C-842/24

proti

Petrolin Trading Limited,

Moe Oil & Gas Yemen Limited,

The Ministry of Oil and Minerals (of The Republic of Yemen),

Yemen Oil & Gas Corporation/The Yemen Company,

Dove Energy Limited, v likvidácii

II. Právny rámec

A. Medzinárodné právo

4. Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov prijala na 7119. zasadnutí 26. februára 2014 rezolúciu 2140 (2014). Podľa tejto rezolúcie:

„Bezpečnostná rada,

…

Opätovne potvrdzujúc svoj silný záväzok voči jednote, zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Jemenu,

11. Rozhodla, že všetky členské štáty musia na počiatočné obdobie jedného roka od prijatia tejto rezolúcie okamžite zmraziť finančné prostriedky, iné finančné aktíva a hospodárske zdroje nachádzajúce sa na ich území, ktoré sú vo vlastníctve alebo pod priamou alebo nepriamou kontrolou označených osôb alebo subjektov… alebo akejkoľvek osoby alebo subjektu, ktoré konajú v ich mene alebo na ich príkaz, alebo akéhokoľvek subjektu v ich vlastníctve alebo pod ich kontrolou, a rozhodla okrem toho, že všetky členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich štátni príslušníci alebo osoby či subjekty na ich území nesprístupňovali týmto osobám alebo subjektom žiadne finančné prostriedky, finančné aktíva alebo hospodárske zdroje, ani neumožňovali ich použitie v ich prospech;

…“

B. Právo únie

1. Nariadenie č. 1352/2014

5. Článok 2 nariadenia č. 1352/2014( 4 ) stanovuje:

„1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu, alebo ktoré tieto fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú.

8. Zoznam uvedený v prílohe I k tomuto istému nariadeniu zodpovedá zoznamu uvedenému v prílohe k rozhodnutiu 2014/932. V ich znení uplatniteľnom na spor vo veci samej ratione temporis sa na týchto zoznamoch nachádzalo šesť fyzických osôb patriacich do húthíovského hnutia alebo s ním spojených. Následne boli do tohto zoznamu doplnené nielen mená ďalších osôb( 7 ), ale aj húthíovské hnutie ako celok( 8 ).

2. Usmernenia o reštriktívnych opatreniach

9. Bod 55b usmernení o vykonávaní a vyhodnocovaní reštriktívnych opatrení (sankcií) v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ( 9 ) (ďalej len „usmernenia o reštriktívnych opatreniach“)( 10 ) stanovuje:

„Medzi kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri posúdení toho, či právnická osoba alebo subjekt sú kontrolované inou osobou alebo subjektom, a to samostatne alebo na základe dohody s iným akcionárom alebo inou treťou stranou, by mohli okrem iného patriť […] :

…

d) mať právo uplatňovať dominantný vplyv na právnickú osobu alebo subjekt podľa dohody uzavretej s touto právnickou osobou alebo subjektom alebo podľa ustanovenia v jej zakladacej listine alebo stanovách obchodnej spoločnosti, ak právo, ktorým sa riadi táto právnická osoba alebo subjekt, povoľuje, aby sa podriadila takejto dohode alebo ustanoveniu;

Kritériá, ktoré sa majú zohľadniť, zahŕňajú okrem iného:

a) dátum a povahu zmluvných väzieb medzi dotknutými subjektmi (napríklad zmluvy o predaji, kúpe alebo distribúcii);

b) relevantnosť odvetvia činnosti subjektu, ktorý nie je uvedený na zozname, pre subjekt uvedený na zozname;

c) charakteristiku sprístupnených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov vrátane ich potenciálneho praktického použitia subjektom uvedeným na zozname a ľahkého prevodu tomuto subjektu;

…“

11. Bod 55e týchto usmernení stanovuje:

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

16. Ministerstvo ropy a nerastných surovín Jemenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a spoločnosť Yemen Oil and Gas Corporation (ďalej len „YOGC“), ktorá je vo výlučnom vlastníctve štátu Jemen, uzavreli so spoločnosťami DNO Yemen AS (ďalej len „DNO“), Petrolin Trading (ďalej len „Petrolin“), MOE Oil and Gas Yemen (ďalej len „MOE“) a Dove Energy dohody o ťažbe a spoločnej produkcii ropy a zemného plynu, s rozhodcovskou doložkou.

17. V priebehu roku 2014 DNO, Petrolin, MOE a Dove Energy oznámili svoj úmysel odstúpiť od týchto dohôd. V roku 2015 ministerstvo a YOGC začali arbitrážne konanie pod záštitou Medzinárodnej obchodnej komory a rozhodcovským rozsudkom vydaným v Paríži (Francúzsko) 15. júla 2019 bola spoločnostiam DNO, Petrolin a MOE uložená povinnosť zaplatiť im náhradu škody (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

18. DNO, Petrolin a MOE podali žalobu na Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko), v ktorej predovšetkým uvádzali, že tento rozsudok bol v rozpore s medzinárodným verejným poriadkom, keďže jeho výkon mohol viesť k nepriamemu sprístupneniu finančných prostriedkov fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom zapísaným na zoznam, ktorý je uvedený v prílohe I k nariadeniu č. 1352/2014 (ďalej len „označené osoby“), v zmysle článku 2 ods. 2 tohto nariadenia.

19. V priebehu roku 2014 sa totiž konflikt v Jemene medzi vládou uznanou medzinárodným spoločenstvom na jednej strane (ďalej len „legitímna vláda“) a húthíovským hnutím zintenzívnil po tom, čo toto hnutie prevzalo kontrolu nad Saná, hlavným mestom krajiny. V roku 2015 medzinárodná koalícia zasiahla na podporu legitímnej vlády, ktorá má dočasne sídlo v Adene (Jemen). Konflikt a „rozdvojenie“ jemenského hospodárstva a spoločnosti, ktoré z toho vyplynuli, viedli k zriadeniu paralelných riadiacich štruktúr: húthíovské hnutie používa inštitucionálne infraštruktúry existujúce v Saná,( 12 ) zatiaľ čo legitímna vláda sa opiera o rozvoj nových inštitucionálnych kapacít.( 13 )

23. Tento súd na druhej strane uviedol, že hoci z predložených dôkazov vyplývalo, že kontrolu nad YOGC si nárokovala tak legitímna vláda, ako aj húthíovské hnutie – táto situácia bola vo veci samej kvalifikovaná ako „konkurenčný vplyv“ – nebolo nijako preukázané, že tieto dve strany konajú zosúladene a že YOGC je pod kontrolou tohto hnutia. V tomto smere sa súd oprel o list z 23. augusta 2015 ministerského predsedu legitímnej vlády adresovaný zahraničným ropným spoločnostiam, ktorým ich vyzval, aby rokovali len s osobami podliehajúcimi právomoci tejto vlády, a naznačil im, že všetky rozhodnutia, menovania a smernice prijaté húthíovskými milíciami počas februára 2015 a adresované ministerstvu a orgánom a organizáciám pridruženým k tomuto ministerstvu sa mali považovať za neplatné, že sa nemali uplatňovať, a napokon že zahraničné subjekty nemali odovzdať dlžné sumy štátu, pokiaľ neboli informované o mieste a čase odovzdania.

24. Domnieval sa okrem toho, že okolnosti, podľa ktorých na jednej strane oficiálna internetová stránka YOGC, ktorá mohla byť napadnutá hackermi, uvádza meno húthíovského ministra a na druhej strane zo správy jemenskej tlačovej agentúry Saba týkajúcej sa stretnutia, ktoré sa konalo za prítomnosti húthíovského premiéra – počas ktorého výkonný riaditeľ spoločnosti YOGC urobil krátku prezentáciu najmä o programe zásobovania ropou, naftou a domácim plynom na úrovni sekretariátu hlavného mesta a gubernií pod kontrolou Húthíov – nestačili na preukázanie prevzatia kontroly nad spoločnosťou YOGC.

25. Napokon uviedol, že neexistencia odkazu na internetovú stránku spoločnosti YOGC z oficiálnej internetovej stránky legitímnej vlády (dostupnej na adrese www.mom‑ye.com), ako aj skutočnosť, že táto internetová stránka používa starý názov vládnej domény (www.mom‑gov.ye), používaný húthíovským hnutím, ktoré prevzalo bývalú vládnu internetovú stránku, nespochybňujú skutočnosť, že kontrolu nad spoločnosťou YOGC si nárokovala aj legitímna vláda.

30. V druhom rade tento súd zdôrazňuje, že ústredná otázka položená v prejednávanej veci sa týka kritérií umožňujúcich preukázať existenciu nepriameho sprístupnenia finančných prostriedkov v prospech označených osôb z dôvodu platby, v rámci výkonu rozhodcovského rozsudku,( 16 ) súm dlžných ministerstvu a spoločnosti YOGC, vzhľadom na to, že tieto dva subjekty nie sú označenými subjektmi. Okrem toho uvádza, že skutkový stav otvára otázky dôkazného bremena vzhľadom na neistú politickú situáciu v Jemene.

31. Za týchto podmienok Cour de cassation (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa článok 2 ods. 2 [nariadenia č. 1352/2014] vykladať s prihliadnutím na usmernenia [o reštriktívnych opatreniach] v tom zmysle, že nepriame sprístupnenie môže znamenať sprístupnenie finančných prostriedkov verejným subjektom, na ktoré sa nevzťahujú reštriktívne opatrenia, ak sa preukáže, že osoby, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú, uplatňujú v rámci týchto subjektov vplyv konkurujúci vplyvu legitímnej vlády, na ktorú sa tieto opatrenia nevzťahujú?

2. Ak sa preukáže existencia tohto konkurenčného vplyvu, má sa článok 2 ods. 2 [nariadenia č. 1352/2014] vykladať v tom zmysle, že subjekty, ktorým sa finančné prostriedky sprístupnia, sa považujú za subjekty pod kontrolou osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia? Ak je odpoveď kladná, pripúšťa táto domnienka dôkaz o opaku? Je v tejto súvislosti relevantná skutočnosť, že legitímna vláda, na ktorú sa nevzťahujú reštriktívne opatrenia, nespolupracuje s osobami, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú?

34. Na úvod poznamenávam, že táto otázka sa výslovne netýka pojmu „kontrola“ v zmysle chápanom v rámci reštriktívnych opatrení. Z odôvodnenia rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu však vyplýva, že jeho otázky vyplývajú z rozhodnutia Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž). Tento posledný uvedený súd sa totiž domnieval, opierajúc sa o body 55b a 55d usmernení o reštriktívnych opatreniach, ktoré sa týkajú pojmu „kontrola“, že na konkurenčný vplyv( 17 ) sa nevzťahuje článok 2 ods. 2 nariadenia č. 1352/2014, keďže relevantným kritériom v zmysle tohto ustanovenia je v podstate existencia kontroly nad príjemcom finančných prostriedkov označenými osobami. Navyše predkladajúci vnútroštátny súd vo svojej prvej otázke výslovne odkázal na tieto usmernenia.

35. V rámci analýzy tejto otázky teda najprv stručne pripomeniem judikatúru týkajúcu sa širokého výkladu pojmu „priame a nepriame sprístupnenie“. Ďalej v súvislosti s týmto pojmom spresním relevantnosť existencie – ako aj neexistencie – kontroly. Napokon preukážem, že aj v prípade neexistencie kontroly môže existencia konkurenčného vplyvu stačiť na konštatovanie, že finančné prostriedky boli sprístupnené nepriamo v zmysle článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1352/2014.

2. Priame alebo nepriame sprístupnenie finančných prostriedkov: široký význam

36. Z rozsudku Möllendorf vyplýva, že použitie výrazov „priamo alebo nepriamo“ svedčí o tom, že zákaz sprístupnenia finančných prostriedkov je formulovaný mimoriadne širokým spôsobom. Rovnako, ako tiež pripomenul predkladajúci vnútroštátny súd, výraz „sprístupnenie“ má široký význam, keďže jeho zámerom nie je poskytnúť osobitnú právnu kvalifikáciu, ale pokryť akýkoľvek akt, ktorého vykonanie je podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva potrebné na to, aby daná osoba mohla efektívne získať úplné dispozičné právo k predmetnému majetku.( 18 )

42. V tejto súvislosti z preambuly rezolúcie 2140(2014), ako aj z odôvodnenia 5 nariadenia č. 1352/2014 vyplýva, že cieľom reštriktívnych opatrení, o ktoré ide v prejednávanej veci, je čeliť konkrétnemu ohrozeniu, ktoré predstavuje situácia v Jemene pre medzinárodný mier a bezpečnosť v regióne. Podľa článku 3 tohto nariadenia príloha I k tomuto nariadeniu obsahuje fyzické alebo právnické osoby, subjekty a orgány, v prípade ktorých sankčný výbor zistil, že sú zapojené do činností alebo podporujú činnosti, ktoré ohrozujú mier, bezpečnosť alebo stabilitu Jemenu. Podobne ako väčšina reštriktívnych opatrení prijatých Úniou, aj predmetné opatrenia majú preventívny charakter v tom zmysle, že ich cieľom je zabrániť tomuto druhu aktov.( 26 )

43. V dôsledku toho zákaz sprístupniť finančné prostriedky smeruje k zabráneniu toho, aby sa finančné prostriedky mohli použiť na spáchanie alebo podporu aktov, ktoré ohrozujú mier, bezpečnosť alebo stabilitu v Jemene.( 27 ) Výklad, podľa ktorého sa tento zákaz obmedzuje výlučne na situácie vlastníctva alebo kontroly, by bol v rozpore s týmto cieľom. Tento zákaz sa môže vzťahovať aj na iné situácie.

44. Zdá sa, že novšia judikatúra tento prístup potvrdzuje. V prvom rade Súdny dvor v rozsudku SH spresnil, že na to, aby sa finančné prostriedky mohli považovať za nepriamo sprístupnené označenej osobe, je nevyhnutné, aby mohli byť prevedené tejto osobe alebo aby táto osoba mala oprávnenie s týmito finančnými prostriedkami nakladať , a to najmä vzhľadom na existenciu právneho alebo hospodárskeho prepojenia medzi príjemcom finančných prostriedkov a takouto osobou.( 28 )

49. Podľa tohto bodu sa zákaz nepriameho sprístupnenia finančných prostriedkov označeným osobám uplatňuje aj v prípade neexistencie vzťahu vlastníctva alebo kontroly medzi týmito označenými osobami a príjemcom finančných prostriedkov.( 32 )

50. Existencia kontroly tak v podstate umožňuje predpokladať existenciu nepriameho sprístupnenia finančných prostriedkov. V prípade neexistencie tejto kontroly treba túto otázku posúdiť od prípadu k prípadu.

51. Podľa môjho názoru je takýto výklad v súlade s rozsudkom Afrasiabi a i., tak ako je vykladaný v bode 40 vyššie, ako aj s následnou judikatúrou uvedenou v bodoch 44 a 45 vyššie.

52. V dôsledku toho predkladajúci vnútroštátny súd nemôže dospieť k záveru, že zákaz uvedený v článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1352/2014 sa neuplatní len na základe skutočnosti, že priamy príjemca finančných prostriedkov nie je kontrolovaný označenými osobami v zmysle bodu 55b usmernení o reštriktívnych opatreniach. Musí naopak preskúmať, či tieto prostriedky môžu byť prevedené na tieto osoby, alebo či tieto osoby majú oprávnenie s nimi nakladať.( 33 ) Toto preskúmanie závisí od dôkazov, ktoré má k dispozícii vnútroštátny súd, ako sú tie uvedené v bodoch 19 a 23 až 25 vyššie.

4. Konkurenčný vplyv

53. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že zákaz stanovený v článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1352/2014 môže zahŕňať vyplatenie finančných prostriedkov neoznačenému subjektu, ak sa preukáže, že označené osoby naň uplatňujú vplyv konkurujúci vplyvu neoznačeného subjektu. Ako totiž v podstate uviedli talianska a holandská vláda, ako aj Komisia, tento zákaz sa musí uplatňovať na všetky skutkové situácie umožňujúce označeným osobám získať prístup k predmetným finančným prostriedkom.

B. O tretej prejudiciálnej otázke

57. Svojou treťou prejudiciálnou otázkou, ktorú treba preskúmať pred druhou prejudiciálnou otázkou, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 2 nariadenia č. 1352/2014 vykladať v tom zmysle, že dôvodné riziko, že označeným osobám budú poskytnuté všetky alebo časť finančných prostriedkov vyplatených neoznačenému subjektu v rámci výkonu rozhodcovského rozsudku, vedie k uplatneniu zákazu stanoveného v tomto ustanovení.

58. Pripomínam, že táto otázka je položená v rámci zrušenia rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého bola spoločnostiam DNO, Petrolin a MOE uložená povinnosť zaplatiť finančné prostriedky ministerstvu a spoločnosti YOGC. Okrem toho otázka, či táto platba bola v rozpore s nariadením č. 1352/2014 alebo rezolúciou 2140(2014), nebola v tomto rozsudku preskúmaná. Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu teda neprináleží preskúmať, či DNO, Petrolin a MOE mali zadržať finančné prostriedky, ale určiť, či vzhľadom na dôkazy, ktoré má k dispozícii, má byť uvedený rozhodcovský rozsudok zrušený v rozsahu, v akom jeho výkon odporuje medzinárodnému verejnému poriadku. Úroveň dokazovania, ktorá sa vyžaduje na to, aby sa zákaz sprístupnenia finančných prostriedkov v zmysle článku 2 ods. 2 tohto nariadenia uplatnil, treba teda určiť z pohľadu vnútroštátneho súdu v rámci žaloby o neplatnosť.

59. Úroveň dokazovania sa totiž môže líšiť v závislosti od kontextu takéhoto posúdenia. Považujem teda za užitočné rozlišovať medzi úrovňou dokazovania požadovanou v rámci žaloby o neplatnosť rozhodcovského rozsudku, tak ako v prejednávanej veci, úrovňou dokazovania vyžadovanou od hospodárskeho subjektu na posúdenie, či existuje riziko, že transakcia porušuje článok 2 ods. 2 nariadenia č. 1352/2014, a úrovňou dokazovania vyžadovanou od Rady na účely uloženia reštriktívnych opatrení.

2. O úrovni dokazovania vyžadovanej od Rady na prijatie rozhodnutia o zaradení

64. Vzhľadom na to, že prijatie reštriktívnych opatrení voči fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom patrí do SZBP, potom je na tento účel potrebné, aby Rada prijala v prvom rade rozhodnutie potvrdzujúce pozíciu Únie, pokiaľ ide o tieto opatrenia (článok 29 ZEÚ), a v druhom rade akt na základe článku 215 ZFEÚ.( 42 ) Rada v tomto rámci prijíma všeobecne nariadenia, ktoré prípadne stanovujú zmrazenie aktív osôb spĺňajúcich určité kritériá súvisiace s cieľmi, ktoré sa predmetné opatrenia snažia dosiahnuť, ako aj zákaz poskytovať im priamo alebo nepriamo finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje.( 43 )

65. Podľa článku 275 druhého odseku ZFEÚ môžu osoby, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, podať žalobu na Súdny dvor Európskej únie v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ.

66. V tomto rámci Súdny dvor opakovane rozhodol, že pri preskúmaní zákonnosti dôvodov, o ktoré sa opiera rozhodnutie Rady zapísať meno určitej osoby do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia (ďalej len „rozhodnutie o zaradení“), sa súd Únie musí ubezpečiť, že toto rozhodnutie, ktoré má, pokiaľ ide o dotknutú osobu, individuálny dosah, sa opiera o dostatočne silný skutkový základ. Súdne preskúmanie nemožno obmedziť len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale týka sa otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené.( 44 )

70. Po druhé podľa článku 296 ZFEÚ má Rada povinnosť odôvodniť takéto rozhodnutia, ako aj dodržiavať zásadu riadnej správy vecí verejných v súlade s článkom 41 Charty základných práv Európskej únie.( 48 ) Tieto ustanovenia nezaväzujú súkromnú osobu, ktorá v rámci žaloby o neplatnosť tvrdí, že sprístupnenie finančných prostriedkov je zakázané nariadením č. 1352/2014.

71. Po tretie nástroje, ktoré má hospodársky subjekt k dispozícii, nie sú porovnateľné s tými, ktorými disponuje Rada, ktorej bola v tejto oblasti priznaná osobitná právomoc.

b) Vyššia prahová hodnota , než je hodnota , ktorá sa vyžaduje mimo súdneho konania

72. Vzhľadom na uvedené sa tiež domnievam, že v rámci žaloby o neplatnosť rozhodcovského rozsudku, tak ako v prejednávanej veci, sa pomerne nízka miera istoty vyžadovaná článkom 11 nariadenia č. 1352/2014 neuplatní.

73. V prvom rade treba pripomenúť, že uplatnenie článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1352/2014 na takýto prípad môže prípadne viesť k zrušeniu legitímne vydaného rozhodcovského rozsudku vzhľadom na autonómiu vôle účastníkov konania.( 49 ) Požiadavky právnej istoty, ako aj účinnosti rozhodcovského konania vyžadujú, aby sa takéto zrušenie obmedzilo na to, čo je striktne nevyhnutné.( 50 )

74. V druhom rade, ako uviedla Komisia v odpovedi na otázku Súdneho dvora na pojednávaní, vnútroštátny súd má k dispozícii dôkazy predložené oboma účastníkmi konania vrátane účastníka, o ktorého potenciálne väzby s označenými osobami ide. To nevyhnutne znamená lepšiu znalosť okolností v porovnaní so situáciou, v ktorej sa hospodársky subjekt musí na základe interných postupov náležitej starostlivosti (due diligence)( 51 ) rozhodnúť, či treba zadržať finančné prostriedky.

78. V prvom rade, pokiaľ ide o ciele odôvodňujúce prijatie reštriktívnych opatrení vzhľadom na situáciu v Jemene,( 54 ) pripomínam najmä, že zákaz uvedený v článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1352/2014 má preventívny účel, keďže jeho cieľom je zabrániť tomu, aby boli dotknuté finančné prostriedky použité na podporu alebo páchanie činov ohrozujúcich mier, bezpečnosť alebo stabilitu v Jemene.

79. Tento cieľ, ako aj potreba zabezpečiť potrebný účinok nariadenia č. 1352/2014 a zabrániť jeho obchádzaniu, vyžadujú, aby sa zákaz uvedený v článku 2 ods. 2 tohto nariadenia uplatňoval hneď, ako existuje dôvodné riziko, že označené osoby získajú všetky finančné prostriedky alebo ich časť.

80. V druhom rade podľa ustálenej judikatúry majú reštriktívne opatrenia ochrannú, dočasnú a vratnú povahu, keďže ich cieľom nie je zbaviť dotknuté osoby ich vlastníctva.( 55 ) Okrem toho význam cieľov sledovaných týmito opatreniami môže odôvodniť negatívne dôsledky, a to aj značné, pre niektoré subjekty vrátane tých, ktoré nemajú žiadnu zodpovednosť za situáciu, ktorá viedla k prijatiu dotknutých opatrení.( 56 )

81. Vzhľadom na túto judikatúru zastávam názor, že tvrdenie ministerstva a francúzskej vlády, podľa ktorého by zrušenie rozhodcovského rozsudku malo za následok, že legitímna vláda podporovaná medzinárodným spoločenstvom by nedostala dotknuté finančné prostriedky, nie je relevantné.

82. Uplatnenie zákazu uvedeného v článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1352/2014 je totiž z vecného hľadiska neutrálne, pokiaľ ide o zmluvný spor najmä medzi DNO na jednej strane a ministerstvom a YOGC na strane druhej. Ako správne uviedla DNO na pojednávaní, nič nebráni ministerstvu, aby samo začalo nové rozhodcovské konanie. Nič by nebránilo ani vyplateniu finančných prostriedkov pre YOGC po tom, ako prestane existovať riziko nepriameho sprístupnenia finančných prostriedkov označeným osobám, alebo keď tieto osoby už nebudú uvedené v zozname prílohy I k tomuto nariadeniu.( 57 )

88. Tretia prejudiciálna otázka sa zakladá na predpoklade, podľa ktorého je dôvodné riziko takéhoto prospechu už preukázané. Vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 86 vyššie sa domnievam, že na uplatnenie článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1352/2014 musí tiež stačiť dôvodné riziko, že označené osoby budú mať v konečnom dôsledku prospech z finančných prostriedkov sprístupnených neoznačenému subjektu, alebo z ich časti.

89. Navyše potreba zabezpečiť plný účinok práva Únie v rámci občianskoprávneho konania môže za určitých okolností viesť k určitému zmierneniu pravidiel v oblasti vykonávania dôkazov.

90. Ako vysvetlím pri skúmaní druhej prejudiciálnej otázky, zdá sa, že toto zmiernenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých má žalobca prípadne zjavne najväčšie ťažkosti so zhromažďovaním relevantných dôkazov, a za predpokladu, že žalovanému sa umožní predložiť relevantné dôkazy na účely popretia nároku žalobcu.( 61 )

91. Za týchto okolností sa zdá, že skutočnosť, že všetky dôkazy, ktoré má vnútroštátny súd k dispozícii, na prvý pohľad naznačujú , že zákaz stanovený právom Únie sa má uplatniť, postačuje na to, aby druhému účastníkovi konania prináležalo z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že to tak nie je.( 62 ) Podľa môjho názoru táto úroveň dokazovania v podstate zodpovedá dôvodnému riziku, ktoré je predmetom tretej prejudiciálnej otázky.

92. Okrem toho by som chcel uviesť, že viacerí vedľajší účastníci konania uviedli, že samotné hypotetické a budúce riziko, že označená osoba bude mať prospech z finančných prostriedkov, nemôže stačiť na odôvodnenie uplatnenia článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1352/2014. Hoci sa v zásade s týmto prístupom stotožňujem, domnievam sa však, že pojem „dôvodné“, ktorý je použitý v tretej otázke, umožňuje sám osebe vylúčiť jednoduché hypotézy, ktoré sa neopierajú o konkrétne, presné a zhodujúce sa nepriame dôkazy umožňujúce podložiť takéto riziko. V každom prípade je dôležité, aby vnútroštátny súd neuplatňoval zásady charakterizujúce vnútroštátny režim dokazovania takým spôsobom, že by to v praxi znamenalo pripustiť irelevantné alebo nedostatočné dôkazy.( 63 )

97. Rozhodovacia prax Rady umožnila identifikovať určité „situácie“, ktoré znamenajú, že subjekt je kontrolovaný a ktorých (neúplný) zoznam je uvedený v bode 55b usmernení o reštriktívnych opatreniach.( 66 )

98. Tieto situácie boli tiež v podstate „kodifikované“ niektorými nariadeniami v tejto oblasti.( 67 ) Jednou z týchto situácií je situácia, v ktorej má osoba alebo subjekt de facto právo alebo právomoc uplatňovať dominantný vplyv. Ak je jedna z týchto podmienok splnená, kontrola je preukázaná, pokiaľ nie je možné v jednotlivých prípadoch predložiť dôkaz o opaku.( 68 )

99. Naproti tomu, hoci môžu byť relevantné aj iné situácie, ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 96 vyššie, nič to nemení na tom, že nesmú umožniť predpokladať kontrolu dotknutého subjektu. A fortiori , ako vyplýva z bodu 50 vyššie, tieto situácie nesmú ani umožniť predpokladať, že finančné prostriedky sú nepriamo sprístupnené označenej osobe v zmysle článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1352/2014.( 69 ) Medzi tieto ďalšie situácie patrí podľa môjho názoru konkurenčný vplyv.

100. Z uvedeného vyplýva, že prináleží súdu rozhodujúcemu o žalobe proti rozhodcovskému rozsudku vydanému v prospech subjektu, na ktorý označené osoby uplatňujú konkurenčný vplyv, aby vykonal posúdenie, ktoré nie je založené na všeobecných domnienkach, ale na preskúmaní dôkazov, ktoré sú mu predložené ako celok, a s prihliadnutím na kontext, do ktorého tieto dôkazy patria, s cieľom určiť, či umožňujú preukázať existenciu dôvodného rizika, že finančné prostriedky budú týmto osobám nepriamo sprístupnené.

106. Okrem toho z judikatúry Všeobecného súdu vyplýva, že vzhľadom na to, že orgány Únie nemajú vyšetrovaciu právomoc v tretích krajinách, ich posúdenie musí vychádzať z verejne dostupných zdrojov informácií, správ, článkov v tlači, správ tajných služieb alebo iných podobných zdrojov informácií. Články v tlači tak môžu byť použité na potvrdenie existencie určitých skutočností, ak sú dostatočne konkrétne, presné a zhodujúce sa, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré sú v nich opísané. Všeobecný súd tiež konštatoval, že by bolo prehnané a neprimerané vyžadovať od Rady, aby sama na mieste preverila pravdivosť skutočností šírených mnohými médiami.( 74 )

107. Podľa môjho názoru tieto úvahy platia o to viac v rámci žaloby o neplatnosť rozhodcovského rozsudku pred vnútroštátnymi súdmi.

108. Vnútroštátnym súdom, ktoré sú v rámci svojich právomocí poverené uplatňovať ustanovenia práva Únie, totiž prináleží zabezpečiť ich plný účinok.( 75 )

109. V rámci prejednávanej veci si to tiež vyžaduje zohľadniť zásadný charakter predmetných ustanovení pre právny poriadok Únie alebo ich zásadný význam pre splnenie úloh zverených Únii.( 76 ) Dodržiavanie tohto typu ustanovení totiž musí byť predmetom celkovej a účinnej kontroly zo strany vnútroštátnych súdov v rámci žaloby o neplatnosť rozhodcovského rozsudku.( 77 )

110. Za týchto okolností na účely zabezpečenia plného účinku článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1352/2014 sa domnievam, že v rámci žaloby o neplatnosť rozhodcovského rozsudku v súvislosti s údajným uplatnením zákazu uvedeného v tomto ustanovení, pokiaľ všetky dôkazy, ktoré má vnútroštátny súd k dispozícii,( 78 ) naznačujú, že existuje dôvodné riziko, že označené osoby budú mať prospech z finančných prostriedkov vyplatených neoznačenému subjektu, prináleží žalovaným, v tomto prípade ministerstvu a spoločnosti YOGC, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázali neexistenciu tohto rizika.( 79 )

115. Okrem toho ministerstvo na pojednávaní tvrdilo, že vzhľadom na to, že na jednej strane mu DNO zaplatila v decembri 2023 sumu dlžnú na základe rozhodcovského rozsudku, a na druhej strane, že YOGC v roku 2022 vyhlásila, že postúpila všetky svoje práva na základe tohto rozsudku ministerstvu a nemala v úmysle požadovať sumy, ktoré ministerstvu už boli zaplatené, v prejednávanej veci neexistovalo riziko porušenia zákazu stanoveného v článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1352/2014.

116. Hoci tieto skutočnosti môže predkladajúci vnútroštátny súd zohľadniť s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, podľa môjho názoru nemôžu byť rozhodujúce na účely podpory neexistencie tohto rizika. Aj keď bola dlžná suma zaplatená ministerstvu, nič to totiž nemení na tom, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný aj v prospech spoločnosti YOGC. Navyše postúpenie predmetných práv by mohlo byť zvrátené, keďže predstavuje právny akt, ktorý vyvoláva len účinky inter partes .

117. Okrem toho ministerstvo sa domnieva, že prenesenie dôkazného bremena na žalovanú stranu po preukázaní existencie dôvodného rizika, že označené osoby budú mať prospech z finančných prostriedkov vyplatených neoznačenému subjektu, je v rozpore s judikatúrou, podľa ktorej dotknutej osobe neprináleží predložiť negatívne dôkazy svedčiace o neopodstatnenosti dôvodov uplatňovaných voči nej.( 82 ) Z dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie, s týmto názorom nesúhlasím.

118. V prvom rade treba poznamenať, že táto judikatúra sa týka rozhodnutia o zaradení. Ako som už uviedol, tento prípad podlieha osobitným požiadavkám v oblasti dokazovania.

Článok 2 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 1352/2014 z 18. decembra 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Jemene

sa má vykladať v tom zmysle, že:

– toto ustanovenie sa môže vzťahovať na vyplatenie finančných prostriedkov v rámci výkonu rozhodcovského rozsudku subjektu, na ktorý tak označené osoby, ako aj neoznačený subjekt uplatňujú konkurenčný vplyv, pokiaľ tieto finančné prostriedky môžu byť prevedené týmto osobám alebo ak tieto osoby majú oprávnenie s nimi nakladať,

– existencia dôvodného rizika, že označené osoby budú mať prospech z finančných prostriedkov, ktoré boli vyplatené neoznačenému subjektu v rámci výkonu rozhodcovského rozsudku, alebo z ich časti, má za následok uplatnenie zákazu uvedeného v tomto ustanovení,

– v rámci žaloby o neplatnosť rozhodcovského rozsudku v súvislosti s údajným uplatnením zákazu uvedeného v tomto ustanovení skutočnosť, že označené osoby uplatňujú v rámci neoznačeného verejného subjektu vplyv konkurujúci tomu, ktorý uplatňuje neoznačený subjekt, neumožňuje predpokladať, že tieto osoby kontrolujú tento verejný subjekt, pričom ak v rámci tejto žaloby o neplatnosť všetky dôkazy, ktoré má vnútroštátny súd k dispozícii, naznačujú, že existuje dôvodné riziko, že označené osoby budú mať prospech z finančných prostriedkov vyplatených neoznačenému subjektu, tento subjekt musí z právneho hľadiska dostatočne preukázať neexistenciu takéhoto rizika.

1 Jazyk prednesu: francúzština.

8 Pozri článok 1 vykonávacieho rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/420 zo 14. marca 2022, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2014/932/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Jemene (Ú. v. EÚ L 86, 2002, s. 4), a článok 1 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/419 zo 14. marca 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 1352/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Jemene (Ú. v. EÚ L 86, 2022, s. 1).

9 Usmernenia prijaté Radou 8. decembra 2003 (15579/03). Boli aktualizované 4. mája 2018 (5664/18). V týchto návrhoch budem odkazovať na toto posledné uvedené znenie.

10 Znenie bodu 55b až 55e týchto usmernení v podstate zodpovedá zneniu bodov 64, 68 a 70 dokumentu Rady s názvom „Najlepšie postupy EÚ na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení“ (ďalej len „dokument o najlepších postupoch“), v znení z 3. júla 2024 (11623/24).

11 Predkladajúci vnútroštátny súd odkazuje v tejto súvislosti na rozsudok zo 17. mája 2023 (odvolanie č. 21‑24.106, FR:CCASS:2023:C100324).

12 Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, ako aj z diskusií na pojednávaní vyplýva, že sídlo spoločnosti YOGC sa v súčasnosti nachádza v Adene. DNO však vo svojich písomných pripomienkach uviedla, že sídlo spoločnosti YOGC sa nachádza v Saná. Okrem toho ministerstvo na pojednávaní spresnilo, že húthíovské hnutie založilo „zrkadlovú“ spoločnosť YOGC so sídlom v Saná.

13 Pozri dokument s názvom „Action Document for Supporting Pathways for Economic Recovery in Yemen“, Annex II to the Commission Implementing Decision on the financing of the special measure in favour of Yemen for 2023, <„Akčný dokument na podporu možností hospodárskeho oživenia v Jemene“, príloha II k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie o financovaní osobitného opatrenia v prospech Jemenu na rok 2023) [ neoficiálny preklad ], s. 6.>

20 Odkazujúc najmä na rezolúciu Spojených národov, ktorá slúžila ako základ na prijatie reštriktívnych opatrení, o ktoré išlo v danej veci.

21 Rozsudok Afrasiabi a i. (bod 51).

22 Rozsudok Afrasiabi a i. (bod 52).

23 Rozsudok Afrasiabi a i. (bod 53). Spresňujem, že článok 7 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 103, 2007 ,s. 1), uvedený v rozsudku Afrasiabi a i., stanovuje, že finančné prostriedky sa nesprístupnia „v prospech“ označených osôb. Článok 2 ods. 2 nariadenia č. 1352/2014 odkazuje na prostriedky „[použité – neoficiálny preklad ] v prospech“ označených osôb.

24 Pozri body 21 a 22 vyššie.

25 Pozri analogicky rozsudok Bank Sepah (bod 56). Pozri tiež rozsudok z 12. marca 2026, EM System (C‑84/24, EU:C:2026:181, bod 79), v ktorom Súdny dvor zdôraznil, že na dosiahnutie cieľa sledovaného reštriktívnymi opatreniami je potrebné, aby sa uvedené opatrenia uplatňovali na čo najširší okruh osôb, skupín alebo subjektov, aby sa zabránilo ich obchádzaniu.

32 Pozri tiež v rovnakom zmysle dokument s názvom „Často kladené otázky o výkone nariadenia č. 833/2014 a nariadenia č. 269/2014“, s. 29.

33 Pozri rozsudok SH (bod 62).

34 Rozsudok z 5. mája 2015 (T‑433/13, EU:T:2015:255).

35 Rozsudok z 5. mája 2015, Petropars Iran a i./Rada (T‑433/13, EU:T:2015:255, bod 80).

36 Bod 62 tohto rozsudku.

37 Pozri analogicky návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Biondi vo veci Reibel (C‑802/24, EU:C:2026:110, bod 37).

44 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada (C‑702/23 P, EU:C:2025:605, bod 38 a citovaná judikatúra).

45 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada (C‑702/23 P, EU:C:2025:605, bod 39 a citovaná judikatúra).

46 Pozri bod 66 vyššie.

47 Pozri rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi (C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 132 a citovaná judikatúra).

48 Pozri rozsudok z 12. marca 2026, EM System (C‑84/24, EU:C:2026:181, bod 102).

49 Pozri rozsudky zo 6. marca 2018, Achmea (C‑284/16, EU:C:2018:158, bod 55), a z 1. augusta 2025, Royal Football Club Seraing (C‑600/23, ďalej len „rozsudok Royal Football Club Seraing“, EU:C:2025:617, body 78 a 79).

56 Pozri rozsudky z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (C‑402/05 P a C‑415/05 P, EU:C:2008:461, bod 361 a citovaná judikatúra), a z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada (C‑703/23 P, EU:C:2025:608, bod 62).

57 Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci SH (C‑168/17, EU:C:2018:798, bod 53).

58 Rozsudok SH (bod 62).

59 Rozsudok z 29. júna 2010, E a F (C‑550/09, EU:C:2010:382, bod 77).

60 Pozri rozsudky z 13. marca 2012, Melli Bank/Rada (C‑380/09 P, EU:C:2012:137, bod 58); z 22. septembra 2016, NIOC a i./Rada (C‑595/15 P, EU:C:2016:721, bod 89), a z 31. januára 2019, Islamic Republic of Iran Shipping Lines a i./Rada (C‑225/17 P, EU:C:2019:82, bod 110).

61 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2021, Bank Melli Iran (C‑124/20, ďalej len „rozsudok Bank Melli Iran“, EU:C:2021:1035, body 65 až 67), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Hogan v tejto veci (EU:C:2021:386, bod 95). Pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 21. júna 2017, W a i. (C‑621/15, EU:C:2017:484, body 28 až 32).

68 Pozri usmernenia o reštriktívnych opatreniach, bod 55b na konci. Pozri tiež rozsudok z 12. marca 2026, EM System (C‑84/24, EU:C:2026:181, bod 88).

69 Pozri naopak bod 55d usmernení o reštriktívnych opatreniach.

70 Pozri bod 14 vyššie.

71 Pozri analogicky rozsudok Bank Melli Iran (bod 64).

72 Pozri analogicky rozsudok Bank Melli Iran (bod 65).

73 Rozsudok z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada (C‑605/13 P, EU:C:2015:248, bod 46). Pozri tiež rozsudok z 1. októbra 2020, Drex Technologies/Rada (C‑348/19 P, EU:C:2020:782, bod 89).

78 Otázka, či je vnútroštátny súd povinný overiť ex offo , či je jeden z účastníkov konania osobou, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, je predmetom veci Čiekuri‑Shishki (C‑480/24), v ktorej prebieha konanie. Generálny advokát Norkus vo svojich návrhoch v tejto veci navrhuje odpovedať na ňu v tom zmysle, že „súd, na ktorý bola podaná žaloba, je povinný ex offo overiť, ak má k dispozícii dôkazy, či niektorý z účastníkov konania patrí medzi osoby uvedené v článku 2 alebo článku 11 ods. 1 písm. a) alebo b) nariadenia č. 269/2014, a na tento účel využiť všetky vyšetrovacie právomoci, ktoré má k dispozícii. Predovšetkým je povinný vyžiadať si potrebné informácie od príslušných špecializovaných orgánov, aby mohol vykonať toto preskúmanie“ [návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Norkus vo veci Čiekuri‑Shishki, (C‑480/24, EU:C:2025:672, bod 60)].

79 Pozri analogicky rozsudok Bank Melli Iran (bod 67). Pozri tiež analogicky rozsudky z 27. októbra 1993, Enderby (C‑127/92, EU:C:1993:859, body 14 a 18), a z 31. mája 1995, Royal Copenhagen (C‑400/93, EU:C:1995:155, body 24 a 26).

80 Pozri body 105 a 106 vyššie.

81 Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Afrasiabi a i. (C‑72/11, EU:C:2011:737, bod 58).

82 Rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi (C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 121).

83 Pozri bod 104 vyššie.