, že automatické uplatnenie vyplýva z predchádzajúceho posúdenia, ktoré vykonal zákonodarca, ktorý v každom prípade vyžaduje konfiškáciu s ohľadom na vzniknuté riziko. Trestné súdy môžu určiť, či trestný čin bol alebo nebol spáchaný, ale v prvom prípade sa musí nevyhnutne nariadiť konfiškácia.

11 Bod 9 jej písomných pripomienok.

12 Povinnosť informovať Komisiu vyplýva z článku 33 ods. 2 smernice 2024/1260. Bulharská vláda, ktorá nepredložila písomné pripomienky, na pojednávaní nevyvrátila tvrdenia Komisie. Treba preto predpokladať, že k transpozícii nedošlo.

13 Rozsudok z 18. septembra 2019, VIPA (C‑222/18, EU:C:2019:751, bod 50 a citovaná judikatúra).

14 V čom sa stotožňuje s písomnými pripomienkami poľskej vlády.

20 Zachovanie niektorých ustanovení rámcového rozhodnutia 2005/212 bolo posúdené v rámci legislatívneho postupu po Lisabonskej zmluve v kontexte Zmluvy o FEÚ.

21 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu (Ú. v. EÚ L 303, 2018, s. 1).

22 Odôvodnenie 14 nariadenia 2018/1805. Pozri tiež rozsudok Súdneho dvora z 13. júna 2019, Moro (C‑646/17, EU:C:2019:489, body 32 až 37).

23 Rozsudok z 19. marca 2020, Agro In 2001 (C‑234/18, EU:C:2020:221, body 52 a 53). Ďalej len „rozsudok Agro In 2001“.

24 Rámcové rozhodnutie Rady zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú. v. EÚ L 328, 2006, s. 59). V bode 55 rozsudku Agro In 2001 Súdny dvor konštatoval, že „rámcové rozhodnutie je spojené s návrhom Dánskeho kráľovstva, ktoré viedlo k prijatiu rámcového rozhodnutia Rady 2006/783. Ako sa uvádza v odôvodnení 8 tohto posledného uvedeného rámcového rozhodnutia, jeho cieľom je uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o uznávanie a výkon príkazov na konfiškáciu, aby sa členský štát zaviazal, že bude na svojom území uznávať a vykonávať príkazy na konfiškáciu, ktoré sú vydané súdom príslušným pre trestné veci v inom členskom štáte“.

25 Rozsudok Agro In 2001 (bod 56).

30 Rozsudok z 25. januára 2024, Sofijski gradski săd (C‑722/22, EU:C:2024:80, bod 28).

31 Rozsudok zo 14. januára 2021, Okražna prokuratura Chaskovo a Apelativna prokuratura Plovdiv (C‑393/19, EU:C:2021:8), výroková časť (bod 2).

32 Podľa článku 19 ods. 1 nariadenia 2018/1805 „vykonávajúci orgán môže rozhodnúť o neuznaní alebo nevykonaní príkazu na konfiškáciu, iba ak: … h) vo výnimočných prípadoch existujú na základe konkrétnych a objektívnych dôkazov podstatné dôvody domnievať sa, že vykonanie príkazu na konfiškáciu by za konkrétnych okolností daného prípadu viedlo k zjavnému porušeniu príslušného základného práva stanoveného v charte , najmä práva na účinný prostriedok nápravy, práva na spravodlivé súdne konanie a práva na obhajobu“. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

33 Domnievam sa, že smernica 2014/42 tým, že ponechala naďalej uplatňovanie článkov 2, 4 a 5 rámcového rozhodnutia 2005/212 so zárukami, ktoré sú s nimi spojené, dodržala ustanovenia článku 52 ods. 1 Charty.

34 Podľa odôvodnenia 62 smernice 2024/1260 „keďže táto smernica stanovuje komplexný súbor pravidiel, ktoré by sa prekrývali s už existujúcimi právnymi nástrojmi, mala by… nahradiť… rámcové rozhodnutie 2005/212/SVV…“. Úplné nahradenie obsahu rámcového rozhodnutia 2005/212 smernicou 2024/1260 vyvoláva viaceré otázky týkajúce sa uplatňovania nástrojov justičnej spolupráce v trestných veciach v tejto oblasti, keďže v doteraz platnom systéme zanecháva určité medzery.

35 Podľa dostupných informácií existujú členské štáty, ktorých právne predpisy stanovujú, že vedenie vozidla pod vplyvom alkoholických nápojov alebo omamných látok má za následok konfiškáciu vozidla (Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Lotyšsko, Holandsko, Poľsko alebo Slovensko). V iných štátoch je konfiškácia skôr výsledkom judikatúry (Maďarsko, Portugalsko alebo Rumunsko).