C-7/24

62024CJ0007

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

z 12. júna 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálne zabezpečenie – Migrujúci pracovníci – Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia – Nariadenie (ES) č. 883/2004 – Článok 85 ods. 1 – Dávky, ktoré sa majú poskytovať podľa právnych predpisov členského štátu za škodu spôsobenú na území iného členského štátu – Právo povinných inštitúcií podať žalobu proti zodpovednej tretej osobe – Práva obete – Subrogácia – Hranice“

Vo veci C‑7/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Retten i Svendborg (Okresný súd Svendborg, Dánsko) z 2. januára 2024 a doručený Súdnemu dvoru 4. januára 2024, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predseda deviatej komory N. Jääskinen, sudcovia A. Arabadžiev (spravodajca) a R. Frendo,

generálny advokát: R. Norkus,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 26. marca 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Európska komisia, v zastúpení: M.‑L. Ehlers Defontaine a B.‑R. Killmann, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 85 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 05/005, s. 72).

„Ak osoba poberá dávky podľa právnych predpisov jedného členského štátu v súvislosti s úrazom vyplývajúcim z okolností, ku ktorým došlo v inom členskom štáte, všetky práva inštitúcie zodpovednej za poskytovanie dávok voči tretej strane zodpovednej za poskytnutie odškodnenia úrazu sa riadia týmito pravidlami:

a)

ak inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, preberá práva, ktoré poberateľ má voči tretej strane, takúto subrogáciu uznávajú všetky členské štáty;

b)

ak inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok má priame právo voči tretej strane, všetky členské štáty takéto práva uznávajú.“

Dánske právo

6

Ustanovenie § 17 ods. 1 tohto zákona stanovuje:

„Dávky na základe právnych predpisov o sociálnom zabezpečení vrátane dávok v nezamestnanosti, príspevkov na zdravotnú starostlivosť, dôchodkov na základe právnych predpisov o sociálnom dôchodku a dávok podľa zákona o poistení proti pracovným úrazom, na ktoré má poškodená alebo pozostalá osoba nárok, nemôžu tvoriť základ pre nárok na odškodnenie voči osobe zodpovednej za náhradu škody. …“

7

V ustanovení § 26a ods. 1 tohto zákona sa stanovuje:

„Osobe, ktorá úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti zapríčiní smrť inej osoby, sa môže uložiť povinnosť nahradiť škodu pozostalým, ktorí mali mimoriadne silné väzby na zosnulú osobu.“

10

V § 77 ods. 1 tohto zákona sa uvádza:

„Dávky podľa tohto zákona nemôžu slúžiť ako základ pre nárok na odškodnenie voči strane zodpovednej za úraz, ktorá je zodpovedná za náhradu škody poškodeným osobám alebo ich pozostalým… Nároky poškodených osôb alebo ich pozostalých voči stranám zodpovedným za úraz sa obmedzia do takej miery, v akej boli dávky zaplatené alebo sa majú zaplatiť dotknutým osobám podľa tohto zákona. …“

Nemecké právo

11

Ustanovenie § 46 Sozialgesetzbuch, Sechstes Buch (VI) – Gesetzliche Rentenversicherung (kniha VI zákona o sociálnom zabezpečení – Zákonný systém dôchodkového zabezpečenia, ďalej len „SGB VI“) stanovuje, že vdovám alebo vdovcom sa priznáva vdovský alebo vdovecký dôchodok, ak bol zosnulý manželský partner počas všeobecne požadovaného minimálneho obdobia poistený.

MP uznala svoju občianskoprávnu zodpovednosť v súvislosti s týmto úmrtím. GF, poisťovňa občianskoprávnej zodpovednosti za škody tejto spoločnosti, vyplatila vdove po zosnulom pracovníkovi na žiadosť jej právnika náhradu za stratu živiteľa vypočítanú v súlade s dánskym právom.

15

Okrem toho poisťovne DRV‑N a BG‑V, v ktorých bol zosnulý poistený ako nemecký pracovník, vyplácali vdovský dôchodok vdove v súlade s § 46 SGB VI.

16

Keďže § 116 SGB X upravuje právo na subrogáciu práv vdovy zosnulého zamestnanca voči tretej zodpovednej osobe, pokiaľ ide o takto vyplácaný dôchodok, DRV‑N a BG‑V požiadali MP a GF o vrátenie tohto dôchodku.

17

Okrem toho tvrdia, že podmienky a rozsah práv, ktoré sú postúpené, musia byť určené v súlade s nemeckým právom. Aj keby sa rozsah ich nároku voči MP a GF mal určiť v súlade s dánskym právom, článok 85 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 by sa mal vykladať v tom zmysle, že sociálne dávky, ktoré vyplatili vdove zosnulého zamestnanca, nemusia byť rovnaké alebo porovnateľné, pokiaľ ide o ich povahu, s dávkami stanovenými dánskym právom na to, aby mohli byť predmetom náhrady. Účelom tohto ustanovenia totiž nebolo vylúčiť nárok povinnej inštitúcie sociálneho zabezpečenia voči osobe zodpovednej za úraz z dôvodu, že dávky, ktoré si možno nárokovať podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom má povinná inštitúcia sociálneho zabezpečenia svoje registrované sídlo, nie sú rovnaké ako dávky, ktoré si možno nárokovať podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom došlo k úrazu.

21

Vnútroštátny súd uvádza, že vo veci samej vzniká v prvom rade otázka, ktorá z dotknutých vnútroštátnych právnych úprav určuje rozsah nárokov, ktoré sú postúpené povinnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia. Tento súd sa ďalej pýta, či žaloba o regresnú náhradu predpokladá, že sociálne dávky, ktorých náhrada sa požaduje, sú svojou povahou porovnateľné s dávkami, ktoré by si poškodená osoba mohla nárokovať podľa práva členského štátu, v ktorom škoda vznikla. Napokon sa pýta na význam, ktorý treba priznať výrazu „vzhľadom na ich povahu“, ktorý použil Højesteret (Najvyšší súd, Dánsko) vo svojej judikatúre týkajúcej sa predmetnej oblasti.

22

Dánske právo vyčerpávajúcim spôsobom spresňuje povahu rôznych náhrad, na ktoré má nárok poškodený alebo jeho pozostalí, akými sú náhrada straty príjmov zo zárobkovej činnosti, pretium doloris , náhrada trvalých zdravotných následkov, náhrada za bolesť a nehmotnú ujmu, náhrada za trvalé zranenie, náhrada za neschopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, náhrada za stratu živiteľa, dočasný príspevok v prípade úmrtia a náhrada za škodu v prípade občianskoprávnej zodpovednosti. Výška väčšiny týchto náhrad je obmedzená.

26

Za týchto podmienok Retten i Svendborg (Okresný súd Svendborg) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 85 ods. 1 nariadenia [č. 883/2004] vykladať v tom zmysle, že na to, aby povinná inštitúcia mala podľa tohto ustanovenia nárok na regresnú náhradu, musí v členskom štáte, v ktorom došlo k úrazu, existovať právny základ pre druh náhrady škôd alebo kompenzácie, v súvislosti s ktorými sa vzniesol nárok na náhradu, alebo pre rovnocennú dávku, ktoré sú uplatňované v dôsledku udalosti, za ktorú je strana, ktorá zapríčinila úraz, zodpovedná za škody podľa práva miesta, kde k úrazu došlo?“

O prejudiciálnej otázke

27

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 85 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 vykladať v tom zmysle, že ak osoba poberá podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom má bydlisko, vdovský dôchodok po úmrtí svojho manžela v dôsledku pracovného úrazu, ku ktorému došlo v inom členskom štáte, a právne predpisy prvého členského štátu stanovujú v prospech povinnej inštitúcie právo na subrogáciu voči tretej osobe zodpovednej za náhradu škody vyplývajúcej z tohto pracovného úrazu, tak žaloba o regresnú náhradu tejto povinnej inštitúcie je podmienená tým, že v druhom členskom štáte existuje právny základ umožňujúci získanie takéhoto dôchodku alebo rovnocennej dávky.

31

Z toho vyplýva, že ustanovenia, akými sú ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ktoré sa týkajú nárokov dánskych inštitúcií sociálneho zabezpečenia na podanie žaloby proti tretím osobám povinným nahradiť škodu, ktorá viedla k vyplácaniu dávok sociálneho zabezpečenia, nemožno uplatniť na určenie, či a v akom rozsahu má povinná inštitúcia iného členského štátu ako Dánske kráľovstvo právo podať žalobu proti osobe, ktorá spôsobila škodu, ku ktorej došlo na dánskom území, kde sa uplatňujú tieto ustanovenia. Takéto ustanovenia teda nebránia žalobe inštitúcie, ktorá je dlžníkom iného členského štátu, než je členský štát, v ktorom sa uplatňujú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júna 1994, DAK, C‑428/92 , EU:C:1994:222 , bod 22 ).

32

Vzhľadom na to je cieľom článku 85 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 len zabezpečiť, aby právo konať, ktoré môže mať inštitúcia zodpovedná za vyplácanie na základe právnych predpisov, ktoré uplatňuje, uznali ostatné členské štáty. Jeho cieľom nie je zmeniť pravidlá uplatniteľné na určenie, či a v akom rozsahu musí vzniknúť mimozmluvná zodpovednosť tretej osoby, ktorá spôsobila škodu. Zodpovednosť tretej osoby naďalej podlieha hmotnoprávnym pravidlám, ktoré musí za normálnych okolností uplatňovať vnútroštátny súd, na ktorý sa obrátila obeť alebo jej právni nástupcovia, t. j. v zásade právne predpisy členského štátu, na ktorého území vznikla škoda (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 1999, Kordel a i., C‑397/96 , EU:C:1999:432 , bod 15 ).

33

Z toho vyplýva, že práva, ktoré má poškodená osoba alebo jej právni nástupcovia voči osobe, ktorá škodu spôsobila, ako aj podmienky podania žaloby o náhradu škody na súdoch členského štátu, na území ktorého vznikla škoda, sa určia podľa práva tohto štátu, vrátane pravidiel medzinárodného práva súkromného, ktoré sa uplatňujú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 1999, Kordel a i., C‑397/96 , EU:C:1999:432 , bod 16 ).

37

Po druhé táto subrogácia naopak nemôže zakladať ani pre vdovu po zosnulom zamestnancovi, ani pre DRV‑N alebo BG‑V dodatočné nároky k tým nárokom, ktoré tejto vdove priznáva dánske právo.

38

V tejto súvislosti, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, dánske právo nepozná taký nárok na vdovský dôchodok, aký stanovuje nemecké právo. Dánske právo naopak v § 13 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu a v § 20 zákona o poistení proti pracovným úrazom stanovuje, že pozostalý manželský partner má nárok na náhradu za stratu živiteľa, ktorú už GF vyplatila vdove zosnulého zamestnanca. Ďalej § 26a ods. 1 zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za škodu stanovuje náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým, ktorí mali k zosnulému obzvlášť blízky vzťah. Napokon § 19 ods. 1 zákona o poistení proti pracovným úrazom za určitých podmienok stanovuje poskytnutie dočasného príspevku pozostalému manželskému partnerovi.

39

Treba uviesť, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasne nevyplýva, či náhrada spôsobenej nemajetkovej ujmy patrila v prejednávanej veci vdove zosnulého zamestnanca ani či ju GF vyplatila. Okrem toho vnútroštátny súd v tomto rozhodnutí síce uviedol, že podľa Arbejdsmarkedets Erhvervssikring i Danemak (zamestnanecké poistenie na trhu práce v Dánsku) úraz, ktorý viedol k sporu vo veci samej, nezakladá nárok na dávky podľa zákona o poistení proti pracovným úrazom, akými sú dočasný príspevok a príspevok z dôvodu straty živiteľa, ktoré sú stanovené v § 19 ods. 1 a § 20 tohto zákona, ale to neznamená, že toto posúdenie má konečnú povahu, a preto vylučuje relevantnosť týchto dávok v rámci sporu vo veci samej.

43

Treba preto usudzovať, že právo subrogácie stanovené právnymi predpismi členského štátu v súvislosti s dávkou vyplácanou podľa tých istých právnych predpisov v zmysle článku 85 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 sa môže rozšíriť na dávku stanovenú právnymi predpismi členského štátu, na území ktorého nastali skutočnosti vedúce k udalosti, ktorá bola príčinou vzniku škody, akou je pracovný úraz, ak sú obe tieto dávky dostatočne porovnateľné vo svojich predmetoch a cieľoch.

44

V prejednávanej veci sa zdá, že dánske a nemecké dávky sa poskytujú po smrti živiteľa a obe majú za cieľ odškodniť blízkych pozostalých najmä za ušlý zisk spojený so zánikom príjmov zosnulého.

45

Podľa vnútroštátneho súdu § 77 ods. 1 zákona o poistení proti pracovným úrazom okrem iného stanovuje, že nároky poškodených pozostalých osôb voči osobe zodpovednej za škodu sa znížia v rozsahu, v akom im boli vyplatené alebo im prináležia dávky podľa tohto zákona. Z toho vyplýva, že predmet a účel náhrady za stratu živiteľa možno podľa dánskej právnej úpravy považovať za zodpovedajúci predmetu a účelu sociálnych dávok poskytovaných podľa tejto právnej úpravy v dôsledku pracovného úrazu.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 85 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že ak osoba poberá podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom má bydlisko, vdovský dôchodok po úmrtí svojho manželského partnera v dôsledku pracovného úrazu, ku ktorému došlo na území iného členského štátu, a právna úprava prvého členského štátu stanovuje v prospech povinnej inštitúcie právo subrogácie voči tretej osobe zodpovednej za náhradu škody vyplývajúcej z tohto pracovného úrazu, žaloba o regresnú náhradu tejto povinnej inštitúcie nie je podmienená existenciou právneho základu umožňujúceho získanie takého dôchodku alebo rovnocennej dávky v druhom členskom štáte, pokiaľ postačuje, aby boli dávky stanovené v právnych predpisoch dotknutých členských štátov pre prípad udalosti, ktorá viedla k vzniku škody, akou je pracovný úraz, dostatočne porovnateľné vo svojich predmetoch a účeloch na to, aby sa právo subrogácie ustanovené právnymi predpismi prvého členského štátu a uvedené v článku 85 ods. 1 mohlo rozšíriť aj na dávku ustanovenú druhým členským štátom.

O trovách

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto: