C-873/24

NU,

TZ,

MV,

UK

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v občianskych veciach – Nariadenie (EÚ) č. 650/2012 – Európske osvedčenie o dedičstve – Povinnosti vydávajúceho orgánu – Dedičstvo zahŕňajúce nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v inom členskom štáte, ako je členský štát vydávajúci osvedčenie – Ustanovenia registrového práva členského štátu, v ktorom sa nachádza nehnuteľný majetok, podmieňujúce zápis do katastra nehnuteľností uvedením informácií o dedenej nehnuteľnosti v osvedčení – Povinnosť uviesť tieto informácie v prípade univerzálnej sukcesie“

II. Právny rámec

A. Právo Únie

1. Nariadenie č. 650/2012

4. Odôvodnenia 7, 18, 67, 68 a 71 nariadenia č. 650/2012 stanovujú:

„(7) Je potrebné uľahčiť riadne fungovanie vnútorného trhu odstránením prekážok voľného pohybu osôb, ktoré v súčasnosti narážajú na problémy pri uplatňovaní svojich práv v kontexte dedenia, ktoré má cezhraničné dôsledky. …

…

(68) Orgán, ktorý vydáva [EOD], by mal zohľadňovať formálne náležitosti nevyhnutné pre zápis nehnuteľného majetku v členskom štáte, v ktorom sa vedie register. Na tento účel by sa v tomto nariadení mala ustanoviť výmena informácií o týchto formálnych náležitostiach medzi členskými štátmi.

…

(71) [EOD] by malo mať rovnaké účinky vo všetkých členských štátoch. Nemalo by byť samostatným exekučným titulom, ale malo by mať dôkazný účinok a mala by platiť domnienka, že je dokladom o skutočnostiach, ktoré boli preukázané podľa rozhodného práva pre dedenie alebo podľa iného rozhodného práva pre konkrétne skutočnosti, ako je napríklad hmotnoprávna platnosť právnych úkonov nakladania s majetkom pre prípad smrti. Dôkazný účinok [EOD] by sa nemal vzťahovať na prvky, ktoré nie sú upravené v tomto nariadení, ako je otázka príslušnosti alebo otázka, či určitý majetok patril zosnulému. Každej osobe, ktorá vykoná platby alebo odovzdá majetok z dedičstva osobe uvedenej v [EOD] ako osobe oprávnenej prijať takúto platbu alebo majetok ako dedič alebo odkazovník, by sa mala poskytnúť primeraná ochrana, ak konala v dobrej viere a spoliehala sa pri tom na presnosť informácií potvrdených v [EOD]. Rovnaká ochrana by sa mala poskytnúť každej osobe, ktorá sa spolieha na presnosť informácií potvrdených v [EOD] a kúpi alebo dostane majetok z dedičstva od osoby uvedenej v [EOD] ako osoby oprávnenej s týmto majetkom nakladať. ….“

5. Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Rozsah pôsobnosti“ stanovuje:

„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na dedenie majetku zosnulých osôb. Nevzťahuje sa na daňové, colné ani správne veci.

„1. Týmto nariadením sa zavádza [EOD], ktoré sa vydá na účely použitia v inom členskom štáte a má účinky uvedené v článku 69.

…

3. [EOD] nenahrádza vnútroštátne doklady používané na podobné účely v členských štátoch. [EOD], ktoré sa raz vydá na použitie v inom členskom štáte, má však účinky uvedené v článku 69 aj v členskom štáte, ktorého orgány ho vystavili v súlade s touto kapitolou.“

8. Článok 63 tohto nariadenia definuje potenciálne účely vydania EOD a v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. [EOD] je určené na to, aby ho využívali dedičia, odkazovníci s priamymi právami k dedičstvu a vykonávatelia závetu alebo správcovia dedičstva, ktorí sa potrebujú v inom členskom štáte dovolať svojho postavenia alebo uplatniť svoje práva ako dedičia alebo odkazovníci a/alebo svoje právomoci ako vykonávatelia závetu alebo správcovia dedičstva.

2. [EOD] možno využívať najmä na preukázanie jednej alebo viacerých z týchto skutočností:

3. Ak tak právny poriadok štátu pôvodu ustanovuje a sú splnené v ňom stanovené podmienky, môže orgán štátu pôvodu [vydávajúci orgán – neoficiálny preklad ] žiadať, aby boli vyhlásenia vykonané pod prísahou alebo aby sa namiesto prísahy urobilo čestné vyhlásenie.

4. Orgán štátu pôvodu [Vydávajúci orgán – neoficiálny preklad ] vykoná všetky potrebné kroky, aby sa zabezpečilo informovanie oprávnených osôb o žiadosti o [EOD]. Ak je to potrebné na zistenie skutočností, ktoré sa majú osvedčiť, vypočuje zainteresované osoby a prípadných vykonávateľov závetu alebo správcov dedičstva a pristúpi k zverejneniu oznámení s cieľom umožniť ďalším prípadným oprávneným osobám, aby uplatnili svoje práva.

5. Na účely tohto článku príslušný orgán členského štátu poskytne na požiadanie orgánu z iného členského štátu pôvodu informácie uchovávané najmä v katastroch nehnuteľností, registroch matričných úradov, registroch listín a právnych skutočností, ktoré sú významné pre dedenie alebo úpravu majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku alebo rovnocenných majetkových práv zosnulého, ak by príslušný orgán bol podľa vnútroštátneho právneho poriadku oprávnený poskytnúť takéto informácie inému vnútroštátnemu orgánu.“

10. Článok 67 uvedeného nariadenia s názvom „Vydanie [EOD]“ v odseku 1 stanovuje:

„Orgán štátu pôvodu [vydávajúci orgán – neoficiálny preklad ] vydá [EOD] bezodkladne v súlade s postupom ustanoveným v tejto kapitole po tom, ako boli skutočnosti, ktoré sa majú osvedčiť, preukázané podľa rozhodného práva pre dedenie alebo iného práva rozhodného pre dané skutočnosti. Na tento účel použije tlačivo stanovené v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 81 ods. 2.

12. Článok 69 uvedeného nariadenia, nazvaný „Účinky [EOD]“, stanovuje:

„1. [EOD] má účinky vo všetkých členských štátoch bez potreby osobitného konania.

2. Platí domnienka, že [EOD] je dokladom o skutočnostiach, ktoré boli preukázané podľa rozhodného práva pre dedenie alebo podľa iného rozhodného práva pre konkrétne skutočnosti. O osobe, ktorá je v [EOD] uvedená ako dedič… platí domnienka, že má postavenie uvedené v [EOD] a/alebo práva alebo právomoci uvedené v [EOD], pričom tieto práva alebo právomoci podliehajú výlučne podmienkam a/alebo obmedzeniam uvedeným v [EOD].

3. Každá osoba, ktorá – konajúc na základe informácií osvedčených v [EOD] – zaplatí alebo odovzdá majetok osobe uvedenej v [EOD] ako oprávnenej prijať platbu alebo majetok, sa považuje za osobu, ktorá uskutočnila transakciu s osobou oprávnenou prijať platbu alebo majetok, a to s výnimkou prípadu, keď vedela alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti nevedela, že obsah [EOD] nezodpovedá skutočnosti.

4. Ak osoba, ktorá je v [EOD] uvedená ako osoba oprávnená nakladať s majetkom, ktorý je predmetom dedičstva, s takýmto majetkom naloží v prospech inej osoby, táto iná osoba, pokiaľ koná na základe informácií osvedčených v [EOD], sa považuje za osobu, ktorá uskutočnila transakciu s osobou oprávnenou nakladať s dotknutým majetkom, s výnimkou prípadu, keď vedela alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti nevedela, že obsah [EOD] nezodpovedá skutočnosti.

5. [EOD] predstavuje platný doklad na zápis práva k majetku, ktorý je predmetom dedičstva, do príslušného registra členského štátu bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 2 písm. k) a l).“

„Tlačivo, ktoré sa má použiť na [EOD] podľa článku 67 ods. 1 [nariadenia č. 650/2012], sa stanovuje v prílohe 5 ako tlačivo V [ďalej len ‚OED‘].“

15. Tlačivo [OED] obsahuje viacero príloh vrátane prílohy IV s názvom „Postavenie a práva dediča (dedičov)“.

16. Body 8 až 10 tejto prílohy IV stanovujú rubriky na uvedenie informácií, ktorých predmet je opísaný takto:

„8. Dedič má právo na tento dedičský podiel (uveďte):…

9. Majetok pridelený dedičovi, pre ktorý sa požaduje osvedčenie (spresnite, o aký majetok ide a uveďte príslušné identifikačné údaje)…:

10. Podmienky a obmedzenia týkajúce sa práv dediča (uveďte, či sú práva dediča obmedzené podľa rozhodného práva pre dedenie alebo na základe právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti):….“

20. Zákon č. 256/2013 Sb., o katastru nemovitostí (katastrální zákon) (zákon č. 256/2013 o katastri nehnuteľností; ďalej len „zákon o katastri nehnuteľností“), v § 8 písm. a) až h) stanovuje podrobné evidenčné údaje o nehnuteľnostiach, ktoré musia byť uvedené v dokumentoch tvoriacich základ pre zápis do katastra nehnuteľností a odlišujú sa v závislosti od toho, či sa zápis týka zastavaného alebo nezastavaného pozemku, budovy, ktorá nie je súčasťou pozemku, alebo budovy vo výstavbe, alebo budovy zapísanej v katastri nehnuteľností na základe iného zákona, prípadne pozemku evidovaného zjednodušeným postupom.

21. V súlade s § 17 ods. 2 písm. a) zákona o katastri nehnuteľností katastrálny úrad v registračnom konaní preskúma, či predložená úradná listina spĺňa požiadavky dokumentu pre zápis do katastra nehnuteľností.

22. Vyhláška č. 357/2013 Sb., o katastru nemovitostí (katastrální vyhláška) (vyhláška č. 357/2013 o katastri nehnuteľností; ďalej len „vyhláška o katastri nehnuteľností“), v § 69 ods. 6 stanovuje:

„Ak dokument vydaný za podmienok stanovených v priamo uplatniteľnom právnom predpise Európskej únie potvrdzujúcom univerzálnu sukcesiu neuvádza práva alebo nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zákonného dedenia, pretože to neumožňuje právny systém krajiny, v ktorej bol dokument vydaný, katastrálny úrad zapíše zmenu vlastníctva alebo iného vecného práva na základe tohto dokumentu a vyhlásenia zákonného dediča spolu s požiadavkami uvedenými v § 66 ods. 4 písm. a) až d) a f).“

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

26. Žalobcovia podali proti rozhodnutiu OLG dovolanie na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Domáhajú sa vydania EOD, v ktorom bude uvedené, že súčasťou dedičstva je nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza sa v Českej republike.

27. Vnútroštátny súd uvádza, že výklad ustanovenia článku 68 písm. l) nariadenia č. 650/2012 je nejasný. Časť nemeckej judikatúry a literatúry zastáva názor, že ak sa uplatňuje nemecké hmotné dedičské právo, špecifikácia predmetov dedičstva v EOD neprichádza do úvahy vzhľadom na zásadu univerzálnej sukcesie, ktorá je v ňom stanovená. Zástancovia opačného názoru poukazujú na účel EOD, ktorým je zjednodušenie dedičského konania v členských štátoch, čo svedčí v prospech zahrnutia takýchto informácií do tohto dokumentu.

28. Uvedený súd uvádza, že zo znenia článku 68 písm. l) nariadenia č. 650/2012 vyplýva, že k uvedeniu takejto informácie v EOD by malo dôjsť len v prípade prechodu časti dedičstva na dediča s vecnoprávnym účinkom. Zdôrazňuje však, že EOD by nebolo účinné, ak by neuvedenie takejto informácie viedlo k zamietnutiu zápisu z dôvodu, že nebola splnená požiadavka stanovená registrovým právom štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza.

29. Za týchto podmienok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa článok 68 písm. l) nariadenia č. 650/2012 vykladať v tom zmysle, že [EOD] musí obsahovať informácie, ktoré sa podľa vnútroštátneho práva štátu, v ktorom sa nachádza pozostalosť, vyžadujú na zápis dediča ako vlastníka do katastra nehnuteľností, pokiaľ ide o nehnuteľnosť, ktorá je súčasťou dedičstva a nachádza sa v inom členskom štáte, ako je štát vydávajúceho orgánu, ak dedič požiadal o uvedenie takýchto informácií v [EOD] na účely zápisu ako vlastníka do katastra nehnuteľností v štáte, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, a zápis do katastra nehnuteľností v štáte, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, sa podľa vnútroštátneho práva štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, môže v prípade, ak je [EOD] jediným dokumentom predloženým k zápisu, uskutočniť iba vtedy, ak [EOD] obsahuje tieto údaje?

32. Takáto situácia v prejednávanej veci nenastáva, pretože vnútroštátnym súdom je súd rozhodujúci o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti uzneseniu orgánu vydávajúceho EOD. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora pritom vyplýva, že súd, ktorý rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu súdu, ktorý nevykonáva súdnu funkciu, je súdom v zmysle článku 267 ZFEÚ.( 12 ) Vnútroštátny súd, ktorý vydal EOD, pritom nevykonáva súdnu funkciu, ale takúto funkciu vykonáva súd, ktorý prejednáva odvolanie podané proti rozhodnutiu, ktorým sa zamietla žiadosť o vydanie EOD. Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal vnútroštátny súd v prejednávanej veci, je teda prípustný.

B. O prejudiciálnych otázkach

36. EOD bolo teda koncipované ako nástroj umožňujúci dedičom( 14 ) ľahko preukázať svoje práva k majetku, ktorý je predmetom dedičstva a ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, vrátane zverejnenia ich práv v príslušných registroch, najmä v katastroch nehnuteľností.( 15 )

37. Ustanovenia nariadenia č. 650/2012 však nezaručujú účinnosť EOD v tomto poslednom bode v plnom rozsahu. Hoci podľa článku 69 ods. 5 uvedeného nariadenia je EOD platným dokladom na zápis práva k majetku, ktorý je predmetom dedičstva, do príslušného registra členského štátu, podlieha ustanoveniam článku 1 ods. 2 písm. k) a l) uvedeného nariadenia. Z posledných uvedených ustanovení pritom vyplýva, že akákoľvek otázka týkajúca sa zápisov práv k nehnuteľnostiam do registra je z jeho pôsobnosti vylúčená. V dôsledku toho, aj keď je EOD „platným dokladom na zápis“, to ešte neznamená, že zápis do registra na jeho základe sa musí vykonať nezávisle od podmienok zápisov stanovených právnym poriadkom dotknutého členského štátu.

38. Za týchto okolností vzniká otázka, ako zabezpečiť, aby EOD naplnilo účel, na ktorý bolo vydané, a plnilo funkciu dokumentu, ktorý slúži ako podklad pre zápis do registra, ak ustanovenia rozhodného práva štátu, v ktorom sa nachádza majetok, ktorý je predmetom dedičstva, stanovujú určité požiadavky na obsah dokladu, ktorý tvorí podklad pre zápis do katastra, a vydané EOD tieto podmienky nespĺňa.

39. V návrhoch, ktoré som predniesol vo veci Registrų centras, som navrhol pri výklade ustanovení nariadenia v časti týkajúcej sa informácií o majetku, ktorý je predmetom dedičstva, preskúmať, či v situácii, keď tieto informácie nie sú v záujme určenia právneho nástupcu po poručiteľovi nevyhnutné, ich neuvedenie v EOD skutočne bráni určiť zákonného dediča daného majetku. Ak to tak nie je, neexistuje dôvod na odmietnutie zápisu. Tento prístup by zabezpečil dosiahnutie cieľov nariadenia č. 650/2012 a splnenie funkcie EOD, pričom by zároveň umožnil vyhnúť sa viacerým praktickým ťažkostiam spojeným s prispôsobením obsahu EOD požiadavkám cudzieho registrového práva a s určením zloženia majetku, ktorý je predmetom dedičstva, ktoré právna úprava uplatňovaná orgánom vydávajúcim EOD nestanovuje.

2. Povaha EOD

43. Pri výklade ustanovení nariadenia č. 650/2012 a vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014 treba v rozsahu, v akom sa týkajú EOD, zohľadniť špecifickú povahu a charakter tohto nástroja.

44. Vzhľadom na článok 62 a článok 63 ods. 1 nariadenia č. 650/2012 je EOD listinou, ktorej hlavným účelom je potvrdiť postavenie a práva dedičov spravidla v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom bolo osvedčenie vydané.( 18 ) EOD je zároveň autonómnym nástrojom práva Únie, ktorého právny režim je vymedzený ustanoveniami kapitoly VI nariadenia č. 650/2012( 19 ) a spresnený ustanoveniami vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014. Uvedené ustanovenia definujú pravidlá vydávania EOD, jeho štruktúru a právne účinky.( 20 )

45. Harmonizácia právneho režimu EOD zvyšuje šance na dosiahnutie cieľov sledovaných týmto nástrojom tým, že eliminuje typické ťažkosti súvisiace s akceptovaním dokumentov vydaných v iných členských štátoch v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ustanovenia upravujúce fungovanie EOD v právnom styku vrátane jeho formy a štruktúry sú totiž všeobecne záväzné vo všetkých členských štátoch, ktoré uplatňujú nariadenie č. 650/2012.( 21 ) V tomto zmysle nie je EOD dokumentom iného členského štátu, ale dokumentom spoločným pre všetky členské štáty .

46. Napriek tomu nemožno predpokladať, že fungovanie EOD vydaného v inom členskom štáte je rovnako bezproblémové ako fungovanie dokumentov stanovených vnútroštátnym právom. Dôvodom je najmä nedostatočná harmonizácia dedičského práva na úrovni Únie. EOD totiž vo svojej hlavnej časti osvedčuje skutočnosti týkajúce sa právnych účinkov začatia dedičského konania, ktoré vyplývajú v prvom rade z ustanovení rozhodného práva pre dedenie, ktorým je právo členského štátu alebo tretieho štátu uvedené na základe ustanovení nariadenia č. 650/2012.

51. Po prvé toto nariadenie vymedzuje účinky EOD autonómnym spôsobom. Tieto účinky teda vznikajú nezávisle od účinkov príslušných vnútroštátnych dokumentov osvedčujúcich postavenie a práva dedičov. Článok 69 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 týmto spôsobom stanovuje domnienku, že dedič má práva a právomoci uvedené v EOD, bez akýchkoľvek podmienok alebo obmedzení, okrem tých, ktoré sú v ňom výslovne uvedené. Odseky 3 a 4 tohto článku stanovujú ochranu tretích osôb konajúcich v dobrej viere, ktoré uskutočnili právny úkon za účasti osôb uvedených v EOD, a to konkrétne osoby, ktorá poskytla plnenie k rukám osoby uvedenej v osvedčení o dedičstve, a osoby, ktorá nadobúda právo patriace do dedičstva od osoby oprávnenej podľa EOD. Odsek 5 tohto článku uvádza, že EOD predstavuje platný doklad na zápis práva k majetku, ktorý je predmetom dedičstva, do príslušného registra členského štátu bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 2 písm. k) a l) nariadenia č. 650/2012. Zároveň sa v odôvodnení 71 uvedeného nariadenia uvádza, že dôkazný účinok osvedčenia by sa nemal vzťahovať na prvky, ktoré nie sú upravené v tomto nariadení, ako je otázka, či určitý majetok patril zosnulému.

52. Po druhé EOD vyvoláva tieto účinky bez ohľadu na to, ako bol v žiadosti o jeho vydanie špecifikovaný jeho účel. Uvedený účel nie je známy iným subjektom, keďže tlačivo EOD neobsahuje žiadne informácie na túto tému.( 26 ) Vydané EOD teda funguje v rámci právneho styku a vyvoláva určité účinky v závislosti od jeho obsahu, bez ohľadu na svoj pôvodný účel.

53. Po tretie platnosť EOD nie je časovo obmedzená. Článok 70 ods. 3 nariadenia č. 650/2012 stanovuje šesťmesačnú dobu platnosti iba pre odpisy EOD a nie pre samotné EOD. Ako vyplýva z článku 70 ods. 1 v súvislosti s odôvodnením 72 uvedeného nariadenia, samotné EOD uchováva vydávajúci orgán.( 27 )

57. Hľadisko právnej istoty v právnom styku si v tejto súvislosti vyžaduje obzvlášť veľkú obozretnosť pri vydávaní usmernení pre orgány vydávajúce EOD, pokiaľ ide o spôsob jeho vyhotovenia a uvádzania rôznych informácií v tomto doklade. Vzhľadom na potenciálne široké spektrum použitia daného EOD a riziko nesprávneho výkladu informácií, ktoré sú v ňom uvedené, sa domnievam, že EOD by malo byť v prvom rade spoľahlivým a komplexným zdrojom informácií o postavení a právach dedičov, ktoré sú stanovené rozhodným právom pre dedenie určeným ustanoveniami nariadenia. Rozsah informácií, ktoré sú v ňom uvedené, musí byť obmedzený na prvky požadované znením nariadenia a relevantné z hľadiska účinkov, ktoré EOD vyvoláva v súlade s článkom 69 nariadenia č. 650/2012. EOD by však nemalo zahŕňať informácie, ktoré nie sú potrebné na to, aby mohli právne subjekty určiť rozsah práv a povinností dedičov. Nemalo by obsahovať ani informácie, ktorých osvedčenie nepatrí do právomoci vydávajúceho orgánu a ktorých zahrnutie do EOD by mohlo vyvolať mylný dojem, že boli úradne osvedčené skutočnosti, ktoré EOD nemá osvedčovať. V žiadnom prípade by jeho obsah nemal byť určený požiadavkami stanovenými právnymi predpismi členských štátov pre príslušné vnútroštátne dokumenty.

3. O (neexistencii) povinnosti zahrnúť do EOD informácie o majetku, ktorý je predmetom dedičstva v prípade univerzálnej sukcesie

58. S cieľom preskúmať otázku povinnosti zahrnúť do EOD informácie o zdedenom majetku sa budem zaoberať ustanoveniami vymedzujúcimi obsah EOD, rozsahom právomoci vydávajúceho orgánu a priebehom jeho vydania. Následne preskúmam, či výsledky analýzy týchto ustanovení umožňujú dosiahnuť ciele nariadenia a plnenie funkcie EOD. Napokon navrhnem odpoveď na prejudiciálne otázky.

62. Možno teda ustanovenia nariadenia č. 650/2012 vykladať v tom zmysle, že ukladajú povinnosť uvádzať v EOD majetok, ktorý je predmetom dedičstva, a v akých prípadoch?

63. Identifikáciu dedeného majetku v EOD predovšetkým stanovuje článok 63 nariadenia č. 650/2012, ktorý sa týka účelu vydania EOD. V súlade s jeho odsekom 2 písm. b) možno EOD využívať „najmä“ na preukázanie „pridelenia konkrétneho majetku, ktorý je súčasťou dedičstva, dedičovi/dedičom… uvedeným v osvedčení“.

64. Medzi jazykovými verziami tohto ustanovenia neexistujú žiadne významné rozdiely.( 29 ) Vyplýva z neho, že predmetom špecifikácie v EOD má byť konkrétny majetok, ktorý bol predmetom „pridelenia“( 30 ). Hoci je náročné vykladať tento posledný uvedený pojem jednoznačne, zdá sa, že naznačuje existenciu konkrétneho dôvodu pre prevod práva ku konkrétnemu majetku, ktorý je predmetom dedičstva, na dediča.

65. Okrem toho možnosť špecifikovať v EOD majetok, ktorý je predmetom dedičstva, priamo vyplýva z článku 68 nariadenia č. 650/2012, ktorý vymedzuje obsah EOD. Podľa písmena l) tohto článku v EOD môže byť uvedený „dedičský podiel, ktorý pripadá na každého z dedičov, a prípadne zoznam práv a/alebo majetku pre každého dediča“.

66. Toto ustanovenie teda nepoužíva na vymedzenie práva dediča k majetku, ktorý je predmetom dedičstva, rovnaký pojem ako článok 63 ods. 2 písm. b) toho istého nariadenia. Tento terminologický rozdiel sa vyskytuje vo viacerých jeho jazykových verziách. Okrem toho sa v ňom nespomína iba majetok, ale aj práva. Z toho možno vyvodiť jediný záver, že rozsah informácií, ktoré sa majú uvádzať v EOD v súlade s článkom 68 písm. l) na konci uvedeného nariadenia, je širší ako rozsah informácií uvedených v jeho článku 63 ods. 2 písm. b).( 31 )

72. Toto stanovisko zastávajú v prejednávanej veci aj španielska a česká vláda, ako aj Komisia. Argumentujú najmä tým, že výraz „prípadne“ použitý v článku 68 písm. l) nariadenia č. 650/2012 odkazuje na účel vydania EOD v zmysle článku 63 tohto nariadenia. To by znamenalo, že ak je cieľom vydania EOD zápis práva dediča do katastra nehnuteľností v členskom štáte a podmienkou zápisu je uviesť v EOD majetok, ktorý je predmetom dedičstva, potom nastáva situácia, ktorá odôvodňuje uvedenie nehnuteľného majetku v EOD. Inými slovami, výraz „prípadne“ je potrebné vykladať tak, že znamená „ak to odôvodňuje účel vydania EOD“.

73. Podľa môjho názoru systematický výklad článku 68 nariadenia č. 650/2012 nedáva priestor na súhlas s týmto argumentom. Už z prvého odseku tohto článku totiž vyplýva, že EOD obsahuje určité informácie, vrátane informácií uvedených v písmene l), ak sa to požaduje na účely, na ktoré sa osvedčenie vydáva . Ak by sa slovný výraz „prípadne“ uvedený v článku 68 písm. l) nariadenia č. 650/2012 vykladal tak, že znamená „ak to odôvodňuje účel vydania EOD“, výhrada „prípadne“ by bola nadbytočná. Vzhľadom na to, že bola použitá takáto dodatočná výhrada, bolo to pravdepodobne preto, aby sa naznačilo, že tento údaj sa bude uvádzať v prípade určitých konkrétnych okolností, ktoré to odôvodňujú.

74. Aké konkrétne okolnosti sa teda skrývajú za slovom „prípadne“?

75. Treba podotknúť, že článok 68 písm. l) nariadenia č. 650/2012 v prvom rade stanovuje uvedenie informácií o dedičskom podiele každého dediča a až v druhom rade „prípadne“ zoznam práv alebo majetku pre každého dediča. Treba zdôrazniť, že normotvorca Únie prijal jasnú štruktúru pre uvádzanie informácií obsiahnutých v EOD v pätnástich po sebe idúcich bodoch, pričom každý z týchto bodov je venovaný inému druhu informácií. Keďže ten istý bod sa týka podielu dedičov na pozostalosti, a prípadne majetku, ktorý im na základe ich dedičského podielu prináleží, je potrebné vychádzať z toho, že v oboch prípadoch ide o určenie všetkých dedičských práv uplatnením pravidiel rovnakej povahy, teda pravidiel, ktoré určujú rozsah práv dedičov k dedičstvu.

78. Z výkladu navrhovaného Komisiou, španielskou vládou a českou vládou vyplýva, že článok 68 písm. l) nariadenia č. 650/2012 sa v prvej časti zaoberá dedičskými podielmi dedičov a v druhej časti majetkom patriacim do dedičstva. V takomto prípade by išlo o informácie úplne inej povahy: prvá by sa týkala rozsahu práv poručiteľa, ako ho určuje rozhodné právo pre dedenie; druhá by sa týkala zloženia majetku a bola výsledkom rozhodnutí prijatých v zásade na základe vecného práva. Vzhľadom na odlišnú povahu informácií by bolo dôvodné očakávať, že ak by bol zámer normotvorcu Únie takýto, pri dôslednom vymenúvaní jednotlivých po sebe nasledujúcich kategórií informácií, ktoré majú byť uvedené v EOD, by stanovil samostatný bod týkajúci sa uvedenia predmetov dedičstva.

79. O takejto nekoherentnosti a nekonzistentnosti zo strany normotvorcu Únie však nemožno hovoriť, ak sa vychádza z toho, ako to navrhujem vyššie, že výraz „prípadne“ odkazuje na existenciu osobitných pravidiel upravujúcich dedenie určitého majetku, ktorý je predmetom dedičstva, a nie na všetky práva a povinnosti poručiteľa. Tento výklad tiež umožňuje pochopiť dôvody, pre ktoré viaceré jazykové verzie používajú v článku 68 písm. l) nariadenia č. 650/2012 pojmy naznačujúce potrebu osobitného titulu pre každého dediča k určitému majetku, ktorý je predmetom dedičstva.

80. Obsah prílohy IV k tlačivu EOD nie je v rozpore s týmto výkladom. Obsah týchto bodov samozrejme nemôže byť rozhodujúci pre výklad nariadenia č. 650/2012, keďže tlačivo EOD bolo prijaté vykonávacím nariadením Komisie, teda aktom nižšej právnej sily než nariadenie. Obsah vykonávacieho nariadenia teda vychádza z konkrétneho výkladu ustanovení nariadenia č. 650/2012 touto inštitúciou. Napriek tomu je potrebné poznamenať, že príloha IV k tlačivu EOD obsahuje samostatnú rubriku na uvedenie dedičského podielu (bod 8) a samostatnú rubriku na poskytnutie informácií o pridelenom majetku (bod 9). Vyplnenie ani jedného z týchto dvoch bodov nie je povinné.( 38 ) Svedčí to o zohľadňovaní skutočnosti, že rozsah práv dediča na dedičstvo možno určiť rôznymi spôsobmi.

85. Vzhľadom na vyššie uvedené by sa podľa môjho názoru malo predpokladať, že uvedenie informácií o majetku, ktorý je predmetom dedičstva, patrí do právomoci orgánu vydávajúceho EOD, ak je to potrebné vzhľadom na ustanovenia rozhodného práva pre celé dedičstvo. Rozsah tohto práva je stanovený v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 650/2012. Z článku 23 ods. 2 písm. e) nariadenia č. 650/2012 vyplýva, že právo stanovené podľa článkov 21 a 22 tohto nariadenia určuje prevod majetku, práv a povinností, ktoré sú súčasťou dedičstva, na dedičov a prípadne odkazovníkov, vrátane podmienok a účinkov prijatia alebo odmietnutia dedičstva či odkazu. Z tohto ustanovenia však nevyplýva, že rozhodné právo pre celé dedičstvo je uplatniteľné na otázky zisťovania, či určitý predmet patrí do majetku poručiteľa.

88. Situácia je odlišná v prípade singulárnej sukcesie, kde je to potrebné na určenie predmetu dedičstva. Bez presnej identifikácie majetku, ktorý je predmetom zákonného dedičstva, nie je možné určiť rozsah nároku dediča nadobudnutého dedením.

c) Ustanovenia upravujúce postup vydávania EOD

89. Analýza ustanovení nariadenia č. 650/2012, ktoré určujú priebeh konania o vydaní EOD, tiež svedčí v prospech záveru, že z ustanovení tohto nariadenia nevyplýva, že v prípade univerzálnej sukcesie by sa v EOD mal uviesť majetok, ktorý je predmetom dedičstva.

90. Toto konanie sa riadi článkom 66 nariadenia č. 650/2012. Ide o konanie na základe žiadosti a úlohou vydávajúceho orgánu je overiť informácie a vyhlásenia poskytnuté žiadateľom, ako aj dokumenty a iné dôkazy. Tento článok dvakrát (v odseku 1 druhej vete a v odseku 3) podmieňuje právomoci vydávajúceho orgánu (preverovať ex offo a žiadať o vyhlásenia pod prísahou) rozsahom právomocí stanovených vo vnútroštátnom práve.

91. Postup vydávania EOD preto nie je v plnom rozsahu harmonizovaný. Ak vnútroštátne právo nestanovuje konanie ex offo , ani možnosť podávať prísažné vyhlásenia, pokiaľ ide o určenie, či ide o majetok, ktorý je predmetom dedičstva, znamená to, že vydávajúci orgán môže overiť iba tvrdenia žiadateľa a dokumenty, ktoré predložil. V takejto situácii, ak sa žiadateľ domáha potvrdenia dedičských práv k majetku, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte a je predmetom univerzálnej sukcesie, úloha vydávajúceho orgánu spočíva v analýze dokumentov predložených žiadateľom.

94. Po druhé je takýto postup časovo náročný a nákladný, pretože si to vyžaduje zistenia na základe cudzieho práva a dokumentov, získanie odpisov, a v prípade potreby overenie dokumentov, neraz ich preklad do úradného jazyka orgánu vydávajúceho EOD. Vydávajúci orgán by najprv musel rozhodnúť, či sú dokumenty predložené na overenie autentické a preukazujú, že majetok patrí do dedičstva. To si vyžaduje analýzu cudzích právnych predpisov a prípadne konzultáciu s orgánmi iného členského štátu.( 40 ) V druhom prípade je potrebné počítať s tým, že budú potrebné preklady do úradného jazyka iného členského štátu. Okrem toho, aby vydávajúci orgán mohol toto posúdenie vykonať, žiadateľ by musel znášať náklady na získanie kópií príslušných dokumentov v členskom štáte, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, a ak sú vyhotovené v inom jazyku ako v úradnom jazyku vydávajúceho orgánu, náklady na ich preklad do tohto jazyka a následný preklad odpisu EOD do úradného jazyka členského štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza.

97. V prvom rade by som chcel poukázať na to, že nie vo všetkých členských štátoch právna úprava registrového práva podmieňuje zápis práv dediča do registra, v ktorom je dedený nehnuteľný majetok zapísaný, uvedením nehnuteľného majetku v EOD.( 42 ) Navrhovaný výklad nemení nič, pokiaľ ide o účinnosť EOD v týchto krajinách.

98. Po druhé by som chcel poukázať na to, že z rozsudku Registrų centras vyplýva, že neuvedenie informácií o nehnuteľnosti v EOD nespochybňuje jeho platnosť ako takého vo vzťahu k iným okolnostiam, ktoré osvedčuje, ako je napríklad postavenie dediča,( 43 ) a z odôvodnenia 18 nariadenia č. 650/2012 vyplýva, že by malo byť možné doplniť informácie požadované ustanoveniami registrového práva poskytnutím dodatočných informácií alebo dokumentov zo strany dedičov. Český zákonodarca sa riadil usmerneniami uvedeného odôvodnenia a stanovil možnosť, aby dedičia predložili dodatočné vyhlásenie a doplnili informácie, ktorých neuvedenie v EOD neumožňuje zápis len na základe tohto vyhlásenia.( 44 )

99. Navrhovaný výklad preto nepredpokladá neúčinnosť EOD ako dokumentu, ktorý tvorí základ pre zápis do registra. Mal by však prispieť k zvýšeniu bezpečnosti právnych úkonov.

100. Po prvé tento výklad potvrdzuje obmedzenia právomoci orgánu vydávajúceho EOD ako orgánu príslušného na osvedčovanie okolností vyplývajúcich z rozhodného práva pre dedenie, ktoré sú relevantné z hľadiska účinkov EOD uvedených v článku 69 nariadenia č. 650/2012. Zahrnutie informácií o majetku, ktorý je predmetom dedičstva, do EOD v prípade univerzálnej sukcesie však môže viesť k mylnému presvedčeniu osôb, ktorým bude EOD predložený, že predstavuje aj úradné osvedčenie o zahrnutí konkrétneho majetku do dedičstva, čo EOD neosvedčuje.( 45 )

103. V tejto súvislosti poznamenávam, že v prípade prevodu majetku univerzálnou sukcesiou na viac ako jednu osobu musí informácia o zdedenom majetku zahŕňať v bode 10 prílohy IV k tlačivu EOD presné informácie o obmedzeniach pri nakladaní s podielmi na tomto majetku. Z článku 69 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 totiž vyplýva domnienka, že dedičovi prislúchajú práva a oprávnenia uvedené v EOD bez akejkoľvek podmienky alebo obmedzenia okrem tých, ktoré sú v ňom výslovne uvedené. V prípade univerzálnej sukcesie sú však práva spoludedičov nakladať s podielmi na majetku, ktorý je predmetom dedičstva, pred vyporiadaním dedičstva často obmedzené.( 46 ) V takom prípade by sa do EOD mali paralelne s informáciami o predmete dedičstva alebo podiele na tomto majetku zahrnúť aj informácie o obmedzení možnosti nakladať s ním, ktoré vyplýva z rozhodného práva pre dedenie. V opačnom prípade by bolo EOD zavádzajúce, pokiaľ ide o rozsah oprávnení dediča vyplývajúcich z tohto práva.

e) Odpoveď na otázky

104. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa domnievam, že článok 68 písm. 1) nariadenia č. 650/2012 by sa mal vykladať v tom zmysle, že v prípade dedenia univerzálnou sukcesiou orgán vydávajúci EOD nie je povinný na žiadosť navrhovateľa uviesť v ňom informácie o nehnuteľnosti, ktorá je súčasťou dedičstva a nachádza sa v inom členskom štáte. To platí nezávisle od požiadaviek registrového práva členského štátu, v ktorom sa dedená nehnuteľnosť nachádza, stanovených pre dokumenty slúžiace ako podklad pre zápis do katastra nehnuteľností.

4. O možnosti prijať výklad odlišný od navrhovaného výkladu

109. V takejto situácii by sa mala tretia otázka vnútroštátneho súdu preskúmať samostatne.

110. Táto otázka vychádza z predpokladu, že v prejednávanej veci je zápis dedičov do katastra nehnuteľností Českej republiky na základe EOD, ktoré neobsahuje informáciu o zdedenej nehnuteľnosti, možný podľa § 69 ods. 6 nariadenia o katastre nehnuteľností. Na prvý pohľad toto ustanovenie umožňuje doplniť EOD, ktoré neobsahuje všetky požadované informácie o zdedenej nehnuteľnosti, predložením vyhlásenia obsahujúceho tieto informácie. To vyvoláva otázku, či aj v takejto situácii je potrebné zahrnúť do EOD informácie o zdedení nehnuteľnosti.

111. Z písomných pripomienok žalobcov vo veci samej a Komisie vyplýva, že tento predpoklad je nesprávny. Tvrdia, že v prejednávanej veci by žalobcovia vo veci samej nemohli využiť možnosť stanovenú v uvedenom ustanovení, keďže sú následnými právnymi nástupcami poručiteľa zapísaného v katastri nehnuteľností a vyhlásenie stanovené v tomto článku môže urobiť len jeho priamy právny nástupca, teda jeho zosnulá manželka.

112. Neexistujú žiadne dôvody ani možnosti pre spochybnenie týchto tvrdení. Keďže v prejednávanej veci nie je možné zapísať práva dedičov do registra podľa § 69 ods. 6 nariadenia o katastri nehnuteľností, otázka vychádzajúca z predpokladu, že to možné je, je hypotetická, a preto neprípustná.( 50 )

113. Pre prípad, že by sa Súdny dvor s týmto názorom nestotožnil, stručne túto otázku preskúmam.

114. Z článku 68 nariadenia č. 650/2012 vyplýva, že jednotlivé informácie sú v EOD uvedené v rozsahu, v akom sú potrebné na účely jeho vydania. Na tomto základe možno argumentovať, že vzhľadom na to, že zahrnutie informácií o nehnuteľnosti do EOD na účely zápisu práv dediča do katastra nehnuteľností nie je potrebné, pretože tento zápis možno vykonať po predložení dodatočného vyhlásenia, je možné odmietnuť zahrnutie tejto informácie do EOD, pretože nie je na účely jeho vydania potrebná.

V. Návrh

118. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú, druhú a tretiu prejudiciálnu otázku, ktoré položil Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), takto:

Článok 68 písm. l) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve

sa má vykladať v tom zmysle, že:

orgán vydávajúci európske osvedčenie o dedičstve nie je povinný na žiadosť navrhovateľa uvádzať v ňom informácie o nehnuteľnom majetku, ktorý je súčasťou dedičstva a nachádza sa v inom členskom štáte, v prípade prevodu majetku univerzálnou sukcesiou. To platí bez ohľadu na požiadavky registrového práva členského štátu, v ktorom sa nachádza dedený majetok, stanovené pre dokumenty, ktoré tvoria základ pre zápis do katastra nehnuteľností.

1 Jazyk prednesu: poľština.

7 Vykonávacie nariadenie Komisie z 9. decembra 2014, ktorým sa stanovujú tlačivá uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (Ú. v. EÚ L 359, 2014, s. 30).

8 Francúzske znenie poznámky pod čiarou 13 túto vetu neobsahuje.

9 Návrh na začatie prejudiciálneho konania túto skutočnosť neuvádza, ale vzhľadom na absenciu informácie predpokladám, že vnútroštátne súdy dospeli k záveru, že závet s takýmto obsahom je v súlade s dedičským právom.

10 Rozsudok z 23. januára 2025 (C‑187/23, EU:C:2025:34).

11 Rozsudok z 23. januára 2025, Albausy (C‑187/23, EU:C:2025:34, body 66, 67).

12 Pozri najmä rozsudok zo 16. decembra 2008, Cartesio (C‑210/06, EU:C:2008:723, body 57 až 59 a 63).

19 Rozsudok Registrų centras (bod 40 a citovaná judikatúra).

20 To nevylučuje prijatie vnútroštátnych predpisov upravujúcich určité otázky, ktoré právo Únie neupravuje.

21 Pripomínam, že Írsko a Dánsko neuplatňujú nariadenie č. 650/2012 (pozri odôvodnenia 82 a 83 nariadenia). V ďalšej časti týchto návrhov budem v záujme zjednodušenia odkazovať na územnú pôsobnosť nariadenia č. 650/2012, zmienim sa o Únii a členských štátoch Únie, pričom budem mať na mysli tie členské štáty, ktoré uplatňujú nariadenie č. 650/2012.

22 Rozsudok zo 17. januára 2019, Brisch (C‑102/18, EU:C:2019:34, bod 30).

23 Pozri napríklad rozsudok z 1. marca 2018, Mahnkopf (C‑558/16, EU:C:2018:138, body 38 až 44), o spôsobe uvádzania informácií o dedičskom podiele pozostalého manžela v EOD na základe § 1371 ods. 1 BGB, ktorý je obsiahnutý v právnej úprave týkajúcej sa majetkových režimov manželov.

24 Článok 20 nariadenia č. 650/2012 stanovuje, že právo určené týmto nariadením sa uplatňuje bez ohľadu na to, či je právnym poriadkom členského štátu.

31 To však nevyhnutne neznamená rozpor medzi týmito dvoma ustanoveniami. Zoznam cieľov EOD uvedený v článku 63 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 nie je taxatívny, ako naznačuje aj použitie slova „najmä“ v prvej časti tohto ustanovenia (pozri bod 63 vyššie).

32 Pozri napríklad jazykové verzie: španielsku („a cada heredero determinado“), nemeckú („einem bestimmten Erben“), anglickú („for any given heir“), francúzsku („à un héritier déterminé“), taliansku („a ogni erede“) a portugalskú („um determinado herdeiro“).

33 Pozri MARGOŃSKI, M.: Europejskie poświadczenie spadkowe . Warszawa: Wolters Kluwer, 2022, s. 429.

34 Pozri BONOMI, A., WAUTELET, P.: Článok 68. Contenu du certificat. In: Ledroiteuropéen des successions. 2. ed, Bruxelles: Bruylant, 2016, s. 861; BUDZIKIEWICZ, Ch.: Contents of the Certificate. In: CALVO CARAVACA, A.-L., DAVÌ, A., MANSEL, H.-P. (eds.): The EU SuccessionRegulation: A Commentary. Cambridge: Cambridge University Press, 2016, s. 763; SEMELOVÁ, M.: Praktische Probleme mit dem (deutschen) Europäischen Nachlasszeugnis in der Tschechischen Republik. In: Zeitschrift für das Privatrecht der Europäischen Union (GPR), 2018, č. 4, s. 201.

35 Poľské dedičské právo v minulosti stanovovalo osobitné pravidlá pre dedenie poľnohospodárskych podnikov. V praxi mnohých súdov rozhodnutie, ktoré osvedčovalo účinky dedičstva, obsahovalo samostatné rozhodnutie o dedičstve majetku a samostatné rozhodnutie o dedičstve poľnohospodárskeho podniku.

36 To sa nevzťahuje najmä na damnačné odkazy. V tomto prípade bude prevod majetku, ktorý je predmetom dedičstva, na daného dediča, ktorý je tiež odkazovníkom, len výsledkom dispozičného úkonu, a nie začatia dedičského konania.

40 V tejto súvislosti by som chcel poukázať na to, že vnútroštátne katastre nehnuteľností môžu fungovať podľa rôznych pravidiel a údaje v nich obsiahnuté môžu mať rôznu dôkaznú hodnotu. Okrem systému katastra nehnuteľností, ktorý obsahuje údaje o právnych nárokoch na nehnuteľnosti a funguje napríklad v Nemecku, Rakúsku a Poľsku, v niektorých štátoch, ako sú napríklad Francúzsko, Belgicko a Portugalsko, existujú systémy na registráciu právnych dokumentov týkajúcich sa nehnuteľností, ktoré obsahujú súbor všetkých dokumentov o danej nehnuteľnosti bez informácií o jej súčasnom právnom stave, z ktorej vyplýva vznik určitých domnienok (zásada dobrej viery v zápis). V prípade takýchto registrov nemusí byť zrejmé, aký je aktuálny právny stav nehnuteľnosti (MARTÌNEZ VELENCOSO, L. M.: The land register in European law: A Comparative and Economic Analysis. In: MARTÌNEZ VELENCOSO, L. M., BAILEY, S., PRADI, A. (eds.): Transfer of immovables in European private law . The common core of European private law . Cambridge: Cambridge University Press, 2017, s. 11.

41 K podobným požiadavkám iných subjektov, pozri tiež MARGOŃSKI, M.: c. d., 2022, s. 428. Autor opisuje skúsenosti poľského notára povereného zmenou vydaného EOD, ktoré obsahovalo informácie o dvoch bankových účtoch poručiteľa vedených v banke v Luxemburgu, po tom, čo bola zistená predtým neznáma skutočnosť, že poručiteľ si v tej istej banke otvoril aj termínovaný vklad.

42 Okrem Nemecka sa takýto problém nevyskytuje ani v Poľsku. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci tiež vyplýva, že Oberster Gerichtshof der Republik Österreich (Najvyšší súd Rakúskej republiky) vo svojom uznesení z 15. mája 2018 (5 Ob 35/18k, ZEV 2019, 353, bod 26) rozhodol, že v EOD nie je potrebné identifikovať majetok, ktorý je predmetom dedičstva.

49 Rozsudok Registrų centras (bod 51).

50 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2025, Elektrorazpredelitelni mreži Zapad (C‑310/24, EU:C:2025:406, bod 44).