C-16/24

YR a i.,

za účasti:

Sofijska gradska prokuratura,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predseda ôsmej komory S. Rodin, sudcovia O. Spineanu‑Matei (spravodajkyňa) a N. Fenger,

generálna advokátka: T. Ćapeta,

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného stíhania YR a i. z dôvodu účasti na organizovanej zločineckej skupine s cieľom páchať daňovú trestnú činnosť.

Právny rámec

4

Podľa článku 47 prvého a druhého odseku Charty:

„Každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.

Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. …“

Bulharské právo

Zákon o súdnictve

…

(2) organizovaním práce sudcov a prísediacich,

…

2. Príkazy predsedu a pravidlá týkajúce sa organizácie práce súdu, ktoré schválil, sú záväzné pre všetkých sudcov a zamestnancov súdu.“

7

Článok 360b uvedeného zákona znie:

9

Bod 1 písm. b) jednotnej metodiky, ktorý upravuje náhodné prideľovanie, znie takto:

„Na všetkých súdoch sa rozdeľovanie vecí uskutočňuje podľa zásady náhodného výberu elektronickými elektronickým prideľovaním v poradí, v akom boli doručené, podľa predmetu a druhu veci a v súlade s procesnými lehotami, ktoré si vyžadujú naliehavé prejednanie.“

10

V súlade s bodom 3 jednotnej metodiky prideľovanie vykonáva administratívny vedúci súdu alebo vedúci oddelenia.

11

Ak sa vec postúpila súdu prvého stupňa z dôvodu nesprávneho úradného postupu a je podaná na ten istý súd, pridelí sa pôvodne určenému sudcovi spravodajcovi.“

Trestný poriadok

12

Nakazatelno‑procesualen kodex (Trestný poriadok) v článku 6 ods. 1 stanovuje:

„Súdnictvo v trestných veciach vykonávajú len súdy, ktoré uvádza [Konstitucija na Republika Bălgarija (Ústava Bulharskej republiky)].“

13

15

Dňa 30. októbra 2014 Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra, Bulharsko) podala na Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko) obžalobu na YR a i. za účasť v organizovanej zločineckej skupine s cieľom páchať daňovú trestnú činnosť, v prejednávanej veci nezaplatenia splatnej dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 6364428 bulharských levov (BGN) (približne 3254080 eur) od januára 2008 do marca 2012.

16

Podľa údajov uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania by uznanie YR a i. za vinných znamenalo, že určenie ich trestu podlieha rámcovému rozhodnutiu Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami ( Ú. v. EÚ L 335, 2004, s. 8 ), a rámcovému rozhodnutiu Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu ( Ú. v. EÚ L 300, 2008, s. 42 ).

17

Táto vec bola pridelená sudcovi I. H.

21

Dňa 4. augusta 2022 administratívny vedúci trestnoprávneho oddelenia tohto súdu pridelil dotknutú vec YR a i. prostredníctvom systému náhodného prideľovania sudkyni H. K.

22

Dňa 27. septembra 2023 senát, ktorému predsedala táto sudkyňa, postúpil túto vec sudcovi I. H. vzhľadom na to, že v tejto veci konal predtým. Šestnásty senát trestnoprávneho oddelenia Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto), ktorému predsedá sudca I. H. a ktorý, ako vyplýva z dodatku k návrhu na začatie prejudiciálneho konania doručenému Súdnemu dvoru 17. januára 2024, treba považovať za vnútroštátny súd, zobral na vedomie tento návrh na začatie prejudiciálneho konania a usúdil, že zákonnosť pridelenia veci je právnou otázkou, o ktorej má rozhodnúť tento súd, nie administratívny vedúci trestnoprávneho oddelenia tohto súdu, keďže spôsoby pridelenia veci sa podľa neho vzťahujú na zásady organizácie súdnictva a každému rozhodovaciemu zloženiu prislúcha overiť si svoju vlastnú právomoc. Po pojednávaní, v ktorého priebehu mali obžalovaní možnosť byť vypočutí, sudca I. H. súhlasil s prejednaním dotknutej veci.

23

Administratívny vedúci Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto) začal disciplinárne konanie proti sudkyni H. K. hlavne z dôvodu, že mu nepredložila dotknutú vec na opätovné pridelenie, a proti sudcovi I. H. za to, že súhlasil s prejednaním tejto veci, hoci mu nebola riadne pridelená.

27

Vnútroštátny súd sa domnieva, že toto preskúmanie treba považovať za preskúmanie súdneho charakteru, a preto ho musí nezávisle vykonať sudca, ktorému pridelil vec administratívny vedúci, po vypočutí účastníkov konania a pod dohľadom súdu vyššieho stupňa. V tejto súvislosti sa opiera o článok 6 ods. 1 a článok 10 trestného poriadku, ako aj analogicky o článok 42 ods. 2 tohto poriadku, ktorý sa týka postúpenia veci z jedného súdu na iný súd.

28

Vnútroštátny súd však uvádza, že iné orgány zastávajú názor, že v prípade pochybností o správnosti pridelenia veci prostredníctvom systému náhodného prideľovania musí súd, ktorému bola vec predložená, o tom informovať administratívneho vedúceho, ktorý je jediný príslušný posúdiť správnosť pridelenia a musí rozhodnúť, či má prípadne použiť iný spôsob pridelenia, a to výber konkrétneho sudcu.

29

V tejto súvislosti vnútroštátny súd vidí súvislosť medzi svojou situáciou a pojmom „nezávislý súd“ v zmysle článku 47 Charty, a to z dvoch dôvodov. Podľa neho totiž ide o to, či zásada, podľa ktorej má každý právo na to, aby jeho vec bola prejednaná takýmto súdom, je dodržaná v situácii, keď na jednej strane súd nemôže rozhodnúť o svojej vlastnej právomoci, ale musí sa spoliehať na posúdenie administratívneho vedúceho, pričom treba zdôrazniť, že tento zástupca v tomto postavení nevykonáva funkciu sudcu a je prvkom mimo rozhodovacieho zloženia, ktoré vec prejednáva, alebo má o nej rozhodovať, a keď na druhej strane by pre sudcu tohto súdu rozhodovanie v tejto súvislosti predstavovalo disciplinárne previnenie.

33

Za týchto podmienok šestnásty senát trestnoprávneho oddelenia Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„[1.]

Je s článkom 19 ods. [1 druhým pododsekom] ZEÚ a článkom 47 Charty zlučiteľný výklad vnútroštátneho zákona, ktorý na určenie toho, ktorý zo sudcov má prejednať a rozhodnúť trestnú vec, stanovuje ako zásadu výkonu súdnictva náhodný výber spomedzi sudcov, podľa ktorého ak existujú pochybnosti o tom, či bola táto zásada porušená vo veci, ktorú už pridelil administratívny vedúci, tieto pochybnosti sa majú odstrániť tým spôsobom,… že tu ide o súdnu otázku a rozhoduje o nej súd, ktorý prejednáva vec – aj po vypočutí účastníkov konania a v odvolacom konaní –, alebo… že tu ide o administratívnu otázku a že toto posúdenie je oprávnený vykonať len administratívny vedúci [?]

[2.]

Okrem toho výklad, podľa ktorého v prípade, že sudca, ktorému bola vec pridelená, zastáva stanovisko, že podľa uvedenej zásady [vnútroštátneho práva týkajúcej sa náhodného výberu sudcu povereného preskúmaním a rozhodovaním v trestnej veci] by mal [túto] vec prejednávať iný sudca, a vec postúpi tomuto [inému] sudcovi, a druhý sudca, ktorý [uvedenú] vec dostal, rozhodne, že najprv vypočuje účastníkov konania v kontradiktórnom konaní a potom autonómne rozhodne o otázke svojej vlastnej príslušnosti, sa obaja títo sudcovia dopustili disciplinárneho previnenia, keďže svojím správaním poškodzujú dobré meno súdnictva a porušujú svoje služobné povinnosti?“

36

Najskôr treba na jednej strane uviesť, že v kontexte konania vo veci samej sa uplatňuje článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ. Toto ustanovenie sa totiž má uplatniť najmä voči všetkým vnútroštátnym orgánom spôsobilým rozhodovať ako súd v otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu práva Únie, a teda spadajúcich do oblastí, na ktoré sa vzťahuje toto právo (rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, C‑558/18 a C‑563/18 , EU:C:2020:234 , bod 34 , ako aj citovaná judikatúra). Keďže vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, predstavuje takýto orgán, konanie pred ním musí spĺňať požiadavky vyplývajúce z práva na účinnú súdnu ochranu, ako je upravené v tomto ustanovení.

37

Na druhej strane v rozsahu, v akom sa prvá otázka týka výkladu článku 47 Charty, treba pripomenúť, že pôsobnosť Charty je v súvislosti s konaním členských štátov vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty určené pre členské štáty vtedy, ak vykonávajú právo Únie. Z toho vyplýva, že základné práva zaručené v právnom poriadku Únie sa majú uplatňovať vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, ale nie mimo týchto situácií [pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18 , EU:C:2019:982 , bod 78 a citovanú judikatúru].

38

Pokiaľ ide o trestné konanie proti YR a i., vnútroštátny súd len uvádza, že obžalovaní sú stíhaní za účasť v organizovanej zločineckej skupine s cieľom páchať daňovú trestnú činnosť, ktorá sa týka nezaplatenia splatnej DPH, a že ak budú uznaní za vinných, určenie ich trestu by malo podliehať rámcovým rozhodnutiam 2004/757 a 2008/841. Návrh na začatie prejudiciálneho konania však neobsahuje nič o skutkovom rámci, do ktorého patrí toto konanie a ktorý by vysvetľoval tieto tvrdenia a umožňoval by Súdnemu dvoru overiť, či uvedené konanie skutočne zahŕňa vykonávanie práva Únie.

42

V dôsledku toho treba konštatovať, že svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že ak členský štát zaviedol systém prideľovania vecí v rámci súdov, ktorý je založený na zásade náhodného výberu rozhodovacieho zloženia, spojeného s určitými výnimkami, ktorý podlieha zásahu administratívneho vedúceho každého súdu, bráni tomu, aby v prípade, že sudca, ktorému bola vec pridelená, má pochybnosti o správnosti tohto pridelenia, tento sudca nemohol sám rozhodnúť o tejto otázke a prípadne postúpiť uvedenú vec inému sudcovi toho istého súdu z dôvodu, že táto vec mala byť pridelená jemu, pričom prvý uvedený sudca musí vrátiť dotknutú vec administratívnemu vedúcemu tohto súdu, aby tento vedúci overil zákonnosť pôvodného pridelenia tejto veci a prípadne pristúpil k inému prideleniu.

43

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že za súčasného stavu práva Únie toto právo neupravuje organizáciu súdnictva v členských štátoch, najmä pokiaľ ide o zriadenie, zloženie, právomoci a fungovanie vnútroštátnych súdov, v dôsledku čoho pravidlá v tejto oblasti v zásade patria do právomoci členských štátov. Členské štáty sú však pri výkone tejto právomoci stále povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19 , EU:C:2021:1034 , body 133 a 180 , ako aj citovanú judikatúru).

44

Osobitne to platí pre povinnosti vyplývajúce z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ (rozsudky z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, C‑558/18 a C‑563/18 , EU:C:2020:234 , bod 36 , ako aj citovaná judikatúra, a z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21 , EU:C:2024:594 , bod 44 , ako aj citovaná judikatúra), ktorý ukladá členským štátom ustanoviť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.

48

Okrem toho požiadavka nezávislosti súdov, ktorá vyplýva z práva Únie, sa týka nielen neprimeraných vplyvov, ktoré môžu vykonávať zákonodarná a výkonná moc, ale aj takých neprimeraných vplyvov, ktoré môžu vyplývať z vnútra dotknutého súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21 , EU:C:2024:594 , bod 54 , ako aj citovanú judikatúru).

49

Navyše výkon sudcovskej funkcie musí byť chránený nielen pred akýmkoľvek priamym vplyvom vo forme pokynov, ale aj pred formami vplyvu, ktoré sú viac nepriame a ktoré by mohli ovplyvniť súdne rozhodnutia [rozsudok zo 14. novembra 2024, S. (Zmena rozhodovacieho zloženia), C‑197/23 , EU:C:2024:956 , bod 62 a citovaná judikatúra].

50

Porušenie pravidiel týkajúcich sa určenia sudcu, ktorý má rozhodnúť v danej veci, však môže mať takýto účinok [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2024, S. (Zmena rozhodovacieho zloženia), C‑197/23 , EU:C:2024:956 , bod 55 ].

V tejto súvislosti treba uviesť, že možnosť overiť dodržanie záruk spojených s pojmom „súd vopred zriadený zákonom“ v zmysle spresnenom v bode 47 tohto rozsudku je nevyhnutná vzhľadom na dôveru, ktorú musia súdy demokratickej spoločnosti vzbudzovať u osoby podliehajúcej súdnej právomoci. Preskúmanie dodržania požiadavky, podľa ktorej každý súd musí vzhľadom na svoje zloženie predstavovať nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom, je teda podstatnou formálnou náležitosťou, ktorej dodržanie patrí do oblasti verejného poriadku [pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C‑341/06 P a C‑342/06 P , EU:C:2008:375 , bod 46 , ako aj z 8. mája 2024, Asociația Forumul Judecătorilor din România (Združenia sudcov a prokurátorov), C‑53/23 , EU:C:2024:388 , bod 55 a citovanú judikatúru]. Súdny dvor rozhodol, že takéto preskúmanie musí byť možné vykonať v rámci preskúmania opravného prostriedku, prípadne ex offo , ak v tejto súvislosti vzniknú vážne pochybnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2020, Preskúmanie Simpson/Rada a HG/Komisia, C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II , EU:C:2020:232 , body 57 a 58 ).

54

Účinnú súdnu ochranu totiž nemožno zaručiť, ak nie je možné na návrh účastníka konania, alebo v prípade vážnych pochybností, ex offo preskúmať súdom, či boli dodržané pravidlá, ktoré súdu priznávajú postavenie „nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom“, a v prípade ich nedodržania prípadne daný postup sankcionovať, inak by mohli byť porušované bez akýchkoľvek z toho plynúcich dôsledkov [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2024, S. (Zmena rozhodovacieho zloženia), C‑197/23 , EU:C:2024:956 , bod 66 ].

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že ak členský štát zaviedol systém prideľovania vecí v rámci súdov, ktorý je založený na zásade náhodného výberu rozhodovacieho zloženia, spojeného s určitými výnimkami, ktorý podlieha zásahu administratívneho vedúceho každého súdu, nebráni tomu, aby v prípade, že sudca, ktorému bola vec pridelená, má pochybnosti o správnosti tohto pridelenia, tento sudca nemohol sám rozhodnúť o tejto otázke a prípadne postúpiť uvedenú vec inému sudcovi toho istého súdu z dôvodu, že táto vec mala byť pridelená jemu, pričom prvý uvedený sudca musí vrátiť dotknutú vec administratívnemu vedúcemu tohto súdu, aby tento vedúci overil zákonnosť pôvodného pridelenia tejto veci a prípadne pristúpil k inému prideleniu. Správnosť pridelenia, ktoré vykonal tento vedúci, musí podliehať súdnemu preskúmaniu podľa pravidiel vnútroštátneho práva.

O druhej otázke

58

Svojou druhou otázkou, ktorá je položená v rovnakom vnútroštátnom právnom kontexte ako prvá otázka, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 47 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby v prípade, že sudca, ktorému bola vec pridelená podľa systému náhodného prideľovania, sa domnieva, že táto vec mala byť výnimočne pridelená inému sudcovi toho istého súdu, a v dôsledku toho vrátil uvedenú vec tomuto inému sudcovi, a tento posledný uvedený sudca súhlasí s tým, aby rozhodol o svojej vlastnej právomoci, bolo možné domnievať sa, že títo dvaja sudcovia sa dopustili disciplinárneho previnenia.

62

Druhá otázka je preto neprípustná.

O trovách

63

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto: