C-4/24

62024CJ0004

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 13. novembra 2025 ( *1 )

„Odvolanie – Hospodárska a menová politika – Hospodárska a menová Únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) – Nariadenie (EÚ) č. 806/2014 – Článok 69 ods. 1 – Článok 70 ods. 1 – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/81 – Článok 7 ods. 1 až 3 – Sumy zaplatené ako kolaterál na zabezpečenie neodvolateľného platobného záväzku – Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB), ktorým sa odmieta vrátenie zaplatených súm“

Vo veci C‑4/24 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 4. januára 2024,

Fédération bancaire française , so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: C. Duriez, A. Gosset‑Grainville a M. Trabucchi, avocats,

vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia J. Passer (spravodajca), E. Regan, D. Gratsias a B. Smulders,

generálny advokát: L. Medina,

tajomník: D. Dittert, vedúci oddelenia,

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie (EÚ) č. 806/2014

2

V článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ), s názvom „Vymedzenie pojmov“ sa v odseku 1 uvádza:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

„1. Do skončenia úvodného obdobia trvajúceho osem rokov od 1. januára 2016, alebo od dátumu začatia uplatňovania tohto odseku na základe článku 99 ods. 6, musí výška dostupných finančných prostriedkov [SRF] dosiahnuť aspoň 1 % sumy krytých vkladov všetkých úverových inštitúcií povolených vo všetkých zúčastnených členských štátoch.

2. Počas úvodného obdobia uvedeného v odseku 1 sa príspevky do [SRF] vypočítané v súlade s článkom 70 a získané v súlade s článkom 67 ods. 4 časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne cieľová úroveň, ale s náležitým ohľadom na fázu obchodného cyklu a na možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú pozíciu prispievajúcich inštitúcií.

…

4. Ak sa dostupné finančné prostriedky po úvodnom období uvedenom v odseku 1 znížia pod cieľovú úroveň stanovenú v uvedenom odseku, pravidelné príspevky vypočítané v súlade s článkom 70 sa vyberajú až dovtedy, kým sa nedosiahne cieľová úroveň. Po dosiahnutí cieľovej úrovne po prvý raz, a ak sa dostupné finančné prostriedky následne znížili pod dve tretiny cieľovej úrovne, uvedené príspevky sa stanovia na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do šiestich rokov.

…“

4

…

7. Rada [Európskej únie] konajúc na návrh [Európskej k]omisie prijme v rámci delegovaných aktov uvedených v odseku 6 vykonávacie akty s cieľom určiť podmienky vykonávania odsekov 1, 2 a 3, a to najmä vo vzťahu k:

a)

uplatňovaniu uvedenej metodiky na výpočet individuálnych príspevkov;

b)

praktickým modalitám týkajúcim sa toho, ako sa inštitúciám priraďujú rizikové faktory uvedené v delegovanom akte.“

„1. Použitie neodvolateľných platobných záväzkov uvedených v článku 70 ods. 3 nariadenia [č. 806/2014] nesmie žiadnym spôsobom ovplyvniť finančnú kapacitu a likviditu [SRF].

2. Ak opatrenie na riešenie krízovej situácie zahŕňa v súlade s článkom 76 nariadenia [č. 806/2014] aj [SRF], Jednotná rada vyzve na splatenie časti alebo celej sumy neodvolateľných platobných záväzkov, prevedených v súlade s nariadením [č. 806/2014], s cieľom obnoviť podiel neodvolateľných platobných záväzkov v dostupných finančných prostriedkoch [SRF] stanovených Jednotnou radu v rámci maximálneho limitu určeného v článku 70 ods. 3 nariadenia [č. 806/2014].

Keď [SRF] riadne získa príspevok súvisiaci s neodvolateľnými platobnými záväzkami, ktoré boli splatené na základe výzvy, kolaterál použitý na zabezpečenie takýchto záväzkov sa vráti. Ak [SRF] riadne nezíska požadovanú sumu v hotovosti na základe prvej výzvy, Jednotná rada zhabe kolaterál, ktorým je v súlade s článkom 70 ods. 3 nariadenia [č. 806/2014] zabezpečený neodvolateľný platobný záväzok.

3. Neodvolateľné platobné záväzky inštitúcie, na ktorú sa viac nevzťahuje nariadenie [č. 806/2014], sa zrušia a kolaterál použitý na zabezpečenie týchto záväzkov sa vráti.“

7

V článku 8 ods. 3 uvedeného vykonávacieho nariadenia sa uvádza:

„Inštitúcia súhlasí s tým, že zaplatí SRB, a neodvolateľne sa zaväzuje zaplatiť SRB sumu v maximálnej výške sumy [neodvolateľných platobných záväzkov] na základe výzvy a žiadosti o platbu zo strany SRB v súlade s platnými právnymi predpismi, vrátane predovšetkým s článkom 7 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/81.“

10

V doložke 12.5 zmlúv EPI 2016 – 2021 sa uvádza, že „touto zmluvou nie je dotknuté uplatňovanie článku 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81“.

Okolnosti predchádzajúce sporu

11

Okolnosti predchádzajúce sporu vysvetlil Všeobecný súd v bodoch 2 až 15 napadnutého rozsudku a možno ich zhrnúť takto.

15

E‑mailom z 1. apríla 2021 odvolateľka oznámila SRB, že ECB jej odňala povolenie. Odvolateľka preto požiadala SRB o informácie o tom, aké úkony má uskutočniť, aby dosiahla vrátenie kolaterálu použitého na zabezpečenie neodvolateľných platobných záväzkov, ktoré si zmluvne dohodla.

16

V liste zo 14. apríla 2021 SRB odvolateľke oznámila, aké formálne náležitosti má splniť na účely vrátenia kolaterálu zabezpečujúceho tieto záväzky.

17

Dňa 29. júla 2021 po výmene korešpondencie odvolateľka oznámila SRB vypovedanie EPI 2015 a EPI 2016 – 2021.

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

21

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 25. októbra 2021 sa odvolateľka domáhala po prvé toho, aby bol na základe článkov 256 a 263 ZFEÚ zrušený list z 13. augusta 2021, po druhé, aby bolo vyhovené jej návrhu podanému na základe článku 272 ZFEÚ a článku 340 prvého odseku ZFEÚ tak, že sa určí, že stanovisko vyjadrené v tomto liste je v rozpore s ustanoveniami EPI 2016 – 2021, a nariadi sa SRB, aby jej vrátila sumy zodpovedajúce hotovostnému kolaterálu spojenému s neodvolateľnými platobnými záväzkami, ktoré si ponechala v rozpore so svojimi zmluvnými povinnosťami, ako aj všetky s tým súvisiace náklady, úroky z omeškania a príslušenstvo akejkoľvek povahy, po tretie, aby vyhovel jej návrhu podanému na základe článku 340 druhého odseku ZFEÚ tak, že sa určí, že odmietnutie SRB vrátiť jej sumy zodpovedajúce hotovostnému kolaterálu spojenému s EPI 2015 predstavuje bezdôvodné obohatenie, a SRB sa uloží povinnosť zaplatiť jej tieto sumy z titulu náhrady škody, ako aj všetky s tým súvisiace náklady, úroky z omeškania a príslušenstvo akejkoľvek povahy, a tiež po štvrté, aby subsidiárne vyhovel jej návrhu podanému na základe článku 340 druhého odseku ZFEÚ tak, že sa určí, že odmietnutie SRB vrátiť jej sumy zodpovedajúce hotovostnému kolaterálu spojenému s EPI 2016 – 2021 predstavuje bezdôvodné obohatenie, a SRB sa uloží povinnosť zaplatiť jej tieto sumy z titulu náhrady škody, ako aj všetky s tým súvisiace náklady, úroky z omeškania a príslušenstvo akejkoľvek povahy.

22

Pokiaľ ide o návrh na to, aby na základe článku 256 a 263 ZFEÚ došlo k zrušeniu listu z 13. augusta 2021, odvolateľka v priebehu konania vzala tento návrh späť.

26

Okrem toho Všeobecný súd uviedol, že je pravda, ako pred ním tvrdila odvolateľka, že v článku 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81 sa výslovne neuvádza, že úverové inštitúcie musia najprv zaplatiť svoj príspevok ex ante na to, aby im sumy zaplatené ako kolaterál boli následne vrátené. Všeobecný súd však pripomenul, že z článku 69 ods. 1 a článku 70 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 vyplýva, že úverové inštitúcie usadené v členskom štáte zúčastnenom na SRM sú počas úvodného obdobia povinné platiť do SRF ročný príspevok ex ante , tak aby SRF dosiahol na konci tohto obdobia cieľovú úroveň. Vyplýva z toho, že ak by kolaterál použitý na zabezpečenie neodvolateľného platobného záväzku bol vrátený bez predchádzajúceho získania príspevku ex ante , pre ktorý bol tento záväzok zmluvne dohodnutý, nielenže by úverová inštitúcia nesplnila svoju povinnosť zaplatiť celý príspevok dlžný za dané obdobie, počas ktorého patrila do pôsobnosti nariadenia č. 806/2014, ale príspevok ex ante vo forme neodvolateľného platobného záväzku by nedosiahol cieľ zabezpečiť pre SRF finančné prostriedky zodpovedajúce úrovni stanovenej normotvorcom Únie.

27

29

Po druhé, pokiaľ ide o návrhy odvolateľky založené na článku 340 druhom odseku ZFEÚ, Všeobecný súd konštatoval, že rozhodnutie SRB ponechať si sumy zodpovedajúce hotovostnému kolaterálu spojenému s neodvolateľnými platobnými záväzkami, ktoré si zmluvne dohodla odvolateľka, je založené na platnom právnom dôvode, ktorými sú konkrétne EPI 2015, EPI 2016 – 2021 a článok 70 ods. 1 nariadenia č. 806/2014, a preto nemôže predstavovať bezdôvodné obohatenie SRB, ktoré by bolo dôvodom na náhradu škody.

Návrhy účastníkov konania

30

Odvolateľka, ktorú v jej návrhoch podporujú Francúzska republika a Fédération bancaire française, v odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

–

SRB navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie,

–

subsidiárne v prípade potreby nahradil odôvodnenie napadnutého rozsudku svojím odôvodnením a zamietol odvolanie a

–

33

Odvolateľka svojím prvým odvolacím dôvodom, ktorý sa člení na päť častí, napáda Všeobecným súdom poskytnutý výklad článku 69 ods. 1 a článku 70 ods. 1 až 4 nariadenia č. 806/2014, ako aj článku 7 ods. 1 až 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81. Odvolateľka v podstate tvrdí, že v rozpore s tým, čo vyplýva z napadnutého rozsudku, skutočnosť, že sa na úverovú inštitúciu už nevzťahuje pôsobnosť nariadenia č. 806/2014, musí viesť SRB k vráteniu kolaterálu zabezpečujúceho neodvolateľné platobné záväzky, ktoré si táto inštitúcia zmluvne dohodla, pričom jej nemôže uložiť nijakú ďalšiu povinnosť.

34

37

Po druhé je podľa odvolateľky znenie článku 7 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/81 jednoznačné v tom zmysle, že k výzve na splatenie neodvolateľných platobných záväzkov môže dôjsť len v prípade vykonania opatrenia na riešenie krízovej situácie, pri ktorom dochádza k aktivácii SRF. Odôvodnenie 16 tohto vykonávacieho nariadenia potvrdzuje tento výklad. Podmienená povaha takejto povinnosti uskutočniť platbu nijako nespochybňuje jej neodvolateľnú povahu. Keďže SRB v prejednávanej veci nevyužila SRF v rámci opatrenia na riešenie krízovej situácie, Všeobecný súd porušil článok 7 ods. 2 tohto vykonávacieho nariadenia a doložku 2.1 zmlúv EPI 2016 – 2021. Okrem toho Všeobecný súd uviedol, že rozdiel medzi hotovostným príspevkom ex ante a neodvolateľným platobným záväzkom spočíva v skutočnosti, že peňažný príspevok sa platí „okamžite“, zatiaľ čo hotovostná platba v rámci neodvolateľného platobného záväzku – ktorá je pritom rovnako záväzná – je len „odlož[ená na neskôr]“. Všeobecný súd tým nezohľadnil podmienenú povahu neodvolateľných platobných záväzkov. Okrem toho odôvodnenie Všeobecného súdu týkajúce sa toho, že povinnosť uskutočniť platbu, vyplývajúca z neodvolateľného platobného záväzku, je údajne „odlož[ená na neskôr], nemá žiadny právny alebo zmluvný základ. Napokon, ak by každá úverová inštitúcia, ktorá si zmluvne dohodla neodvolateľné platobné záväzky, mala povinnosť uskutočniť platbu, ktorá je „odlož[ená na neskôr]“, v prípade neexistencie opatrenia na riešenie krízovej situácie, pri ktorom by došlo k využitiu SRF, by sa úverové inštitúcie, na ktoré sa prestane vzťahovať pôsobnosť nariadenia č. 806/2014, nachádzali v nepriaznivejšej situácii ako tie isté inštitúcie, na ktoré sa táto pôsobnosť stále vzťahuje, čo by porušovalo rovnosť zaobchádzania medzi inštitúciami, ktoré si zmluvne dohodli neodvolateľné platobné záväzky.

V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že odôvodnenie Všeobecného súdu v rozsahu, v akom je založené na článku 69 ods. 1 a článku 70 ods. 4 nariadenia č. 806/2014 s cieľom odôvodniť jeho stanovisko, podľa ktorého má úverová inštitúcia bezpodmienečnú povinnosť „zaplatiť“ sumu neodvolateľného platobného záväzku – keď sa na ňu prestane vzťahovať pôsobnosť tohto nariadenia – pred vrátením kolaterálu, nemá právny základ. Všeobecný súd odôvodnil svoje úvahy tým, že poukázal na cieľ dosiahnuť cieľovú úroveň stanovenú v článku 69 ods. 1 uvedeného nariadenia. Podľa článku 3 ods. 1 bodu 34 nariadenia č. 806/2014 však „dostupné finančné prostriedky“ zahŕňajú „hotovosť, vklady, aktíva a neodvolateľné platobné záväzky, ktoré má [SRF] k dispozícii“. Z toho vyplýva, že „dostupné finančné prostriedky“ podľa článku 69 ods. 1 tohto nariadenia zahŕňajú – čo je zrejmé už zo samotného tohto pojmu – samotné neodvolateľné platobné záväzky, bez ohľadu na akúkoľvek platbu hotovostných súm. Tento článok 69 ods. 1 tak nemôže slúžiť ako právny základ akejkoľvek bezpodmienečnej povinnosti zaplatiť hotovostné sumy zodpovedajúce týmto záväzkom. Okrem toho vzhľadom na to, že neodvolateľné platobné záväzky sú len jedným z mnohých finančných zdrojov, ktoré má SRB k dispozícii, nič jej nezakazuje upraviť budúce individuálne príspevky ostatných inštitúcií, aby zabezpečila dosiahnutie cieľovej úrovne v súlade s článkom 69 ods. 2 a 4 nariadenia č. 806/2014. Keď Všeobecný súd uviedol, že článok 70 ods. 4 tohto nariadenia, ktorý stanovuje zákaz refundácie „riadne získaných“ príspevkov, sa uplatňuje na všetky príspevky ex ante bez výnimky, konštatoval tak, že neodvolateľné platobné záväzky sú „riadne získanými príspevkami“. Takýto výklad je pritom podľa názoru odvolateľky nezlučiteľný s pojmami použitými normotvorcom Únie. V každom prípade zákaz „refundácie“ takýchto záväzkov, aj keby tento pojem mal zmysel, nemôže predstavovať dostatočný právny základ na to, aby sa úverovej inštitúcii uložila pozitívna povinnosť zaplatiť sumy zodpovedajúce týmto záväzkom, ak by podmienka na zaplatenie týchto súm nebola splnená.

41

Piatou časťou prvého odvolacieho dôvodu odvolateľka subsidiárne tvrdí, že Všeobecný súd porušil zásadu lex specialis generalibus derogat , a to tým, že uplatnil všeobecné ustanovenia uvedené v článku 70 ods. 4 nariadenia č. 806/2014 a v článku 7 ods. 1 a 4 vykonávacieho nariadenia 2015/81, a nie osobitné ustanovenia uvedené v článku 7 ods. 2 a 3 tohto vykonávacieho nariadenia. Keď Všeobecný súd uviedol, že „normotvorca Únie [v uvedenom článku 70 ods. 4] spresnil, že ‚riadne získané‘ príspevky ex ante sa nerefundujú [a že] normotvorca Únie touto formuláciou zaviedol pravidlo, ktoré nie je spojené s výnimkou“, nesprávne uprednostnil uplatnenie normy, ktorú prezentuje ako všeobecnú, pred špeciálnymi normami – osobitne sa vzťahujúcimi na neodvolateľné platobné záväzky – stanovenými v článku 7 ods. 2 a 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81. Rovnako Všeobecný súd uprednostnil uplatnenie článku 7 ods. 1 tohto vykonávacieho nariadenia pred jeho článkom 7 ods. 3, keď uviedol, že toto druhé uvedené ustanovenie sa má vykladať „s ohľadom“ na prvé uvedené ustanovenie. Článok 7 ods. 1 však stanovuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej nesmie byť ohrozená finančná kapacita SRF, zatiaľ čo článok 7 ods. 3 podrobne a operatívne spresňuje osud neodvolateľných platobných záväzkov vo veľmi špeciálnom prípade, keď sa na úverovú inštitúciu prestane vzťahovať pôsobnosť nariadenia č. 806/2014.

42

SRB s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

Posúdenie Súdnym dvorom

43

44

Z uvedeného vyplýva, že v rozpore s tým, čo tvrdí odvolateľka, Všeobecný súd vykonal doslovný výklad článku 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81.

45

Pokiaľ ide okrem toho o výhradu, podľa ktorej Všeobecný súd porušil zásady výkladu práva Únie, keď uprednostnil kontextuálnu a teleologickú analýzu napriek tomu, že znenie článku 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81 je úplne jasné a presné, treba pripomenúť, že hoci je pravda, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že výklad ustanovenia práva Únie nemôže mať za následok odstránenie akéhokoľvek potrebného účinku jasného a presného znenia tohto ustanovenia, platí, že súd Únie nie je zbavený možnosti použiť v určitých situáciách metódy výkladu, ktoré považuje za vhodné, na objasnenie presného rozsahu zdanlivo jasného ustanovenia práva Únie, pričom treba spresniť, že každé ustanovenie práva Únie treba zasadiť do svojho kontextu a vykladať vo svetle ustanovení tohto práva ako celku, jeho cieľov a jeho vývoja ku dňu, keď sa má predmetné ustanovenie uplatniť (rozsudok z 3. septembra 2024, Illumina a Grail/Komisia, C‑611/22 P a C‑625/22 P , EU:C:2024:677 , body 126 a 127 , ako aj citovaná judikatúra). Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva aj to, že vykonávacie nariadenie sa má, pokiaľ je to možné, vykladať v súlade s ustanoveniami základného nariadenia (rozsudok z 29. februára 2024, cdVet Naturprodukte, C‑13/23 , EU:C:2024:175 , bod 60 a citovaná judikatúra).

46

V prejednávanej veci je síce znenie článku 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81 jasné, pokiaľ ide o dôsledky toho, že sa na úverovú inštitúciu prestane vzťahovať pôsobnosť nariadenia č. 806/2014, na zachovanie jej neodvolateľných platobných záväzkov, no znenie uvedeného ustanovenia nie je jasné, pokiaľ ide o dôsledky tejto skutočnosti – t. j. toho, že už úverová inštitúcia nepatrí do pôsobnosti daného nariadenia – na príspevky do SRF, ktoré predstavujú tieto záväzky za obdobie, počas ktorého táto úverová inštitúcia patrila do tejto pôsobnosti.

Všeobecný súd pritom v bode 28 napadnutého rozsudku konštatoval, že z článku 70 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 vyplýva, že úverové inštitúcie so sídlom v niektorom zúčastnenom členskom štáte, čo bol prípad odvolateľky, sú za každý príspevkový rok povinné „zaplatiť“ do SRF príspevok. Na tomto základe Všeobecný súd uviedol, že úverové inštitúcie, ktoré využili neodvolateľný platobný záväzok za určitý príspevkový rok, sú vždy povinné zaplatiť svoj hotovostný príspevok ex ante za tento rok v prípade, že sa rozhodnú spraviť úkon, v dôsledku ktorého sa na nich prestane vzťahovať pôsobnosť nariadenia č. 806/2014. Podľa Všeobecného súdu bol takýto výklad okrem toho v súlade s cieľom sledovaným článkom 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81, ktorý spočíva, ako vyplýva z bodu 44 napadnutého rozsudku, v tom, aby sa zabezpečilo, že finančné prostriedky SRF budú čo najrýchlejšie k dispozícii SRB v prípade riešenia krízovej situácie, to znamená v zachovaní finančnej kapacity a likvidity SRF.

50

Ako však uviedla generálna advokátka v bodoch 49 až 52 svojich návrhov, terminologické rozlišovanie zo strany odvolateľky, v zmysle ktorého sa pod pojmom „sa platí“ myslí príspevok v hotovosti, zatiaľ čo pod pojmom „sa získava“ sa myslí buď hotovostná platba, alebo prijatie neodvolateľného platobného záväzku, nemá nijaký vplyv na výklad článku 70 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81.

51

Použitie pojmu „získa[ť]“ v znení článku 70 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 a použitie pojmu „zaplatiť“ v napadnutom rozsudku predstavuje dve strany jednej a tej istej povinnosti. Terminologické rozlišovanie zo strany odvolateľky medzi týmito dvomi pojmami okrem toho nemá žiadnu oporu v znení nariadenia č. 806/2014 a vykonávacieho nariadenia 2015/81.

55

Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľky založené na článku 7 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/81, podľa ktorého sa výzva na splatenie neodvolateľných platobných záväzkov môže uskutočniť len v prípade opatrenia na riešenie krízovej situácie, treba uviesť, že ako konštatoval Všeobecný súd v bode 54 napadnutého rozsudku, SRB neuplatnila toto ustanovenie. Prejednávaná vec sa totiž netýka dôsledkov výzvy na zaplatenie v rámci riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie, ale dôsledkov, ktoré treba vyvodiť zo zrušenia neodvolateľného platobného záväzku, ktorý si zmluvne dohodla takáto inštitúcia, na ktorú sa prestáva vzťahovať pôsobnosť nariadenia č. 806/2014.

56

Okolnosť, že článok 7 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/81 stanovuje povinnosť platby v prípade, že pri opatrení na riešenie krízovej situácie dochádza k aktivácii SRF, však nijako nevylučuje, aby existovala podobná povinnosť so zreteľom na povinnosť úverových inštitúcií platiť príspevky, upravenú v článku 70 ods. 1 nariadenia č. 806/2014, a na zásadu rovnosti zaobchádzania.

57

59

Vzhľadom na cieľ nariadenia č. 806/2014, ktorým je stanoviť jednotné pravidlá riešenia krízových situácií úverových inštitúcií v rámci SRM opierajúceho sa predovšetkým o SRF, ktorý je financovaný príspevkami získavanými od úverových inštitúcií patriacich do pôsobnosti tohto nariadenia, treba konštatovať, že pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého tieto úverové inštitúcie patria do pôsobnosti uvedeného nariadenia, zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby tieto inštitúcie, pokiaľ sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, prispievali do SRF rovnakým spôsobom.

60

Skutočnosť, že sa na jednu z uvedených inštitúcií prestáva vzťahovať pôsobnosť uvedeného nariadenia, nemôže mať za dôsledok to, že by bola oslobodená od platenia príspevkov za obdobie, počas ktorého patrila do pôsobnosti uvedeného nariadenia. Ak by sa teda od úverovej inštitúcie nevyžadovalo zaplatenie súm zodpovedajúcich jej neodvolateľným platobným záväzkom vtedy, keď na základe článku 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81 dôjde k zrušeniu týchto záväzkov z dôvodu, že sa na túto inštitúciu prestáva vzťahovať pôsobnosť nariadenia č. 806/2014, znamenalo by to, že by táto inštitúcia bola – bez objektívneho odôvodnenia a v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania – oslobodená od jej príspevkov do SRF za obdobie, počas ktorého do tejto pôsobnosti patrila.

61

Preto vzhľadom na povahu ročných príspevkov do SRF a zásadu rovnosti zaobchádzania platí, že zrušenie neodvolateľných platobných záväzkov na základe článku 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81 zaväzuje úverovú inštitúciu, na ktorú sa prestáva vzťahovať pôsobnosť nariadenia č. 806/2014, k tomu, aby pred týmto zrušením zaplatila do SRF sumu zodpovedajúcu týmto záväzkom.

65

Pokiaľ ide napokon o to, že sa odvolateľka opätovne odvoláva na zjavnú jasnosť a presnosť znenia článku 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81, stačí odkázať na body 43 až 47 tohto rozsudku.

66

Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť aj druhú časť prvého odvolacieho dôvodu.

67

Pokiaľ ide o tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu založenú na neexistencii právneho základu povinnosti zaplatiť sumu neodvolateľného platobného záväzku v prípade, že sa na inštitúciu prestáva vzťahovať pôsobnosť nariadenia č. 806/2014, treba v prvom rade uviesť, že Všeobecný súd vychádzal z článku 69 ods. 1 tohto nariadenia s cieľom vysvetliť hlavný cieľ sledovaný každoročným výberom príspevkov ex ante , ktorý spočíva v tom, aby sa zabezpečilo, že na konci úvodného obdobia stanoveného v tomto ustanovení dosiahnu dostupné finančné prostriedky SRF cieľovú úroveň stanovenú v tomto ustanovení. Na základe toho Všeobecný súd v bode 41 napadnutého rozsudku správne uviedol, že ak by sa článok 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81 vykladal v tom zmysle, že by úverovej inštitúcii, na ktorú sa prestáva vzťahovať pôsobnosť nariadenia č. 806/2014, akou je aj odvolateľka, umožňoval nezaplatiť v hotovosti sumu rovnajúcu sa jej neodvolateľnému platobnému záväzku, ktorý si zmluvne dohodla, toto ustanovenie by porušovalo cieľ dosiahnutia cieľovej úrovne, sledovaný konkrétne článkom 69 nariadenia č. 806/2014.

71

V druhom rade z dôvodov uvedených v bodoch 56 až 61 tohto rozsudku platí, že posúdenie Všeobecného súdu, pokiaľ ide o článok 70 ods. 4 nariadenia č. 806/2014, ktorý stanovuje, že príspevky riadne získané od každej z úverových inštitúcií sa im nerefundujú, opodstatnene mohlo podložiť jeho výklad, podľa ktorého môže k vráteniu kolaterálu spojeného s neodvolateľnými platobnými záväzkami dôjsť až po zaplatení sumy zodpovedajúcej sume príspevku, ktorý bol týmito záväzkami nahradený.

72

V tejto súvislosti argumentácia odvolateľky, podľa ktorej zmluvy uzavreté medzi úverovými inštitúciami a SRB na účely dohodnutia neodvolateľných platobných záväzkov nemôžu byť vzhľadom na svoju povahu „získané“, nemôže uspieť.

73

V tejto súvislosti totiž treba pripomenúť, že prostredníctvom jasného znenia článku 70 ods. 4 nariadenia č. 806/2014 mal normotvorca Únie v úmysle vo všeobecnosti vylúčiť vracanie príspevkov ex ante , ktoré boli riadne získané (rozsudok z 29. septembra 2022, ABLV Bank/SRB, C‑202/21 P , EU:C:2022:734 , bod 54 ). Preto ako tvrdí SRB, ak sa pod pojmom „riadne získané“ myslia príspevky ex ante bez rozdielu, tento pojem sa musí uplatňovať bez ohľadu na druh príspevku, t. j. aj na neodvolateľné platobné záväzky.

77

V rozpore s tým, čo tvrdí odvolateľka, pritom tento výklad nezbavuje článok 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81 jeho potrebného účinku. Ak by sa článok 7 ods. 3 vykladal v tom zmysle, že umožňuje úverovým inštitúciám nezaplatiť ich príspevok ex ante predtým, ako im bude vrátený kolaterál, zásada stanovená normotvorcom Únie v článku 7 ods. 1 tohto vykonávacieho nariadenia, ktorá je naviazaná na požiadavku stanovenú v článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014, by nebola rešpektovaná.

78

Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho posúdenia, keď v bode 42 napadnutého rozsudku konštatoval, že článok 7 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/81 sa uplatňuje na zaobchádzanie s neodvolateľnými platobnými záväzkami úverovej inštitúcie, na ktorú sa prestáva vzťahovať pôsobnosť nariadenia č. 806/2014, a že preto sa článok 7 ods. 3 tohto vykonávacieho nariadenia má vykladať s ohľadom na toto ustanovenie.

79

Pokiaľ ide o dodatočné tvrdenia odvolateľky týkajúce sa článku 7 ods. 2 a 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81, podľa ktorých tieto ustanovenia v podstate stanovujú povinnosť platby len v prípade rozhodnutia o riešení krízovej situácie, stačí odkázať na body 56 až 61 tohto rozsudku.

83

Ako totiž uviedla generálna advokátka v bode 87 svojich návrhov, nariadenie č. 806/2014 ako základné nariadenie má vyššiu právnu silu ako vykonávacie nariadenie 2015/81, a teda platí, že keďže neexistuje výnimka alebo výslovné ustanovenie v tomto zmysle, ustanovenia obsiahnuté vo vykonávacom nariadení 2015/81 nemôžu mať prednosť pred ustanoveniami nariadenia č. 806/2014.

84

Okrem toho treba poukázať na to, že článok 70 ods. 7 nariadenia č. 806/2014 splnomocňuje Radu na prijatie vykonávacích aktov, akým je aj vykonávacie nariadenie 2015/81, s cieľom určiť podmienky vykonávania odsekov 1 až 3 tohto článku 70. Ako pritom vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, Rada nemôže prostredníctvom vykonávacích aktov doplniť alebo zmeniť legislatívny akt, a to ani v jeho nepodstatných prvkoch (rozsudok z 28. februára 2023, Fenix International, C‑695/20 , EU:C:2023:127 , body 48 a 49 ). Rada preto prostredníctvom vykonávacieho nariadenia 2015/81 nemôže zmeniť článok 70 ods. 4 nariadenia č. 806/2014.

85

V každom prípade, ako tvrdí SRB, treba vzhľadom na analýzu vykonanú v rámci tretej časti tohto odvolacieho dôvodu konštatovať, že článok 70 ods. 4 nariadenia č. 806/2014 a článok 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81 si vôbec neprotirečia.

O druhom odvolacom dôvode založenom na nedostatku odôvodnenia

Argumentácia účastníkov konania

89

Odvolateľka tvrdí, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a jeho odôvodnenie je rozporuplné. Konkrétne poukazuje na rozporuplnosť v bodoch 30, 33, 36, 41 a 43 tohto rozsudku, v ktorých Všeobecný súd v podstate konštatoval:

–

po prvé, že neodvolateľné platobné záväzky sú príspevkami, ktoré sú „riadne získané“ v zmysle článku 70 ods. 4 nariadenia č. 806/2014, hoci neboli zaplatené „okamžite“,

po štvrté, že článok 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81 nemožno uplatniť „na úkor SRF“ a tak, že tým bude ohrozená jeho „finančná kapacita [alebo jeho] likvidita“, v súlade s tým, čo je uvedené v článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 a článku 7 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/81, pričom Všeobecný súd nepreukázal, v čom by uplatnenie tohto článku 7 ods. 3 bolo spôsobilé „ovplyvniť finančnú kapacitu [alebo] likviditu SRF“, alebo cieľ dosiahnuť cieľovú úroveň stanovenú v tomto článku 69 ods. 1. V každom prípade podľa názoru odvolateľky Všeobecný súd nepreukázal, v čom sú toto ustanovenie a článok 7 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/81 dostatočne presné na to, aby bránili jasnému a presnému mechanizmu vrátenia upraveného v článku 7 ods. 3 tohto vykonávacieho nariadenia, alebo aby ukladali povinnosť platby za podmienok, ktoré nie sú stanovené v článku 7 ods. 2 uvedeného vykonávacieho nariadenia, ktorého znenie je tiež jasné a presné.

90

SRB s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

Posúdenie Súdnym dvorom

91

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia, ktorú má Všeobecný súd, ukladá tomuto súdu povinnosť jasne a jednoznačne uviesť úvahy, ktorými sa riadil, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého rozhodnutia a aby Súdny dvor mohol vykonať svoje súdne preskúmanie (rozsudok z 20. apríla 2023, Rada/El‑Qaddafi, C‑413/21 P , EU:C:2023:306 , bod 41 a citovaná judikatúra).

95

Okrem toho keď Všeobecný súd konštatoval, že článok 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81 umožňuje zabezpečiť, že prostriedky SRF budú k dispozícii „v prípade riešenia kríz[ovej situácie]“, neprotirečí tým odôvodneniu, na základe ktorého dospel k záveru, že úverová inštitúcia má bezpodmienečnú povinnosť zaplatiť sumu zodpovedajúcu neodvolateľnému platobnému záväzku. Práve z dôvodu tejto bezpodmienečnej povinnosti nemôže byť takáto inštitúcia oslobodená od platby sumy zabezpečujúcej neodvolateľné platobné záväzky, čo umožňuje, aby prostriedky, ktorými disponuje SRF, boli „v prípade riešenia kríz[ovej situácie]“ rýchlo dostupné. Práve to je zmyslom existencie SRF, ako aj účelu dosiahnuť cieľovú úroveň tohto fondu, ako je stanovené v právnej úprave Únie.

96

Napokon, ako vyplýva z odpovede na prvý odvolací dôvod, Všeobecný súd riadne odôvodnil, v čom riziko ohrozujúce SRF a cieľ dosiahnuť cieľovú úroveň bránia tomu, aby príspevky ex ante vo forme neodvolateľného platobného záväzku zanikli z dôvodu, že sa na úverovú inštitúciu prestala vzťahovať pôsobnosť nariadenia č. 806/2014.

97

Keďže žiadne z tvrdení uvádzaných odvolateľkou na preukázanie nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku a rozporuplnosti tohto odôvodnenia sa nezdá byť dôvodné, druhý odvolací dôvod sa musí zamietnuť.

Keďže SRB navrhla uložiť odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania a odvolateľka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila SRB.

101

Podľa článku 184 ods. 4 uvedeného rokovacieho poriadku môže Súdny dvor nariadiť, že vedľajší účastník prvostupňového konania, ktorý sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti konania pred Súdnym dvorom, znáša svoje vlastné trovy konania. Na základe tohto ustanovenia Fédération bancaire française znáša svoje vlastné trovy konania.

102

Článok 140 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa tiež na základe jeho článku 184 ods. 1 uplatňuje na odvolacie konanie, stanovuje, že členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Francúzska republika tak znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.