C-845/24
ECLI:EU:C:2026:201
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0845
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
ANDREA BIONDI
prednesené 12. marca 2026( 1 )
Vec C ‑ 845/24 P
Silgan Holdings, Inc.,
Silgan Holdings Austria GmbH,
Silgan International Holdings BV,
Silgan Metal Packaging Distribution GmbH,
Silgan White Cap Manufacturing GmbH
proti
Európskej komisii
„ Odvolanie – Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s kovovými obalmi – Začatie vyšetrovacieho konania Európskou komisiou na žiadosť vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže – Lehota na prerozdelenie – Nariadenie (ES) č. 1/2003 – Oznámenie Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej súťaže – Zásada riadnej správy vecí verejných – Povinnosť odôvodnenia “
I. Úvod
1. Spoločnosti Silgan Holdings, Inc., Silgan Holdings Austria GmbH, Silgan International Holdings BV, Silgan Metal Packaging Distribution GmbH a Silgan White Cap Manufacturing GmbH, t. j. spoločnosti patriace do tej istej skupiny podnikov (ďalej spoločne len „Silgan“), navrhujú v rámci odvolania v prejednávanej veci zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 2. októbra 2024, Silgan Holdings a i./Komisia (T‑589/22, EU:T:2024:662; ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zamietol ich žalobu proti rozhodnutiu Komisie C(2022) 4761 final z 12. júla 2022( 2 ) (ďalej len „sporné rozhodnutie“)( 3 ) týkajúcemu sa konania podľa článku 101 ZFEÚ. V skratke možno uviesť, že Komisia začala na žiadosť Bundeskartellamt (Spolkový úrad na ochranu hospodárskej súťaže, Nemecko, ďalej len „vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže“) konanie okrem iného proti spoločnostiam Silgan. Vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže požiadal Komisiu o začatie konania vzhľadom na to, že nedostatky v nemeckej právnej úprave platnej v čase relevantného skutkového stavu neumožňovali účinne sankcionovať dotknuté spoločnosti, pretože v dôsledku reštrukturalizácie spoločností Silgan nebolo možné identifikovať všetky spoločnosti zodpovedné za porušenie. Na záver konania Komisia konštatovala( 4 ) jediné a trvajúce porušenie článku 101 ZFEÚ v odvetví kovových obalov v Nemecku, ktoré trvalo od 11. marca 2011 do 18. septembra 2014, a uložila spoločnostiam Silgan pokutu vo výške 23 852 000 eur, zníženú o 10 % v dôsledku uplatnenia oznámenia o vedení konania o urovnaní( 5 ).
2. Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd vecne zamietol všetky žalobné dôvody uvedené v návrhu na zrušenie rozhodnutia Komisie.
II. Právny rámec
3. V súvislosti s odvolaním v prejednávanej veci je relevantný článok 11 ods. 3 a 6 nariadenia č. 1/2003( 6 ) o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ].
4. Článok 11, nazvaný „Spolupráca medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej súťaže členských štátov“, ods. 3 a 6 stanovuje:
„3. Orgány hospodárskej súťaže členských štátov konajúce na základe článku [101 alebo 102 ZFEÚ] písomne informujú Komisiu pred alebo bezprostredne po začatí prvého úradného vyšetrovacieho opatrenia. Tieto informácie sa môžu poskytnúť orgánom hospodárskej súťaže iných členských štátov.
…
6. Ak Komisia začne konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia podľa kapitoly III, zbavuje tým orgány hospodárskej súťaže členských štátov ich práva na uplatňovanie článkov [101 a 102 ZFEÚ]. Ak orgány hospodárskej súťaže členských štátov už konajú v prípade, Komisia začne konanie len po konzultácii s týmito vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže“.
B. Oznámenie Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej súťaže
5. Fungovanie nariadenia č. 1/2003 podrobne opisuje Oznámenie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej súťaže( 7 ) (ďalej len „oznámenie o spolupráci“). V konkrétnej súvislosti s odvolaním v prejednávanej veci bod 18 oznámenia o spolupráci stanovuje, že:
„Ak vzniknú problémy s prerozdelením prípadov, mali by sa včas vyriešiť, zvyčajne do dvoch mesiacov odo dňa zaslania prvých informácií určených sieti podľa článku 11 [nariadenia č. 1/2003]. Počas tohto obdobia sa orgány hospodárskej súťaže usilujú o dosiahnutie dohody o možnom prerozdelení a v prípade potreby o spôsobe súbežného konania.“
6. Bod 19 uvedeného oznámenia stanovuje:
„Orgán alebo orgány hospodárskej súťaže, ktoré sa zaoberajú prípadom na konci obdobia prerozdelenia, by všeobecne mali pokračovať v riešení prípadu až do ukončenia konania. Prerozdelenie prípadu po uplynutí počiatočného obdobia prideľovania v dĺžke dvoch mesiacov by sa malo uskutočniť len v prípade podstatnej zmeny skutkového stavu v danej veci počas konania.“
7. Oddiel 3.2 uvedeného oznámenia s názvom „Začatie konania Komisiou podľa článku 11 ods. 6 nariadenia [č. 1/2003]“ opisuje mechanizmus začatia konania. Komisia v tomto oddiele najmä vysvetľuje, že môžu nastať dve situácie, z ktorých druhá nastáva vtedy, keď jeden alebo viaceré vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže informovali sieť, že začali preskúmavať určitý prípad. Druhú možnosť, ktorá je relevantná na účely odvolania v prejednávanej veci, upravuje bod 54. Konkrétne bod 54 stanovuje, že:
„Ku druhej situácii dochádza vtedy, keď jeden alebo viaceré vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže informovali sieť podľa článku 11 ods. 3 [nariadenia č. 1/2003], že začali skúmať konkrétny prípad. Počas počiatočného obdobia prideľovania (v predpokladanej dĺžke dvoch mesiacov, pozri bod 18 vyššie) môže Komisia po konzultácii s príslušnými orgánmi začať konanie podľa článku 11 ods. 6 [nariadenia č. 1/2003]. Po fáze prideľovania môže Komisia v zásade uplatniť článok 11 ods. 6 [nariadenia č. 1/2003] len v prípade, ak nastane jedna z týchto situácií:
…
d) je potrebné prijať rozhodnutie Komisie s cieľom rozvíjať politiku Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže – najmä ak sa podobný problém týkajúci sa hospodárskej súťaže vyskytuje vo viacerých členských štátoch – alebo s cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže;
…“
III. O odvolaní
8. Hlavným predmetom odvolania v prejednávanej veci je fungovanie systému spolupráce medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej súťaže členských štátov, ako ho vymedzuje oznámenie o spolupráci, a to v konkrétnom prípade, keď k podaniu žiadosti o prerozdelenie došlo po počiatočnej fáze prideľovania. Konkrétne sa táto otázka týka právomoci Komisie a príslušnej lehoty na začatie konania po tom, ako vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže už začal vyšetrovanie, z ktorého vyplynulo, že nedostatky vo vnútroštátnej právnej úprave platnej v čase skutkového stavu neumožňovali účinne sankcionovať dotknuté podniky.
9. Spoločnosti Silgan konkrétne navrhujú, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok, zrušil sporné rozhodnutie a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli v konaní na Všeobecnom súde a Súdnom dvore.
10. Komisia a Spolková republika Nemecko, ktorá vstúpila do konania ako vedľajšia účastníčka v prvostupňovom konaní, navrhujú, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a uložil spoločnostiam Silgan povinnosť nahradiť trovy konania. Rada Európskej únie, ktorá tiež vstúpila do konania ako vedľajšia účastníčka v prvostupňovom konaní, navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie v rozsahu, v akom spochybňuje posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa zákonnosti článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003.
11. Spoločnosti Silgan na podporu svojho odvolania uvádzajú päť odvolacích dôvodov, ktoré Komisia všetky spochybňuje. Prvý odvolací dôvod sa týka nesprávneho výkladu a uplatnenia zásady subsidiarity. Druhý odvolací dôvod sa týka nesprávneho výkladu a uplatnenia zákazu zneužitia právomoci. Tretí odvolací dôvod sa týka nesprávneho výkladu a uplatnenia zásady proporcionality. Štvrtým odvolacím dôvodom spoločnosti Silgan vytýkajú Všeobecnému súdu dvoru nesprávny výklad a uplatnenie zásady, podľa ktorej je správny orgán viazaný svojimi vlastnými rozhodnutiami. Piaty odvolací dôvod sa týka nesprávneho výkladu a uplatnenia povinnosti Komisie odôvodniť svoje rozhodnutie. Na žiadosť Súdneho dvora sa tieto návrhy zameriavajú na štvrtý odvolací dôvod.
12. Tvrdenia spoločností Silgan v rámci štvrtého odvolacieho dôvodu sú rozdelené do štyroch častí.
13. Prvá časť sa týka nesprávneho výkladu zásady, podľa ktorej je správny orgán viazaný svojimi vlastnými rozhodnutiami. Druhá časť sa týka nesprávneho výkladu záväzného účinku oznámenia Komisie. Tretia časť sa týka nesprávneho právneho posúdenia pri výklade bodov 19 a 54 oznámenia Komisie. Štvrtá časť sa týka nesprávneho právneho posúdenia pri výklade povinnosti Komisie odôvodniť svoje rozhodnutie.
14. V rámci analýzy na účely týchto návrhov však považujem za užitočné upraviť poradie uvedených štyroch častí podľa dôležitosti a zaoberať sa najprv treťou časťou. Následne preskúmam prvú, druhú a štvrtú časť spoločne. Dôvod tohto postupu spočíva v tom, že tretia časť štvrtého odvolacieho dôvodu sa týka práve hlavnej problematiky tohto odvolania, t. j. právomoci Komisie začať konanie na žiadosť vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže.
A. Úvodné poznámky
15. Na úvod je potrebné vymedziť kontext, ktorého je prejednávaná vec súčasťou. Ako je známe, nariadením č. 1/2003 normotvorca Únie zaviedol systém paralelných právomocí, na základe ktorého môžu Komisia a orgány hospodárskej únie členských štátov uplatňovať články 101 a 102 ZFEÚ. Spoločne tvoria sieť nazvanú „Európska sieť pre hospodársku súťaž“ (European Competition Network – ECN), ktorej základom je úzka spolupráca pri uplatňovaní príslušných pravidiel a dohľade nad dodržiavaním práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Táto sieť má zabezpečiť účinné a jednotné uplatňovanie práva hospodárskej súťaže.
16. Uplatňovanie práva hospodárskej súťaže v rámci predmetnej siete spolupráce spočíva v systéme paralelných právomocí Komisie a vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže.( 8 ) Zároveň zostalo zachované pravidlo, podľa ktorého orgány hospodárskej súťaže členských štátov strácajú svoju právomoc, ak Komisia začne konanie. Cieľom uvedeného pravidla je zabezpečiť účinné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže a spravovať sieť čo možno najlepším spôsobom.( 9 ) Komisia je preto ďalej garantom jednotného uplatňovania práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.
17. Oznámenie o spolupráci, ktoré je nástrojom tzv. soft law , v danom rámci podrobne vymedzuje fungovanie systému stanoveného nariadením č. 1/2003.
18. Oznámenie o spolupráci preto slúži ako usmernenie na účely koordinácie vzťahov v oblasti spolupráce a prideľovania prípadov medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej súťaže členských štátov.
19. Hlavná otázka, ktorá vzniká v rámci sporu v prejednávanej veci a ktorá sa týka spôsobu rozdeľovania prípadov medzi Komisiu a vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže, je práve súčasťou vyššie uvedeného kontextu. Presnejšie povedané, rozhodnutie o odvolaní v prejednávanej veci od Súdneho dvora vyžaduje, aby špecifikoval rozsah, v akom môže Komisia na žiadosť vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže začať konanie podľa oznámenia o spolupráci.
1. O tretej časti štvrtého odvolacieho dôvodu
20. Spoločnosti Silgan spochybňujú bod 105 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd dospel k záveru, že tieto spoločnosti nepreukázali odklon Komisie od oznámenia o spolupráci. Spoločnosti Silgan v tejto súvislosti uvádzajú dve výhrady.
21. Prvá výhrada spoločností Silgan sa týka bodov 59 a 60 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd konštatoval splnenie podmienok podľa druhej možnosti uvedenej v bode 54 písm. d) oznámenia o spolupráci.
22. Prostredníctvom druhej výhrady spoločnosti Silgan namietajú, že Všeobecný súd neprihliadol na dvojmesačnú lehotu uvedenú v oznámení o spolupráci a že mal dospieť k záveru, že Komisia túto lehotu nedodržala.
a) Tvrdenia spoločností Silgan v súvislosti s prvou výhradou týkajúcou sa nesplnenia požiadaviek potrebných na účely prerozdelenia a posteriori
23. Pokiaľ ide o prvú výhradu týkajúcu sa nesplnenia požiadaviek potrebných na účely prerozdelenia a posteriori, spoločnosti Silgan uvádzajú, že predpokladom podstatnej zmeny skutkového stavu podľa bodu 19 oznámenia o spolupráci je, že v danej veci ide o nové informácie týkajúce sa skutočností, ktoré Komisiu viedli k záveru, že došlo k porušeniu práva. Reštrukturalizácia podniku podľa spoločností Silgan nepredstavuje podstatnú zmenu skutkového stavu, keďže k reštrukturalizácii došlo po skončení nezákonného konania.
24. Odvolateľky ďalej spochybňujú bod 72 napadnutého rozsudku, v ktorom sa Všeobecný súd obmedzil na konštatovanie, že vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže nemusel byť schopný zabezpečiť uloženie sankcií za všetky prípadné porušenia, čím podľa spoločností Silgan nezodpovedal otázku, či vnútroštátny orgán skutočne nebol schopný uloženie takýchto sankcií zabezpečiť.
25. Všeobecný súd mal preto podľa odvolateliek dospieť k záveru, že nebolo preukázané, že obnovenie vyšetrovania Komisiou bolo nevyhnutné na zabezpečenie účinného uplatňovania práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.
26. Spoločnosti Silgan ďalej namietajú, že Všeobecný súd sa v bode 105 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o rozdelenie dôkazného bremena. Komisia mala predložiť dôkazy o skutočnostiach, z ktorých odvodzuje svoju právomoc, a preukázať splnenie podmienok na prerozdelenie.
b) Analýza
27. Na úvod je potrebné odkázať na body 18 a 19 oznámenia o spolupráci. Na jednej strane bod 18, ktorý odkazuje na lehotu dvoch mesiacov odo dňa zaslania prvých informácií určených sieti , sa týka počiatočného obdobia prideľovania, ktoré predchádza začatiu konania.( 10 ) Inými slovami, obdobie počiatočného prideľovania sa zhoduje s obdobím, počas ktorého sa identifikuje orgán príslušný na vybavenie danej veci.( 11 ) Na druhej strane bod 19 sa týka prípadu, keď by sa mal orgán hospodárskej súťaže aj po uplynutí dvojmesačnej lehoty ďalej zaoberať danou vecou až do ukončenia konania. Bod 19 upravuje situáciu, v ktorej sa prerozdelenie výnimočne povoľuje, a to po uplynutí počiatočného obdobia prideľovania v dĺžke dvoch mesiacov a v prípade, že počas konania dôjde k podstatnej zmene podstatnej zmene známeho skutkového stavu v danej veci.
28. V nadväznosti na uvedené je potrebné konštatovať, že Všeobecný súd v bode 60 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že Komisia bola v porovnaní s vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže spôsobilejšia zabezpečiť účinné uplatňovanie práva hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti sa domnievam, že odôvodnenie Všeobecného súdu v bodoch 56 až 59 napadnutého rozsudku nie je postihnuté vadami vyplývajúcimi z nesprávneho právneho posúdenia.
29. Konkrétne v bodoch 56 až 58 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zdôraznil časový rozdiel medzi okamihom, keď došlo k porušeniu, a časom konania reštrukturalizácií( 12 ), pričom tiež poukázal na to, že nedostatky v nemeckej právnej úprave platnej v čase relevantného skutkového stavu by bránili uplatneniu účinných sankcií voči dotknutým podnikom.( 13 ) Tieto skutočnosti a časové rozdiely umožnili Všeobecnému súdu poukázať na možné riziko, že predmetné porušenie zostane podľa v danom čase platného nemeckého práva aspoň sčasti nepotrestané, pričom z tohto dôvodu nebolo možné zaručiť účinné uplatňovanie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.
30. Všeobecný súd totiž v bode 59 napadnutého rozsudku pripomenul, že cieľom nariadenia č. 1/2003 je zaručiť účinné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže podľa práva Únie tým, že orgánom hospodárskej súťaže členských štátov priznáva právomoc uplatňovať toto právo súbežne s Komisiou.
31. Všeobecný súd len zdôraznil, že na tento cieľ odkazuje aj druhá možnosť uvedená v bode 54 písm. d) oznámenia o spolupráci. Na základe týchto predpokladov Všeobecný súd správne usúdil, že Komisia bola v porovnaní s vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže spôsobilejšia zabezpečiť účinné uplatňovanie práva hospodárskej súťaže.
32. Ako sa tiež uvádza v bode 2 oznámenia o spolupráci, „členské štáty sú povinné zaviesť systém stanovujúci účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za porušenie práva Spoločenstva“. Inými slovami, ak členský štát nie je schopný zabezpečiť takýto systém sankcií, nie je možné zaručiť účinné a jednotné uplatňovanie práva hospodárskej súťaže.( 14 ) Predpoklad, že vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže nemôže požiadať Komisiu o prevzatie konania, by totiž odporoval duchu spolupráce, ktorým sa sieť vyznačuje, ako aj cieľu nariadenia č. 1/2003.( 15 )
33. Okrem toho článok 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003, ktorého základom je úzka spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže a Komisiou,( 16 ) stanovuje nielen to, že Komisia začatím konania zbavuje orgány hospodárskej súťaže členských štátov ich právomoci, ale aj to, že ak vnútroštátny orgán už koná vo veci, Komisia začne konanie len po konzultácii s týmto vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže.( 17 ) Ako v tejto súvislosti zdôraznil aj Súdny dvor, článok 11 ods. 6 je súčasťou kapitoly IV nariadenia č. 1/2003, ktorá sa týka spolupráce medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej súťaže členských štátov.( 18 )
34. Tvrdenie spoločností Silgan, podľa ktorého Všeobecný súd konštatoval splnenie podmienok podľa druhej možnosti uvedenej v bode 54 písm. d) oznámenia o spolupráci, je preto nedôvodné. Body 59 a 60 napadnutého rozsudku nič také nenaznačujú.
35. Pokiaľ ide o výhradu spoločností Silgan týkajúcu sa podstatnej zmeny známeho skutkového stavu v danej veci podľa bodu 19 oznámenia o spolupráci, v prvom rade treba konštatovať, že Všeobecný súd sa v spochybnených bodoch napadnutého rozsudku takouto otázkou vôbec nezaoberá. Ako sa uviedlo vyššie, záver Všeobecného súdu, podľa ktorého Komisia mohla vykonávať svoju právomoc, vychádza výlučne z potreby zabezpečiť sledovanie cieľa nariadenia č. 1/2003, t. j. účinné uplatňovanie práva hospodárskej súťaže.
36. Ak aj pripustíme súvislosť medzi prejednávanou vecou a bodom 19 oznámenia o spolupráci, mám pochybnosť o tom, že na reštrukturalizáciu spoločnosti sa nemôže vzťahovať vymedzenie pojmu podstatná zmena skutkového stavu v danej veci. Napriek tomu, že reštrukturalizácia nemusí sama osebe súvisieť so samotným porušením, domnievam sa, reštrukturalizáciu treba v jej rôznych podobách vo všeobecnosti považovať za možný prostriedok na zlepšenie obchodného a strategického postavenia akéhokoľvek podniku na trhu, pričom v každom prípade vedie k podstatným zmenám v podnikoch zodpovedných za porušenie, a preto sa na ňu môže vzťahovať vymedzenie pojmu podstatná zmena skutkového stavu.
37. Pokiaľ ide o rozdelenie dôkazného bremena, mám pochybnosť aj o prípustnosti výhrady spoločností Silgan, podľa ktorej bolo úlohou Komisie, aby preukázala svoju právomoc. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že od žalobcu sa v rámci súdnej žaloby vyžaduje, aby predložil dôkazy, ktoré môžu predstavovať vážne indície preukazujúce, že jeho výhrady sú dôvodné.( 19 ) V prejednávanej veci sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho posúdenia, ale len konštatoval, že spoločnosti Silgan nepreukázali, že sa Komisia odchýlila od oznámenia o spolupráci. Okrem toho z bodu 105 napadnutého rozsudku je zrejmé, že Všeobecný súd mal pochybnosti o prípustnosti tvrdenia spoločností Silgan, podľa ktorého sa správny orgán nemôže odchýliť od vlastných interných opatrení, keďže odvolateľky, t. j. žalobkyne v prvom stupni, toto tvrdenie uviedli až v replike.
38. Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvú námietku tretej časti štvrtého odvolacieho dôvodu treba podľa môjho názoru zamietnuť.
c) Tvrdenia spoločností Silgan v súvislosti s druhou výhradou týkajúcou sa príliš neskorého prerozdelenia a posteriori
39. V súvislosti s druhou výhradou tretej časti, týkajúcou sa príliš neskorého prerozdelenia a posteriori , spoločnosti Silgan namietajú, že Všeobecný súd nezohľadňuje časové požiadavky stanovené v oznámení o spolupráci v prípade prerozdelenia a posteriori , pričom v bode 105 napadnutého rozsudku mal Všeobecný súd podľa odvolateliek naopak dospieť k záveru, že išlo o odchýlku od týchto požiadaviek.
40. Spoločnosti Silgan okrem toho uvádzajú, na rozdiel od konštatovania Všeobecného súdu v bode 88 napadnutého rozsudku, že z použitia výrazu „zvyčajne“ v bode 18 oznámenia o spolupráci nevyplýva, že lehota dvoch mesiacov odo dňa prvého oznámenia určeného sieti nie je kogentná. V bodoch 88 a 89 napadnutého rozsudku sa mal Všeobecný súd dopustiť nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že bod 18 oznámenia o spolupráci sa na prejednávanú vec nevzťahuje a že Komisiu nezaväzuje nijaká lehota.
41. Spoločnosti Silgan poukazujú na to, že prerozdelenie a posteriori by sa malo uskutočniť bezodkladne, hneď ako Komisia zistí skutočnosti, ktoré ho odôvodňujú.
d) Analýza
42. Predovšetkým uvádzam, že v bode 88 napadnutého rozsudku Súdny dvor konštatuje, že bod 18 oznámenia o spolupráci nie je v prejednávanej veci relevantný, keďže bod 18 upravuje prípad, v ktorom sa vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže a Komisia mali na možnom pridelení dohodnúť.
43. V tomto ohľade treba poukázať na to, že – ako sa uvádza v bode 27 vyššie – bod 18 oznámenia o spolupráci sa výslovne vzťahuje na situáciu, v ktorej existujú problémy s prerozdelením, ktoré môžu nastať počas pôvodnej fázy prideľovania a ktoré treba vyriešiť včas, spravidla do dvoch mesiacov . Zo spisu však vyplýva, že Komisia zasiahla na žiadosť vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže, ktorý sa obával, že nedostatky v nemeckej právnej úprave mohli predstavovať riziko, že spoločnosti zodpovedné za porušenie zostanú nepotrestané. Okrem toho v prejednávanej veci je nesporné, že vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže požiadal Komisiu o vyšetrenie prípadu po tom, ako už začal konanie.( 20 ) Z toho vyplýva, že Komisia zasiahla po počiatočnom období prideľovania. Preto sa domnievam, že Všeobecný súd dospel k správnemu záveru, že bod 18 oznámenia o spolupráci nie je v prejednávanej veci relevantný.
44. Pokiaľ ide o bod 89 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd dospel k záveru, že z bodu 54 oznámenia o spolupráci nevyplýva, že by Komisiu zaväzovala akákoľvek konkrétna lehota, je potrebné vysvetliť rozsah tohto bodu 54 oznámenia o spolupráci.
45. Bod 54 upravuje dve možnosti: prvá sa týka počiatočného obdobia prideľovania a odkazuje na dvojmesačnú lehotu uvedenú v bode 18. V priebehu tohto počiatočného obdobia môže Komisia v súlade s ustanovením bodu 54, po konzultácii s dotknutým orgánom hospodárskej súťaže, začať konanie podľa článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003. Druhá možnosť sa týka okamihu, keď Komisia môže po skončení fázy prideľovania v zásade uplatniť článok 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 len v určitých situáciách uvedených v bode 54 tohto nariadenia. V súvislosti s touto druhou možnosťou bod 54 neuvádza nijakú lehotu. Jedna zo situácií uvedených v tomto bode sa týka okolnosti, keď je prijatie rozhodnutia Komisie potrebné na zabezpečenie účinného uplatňovania práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.
46. Z uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že Všeobecný súd správne usúdil, že Komisiu na základe bodu 54 nezaväzuje nijaká lehota.
47. Okrem toho je potrebné poznamenať, že Komisia vo svojich vyjadreniach vysvetľuje, že konanie nemohla začať pred dňom vykonania potrebných kontrol. Ďalej uvádza, že dôvod, pre ktorý medzi žiadosťou vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže a začatím konania Komisiou uplynulo desať mesiacov, spočíva v skutočnosti, že uvedený čas bol potrebný na vyžiadanie a analýzu početných spisov, rozhodnutie o tom, či pokračovať alebo nepokračovať vo vyšetrovaní, a na zorganizovanie kontrol.
48. V tejto súvislosti konštatujem, že Všeobecný súd v bodoch 91 až 93 napadnutého rozsudku správne odkázal na judikatúru, podľa ktorej právo Únie vyžaduje, aby inštitúcie vybavovali v primeranej lehote záležitosti v rámci správnych konaní, ktoré vedú, pričom primeranosť lehoty sa posudzuje vzhľadom na konkrétne okolnosti každého prípadu, a najmä na komplexný charakter daného prípadu.( 21 )
49. Konkrétne uvádzam, že Súdny dvor už rozhodol, že veci patriace do práva hospodárskej súťaže v zásade vyžadujú vykonanie komplexnej skutkovej a ekonomickej analýzy, pričom prípadné úkony a vyšetrovacie opatrenia orgánov hospodárskej súťaže by v značnom počte prípadov nevyhnutne predĺžili dĺžku konania o porušení.( 22 )
50. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, zastávam názor, že Všeobecný súd na základe skutočností uvedených v bodoch 94 až 100 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že desaťmesačná lehota na vedenie konania sa nezdá byť neprimeraná. Ako Všeobecný súd správne pripomenul v bode 101 napadnutého rozsudku, analogicky tiež treba poukázať na to, že podľa judikatúry Súdneho dvora môže porušenie zásady dodržania primeranej lehoty odôvodniť zrušenie rozhodnutia prijatého v správnom konaní založeného na článkoch 101 alebo 102 ZFEÚ len vtedy, pokiaľ zahŕňa aj porušenie práva dotknutého podniku na obhajobu.( 23 ) Spoločnosti Silgan však nenamietali porušenie svojho práva na obhajobu ani v konaní na Všeobecnom súde( 24 ), ani v konaní na Súdnom dvore.
51. Z vyššie uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že aj druhú výhradu tretej časti štvrtého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.
2. O prvej, druhej a štvrtej časti štvrtého odvolacieho dôvodu
52. V rámci štvrtého odvolacieho dôvodu spoločnosti Silgan vzniesli ďalšie tri výhrady voči bodom 105 a 106 napadnutého rozsudku.
53. V prvom rade spoločnosti Silgan poukazujú na zásadu, podľa ktorej je Komisia povinná dodržiavať akty, ktoré prijíma, a od ktorých sa môže odchýliť, len ak uvedie odôvodnenie zlučiteľné so zásadou rovnosti zaobchádzania.
54. V druhom rade spoločnosti Silgan uvádzajú, že táto zásada sa vzťahuje aj na oznámenie o spolupráci. V tejto súvislosti spoločnosti Silgan poukazujú na rozsudok z 9. februára 2022, Sped‑Pro/Komisia (T‑791/19, EU:T:2022:67), v ktorom Všeobecný súd konštatoval, že rovnako ako v prípade iných nástrojov soft law , aj v oznámení o spolupráci sa Komisia sama obmedzí vo výkone svojej diskrečnej právomoci a nemôže sa od neho odchýliť bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery( 25 ).
55. V treťom rade Všeobecnému súdu vytýkajú, že nedospel k záveru, že Komisia dostatočne neodôvodnila výnimku z oznámenia o spolupráci.
56. Pokiaľ ide o prvé dve vyššie uvedené výhrady, spoločnosti Silgan len odkazujú na zásadu, podľa ktorej je správny orgán viazaný svojimi vlastnými rozhodnutiami, pričom vôbec nespochybňujú odôvodnenie Všeobecného súdu. Z tohto dôvodu mám o prípustnosti týchto dvoch výhrad pochybnosti.
57. Pokiaľ ide o vecnú stránku predmetných výhrad, ako sa uvádza v bodoch 28 až 31 vyššie, ak Komisia na žiadosť vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže rozhodne o začatí konania, pretože je to potrebné na zabezpečenie účinného uplatňovania práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, nejde o odchýlku od oznámenia o spolupráci. Z tohto dôvodu nie sú tieto úvahy v rozpore s rozsudkom Sped‑Pro/Komisia, ako sa uvádza v bode 54 vyššie.
58. Pokiaľ ide o tretiu výhradu uvedenú v bode 55 vyššie, spoločnosti Silgan odkazujú na tvrdenia, ktoré uviedli v rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu. Spoločnosti Silgan najmä spochybňujú bod 62 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd konštatoval, že dôvody uvedené v tlačových komuniké vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže z 27. apríla 2018( 26 ), resp. Komisie z 12. júla 2022( 27 ) umožňovali spoločnostiam Silgan porozumieť okolnostiam, ktoré uvedený vnútroštátny orgán viedli k podaniu príslušnej žiadosti a Komisiu k začatiu konania. V tejto súvislosti spoločnosti Silgan uvádzajú, že tlačové komuniké nemôže nahradiť odôvodnenie rozhodnutia Komisie, najmä ak bolo uverejnené až po prijatí dotknutého rozhodnutia.
59. V súvislosti s touto výhradou konštatujem, že Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza len informáciu, že konanie začala na žiadosť vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže, kým v tlačovom komuniké uviedla, že vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže rozhodol o postúpení prípadu Komisii z dôvodu nedostatkov v nemeckej právnej úprave platnej v čase relevantného skutkového stavu, ktoré podľa vnútroštátneho orgánu neumožňovali sankcionovať dcérske spoločnosti Silgan.( 28 ) Zo spisu je však zrejmé, že na uvedené ťažkosti vyplývajúce z legislatívnych nedostatkov poukázal aj vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže vo svojom tlačovom komuniké z 27. apríla 2018 – čiže dávno pred tlačovým komuniké Komisie z 12. júla 2022.
60. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora v tomto ohľade vyplýva, že od odôvodnenia sa nevyžaduje, aby nutne špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či je daný akt v súlade s povinnosťou odôvodnenia, sa má posudzovať nielen s ohľadom na znenie aktu, ale aj na jeho kontext a na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblasť.( 29 )
61. Napokon hoci je pravda, že takéto preskúmanie dodržania povinnosti odôvodnenia možno uskutočniť iba na základe formálne prijatého rozhodnutia, Súdny dvor už rozhodol, že dokumenty, ako napríklad tlačové komuniké, umožňujú poznať podstatné okolnosti relevantné z hľadiska danej veci.( 30 )
62. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, konštatujem, že – podľa informácií vyplývajúcich z napadnutého rozsudku – tlačové komuniké Komisie, ako aj komuniké vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže umožňovali spoločnostiam Silgan bez ťažkostí porozumieť dôvodom, ktoré viedli vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže k prideleniu veci Komisii a Komisiu k začatiu konania.
63. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj prvú, druhú a štvrtú časť štvrtého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.
64. Z tohto dôvodu sa domnievam, že štvrtý odvolací dôvod je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.
IV. Návrh
65. S ohľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor štvrtý odvolací dôvod zamietol v celom rozsahu.
1 Jazyk prednesu: taliančina.
2 Rozhodnutie Komisie, oznámené pod číslom C(2022) 4761 final z 12. júla 2022, týkajúce sa veci AT.40522 je k dispozícii na webovej stránke: https://ec.europa.eu/competition/antitrust/cases1/202307/AT_40522_8986595_2868_7.pdf.
3 Pre podrobnejšie vysvetlenie skutkového stavu v prejednávanej veci odkazujem na body 2 až 14 napadnutého rozsudku.
4 V tom istom rozhodnutí Komisia konštatovala, že porušenia sa dopustili aj spoločnosti Crown Holdings, Inc. a Crown Cork & Seal Deutschland Holdings GmbH (ďalej spoločne len „Crown“), pričom aj týmto spoločnostiam uložila pokutu. Ako vyplýva z vyjadrenia Spolkovej republiky Nemecko, spoločnosti Crown tiež podstúpili reštrukturalizáciu. Toto rozhodnutie Komisie napadli žalobou o neplatnosť na Všeobecnom súde aj spoločnosti Crown, prvostupňový súd však žalobu zamietol rozsudkom z 2. októbra 2024, Crown Holdings a Crown Cork & Seal Deutschland/Komisia (T‑587/22, EU:T:2024:661). Súdny dvor v súčasnosti rozhoduje vo veci C‑855/24 P o odvolaní spoločností Crown, ktorým navrhujú zrušiť rozsudok Všeobecného súdu. V týchto návrhoch sa zaoberám len tvrdeniami prednesenými spoločnosťami Silgan.
5 Oznámenie Komisie o vedení konania o urovnaní s cieľom prijať rozhodnutia podľa článku 7 a článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 v prípadoch kartelov (Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1).
6 Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 487/2009 z 25. mája 2009 (Ú. v. EÚ L 148, 2009, s. 1).
7 Pozri bod 3 Oznámenia Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 43).
8 Pozri rozsudok z 23. novembra 2017, Gasorba a i. (C‑547/16, EU:C:2017:891, bod 23).
9 Pozri odôvodnenie 17 nariadenia č. 1/2003.
10 V tomto zmysle Komisia vo svojom vyjadrení spresnila, že počiatočné obdobie prideľovania sa uskutočňuje pred začatím konania.
11 Pozri body 5 až 9 oznámenia o spolupráci.
12 Ako uviedla Komisia vo svojom rozhodnutí (pozri poznámku pod čiarou 2 vyššie), porušenie trvalo od 11. marca 2011 do 18. septembra 2014. Ako sa uvádza v bode 56 napadnutého rozsudku, viaceré spoločnosti Silgan podstúpili od decembra 2016 reštrukturalizáciu.
13 Nemecký zákonodarca následne vyriešil nedostatky zavedením § 81 prostredníctvom deviateho dodatku ku Gesetz gegen Wettbewerbsbeschränkungen (zákon proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže), Bundesgesetzblatt Jahrgang 2017 Teil Nr. 33, ausgegeben zu Bonn am 8. Juni 2017.
14 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2025, Caronte & Tourist (C‑511/23, EU:C:2025:42), v ktorom Súdny dvor pripomenul, že „členský štát musí pri výkone svojej procesnej autonómie zaručiť nielen plnú účinnosť práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ako aj stíhanie a potláčanie jeho porušení, ale aj dodržiavanie základných práv, najmä práva na obhajobu podnikov, na ktoré sa vzťahujú konania o porušení“ (bod 62, kurzívou zvýraznil generálny advokát).
15 Uvedené platí aj v prípade, že orgán hospodárskej súťaže konštatuje, že už nie je v pozícii, v ktorej by mohol ukončiť konanie a uložiť sankcie, a to na základe skutočnosti, že platné právne predpisy neumožňujú stíhať porušenie pravidiel hospodárskej súťaže.
16 Pozri rozsudok z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia (T‑339/04, EU:T:2007:80, bod 79).
17 Pozri rozsudok z 25. februára 2021, Slovak Telekom (C‑857/19, EU:C:2021:139, bod 31).
18 Tamže.
19 Pozri rozsudok z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia (C‑609/13 P, EU:C:2017:46, bod 58).
20 Ako vyplýva z bodov 3 a 4 napadnutého rozsudku, 21. mája 2015 vykonal vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže prehliadky v priestoroch viacerých spoločností skupiny Silgan a 14. júna 2017 rovnaký orgán požiadal Komisiu o vyšetrenie prejednávanej veci.
21 Pozri rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, EU:C:2002:582, bod 187).
22 Pozri analogicky rozsudok z 15. januára 2026, Imballaggi Piemontesi (C‑588/24, EU:C:2026:14, bod 58 a citovaná judikatúra).
23 Pozri analogicky rozsudok zo 4. októbra 2024, Ferriere Nord/Komisia (C‑31/23 P, EU:C:2024:851, bod 150 a citovaná judikatúra).
24 Pozri bod 76 napadnutého rozsudku.
25 Bod 40.
26 Tlačové komuniké vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže nie je priložené k vyjadreniam účastníkov konania. Bolo súčasťou spisu v konaní na Všeobecnom súde a je verejne dostupné.
27 Tlačové komuniké Komisie je k dispozícii na webovej stránke: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_22_4483.
28 Tlačové komuniké Komisie sa týka aj dcérskych spoločností Crown.
29 Pozri okrem iného rozsudok zo 14. decembra 2023, EDP España/Naturgy Energy Group a Komisia (C‑693/21 P a C‑698/21 P, EU:C:2023:989, bod 61).
30 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. (C‑62/14, EU:C:2015:400, bod 71).