C-717/24

62024CC0717

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

DEAN SPIELMANN

prednesené 18. decembra 2025 ( 1 )

Vo veci C‑717/24

BD

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rámci sporu medzi BD, žalobcom vo veci samej, a Sociálnou poisťovňou, ústredie (Slovensko) (ďalej len „slovenská Sociálna poisťovňa“) vo veci zamietnutia žiadosti BD o priznanie starobného dôchodku od veku 55 rokov z dôvodu jeho činnosti ako baníka v hlbinnej bani.

2.

Prejednávaná vec tak poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť po prvýkrát podať výklad článku 51 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 ( 2 ) v súvislosti so sčítaním dôb na určenie nároku na starobný dôchodok v prípadoch, keď právne predpisy členského štátu bez toho, aby stanovovali osobitný systém odlišný od všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, vyhradzujú uplatnenie osobitných pravidiel pre určité činnosti alebo povolania.

Právny rámec

Právo Únie

3.

„Pravidlá koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia patria do rámca voľného pohybu osôb a mali by prispieť k zlepšeniu ich životnej úrovne a podmienok zamestnania.“

5.

Odôvodnenie

13 tohto nariadenia uvádza:

„Pravidlá koordinácie musia zaručiť, aby osoby, ktoré sa pohybuj[ú] v rámci spoločenstva, a osoby, ktoré sú od nich závislé, a ich pozostalí, si zachovali práva a výhody nadobudnuté a ktoré nadobúdajú.“

6.

Odôvodnenie

45 uvedeného nariadenia uvádza, že cieľom navrhovaného opatrenia je prijatie koordinačných opatrení zameraných na zabezpečenie účinného uplatňovania voľného pohybu osôb.

podmieňujú ukončením dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliskom, zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje.“

8.

Článok 51 nariadenia č. 883/2004, nazvaný „Osobitné ustanovenia o sčítaní dôb“, v odseku 1 stanovuje:

„Ak právne predpisy členského štátu podmieňujú poskytovanie určitých dávok dobami poistenia, dosiahnutými iba vykonávaním špecifickej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, alebo v povolaní, ktoré podlieha osobitnému systému pre zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, príslušná inštitúcia tohto členského štátu zohľadní dosiahnuté doby podľa právnych predpisov iných členských štátov, iba ak sú dosiahnuté podľa zodpovedajúceho systému, alebo ak to nie je možné, v tom istom povolaní, alebo prípadne tej istej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Ak po zohľadnení takto dosiahnutých dôb daná osoba nespĺňa podmienky na poberanie dávok osobitného systému, tieto doby sa zohľadnia na účely poskytovania dávok podľa všeobecného systému, alebo ak to nie je možné, podľa systému, ktorý sa týka manuálnych pracovníkov alebo úradníkov, podľa jednotlivých prípadov pod podmienkou, že daná osoba je účastníkom jedného alebo viacerých z týchto systémov.“

Československé právo

10.

V § 14 zákona č. 100/1988 sa uvádzalo:

„(1) Zamestnania sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú podľa druhov vykonávaných prác do troch pracovných kategórií.

(2) Do I. pracovnej kategórie sa zaraďujú zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to

a)

zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,

„(1) Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a)

55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a)…,

…“

12.

Zákon č. 100/1988 bol zmenený zákonom č. 235/1992 Zb. z 28. apríla 1992 o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 235/1992“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 1992.

15.

Podľa § 175 uvedeného zákona:

„Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2016.“

Slovenské právo

16.

V § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z 30. októbra 2003 (ďalej len „zákon č. 461/2003“) sa stanovuje:

Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

18.

Československá federácia zanikla 31. decembra 1992, čo viedlo ku vzniku dvoch samostatných štátov. Predtým boli v právnych predpisoch Československej federácie jednotlivé povolania zaradené do troch kategórií podľa miery rizika. Práca baníka bola zaradená do I. kategórie a baníci tak mali nárok na starobný dôchodok od veku 55 rokov pod podmienkou, že odpracovali 25 rokov, z toho 15 rokov pod zemou v hlbinnej bani. V roku 1992 bol zákon č. 100/1988 zmenený zákonom č. 235/1992, podľa ktorého mali tieto kategórie prestať existovať k 31. decembru 1992, pričom od tohto dátumu mali byť všetci zamestnanci zaradení do III. kategórie. To platilo len pre zamestnania vykonávané po 31. decembri 1992, pričom nároky vyplývajúce z výkonu zamestnania zaradeného do I. alebo II. kategórie pred týmto dátumom zostali zachované až do 31. decembra 2016.

19.

Dňa 31. decembra 1992 nadobudol v Českej republike účinnosť federálny zákon o zrušení kategorizácie zamestnaní. Naopak, na území Slovenska bolo uplatňovanie tohto zákona viackrát odložené a kategorizácia zamestnaní bola zrušená až 31. decembra 1999.

20.

V tejto súvislosti došlo k sporu, v rámci ktorého žalobca tvrdil, že na účely určenia, či bola splnená podmienka vykonávania činnosti v trvaní 15 rokov, bola slovenská Sociálna poisťovňa povinná zohľadniť ako obdobie činnosti v zamestnaní I. kategórie aj obdobie od 1. januára 1993 do 31. augusta 1995, počas ktorého naďalej pracoval ako baník v Českej republike, a to aj napriek tomu, že kategórie zamestnaní boli v tomto členskom štáte zrušené k 31. decembru 1992.

24.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, na ktorý žalobca podal kasačnú sťažnosť, sa pýta na výklad článku 51 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, ktorý sa týka sčítania dôb na výpočet starobného dôchodku, pokiaľ ide o osobitný systém alebo uplatnenie osobitných pravidiel na určité činnosti, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 51 ods. 1 nariadenia [č. 883/2004] vykladať tak, že sa uplatňuje na starobný dôchodok, o ktorom rozhoduje príslušná inštitúcia členského štátu, len za predpokladu, že podľa právnych predpisov tohto členského štátu je zriadený ‚osobitný systém pre zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby‘?

Ak áno, čo charakterizuje takýto ‚osobitný systém‘ (napríklad to, že ho vykonáva samostatná inštitúcia, že je samostatne financovaný, že je určený len pre určitú skupinu zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činných osôb)?

Ešte pred analýzou týchto prejudiciálnych otázok si uplatniteľnosť nariadenia č. 883/2004 na spor vo veci samej vyžaduje podľa môjho názoru niekoľko vysvetlení.

O uplatniteľnosti nariadenia č. 883/2004

27.

Chcem pripomenúť, že vzhľadom na to, že Česká republika a Slovenská republika pristúpili k Únii 1. mája 2004, nariadenie č. 1408/71 nadobudlo účinnosť vo vzťahu k týmto krajinám v tento deň. ( 3 ) Nariadenie č. 883/2004, ktorým sa zrušilo a nahradilo nariadenie č. 1408/71, nadobudlo účinnosť vo vzťahu k týmto krajinám 20. mája 2004 a uplatňuje sa od 1. mája 2010. ( 4 )

28.

Žiadosť BD o priznanie starobného dôchodku, ktorú podal na slovenskú Sociálnu poisťovňu v roku 2013, bola zamietnutá, pričom zamietnutie zo strany tejto poisťovne je predmetom sporu vo veci samej, a následne bola táto žiadosť schválená v roku 2020 po dosiahnutí veku 62 rokov. ( 5 ) Obdobia práce, ktorých sa týka návrh na začatie prejudiciálneho konania, boli odpracované na území súčasnej Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. augusta 1995.

32.

Preto sa domnievam, že nariadenie č. 883/2004 je uplatniteľné na okolnosti, o ktoré ide vo veci samej.

O výklade článku 51 ods. 1 nariadenia č. 883/2004

33.

V spore vo veci samej ide o to, že slovenská Sociálna poisťovňa odmietla zohľadniť dobu odvádzania príspevkov zodpovedajúcu zamestnaniu, ktoré vykonával BD v Českej republike od 1. januára 1993 do 31. augusta 1995, z dôvodu, že táto doba nemohla byť zohľadnená ako zamestnanie I. kategórie podľa zákona platného v slovenskom práve, pretože sa podľa českých právnych predpisov nepovažovala za zamestnanie tejto kategórie. ( 10 ) Táto I. kategória bola totiž v Českej republike zrušená 31. decembra 1992. Keďže zamestnanie vykonávané počas tejto doby nespadalo v rámci českých právnych predpisov do I. kategórie, slovenská Sociálna poisťovňa usúdila, že BD odpracoval menej ako 15 rokov v zamestnaní v tejto kategórii, a preto sa na neho nemohlo uplatniť slovenské ustanovenie, ktoré by mu umožňovalo odísť do dôchodku vo veku 55 rokov.

34.

Ako pritom zdôrazňuje vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, uplatniteľná právna úprava (zákon č. 100/1988 a zákon č. 461/2003) nevytvorila žiadny oddelený systém , ktorý by sa uplatňoval len na baníkov v hlbinných baniach, ako je žalobca. Tieto dva zákony naopak stanovujú jednotný systém sociálneho zabezpečenia, ktorý sa uplatňuje na všetkých zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. Zvýhodnenia, ktoré boli spojené s vykonávaním práce baníka, ako aj ostatných zamestnaní I. kategórie podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., boli totiž priznané iba v rámci tohto jednotného systému.

38.

Vnútroštátny súd sa preto pýta na uplatniteľnosť sčítania dôb stanoveného v článku 51 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, keďže jeho vnútroštátna právna úprava neobsahuje osobitný režim odlišný od jednotného systému sociálneho zabezpečenia.

39.

Svojimi prejudiciálnymi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa totiž vnútroštátny súd v podstate pýta, či na to, aby sa článok 51 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 uplatňoval na starobný dôchodok, o ktorom rozhoduje príslušná inštitúcia členského štátu, je potrebné, aby týmto členským štátom zavedený osobitný systém (v takom prípade vzniká otázka, čo charakterizuje takýto osobitný systém), alebo či v prípade neexistencie takéhoto osobitného systému stačí, aby právne predpisy stanovovali určitú kategóriu osôb, ktoré dosiahli doby poistenia výlučne pri výkone špecifickej činnosti (napríklad baníci v hlbinných baniach), na základe čoho majú nárok na výhodnejší starobný dôchodok.

40.

43.

Viaceré jazykové verzie, a to najmä anglická ( 12 ), talianska ( 13 ), poľská ( 14 ) a slovenská ( 15 ), používajú podobne ako francúzska jazyková verzia jednotné číslo „ podlieha osobitnému systému“, čo naznačuje, že pojem „osobitný režim“ sa vzťahuje výlučne na pojem „povolanie“. Podľa tohto prvého znenia sa tak toto ustanovenie uplatňuje nielen vtedy, ak uplatniteľné vnútroštátne právo stanovuje osobitný systém, ale aj všeobecnejšie, ak obsahuje pravidlá priznania dávok, ktoré sú viazané na danú činnosť zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa tohto prvého výkladu by sa teda článok 51 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 uplatňoval aj v prípade neexistencie osobitného systému v členskom štáte, v ktorom sa prijíma rozhodnutie o priznaní dávky.

44.

V iných jazykových verziách článku 51 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, a to najmä v španielskej ( 16 ), nemeckej ( 17 ) a gréckej ( 18 ), sa však používa množné číslo „ podliehajú osobitnému systému“, čo znamená, že pojem „osobitný systém“ sa vzťahuje tak na „špecifickú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba“, ako aj na „povolanie“. Podľa tohto druhého výkladu by sa teda toto ustanovenie uplatňovalo len na povolania a činnosti, pre ktoré členský štát, v ktorom sa prijíma rozhodnutie o priznaní dávky, zaviedol „osobitný systém“.

45.

Na základe tejto analýzy znenia sa zdá, že oba výklady sú naďalej možné.

Pripomínam, že článok 48 prvý odsek písm. a) ZFEÚ vyžaduje na získanie a trvanie nároku na dávky, ako aj na ich výpočet, započítanie všetkých období braných do úvahy podľa právnych predpisov rôznych krajín. Článok 6 nariadenia č. 883/2004 vykonáva túto zásadu všeobecným spôsobom ( 20 ) a stanovuje, že pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak, ak vnútroštátne právne predpisy podmieňujú nárok na dávky alebo iné výhody predchádzajúcim dosiahnutím dôb povinnosti platiť odvody, či už ide o doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, príslušná inštitúcia sociálneho zabezpečenia je povinná v prípade potreby zohľadniť doby dosiahnuté v inom členskom štáte a podľa jej právnych predpisov. Táto zásada tak stanovuje určitý druh „vzájomného uznávania dôb poistenia“ ( 21 ).

49.

V tejto súvislosti článok 51 nariadenia č. 883/2004, ktorý sa nachádza v kapitole týkajúcej sa starobných a pozostalostných dôchodkov, obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa sčítania dôb v tejto oblasti. Jeho cieľom je teda spojiť doby, počas ktorých osoba podlieha všeobecným a osobitným systémom, keďže v rámci svojej kariéry vykonávanej v rôznych členských štátoch môže podliehať systémom rôznej povahy. ( 22 )

50.

Znamená to, že článok 51 nevyhnutne zahŕňa „osobitný režim“, ktorý sa formálne odlišuje od všeobecného režimu? Nie som o tom presvedčený.

51.

Z toho vyvodzujem, že aj keď členský štát poskytujúci dávku nestanovil osobitný systém ako taký, nebránilo to tomu, aby sa prípadne uplatnil článok 45 ods. 2 tohto nariadenia, keďže doby poistenia boli dosiahnuté v „osobitnom zamestnaní“. Okrem toho, ako zdôrazňuje poľská vláda, správna komisia pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov ( 25 ), zriadená v rámci Komisie, v rozhodnutí č. 81 z 22. februára 1973 o sčítaní dôb poistenia dosiahnutých v určitom zamestnaní podľa článku 45 ods. 2 ( 26 ) odkazuje len na dosiahnutie dôb poistenia v určitom zamestnaní a ukladá povinnosť sčítať doby poistenia dosiahnuté v rôznych členských štátoch v konkrétnom zamestnaní, ak je toto zamestnanie predmetom „osobitného zaobchádzania“, a v dôsledku toho je „vymedzené“ právnymi predpismi. Z toho vyplýva, že pokiaľ bolo určité zamestnanie akýmkoľvek spôsobom upravené právnymi predpismi, podliehalo sčítaniu, či už patrilo do „osobitného“ režimu, osobitných pravidiel alebo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia.

54.

Treba pritom konštatovať, že normotvorca Únie nemal prijatím článku 51 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 v úmysle stanoviť reštriktívnejšiu metódu sčítania. Z prípravných prác k tomuto nariadeniu totiž vyplýva, že systém koordinácie zostal rovnaký z hľadiska jeho hlavných zásad a základných prvkov, medzi ktoré patrí aj sčítanie dôb. ( 27 )

55.

Takýto prvok by sa teda mohol považovať za prvok podporujúci prvý výklad, ktorý nevyžaduje „osobitný“ režim, ktorý by sa nevyhnutne formálne odlišoval od všeobecného režimu.

56.

V kontexte článku 51 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 preto nič nevylučuje širšie chápanie pojmu „osobitný“ systém s cieľom zohľadniť existenciu jednotlivých vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia. Môže to teda znamenať, že tento pojem zahŕňa nielen systém sociálneho zabezpečenia formálne odlišný od všeobecného systému, ale aj systém, ktorý bol zavedený v rámci všeobecného systému s cieľom pokryť „špecifickú činnosť zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby“.

60.

Takýto výklad je podľa môjho názoru podporený teleologickou analýzou predmetného ustanovenia.

Teleologický výklad

61.

Z preambuly nariadenia č. 883/2004, ako aj z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že cieľom koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia zavedených v členských štátoch je zaručiť účinný výkon práva na voľný pohyb osôb. ( 31 )

65.

Výklad článku 51 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, podľa ktorého sa toto ustanovenie uplatňuje len na povolania a činnosti, pre ktoré existuje „osobitný systém“ nevyhnutne odlišný od všeobecného systému v členskom štáte, v ktorom sa prijíma rozhodnutie o priznaní dávky, ( 35 ) sa mi pritom zdá byť v rozpore s týmto cieľom voľného pohybu pracovníkov.

66.

Takýto výklad totiž môže brániť uplatneniu článku 51 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 už len z toho dôvodu, že napríklad členský štát, ktorý poskytuje príslušné dávky, by sa rozhodol zaviesť len všeobecný systém, v rámci ktorého by rozlišoval špecifické kategórie činností. V tomto prípade by sa zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba vykonávajúca špecifickú činnosť stanovenú v rámci všeobecného systému, s ktorou sú spojené určité výhody, mohli rozhodnúť nevykonávať alebo sa aspoň zdráhať vykonávať túto špecifickú činnosť v inom členskom štáte, ak by tým boli znevýhodnení v porovnaní s pracovníkmi, ktorí vykonávajú v plnom rozsahu tú istú špecifickú činnosť v dotknutom členskom štáte.

67.

Ak by sa teda v rámci sporu vo veci samej na uplatnenie článku 51 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 a zohľadnenie dôb odvádzania príspevkov medzi rokmi 1993 a 1995 na území súčasnej Českej republiky vyžadovala existencia osobitného systému na Slovensku, ktorý sa odlišuje od všeobecného systému, samotná existencia I. kategórie by nestačila na to, aby žalobca vo veci samej mohol odísť do dôchodku vo veku 55 rokov, hoci takýto odchod by bol možný, ak by celú svoju kariéru odpracoval na Slovensku.

71.

V tejto súvislosti sa vzhľadom na cieľ voľného pohybu pracovníkov domnievam, že je potrebné zohľadniť skôr prvky týkajúce sa samotnej podstaty než formálne alebo štrukturálne prvky.

72.

Výraz „osobitný systém“ by sa teda podľa môjho názoru mal chápať tak, že sa okrem osobitných systémov, ktoré sú ako také vymedzené vo vnútroštátnom systéme, vzťahuje aj na ucelené súbory zavedených osobitných pravidiel, a to aj v rámci všeobecného systému, ktoré sa uplatňujú na špecifickú činnosť, či už zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Tento výraz by sa mohol vzťahovať najmä na súbor pravidiel týkajúcich sa napríklad podmienok prístupu k dávkam, pravidiel výpočtu ich výšky (napríklad v súvislosti s dĺžkou odvádzania príspevkov alebo vekom odchodu do dôchodku) a vyplácania starobného dôchodku, ktoré sú špecifické pre určité činnosti alebo povolania, a to z dôvodu ich charakteristických vlastností (napríklad v súvislosti s náročnosťou práce alebo rizikami spojenými s činnosťou). Tieto pravidlá by sa teda týkali osobitnej skupiny zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činných osôb alebo povolaní, na ktorú sa vzťahuje, ako to naznačuje vnútroštátny súd, „relatívne uzavretý systém osobitných výnimiek“. Na rozdiel od tvrdenia Komisie sa naopak domnievam, že skutočnosť, že uvedené pravidlá vykonáva subjekt formálne odlišný od subjektu zodpovedného za všeobecný režim, alebo skutočnosť, že uvedené pravidlá stanovujú financovanie odlišné od všeobecného režimu, hoci môžu predstavovať relevantné kritériá na vyvodenie záveru o existencii „osobitného“ režimu, nemôže byť rozhodujúca.

75.

Zastávam preto názor, že článok 51 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa uplatňuje na starobný dôchodok, o ktorom rozhoduje príslušná inštitúcia členského štátu, a to tak v prípade, keď bol podľa právnych predpisov tohto členského štátu zriadený osobitný systém uplatniteľný na zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, ako aj v prípade, keď právne predpisy tohto členského štátu bez formálneho zavedenia takéhoto „osobitného systému“ stanovili, že určitá skupina osôb, ktorá získala doby poistenia dosiahnuté vykonávaním špecifickej činnosti (napríklad baníci v hlbinných baniach), môže na základe takýchto dôb získať starobný dôchodok za výhodnejších podmienok než iné osoby vykonávajúce odlišné činnosti ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby.

Návrh

76.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, takto:

Článok 51 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmenený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1149 z 20. júna 2019,

( 3 ) Článok 2 aktu o podmienkach pristúpenia desiatich nových členských štátov vrátane Slovenskej republiky a Českej republiky ( Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33 ), prijatého v ten istý deň ako zmluva o pristúpení Českej republiky a Slovenska ( Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 17 ), uvádza, že zmluvy a akty prijaté inštitúciami Únie pred pristúpením sú záväzné pre nové členské štáty a budú sa uplatňovať v týchto štátoch za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte.

( 4 ) Podľa článku 91 nariadenia č. 883/2004 toto nariadenie nadobudlo účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie , teda 20. mája 2004, a uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia, konkrétne nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( Ú. v. EÚ L 284, 2009, s. 1 ), teda od 1. mája 2010, s výhradou osobitných prechodných ustanovení.

( 5 ) Pozri bod 21 vyššie.

( 6 ) Pozri rozsudok z 22. januára 2015, Balazs ( C‑401/13 a C‑432/13 , EU:C:2015:26 , bod 32 ).

( 7 ) Pozri rozsudok z 21. októbra 2021, Zakład Ubezpieczeń Społecznych I Oddział w Warszawie ( C‑866/19 , EU:C:2021:865 , bod 24 ).

( 8 ) Článok 94 ods. 2 nariadenia č. 1408/71 stanovoval, že „všetky doby poistenia a tam, kde je to vhodné, všetky doby zamestnania alebo bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu pred 1. októbrom 1972 alebo pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia na území príslušného členského štátu alebo na časti územia tohto štátu, sa zohľadnia na určenie práva, ktoré sa získa podľa ustanovení tohto nariadenia“.

( 15 ) „… dosiahnutými iba vykonávaním špecifickej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, alebo v povolaní, ktoré podlieha osobitnému systému pre zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby…“

( 16 ) „… en una actividad determinada como trabajador por cuenta ajena o propia, u ocupación sujetas a un régimen especial para trabajadores por cuenta ajena o propia…“

( 17 ) „… in einer bestimmten Beschäftigung oder selbstständigen Erwerbstätigkeit oder einem Beruf zurückgelegt wurden, für die ein Sondersystem für beschäftigte oder selbstständig erwerbstätige Personen gilt…“

( 18 ) „… σε συγκεκριμένη μισθωτή ή μη μισθωτή δραστηριότητα ή επάγγελμα, για τα οποία ισχύει ειδικό σύστημα που εφαρμόζεται σε πρόσωπα τα οποία ασκούν μισθωτή ή μη μισθωτή δραστηριότητα…“

( 19 ) Pozri rozsudky z 27. októbra 1977, Bouchereau ( 30/77 , EU:C:1977:172 , bod 14 ), a najnovšie z 23. januára 2020, Bundesagentur für Arbeit ( C‑29/19 , ďalej len rozsudok Bundesagentur für Arbeit, EU:C:2020:36 , bod 48 ), a zo 4. septembra 2025, Hakamp ( C‑203/24 , EU:C:2025:662 , bod 34 a citovaná judikatúra).

( 20 ) Zatiaľ čo nariadenie č. 1408/71 stanovilo toto sčítanie prostredníctvom ustanovení týkajúcich sa každého z rizík, na ktoré sa vzťahujú nariadenia, nariadenie č. 883/2004 uvádza v článku 6 všeobecné ustanovenie o zásade.

( 27 ) Pozri najmä návrh Komisie, ktorý sa týka nariadenia Rady (ES) o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia z 21. decembra 1998 [ neoficiálny preklad ] [KOM(1998)779 v konečnom znení] ( Ú. v. ES C 38, 1999, s. 10 ).

( 28 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Chcem uviesť, že zmienka o „osobitnom systéme“ v tejto vete sa v článku 45 ods. 2 nariadenia č. 1408/71 nenachádzala.

( 29 ) Toto ustanovenie totiž stanovuje, že výraz „osobitný systém pre štátnych zamestnancov“ znamená „každý systém sociálneho zabezpečenia, ktorý sa odlišuje od všeobecného systému sociálneho zabezpečenia uplatniteľného na zamestnancov v danom členskom štáte a ktorému všetky alebo určité kategórie štátnych zamestnancov podliehajú“.

( 30 ) Pozri najmä rozsudky z 21. februára 2013, Salgado González ( C‑282/11 , EU:C:2013:86 , bod 35 ), a z 21. októbra 2021, Zakład Ubezpieczeń Społecznych I Oddział w Warszawie ( C‑866/19 , EU:C:2021:865 , bod 25 ). Pozri tiež LENAERTS, K., ADAM, S.: La solidarité, valeur commune aux États membres et principe fédératif de l’Union européenne. In: Cahiers de droit européen , 2021, č. 2, s. 318 – 322.

( 31 ) Vyplýva to najmä z odôvodnení 1, 4, 13 a 45 uvedeného nariadenia, ako aj okrem iného z rozsudku z 21. marca 2018, Klein Schiphorst ( C‑551/16 , EU:C:2018:200 , bod 31 ).

( 32 ) Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 21. februára 2013, Salgado González ( C‑282/11 , EU:C:2013:86 , body 36 a 37 ); Bundesagentur für Arbeit (bod 41), a zo 7. júla 2022, Pensionsversicherungsanstalt (Doby starostlivosti o dieťa dosiahnuté v zahraničí) ( C‑576/20 , EU:C:2022:525 , bod 49 ).

( ) Vec, v ktorej bol vydaný rozsudok z 12. marca 2020, Caisse d’assurance retraite et de la santé au travail d’Alsace‑Moselle ( C‑769/18 , EU:C:2020:203 ), a ktorú uvádza Komisia na podporu svojho tvrdenia, ma nepresvedčila, pretože Súdny dvor mal odpovedať na otázku, v akom rozsahu sa má pomoc na výchovu dieťaťa so zdravotným postihnutím priznaná v členskom štáte zohľadniť pri výpočte dávok v starobe, ak vnútroštátna právna úprava tohto štátu stanovuje zvýšenie sadzby vzhľadom na určité situácie zdravotného postihnutia. Súdny dvor rozhodol, že zvýšenie dôchodkovej sadzby sa priznáva na základe výskytu určitých faktov v zmysle článku 5 písm. b) nariadenia č. 883/2004, teda že trvalé zdravotné postihnutie dieťaťa sa prinajmenšom rovná určitej miere postihnutia. O zohľadnenie dôb dosiahnutých podľa iných právnych predpisov teda v tejto veci nešlo.