C-906/24

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

TAMARA ĆAPETA

prednesené 30. apríla 2026( 1 )

Vec C ‑ 906/24 [Sirto] ( i )

A,

vedľajší účastník konania:

Maahanmuuttovirasto

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd, Fínsko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Občianstvo Únie – Právo na slobodu pohybu a pobytu na území členských štátov – Rešpektovanie súkromného a rodinného života – Odsun občana Únie z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti – Dôsledky odvodeného práva pobytu detí, ktoré navštevujú školu a materskú školu v hostiteľskom členskom štáte, a manželky, ktorá ich má skutočne v starostlivosti “

I. Úvod

1. Na základe smernice o občianstve( 2 ) majú rodinní príslušníci mobilného pracovníka EÚ odvodené právo pobytu v hostiteľskom členskom štáte, a to na základe práva pobytu tohto pracovníka.

7. C, D a E – narodení v rokoch 2011, 2013 a 2015 – sú moldavskými štátnymi príslušníkmi a navštevujú školu vo Fínsku.

8. F sa narodil v roku 2019 a je rumunským štátnym príslušníkom. Pre F bola 10. mája 2021 podaná žiadosť o registráciu práva pobytu ako občana EÚ. G sa narodil v roku 2022 a je moldavským štátnym príslušníkom. F aj G navštevujú materskú školu.

9. V rokoch 2019 až 2022 bol A vo Fínsku odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní siedmich mesiacov za krádež s priťažujúcimi okolnosťami a na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov za krádež a dostal niekoľko peňažných trestov za krádež a pokus o krádež v dvoch prípadoch, za nedbanlivostné prechovávanie odcudzeného majetku na účely predaja, za ohrozenie bezpečnosti cestnej premávky a za držbu predmetu alebo látky, ktoré môžu spôsobiť škodu iným osobám. Takisto je podozrivý zo spáchania krádeže v roku 2020 a z pokusu o krádež v roku 2022 a nezákonného ohrozovania v roku 2022.

10. Dňa 22. novembra 2022 Maahanmuuttovirasto (Imigračný úrad, Fínsko) nariadil vyhostenie A do Rumunska a zakázal mu vstup do Fínska na tri roky. Podľa tohto rozhodnutia bolo jeho vyhostenie nariadené z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti vzhľadom na povahu a opakovanie jeho trestnej činnosti uvádzanej v predchádzajúcom bode.

11. Rozhodnutím z 24. novembra 2022 fínsky imigračný úrad rozhodol o vyhostení B spolu s jej deťmi C, D, E a G do ich krajiny pôvodu, Moldavska, na základe toho, že ich garant, A, už nespĺňal podmienky na právo pobytu. V ten istý deň a z podobných dôvodov fínsky imigračný úrad oznámil, že nezaregistruje právo pobytu F, a zároveň nariadil jeho vyhostenie do jeho krajiny pôvodu, Rumunska.

16. Predkladajúci vnútroštátny súd sa v prvom rade pýta, či sa majú článok 12 ods. 3 smernice o občianstve a/alebo článok 10 nariadenia o pracovníkoch vykladať v tom zmysle, že oprávňujú deti, ktoré vo Fínsku navštevujú buď základnú školu alebo materskú školu, a ich matku, ktorá ich má v starostlivosti, na zachovanie práva pobytu vo Fínsku. Okrem toho uvedený súd chce vedieť, či a do akej miery skutočnosť, že ich otcovi, z ktorého postavenia mobilného pracovníka si pôvodne odvodzovali svoje právo pobytu, bolo nariadené opustiť hostiteľský členský štát z dôvodu, že predstavuje hrozbu pre verejný poriadok a verejnú bezpečnosť, ovplyvňuje prípadné samostatné právo pobytu detí.

17. V prípade, že rodinným príslušníkom A zostalo ich právo pobytu, vzniká ďalšia otázka, či to môže vyvolať potrebu preskúmania rozhodnutia o vyhostení. Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu si posledná uvedená otázka vyžaduje výklad článku 28 ods. 1 smernice o občianstve v spojení s článkom 7 a článkom 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ktoré chránia súkromný a rodinný život a práva dieťaťa.

18. Vzhľadom na tieto úvahy Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa článok 12 ods. 3 [smernice o občianstve] vykladať v tom zmysle, že deti občana Únie, ktoré sú zapísané na základnej škole nachádzajúcej sa v hostiteľskom členskom štáte, a rodič, ktorý v skutočnosti má deti v starostlivosti, nestrácajú svoje právo pobytu pred ukončením štúdia detí, ak bolo voči dotknutému občanovi Únie vydané rozhodnutie o vyhostení na základe ohrozenia verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ale toto rozhodnutie o vyhostení nie je právoplatné ani nebolo vykonané vyhostenie a dotknutý občan Únie sa naďalej zdržiava v hostiteľskom členskom štáte?

20. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 4. februára 2026, predniesli svoje ústne pripomienky odvolatelia vo veci samej, fínska vláda a Komisia.

III. Analýza

21. Na to, aby sudcovia mohli správne uplatňovať právo EÚ v oblasti občianstva, musia mať určitý stupeň zručností v oblasti kombinatoriky. Prejednávaná vec je toho jasným dôkazom.

22. Predkladajúci vnútroštátny súd v podstate čelí dvom rôznym, ale navzájom prepojeným otázkam. Po prvé, či a na akom základe si môžu rôzne kategórie rodinných príslušníkov [ako sú manželia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín (ŠPTK), a deti, z ktorých niektoré sú občanmi EÚ a niektoré sú ŠPTK] zachovať právo pobytu v hostiteľskom členskom štáte, ak je toto právo odvodené od práva pracovníka, ktorý je občanom EÚ, na pobyt v tomto štáte, aj keď príslušné orgány medzitým vydali príkaz na vyhostenie tejto osoby z dôvodu, že predstavuje hrozbu pre verejný poriadok a verejnú bezpečnosť (aj keď tento príkaz na vyhostenie ešte nebol vykonaný). Po druhé, akým spôsobom by prípadné zachovanie práva na pobyt týchto rodinných príslušníkov ovplyvnilo (zatiaľ nevykonané) rozhodnutie o vyhostení uvedenej osoby.

23. Prvé dve otázky predkladajúceho vnútroštátneho súdu sa týkajú prvého právneho aspektu opísaného vyššie; budem sa nimi zaoberať v časti A. V časti B sa potom budem venovať tretej položenej otázke, ktorá sa týka druhého právneho aspektu opísaného vyššie.

A. O prvej a druhej otázke

29. Naproti tomu článok 12 ods. 3 smernice o občianstve Súdny dvor zatiaľ nevykladal. V oddiele 2 týchto návrhov navrhnem, aby Súdny dvor aj toto ustanovenie vykladal ako potenciálne relevantné v prejednávanej veci.

1. Právo pobytu na základe článku 1 0 nariadenia o pracovníkoch

30. Svojou druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 nariadenia o pracovníkoch vykladať v tom zmysle, že deti občana Únie, ktoré sú zapísané na základnej škole v hostiteľskom členskom štáte, ich rodič, ktorý v skutočnosti má tieto deti v starostlivosti, ako aj ich súrodenci, ktorí navštevujú materskú školu, majú právo pobytu až do ukončenia štúdia týchto detí, aj keď voči občanovi Únie, od ktorého sa pôvodne ich právo pobytu odvodzovalo, bol vydaný príkaz na vyhostenie z hostiteľského členského štátu.

31. Pokiaľ ide o maloleté osoby, Súdny dvor zistil, že článkom 10 nariadenia o pracovníkoch sa môže udeliť samostatné právo pobytu deťom bývalého mobilného pracovníka EÚ.( 5 )

32. V rozsudku Jobcenter Krefeld Súdny dvor rozhodol, že deti bývalého migrujúceho pracovníka, ktorý je občanom EÚ, ktoré začali školskú dochádzku v hostiteľskom členskom štáte, majú na základe práva na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o prístup ku vzdelaniu, samostatné právo pobytu, ak chcú v hostiteľskom členskom štáte pokračovať vo všeobecnom vzdelávaní.( 6 )

33. Čo to znamená na účely prejednávanej veci?

40. Fínska vláda naopak zastáva názor, že článok 10 nariadenia o pracovníkoch nezahŕňa právo na budúce vzdelanie, z ktorého by bolo možné odvodiť právo pobytu pre každé dieťa s pobytom na území členského štátu.

41. Pri overení, či sa má článok 10 nariadenia o pracovníkoch vykladať tak, že priznáva F a G samostatné právo pobytu, aj keď vo Fínsku ešte nezačali chodiť do školy, treba mať na pamäti, že existencia samostatného práva maloletých osôb pokračovať v pobyte v hostiteľskom členskom štáte zrejme vyplýva z úvahy, že deti mobilných pracovníkov by mali mať možnosť úspešne dokončiť vzdelávanie, ktoré začali.( 11 )

42. Súhlasím preto s fínskou vládou, že článok 10 nariadenia o pracovníkoch nemožno chápať ako priznanie práva na vzdelanie; dáva len deťom, ktoré už v hostiteľskom členskom štáte začali chodiť do školy, nárok na to, aby v tom pokračovali, aj keď ich rodič stratí samostatné právo pobytu, ktoré predtým požíval ako pracovník, ktorý je občanom Únie.

43. Keďže deti F a G sú v predškolskom veku, nezdá sa, že by mali samostatné právo pobytu vo Fínsku na základe článku 10 nariadenia o pracovníkoch. Mimochodom, treba mať na pamäti, že rozhodnutie o tom, kedy sa začína povinné všeobecné vzdelávanie, je vecou každého členského štátu.( 12 ) V tomto smere je na predkladajúcom vnútroštátnom súde, aby na základe fínskeho práva overil, či sa navštevovanie materskej školy chápe ako začiatok formálneho vzdelávania, a či teda deti F a G majú na tomto základe nárok na právo pobytu.

44. Ak aj F a G nemajú právo pobytu na základe článku 10 nariadenia o pracovníkoch, neznamená to, že nemôžu právo pobytu odvodiť z iného základu, nezávislého od ich pôvodného garanta.

51. Na záver teda možno konštatovať, že C, D a E majú samostatné právo pobytu na základe článku 10 nariadenia o pracovníkoch, ktoré je založené na tom, že sú zapísaní vo vzdelávacom zariadení v hostiteľskom členskom štáte. B ako primárna poskytovateľka starostlivosti o deti má nárok na odvodené právo pobytu počas trvania ich školskej dochádzky. F a G musia mať rovnako odvodené právo pobytu, aby C, D a E mohli využívať svoje právo pobytu.

2. Právo pobytu na základe článku 1 2 ods. 3 smernice o občianstve

52. Svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či by právo pobytu detí a ich matky mohlo byť založené na článku 12 ods. 3 smernice o občianstve. Vzhľadom na to, že som už konštatovala, že tieto práva môžu byť priamo alebo nepriamo založené na článku 10 nariadenia o pracovníkoch, odpovedať na túto otázku nie je potrebné na to, aby predkladajúci vnútroštátny súd mohol vyriešiť vec, o ktorej rozhoduje. Keďže však bola položená otázka, ponúkam Súdnemu dvoru svoj názor.

53. Pripomínam, že v článku 12 ods. 3 smernice o občianstve sa uvádza:

„Odchod občana Únie z hostiteľského členského štátu alebo jeho úmrtia nevedie k strate práva pobytu jeho detí ani rodiča, ktorý v skutočnosti má deti v starostlivosti, bez ohľadu na štátnu príslušnosť, ak sa deti zdržiavajú v hostiteľskom členskom štáte a sú tam zapísané vo vzdelávacej inštitúcii s cieľom štúdia, až do ukončenia ich štúdií.“

54. A a i. tvrdia, že článok 12 ods. 3 smernice o občianstve sa v situácii, akou je situácia vo veci samej, uplatňuje. Komisia sa domnieva, že keďže A z Fínska neodišiel, toto ustanovenie sa neuplatňuje. Fínska vláda sa však domnieva, že takáto okolnosť uplatneniu článku 12 ods. 3 smernice o občianstve v prejednávanej veci nebráni.

59. Vo veci samej však o takýto prípad nejde, pretože proti rozhodnutiu o vyhostení bolo podané odvolanie a neexistuje istota odchodu.

60. V tomto zmysle treba na prvú položenú otázku odpovedať tak, že článok 12 ods. 3 smernice o občianstve sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje až vtedy, keď bolo rozhodnutie o vyhostení garanta buď vykonané, alebo je aspoň právoplatné.

61. Za okolností prejednávanej veci a s cieľom poskytnúť uspokojivú odpoveď na tretiu otázku predkladajúceho vnútroštátneho súdu je však potrebné zvážiť situáciu, v ktorej je garant skutočne povinný opustiť hostiteľský členský štát, ale jeho deti, ktoré sú zapísané vo vzdelávacom programe, by si napriek tomu zachovali právo na pobyt v uvedenom štáte.

62. Aj keď legislatívna história článku 12 ods. 3 smernice o občianstve nie je úplne užitočná, jeho znenie naznačuje, že jeho cieľom je chrániť právo detí na vzdelávanie v prostredí, v ktorom ho už začali.( 17 ) Cieľ daného ustanovenia by sa teda mal chápať rovnako ako cieľ článku 10 nariadenia o pracovníkoch, ako ho vykladá Súdny dvor.

63. Ak to zhrniem, deti bývalého migrujúceho pracovníka môžu získať samostatné právo pobytu v hostiteľskom členskom štáte, ak sú zapísané vo vzdelávacom programe, a to na obdobie, kým pokračujú vo vzdelávaní. Ak bol pôvodným garantom ich práva pobytu migrujúci pracovník, ktorý bol občanom Únie, deti môžu odvodzovať samostatné právo pobytu v hostiteľskom členskom štáte na základe článku 10 nariadenia o pracovníkoch alebo článku 12 ods. 3 smernice o občianstve.

64. Zostávajúca otázka položená predkladajúcim vnútroštátnym súdom znie, či skutočnosť, že pôvodnému poskytovateľovi práva pobytu bolo nariadené opustiť hostiteľský členský štát, pretože je považovaný za osobu, ktorá predstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo verejnú bezpečnosť, má vplyv na právo rodinných príslušníkov zostať v uvedenom štáte.

B. O tretej otázke

70. Svojou treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má vyhostenie otca preskúmať podľa článku 28 ods. 1 smernice o občianstve v spojení s článkami 7 a 24 Charty, aby sa zohľadnila skutočnosť, že jeho manželka a deti si želajú zostať v hostiteľskom členskom štáte na základe svojich samostatných alebo odvodených práv pobytu, ktoré sa stali nezávislými od ich práva zostať v uvedenom štáte, ktoré pôvodne garantoval ich otec.

71. Podľa článku 28 ods. 1 a 2 smernice o občianstve musia príslušné orgány hostiteľského členského štátu pred prijatím rozhodnutia o vyhostení z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti vyhodnotiť osobnú situáciu dotknutej osoby (napríklad jej zdravotný stav, rodinnú alebo finančnú situáciu), ako aj jej väzby na hostiteľský členský štát a úroveň integrácie do spoločnosti hostiteľského členského štátu, ako aj jej väzby na krajinu pôvodu.

72. Každé rozhodnutie o vyhostení jednotlivca musí byť primerané( 22 ); to znamená, že je potrebné zvážiť na jednej strane hrozbu, ktorú predstavuje osobné správanie dotknutého občana pre základné záujmy hostiteľskej spoločnosti, a na druhej strane ochranu práv občanov Únie a ich rodinných príslušníkov podľa nariadenia o pracovníkoch, smernice o občianstve a Charty.

73. Ako fínska vláda odsúhlasila na pojednávaní, každé opatrenie obmedzujúce slobodu pohybu musí rešpektovať základné právo na súkromný a rodinný život podľa článku 7 Charty, ako aj najlepší záujem dieťaťa chránený článkom 24 ods. 2 Charty.( 23 ) Vyhostenie jednotlivca z členského štátu, v ktorom žije jeho rodina, predstavuje priamy zásah do týchto práv. Okrem toho Súdny dvor už uznal, že najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom.( 24 )

79. Na vykonanie tohto posúdenia musia orgány zvážiť vplyv prerušenia celistvosti rodiny a schopnosť detí udržiavať kontakt s oboma rodičmi. V tomto smere možno zvážiť možnosť presťahovania celej rodiny do iného (členského) štátu a v tom prípade musia orgány, ktoré vo veci rozhodujú, zohľadniť úroveň integrácie detí vo Fínsku.

80. Pred vnútroštátnym súdom A a i. tvrdia, že v záujme zachovania celistvosti rodiny sa možno budú musieť presťahovať do Moldavska, keďže nie všetci majú rumunskú štátnu príslušnosť.( 27 )

81. V tejto súvislosti by mohla byť relevantná línia judikatúry podľa veci Ruiz Zambrano( 28 ). Hoci sa samotný rozsudok v uvedenej veci týkal statického maloletého, ktorý je občanom Únie, táto línia judikatúry sa vo všeobecnosti stavia proti odsunu občanov Únie z územia členských štátov. Vzhľadom na to, že F. je občanom Únie, donútenie rodiny presťahovať sa do Moldavska by viedlo k dôsledkom, ktoré sú v rozpore s judikatúrou podľa veci Ruiz Zambrano.

82. Vnútroštátne orgány v konaní vo veci samej preto musia posúdiť, či je možné, aby rodina naďalej žila spolu v Rumunsku. Toto posúdenie nesmie vychádzať len z teoretických predpokladov, ale musí byť výsledkom konkrétneho preskúmania situácie všetkých rodinných príslušníkov.( 29 )

83. Faktorom, ktorý by mali príslušné orgány zohľadniť na druhej strane váh, je závažnosť trestných činov, ktorých sa osoba dotknutá rozhodnutím o vyhostení dopustila. Ako uviedla fínska vláda na pojednávaní, pri posudzovaní primeranosti opatrenia na vyhostenie otca je závažná povaha trestných činov, ktoré sú základom napadnutého rozhodnutia o vyhostení, významným faktorom. Ak je trestný čin alebo konanie menej závažné, môže sa väčší dôraz klásť na zachovanie celistvosti rodiny, čo môže mať v niektorých prípadoch dokonca prednosť pred potrebou odsunu.

87. Z toho vyplýva, že pred prijatím rozhodnutia o vyhostení osoby z členského štátu musia orgány, ktoré vo veci rozhodujú, primeraným a vyváženým spôsobom posúdiť záujmy dotknutej rodiny ako celku a najlepšie záujmy detí na jednej strane a záujmy hostiteľskej spoločnosti na strane druhej. Pokiaľ ide o prvé z nich, musia príslušné orgány posúdiť rodinné pomery tejto osoby, dôvody zachovania celistvosti rodiny, možnosť zachovania celistvosti rodiny v inej krajine, najlepšie záujmy detí vrátane prípadného želania manžela/manželky a detí zostať v hostiteľskom členskom štáte, v ktorom majú právo na pobyt nezávislé od práva na pobyt dotknutej osoby. Pokiaľ ide o druhé z nich, príslušné orgány musia zohľadniť závažnosť trestných činov, dĺžku pobytu osoby v hostiteľskom členskom štáte a jej kultúrne a sociálne väzby na uvedený štát v porovnaní s väzbami, ktoré má táto osoba na svoju krajinu pôvodu.

IV. Návrh

88. So zreteľom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd, Fínsko), takto:

1. Článok 12 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS,

sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje len vtedy, keď bolo rozhodnutie o odsune garanta vykonané alebo je právoplatné. Pri rozhodovaní o vyhostení osoby by však orgány, ktoré vo veci rozhodujú, mali zohľadniť skutočnosť, že deti, ktoré sú zapísané vo vzdelávacom programe v hostiteľskom členskom štáte, nadobudnú na základe tohto ustanovenia po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyhostení samostatné právo pobytu v tomto štáte.

sa má vykladať v tom zmysle, že podmienky rozhodnutia o vyhostení občana Únie sa musia opakovane preskúmať, ak sa konštatuje samostatné právo pobytu pre jeho deti a jeho manželku v hostiteľskom členskom štáte a títo rodinní príslušníci chcú v uvedenom členskom štáte zostať. Pri opätovnom preskúmaní rozhodnutia musia orgány, ktoré vo veci rozhodujú, alebo vnútroštátny súd primeraným a vyváženým spôsobom zohľadniť záujmy dotknutej rodiny ako celku, ako aj najlepší záujem detí na jednej strane a záujmy hostiteľskej spoločnosti na strane druhej. Pokiaľ ide o záujmy dotknutej rodiny ako celku a najlepší záujem detí, musia príslušné orgány posúdiť rodinné pomery uvedenej osoby, dôvody zachovania celistvosti rodiny, možnosť zachovania celistvosti rodiny v inej krajine, najlepšie záujmy detí vrátane prípadného želania manžela/manželky a detí zostať v hostiteľskom členskom štáte, v ktorom majú právo na pobyt nezávislé od práva na pobyt dotknutej osoby. Pokiaľ ide o záujmy hostiteľskej spoločnosti, príslušné orgány musia zohľadniť závažnosť trestných činov, dĺžku pobytu osoby v hostiteľskom členskom štáte a jej kultúrne a sociálne väzby na uvedený štát v porovnaní s väzbami, ktoré má táto osoba na svoju krajinu pôvodu.

1 Jazyk prednesu: angličtina.

i Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46; ďalej len „smernica o občianstve“).

9 Rozsudok Jobcenter Krefeld (bod 35, ako aj citovaná judikatúra), kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

10 Vo francúzštine: „lorsqu’il souhaite poursuivre des cours d’enseignement général dans cet État membre“; v nemčine: „wenn es weiter am allgemeinen Unterricht in diesem Mitgliedstaat teilnehmen möchte“; v chorvátčine: „kada ono želi nastaviti s općim obrazovanjem u toj državi članici“ alebo v taliančine: „qualora intenda proseguire corsi di insegnamento generale in tale Stato membro“.

11 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2002, Baumbast a R (C‑413/99, EU:C:2002:493, bod 53). Pre podobnú argumentáciu pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo veci Baumbast a R (C‑413/99, EU:C:2001:385, bod 62). Mimochodom, toto znenie zodpovedá zneniu článku 12 ods. 3 smernice o občianstve a hypotéze, ktorú má uvedené ustanovenie chrániť.

12 K rozdeleniu právomocí medzi členské štáty a Európsku úniu v oblasti vzdelávania pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veciach Komisia/Maďarsko (Hodnoty Únie) (C‑769/22, EU:C:2025:408, bod 56) a Komisia/Slovensko (Etnická diskriminácia v oblasti vzdelávania) (C‑799/23, EU:C:2025:621, bod 67), v ktorých zdôrazňujem, že Európska únia má v tejto oblasti len podporné právomoci. Pre potvrdenie tohto prístupu pozri rozsudok z 21. apríla 2026, Komisia/Maďarsko (Hodnoty Únie) (C‑769/22, EU:C:2026:326, bod 272, ako aj citovaná judikatúra).

13 RISTUCCIA, F.: The Ties that bind and ties that compel: Dependency and the Ruiz Zambrano doctrine. In: Common Market Law Review , 2023, 5, s. 1227 – 1268, najmä s. 1252.

20 Pozri napríklad rozsudky z 28. októbra 1975, Rutili (C‑36/75, EU:C:1975:137, bod 19), a z 27. októbra 1977, Bouchereau (C‑30/77, EU:C:1977:172, bod 28).

21 Pozri z novšieho obdobia napríklad rozsudok z 13. júna 2024, Pedro Francisco (C‑62/23, EU:C:2024:502, bod 32).

22 Povinnosť dodržiavať zásadu proporcionality je jasne uvedená v článku 27 ods. 2 smernice o občianstve, hoci takáto povinnosť už vyplýva z článku 52 ods. 1 Charty, v ktorom sa vyžaduje, aby každé obmedzenie práva na voľný pohyb bolo v súlade so zásadou proporcionality.

23 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. novembra 2010, Tsakouridis (C‑145/09, EU:C:2010:708, bod 52), a z 25. novembra 2025, Wojewoda Mazowiecki (C‑713/23, EU:C:2025:917, bod 63 a citovaná judikatúra).

24 Pozri napríklad rozsudok z 21. decembra 2023, GN (Dôvod odmietnutia založený na najlepšom záujme dieťaťa) (C‑261/22, EU:C:2023:1017, bod 41).

25 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. septembra 2016, Rendón Marín (C‑165/14, EU:C:2016:675, bod 85); z 5. mája 2022, Subdelegación del Gobierno en Toledo (Pobyt rodinného príslušníka – Nedostatočné zdroje) (C‑451/19 a C‑532/19, EU:C:2022:354, bod 53 a citovaná judikatúra), a z 25. apríla 2024, NW a PQ (Utajované skutočnosti) (C‑420/22 a C‑528/22, EU:C:2024:344, bod 77).