C-683/24

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

NICHOLAS EMILIOU

prednesené 23. apríla 2026( 1 )

Vec C-683/24

Spielerschutz Sigma Prozessfinanzierungs GmbH

2. Tento návrh sa konkrétne týka ťažkostí, ktorým čelia veritelia pri pokusoch o výkon rozsudkov, ktorými sa vyhovelo týmto žalobám, na Malte. Predkladajúci vnútroštátny súd sa svojimi otázkami predovšetkým pýta, či je ustanovenie maltského práva, podľa ktorého takýto rozsudok v danom štáte nemožno uznať ani považovať za vykonateľný, zlučiteľné s pravidlami týkajúcimi sa uznávania a výkonu rozsudkov, ktoré sa stanovujú v nariadení (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach( 3 ) (ďalej len „nariadenie Brusel Ia“).

3. Tieto otázky však nepoložil maltský súd v kontexte konania, ktoré by sa týkalo výkonu takéhoto rozsudku, ale rakúsky súd , ktorý bol vyzvaný, aby rozhodol o zodpovednosti právnika, ktorý pre spoločnosť financujúcu takéto žaloby vypracoval posudok týkajúci sa práve tejto otázky zlučiteľnosti. Tento pomerne nezvyčajný kontext vyvoláva predbežnú otázku prípustnosti prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

II. Právny rámec

A. Právo Únie

4. Podľa článku 36 ods. 1 nariadenia Brusel Ia platí, že „rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania“.

5. V zmysle článku 39 tohto nariadenia „rozsudok vydaný v členskom štáte, ktorý je v tomto členskom štáte vykonateľný, je vykonateľný v iných členských štátoch bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie jeho vykonateľnosti“.

10. Ustanovenie § 1299 Allgemeines Bürgerliches Gesetzbuch (Všeobecný občiansky zákonník; ďalej len „ABGB“) stanovuje:

„Kto verejne vykonáva funkciu, umeleckú činnosť, živnosť alebo remeslo alebo kto dobrovoľne prevezme obchod, ktorého vykonanie vyžaduje osobitné umelecké vedomosti alebo mimoriadnu usilovnosť, týmto dáva najavo, že má potrebnú usilovnosť a potrebné mimoriadne vedomosti; musí teda zodpovedať za ich neexistenciu. Ak osoba, ktorá obchod prenechala, poznala jeho neskúsenosť alebo ju pri zvyčajnej pozornosti mohla rozpoznať, tak zodpovednosť nesie aj posledná uvedená osoba.“

11. Ustanovenie § 1300 ABGB stanovuje:

„Znalec je zodpovedný aj v prípade, že koná za odmenu a z nedbanlivosti poskytne nesprávnu radu pri výkone svojho umenia alebo odboru. S výnimkou tohto prípadu je radca zodpovedný iba za škodu, ktorú druhému spôsobil vedome poskytnutím rady.“( 4 )

2. Maltské právo

12. Článok 56A Att dwar il-Logħob (zákon o hazardných hrách)( 5 ) (ďalej len „maltský zákon o hazardných hrách“), ktorý bol zavedený zákonom Att tal-2023 li jemenda l-Att dwar il-Logħob (zákon o zmene zákona o hazardných hrách)( 6 ), stanovuje:

13. Spielerschutz Sigma Prozessfinanzierungs GmbH (ďalej len „Spielerschutz Sigma“), ktorá je žalobkyňou vo veci samej, je spoločnosť špecializujúca sa na financovanie súdneho konania. V rámci svojich činností financuje okrem iného žaloby podané hráčmi s domicilom v Rakúsku proti prevádzkovateľom s maltskými licenciami, ktorí poskytujú služby online hazardných hier v danom členskom štáte bez licencie požadovanej podľa rakúskeho práva (ďalej len „dotknuté súdne konania“).

14. Po prijatí článku 56A maltského zákona o hazardných hrách Spielerschutz Sigma v snahe posúdiť riziká, ktoré by táto zmena maltského právneho predpisu mohla predstavovať pre jej podnikateľský model, poverila spoločnosť Geissler Heilbock Hopf Ferox Legal Partnerschaft von Rechtsanwälten mbB (ďalej len „právny poradca“), ktorá je žalovanou vo veci samej, aby vypracovala znalecký posudok týkajúci sa zlučiteľnosti tohto ustanovenia s právom Únie.

15. Právny poradca vo svojom právnom posudku z 5. júla 2023 v podstate dospel k dvom záverom: (i) článok 56A maltského zákona o hazardných hrách zjavne porušuje právo Únie a je preto nemysliteľné, aby ho maltské súdy uplatňovali, a (ii) konania o výkone na Malte by sa mali na základe článku 48 nariadenia Brusel Ia v prvom stupni ukončiť v lehote šiestich mesiacov.

16. Spielerschutz Sigma na základe tohto posudku ďalej financovala dotknuté súdne konania v Rakúsku. Robila tak do 1. augusta 2023, keď maltský súd v rozpore so stanoviskom právneho poradcu na základe článku 56A maltského zákona o hazardných hrách zamietol uznanie a výkon podľa nariadenia Brusel Ia v konaní financovanom touto spoločnosťou.

„1. Má sa článok 1 ods. 1 a 2 v spojení s článkom 45 ods. 1 písm. a), článkami 46 a 52 [nariadenia Brusel Ia] vykladať v tom zmysle, že tieto ustanovenia bránia vnútroštátnemu právnemu predpisu, ktorý vychádzajúc zo zodpovedajúcej zásady verejného poriadku, ktorá je zákonom upravená vo vnútroštátnom práve, vylučuje uznanie a výkon rozhodnutí súdov iných členských štátov pre všetky konania proti držiteľom licencie a súčasným a predchádzajúcim riadiacim pracovníkom a kľúčovým zamestnancom držiteľa licencie vo veciach týkajúcich sa poskytnutia služby hazardných hier, ak takáto žaloba popiera alebo podkopáva zákonnosť poskytnutia služieb hazardných hier na území alebo z územia Malty na základe licencie udelenej [príslušným] úradom alebo zákonnosť právnej povinnosti alebo naturálnej obligácie, ktorá vyplýva z poskytnutia takýchto služieb hazardných hier, a týka sa povolenej činnosti, ktorá je v zmysle tohto vnútroštátneho zákona a iných vnútroštátnych uplatniteľných regulačných nástrojov zákonná?

3.b. Má sa článok 45 ods. 1 písm. a) a článok 46 [nariadenia Brusel Ia] vykladať v tom zmysle, že bránia zamietnutiu uznania a výkonu [dožiadaného] súdu vo vykonávajúcom štáte z dôvodov verejného poriadku, ak toto zamietnutie vychádza výlučne z toho, že uznanie takéhoto rozsudku odporuje ekonomickým a finančným záujmom dožiadaného štátu, keďže poskytovatelia hazardných hier podstatným spôsobom prispievajú do národného hospodárstva a k príjmom tohto členského štátu?

4. Má sa článok 52 [nariadenia Brusel Ia] vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie bráni vnútroštátnemu právnemu predpisu, ktorý vylučuje uznanie a/alebo výkon rozhodnutia súdu iného členského štátu v konaní proti držiteľovi licencie a súčasným a predchádzajúcim riadiacim pracovníkom a kľúčovým zamestnancom držiteľa licencie vo veciach týkajúcich sa poskytnutia služby hazardných hier, keďže činnosť poskytovateľa hazardných hier posudzovaná podľa maltského práva by bola prípustná?

5. Má sa článok 48 [nariadenia Brusel Ia] vykladať v tom zmysle, že dôjde k porušeniu v ňom upravenej povinnosti bezodkladného rozhodnutia, ak v lehote šiestich mesiacov ešte nebolo vydané rozhodnutie súdu prvého stupňa o návrhu na uznanie bez toho, aby to vychádzalo z okolností alebo prieťahov zo strany účastníkov konania alebo tretích osôb v jednotlivom konaní o uznaní?“

19. Písomné pripomienky predložili žalobkyňa a žalovaná vo veci samej, belgická, česká, nemecká, grécka, maltská a rakúska vláda, ako aj Európska komisia.

IV. Analýza

20. Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania je podľa môjho názoru neprípustný, pretože odpoveď na položené prejudiciálne otázky sa nezdá nevyhnutná na vyriešenie sporu prebiehajúceho na predkladajúcom vnútroštátnom súde. V prvej časti týchto návrhov preto podrobne preskúmam procesné otázky, ktoré vznikajú v prejednávanej veci (časť A). Potom sa budem iba v záujme úplnosti zaoberať podstatou položených prejudiciálnych otázok (časť B).

25. Podľa článku 267 prvého odseku ZFEÚ platí, že Súdny dvor „má právomoc vydať [rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach], ktoré sa týkajú… výkladu zmlúv… [a] platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie“. Z uvedeného vyplýva, že Súdny dvor nemá právomoc vykladať okrem iného vnútroštátne právo ani medzinárodné dohody, v prípade ktorých Únia nie je zmluvnou stranou. Rovnako ho nemožno žiadať, aby uplatňoval právo Únie na skutkové okolnosti konkrétnej veci.( 8 )

26. Keď sa teda otázka týka výkladu ustanovení práva Únie – chápaných široko ako ustanovení aktov primárneho práva alebo aktov prijatých inštitúciami alebo orgánmi Únie, ktoré sú spôsobilé vyvolávať právne účinky –, Súdny dvor má právomoc a v zásade povinnosť odpovedať na ňu( 9 ) s výnimkou prípadu, keď je jeho právomoc výslovne vylúčená ustanoveniami Zmlúv.( 10 )

27. Súdny dvor napriek tomu objasnil, že „v rámci prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ… môže… uskutočniť výklad práva Únie iba v hraniciach právomocí, ktoré mu boli zverené“( 11 ). Na tomto základe vyhlásil, že nemá právomoc, keď ustanovenia práva Únie, ktorých výklad sa požadoval, nemali žiadnu spojitosť so sporom vo veci samej, pretože boli zjavne neuplatniteľné ratione materiae , ratione temporis , ratione personae alebo ratione loci .( 12 ) Výraz „zjavne“ treba chápať v tom zmysle, že neuplatniteľnosť týchto ustanovení bola očividná a nesporná. Súdny dvor si však nepochybne zachováva právomoc vykladať pôsobnosť ustanovení práva Únie práve na to, aby mohol určiť, či sú v danej veci uplatniteľné.

31. V prejednávanej veci boli predložené dva možné dôvody neprípustnosti: po prvé údajne vykonštruovaná povaha sporu [časť a)] a po druhé údajná irelevantnosť položených prejudiciálnych otázok pre vyriešenie tohto sporu [časť b)]. Postupne sa budem zaoberať každým z nich.

a) Vykonštruovaná povaha sporu

32. Niektorí z účastníkov konania, ktorí v tomto konaní predložili pripomienky, tvrdia, že spor vo veci samej je „vykonštruovaný“, pretože predstavuje „procesnú konštrukciu vytvorenú účastníkmi konania“, ktorej cieľom je spochybniť zlučiteľnosť článku 56A maltského zákona o hazardných hrách s právom Únie. V tejto súvislosti vychádzajú z rozsudkov Súdneho dvora Foglia I a Foglia II.( 14 )

33. Vo svojich návrhoch vo veci European Lotto( 15 ) som už varoval pred príliš ochotným využívaním judikatúry Foglia s cieľom vyhlásiť návrh na začatie prejudiciálneho konania za neprípustný z dôvodu, že spor vo veci samej nie je skutočný.

34. Na tomto mieste nie je potrebné v plnom rozsahu opakovať dôvody, na ktorých je toto stanovisko založené. Postačia dve pripomienky.

35. Po prvé pojem „skutočný“ spor vyvoláva koncepčné aj praktické problémy. Ak účastník konania podá žalobu s cieľom uplatniť si svoje práva, nie je na tom nič inherentne nesprávne, a to ani v prípade, že názory účastníkov konania na dotknuté právne otázky sa vo všeobecnosti zhodujú. Rovnako nie je per se neprípustné, aby sa účastníci konania pokúsili objasniť svoje práva a povinnosti predložením vzorovej veci a na tento účel ju predložili súdu, ktorý považujú za súd s právomocou.

41. V tomto kontexte možno judikatúru Foglia chápať v tom zmysle, že rieši situácie, v ktorých ide o zneužitie konania, konkrétne keď existujú jasné, objektívne a konzistentné indície, že spor bol umelo vykonštruovaný výlučne s cieľom dosiahnuť rozhodnutie Súdneho dvora.

42. V niektorých právnych poriadkoch vrátane právnych poriadkov viacerých členských štátov Únie sa takéto procesné konštrukcie zvyčajne opisujú ako „zneužitie konania“.( 19 ) Tento pojem v podstate označuje zneužitie súdneho konania , keď toto konanie nie je začaté na účel presadzovania hmotných práv prostredníctvom využitia účinnej súdnej ochrany, ale na zabezpečenie nenáležitej výhody využitím súdneho procesu. Môže k tomu dôjsť napríklad vtedy, keď je žaloba podaná s cieľom zastrašiť alebo obťažovať slabšieho účastníka konania (s cieľom prinútiť ho konať určitým spôsobom alebo ho dokonca priviesť k platobnej neschopnosti), úmyselne zdržovať výkon spravodlivosti alebo nenáležite obchádzať uplatnenie pravidiel Únie alebo vnútroštátnych pravidiel, ktorými by sa inak situácia riadila.

43. V zneužívajúcom súdnom konaní zvyčajne ide o žaloby, ktoré sú neopodstatnené, šikanózne alebo zjavne nedôvodné. Právne poriadky vo všeobecnosti na boj proti takémuto správaniu poskytujú súdom osobitné procesné nástroje alebo zásady, ktoré im umožňujú prijať primerané opatrenia jednak na ochranu prípadného dobromyseľného účastníka alebo účastníkov konania a jednak na zaistenie integrity súdneho systému a riadneho výkonu spravodlivosti. Tieto opatrenia môžu zahŕňať okrem iného zamietnutie žaloby v skrátenom konaní a uloženie finančných sankcií alebo priznanie náhrady trov konania alebo škody vo vzťahu k účastníkovi konania konajúcemu nedobromyseľne.

46. Napriek tomu nie som úplne presvedčený, že v konaniach vedúcich k rozsudkom Foglia I a Foglia II skutočne išlo o zneužitie konania. Ako som vysvetlil vo svojich návrhoch vo veci European Lotto,( 26 ) na tom, že účastníci konania predložia občianskoprávny alebo obchodnoprávny spor súdu s právomocou (napríklad talianskemu súdu) a v tomto kontexte nastolia otázku týkajúcu sa zlučiteľnosti právnych predpisov iného členského štátu (napríklad francúzskeho práva) s právom Únie namiesto toho, aby začali konanie na francúzskych súdoch, nie je nič neprípustné. Všeobecnejšia logika zneužitia konania, na ktorej je založená táto línia judikatúry, sa mi však zdá rozumná a spôsobilá zachovať si relevantnosť, aj keď len za výnimočných okolností. Patria k nim situácie, keď Súdny dvor na základe jasných a konzistentných indícií dospeje k záveru, že spor vo veci samej – alebo žiadosť, aby vnútroštátny súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ –predstavuje zneužitie konania. Súdny dvor v takýchto prípadoch oprávnene môže zastávať názor, že poskytnutie odpovede na položené prejudiciálne otázky by uľahčilo dosiahnutie zneužívajúceho cieľa, a môže teda vyhlásiť návrh na začatie prejudiciálneho konania za neprípustný.

47. Takéto situácie však zostávajú výnimočné. Pri neexistencii presvedčivých dôkazov o zneužití by Súdny dvor s konštatovaním, že spor nie je skutočný, mal byť opatrný.

48. V prejednávanej veci rovnako ako vo veci European Lotto( 27 ) nevidím žiadne jasné, objektívne a konzistentné indície, ktoré by naznačovali takéto zneužitie konania.

53. Tieto úvahy prirodzene vyvolávajú nasledujúcu otázku: kedy sa má odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku považovať za relevantnú pre vyriešenie sporu? V tejto súvislosti je zrejme rozhodujúcim kritériom to, či na predkladajúcom vnútroštátnom súde prebieha konanie, v rámci ktorého má vydať súdne rozhodnutie, pri ktorom bude môcť zohľadniť prejudiciálne rozhodnutie. ( 33 )

54. Judikatúra Súdneho dvora v tejto súvislosti poskytuje užitočné usmernenia. Objasňuje, že s cieľom konštatovať „nevyhnutnosť“ v zmysle článku 267 ZFEÚ musí existovať spojitosť – dostatočne priama a nie iba vedľajšia( 34 ) – medzi sporom prebiehajúcim na predkladajúcom vnútroštátnom súde a ustanoveniami práva Únie, ktorých výklad sa požaduje, aby bol tento výklad pre predkladajúci vnútroštátny súd objektívne potrebný na vydanie rozsudku. Podľa Súdneho dvora možno túto spojitosť konštatovať, keď: (i) sa spor z meritórneho hľadiska aspoň čiastočne riadi právom Únie; (ii) otázka sa týka výkladu ustanovení práva Únie procesnej povahy, ktoré môžu byť uplatniteľné, alebo (iii) požadovaná odpoveď zrejme môže poskytnúť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu výklad práva Únie, ktorý mu umožní rozhodnúť o procesných otázkach vnútroštátneho práva predtým, ako bude môcť rozhodnúť o merite sporu.( 35 )

55. Podľa môjho názoru z toho vyplýva, že otázky sú prípustné, keď predkladajúci vnútroštátny súd môže z odpovedí poskytnutých Súdnym dvorom vyvodiť právne záväzné dôsledky( 36 ) hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy na účely veci samej. Tento vplyv musí byť konkrétny, špecifický a predvídateľný;( 37 ) nemôže byť čisto hypotetický, teoretický alebo len špekulatívny.( 38 ) Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorým sa žiada o prvky výkladu práva Únie, ktoré majú len vedľajší význam alebo ktoré by predkladajúci vnútroštátny súd mohol v konečnom dôsledku ignorovať bez toho, aby to malo vplyv na jeho rozhodnutie, sa preto musí vyhlásiť za neprípustný.( 39 )

62. Takéto posúdenie nespadá do rozsahu právomoci Súdneho dvora podľa článku 267 ZFEÚ. Súdny dvor môže vykladať právo Únie, ale nemôže určiť, či bol konkrétny právny posudok prijateľný alebo vypracovaný s dostatočnou starostlivosťou.

63. Treba uznať, že odpovede Súdneho dvora by predkladajúci vnútroštátny súd mohli do istej miery zaujímať. Neumožnili by mu však vyvodiť právne záväzné závery na účely vyriešenia sporu. Boli by nanajvýš prvkami, ktoré by tento súd mohol zohľadniť, keby to považoval za vhodné.

64. Za týchto okolností je spojitosť medzi predmetnými ustanoveniami práva Únie a sporom vo veci samej príliš neistá a nepriama na to, aby odôvodňovala splnenie požiadavky nevyhnutnosti.

65. Ak by sa akceptoval opak, hrozilo by rozšírenie rozsahu prejudiciálneho konania za jeho náležité hranice. Poľahky si možno predstaviť analogické situácie – ako sú spory týkajúce sa akademického hodnotenia alebo simulované súdne spory (za predpokladu, že ich prejednáva vnútroštátny súd) –, v ktorých by mohli na okraj vzniknúť otázky práva Únie bez toho, aby boli skutočne nevyhnutné na vyriešenie sporu.

66. Takéto situácie si podľa môjho názoru uplatnenie článku 267 ZFEÚ nevyžadujú.

67. Tento záver podporuje uznesenie Súdneho dvora Horn( 40 ) týkajúce sa porovnateľnej situácie, v ktorej išlo o spor medzi právnikom a jedným z jeho klientov. Právnik svojmu klientovi poradil, aby na nemecký súd nepodával proti Spolkovej republike Nemecko žalobu o náhradu škody, ktorá by mohla v budúcnosti vyplynúť z údajne nezákonnej povahy diplomatických opatrení schválených v roku 2000 na úrovni Únie proti Rakúsku.( 41 ) Vnútroštátny súd prejednávajúci spor však na účely svojho posúdenia považoval za nevyhnutné položiť Súdnemu dvoru viacero otázok týkajúcich sa zlučiteľnosti týchto opatrení s rôznymi ustanoveniami práva Únie.

72. V ďalšom texte najprv uvediem logiku, na ktorej je založený článok 56A maltského zákona o hazardných hrách [časť a)], a potom preskúmam jeho zlučiteľnosť s nariadením Brusel Ia [časť b)].

a) Logika článku 56A maltského zákona o hazardných hrách

73. Maltské orgány v istom období prijali hospodársku politiku zameranú na to, aby sa Malta stala európskym „centrom“ rýchlo sa rozrastajúceho odvetvia online hazardných hier. Na tento účel (okrem iného) zaviedli pomerne liberálny regulačný a právny rámec zahŕňajúci režim udeľovania licencií, ktorý je v súčasnosti upravený maltským zákonom o hazardných hrách.

74. Ako vysvetľuje maltská vláda, maltská licencia na hazardné hry bola vytvorená ako povolenie „na mieste poskytovania“, ktoré prevádzkovateľom umožňuje poskytovať služby hazardných hier nielen na Malte, ale aj z Malty do iných štátov, pokiaľ títo prevádzkovatelia dodržiavajú maltské právo a na prevádzku v týchto štátoch existuje „opodstatnený právny dôvod“.( 43 ) Maltské orgány všeobecnejšie konzistentne zastávajú názor, že táto licencia v spojení s článkom 56 ZFEÚ prevádzkovateľom hazardných hier v prípade, že dodržiavajú maltské právo, umožňuje ponúkať služby na celom vnútornom trhu – alebo aspoň v členských štátoch, „ktorých právny rámec je neprijateľne reštriktívny“ podľa tohto ustanovenia.( 44 ) V skutočnosti sa významný počet prevádzkovateľov online hazardných hier rozhodol zapísať do obchodného registra na Malte a získať takúto licenciu s cieľom poskytovať svoje služby najmä v zahraničí.

75. V tomto kontexte sa začali prevádzkovatelia s maltskou licenciou zameriavať najmä na trhy, ako je Rakúsko a Nemecko (prostredníctvom reklamy, vytvárania webových sídel v nemčine atď.), a poskytovať tam služby online hazardných hier bez toho, aby dodržiavali vnútroštátne pravidlá uplatniteľné v týchto štátoch. Podľa maltskej vlády títo prevádzkovatelia konali na základe „opodstatnenej domnienky“, že na základe svojej maltskej licencie a článku 56 ZFEÚ na to majú právo, pretože dotknuté vnútroštátne právne predpisy boli podľa ich názoru „neprijateľne reštriktívne“.

79. Podľa tohto ustanovenia platí, že „bez ohľadu na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo iných právnych predpisov“ maltské súdy z dôvodov verejného poriadku „na území Malty zamietn[u] uznanie a/alebo výkon“ akéhokoľvek cudzieho rozsudku, ktorý v podstate (i) vyhovel žalobe proti prevádzkovateľovi hazardných hier s maltskou licenciou (ii) na základe nezákonnosti služieb poskytovaných týmto prevádzkovateľom v členskom štáte (vo všeobecnosti alebo vo vzťahu ku konkrétnej hazardnej hre) aj napriek tomu, že (iii) tieto služby boli podľa maltského práva zákonné.( 50 )

80. Rozsudky opísaného druhu zahŕňajúce predovšetkým rozsudky, ktoré vyhoveli žalobám hráčov o vrátenie a ktoré sa rozoberali v predchádzajúcich bodoch, preto nemožno na Malte vykonať, čím sa veriteľom odopiera prístup k majetku maltských prevádzkovateľov hazardných hier, ktorý sa tam nachádza. Pre oprávnených z týchto rozsudkov je v dôsledku toho v podstate nemožné získať platbu.( 51 )

b) Nedostatky článku 56A maltského zákona o hazardných hrách

84. Podľa článkov 36 a 39 nariadenia Brusel Ia sa majú takéto rozsudky uznať a vykonať( 54 ) vo všetkých ostatných členských štátoch bez osobitného konania alebo vyhlásenia vykonateľnosti. Tieto ustanovenia sú vyjadrením základného cieľa tohto nástroja, ktorým je „voľný obeh rozsudkov“ v Únii a ktorý zasa prispieva k riadnemu fungovaniu tohto trhu a k účinnej ochrane práva na prístup k spravodlivosti v Únii.( 55 ) Vnútroštátne ustanovenie, ktoré stanovuje, že uznanie alebo výkon týchto rozsudkov sa zamietne, je teda v priamom rozpore s týmito pravidlami.

85. Je pravda, že nariadenie Brusel Ia stanovuje obmedzené výnimky zo zásad uvedených v jeho článkoch 36 a 39. Podľa článku 45 ods. 1 platí, že uznanie rozsudku vydaného súdom členského štátu sa na návrh zainteresovaného účastníka v dožiadanom členskom štáte zamietne (iba) v prípade, že je daný niektorý z dôvodov neuznania, ktoré sú taxatívne vymenované v danom odseku.( 56 ) Podľa článku 46 sa navyše výkon takéhoto rozsudku na návrh osoby, proti ktorej sa oň žiada, v dožiadanom štáte zamietne (iba) na základe rovnakých dôvodov. O jeden takýto dôvod stanovený v článku 45 ods. 1 písm. a) ide v prípade, keď by bolo uznanie (alebo výkon) dotknutého rozsudku v dožiadanom členskom štáte „v zjavnom rozpore s verejným poriadkom ( ordre public )“ tohto štátu.

86. Maltská vláda sa v prejednávanej veci opiera o túto výnimku. Článok 56A maltského zákona o hazardných hrách podľa jej názoru predstavuje „deklaratórne ustanovenie“, ktoré má „maltským súdom pomôcť“ pri uplatňovaní ustanovenia „o verejnom poriadku“ v článku 45 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel Ia.( 57 ) Toto ustanovenie len „objasňuje“( 58 ) (alebo potvrdzuje( 59 )), že predmetné rozsudky by sa na Malte nemali uznávať ani vykonávať na základe článku 45 ods. 1 písm. a) a článku 46 daného nariadenia, pretože takéto uznanie alebo výkon by boli v zjavnom rozpore s maltským „verejným poriadkom“.

90. Konkrétnejšie po prvé, pokiaľ ide o údajnú protiprávnosť rozsudkov, na ktoré sa zameriava článok 56A maltského zákona o hazardných hrách, treba pripomenúť, že súdy členského štátu vo všeobecnosti nemôžu zamietnuť uznanie alebo výkon rozsudku vydaného v inom členskom štáte na základe ustanovenia „o verejnom poriadku“ len preto, že sa domnievajú, že v tomto rozsudku bolo nesprávne uplatnené právo Únie vrátane článku 56 ZFEÚ.( 62 )

91. Keby bol v rozsudku, ktorý vydal súd členského štátu – napríklad v konaní týkajúcom sa žalôb o vrátenie podaných hráčmi proti maltskému prevádzkovateľovi hazardných hier –, skutočne nesprávne uplatnený článok 56 ZFEÚ, dotknutému prevádzkovateľovi by prináležalo napadnúť tento rozsudok v štáte pôvodu tak, že by využil prostriedky nápravy stanovené v právnom poriadku daného štátu. Tento systém spoločne s mechanizmom prejudiciálnych rozhodnutí stanoveným v článku 267 ZFEÚ poskytuje jednotlivcom dostatočné záruky v tejto súvislosti.

94. V plnej miere akceptujem, že scenár opísaný v predchádzajúcom bode môže zahŕňať scenár uznania alebo výkonu cudzieho rozsudku, v prípade ktorého došlo k „zjavn[ému] porušen[iu] právneho predpisu, ktorý je… považovaný za podstatný“ v práve Únie ,( 66 ) keďže tieto predpisy sú neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku daného štátu. Takisto som ochotný prijať, že článok 56 ZFEÚ predstavuje takýto „predpis“.( 67 ) Využitie ustanovenia „o verejnom poriadku“ však musí zostať výnimočné aj vtedy, keď ide o porušenie hmotnoprávneho pravidla, ako je článok 56 ZFEÚ. Ako sa pripomína vyššie, toto ustanovenie by sa malo využiť iba vtedy, keď by uznanie alebo výkon cudzieho rozsudku neprijateľným spôsobom narúšali právny poriadok Únie.( 68 ) To by sa mohlo stať len v prípade, keď by uznanie alebo výkon takéhoto rozsudku – vydaného potom, ako dotknutý prevádzkovateľ vyčerpal dostupné prostriedky nápravy v štáte pôvodu – viedli k do očí bijúcemu porušeniu slobody poskytovať služby, ako je priama diskriminácia na základe štátnej príslušnosti, bez akéhokoľvek preukázateľného odôvodnenia.( 69 )

95. Maltský zákonodarca v prejednávanej veci legitímne nemohol abstraktným a všeobecným spôsobom tak, ako to robí článok 56A, vychádzať z predpokladu, že každý rozsudok v občianskych a obchodných veciach, v ktorom sa služby poskytované prevádzkovateľom s maltskou licenciou považujú v členskom štáte za nezákonné, aj keď sú zákonné podľa maltského práva, je nevyhnutne nezlučiteľný s článkom 56 ZFEÚ, a už vôbec nie z predpokladu, že uznanie alebo výkon takéhoto rozsudku by viedli k do očí bijúcej, „neprijateľnej“ forme porušenia, o akej sa uvažuje v predchádzajúcom bode.

99. Členské štáty navyše v zásade môžu uplatniť svoje právne predpisy v oblasti hazardných hier aj na prevádzkovateľov, ktorí poskytujú služby spotrebiteľom na ich území z iného členského štátu, ako je Malta.( 75 ) Zásada „krajiny pôvodu“, podľa ktorej by bol na regulovanie dotknutých služieb príslušný iba členský štát usadenia, sa v tejto súvislosti v oblasti online hazardných hier neuplatňuje.( 76 )

100. Členské štáty navyše pri absencii harmonizácie licenčných podmienok na úrovni Únie nie sú povinné uznávať licencie na hazardné hry vydané inými členskými štátmi a umožniť tak prevádzkovateľom s takýmito licenciami poskytovať služby na ich území čisto na tomto základe.( 77 ) Za súčasného stavu práva Únie je maltská licencia na hazardné hry v zásade platná iba na území Malty a prípadne v členských štátoch, ktoré sa rozhodnú takéto licencie uznávať.( 78 )

102. Možno zhrnúť, že iné členské štáty sú oprávnené na prevádzkovateľov s licenciou na Malte uplatňovať vlastné reštriktívne právne predpisy v oblasti hazardných hier. Od týchto prevádzkovateľov môžu vyžadovať, aby dodržiavali vnútroštátne pravidlá upravujúce monopoly, licenčné požiadavky či iné regulačné obmedzenia. Takisto sa môžu rozhodnúť, že niektoré hazardné hry zakážu úplne alebo ich upravia spôsobom, ktorý sa výrazne odchyľuje od prístupu na Malte.( 81 ) Nevyhnutne teda vzniknú situácie, v ktorých sú služby poskytované prevádzkovateľom hazardných hier s maltskou licenciou alebo konkrétna hazardná hra, ktorú ponúka, nezákonné v jednom členskom štáte, zatiaľ čo podľa maltského práva sú zákonné, pričom tieto rozdiely samy osebe v rozpore s článkom 56 ZFEÚ nie sú.( 82 ) Skutočnosť, že prevádzkovatelia online hazardných hier s licenciou na Malte môžu byť povinní dodržiavať nielen maltské právo, ale aj právo členského štátu alebo členských štátov, na ktoré sa zameriavajú ich služby – a že ak to neurobia, môže to mať dôsledky podľa miestneho občianskeho práva, ako je neplatnosť zmlúv o hazardných hrách uzavretých s miestnymi spotrebiteľmi –, je skrátka dôsledkom súbežnej existencie rôznych vnútroštátnych regulačných režimov. V tomto kontexte sa súdne rozhodnutia stanovujúce takéto občianskoprávne dôsledky v zásade musia uznať a vykonať v celej Únii vrátane tých členských štátov, v ktorých sú predmetné služby podľa ich vlastných právnych predpisov v oblasti hazardných hier zákonné.

106. Ako však správne podotýka nemecká vláda, členský štát si nemôže na základe vlastnej ústavy nárokovať právomoc regulovať a liberalizovať hospodársku činnosť v iných štátoch mimo vlastného územia . Členský štát v rovnakom duchu nemôže legitímne odmietnuť uznať rozsudok vydaný v inom členskom štáte, v ktorom sa konštatuje, že činnosti daného prevádzkovateľa sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti hazardných hier na území daného štátu nezákonné, len preto, že tieto činnosti by boli podľa liberálnejších právnych predpisov v oblasti hazardných hier dožiadaného štátu zákonné. Takýto prístup by v podstate popieral právomoc členských štátov upraviť činnosti hazardných hier na vlastnom území, ako sa povoľuje v článku 56 ZFEÚ.

107. Po štvrté, ako uviedli všetky dotknuté strany s výnimkou maltskej vlády, za ústavnou „fasádou“ článku 56A maltského zákona o hazardných hrách možno v jadre tohto ustanovenia odhaliť ochranný účel. Je vytvorené s cieľom chrániť odvetvie, ktoré samotná maltská vláda opisuje ako „kľúčové“ pre národné hospodárstvo,( 85 ) pred potenciálne významnými finančnými dôsledkami, ktoré by mohli vyplynúť z toho, že dotknutí prevádzkovatelia by museli uspokojiť nároky hráčov. Tieto nároky navyše môžu mať rozsiahlejšie dôsledky pre dané odvetvie a v konečnom dôsledku môžu mať vplyv na zamestnanosť a verejné príjmy v danom členskom štáte. Do istej miery môžu ovplyvniť dokonca aj hospodársku politiku maltských orgánov spočívajúcu v zabezpečení, aby sa Malta stala európskym „centrom“ odvetvia online hazardných hier.

110. So zreteľom na predchádzajúce úvahy navrhujem odpoveď na prvé štyri prejudiciálne otázky v tom zmysle, že články 36, 39 a 52 nariadenia Brusel Ia členskému štátu bránia v prijatí ustanovenia, ako je článok 56A maltského zákona o hazardných hrách, podľa ktorého sa rozsudok v občianskych a obchodných veciach vydaný proti prevádzkovateľovi online hazardných hier s licenciou v danom štáte súdom iného členského štátu nesmie uznať ani vykonať z dôvodu verejného poriadku, pokiaľ tento rozsudok považuje služby poskytované týmto prevádzkovateľom za nezákonné v tomto inom členskom štáte napriek skutočnosti, že tieto služby sú podľa práva prvého členského štátu zákonné. Predovšetkým platí, že výnimka stanovená v článku 45 ods. 1 písm. a) a článku 46 daného nariadenia takéto ustanovenie nezahŕňa.

2. Údajné omeškania maltských súdov ( piata otázka)

111. Predkladajúci vnútroštátny súd sa svojou piatou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 48 nariadenia Brusel Ia vykladať v tom zmysle, že povinnosť súdov prejednávajúcich návrh na zamietnutie výkonu rozsudku vydaného v inom členskom štáte rozhodnúť „bezodkladne“ nie je splnená, keď tieto súdy nevydali prvostupňové rozhodnutie v tejto veci do šiestich mesiacov a toto omeškanie nemožno pripísať účastníkom konania ani tretím stranám zúčastneným na konaní.

112. Táto otázka vychádza z tvrdenia spoločnosti Spielerschutz Sigma, že v konaniach na maltských súdoch týkajúcich sa výkonu cudzích rozsudkov, ktorými sa vyhovelo žalobám hráčov o vrátenie, v praxi môže trvať vydanie prvostupňového rozhodnutia mesiace alebo dokonca roky, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia týchto omeškaní.

117. Správanie týchto súdov je navyše takisto relevantné pri určovaní toho, či v danej veci nebola splnená povinnosť stanovená v článku 48 nariadenia Brusel Ia. V tejto súvislosti je dlhé obdobie nečinnosti z ich strany, ktoré nie je nijako vysvetlené, nezlučiteľné s touto povinnosťou.( 90 ) Takéto nevysvetlené omeškania môžu v praxi predstavovať „nepriame“ zamietnutie uznania alebo výkonu, keďže môžu nadmerne – alebo dokonca na neurčito – oddialiť výkon dotknutého rozsudku v dožiadanom členskom štáte. Ak sú takéto omeškania systematické, takisto môžu povzbudzovať zdržovanie zo strany povinného z rozsudku, ktorého môže lákať podávanie nedôvodných návrhov na zamietnutie výkonu výlučne na tento účel. V prípade takýchto situácií v konečnom dôsledku hrozí, že zásada vykonateľnosti zakotvená v článku 39 tohto nariadenia bude zbavená praktickej účinnosti.

118. So zreteľom na predchádzajúce úvahy navrhujem odpoveď na piatu otázku v tom zmysle, že článok 48 nariadenia Brusel Ia sa má vykladať tak, že povinnosť súdov prejednávajúcich návrh na zamietnutie výkonu rozsudku vydaného v inom členskom štáte rozhodnúť „bezodkladne“ nie je porušená, keď tieto súdy nevydali prvostupňové rozhodnutie v tejto veci do šiestich mesiacov a toto omeškanie nemožno pripísať účastníkom konania ani tretím stranám zúčastneným na konaní. To, či táto povinnosť bola porušená, sa musí určiť v každom jednotlivom prípade so zreteľom na všetky relevantné okolnosti vrátane správania účastníkov konania a zúčastnených tretích strán, zložitosti veci a správania súdov dožiadaného členského štátu.

3 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2012 (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1). V týchto návrhoch budem bez rozlišovania odkazovať nielen na rozsudky, ktoré sa týkajú tohto nástroja, ale aj jeho predchodcov, konkrétne nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42) a Dohovoru o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach [ neoficiálny preklad ], ktorý bol podpísaný v Bruseli 27. septembra 1968 (Ú. v. ES L 304, 1978, s. 36). Výklad ustanovení Bruselského dohovoru a nariadenia Brusel I podaný Súdnym dvorom totiž možno uplatniť na nariadenie Brusel Ia, ak predmetné ustanovenia možno kvalifikovať ako rovnocenné [pozri najmä rozsudok z 15. júna 2017, Kareda (C-249/16, EU:C:2017:472, bod 27). V prípade ustanovení relevantných pre prejednávanú vec to tak je.

4 Z odpovede predkladajúceho vnútroštátneho súdu na žiadosť Súdneho dvora o informácie vyplýva, že v rakúskom práve sa osobitný režim zodpovednosti právnikov nestanovuje. Podľa relevantnej judikatúry sa majú právnici považovať za znalcov v zmysle § 1299 a 1300 ABGB, čo má za následok, že ich zodpovednosť sa riadi týmito ustanoveniami. Hoci Rechtsanwaltsordnung (Právnický kódex) obsahuje pravidlá týkajúce sa profesionálnych povinností právnikov, vnútroštátne súdy zastávajú názor, že tieto ustanovenia nepriznávajú vynútiteľné práva jednotlivcom, ktorí sa domáhajú náhrady škody za ich porušenie, ale len vyjadrujú štandard starostlivosti vyžadovaný podľa § 1299 ABGB.

11 Pozri napríklad rozsudok z 15. novembra 2016, Ullens de Schooten (C‑268/15, EU:C:2016:874, bod 40 a citovaná judikatúra).

12 Pozri rozsudky z 27. marca 2014, Torralbo Marcos (C‑265/13, EU:C:2014:187, bod 30); z 27. júna 2018, Varna Holideis (C‑364/17, EU:C:2018:500, body 17 a 18); z 3. júna 2021, Servicio Aragonés de Salud (C‑942/19, EU:C:2021:440, body 36 a 37), a z 19. októbra 2017, Solar Electric Martinique (C‑303/16, EU:C:2017:773, body 23 a 24).

13 Judikatúra totiž v tejto súvislosti nebola vždy konzistentná. Pozri okrem iného WAHL, N. et al.: The Gatekeepers of Article 267 TFEU: On Jurisdiction and Admissibility of References for Preliminary Rulings. In: Common Market Law Review . Roč. 55, č. 2, 2018, s. 513 – 516, a IANNUCCELLI, P.: L’indépendance du juge national et la recevabilité de la question préjudicielle concernant sa propre qualité de «juridiction». In: Il Diritto dell'Unione Europea . 2021, s. 828 – 831.

14 Rozsudky z 11. marca 1980, Foglia (104/79, ďalej len „rozsudok Foglia I“, EU:C:1980:73), a zo 16. decembra 1981, Foglia (244/80, ďalej len „rozsudok Foglia II“, EU:C:1981:302) (spolu ďalej len „judikatúra Foglia“).

15 Ich body 78 až 89.

16 Pozri moje návrhy vo veci European Lotto (poznámka pod čiarou 67).

23 Vymedzenie je založené po prvé na zámere súdneho konania: konanie, „ktoré sa v skutočnosti nezačína s cieľom uplatniť alebo vykonať právo, ale ktorého hlavným zámerom je zabrániť verejnej účasti alebo ju obmedziť či sankcionovať a v ktorom sa často využíva nerovnováha moci medzi stranami a uplatňujú neopodstatnené nároky“. Toto vymedzenie dopĺňa súbor ukazovateľov takéhoto zámeru, ako je „neprimeraná, nadmerná alebo zveličená povaha nároku alebo jeho časti…“, „existencia viacerých konaní iniciovaných žalobcom alebo pridruženými stranami v súvislosti s podobnými záležitosťami“, „zastrašovanie, obťažovanie alebo vyhrážanie sa zo strany žalobcu alebo zástupcov žalobcu…“, „použitie procesných taktík v zlej viere, ako je spôsobovanie prieťahov v konaní, podvodné alebo zneužívajúce taktizovanie pri výbere jurisdikcie alebo ukončenie konaní v neskoršom štádiu konania v zlej viere“.

24 Pozri v tejto súvislosti MANCINI, F.: Short note on abuse of procedure in Community law. In: TARUFFO, M. (ed.): c. d., poznámka pod čiarou 20, s. 234 a 235.

25 V tejto súvislosti pozri napríklad LIPSTEIN, K.: Foglia v. Novello – Some Unexplored Aspects. In: CAPOTORTI, F. et al. (eds.): Du droit international au droit de l’integration. Festschrift Liber Amicorum Pierre Pescatore . Nomos, 1987, s. 382 a 383, a GINÉS MARTÍN, D.: The Court of Justice in the Archives Project – Analysis of the Foglia case (244/80). Academy of European Law, Working Paper 2021/03, s. 25 – 27.

26 Body 40 až 67.

27 Pozri mutatis mutandis body 86 až 89 mojich návrhov.

34 Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 1992, Meilicke (C‑83/91, EU:C:1992:332, bod 28), a z 22. marca 2022, Prokurator Generalny (Disciplinárny senát Najvyššieho súdu – Vymenovanie) (C‑508/19, EU:C:2022:201, bod 71). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro vo veci Meilicke (C‑83/91, EU:C:1992:178, bod 7).

35 Pozri rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny (C‑558/18 a C‑563/18, EU:C:2020:234, body 48 až 51 a citovaná judikatúra).

36 Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júla 1997, Leur-Bloem (C‑28/95, EU:C:1997:369, bod 29), a zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. (C‑62/14, EU:C:2015:400, bod 12 a citovaná judikatúra). Pozri tiež stanovisko 1/91 (Prvé stanovisko k Dohode o EHP) zo 14. decembra 1991 (EU:C:1991:490, bod 61).

37 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. (C‑62/14, EU:C:2015:400, bod 14).

38 Podobne návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek v spojených veciach Prokuratura Rejonowa w Mińsku Mazowieckim a i. (C‑748/19 až C‑754/19, EU:C:2021:403, bod 106). Pozri tiež rozsudok zo 16. júla 1992, Meilicke (C‑83/91, EU:C:1992:332, body 30 až 33).

39 Pozri v tomto zmysle uznesenie zo 16. mája 1994, Monin Automobiles (C‑428/93, EU:C:1994:192, body 12 až 16); návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro vo veci Meilicke (C‑83/91, EU:C:1992:178, bod 5); generálny advokát Léger vo veci der Weduwe (C‑153/00, EU:C:2002:247, bod 51), a generálny advokát Tizzano vo veci Bacardi-Martini a Cellier des Dauphins (C‑318/00, EU:C:2002:544, bod 35).

46 V niektorých prípadoch sa hráči subsidiárne domáhajú náhrady strát na základe práva v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti, pričom tvrdia, že poskytovanie služieb hazardných hier v rozpore s miestnymi pravidlami v oblasti hazardných hier predstavuje protiprávne konanie zakladajúce zodpovednosť [pozri moje návrhy vo veci Wunner (body 12 a 21) a Tipico (body 25 a 29)].

47 Pozri PENA, P., SCHUMANN, H., PEIGNÉ, M.: EU citizens lose out as Malta regulatory ‘sledgehammer’ protects gambling giants. In: Investigate Europe . 6. marca 2025. Podobné žaloby sa zrejme prejednávajú na holandských súdoch (pozri de GRAEF, M.: The House Doesn’t Always Win: Gambling Providers Must Pay. In: Solv. Blog ).

48 Pozri moje návrhy vo veci Tipico (body 26 a 48).

49 Pozri v tejto súvislosti MGA: c. d.

50 Dôvodová správa k zákonu č. 55 uvádza, že účelom tohto ustanovenia je „zákonná kodifikácia dlho existujúcej maltskej verejnej politiky na podporu usadenia prevádzkovateľov hazardných hier na území Malty, ktorí svoje služby poskytujú na lokálnej aj medzinárodnej úrovni spôsobom, ktorý je v súlade s miestnym zákonodarstvom, aby sa podporilo súkromné podnikanie v súlade s článkom 18 maltskej ústavy“.

51 Práve z toho dôvodu Komisia 18. júna 2025 začala proti Malte konanie o nesplnení povinnosti, pričom zastávala názor, že článok 56A maltského zákona o hazardných hrách je v rozpore s pravidlami nariadenia Brusel Ia [INNFR(2025)2100].

58 Pozri MGA: c. d.

59 Pripomínam, že dôvodová správa k zákonu č. 55 uvádza, že článok 56A je len „kodifikáci[ou] dlho existujúcej maltskej verejnej politiky“ v tejto oblasti.

60 Hráči podľa názoru tejto vlády využívali slobodu prijímať cezhraničné služby bez akýchkoľvek vád, no potom tvrdili, že sú nezákonné podľa vnútroštátneho práva, aby mohli získať späť svoje straty. Pozri ďalej moje návrhy vo veci European Lotto (body 90 až 98).

61 Pozri okrem iného rozsudky z 28. marca 2000, Krombach (C-7/98, EU:C:2000:164, body 21 až 23); zo 16. júla 2015, Diageo Brands (C-681/13, EU:C:2015:471, body 41 a 42), a zo 7. septembra 2023, Charles Taylor Adjusting (C-590/21, EU:C:2023:633, body 32 až 34).

62 Pozri rozsudky z 11. mája 2000, Renault (C-38/98, EU:C:2000:225, bod 33), a zo 16. júla 2015, Diageo Brands (C-681/13, EU:C:2015:471, bod 49).

63 Súdny dvor v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že vzhľadom na dôležitosť zásady res iudicata pre stabilitu práva a právnych vzťahov a pre riadny výkon spravodlivosti právo Únie spravidla nevyžaduje, aby vnútroštátny súd zrušil záväzný účinok konečného rozsudku, a to ani v prípade, keď obsahuje pochybenia týkajúce sa práva Únie [pozri okrem iného rozsudok z 2. apríla 2020, CRPNPAC a Vueling Airlines (C-370/17 a C-37/18, EU:C:2020:260, body 88 a 89 a citovaná judikatúra)]. Keď však súdy členského štátu uplatnili právo Únie zjavne nesprávnym spôsobom, tento štát môže byť braný na zodpovednosť [pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler (C-224/01, EU:C:2003:513, body 50 a 59), a zo 16. júla 2015, Diageo Brands (C-681/13, EU:C:2015:471, bod 66)].

70 Pozri odôvodnenie 26 nariadenia Brusel Ia a rozsudky z 9. decembra 2003, Gasser (C-116/02, EU:C:2003:657, bod 72), a zo 16. júla 2015, Diageo Brands (C-681/13, EU:C:2015:471, bod 63).

71 V tejto súvislosti pripomínam, že generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo svojich návrhoch, ktoré predniesol v spojených veciach CRPNPAC a Vueling Airlines (C-370/17 a C-37/18, EU:C:2019:592, bod 103), zdôraznil, že v súlade so zásadou vzájomnej dôvery „vnútroštátny súd… nemožno… podozrievať z protekcionizmu, keďže jeho nezávislosť predpokladá dodržanie objektívnosti a neexistenciu akéhokoľvek záujmu na vyriešení sporu okrem striktného uplatňovania právnych noriem“.

72 Tento predpoklad sa navyše ukázal ako nesprávny, pretože od prijatia článku 56A maltského zákona o hazardných hrách bolo na Súdny dvor podaných viacero návrhov na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa zlučiteľnosti vnútroštátnych pravidiel v oblasti hazardných hier a žalôb o vrátenie. Pozri okrem iného návrhy na začatie prejudiciálneho konania v prejednávaných veciach C-530/24 a C-9/25, Tipico.

73 Pozri tiež napríklad rozsudok z 15. septembra 2011, Dickinger a Ömer (C-347/09, EU:C:2011:582, body 94 až 96).

74 Pozri okrem iného rozsudky z 24. marca 1994, Schindler (C-275/92, EU:C:1994:119, bod 60); z 8. septembra 2009 Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Bwin International (C-42/07, EU:C:2009:519, bod 57), a z 24. januára 2013, Stanleybet a i. (C-186/11 a C-209/11, EU:C:2013:33, bod 24).

77 Pozri okrem iného rozsudky z 8. septembra 2010, Stoß a i. (C-316/07, C-358/07 až C-360/07, C-409/07 a C-410/07, EU:C:2010:504, body 108 až 116), a z 12. septembra 2013, Biasci a i. (C‑660/11 a C-8/12, EU:C:2013:550, bod 41). Pozri tiež moje návrhy vo veci Tipico (bod 38).

78 Pozri moje návrhy vo veci Tipico (body 55 a 56).

79 Pozri napríklad rozsudok z 15. septembra 2011, Dickinger a Ömer (C-347/09, EU:C:2011:582, body 94 až 96).

80 Pozri okrem iného rozsudok z 12. septembra 2013, Biasci a i. (C-660/11 a C-8/12, EU:C:2013:550, bod 42 a citovaná judikatúra).

81 Pozri v tomto zmysle moje návrhy vo veci Tipico (body 31, 32 a 37).

83 Pokiaľ ide o nedostatky nemeckého monopolu na športové stávky, pozri napríklad rozsudky z 8. septembra 2010, Stoß a i. (C-316/07, C-358/07 až C-360/07, C-409/07 a C-410/07, EU:C:2010:504), a z 8. septembra 2010, Carmen Media Group (C-46/08, EU:C:2010:505).

84 Pozri v tejto súvislosti moje návrhy vo veci Tipico (body 75 až 86). Vo svojich návrhoch vo veci European Lotto (body 94 až 97) som už naopak vysvetlil, prečo takéto žaloby v rozpore s tvrdením maltskej vlády nemôžu predstavovať zneužitie slobody prijímať služby. Zásada zneužitia práva Únie totiž nemá v tomto kontexte žiadny vplyv vzhľadom na to, že tieto žaloby sú v plnej miere založené na vnútroštátnom práve.

85 Maltská vláda uviedla, že odvetvie hazardných hier v roku 2023 predstavovalo približne 7 % národného hospodárstva, zatiaľ čo pracovné miesta vytvorené týmto odvetvím predstavovali približne 5,2 % všetkých pracovných miest na Malte.

86 Pozri rozsudok z 23. októbra 2014, flyLAL-Lithuanian Airlines (C-302/13, EU:C:2014:2319, body 56 až 58).

87 Pozri okrem iného rozsudok z 23. mája 1996, Hedley Lomas (C-5/94, EU:C:1996:205, bod 20 a citovaná judikatúra).

88 Pozri odôvodnenie 4 nariadenia Brusel Ia.