C-809/24
ECLI:EU:C:2026:119
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0809
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
DEAN SPIELMANN
prednesené 26. februára 2026( 1 )
Vec C ‑ 809/24
Trenitalia SpA
proti
Regione Liguria
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Doprava – Služba vo verejnom záujme v regionálnej železničnej doprave – Nariadenie (ES) č. 1370/2007 – Nepriznanie primeraného zisku poskytovateľovi služieb vo verejnom záujme – Krátkodobá zmluva o službách vo verejnom záujme – Úplná neprítomnosť rizika pre tohto poskytovateľa – Článok 6 – Bod 5 prílohy k nariadeniu č. 1370/2007 – Povinnosť účtovného oddelenia “
Úvod
1. V prejednávanej veci Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) podala na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu určitých ustanovení nariadenia (ES) č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave( 2 ).
2. Súdny dvor sa má konkrétne prvýkrát vyjadriť k otázke, ktorá má zásadné hospodárske dôsledky, a to, či sú príslušné vnútroštátne orgány povinné v rámci zmluvy o službách vo verejnom záujme zahrnúť do odmeny priznanej poskytovateľovi poverenému plnením záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme podľa tejto zmluvy aj sumu predstavujúcu „primeraný zisk“.
Právny rámec
3. Článok 1 nariadenia č. 1370/2007, nazvaný „Účel a rozsah pôsobnosti“, v odseku 1 stanovuje:
„Účelom tohto nariadenia je vymedziť, ako môžu príslušné orgány v súlade s pravidlami práva Spoločenstva konať v oblasti verejnej osobnej dopravy, aby zabezpečili poskytovanie služieb všeobecného záujmu, ktoré by boli okrem iného početnejšie, bezpečnejšie, kvalitnejšie alebo poskytované pri nižších nákladoch ako tie, ktorých poskytovanie by umožnilo samotné fungovanie trhu.
Na tento účel toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých príslušné orgány pri ukladaní alebo zmluvnom uzatváraní záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme poskytujú poskytovateľom služieb vo verejnom záujme úhradu za vynaložené náklady a/alebo priznávajú výlučné práva výmenou za plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme.“
4. Článok 3 tohto nariadenia s názvom „Zmluvy o službách vo verejnom záujme a všeobecné pravidlá“ v odseku 1 stanovuje:
„Ak sa príslušný orgán rozhodne udeliť vybranému poskytovateľovi výlučné právo a/alebo poskytnúť akúkoľvek úhradu ako protihodnotu za plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, urobí tak v rámci zmluvy o službách vo verejnom záujme.“
5. Článok 5 uvedeného nariadenia, nazvaný „Zadávanie zmlúv o službách vo verejnom záujme“, v odseku 6 spresňuje:
„Pokiaľ to nezakazuje vnútroštátne právo, príslušné orgány sa môžu rozhodnúť zadať zmluvy o službách vo verejnom záujme priamo, ak sa týkajú železničnej dopravy s výnimkou iných druhov koľajovej dopravy, akými sú metro alebo električky. Odchylne od článku 4 ods. 3 doba platnosti takýchto zmlúv nepresiahne 10 rokov s výnimkou prípadov, v ktorých sa uplatňuje článok 4 ods. 4.“
6. Článok 6 toho istého nariadenia s názvom „Úhrada za služby vo verejnom záujme“ v odseku 1 stanovuje:
„Každá úhrada súvisiaca so všeobecným pravidlom alebo zmluvou o službách vo verejnom záujme je v súlade s ustanoveniami článku 4 bez ohľadu na spôsob zadania zmluvy. Každá úhrada akejkoľvek povahy súvisiaca so zmluvou o službách vo verejnom záujme zadanou priamo v súlade s článkom 5 ods. 2, 4, 5 alebo 6 alebo súvisiaca so všeobecným pravidlom je okrem toho v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe.“
7. Príloha k nariadeniu č. 1370/2007, nazvaná „Pravidlá uplatniteľné na úhradu v prípadoch uvedených v článku 6 ods. 1“, znie takto:
„1. Úhrada, ktorá sa vzťahuje na priamo zadané zmluvy v súlade s článkom 5 ods. 2, 4, 5 alebo 6 alebo ktorá sa vzťahuje na všeobecné pravidlo, sa musí vypočítať v súlade s pravidlami stanovenými v tejto prílohe.
2. Úhrada nemôže prekročiť sumu zodpovedajúcu čistému finančnému vplyvu, ktorý zodpovedá súčtu vplyvov, pozitívnych alebo negatívnych, z dodržiavania záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme na náklady alebo výnosy poskytovateľa služieb vo verejnom záujme. Vplyvy sa vyhodnotia porovnaním situácie, keď sú záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme splnené, so situáciou, ktorá by nastala, ak by záväzky neboli splnené. S cieľom vypočítať čistý finančný vplyv postupuje príslušný orgán takto:
Náklady vynaložené v súvislosti so záväzkom vyplývajúcim zo služieb vo verejnom záujme alebo s balíkom záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, ktoré uložil príslušný orgán/orgány a sú uvedené v zmluve o službe vo verejnom záujme a/alebo vo všeobecnom pravidle,
mínus akékoľvek pozitívne finančné výsledky vytvorené sieťou v rámci príslušného(‑ých) záväzku(‑ov) vyplývajúceho(‑ich) zo služieb vo verejnom záujme,
mínus príjmy z prepravy alebo akékoľvek iné výnosy vytvorené pri plnení príslušného(‑ých) záväzku(‑ov) vyplývajúceho(‑ich) zo služieb vo verejnom záujme,
plus primeraný zisk,
rovná sa čistý finančný vplyv.
…
5. Ak poskytovateľ služieb vo verejnom záujme neposkytuje len služby, za ktoré sa poskytuje úhrada a ktorými plní záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ale vykonáva aj iné činnosti, účtovníctvo uvedených služieb vo verejnom záujme musí byť pre zvýšenie transparentnosti a zamedzenie krížovým dotáciám oddelené a spĺňať aspoň tieto podmienky:
– účty jednotlivých prevádzkových činností musia byť oddelené a príslušný podiel na aktívach a fixných nákladoch sa musí vykazovať podľa platných účtovných a daňových pravidiel,
…
6. Pod ‚primeraným ziskom‘ sa musí rozumieť zvyčajná miera návratnosti kapitálu v odvetví v danom členskom štáte, ktorá zohľadňuje riziko alebo neprítomnosť rizika pre poskytovateľa služieb vo verejnom záujme z dôvodu zásahu orgánu verejnej moci.
7. Spôsob úhrady musí podporovať udržanie alebo rozvoj:
– účinného riadenia poskytovateľov služieb vo verejnom záujme, ktoré môže byť predmetom objektívneho hodnotenia, a
– poskytovania služieb v osobnej doprave v dostatočne vysokej kvalite.“
Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore
8. Dňa 10. marca 2010 Regione Liguria (región Ligúria, Taliansko) a spoločnosť Trenitalia uzavreli v rámci priameho zadania zmluvu o poskytovaní služieb vo verejnej osobnej železničnej doprave na roky 2009 až 2014 (ďalej len „zmluva na roky 2009 – 2014“) s možnosťou predĺženia na obdobie šesť rokov.
9. Po uplynutí platnosti tejto zmluvy región Ligúria zamietol návrh spoločnosti Trenitalia na predĺženie platnosti zmluvy z dôvodu nedostatočných investícií plánovaných na modernizáciu vozového parku. Táto modernizácia bola podľa regiónu Ligúria podstatnou podmienkou uzatvorenia novej šesťročnej zmluvy a rozhodujúcim faktorom pre zvyšovanie kvality a spoľahlivosti služby.
10. S cieľom zabezpečiť kontinuitu služieb vo verejnej doprave, ktoré pokrývala zmluva na roky 2009 – 2014, región Ligúria a Trenitalia uzavreli 10. decembra 2016 opäť v rámci priameho zadania trojročnú „preklenovaciu“ zmluvu (ďalej len „zmluva na roky 2015 – 2017“) na prechodné obdobie od uplynutia platnosti zmluvy na roky 2009 – 2014 do zadania novej zmluvy o službách na obdobie pätnásť rokov s účinnosťou od roku 2018.
11. V zmluve na roky 2015 – 2017 boli zachované zmluvné podmienky z obdobia rokov 2009 až 2014 s výnimkou spôsobu výpočtu odmeny priznanej spoločnosti Trenitalia, ktorý bol stanovený v trojročnom súhrnnom dokumente priloženom k tejto zmluve. Podľa tohto dokumentu sa mal celkový čistý výsledok hospodárenia vypočítaný ako algebrický súčet výsledkov za každý rok rovnať nule, čím mala byť zaručená ekonomická a finančná rovnováha (výnosy = náklady + finančné výdavky) a úplné pokrytie nákladov vynaložených spoločnosťou Trenitalia za celé trojročné obdobie. Akékoľvek zníženie nákladov alebo zvýšenie výnosov malo teda nevyhnutne viesť k zníženiu úhrady z verejných zdrojov vyplácanej regiónom Ligúria, aby bola zabezpečená ekonomická a finančná rovnováha (celkový čistý výsledok hospodárenia rovný nule).
12. V priebehu roku 2018 vznikol medzi zmluvnými stranami rozpor v súvislosti s položkami, ktoré sa majú zahrnúť do výpočtu celkového čistého výsledku hospodárenia za obdobie rokov 2015 až 2017. Región Ligúria nesúhlasil najmä so zohľadnením návratnosti čistého investovaného kapitálu v prospech spoločnosti Trenitalia.
13. Dňa 25 mája 2021 bolo prijaté deliberazione della Giunta regionale č. 444/2021 (rozhodnutie regionálneho orgánu č. 444/2021) (ďalej len „rozhodnutie č. 444/2021“), ktorým sa bez zohľadnenia návratnosti čistého investovaného kapitálu určilo, že účtovný zostatok za obdobie rokov 2015 – 2017 je 10 702 543,18 eura. Po odpočítaní sumy 3 955 613,73 eura, ktorú mal ešte doplatiť región Ligúria, bola týmto rozhodnutím spoločnosti Trenitalia uložená povinnosť zaplatiť 6 746 929,45 eura z dôvodu, že nebola oprávnená ponechať si kladný zostatok za obdobie rokov 2015 až 2017, keďže neniesla riziko prípadného záporného zostatku.
14. Trenitalia spochybnila zákonnosť rozhodnutia č. 444/2021 na Tribunale amministrativo regionale per la Liguria (Regionálny správny súd pre Ligúriu, Taliansko). Tento súd zamietol žalobu rozsudkom z 27. júna 2022, pričom rozhodol, že vzdanie sa primeraného zisku zo strany spoločnosti Trenitalia je odôvodnené po prvé prechodnou povahou zmluvy na roky 2015 – 2017, po druhé skutočnosťou, že táto spoločnosť neniesla riziko prípadnej straty, a po tretie ďalším priamym zadaním dotknutých dopravných služieb na pätnásť rokov.
15. Tento súd tiež konštatoval, že prebytočné výnosy dosiahnuté spoločnosťou Trenitalia boli výsledkom prevádzkovania komerčnej služby „Cinque Terre Express“, a odmietol výklad, podľa ktorého má Trenitalia právo ponechať si tento prebytok, keďže by to znamenalo, že úhrady vyplatené za plnenie záväzku vyplývajúceho zo služby vo verejnom záujme sa používajú na dotovanie vysoko ziskových komerčných činností.
16. Trenitalia napadla tento rozsudok na Consiglio di Stato (Štátna rada), vnútroštátnom súde, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
17. Tento súd konštatuje, že zmluva na roky 2015 – 2017 zaručuje spoločnosti Trenitalia úplné pokrytie nákladov, nepriznáva jej však nárok na primeraný zisk. Zníženie nákladov alebo zvýšenie výnosov v porovnaní s počiatočnými odhadmi by teda malo viesť k zníženiu protihodnoty uhrádzanej regiónom Ligúria, aby sa na konci trojročného obdobia zachovala ekonomická a finančná rovnováha s nulovým výsledkom, ako bolo dohodnuté v zmluve.
18. Uvedený súd sa zamýšľa nad zlučiteľnosťou zmluvy na roky 2015 – 2017 s nariadením č. 1370/2007, keďže táto zmluva na jednej strane počíta s tým, že sa poskytovateľ dopravných služieb vzdá primeraného zisku, a na druhej strane nevyžaduje samostatné účtovanie nákladov a výnosov súvisiacich so službou „Cinque Terre Express“, ktorá je sčasti komerčná.
19. Za týchto podmienok Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Bránia nariadenie [č. 1370/2007], a najmä druhá časť odôvodnenia 27, článok 1 ods. 2, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1, body 2 a 6 prílohy, ako aj zásady a ciele práva Únie uvedené v príslušných ustanoveniach Zmluvy o FEÚ (najmä v článkoch 14, 93 a 106) zmluve o poskytovaní služieb, o akú ide v prejednávanej veci, v tom zmysle, že spôsobujú neúčinnosť ustanovení zmluvy, ktorá z dôvodu neprítomnosti akéhokoľvek rizika pre hospodársky subjekt vedie k tomu, že sa tento subjekt slobodne a vedome vzdá primeraného zisku, ak sa toto vzdanie týka obmedzeného časového obdobia (tri roky), a to vzhľadom na priame zadanie následnej zmluvy o poskytovaní služieb na najdlhšie možné obdobie stanovené v článku 5 ods. 6 v spojení s článkom 4 ods. 4 nariadenia [č. 1370/2007]?
2. V prípade kladnej odpovede na túto prvú otázku bránia nariadenie [č. 1370/2007], a najmä prvá časť odôvodnenia 27, odôvodnenie 28, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1, bod 5 prílohy, ako aj zásady a ciele práva Únie uvedené v príslušných ustanoveniach Zmluvy o FEÚ (najmä v článkoch 14, 93 a 106) zmluve o poskytovaní služieb, o akú ide v prejednávanej veci, v tom zmysle, že spôsobujú neúčinnosť a neuplatniteľnosť dotknutých ustanovení zmluvy, ktorá nestanovuje oddelené účtovanie nákladov a výnosov súvisiacich so službou, ktorá má čiastočne komerčnú povahu a vyznačuje sa zvýšenými sadzbami, a to preto, aby sa zabránilo riziku nadmernej úhrady?“
20. Písomné pripomienky predložili Trenitalia, región Ligúria a Európska komisia. Tieto subjekty predniesli ústne pripomienky počas pojednávania, ktoré sa konalo 27. novembra 2025.
Analýza
O prvej otázke
21. Svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má nariadenie č. 1370/2007 vykladať v tom zmysle, že bráni uzatvoreniu zmluvy o službách v železničnej doprave, ktorá vzhľadom na to, že poskytovateľ poverený plnením záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme nenesie nijaké riziko, stanovuje, že výška úhrady vyplácanej tomuto poskytovateľovi pokrýva všetky ním vynaložené náklady, avšak nezahŕňa primeraný zisk, a to na prechodné obdobie pred uzavretím novej dlhodobej zmluvy týkajúcej sa toho istého záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme.( 3 )
22. Najskôr treba pripomenúť, že nariadenie č. 1370/2007, o ktorého výklad predkladajúci vnútroštátny súd žiada, bolo prijaté tak na základe ustanovení Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci, ako aj ustanovení týkajúcich sa spoločnej dopravnej politiky.
23. V odôvodnení 4 nariadenia č. 1370/2007 sa uvádza, že cieľom tohto nariadenia je odstraňovať rozdiely medzi dopravnými podnikmi z rôznych členských štátov. Ako vyplýva z článku 1 ods. 1 prvého pododseku a odôvodnenia 4 uvedeného nariadenia, k tomuto cieľu sa pridáva cieľ zabezpečiť prostredníctvom regulovanej hospodárskej súťaže poskytovanie služieb všeobecného záujmu v osobnej doprave, ktoré by boli okrem iného početnejšie, bezpečnejšie, kvalitnejšie alebo poskytované za nižšiu cenu ako tie, ktorých poskytovanie by umožnilo samotné fungovanie trhu.( 4 )
24. Nariadenie č. 1370/2007 v súlade s týmto článkom 1 ods. 1 druhým pododsekom teda stanovuje podmienky, za ktorých príslušné orgány pri ukladaní alebo zmluvnom uzatváraní záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme poskytujú poskytovateľom služieb vo verejnom záujme úhradu za vynaložené náklady a/alebo priznávajú výlučné práva výmenou za plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme.
25. Pokiaľ ide o pojem „úhrada za službu vo verejnom záujme“, je vymedzený v článku 2 písm. g), tohto nariadenia ako „každá výhoda, najmä finančná, ktorú priamo alebo nepriamo poskytne príslušný orgán z verejných zdrojov počas obdobia plnenia záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme alebo v súvislosti s týmto obdobím“.
26. Podľa článku 6 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 1370/2007 každá úhrada súvisiaca so zmluvou o službách vo verejnom záujme musí spĺňať požiadavky článku 4 nariadenia bez ohľadu na spôsob zadania zmluvy. V prípade priameho zadania zmluvy – ako v prejednávanej veci – musí byť táto úhrada bez ohľadu na jej povahu takisto v súlade s ustanoveniami prílohy k uvedenému nariadeniu.
27. Článok 4 nariadenia č. 1370/2007 v odseku 1 písm. b) bode i) stanovuje, že zmluvy o službách vo verejnom záujme musia na jednej strane vopred objektívnym a transparentným spôsobom stanoviť parametre, na základe ktorých sa má vypočítať úhrada, ak je stanovená, a na druhej strane v súlade s písmenom c) uvedeného ustanovenia definovať spôsoby rozdelenia nákladov spojených s poskytovaním služieb. Tieto náklady môžu zahŕňať najmä náklady na zamestnancov, energiu, poplatky za infraštruktúru, údržbu a opravy vozidiel verejnej dopravy, parku koľajových vozidiel a zariadení potrebných na poskytovanie služieb osobnej dopravy, fixné náklady a vhodnú návratnosť kapitálu.
28. Podľa nedávnej judikatúry Súdneho dvora zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že príslušné orgány majú v rámci zmluvy o službách vo verejnom záujme priestor na voľnú úvahu na vypracovanie mechanizmu úhrady, ktorá sa má vyplatiť poskytovateľovi služby vo verejnom záujme.( 5 ) Táto miera voľnej úvahy je však prísne vymedzená požiadavkou zabrániť nadmernej kompenzácii („nadmernej úhrade“), uvedenou v druhej vete článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1370/2007 a v bode 2 prílohy k tomuto nariadeniu.( 6 ) V prípade priameho zadania zmluvy o službách vo verejnom záujme sa parametre, na základe ktorých sa majú počítať platby úhrady, musia určiť tak, aby žiadna platba úhrady neprekročila sumu potrebnú na pokrytie čistého finančného vplyvu na vynaložené náklady a dosiahnuté výnosy pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, pričom sa berú do úvahy príslušné výnosy, ktoré si ponechá poskytovateľ služieb vo verejnom záujme, a „primeraný zisk“.( 7 ) Primeraný zisk je vymedzený v bode 6 prílohy k nariadeniu č. 1370/2007 ako „zvyčajná miera návratnosti kapitálu v odvetví v danom členskom štáte, ktorá zohľadňuje riziko alebo neprítomnosť rizika pre poskytovateľa služieb vo verejnom záujme z dôvodu zásahu orgánu verejnej moci“.
29. Inými slovami, zmluvy o službách vo verejnom záujme musia upravovať mechanizmus, ktorý zaručí, že úhrada bude najviac vo výške čistého finančného vplyvu, aby sa predišlo neoprávnenému narušeniu hospodárskej súťaže, ako vyplýva z odôvodnenia 34 nariadenia č. 1370/2007( 8 ).
30. Článok 4 ods. 1 tohto nariadenia tak predpisuje zohľadniť pri výpočte takéhoto finančného vplyvu primeraný zisk v prípade, ak je uvedený v zmluve o službách vo verejnom záujme .
31. Výklad, podľa ktorého je primeraný zisk zahrnutý do požiadaviek nariadenia č. 1370/2007 iba vtedy, ak je takýto zisk upravený v zmluve o službách vo verejnom záujme, potvrdzujú dve kontextuálne okolnosti.
32. Po prvé článok 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1370/2007 stanovuje, že náklady spojené s poskytovaním služieb, ktorých spôsob stanovenia musí byť vymedzený v zmluve o službách vo verejnom záujme, „môžu zahŕňať“, okrem iného, „vhodnú návratnosť kapitálu“ (alebo, inými slovami, primeraný zisk). Táto formulácia svedčí o tom, že normotvorca Únie nemal v úmysle označiť náklady, ktoré musia byť povinne uvedené v zmluve o službách vo verejnom záujme.
33. Po druhé sa v bode 2 prílohy k nariadeniu č. 1370/2007 uvádza vzorec, podľa ktorého výška čistého finančného vplyvu zodpovedá vynaloženým nákladom, z ktorých sa odpočítajú výnosy vytvorené poskytovateľmi služieb vo verejnom záujme a potenciálne výnosy vyvolané sieťovými účinkami, k čomu sa pripočíta primeraný zisk. Podľa tohto bodu príslušný orgán „s’inspire“ [vychádza] z tohto vzorca [vo francúzskej jazykovej verzii, pozn. prekl.] („shall be guided by the following scheme“ v anglickej jazykovej verzii, „se guiará por el siguiente esquema“ v španielskej jazykovej verzii a „deve tomar como referencial as seguintes regras“ v portugalskej jazykovej verzii). Použitie tohto slovesa sa podľa môjho názoru vysvetľuje práve tým, že čistý finančný vplyv, na základe ktorého sa počíta maximálna výška úhrady, zahŕňa potenciálne výnosy vyvolané sieťovými účinkami, ak vznikli , a primeraný zisk, ak ho upravuje zmluva o službách vo verejnom záujme. ( 9 )
34. Povinnosť príslušných orgánov priznať poskytovateľovi služieb vo verejnom záujme úhradu zhŕňajúcu primeraný zisk teda nemožno vyvodiť z doteraz preskúmaných ustanovení nariadenia č. 1370/2007.
35. Článok 1 ods. 1 a bod 7 prílohy k nariadeniu č. 1370/2007 v spojení s odôvodnením 27 tohto nariadenia tiež nemožno vykladať tak, že príslušným orgánom ukladajú takúto povinnosť, v rozpore s tým, čo tvrdila Trenitalia vo svojich písomných pripomienkach, ako aj na pojednávaní.
36. Pripomeňme obsah týchto ustanovení. Článok 1 ods. 1 prvý pododsek uvedeného nariadenia stanovuje cieľ „[zabezpečiť] poskytovanie služieb všeobecného záujmu, ktoré by boli okrem iného početnejšie, bezpečnejšie, kvalitnejšie alebo poskytované pri nižších nákladoch“.( 10 ) V odôvodnení 27 toho istého nariadenia sa uvádza, že ak príslušný orgán zamýšľa zadať zmluvu o službách vo verejnom záujme bez verejnej súťaže, mal by tiež dodržiavať podrobné pravidlá, ktoré zabezpečujú, že výška úhrady je primeraná a odráža snahu o efektívnosť a kvalitu služieb . V bode 7 prílohy sa spresňuje, že spôsob úhrady musí podporovať udržanie alebo rozvoj účinného riadenia poskytovateľov služieb vo verejnom záujme, ktoré môže byť predmetom objektívneho hodnotenia, a poskytovania služieb v osobnej doprave v dostatočne vysokej kvalite.
37. Komisia vo svojich usmerneniach z roku 2014( 11 ) v súvislosti so znením nariadenia č. 1370/2007 uplatniteľným ratione temporis na skutkové okolnosti v prejednávanej veci v bode 2.4.8 uviedla, že podľa článku 1 a bodu 7 prílohy sa ustanovenia tohto nariadenia „snažia nielen zamedziť akejkoľvek prípadnej nadmernej náhrade za záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ale tiež zabezpečiť, aby ponuka služieb vo verejnom záujme vymedzená v zmluve o službách vo verejnom záujme bola finančne udržateľná s cieľom dosiahnuť a zachovať vysokú úroveň kvality služieb“. Podľa Komisie z toho vyplýva, že „záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme by sa mal… náležite uhradiť, aby sa vlastné finančné prostriedky poskytovateľa na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme dlhodobo neodčerpávali , čo by bránilo efektívnemu plneniu jeho záväzkov na základe zmluvy a udržaniu vysokej kvality poskytovania služieb osobnej dopravy“.( 12 ) Totiž „keď príslušný orgán nezaplatí príslušnú náhradu, riskuje, že… poskytovateľovi vzniknú závažné finančné problémy, pokiaľ sa zmluva o službách vo verejnom záujme zadá priamo, a/alebo sa zníži celková úroveň a kvalita služieb vo verejnom záujme poskytovaných počas doby platnosti zmluvy“ .( 13 )
38. Z uvedeného možno vyvodiť nasledujúce súvislosti.
39. Článok 1 a bod 7 prílohy k nariadeniu č. 1370/2007 neurčujú minimálnu hranicu úhrady( 14 ) a výslovne nezaväzujú príslušné orgány priznať úroveň úhrady, ktorá by bola vyššia ako čistý finančný vplyv záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme alebo ho prevyšovala, a zahŕňala by tak aj primeraný zisk. Nemožno ich teda chápať tak, že príslušným orgánom ukladajú principiálnu povinnosť priznať takýto zisk poskytovateľom služieb vo verejnom záujme.
40. Tieto ustanovenia však vyjadrujú všeobecnú hranicu zmluvnej slobody príslušných orgánov. Presnejšie povedané, mieru voľnej úvahy, ktorú majú tieto orgány pri stanovení parametrov na výpočet úhrady, vymedzuje aj cieľ zabezpečiť poskytovanie služieb v osobnej doprave, ktoré sú efektívne a zároveň finančne ziskové, s cieľom dosiahnuť vysokú kvalitu týchto služieb. Ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku DOBELES, príslušné vnútroštátne orgány nemôžu poskytovateľom dopravných služieb povereným plnením záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme uložiť také podmienky, ako sú podmienky týkajúce sa spôsobov úhrady, ktoré by boli neprimerané alebo disproporčné .( 15 ) Takým prípadom by bolo najmä zmluvné ustanovenie stanovujúce podmienky, ktoré by tomuto poskytovateľovi zjavne nezaručovali dostatočnú úhradu, čím by mohli z dlhodobého hľadiska ohroziť udržanie poskytovania služieb vo verejnom záujme v dostatočne vysokej kvalite.
41. Nie je preto vylúčené, že nepriznanie primeraného zisku, a tým aj návratnosti investovaného kapitálu, môže spôsobiť, že poskytovateľovi služieb vo verejnom záujme bude vyplatená zjavne nedostatočná úhrada. V takom prípade by išlo o „ neprimeranú alebo disproporčnú “ podmienku v zmysle uvedenom v predchádzajúcom bode, ktorá je nezlučiteľná s nariadením č. 1370/2007.( 16 )
42. Na takéto posúdenie, ktoré prináleží vnútroštátnemu súdu, sa vzťahuje zásada proporcionality( 17 ). Na overenie, či je táto zásada dodržaná, je potrebné zohľadniť všetky relevantné skutočnosti súvisiace so zmluvou o službách vo verejnom záujme, o ktorú ide vo veci samej, teda so zmluvou na roky 2015 – 2017. Mám tým na mysli najmä dva faktory spomenuté týmto súdom, a to prechodný charakter tejto zmluvy a neprítomnosť akéhokoľvek ekonomického a finančného rizika pre spoločnosť Trenitalia pri poskytovaní služieb vo verejnom záujme, ktoré sú predmetom uvedenej zmluvy.
43. S cieľom poskytnúť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď považujem za potrebné sformulovať niekoľko úvah, najmä o týchto dvoch faktoroch.
44. V súvislosti s prvým faktorom v prvom rade pripomínam, že táto zmluva bola uzavretá v situácii, keď to región Ligúria považoval za nevyhnuté na zabezpečenie kontinuity poskytovania predmetnej služby vo verejnom záujme v osobnej železničnej doprave. Jej obmedzená platnosť (tri roky) teda vychádzala z potreby riešiť prechodnú situáciu s perspektívou uzavretia následnej zmluvy s oveľa dlhšou platnosťou. Je pritom zrejmé, že podmienky krátkodobej zmluvy mávajú vo všeobecnosti s menšou pravdepodobnosťou negatívny vplyv na dlhodobú finančnú udržateľnosť služby v porovnaní s dlhodobou zmluvou.
45. Pokiaľ ide o druhý faktor, nazdávam sa, že v záujme zachovania finančnej udržateľnosti služby vo verejnom záujme sa výška úhrady musí meniť v závislosti od rizika, ktoré je poskytovateľ ochotný prevziať.( 18 ) Ako uvádza Komisia vo svojich písomných pripomienkach, nepriznanie primeraného zisku by mohlo byť porušením nariadenia č. 1370/2007 v prípade, ak dotknutý poskytovateľ musí znášať významné prevádzkové alebo investičné riziká. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že zmluva na roky 2015 – 2017 nezaväzovala spoločnosť Trenitalia k nijakými investíciám, keďže investície do modernizácie vozového parku boli odložené do následnej zmluvy. Okrem toho zmluvné ustanovenia upravovali úplné pokrytie prevádzkových rizík, ktoré by mohli ohroziť poskytovanie predmetnej služby vo verejnom záujme spoločnosťou Trenitalia. Ukazuje sa teda, že podľa predmetnej zmluvy bola táto spoločnosť chránená proti akémukoľvek riziku spojenému s poskytovaním danej služby vo verejnom záujme.
46. V tejto súvislosti treba tiež poznamenať, že mechanizmus úhrad založený na úplnom pokrytí nákladov vynaložených poskytovateľom služieb vo verejnom záujme, o aký ide v prejednávanej veci, nie je spôsobilý podporovať účinné riadenie služby vo verejnom záujme, ako to vyžaduje prvá zarážka bodu 7 prílohy k nariadeniu č. 1370/2007. Ako totiž spresnila Komisia v bode 2.4.3 usmernení z roku 2014, „kompenzačné systémy, ktoré jednoducho pokrývajú vzniknuté skutočné náklady, poskytujú málo stimulov, aby dopravná spoločnosť nezvyšovala náklady, alebo sa časom stala efektívnejšia“ a „ich používanie je preto lepšie obmedziť na prípady, kde panuje veľká neistota ohľadne nákladov a poskytovateľ dopravy potrebuje vysoký stupeň ochrany proti neistote“. Hoci tento faktor treba vziať do úvahy v rámci skúmania proporcionality, je potrebné ho zasadiť do kontextu, v ktorom sa príslušný orgán rozhodol jednak uzavrieť zmluvu o službách vo verejnom záujme stanovujúcu úplné pokrytie skutočných nákladov dotknutého poskytovateľa, aby podporil udržanie ponuky tejto služby, a jednak začať postup priameho zadania zmluvy tomu istému poskytovateľovi na obdobie pätnásť rokov.
47. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú otázku tak, že nariadenie č. 1370/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni uzavretiu zmluvy o službách v železničnej doprave, podľa ktorej – vzhľadom na neprítomnosť rizika pre poskytovateľa povereného plnením záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme – výška úhrady vyplácanej tomuto poskytovateľovi pokrýva všetky náklady, ktoré mu vznikli, avšak nezahŕňa primeraný zisk, a to na prechodné obdobie pred uzavretím novej dlhodobej zmluvy týkajúcej sa tohto istého záväzku vyplývajúceho zo služby vo verejnom záujme, pokiaľ nepriznanie primeraného zisku nevedie k nedostatočnej úhrade, ktorá by bránila v riadnom plnení záväzkov stanovených zmluvou a v udržaní poskytovania služieb v osobnej doprave v dostatočne vysokej kvalite, čo musí overiť vnútroštátny súd.
O druhej otázke
48. Svojou druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1370/2007 a bod 5 prílohy k tomuto nariadeniu vykladať v tom zmysle, že bránia uzavretiu zmluvy o službách, ktorá nestanovuje oddelené účtovníctvo pre náklady a výnosy dopravnej služby, na ktorú sa táto zmluva vzťahuje a ktorej tarifné podmienky zaručujú komerčnú rentabilitu.( 19 )
49. Táto otázka sa kladie len vtedy, ak bola prvá otázka zodpovedaná kladne, teda ak je podľa nariadenia č. 1370/2007 orgán povinný priznať poskytovateľovi služieb vo verejnom záujme primeraný zisk. Ako som už vysvetlil vyššie, som presvedčený, že to neplatí. Navrhujem preto, aby Súdny dvor na túto druhú otázku neodpovedal. V prípade, že by sa však Súdny dvor nestotožňoval s mojím názorom, preskúmam ďalej podstatu otázky.
50. Na úvod treba pripomenúť, že Trenitalia získala vďaka službe spomenutej v tejto otázke, označovanej „Cinque Terre Express“, vyššie výnosy z cestovného, ako sa zvyčajne dosahujú v rámci bežnej služby vo verejnom záujme, a to vďaka zvýšeným sadzbám uplatniteľným na používateľov z radov turistov.
51. V konaní vo veci samej Trenitalia argumentovala tým, že je oprávnená ponechať si prebytočné výnosy plynúce z poskytovania tejto služby ako primeraný zisk. Región Ligúria s tým nesúhlasil a tvrdil, že právny výklad obhajovaný spoločnosťou Trenitalia by znamenal, že táto spoločnosť používa úhradu prijatú za záväzok vyplývajúci zo služby vo verejnom záujme na dotovanie komerčnej činnosti, konkrétne poskytovanie služby „Cinque Terre Express“.
52. Podľa druhej vety článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1370/2007 každá úhrada súvisiaca so zmluvou o službách vo verejnom záujme zadanou priamo podľa článku 5 ods. 6 tohto nariadenia musí byť v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe k uvedenému nariadeniu. Konanie vo veci samej sa týka práve priameho zadania zmluvy o službách vo verejnom záujme v železničnej doprave.
53. Pripomínam, že podľa prvej vety bodu 5 tejto prílohy „ak poskytovateľ služieb vo verejnom záujme neposkytuje len služby, za ktoré sa poskytuje úhrada a ktorými plní záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ale vykonáva aj iné činnosti, účtovníctvo uvedených služieb vo verejnom záujme musí byť pre zvýšenie transparentnosti a zamedzenie krížovým dotáciám oddelené“. V tejto súvislosti sa v bode 2.4.4 usmernení z roku 2014 uvádza, že účelom takejto povinnosti oddelenia účtov je predísť tomu, aby sa úhrada vyplatená poskytovateľovi služieb vo verejnom záujme použila na posilnenie jeho konkurenčného postavenia v komerčných činnostiach, čo by znamenalo poskytnutie krížovej dotácie na tieto posledné uvedené činnosti.
54. Nariadenie č. 1370/2007 teda vyžaduje účtovné rozdelenie medzi dopravnými službami, ktoré sú predmetom úhrad za záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, a službami bez nároku na tieto úhrady.( 20 )
55. Ako vyplýva z vymedzenia pojmu „zmluva o službách vo verejnom záujme“ uvedeného v článku 2 písm. i) nariadenia č. 1370/2007,( 21 ) služby uvedené v tejto zmluve sú podmienené záväzkami vyplývajúcimi zo služieb vo verejnom záujme, ktoré sú v nej stanovené.
56. Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že služba v železničnej doprave „Cinque Terre Express“ výslovne upravená v zmluve na roky 2015 – 2017 patrí medzi „služby, za ktoré sa poskytuje úhrada a ktorými [poskytovateľ] plní záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme“ v zmysle bodu 5 prílohy k nariadeniu č. 1370/2007. Povinnosť účtovného rozdelenia preto nepovažujem za uplatniteľnú za okolností, o aké ide v konaní vo veci samej.
57. Tento záver nemôže vyvrátiť ani skutočnosť, že služba železničnej dopravy „Cinque Terre Express“ je komerčne rentabilná z dôvodu, že zmluva na roky 2015 – 2017 upravuje možnosť použiť zvýšenú sadzbu pre používateľov z radov turistov. Z bodu 5 prílohy k nariadeniu č. 1370/2007 totiž vôbec nevyplýva, že by v dôsledku komerčnej rentability niektorej zo „[služieb], za ktoré sa poskytuje úhrada a ktorými [poskytovateľ] plní záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme“ vznikla povinnosť viesť oddelené účtovníctvo z hľadiska nákladov a výnosov z dotknutej dopravnej služby. Navyše je dôležité zdôrazniť – ako to urobila Trenitalia vo svojich písomných pripomienkach –, že v bode 2.2.5 usmernení z roku 2014 sa uvádza, že rozsah geografickej pôsobnosti zmlúv o službách vo verejnom záujme by mal príslušným orgánom umožniť využívať sieťové účinky služieb verejnej dopravy poskytovaných na miestnej, regionálnej a nadregionálnej úrovni. Na tento účel sa v tomto bode výslovne zvažuje možnosť takéhoto nákladovo efektívneho poskytovania služieb z dôvodu krížového financovania medzi rentabilnými službami a inými, stratovými službami, na ktoré sa vzťahuje tá istá zmluva o službách vo verejnom záujme.
58. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú otázku tak, že článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1370/2007 v spojení s bodom 5 prílohy k tomuto nariadeniu sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni uzavretiu zmluvy o službách, ktorá nestanovuje oddelené účtovníctvo pre náklady a výnosy z dopravnej služby, na ktorú sa táto zmluva vzťahuje a ktorej tarifné podmienky zaručujú komerčnú rentabilitu.
Návrh
59. So zreteľom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položila Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), takto
1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni uzavretiu zmluvy o službách v železničnej doprave, podľa ktorej – vzhľadom na neprítomnosť rizika pre poskytovateľa povereného plnením záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme – výška úhrady vyplácanej tomuto poskytovateľovi pokrýva všetky náklady, ktoré mu vznikli, avšak nezahŕňa primeraný zisk, a to na prechodné obdobie pred uzavretím novej dlhodobej zmluvy týkajúcej sa tohto istého záväzku vyplývajúceho zo služby vo verejnom záujme, pokiaľ nepriznanie primeraného zisku nevedie k nedostatočnej úhrade, ktorá by bránila v riadnom plnení záväzkov stanovených zmluvou a v udržaní poskytovania služieb v osobnej doprave v dostatočne vysokej kvalite, čo musí overiť vnútroštátny súd.
2) Článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1370/2007 v spojení s bodom 5 prílohy k tomuto nariadeniu
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni uzavretiu zmluvy o službách, ktorá nestanovuje oddelené účtovníctvo pre náklady a výnosy z dopravnej služby, na ktorú sa táto zmluva vzťahuje a ktorej tarifné podmienky zaručujú komerčnú rentabilitu.
1 Jazyk prednesu: francúzština.
2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 2007, s. 1).
3 Predkladajúci vnútroštátny súd vo svojej otázke okrem súboru ustanovení nariadenia č. 1370/2007 spomína aj články 14, 93 a 106 ZFEÚ, avšak neobjasňuje dôvody, prečo považuje tieto články za relevantné v prejednávanej veci. Nazdávam sa, že Súdny dvor by mal preformulovať túto otázku tak, že vynechá tieto ustanovenia. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry môže Súdny dvor preformulovať otázky, ktoré sú mu položené, pričom v prípade potreby obmedzí svoj výklad len na tie ustanovenia uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktoré sú relevantné [pozri rozsudok z 26 januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou) (C‑205/21, EU:C:2023:49, bod 77), v ktorom Súdny dvor preformulovať tretiu prejudiciálnu otázku položenú predkladajúcim vnútroštátnym súdom].
4 Pozri tiež rozsudok z 8. septembra 2022, Lux Express Estonia (C‑614/20, EU:C:2022:641, body 67 až 69).
5 Pozri rozsudok z 21. decembra 2023, DOBELES AUTOBUSU PARKS a i. (C‑421/22, ďalej len „rozsudok DOBELES“, EU:C:2023:1028, bod 42).
6 Pozri rozsudok z 25. januára 2024, Obština Pomorie (C‑390/22, EU:C:2024:75, bod 39).
7 Toto ustanovenie kodifikuje tretiu podmienku, ktorá musí byť splnená na to, aby sa úhrada nepovažovala za „štátnu pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ [pozri rozsudok z 24 júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C‑280/00, EU:C:2003:415, bod 92)]. V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že podľa článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1370/2007 je úhrada za poskytované služby vo verejnom záujme v osobnej doprave vyplatená v súlade s týmto nariadením zlučiteľná so spoločným trhom, a preto je oslobodená od povinnosti predchádzajúceho oznámenia stanovenej v článku 88 ods. 3 ES (teraz článok 108 ods. 3 ZFEÚ).
8 Podľa odôvodnenia 34 uvedeného nariadenia „úhrada za služby vo verejnom záujme… môže byť za určitých podmienok zlučiteľná so zmluvou podľa jej článku 73. Po prvé, musí sa poskytnúť na zabezpečenie poskytovania služieb, ktoré sú službami všeobecného záujmu v zmysle zmluvy. Po druhé, aby sa predišlo neoprávnenému narušeniu hospodárskej súťaže, úhrada nemôže prekročiť úroveň potrebnú na pokrytie čistých nákladov vyplývajúcich z výkonu záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, berúc do úvahy získané výnosy a primeraný zisk“.
9 Naproti tomu znenie talianskej jazykovej verzie („segue il seguente schema“) by mohlo naznačovať, že tento vzorec je pre príslušné orgány záväzný. Zdá sa však, že ostatné jazykové verzie, ktorým rozumiem, si toto jazykové riešenie neosvojili.
10 Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
11 Oznámenie Komisie o výkladových usmerneniach týkajúcich sa nariadenia (ES) č. 1370/2007 (Ú. v. EÚ C 92, 2014, s. 1) (ďalej len „usmernenia z roku 2014“). V bode 1 tohto textu („Úvod“) sa spresňuje, že „Komisia v tomto oznámení objasňuje svoje chápanie mnohých ustanovení nariadenia inšpirovaných osvedčenými postupmi s cieľom pomôcť členským štátom naplno využívať prínosy vnútorného trhu“.
12 Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
13 Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
14 Pozri návrh legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1370/2007, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej osobnej železničnej dopravy [COM(2013)0028 – C7‑0024/2013 – 2013/0028(COD)], dokument A7‑0034/2014 zo 16. januára 2014, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 10 a 40, dostupný na tejto adrese: https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A‑7‑2014‑0034_FR.html#_section5.
15 Rozsudok DOBELES (bod 54).
16 Chcem pripomenúť, že pri výkone voľnej úvahy, ktorú im priznáva nariadenie, musia členské štáty túto mieru voľnej úvahy použiť v medziach stanovených ustanoveniami tohto nariadenia, aby nenarušili jeho obsah a ciele [pokiaľ ide o nariadenie č. 1370/2007, pozri rozsudok z 25. januára 2024, Obština Pomorie (C‑390/22, EU:C:2024:75, bod 40)].
17 Je pravda, že táto zásada je zakotvená iba v konsolidovanom znení nariadenia č. 1370/2007, a nie v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti v prejednávanej veci. Ide však o všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá sa uplatňuje bez ohľadu na to, či je výslovne uvedená v akte sekundárneho práva.
18 Pozri rozsudok DOBELES (bod 55).
19 V súlade s judikatúrou citovanou v poznámke pod čiarou 3 vyššie navrhujem, aby Súdny dvor preformuloval túto otázku tak, že vynechá odôvodnenia 27 a 28, ako aj článok 4 ods. 1 nariadenia č. 1370/2007.
20 Pozri rozsudok z 28. júna 2017, Komisia/Nemecko (C‑482/14, EU:C:2017:499, body 127 až 129), v ktorom Súdny dvor konštatoval, že z článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1370/2007 v spojení s bodom 5 prílohy k tomuto nariadeniu nevyplýva, že „poskytovatelia služieb osobnej železničnej dopravy prevádzkujúci súčasne kompenzované činnosti podliehajúce povinnostiam vo verejnom záujme a iné činnosti sú povinní vo svojich ročných účtovných závierkach identifikovať na základe jednotlivých zmlúv verejné prostriedky prijaté z titulu zabezpečovania ich činnosti vo verejnom záujme“. Naopak podľa Súdneho dvora tieto ustanovenia ukladajú takýmto poskytovateľom „iba povinnosť účtovného oddelenia ich rôznych oblastí činností“.
21 Podľa tohto ustanovenia ide o „jeden alebo viacero právne záväzných aktov, ktoré potvrdzujú dohodu medzi príslušným orgánom a poskytovateľom služieb vo verejnom záujme s cieľom zveriť poskytovateľovi služieb vo verejnom záujme riadenie a poskytovanie služieb vo verejnom záujme v doprave podliehajúcich záväzkom vyplývajúcim zo služieb vo verejnom záujme“.