C-855/24
ECLI:EU:C:2026:273
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0855
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
ANDREA BIONDI
prednesené 26. marca 2026( 1 )
Vec C ‑ 855/24 P
Crown Holdings, Inc.,
Crown Cork & Seal Deutschland Holdings GmbH
proti
Európskej komisii
„ Odvolanie – Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s kovovými obalmi – Začatie konania o preskúmaní Komisiou na žiadosť vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže – Nariadenie (ES) č. 1/2003 – Oznámenie Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej súťaže – Zásada ochrany legitímnej dôvery “
I. Úvod
1. Týmto odvolaním sa spoločnosti Crown Holdings, Inc. a Crown Cork & Seal Deutschland Holdings GmbH (spolu ďalej len „Crown“) domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu z 2. októbra 2024, Crown Holdings a Crown Cork & Seal Deutschland/Komisia (T‑587/22, EU:T:2024:661, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zamietol ich žalobu podanú proti rozhodnutiu Komisie C(2022) 4761 final z 12. júla 2022( 2 ) (ďalej len „sporné rozhodnutie“)( 3 ), ktoré sa týkalo konania podľa článku 101 ZFEÚ (vec AT.40522 – Kovové obaly). Stručne zhrnuté, Komisia na žiadosť Bundeskartellamt (Spolkový úrad pre kartely, Nemecko, ďalej len „vnútroštátny orgán“) začala konanie okrem iného proti spoločnosti Crown. Vnútroštátny orgán požiadal Komisiu o začatie konania, pretože medzery vo vtedy platnom nemeckom práve by neumožnili účinné sankcie voči dotknutým spoločnostiam, keďže po reštrukturalizácii spoločností Crown by nebolo možné identifikovať všetky spoločnosti zodpovedné za porušenie( 4 ). Na konci konania Komisia zistila( 5 ) jediné a pokračujúce porušenie článku 101 ZFEÚ v odvetví kovových obalov v Nemecku od 11. marca 2011 do 18. septembra 2014 a uložila spoločnosti Crown pokutu vo výške 7 670 000 eur, zníženú o 50 % podľa oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch( 6 ) a o 10 % podľa oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní( 7 ).
2. V napadnutom rozsudku Všeobecný súd vecne zamietol všetky dôvody uvedené na podporu žaloby proti spornému rozhodnutiu.
II. Právny rámec
3. V súvislosti s týmto odvolaním je relevantný článok 11 ods. 3 a 6 nariadenia č. 1/2003( 8 ) o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 101 a 102 ZFEÚ.
4. V článku 11 ods. 3 a 6 s názvom „Spolupráca medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej súťaže členských štátov“ sa stanovuje:
„3. Orgány hospodárskej súťaže členských štátov konajúce na základe [článku 101 a 102 ZFEÚ] písomne informujú Komisiu pred alebo bezprostredne po začatí prvého úradného vyšetrovacieho úkonu. Tieto informácie sa môžu poskytnúť orgánom hospodárskej súťaže iných členských štátov.
…
6. Ak Komisia začne konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia podľa kapitoly III, zbavuje tým orgány hospodárskej súťaže členských štátov ich práva na uplatňovanie článkov [101] a [102 ZFEÚ]. Ak orgán hospodárskej súťaže členského štátu už koná v prípade, Komisia začne konanie len po konzultácii s týmto orgánom.“
B. Oznámenie Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej súťaže
5. Fungovanie nariadenia č. 1/2003 je podrobne opísané v oznámení o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej súťaže( 9 ) (ďalej len „oznámenie o spolupráci“). Komisia a orgány na ochranu hospodárskej súťaže členských štátov spolu tvoria sieť orgánov verejnej moci s názvom „European Competition Network“ (ECN)( 10 ) (ďalej len „sieť ECN“). Konkrétne, pokiaľ ide o toto odvolanie, v bode 6( 11 ) sa uvádza:
„Vo väčšine prípadov si orgán, ktorému bola doručená sťažnosť alebo začne konanie z úradnej moci, ponechá zodpovednosť za konanie vo veci. Možnosť prerozdelenia veci sa môže zvážiť iba v počiatočnej fáze konania (pozri bod 18), ak sa tento orgán domnieva, že nemá právomoc konať alebo ak sa aj iné orgány domnievajú, že majú túto právomoc (pozri body 9 až 16 nižšie).“ [ neoficiálny preklad ]
6. Vo svojom bode 7 stanovuje, že:
„Ak sa z dôvodov účinnej ochrany hospodárskej súťaže a záujmu [Únie] považuje za potrebné prerozdelenie veci, členovia siete sa vždy, keď je to možné, pokúsia prerozdeliť vec jedinému orgánu, ktorý má najviac právomoci konať. V každom prípade by prerozdelenie malo byť rýchle a efektívne a nemalo by spôsobovať oneskorenia v prebiehajúcich vyšetrovaniach.“ [ neoficiálny preklad ]
7. Článok 16 znie:
„Aby sa zistili prípadné viacnásobné konania a zabezpečilo sa riešenie vecí náležitým orgánom hospodárskej súťaže, členovia siete musia byť už v počiatočnej fáze informovaní o veciach, v ktorých sa začalo konanie pred jednotlivými orgánmi hospodárskej súťaže. Je v záujme siete aj zúčastnených spoločností, aby sa v prípade potreby prerozdelenia veci postupovalo rýchlo.“ [ neoficiálny preklad ]
8. Bod 18 oznámenia o spolupráci znie takto:
„Ak sa vyskytnú problémy s prerozdelením veci, musia byť vyriešené bezodkladne, zvyčajne do dvoch mesiacov od dátumu prvej informácie zaslanej sieti, v súlade s článkom 11 [nariadenia č. 1/2003]. Počas tohto obdobia sa orgány hospodárskej súťaže budú snažiť dosiahnuť dohodu o možnom prerozdelení veci a v prípade potreby o spôsoboch súbežného konania.“ [ neoficiálny preklad ]
9. V bode 19 vyššie uvedeného oznámenia sa uvádza:
„Vo všeobecnosti orgán alebo orgány hospodárskej súťaže, ktoré sa zaoberajú vecou na konci obdobia prerozdelenia, by mali v nej pokračovať až do ukončenia konania. Okrem toho by sa vec mala prerozdeliť po uplynutí počiatočného dvojmesačného obdobia na prerozdelenie iba vtedy, ak sa v priebehu konania podstatne zmenia známe skutkové okolnosti veci.“ [ neoficiálny preklad ]
10. Bod 31 znie takto:
„Všetci členovia siete sa zaväzujú zabezpečiť, aby sa prideľovanie vecí vykonávalo rýchlo a efektívne. Keďže [nariadenie č. 1/2003] vytvorilo systém súbežných právomocí, prideľovanie veci medzi členmi siete predstavuje jednoduché rozdelenie práce, na základe ktorého sa niektoré orgány zdržia konania. Prideľovanie vecí preto neznamená, že podniky zúčastňujúce sa na porušení alebo dotknuté porušením majú právo na to, aby ich prípad riešil konkrétny orgán.“ [ neoficiálny preklad ]
11. V oddiele 3.2 uvedeného oznámenia s názvom „Začatie konania Komisiou podľa článku 11 ods. 6 nariadenia [č. 1/2003]“ sa vysvetľuje, ako funguje začatie konania. V uvedenom oddiele sa najmä vysvetľuje, že môžu nastať dve situácie, pričom druhá nastáva, keď jeden alebo viacero vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže informovalo sieť, že začali skúmať konkrétny prípad. Druhý scenár, ktorý je v tomto prípade relevantný, je upravený v bode 54. Konkrétnejšie bod 54 znie:
„Druhá situácia nastáva, keď jeden alebo viacero vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže informovalo sieť podľa článku 11 ods. 3 [nariadenia č. 1/2003], že začali skúmať konkrétnu vec. Počas počiatočného obdobia prideľovania (orientačné obdobie dvoch mesiacov, pozri odsek 18 vyššie) môže Komisia začať konanie podľa článku 11 ods. 6 [nariadenia č. 1/2003] po konzultácii s príslušnými orgánmi. Po fáze prideľovania môže Komisia v zásade uplatniť článok 11 ods. 6 [nariadenia č. 1/2003] len v jednej z týchto situácií:
…
d) prijatie rozhodnutia Komisie je nevyhnutné na rozvoj politiky hospodárskej súťaže [Únie] – najmä ak ten istý problém hospodárskej súťaže vzniká vo viacerých členských štátoch – alebo na zabezpečenie účinného uplatňovania politiky hospodárskej súťaže [Únie];
…“
III. O odvolaní
12. Rovnako ako vo veci Silgan, v ktorej som predniesol svoje návrhy 12. marca 2026, hlavným predmetom tohto odvolania je fungovanie systému spolupráce medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej súťaže členských štátov, ako je uvedené v oznámení o spolupráci, za konkrétnych okolností, keď sa žiadosť o prerozdelenie uskutoční po počiatočnej fáze prideľovania. Hoci argumentácia spoločností Silgan a Crown vykazuje určité podobnosti, Crown uvádza aj ďalšie argumenty, najmä pokiaľ ide o výkon diskrečnej právomoci Komisie a zásadu ochrany legitímnej dôvery.
13. Konkrétnejšie Crown žiada Súdny dvor, aby zrušil napadnutý rozsudok, zrušil sporné rozhodnutie, uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy oboch konaní alebo subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie a rozhodol, že o trovách konania súvisiacich s odvolacím konaním sa rozhodne neskôr.
14. Komisia a Spolková republika Nemecko, ktorá vstúpila do konania ako vedľajšia účastníčka v prvostupňovom konaní, navrhujú Súdnemu dvoru, aby zamietol odvolanie a uložil Crown povinnosť nahradiť trovy konania.
15. Na podporu svojho odvolania Crown uvádza štyri odvolacie dôvody, ktoré Komisia spochybňuje. Prvý odvolací dôvod – na ktorý sa tieto návrhy zameriavajú, ako o to požiadal Súdny dvor –, je založený na nesprávnom výklade oznámenia o spolupráci Všeobecným súdom, konkrétne na bodoch 18 a 19 oznámenia. Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade povinnosti Komisie uviesť odôvodnenie. Tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení Všeobecného súdu pri výklade zásady subsidiarity. Napokon vo svojom štvrtom odvolacom dôvode vytýka Všeobecnému súdu, že neposúdil všetky relevantné právne otázky predložené spoločnosťou Crown, čím ovplyvnil jej právo na obhajobu.
16. Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod, argumentácia spoločnosti Crown sa delí na dve časti.
17. Prvá časť sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení pri výklade bodov 18 a 19 oznámenia o spolupráci. Druhá časť sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení Všeobecného súdu, keď rozhodol, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s oznámením o spolupráci.
A. Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu
18. Crown spochybňuje bod 63 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd dospel k záveru, že hoci je Komisia viazaná oznámením o spolupráci, toto oznámenie o spolupráci nevytvorilo legitímnu dôveru, že k zmene pridelenia napriek tomu dôjde v dvojmesačnej lehote stanovenej v oznámení o spolupráci. Crown tiež spochybňuje záver Všeobecného súdu, že zmena skutočností známych vo veci odôvodňovala zmenu prerozdelenia zo strany vnútroštátneho orgánu voči Komisii. Crown ďalej tvrdí, že na rozdiel od záveru Všeobecného súdu mohla legitímne očakávať, že Komisia neakceptuje zmenu prerozdelenia konania po tom, čo vyšetrovanie zo strany vnútroštátneho orgánu trvalo viac ako tri roky( 12 ). V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu Crown uvádza dve námietky.
19. Vo svojej prvej námietke Crown spochybňuje body 47 a 48 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd rozhodol, že oznámenie o spolupráci neposkytuje konkrétne záruky o skutočnosti, že lehota na prerozdelenie nemôže presiahnuť dva mesiace, a že bod 18 nie je v prejednávanej veci relevantný. Taktiež sa sťažuje, že podľa Všeobecného súdu dvojmesačná lehota uvedená v bode 18 nie je záväzná.
20. Vo svojej druhej námietke Crown spochybňuje body 49 a 51 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd zamietol jej výklad bodu 19 druhej vety oznámenia o spolupráci, najmä výraz „známe skutkové okolnosti veci“, ako reštriktívny. Podľa spoločnosti Crown výraz „známe skutkové okolnosti veci“ v bode 19 druhej vete nezahŕňa udalosti, ku ktorým došlo počas konania, ale ktoré nesúvisia so spornou praxou nekalej súťaže, ako je napríklad reštrukturalizácia spoločnosti.
1. O prvej námietke založenej na nesprávnom výklade bodu 1 8 oznámenia o spolupráci
a) Tvrdenia Crown
21. Pokiaľ ide o prvú námietku, Crown tvrdí, že bod 18 oznámenia o spolupráci je relevantný v prejednávanej veci z dvoch dôvodov. Po prvé Crown tvrdí, že na rozdiel od zistenia Všeobecného súdu v bode 48 napadnutého rozsudku sa vnútroštátny orgán a Komisia dohodli na vyriešení otázky prerozdelenia. Po druhé Crown tvrdí, že bod 18 je jediný bod v oznámení o spolupráci, v ktorom sa presne uvádza časová požiadavka. Podľa spoločnosti Crown je preto tento bod relevantný pri posudzovaní, či je rozhodnutie Komisie o prijatí prerozdelenia v súlade s oznámením o spolupráci.
22. Okrem toho sa sťažuje, že na rozdiel od záveru Všeobecného súdu oznámenie o spolupráci poskytuje konkrétne záruky, ktoré by mohli vytvoriť legitímnu dôveru u dotknutých podnikov. Preto by sa podľa spoločnosti Crown mal bod 18 vykladať v tom zmysle, že otázky prerozdelenia musia byť vyriešené do dvoch mesiacov alebo v lehote primerane blízkej dvom mesiacom. V tejto súvislosti Crown tvrdí, že konkrétne body oznámenia o spolupráci – body 7, 16, 17, 18 a 31 – vychádzajú z nevyhnutnosti rýchleho prerozdelenia veci. V skutočnosti Crown tieto tvrdenia týkajúce sa postupu prerozdelenia ďalej nerozvádza.
23. Okrem toho sa Crown vo svojej odpovedi odvoláva na bod 72 oznámenia, podľa ktorého sa orgány hospodárskej súťaže členských štátov zaviazali dodržiavať zásady stanovené v oznámení, a spochybňuje, že na rozdiel od toho, čo Komisia tvrdí vo svojich podaniach, je oznámenie pre členské štáty záväzné.
b) A nalýza
24. Ako som uviedol v bodoch 17 a 18 mojich návrhov vo veci Silgan, oznámenie o spolupráci, ktoré je nástrojom tzv. soft law , slúži ako návod na koordináciu spolupráce a prideľovania vecí medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej súťaže členských štátov.
25. Treba poznamenať, že oznámenie o spolupráci sa líši od iných nástrojov tzv. soft law prijatých v oblasti hospodárskej súťaže( 13 ) v tom, že je určené na reguláciu fungovania Európskej siete pre hospodársku súťaž a prideľovania vecí( 14 ). Bod 1 oznámenia o spolupráci spresňuje, že Európska sieť pre hospodársku súťaž je fórom pre diskusiu a spoluprácu pri uplatňovaní a presadzovaní politiky v oblasti hospodárskej súťaže. Ako rozhodol Súdny dvor, z toho vyplýva, že oznámenie o spolupráci nie je pre členské štáty záväzné( 15 ). Súdny dvor tiež objasnil, že skutočnosť, že vnútroštátne orgány sa formálne zaviazali dodržiavať zásady obsiahnuté v oznámení o spolupráci, ako je uvedené v bode 72, nemení právnu silu samotného oznámenia( 16 ). Tvrdenie spoločnosti Crown, že oznámenie o spolupráci je pre členské štáty záväzné, sa preto musí zamietnuť.
26. Je pravda, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa Komisia obmedzuje pri výkone svojej diskrečnej právomoci prostredníctvom nástrojov tzv. soft law a nemôže sa odchýliť od obsahu tohto oznámenia bez porušenia všeobecných právnych zásad, najmä zásady rovnosti zaobchádzania a zásady ochrany legitímnej dôvery( 17 ). Právo domáhať sa uplatnenia legitímnej dôvery však predpokladá, že príslušné orgány Únie poskytli dotknutému subjektu presné, bezpodmienečné a zhodujúce sa záruky pochádzajúce z oprávnených a spoľahlivých zdrojov( 18 ).
27. V tomto odvolaní Crown tvrdí, že oznámenie o spolupráci vytvorilo legitímnu dôveru, že vec bude bezodkladne prerozdelená. Vo svojej odpovedi Crown objasňuje, že oznámenie o spolupráci vytvára pre spoločnosti legitímnu dôveru, že Komisia bude konať v súlade s oznámením o spolupráci.
28. Konštatujem, že, ako je uvedené v bode 4 oznámenia o spolupráci, konzultácie a výmeny informácií, ktoré prebiehajú v rámci siete, sa týkajú iba zodpovedných verejných orgánov a neovplyvňujú práva ani povinnosti spoločností.
29. Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že plnenie „presn[ých], bezpodmienečn[ých] a zhodujúc[ich] sa záruk pochádzajúc[ich] z oprávnených a spoľahlivých zdrojov“ by malo byť prispôsobené, pričom by sa mal zohľadniť najmä kontext, do ktorého je nástroj tzv. soft law vložený( 19 ). V prejednávanej veci, ako je uvedené v bode 25 vyššie, je oznámenie o spolupráci určené na reguláciu mechanizmu spolupráce v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž. Poznamenávam však, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, že Crown dostala uistenie, že lehota na prerozdelenie bude dva mesiace.
30. Crown však tvrdí, že z bodov 7, 16, 17, 18 a 31 oznámenia o spolupráci vyplýva potreba zabezpečiť rýchle a efektívne prerozdelenie. Na podporu svojho tvrdenia Crown cituje rozsudok z 9. februára 2022, Sped‑Pro/Komisia (T‑791/19, EU:T:2022:67).
31. Poznamenávam, že táto námietka je neodôvodnená. V bode 47 napadnutého rozsudku Všeobecný súd správne dospel k záveru, že oznámenie o spolupráci nevytvára žiadnu konkrétnu záruku, že lehota na pridelenie veci nemôže presiahnuť dva mesiace. Podľa môjho názoru by sa bod 7 mal vykladať v spojení s bodom 6, ktorý odkazom na bod 18 konkrétne odkazuje na možnosť prerozdelenia veci iba v počiatočnej fáze konania. Body 16 a 17 upravujú spôsoby spolupráce medzi členmi Európskej siete pre hospodársku súťaž. Bod 31 sa však odvoláva na prideľovanie vecí, pričom sa v ňom uvádza, že prideľovanie sa musí vykonať rýchlo a efektívne a že predstavuje „jednoduchú deľbu práce“ medzi členmi Európskej siete pre hospodársku súťaž.
32. Pokiaľ ide o bod 18, poznamenávam, že Všeobecný súd v bode 48 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že použitie výrazu „v zásade“ v bode 18 naznačuje, že dvojmesačná lehota nie je záväzná a že v každom prípade bod 18 oznámenia o spolupráci nie je v prejednávanej veci relevantný. V tejto súvislosti odkazujem na úvahy uvedené v bode 43 mojich návrhov vo veci Silgan.
33. Pokiaľ ide o rozsudok z 9. februára 2022, Sped‑Pro/Komisia (T‑791/19, EU:T:2022:67), tento odkaz nie je podľa môjho názoru v prejednávanej veci relevantný. Uvedená judikatúra sa týka okolnosti, za ktorej Komisia zamietla sťažnosť podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 773/2004( 20 ), pretože sa domnievala, že vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže bol vhodnejší na preskúmanie sťažnosti. Všeobecný súd po tom, čo okrem iného konštatoval, že medzi podaním sťažnosti a prijatím napadnutého rozhodnutia uplynuli približne dva roky a deväť mesiacov, dospel k záveru, že odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí bolo súhrnné. Všeobecný súd ďalej nepovažoval za potrebné s konečnou platnosťou rozhodnúť o tom, či Komisia porušila svoju povinnosť vybaviť sťažnosť v primeranej lehote. Namiesto toho sa zameral na otázku, či údajné porušenie primeranej lehoty porušilo právo dotknutého podniku na obhajobu( 21 ). Z toho vyplýva, že táto judikatúra nemá vplyv na rýchlosť prerozdelenia vecí, na ktoré sa vzťahuje oznámenie o spolupráci, a nepodporuje názor, že oznámenie o spolupráci stanovuje záväznú lehotu.
34. Napokon pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Crown, že na základe oznámenia o spolupráci mohla Crown legitímne očakávať, že Komisia neakceptuje pridelenie veci po tom, čo vyšetrovanie vnútroštátneho orgánu trvalo viac ako tri roky, stačí poznamenať, že v bode 31 oznámenia o spolupráci sa uvádza, že „pridelenie vecí neznamená, že podniky zúčastňujúce sa na porušení alebo dotknuté porušením získavajú právo na to, aby ich prípad riešil konkrétny orgán“( 22 ).
35. Z toho vyplýva, že prvá námietka prvej časti prvého odvolacieho dôvodu musí byť podľa môjho názoru zamietnutá.
2. O druhej námietke založenej na nesprávnom výklade bodu 1 9 oznámenia o spolupráci
a) Tvrdenia Crown
36. Pokiaľ ide o druhú námietku, ktorá sa týka nesprávneho výkladu bodu 19 oznámenia o spolupráci, Crown spochybňuje body 49 a 51 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd zamietol výklad spoločnosti Crown, že pojem „známe skutkové okolnosti veci“ by sa mal chápať len ako odkaz na porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže, a nie na udalosti, ku ktorým došlo počas konania, ako je napríklad reštrukturalizácia podnikov. Všeobecný súd však rozhodol, že uvedený pojem by sa mal chápať ako odkaz na akúkoľvek relevantnú skutočnosť, ktorá sa objaví počas konania( 23 ).
37. Podľa spoločnosti Crown by výklad Všeobecného súdu znamenal, že prerozdelenie uvedené v bode 19 oznámenia o spolupráci by bolo možné za každých okolností. Všeobecný súd mal namiesto kontextového bodu 19 výkladu prijať historický, teleologický a systematický výklad.
38. Pokiaľ ide o kontextový výklad, Crown spochybňuje bod 51 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd poznamenáva, že z bodu 54 oznámenia o spolupráci vyplýva, že Komisia môže začať konanie podľa článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 z konkrétnych dôvodov, ktoré presahujú rámec skutkových okolností relevantných pre určenie porušenia práva hospodárskej súťaže. Podľa spoločnosti Crown rozhodnutie Všeobecného súdu podporuje široký výklad bodu 19. Tento bod sa namiesto toho týka vývoja skutočností, ktoré sú predmetom vyšetrovania vnútroštátneho orgánu, zatiaľ čo v bode 54 sa uvádzajú prípady, ktoré odôvodňujú prerozdelenie na Komisiu z dôvodov súvisiacich s vykonávaním politík. V dôsledku toho by sa podľa spoločnosti Crown mali prípady uvedené v odseku 54 odlišovať od známych skutkových okolností veci, na ktoré sa odkazuje v bode 19.
39. Pokiaľ ide o historický výklad, Crown tvrdí, že prípravné práce na nariadení č. 1/2003, najmä vzhľadom na článok 11 ods. 6, naznačujú, že bod 19 oznámenia o spolupráci mal zahŕňať len prerozdelenia na základe skutočností pôvodne zdieľaných s Európskou sieťou pre hospodársku súťaž podľa článku 11 nariadenia č. 1/2003.
40. Crown ďalej tvrdí, že oznámenie o spolupráci by sa malo vykladať s ohľadom na základné zásady Únie, zásadu právnej istoty a zásadu procesnej autonómie. Konkrétne tvrdí, že výklad bodu 19 v tom zmysle, že vnútroštátne orgány a Komisia sa môžu dohodnúť na prerozdelení konaní, ak vnútroštátne pravidlá nie sú dostatočné na zabezpečenie uplatňovania účinných sankcií, porušuje tieto zásady.
b) A nalýza
41. Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Crown, že z doslovného výkladu vyplýva, že podstatná zmena známych skutkových okolností veci uvedená v bode 19 sa vzťahuje iba na porušenia práva hospodárskej súťaže, a nie na skutkové okolnosti, ku ktorým došlo počas konania, ako je napríklad reštrukturalizácia podniku, odkazujem na úvahy uvedené v bode 36 mojich návrhov vo veci Silgan. Stručne zhrnuté, vyjadril som názor, že reštrukturalizácia podniku spadá pod vymedzenie podstatnej zmeny známych skutkových okolností veci. Zastávam názor, že reštrukturalizácia, hoci by sa mala považovať za možný prostriedok na zlepšenie obchodného a strategického postavenia akejkoľvek spoločnosti na trhu, prináša so sebou podstatné zmeny pre spoločnosti, ktoré porušujú pravidlá.
42. Pokiaľ ide o tvrdenie založené na kontextovom výklade, nie som presvedčený argumentáciou, že bod 54 sa odchyľuje od bodu 19 oznámenia o spolupráci. V tejto súvislosti odkazujem na úvahy k bodom 19 a 54 oznámenia o spolupráci v bodoch 27 a 45 mojich návrhov vo veci Silgan. Na účely týchto návrhov len poznamenávam, že skutočnosť, že bod 19 sa odvoláva na okolnosť, za ktorej sa v priebehu konania a v každom prípade po počiatočnej fáze prideľovania podstatne zmenia známe skutkové okolnosti veci, nebráni použitiu bodu 54. Inými slovami, ak podstatná zmena skutkových okolností v danom konaní ohrozuje účinné uplatňovanie práva hospodárskej súťaže EÚ( 24 ), uplatňuje sa bod 54. V tejto súvislosti poznamenávam, že Crown tvrdí, že prípady uvedené v bode 54 nezahŕňajú tie, v ktorých môže Komisia začať konanie podľa článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 s cieľom riešiť legislatívne nedostatky v uplatniteľnom vnútroštátnom práve. Táto argumentácia je podľa môjho názoru neodôvodnená. V tomto bode odkazujem na úvahy uvedené v mojich návrhoch vo veci Silgan v bodoch 30 až 32.
43. Pokiaľ ide o tvrdenie založené na historickom výklade, poznamenávam, že toto tvrdenie nepreukazuje, ako možno z obáv, ktoré vyjadrili členské štáty v súvislosti s článkom 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003, vyvodiť, že účelom bodu 19 je umožniť prerozdelenie iba v prípade vývoja skutkových okolností pôvodne poskytnutých členom Európskej siete pre hospodársku súťaž podľa článku 11 nariadenia č. 1/2003.
44. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa teleologického výkladu, Crown spochybňuje, že výklad Všeobecného súdu nie je podložený teleologickým výkladom. V tejto súvislosti Crown tvrdí, že výklad Všeobecného súdu je v rozpore s cieľom oznámenia o spolupráci a nariadenia č. 1/2003, ktorým je zabezpečiť rýchle a efektívne prideľovanie vecí v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž. Poznamenávam, že tvrdenie spoločnosti Crown nepreukazuje, ako je výklad Všeobecného súdu v rozpore s cieľom oznámenia o spolupráci aj nariadenia č. 1/2003. V každom prípade je tvrdenie spoločnosti Crown podľa môjho názoru tiež neopodstatnené. Ako je uvedené v odôvodnení 8 nariadenia č. 1/2003, cieľom tohto nariadenia je „zabezpečiť účinné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže [Únie] a riadne fungovanie mechanizmu spolupráce“.
45. Pokiaľ ide o sťažnosti týkajúce sa porušenia zásady právnej istoty, procesnej autonómie a základných zásad Únie, treba v prvom rade poznamenať, že sú neodôvodnené. Taktiež poznamenávam, ako uviedla aj Komisia vo svojich vyjadreniach, že Crown vo svojom odvolaní nijako neidentifikuje sporné prvky napadnutého rozsudku, ani netvrdí, že napadnutý rozsudok porušuje tieto zásady. Vo svojich tvrdeniach Crown iba tvrdí, že oznámenie o spolupráci by sa malo vykladať v súlade s týmito zásadami. Napadnutý rozsudok navyše neobsahuje žiadnu stopu po akejkoľvek diskusii o porušení týchto zásad.
46. Najmä tvrdenia, na ktorých Crown zakladá svoje sťažnosti týkajúce sa zásady právnej istoty, sú neopodstatnené. Crown sa odvoláva na prípravné práce k nariadeniu č. 1/2003 a odôvodnenie 38 tohto nariadenia, v ktorom sa uvádza, že právna istota prispieva k podpore inovácií a investícií, s tvrdením, že bod 19 oznámenia o spolupráci by sa mal vykladať reštriktívne.
47. Poznamenávam, že odôvodnenie 38 nariadenia č. 1/2003 výslovne odkazuje na okolnosti, v ktorých existuje neistota v súvislosti s novými alebo nevyriešenými otázkami týkajúcimi sa uplatňovania ustanovení práva hospodárskej súťaže( 25 ). V takýchto prípadoch, ako je uvedené v odôvodnení 38, môžu podniky získať neformálne usmernenie od Komisie. Toto odôvodnenie však nie je relevantné pre toto odvolanie.
48. Tvrdenia založené na porušení zásady procesnej autonómie sú v tomto kontexte zjavne irelevantné, už len z dôvodu, že toto odvolanie sa netýka procesnej autonómie. Tvrdenie založené na tom, že až do prijatia smernice 2019/1, ktorá orgánom hospodárskej súťaže členských štátov priznáva právomoci v oblasti účinnejšieho presadzovania práva( 26 ), neboli pravidlá týkajúce sa uplatňovania článku 101 ZFEÚ harmonizované, v kontexte tohto odvolania tiež zjavne nie je relevantné. Crown tvrdí, že v čase prerozdelenia konania otázka zodpovednosti materských spoločností a právnych nástupcov nespadala do pôsobnosti práva Únie; preto bol postup upravený nemeckým vnútroštátnym právnym poriadkom. Vo svojej odpovedi Crown objasňuje skutočnosť, že Komisia tým, že začala konanie s cieľom odstrániť legislatívne medzery v nemeckom práve, prekročila jej diskrečnú právomoc.
49. Poznamenávam, že toto tvrdenie je zjavne neopodstatnené, pretože je v rozpore nielen s mechanizmom spolupráce zavedeným nariadením č. 1/2003( 27 ), ale aj s cieľom tohto nariadenia, a to zabezpečiť účinné presadzovanie práva hospodárskej súťaže Únie. Okrem toho analogicky v rozsudku z 2. októbra 2024, Silgan Holdings a i./Komisia (T‑589/22, EU:T:2024:662), Všeobecný súd rozhodol, že Komisia mala právomoc na zabezpečenie sledovania cieľa nariadenia č. 1/2003( 28 ).
50. Okrem toho Crown vo svojej argumentácii odkazuje na bod 67( 29 ) rozsudku z 9. februára 2022, Sped‑Pro/Komisia (T‑791/19, EU:T:2022:67). Takýto odkaz je podľa môjho názoru založený na nesprávnom výklade. V uvedenom bode Všeobecný súd zdôraznil potrebu účinnej súdnej ochrany zo strany členských štátov a skutočnosť, že Komisii neprináleží naprávať medzery v súdnej ochrane na vnútroštátnej úrovni začatím vyšetrovania. Táto judikatúra nie je relevantná v situácii, akou je situácia v tomto odvolaní, kde by po prvé legislatívne medzery v oblasti sankcií neumožnili uplatnenie účinných sankcií voči podnikom porušujúcim predpisy a po druhé Komisia sa na žiadosť vnútroštátneho orgánu rozhodla začať konanie.
51. Pokiaľ ide o tvrdenia, podľa ktorých by sa oznámenie o spolupráci malo vykladať v súlade so základnými zásadami Únie, poznamenávam, že tieto tvrdenia sú založené na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Crown tvrdí, že výklad bodu 19 Všeobecným súdom obchádza legislatívne rozhodnutie členského štátu, keď Komisia a vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže usúdili, že vnútroštátne pravidlá bránia uplatňovaniu ustanovení práva hospodárskej súťaže. Ako už bolo uvedené, treba poznamenať, že v kontexte tohto odvolania by medzery v nemeckom legislatívnom systéme neumožnili účinné uplatnenie sankcií voči spoločnostiam, ktoré sa dopustili porušenia, po vykonanej reštrukturalizácii podniku( 30 ). Bolo by to na úkor cieľa zabezpečenia účinného presadzovania práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.
52. Z uvedeného vyplýva, že druhá námietka prvej časti prvého odvolacieho dôvodu musí byť podľa môjho názoru zamietnutá.
B. Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu
1. Tvrdenia Crown
53. V druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Crown tvrdí, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že sporné rozhodnutie je v súlade s oznámením o spolupráci. Spochybňuje bod 61 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd rozhodol, že Crown nemôže kritizovať Komisiu za to, že vnútroštátny orgán vyšetroval vec počas určitého obdobia a následne požiadal Komisiu, aby vec pridelila jej. Ďalej tvrdí, že podľa bodu 17 oznámenia o spolupráci mal vnútroštátny orgán bezodkladne oznámiť Komisii všetky podstatné zmeny známych skutkových okolností veci. Podľa spoločnosti Crown mala preto Komisia po prijatí žiadosti o pridelenie veci – keďže už bola informovaná o podstatných zmenách – zvážiť, či pridelenie akceptuje. V každom prípade Crown pripomína, že skutkové okolnosti prípadu neprešli vývojom, ktorý by odôvodňoval následné pridelenie, a že dvojmesačná lehota nebola dodržaná.
54. Crown tiež poukazuje na podozrenia, že kartel mohol ovplyvniť aj iné členské štáty. Ako uviedla Spolková republika Nemecko vo svojich vyjadreniach, vyšetrovanie vedené vnútroštátnym orgánom odhalilo náznaky porušenia antitrustových právnych predpisov vo viacerých členských štátoch. Podľa spoločnosti Crown však tieto podozrenia nemohli odôvodniť oneskorenú žiadosť o pridelenie veci Komisii.
55. Vo svojich vyjadreniach Komisia tvrdí, že ju nemožno kritizovať za to, že nezačala konanie pred prijatím žiadosti od vnútroštátneho orgánu v júni 2017. Okrem toho podľa Komisie nie je jasné, ako mohla mať skutočnosť, že vnútroštátny orgán vedel o určitých skutočnostiach od začiatku vyšetrovania, akýkoľvek vplyv na začatie konania Komisiou v skoršej fáze.
2. A nalýza
56. Najprv treba poznamenať, že v druhej časti prvého odvolacieho dôvodu sa Crown podľa môjho názoru nejasne odvoláva na dĺžku vyšetrovania zo strany vnútroštátneho orgánu, ako aj na oneskorené začatie konania zo strany Komisie.
57. Pokiaľ ide o tvrdenie založené na bode 17 oznámenia o spolupráci, nie je presvedčivé v tom, ako by skutočnosť, že Komisia už mohla vedieť o priebehu konania, mohla ovplyvniť rýchlosť pridelenia konania Komisii. Ako je uvedené v bode 50 vyššie, legislatívne medzery vo vnútroštátnom práve nemohli zabezpečiť účinné presadzovanie práva hospodárskej súťaže Únie.
58. Tvrdenie založené na podozreniach z kartelu, do ktorého boli zapojené aj iné členské štáty, je tiež nepresvedčivé. Nie je jasné, aký by to malo vplyv na dĺžku vyšetrovania zo strany vnútroštátneho orgánu alebo na dátum, kedy Komisia začala konanie.
59. Preto sa domnievam, že druhá časť prvého odvolacieho dôvodu je neodôvodnená a musí byť zamietnutá.
IV. Návrh
60. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor prvý odvolací dôvod zamietol.
1 Jazyk prednesu: taliančina.
2 Rozhodnutie Komisie C(2022) 4761 final z 12. júla 2022 vo veci AT.40522 je k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/competition/antitrust/cases1/202307/AT_40522_8986595_2868_7.pdf
3 Pre podrobnejšie vysvetlenie skutkového rámca prejednávanej veci odkazujem na body 2 až 11 napadnutého rozsudku.
4 Nemecký zákonodarca potom medzery riešil zavedením článku 81 prostredníctvom deviateho dodatku zákona Neuntes Gesetz zur Änderung des Gesetz gegen Wettbewerbsbeschränkungen (deviata zmena zákona proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže), Bundesgesetzblatt Jahrgang 2017 Teil I Nr. 33, ausgegeben zu Bonn am 8. Juni 2017.
5 V tom istom rozhodnutí Komisia zistila, že porušenia sa dopustili aj spoločnosti Silgan Holdings, Inc., Silgan Holdings Austria GmbH, Silgan International Holdings BV, Silgan Metal Packaging Distribution GmbH a Silgan White Cap Manufacturing GmbH (spolu ďalej len „Silgan“) a týmto spoločnostiam tiež uložila pokutu. Spoločnosť Silgan sa tiež odvolala proti spornému rozhodnutiu na Všeobecný súd, ale odvolanie bolo zamietnuté rozsudkom z 2. októbra 2024, Silgan Holdings a i./Komisia (T‑589/22, EU:T:2024:662). V súčasnosti je na Súdnom dvore prerokúvané odvolanie spoločností Silgan, ktorým sa domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu vo veci C‑845/24 P Silgan Holdings a i./Komisia (ďalej len „vec Silgan“), v ktorej som predniesol svoje návrhy 12. marca 2026. V týchto návrhoch sa obmedzím len na argumenty, ktoré uviedla Crown.
6 Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17.
7 Oznámenie Komisie o vedení konania o urovnaní s cieľom prijať rozhodnutia podľa článku 7 a článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 v prípadoch kartelov (Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1).
8 Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1), naposledy zmenené nariadením Rady (ES) č. 487/2009 z 25. mája 2009 (Ú. v. ES L 148, 2009, s. 1).
9 Pozri bod 3 oznámenia Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov pre hospodársku súťaž [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 43).
10 Pozri bod 1 oznámenia o spolupráci.
11 Pre úplnosť dodávam, že s výnimkou talianskej verzie, ostatné jazykové verzie bodu 6 oznámenia o spolupráci sa všetky odvolávajú na body 8 až 15.
12 Poznamenávam, že v prvom odvolacom dôvode Crown toto tvrdenie nerozvinula. Namiesto toho sa tvrdenia spoločnosti Crown zameriavajú na skutočnosť, že oznámenie o spolupráci by vytvorilo legitímnu dôveru, že k opätovnému prerozdeleniu konania malo dôjsť v dvojmesačnej lehote.
13 Napríklad oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch je naopak určené hospodárskym subjektom. Súdny dvor však vo svojom rozsudku z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia (C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P – C‑208/02 P a C‑213/02 P, EU:C:2005:408), potvrdil, že hospodárske subjekty nemôžu mať legitímnu dôveru v daný postup, keďže v oblasti práva hospodárskej súťaže má Komisia „priestor pre voľnú úvahu, ktorý jej umožňuje kedykoľvek zvýšiť všeobecnú výšku pokút v rozsahu uvedenom v nariadení č. 17 [prvé vykonávacie nariadenie k článkom 85 a 86 Zmluvy (Ú. v. ES č. 13, 1962, s. 204)], ak je to potrebné na zabezpečenie realizácie politiky [Únie] v oblasti hospodárskej súťaže“ (bod 191).
14 Pozri najmä body 1 a 3 oznámenia o spolupráci.
15 Pozri rozsudok z 20. januára 2016, DHL Express (Taliansko) a DHL Global Forwarding (Taliansko) (C‑428/14, EU:T:2016:27, bod 33).
16 Tamže, bod 43.
17 Pozri analogicky rozsudok z 13. decembra 2012, Expedia (C‑226/11, EU:C:2012:795, bod 28).
18 Pozri rozsudky z 12. januára 2017, Timab Industries a CFPR/Komisia (C‑411/15 P, EU:C:2017:11, bod 134), a z 9. októbra 2025, On Air Media Professionals a Different Media (C‑416/24 a C‑417/24, EU:C:2025:765, bod 60).
19 V tejto súvislosti poznamenávam, že Komisia vo svojich písomných vyjadreniach považuje body 42 a 43 napadnutého rozsudku za právne nesprávne. Podľa Komisie Všeobecný súd rozhodol, že oznámenie o spolupráci je pre Komisiu záväzné vo vzťahu k odvolateľom a že body 18 a 19 oznámenia o spolupráci nezakladajú legitímnu dôveru. Komisia preto žiada Súdny dvor, aby nahradil právne odôvodnenie v bodoch 42 a 43. Vzhľadom na citovanú judikatúru a úvahy uvedené v bodoch 24 až 29 vyššie sa však domnievam, že žiadosť Komisie by sa mala zamietnuť.
20 Nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81).
21 Bod 29.
22 Pozri rozsudok zo 17. decembra 2014, Si.mobil/Komisia (T‑201/11, EU:T:2014:1096, bod 39). Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 2023, Amazon.com a i./Komisia (C‑815/21 P, EU:C:2023:308, bod 35).
23 Bod 51 napadnutého rozsudku.
24 Pozri bod 54 písm. d) druhú možnosť oznámenia o spolupráci.
25 Odôvodnenie 38 nariadenia č. 1/2003 znie takto: „Právna istota podnikov pôsobiacich podľa súťažných pravidiel spoločenstva prispieva k podpore inovácií a investícií. V prípadoch, v ktorých vzniká skutočná neistota, pretože predstavujú nové alebo neriešené otázky vo vzťahu k uplatňovaniu týchto pravidiel, jednotlivé podniky môžu požadovať neformálne poradenstvo od Komisie. Toto nariadenie nemá vplyv na spôsobilosť Komisie poskytovať takéto neformálne poradenstvo.“
26 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 11, 2019, s. 3).
27 Pozri rozsudok z 11. júna 2009, X BV (C‑429/07, EU:C:2009:359), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že: „[n]a účely zabezpečenia koherentného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže v členských štátoch, bol v kapitole IV nariadenia č. 1/2003 stanovený mechanizmus spolupráce medzi Komisiou, vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže, ako aj súdmi členských štátov“ (bod 20).
28 Pozri bod 60.
29 Konštatujem, že poznámka pod čiarou 50 odvolania odkazuje na bod 27 citovaného rozsudku. Správnym bodom je však bod 67.
30 Pozri rozsudok zo 14. júna 2011, Pfleiderer (C‑360/09, EU:C:2011:389), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že členské štáty „musia zabezpečiť, aby pravidlá, ktoré stanovia alebo uplatňujú, nezasahovali do účinného uplatňovania článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ“ (bod 24). Pozri tiež rozsudok z 30. januára 2025, Caronte & Tourist (C‑511/23, EU:C:2025:42, bod 62).