C-722/24

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 12. februára 2026( 1 )

Spojené veci C ‑ 722/24 a C ‑ 756/24

SIA „Elektro bizness“,

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Senát, Lotyšsko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh s elektrinou – Smernica (EÚ) 2019/944 – Článok 2 bod 41 – Pojem priame vedenie – Právo voľby odberateľa – Úplné oddelenie od sústavy – Pripojenie odberateľa k existujúcemu vedeniu – Pripojenie viacerých odberateľov “

Obsah

I. Úvod

II. Právny rámec

A. Právo Únie

1. O odlíšení prvej a druhej alternatívy v článku 2 bode 41 smernice o vnútornom trhu s elektrinou

2. Chápanie priameho vedenia uvedeného v článku 2 bode 41 druhej alternatíve smernice o vnútornom trhu s elektrinou ako alternatívy k sústave

a) Znenie článku 2 bodu 41 druhej alternatívy

b) Genéza článku 2 bodu 41

c) Porovnanie so smernicou o vnútornom trhu s plynom

d) Systematika smernice o vnútornom trhu s elektrinou

C. O pripojení viacerých odberateľov k tomu istému vedeniu (otázka 2 vo veci C722/24)

D. O pojme „miesto výroby“ (otázka 1 vo veci C722/24)

E. O kritériu izolovaného odberateľa a izolovaného miesta výroby (otázky 1 a 2 vo veci C722/24 a otázka 3 vo veci C756/24)

V. Návrh

I. Úvod

1. Je priame vedenie, prostredníctvom ktorého odberateľ odoberá elektrinu od výrobcu bez použitia sústavy (a teda bez zaplatenia súvisiacich nákladov), vyhradené len pre odberateľov, ktorí sa z technických alebo ekonomických dôvodov nemôžu pripojiť k sústave? Alebo majú členské štáty určitú mieru voľnej úvahy, v rámci ktorej môžu povoliť priame vedenia aj v iných prípadoch (napríklad na podporu priemyselných lokalít alebo decentralizovanej výroby „ekologickej“ energie a zásobovania touto energiou)?

6. Článok 2 („Vymedzenie pojmov“) v bode 41 smernice o vnútornom trhu s elektrinou vymedzuje pojem priame vedenie. Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie uvedeného pojmu:

„‚priame vedenie‘ je buď elektrické vedenie spájajúce izolované miesto výroby s izolovaným odberateľom, alebo elektrické vedenie spájajúce výrobcu a podnik dodávajúci elektrinu, ktorý priamo zásobuje svoje vlastné zariadenia, dcérske spoločnosti alebo odberateľov“.

7. Článok 7 („Priame vedenia“) smernice o vnútornom trhu s elektrinou znie:

„1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia, aby:

a) všetci výrobcovia a dodávatelia elektriny [ ( 4 ) ] so sídlom na ich území mohli zásobovať vlastné priestory, dcérske spoločnosti a odberateľov prostredníctvom priameho vedenia bez toho, aby podliehali neprimeraným administratívnym postupom alebo nákladom;

b) všetci odberatelia na ich území boli zásobovaní prostredníctvom priameho vedenia výrobcami a dodávateľmi elektriny, a to individuálne alebo spoločne s ďalšími odberateľmi.

„buď elektrické vedenie spájajúce samostatné miesto výroby elektriny so samostatným odberateľom, alebo elektrické vedenie spájajúce samostatného výrobcu elektriny a distribútora, ktorý dodáva elektrinu priamo zariadeniam, ktorých je vlastníkom alebo držiteľom, prepojeným podnikom a svojim vlastným odberateľom“.

9. Ustanovenia § 25 („Výstavba vedení“) ods. 2 a § 25 ods. 3 bod 1 zákona o trhu s elektrinou stanovujú:

„2. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo vybudovať distribučné vedenie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje jeho povolenie.

3. Iná osoba než prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo vybudovať distribučné vedenie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje povolenie prevádzkovateľa distribučnej sústavy, v prípade, že vedenie, ktoré sa vybuduje, bude

(1) priamym vedením“.

10. Ustanovenie § 26 („Priame vedenie“) zákona o trhu s elektrinou znie:

13. Rozhodnutím Regulačnej komisie č. 65 z 10. júna 2021 bola zamietnutá žiadosť spoločnosti Elektro bizness o vydanie povolenia na vybudovanie priameho vedenia. Regulačná komisia odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že plánované vedenie nie je priamym vedením. Keďže existujúce vedenie nemožno považovať za súčasť „miesta výroby elektriny“, plánované vedenie nespája odberateľa s izolovaným miestom výroby.

14. Elektro bizness následne podala žalobu na Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko), ktorý túto žalobu zamietol. Uvedený súd sa stotožnil s názorom Regulačnej komisie, že existujúce vedenie nemožno považovať za súčasť miesta výroby, keďže sa nepoužíva na výrobu elektriny, ale na prenos vyrobenej elektriny. Preto by odberateľ nebol priamo prepojený s elektrárňou.

15. Elektro bizness podala proti tomuto rozhodnutiu kasačný opravný prostriedok Revision na Augstākā tiesa (Senāts) [Najvyšší súd (Senát)] a uviedla, že existujúce vedenie je neoddeliteľnou súčasťou prevádzky elektrárne, a preto sa má považovať za súčasť miesta výroby. Okrem toho je cieľom vybudovania priameho vedenia poskytnúť výrobcovi elektriny možnosť dodávať odberateľovi vyrobenú energiu priamo – bez použitia sústavy.

16. Za týchto okolností Augstākā tiesa (Senāts) [Najvyšší súd (Senát)] prerušil konanie a predložil Súdnemu dvoru tieto otázky:

„Na účely článku 2 bodu 41smernice o vnútornom trhu s elektrinou:

1. Má sa pojem „izolované miesto výroby“, ktorý je použitý v uvedenom ustanovení, chápať v tom zmysle, že zahŕňa aj elektrické vedenie, ktorého vlastníkom je výrobca, pripojené k elektrárni, určené na prenos vyrobenej elektriny, ktoré siaha za hranice miesta (poštovej adresy), kde sa nachádza elektráreň?

19. Regulačná komisia rozhodnutím č. 123 zo 4. novembra 2021 zamietla túto žiadosť. Podľa jej názoru nemožno vydať povolenie na vybudovanie „priameho vedenia“, keďže spoločnosť Jelgavas autobusu parks sa nemá považovať za „izolovaného odberateľa“. Prevádzkovateľ sústavy totiž môže zaručiť zásobovanie spoločnosti Jelgavas autobusu parks za primerané náklady aj pri zvýšení kapacity. Vybudovanie priameho vedenia je však prípustné len vtedy, keď je to technicky a ekonomicky odôvodnené. Jelgavas autobusu parks podala žalobu proti tomuto zamietavému rozhodnutiu na Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd).

20. Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) uvedenej žalobe vyhovel. Uviedol, že z právneho rámca nevyplýva, že cieľom budovania priamych vedení je zabezpečiť zásobovanie elektrinou len pre takých odberateľov, ktorí nemajú možnosť alebo ktorí majú obmedzené možnosti odoberať potrebnú elektrinu zo sústavy. Je pravda, že priame vedenie vyžaduje oddelenie od sústavy. Jelgavas autobusu parks však predložila vyhlásenie, podľa ktorého bude počas používania priameho vedenia zabezpečené jej odpojenie od sústavy spoločnosti Sadales tīkls. Preto existuje dostatočné oddelenie.

21. Regulačná komisia podala proti tomuto rozhodnutiu kasačný opravný prostriedok Revision na Augstākā tiesa (Senāts) [Najvyšší súd (Senát)]. Uvedený súd prerušil konanie a predložil Súdnemu dvoru tieto otázky:

„1. Má sa článok 7 smernice o vnútornom trhu s elektrinou vykladať v tom zmysle, že „priame vedenie“ predstavuje alternatívnu formu dodávky elektriny, ak si to odberateľ želá, alebo naopak v tom zmysle, že priame vedenie je prípustné len vo výnimočných prípadoch?

24. Päť uvedených prejudiciálnych otázok sa v podstate týka dvoch okruhov otázok, ktorých preskúmanie si vyžaduje výklad pojmu priame vedenie.

25. V tejto súvislosti je potrebné najprv preskúmať, či priame vedenia predstavujú alternatívnu formu dodávok energie, alebo či priame vedenie možno vybudovať len vtedy, keď odberateľa z technických alebo ekonomických dôvodov nemožno pripojiť k sústave (časť A) (otázka 2 vo veci C‑722/24 a otázky 1 a 3 vo veci C‑756/24). Ak by bola správna druhá uvedená možnosť, nebolo by potrebné zaoberať sa ďalšou otázkou, či môže popri priamom vedení zostať zachované záložné pripojenie k sústave (časť B) (otázka 2 vo veci C‑756/24).

26. Vnútroštátny súd sa navyše pýta, či je možné prostredníctvom priameho vedenia pripojiť iba izolovaného odberateľa alebo aj viacerých odberateľov a ako sa má chápať pojem „izolované miesto výroby“ (otázky 1 a 2 vo veci C‑722/24 a otázka 3 vo veci C‑756/24) (časti C až E).

A. Priame vedenie ako alternatívna forma dodávok energie? (otázka 2 vo veci C ‑ 722/24 a otázky 1 a 3 vo veci C ‑ 756/24)

27. Prvou časťou svojej druhej prejudiciálnej otázky vo veci C‑722/24 sa vnútroštátny súd pýta, či je rozhodujúcim znakom priameho vedenia v zmysle definície uvedenej v článku 2 bode 41 smernice o vnútornom trhu s elektrinou to, že dodávanie elektriny od výrobcu k odberateľovi je zaručené bez použitia sústavy prevádzkovateľa sústavy. Takáto definícia priameho vedenia by vychádzala zo skutočnej situácie v oblasti dodávok a bola by nezávislá od toho, či existuje alebo je možné pripojenie k sústave.

32. Ako Rakúsko tvrdí vo veci C‑756/24, okolnosti konaní vo veci samej však vyvolávajú otázku, či by sporné vedenia nemali patriť skôr k druhej alternatíve, t. j. či by nemali byť klasifikované ako vedenia „spájajúce výrobcu,… ktorý priamo… zásobuje svojich odberateľov“. Vedenie, o ktoré ide vo veci C‑722/24, má konkrétne slúžiť na prepojenie spoločnosti Elektro bizness s jej novým odberateľom prostredníctvom existujúceho vedenia, ktoré už Elektro bizness používa na zásobovanie šiestich ďalších odberateľov bez použitia sústavy. Vedenie, o ktoré ide vo veci C‑756/24, má slúžiť na prepojenie spoločnosti Jelgavas autobusu parks, hoci je už pripojená k sústave, na účely priameho zásobovania s elektrárňou na biomasu spoločnosti Gren Latvija.

33. Rakúsko v tejto súvislosti zastáva názor, že prvá alternatíva uvedená v článku 2 bode 41 smernice o vnútornom trhu s elektrinou („elektrické vedenie spájajúce izolované miesto výroby s izolovaným odberateľom“) sa vzťahuje iba na tzv. „izolované miesta“. V prípade nich je miesto výroby, ktoré nie je pripojené k sústave, prepojené prostredníctvom „priameho vedenia“ s odberateľom, ktorý tiež nie je pripojený k sústave, takže toto miesto výroby aj tento odberateľ sú izolovaní od ostatných vedení a pripojení k sústave. Druhá alternatíva sa má naopak chápať extenzívnejšie a zahŕňa všetky prípady, v ktorých vedenie priamo spája výrobcu alebo dodávateľa s vlastným zariadením, dcérskou spoločnosťou alebo odberateľom. Spojka „a“, ktorá je v článku 2 bode 41 druhej alternatíve použitá dvakrát, sa má chápať ako „alebo“.

36. Gramatické úvahy však svedčia v neprospech tohto chápania. Vzhľadom na použitie množného čísla („ svoje vlastné zariadenia, dcérske spoločnosti alebo odberateľov“)( 8 ) [poznámka predkladateľa: v nemeckej verzii je namiesto zámena „svoje“ použitý ekvivalent zámena „ich“] je zrejmé, že zakaždým ide o zariadenia, dcérske spoločnosti a odberateľov výrobcu aj dodávateľa. Preto sa zdá logické chápať v tej istej vete tak prvú spojku „a“ („výrobcu a podnik dodávajúci elektrinu“), ako aj druhú spojku „a“ („svoje vlastné zariadenia, dcérske spoločnosti alebo [poznámka predkladateľa: v nemeckej verzii je namiesto tejto spojky „alebo“ použitý nemecký ekvivalent spojky „a“] odberateľov“) ako spojku „alebo“. Je totiž zrejmé, že spojka „a“ sa má v poslednom uvedenom prípade chápať v zmysle spojky „alebo“ („svoje vlastné zariadenia, dcérske spoločnosti alebo odberateľov“), keďže nie všetci výrobcovia alebo dodávatelia nevyhnutne majú tak (ďalšie) zariadenia, ako aj dcérske spoločnosti a odberateľov.( 9 )

37. Tento názor podporujú aj systematické úvahy. Článok 7 ods. 1 smernice o vnútornom trhu s elektrinou, v ktorom sa konkretizuje právo na vybudovanie priameho vedenia, totiž v písmene a) stanovuje, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia, aby „všetci výrobcovia a dodávatelia elektriny… mohli zásobovať vlastné priestory, dcérske spoločnosti a odberateľov prostredníctvom priameho vedenia…“. Aj v tomto prípade je zrejmé, že výrobcovia aj dodávatelia majú mať právo zásobovať (zakaždým) vlastné priestory, dcérske spoločnosti a (v zmysle alebo) odberateľov prostredníctvom priameho vedenia.

2. Chápanie priameho vedenia uvedeného v článku 2 bode 4 1 druhej alternatíve smernice o vnútornom trhu s elektrinou ako alternatívy k sústave

42. Je však už priame vedenie v širšom zmysle podľa druhej alternatívy, t. j. ako „elektrické vedenie spájajúce výrobcu a (v zmysle alebo) podnik dodávajúci elektrinu, ktorý priamo zásobuje svoje vlastné zariadenia, dcérske spoločnosti alebo odberateľov“, koncipované ako alternatíva k sústave? Odpoveď na túto otázku vyplýva zo znenia [písmeno a)], genézy [písmeno b)], kontextu [písmeno c)], systematiky [písmeno d)], ako aj cieľov [písmeno e)] smernice o vnútornom trhu s elektrinou.

a) Znenie článku 2 bodu 4 1 druhej alternatívy

43. Z vymedzenia pojmu „priame vedenie“ uvedeného v článku 2 bode 41 druhej alternatíve smernice o vnútornom trhu s elektrinou možno vyvodiť, že odberateľ musí byť zásobovaný energiou bez použitia sústavy. Priame vedenie je totiž vedenie, ktoré slúži na „priame zásobovanie“. Podľa všeobecného významu slov je priame zásobovanie „bezprostredné“ zásobovanie „prebiehajúce bez obchádzok“. Preto je opodstatnené chápať „priame zásobovanie“ ako zásobovanie bez použitia sústavy.

44. V tejto formulácii sa naopak nenachádza nič, čo by podporovalo reštriktívne vymedzenie pojmu v tom zmysle, že existujúce alebo možné pripojenie k sústave by vylučovalo priame vedenie. Pre toto vymedzenie je irelevantné, či pripojenie k sústave existuje alebo či by takéto pripojenie bolo možné.

45. Skutočnosť, že normotvorca pri vymedzení pojmu nevychádzal zo situácie týkajúcej sa pripojenia, ale zo situácie týkajúcej sa zásobovania, tiež podporuje záver, že rozhodujúcim znakom pre priame vedenie je len druh zásobovania.

c) Porovnanie so smernicou o vnútornom trhu s plynom

50. Reštriktívne chápanie predmetného pojmu nevyplýva ani z porovnania so smernicou (EÚ) 2024/1788 (ďalej len „smernica o vnútornom trhu s plynom“)( 13 ), v ktorej sa nachádza vymedzenie pojmu „priamy plynovod“ (alebo v niektorých jazykových zneniach „priame potrubie“. Toto vymedzenie pripomína znenie, ktoré bolo použité v smernici 96/92, a priamy plynovod je v ňom vymedzený ako „plynovod na prepravu zemného plynu, ktorý dopĺňa prepojenú sieť“.

51. Z toho však nevyplýva, že normotvorca chcel vymedziť priame vedenie na vnútornom trhu s elektrinou inak – t. j. reštriktívnejšie ako „priame potrubie“. Ako ukazuje aj odôvodnenie 18 smernice o vnútornom trhu s elektrinou, regulačné prístupy oboch smerníc sa v dôsledku rôznych rozdielov medzi dodávkami elektriny a plynu, napríklad pokiaľ ide o skladovaciu kapacitu, infraštruktúru, výrobné štruktúry a faktory ovplyvňujúce stabilitu siete, tak výrazne líšia, že z odlišných formulácií nemožno vyvodiť žiadne závery.

d) Systematika smernice o vnútornom trhu s elektrinou

52. Podľa Komisie okrem iného systematické úvahy ukazujú, že odberateľ nemá právo zvoliť si pripojenie k priamemu vedeniu, ak existuje pripojenie k sústave alebo ho možno zriadiť za primerané ceny. Priame vedenia sú totiž len výnimkou z prioritného zásobovania prostredníctvom sústav. Vzhľadom na túto výnimočnú povahu možno za priame vedenia považovať iba také vedenia, v prípade ktorých neexistuje možnosť pripojenia k sústave.

53. Názor, že priame vedenia sú v systematike smernice o vnútornom trhu s elektrinou výnimkou, však nie je presvedčivý.

57. V prípade reštriktívneho chápania pojmu priame vedenie by najmä článok 7 ods. 4 už nemal nijakú pôsobnosť. Podľa tohto ustanovenia môžu členské štáty obmedziť povolenie na výstavbu priameho vedenia na prípady, v ktorých sa užívateľom sústavy odmietne prístup k sústavám podľa článku 6 ods. 2, lebo prevádzkovatelia prenosovej a distribučnej sústavy nemajú potrebnú kapacitu, alebo v ktorých sa začalo príslušné konanie na urovnanie sporu.

58. To isté platí pre článok 7 ods. 5. Podľa tohto ustanovenia členské štáty môžu odmietnuť udeliť povolenie na priame vedenie, ak by udelenie takéhoto povolenia bránilo uplatňovaniu ustanovení o povinnostiach služby vo verejnom záujme v článku 9. Toto ustanovenie je pravdepodobne zamerané najmä na prípady, v ktorých by priame vedenie neodôvodnene umožnilo hospodárskemu subjektu vyhnúť sa plateniu sieťových poplatkov. V prospech toho tiež svedčí, že členské štáty sa podľa článku 9 ods. 5 môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať najmä článok 7, pokiaľ by jeho uplatňovanie z právnych alebo skutkových dôvodov bránilo plneniu povinností uložených elektroenergetickým podnikom vo všeobecnom hospodárskom záujme.

59. Záveru, že priame vedenie predstavuje alternatívu k zásobovaniu prostredníctvom sústavy, nebráni ani rozsudok ENGIE Deutschland. Je pravda, že Súdny dvor v ňom zdôraznil zásadnú úlohu, ktorú smernica o vnútornom trhu s elektrinou priznáva prevádzkovateľom sústav pri dokončovaní integrácie vnútroštátnych trhov.( 16 ) Toto rozhodnutie sa však týkalo prípadu, v ktorom vnútroštátny zákonodarca vytvoril novú kategóriu, ktorá nebola upravená v smernici a ktorá umožňovala obísť jej systematiku.( 17 ) V prejednávanom prípade je priame vedenie naopak kategóriou, ktorú upravuje samotná smernica.

64. Priame vedenia sú jedným z pilierov úplne otvoreného vnútorného trhu s elektrinou. Ak sú požiadavky na vedenia, ktoré sa klasifikujú ako priame vedenia, nižšie, viac odberateľov môže mať prospech z dodávok prostredníctvom priamych vedení. Extenzívne chápanie pojmu priame vedenie preto podporuje ďalšiu liberalizáciu a integráciu tohto trhu.

65. Podľa odôvodnenia 35 smernice 96/92 „treba umožniť povolenie výstavby a používanie priamych vedení“. Je pravda, že v odôvodneniach smernice v aktuálnom znení sa už nenachádza takýto výslovný odkaz na úlohu priamych vedení pre cieľ týkajúci sa komplexnej liberalizácie.

66. Dôležitá úloha priamych vedení pri zásobovaní energiou však aj bez výslovnej zmienky v odôvodneniach jasne vyplýva z článku 7 ods. 1 smernice o vnútornom trhu s elektrinou. Podľa tohto ustanovenia členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia, aby všetci výrobcovia a dodávatelia elektriny mohli zásobovať okrem iného vlastných odberateľov prostredníctvom priameho vedenia a všetci odberatelia mohli byť zásobovaní prostredníctvom priameho vedenia. Je pravda, že nasledujúce odseky článku 7 priznávajú členským štátom možnosť za osobitných okolností obmedziť povolenie priamych vedení. To však potvrdzuje, že pojem priame vedenie uvedený v článku 2 bode 41 smernice o vnútornom trhu s elektrinou sa má v zásade chápať extenzívne a budovanie priamych vedení môžu obmedziť nanajvýš členské štáty.

2) Cieľ ekologickej transformácie

67. Smernica o vnútornom trhu s elektrinou podľa jej článku 1 ods. 2 navyše sleduje cieľ, ktorým je využiť výhody integrovaného trhu na zabezpečenie hladkého prechodu na udržateľný nízkouhlíkový energetický systém. Trvalá udržateľnosť je uvedená okrem iného aj v odôvodnení 2 ako cieľ sledovaný touto smernicou.

71. Podľa Komisie sa má pojem priame vedenie vykladať reštriktívne, lebo za elektrinu dodávanú prostredníctvom priamych vedení sa neposkytuje nijaký príspevok k celkovým nákladom na elektrickú sústavu, zatiaľ čo odberatelia zásobovaní prostredníctvom sústavy musia platiť za elektrinu všeobecné sieťové poplatky. Komisia sa teda odvoláva na dôvodnú obavu, že ceny energií, najmä pre odberateľov v domácnosti a malé podniky, by sa mohli zvýšiť, ak by spotrebitelia (najmä veľkí priemyselní odberatelia) mohli byť zásobovaní prostredníctvom priamych vedení aj v prípade, keď existuje alebo je možné pripojenie k sústave. Odberatelia v domácnosti a malé podniky totiž odoberajú menej elektriny, takže výstavba priameho vedenia pre týchto odberateľov by pravdepodobne nebola pre výrobcov a dodávateľov zisková. Ak sa však veľkí odberatelia energie odpoja od sústavy a budú zásobovaní – bez platenia sieťových poplatkov – prostredníctvom priamych vedení, zároveň sa zvýšia náklady na údržbu a prevádzku sústavy pre ostatných odberateľov sústavy.

72. Hoci chápem tieto obavy Komisie, nevidím dôvod, prečo by sa z toho mal vyvodiť záver, že normotvorca chcel riešiť tento problém reštriktívnym chápaním pojmu priame vedenie.

73. Ako som už vysvetlila v bode 55 a nasl., skutočnosť, že vedenie je klasifikované ako priame vedenie, totiž ešte nevyhnutne nevedie k jeho povoleniu. Odseky 2 až 5 článku 7 smernice o vnútornom trhu s elektrinou naopak priznávajú členským štátom možnosť odmietnuť udeliť povolenie na výstavbu, pokiaľ uplatnia objektívne a nediskriminačné kritériá a zohľadnia úvahy uvedené v článku 7 ods. 1. V rámci diskrečnej právomoci členských štátov možno pri rozhodovaní o udelení povolenia zohľadniť potenciálne nepriaznivé účinky na ceny energie pre odberateľov v domácnosti a malých koncových odberateľov (pozri – ako už bolo vysvetlené v bode 58 – osobitne článok 7 ods. 5, ako aj článok 9 ods. 5).( 22 ) Okrem toho členské štáty majú podľa odôvodnenia 58 smernice o vnútornom trhu s elektrinou vo všeobecnosti prijať opatrenia potrebné na ochranu zraniteľných a energeticky chudobných odberateľov.

78. Tento názor potvrdzuje článok 4 smernice o vnútornom trhu s elektrinou, ktorý odberateľovi zaručuje slobodný výber dodávateľa. Podľa neho majú členské štáty zabezpečiť, aby odberatelia mohli mať súčasne uzavreté viaceré zmluvy na dodávku elektriny. Článok 7 ods. 3 ďalej spresňuje, že v tomto prípade môžu popri sebe existovať priame vedenie a pripojenie k sústave.

79. Ako zdôrazňuje Rakúsko, (kontrolovaná) možnosť výmeny elektriny medzi priamym vedením a sústavou je obzvlášť dôležitá práve vzhľadom na v súčasnosti zakotvenú aktívnu úlohu spotrebiteľov ako decentralizovaných aktérov pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie, ktoré často dopĺňajú dodávky prostredníctvom sústavy.( 25 )

80. Úplné oddelenie odberateľa od sústavy alebo odpojenie( 26 ) preto nie je nevyhnutné na to, aby odberateľ mohol byť zásobovaný prostredníctvom priameho vedenia.

C. O pripojení viacerých odberateľov k tomu istému vedeniu (otázka 2 vo veci C ‑ 722/24)

81. Druhou časťou svojej druhej otázky vo veci C‑722/24 sa vnútroštátny súd pýta, či je možné pripojiť viacerých odberateľov prostredníctvom toho istého priameho vedenia, alebo či priame vedenie možno použiť len na zásobovanie izolovaného odberateľa.

82. Zastávam názor, že vedenie, ku ktorému je pripojených viacero odberateľov, možno tiež klasifikovať ako priame vedenie. Na rozdiel od článku 2 bodu 41 prvej alternatívy smernice o vnútornom trhu s elektrinou totiž normotvorca v druhej alternatíve nestanovil obmedzenie týkajúce sa izolovaného odberateľa. Jazykový rozdiel medzi týmito dvoma alternatívami jasne ukazuje, že v druhej alternatíve sa na odberateľa nekladú žiadne ďalšie požiadavky.

86. Okrem toho je irelevantné, či vedenie patrí k izolovanému miestu výroby (prvá alternatíva), alebo patrí k miestu výrobcu (druhá alternatíva). Ako som totiž už konštatovala v bode 39 vyššie, odlíšenie oboch alternatív upravených v článku 2 bode 41 v tomto smere nie je podstatné.

87. Vnútroštátny súd sa tiež v podstate nepýta na to, pod ktorú z alternatív uvedených v nejednoznačne sformulovanom článku 2 bode 41 má patriť vedenie, o ktoré ide vo veci C‑722/24. Naopak, chce získať odpoveď na všeobecnú otázku, či možno vedenie, ktoré nespája odberateľa s miestom výrobcu, ale s existujúcim vedením, ktoré vedie k tomuto miestu, klasifikovať ako priame vedenie.

88. Podľa môjho názoru v tejto súvislosti nie je rozhodujúcim faktorom geografické ohraničenie miesta výrobcu, ale funkčné prepojenie medzi odberateľom a výrobcom prostredníctvom priameho vedenia. Inými slovami, vedenie je priamym vedením, ak slúži na priame dodávanie elektriny odberateľovi výrobcom, či už prostredníctvom prepojenia odberateľa s miestom výrobcu, alebo prostredníctvom vedenia prepojeného s týmto miestom, pokiaľ všeobecná elektrická sústava nie je súčasťou tohto prepojenia.

E. O kritériu izolovaného odberateľa a izolovaného miesta výroby (otázky 1 a 2 vo veci C ‑ 722/24 a otázka 3 vo veci C ‑ 756/24)

89. Ako som vysvetlila v bode 39 vyššie, obidve vedenia, ktorých povolenie je predmetom oboch konaní vo veci samej, v každom prípade patria pod článok 2 bod 41 druhú alternatívu smernice o vnútornom trhu s elektrinou.

90. Naopak, sporné vedenia nepatria pod prvú alternatívu uvedenú v tomto ustanovení, lebo v oboch konaniach vo veci samej existujú prepojenia so sústavou.

– vedenie možno považovať za priame vedenie, ak slúži na priame zásobovanie odberateľa,

– pre vymedzenie pojmu priame vedenie je relevantné iba to, či výrobca alebo dodávateľ zásobuje odberateľa bez použitia sústavy,

– priamym vedením môže byť vedenie, ktorým sa má výrobca prepojený so sústavou prepojiť s odberateľom pripojeným k sústave, pokiaľ výrobca prostredníctvom tohto priameho vedenia priamo dodáva elektrinu odberateľovi bez použitia sústavy,

– vymedzenie pojmu priame vedenie môže zahŕňať aj vedenie, ktoré sa používa na zásobovanie viacerých odberateľov elektrinou.

1 Jazyk prednesu: nemčina.

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3).

9 Lotyšský zákon o trhu s elektrinou sa v tomto smere v § 1 bode 29 odchyľuje od formulácie smernice, keďže druhá alternatíva je v ňom vymedzená ako vedenie „spájajúce samostatného výrobcu elektriny a distribútora, ktorý dodáva elektrinu priamo zariadeniam, ktorých je vlastníkom alebo držiteľom, prepojeným podnikom a svojim vlastným odberateľom“. Napriek tomu by malo byť možné vykladať toto ustanovenie v súlade so smernicou v tom zmysle, že aj výrobca môže priamo zásobovať svoje zariadenia, prepojené spoločnosti a odberateľov. To vyplýva najmä z § 26 zákona o trhu s elektrinou, podľa ktorého „výrobca má právo dodávať elektrinu odberateľom alebo svojim vlastným zariadeniam prostredníctvom spojenia priamym vedením“.

10 Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 1. júna 1961, Simon/Súdny dvor (15/60, EU:C:1961:11, s. 261). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Trstenjak vo veci Quelle (C‑404/06, EU:C:2007:682, bod 58).

11 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2003, s. 37; Mim. vyd. 12/002, s. 211).

12 Podľa článku 2 bodu 15 smernice 2003/54 bolo priame vedenie „buď elektrické vedenie spájajúce izolované výrobné miesto s izolovaným zákazníkom, alebo elektrické vedenie spájajúce výrobcu elektrickej energie a podnik dodávajúci elektrinu, ktorý priamo zásobuje svoje vlastné zariadenia podriadené spoločnosti alebo oprávnených zákazníkov“.

13 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 13. júna 2024 o spoločných pravidlách pre vnútorné trhy s obnoviteľným plynom, so zemným plynom a s vodíkom, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2023/1791 a zrušuje smernica 2009/73/ES (Ú. v. EÚ L, 2024/1788).

20 Medzitým platila už spomenutá smernica 2003/54 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55).

21 Podľa tohto odôvodnenia je cieľom vnútorného trhu s elektrinou „organizáciou konkurenčných cezhraničných trhov s elektrinou ponúknuť všetkým koncovým odberateľom Únie, či ide o občanov alebo podniky, skutočný výber, nové obchodné príležitosti, konkurenčné ceny, efektívne investičné signály a vyšší štandard služieb a prispieť k bezpečnosti dodávok a trvalej udržateľnosti“. Pozri tiež už odôvodnenie 4 smernice 96/92, ako aj odôvodnenia 3 a 5 smernice 2009/72.

22 Pozri v tomto zmysle už návrhy, ktoré som predniesla vo veci Sabatauskas a i. (C‑239/07, EU:C:2008:344, bod 43). Pozri tiež rozsudok z 9. októbra 2008, Sabatauskas a i. (C‑239/07, EU:C:2008:551, bod 48), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pitruzzella vo veci Elektrorazpredelenie Jug (C‑31/18, EU:C:2019:421, bod 43).

23 Rozsudok z 9. októbra 2008, Sabatauskas a i. (C‑239/07, EU:C:2008:551, bod 48), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pitruzzella vo veci Elektrorazpredelenie Jug (C‑31/18, EU:C:2019:421, bod 43).

24 To isté platí aj pre ostatné prípady, na ktoré sa vzťahuje článok 2 bod 41.

25 Pozri napríklad článok 15 („Aktívni odberatelia“) alebo článok 16 („Občianske energetické spoločenstvá“) ako aj odôvodnenia 42 až 47 smernice o vnútornom trhu s elektrinou.