C-20/24

62024CJ0020

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

zo 6. marca 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Nariadenie (EÚ) č. 261/2004 – Článok 2 písm. g) – Článok 3 ods. 2 a 3 – Právo na náhradu v prípade veľkého meškania letu – Pôsobnosť – Cestujúci s palubným lístkom – Dôkaz o rezervácii potvrdenej leteckým dopravcom – Cestujúci, ktorí cestujú bezplatne alebo za zľavnené cestovné, ktoré nie je priamo alebo nepriamo dostupné pre verejnosť – Let, ktorý je súčasťou balíka cestovných služieb financovaných treťou osobou – Dôkazné bremeno platby“

Vo veci C‑20/24 [Cymdek] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Rejonowy dla m. st. Warszawy w Warszawie (Okresný súd hlavného mesta Varšava, Poľsko) z 24. novembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 12. januára 2024, ktorý súvisí s konaním:

generálny advokát: R. Norkus,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

M1.R. a M2.R., v zastúpení: P. Mędygrał, radca prawny,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. g), ako aj článku 3 ods. 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 ( Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

2

…

(5)

nakoľko rozdiel medzi pravidelnou a nepravidelnou leteckou dopravou sa zmenšuje, takáto ochrana by sa mala uplatňovať na cestujúcich nielen na pravidelných ale aj na nepravidelných letoch vrátane tých, ktoré tvoria časť balíka dovolenkových služieb;

…“

4

Článok 2 tohto nariadenia, nazvaný „Definície“, znie:

…

j)

‚odmietnutie nástupu do lietadla‘ znamená odmietnutie prepravy cestujúcich, hoci sa prezentovali na nástup podľa podmienok stanovených v článku 3 ods. 2 okrem prípadov, keď existujú oprávnené dôvody na odmietnutie nástupu do lietadla v súvislosti so zdravím, bezpečnosťou alebo ochranou, alebo nedostatočnými cestovnými dokumentmi;

…“

5

Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Pôsobnosť“, stanovuje:

a)

majú potvrdenú rezerváciu na príslušný let a s výnimkou prípadu zrušenia uvedeného v článku 5, sa dostavili na odbavenie,

–

ako je určené a v čase, ktorý vopred písomne (vrátane elektronických prostriedkov) stanovil letecký dopravca, cestovná kancelária alebo splnomocnený cestovný agent,

alebo ak nie je stanovený žiadny čas,

–

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

6

Spoločnosť AAA, letecký dopravca ponúkajúci charterové lety, uzavrela s cestovnou kanceláriou BBB sp. z o.o. zmluvu, v rámci ktorej AAA poskytla tejto cestovnej kancelárii konkrétne lety, na ktoré BBB následne predala letenky cestujúcim v leteckej doprave. BBB zaplatila spoločnosti AAA ceny letov.

7

Cestujúci dotknutí vo veci samej sa zúčastnili balíka cestovných služieb, ktorého súčasťou bol let z Tenerife (Španielsko) do Varšavy (Poľsko), ktorý 20. mája 2021 uskutočnila a prevádzkovala AAA. Zmluva o balíku cestovných služieb bola uzavretá medzi spoločnosťou CCC sp. z o.o. v mene týchto cestujúcich a spoločnosťou BBB. Tento let mal pri prílete meškanie viac ako 22 hodín.

11

Tento súd v tejto súvislosti uvádza, že poznatky vyvodené z rozsudku z 21. decembra 2021, Azurair a i. ( C‑146/20, C‑188/20, C‑196/20 a C‑270/20 , EU:C:2021:1038 ), neumožňujú odpovedať na otázku, či právo Únie v situácii, o akú ide vo veci samej, umožňuje predložiť „iný dôkaz“ v zmysle tohto ustanovenia, v ktorom sa uvádza, že cestujúci má potvrdenú rezerváciu na let, ak palubný lístok predložený týmto cestujúcim neobsahuje všetky skutočnosti uvedené v tomto rozsudku, ako napríklad čas príletu.

12

Okrem toho, aj keby AAA a niektoré senáty poľských odvolacích súdov zastávali názor, že podmienky uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia sa majú vykladať reštriktívne, vnútroštátny súd sa domnieva, že palubný lístok sa nevydá náhodnej osobe, ale cestujúcemu, ktorý má potvrdenú rezerváciu na dotknutý let, a to po odbavení tohto cestujúceho na tento let, pričom číslo letenky alebo rezervácie sa musí uviesť pri tomto odbavení. Okrem určitých mimoriadnych situácií teda neexistuje iný racionálny spôsob, ako vysvetliť, ako by takýto cestujúci mohol získať palubný lístok bez toho, aby mal takúto rezerváciu.

13

Okrem toho na rozdiel od AAA a niektorých senátov poľských odvolacích súdov sa vnútroštátny súd domnieva, že prináleží leteckému dopravcovi, aby preukázal, že predmetný let bol bezplatný, a nie len vyvodil pre neho priaznivé právne účinky z jednoduchého tvrdenia v tomto zmysle.

„1.

Má sa článok 2 písm. g) nariadenia [č. 261/2004], vykladať tak, že palubný lístok cestujúceho môže predstavovať iný dôkaz, z ktorého vyplýva, že rezervácia bola potvrdená a zaregistrovaná leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou?

2.

Má sa článok 3 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 261/2004 vykladať tak, že cestujúci, ktorí majú palubný lístok na príslušný let a nepreukáže sa žiadna mimoriadna okolnosť, sa majú považovať za cestujúcich s potvrdenou rezerváciou na príslušný let?

3.

Má sa článok 3 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vykladať tak, že cestujúci je povinný preukázať platbu za let, alebo letecký dopravca, ktorý aby sa vyhol zodpovednosti, musí preukázať, že cestujúci cestoval bezplatne alebo za znížené cestovné?

17

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 písm. g) a článok 3 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 261/2004 majú vykladať v tom zmysle, že palubný lístok môže predstavovať „iný dôkaz“ v zmysle prvého z týchto ustanovení, z ktorého vyplýva, že rezervácia bola potvrdená a zaregistrovaná leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou, takže cestujúci s takýmto lístkom sa považuje za cestujúceho s „potvrdenou rezerváciou“ v zmysle druhého z uvedených ustanovení pre dotknutý let v situácii, keď nie je preukázaná žiadna osobitná mimoriadna okolnosť.

18

Z článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 261/2004 vyplýva, že toto nariadenie sa uplatňuje len pod podmienkou, že po prvé cestujúci majú potvrdenú rezerváciu na dotknutý let a po druhé sa včas dostavia na odbavenie, s výnimkou prípadu zrušenia letu uvedeného v článku 5 uvedeného nariadenia. Keďže tieto dve podmienky sú kumulatívne, nemožno predpokladať, že cestujúci sa dostavil na odbavenie z dôvodu, že má potvrdenú rezerváciu na dotknutý let [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2024, Laudamotion (Nenastúpenie na meškajúci let), C‑474/22 , EU:C:2024:73 , bod 21 a citovanú judikatúru].

19

Nariadenie č. 261/2004 nedefinuje pojem „potvrdená rezervácia“. Samotný pojem „rezervácia“ je však v článku 2 písm. g) tohto nariadenia definovaný ako „skutočnosť, že cestujúci má letenku alebo iný dôkaz, z ktorého vyplýva, že rezervácia bola potvrdená a zaregistrovaná leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou“. Okrem toho pojem „letenka“ v zmysle článku 2 písm. f) uvedeného nariadenia zahŕňa každý hmotný alebo nehmotný dokument, ktorý priznáva cestujúcemu právo na prepravu [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2022, flightright (Letecká preprava zo Stuttgartu do Kansas City), C‑436/21 , EU:C:2022:762 , bod 21 a citovanú judikatúru, ako aj z 21. decembra 2021, Azurair a i., C‑146/20, C‑188/20, C‑196/20 a C‑270/20 , EU:C:2021:1038 , bod 40 ].

23

Ako v podstate uviedli cestujúci dotknutí vo veci samej, poľská vláda a Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, cestujúcemu sa vydá palubný lístok na konkrétny let, ktorý mu priznáva právo na prepravu, oprávňuje ho nastúpiť do lietadla a uskutočniť tento let po tom, čo tento cestujúci vykonal odbavenie, pričom sa uvedie najmä číslo letenky alebo rezervácie.

24

Z toho vyplýva, že palubný lístok môže predstavovať „iný dôkaz“ v zmysle článku 2 písm. g) nariadenia č. 261/2004, z ktorého vyplýva, že rezervácia na dotknutý let bola potvrdená a zaregistrovaná leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou.

25

Takýto záver nemôže vyvrátiť okolnosť uvádzaná vnútroštátnym súdom, podľa ktorej rozsudok z 21. decembra 2021, Azurair a i. ( C‑146/20, C‑188/20, C‑196/20 a C‑270/20 , EU:C:2021:1038 ), neumožňuje odpovedať na otázku, či palubný lístok môže spadať pod pojem „iný dôkaz“ v zmysle článku 2 písm. g) nariadenia č. 261/2004, keďže tento lístok neobsahuje všetky skutočnosti uvedené v tomto rozsudku, ako napríklad čas príletu dotknutého letu.

29

Naopak v rozsahu, v akom cestujúci, akými sú cestujúci dotknutí vo veci samej, riadne splnili požiadavku dostaviť sa na odbavenie a uskutočnili dotknutý let s palubným lístkom na tento let, treba konštatovať, že splnili požiadavku mať potvrdenú rezerváciu na tento let.

30

Takýto záver je potvrdený cieľom uvedeným v odôvodnení 1 nariadenia č. 261/2004, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich.

31

Cestujúci, ktorých let mal veľké meškanie, tak totiž majú možnosť využiť svoje právo na náhradu bez toho, aby sa na nich vzťahovala požiadavka, neprispôsobená ich situácii, spočívajúca v povinnosti preukázať neskôr, pri podaní žiadosti o zaplatenie náhrady, že sa dostavili na odbavenie na let, ktorý meškal a ktorým boli v každom prípade prepravení (pozri v tomto zmysle uznesenie z 24. októbra 2019, easyJet Airline, C‑756/18 , EU:C:2019:902 , bod 32 ).

Svojou treťou až piatou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že cestujúci sa nepovažuje za cestujúceho bezplatne alebo za znížené cestovné, ktoré nie je priamo alebo nepriamo dostupné pre verejnosť v zmysle tohto ustanovenia, ak jednak cestovná kancelária zaplatí cenu letu prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi v súlade s trhovými podmienkami a jednak cenu balíka cestovných služieb zaplatí tejto cestovnej kancelárii nie tento cestujúci, ale tretia osoba. Tento súd sa tiež pýta, či tomuto leteckému dopravcovi prináleží preukázať, že uvedený cestujúci cestoval bezplatne alebo za znížené cestovné, alebo či prináleží tomuto cestujúcemu, aby preukázal, že zaplatil cenu letu.

35

Podľa článku 3 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa toto nariadenie neuplatňuje na cestujúcich, ktorí cestujú bezplatne alebo za znížené cestovné, ktoré nie je priamo alebo nepriamo dostupné pre verejnosť.

36

V tejto súvislosti treba konštatovať, že neuplatniteľnosť uvedeného nariadenia stanovená v tomto ustanovení predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého sa toto nariadenie, ako vyplýva z jeho článku 3 ods. 1, uplatňuje jednak na cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam Zmluvy, a jednak na cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného v tretej krajine na letisko nachádzajúce sa na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam Zmluvy, pokiaľ cestujúcim nebola poskytnutá protislužba alebo náhrada a pomoc v tejto tretej krajine, ak prevádzkujúcim leteckým dopravcom je dopravca usadený v Európskej únii za podmienok stanovených v odseku 2 uvedeného článku 3.

40

Pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí uvedené ustanovenie, z článku 3 ods. 3 tohto nariadenia najmä vyplýva, že na cestujúcich, ktorí cestujú na základe leteniek vydaných bezplatne leteckým dopravcom, sa toto nariadenie nevzťahuje, pokiaľ tieto letenky neboli vydané v rámci vernostného programu alebo iných obchodných programov (pozri v tomto zmysle uznesenie z 26. novembra 2020, SATA International –Azores Airlines, C‑316/20 , EU:C:2020:966 , bod 15 ).

41

Súdny dvor už v tejto súvislosti rozhodol, že článok 3 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že toto nariadenie sa neuplatňuje na cestujúceho, ktorý cestuje s letenkou za zvýhodnenú cenu, vydanou leteckým dopravcom v rámci sponzorstva udalosti, ktorej využitie je obmedzené na niektoré určené osoby a ktorej vydanie si vyžaduje predchádzajúce a individualizované povolenie tohto leteckého dopravcu (uznesenie z 26. novembra 2020, SATA International – Azores Airlines, C‑316/20 , EU:C:2020:966 , bod 19 ).

42

Okrem toho podľa článku 3 ods. 5 uvedeného nariadenia sa toto nariadenie uplatňuje na každého prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ktorý zabezpečuje prepravu cestujúcich odlietajúcich z letiska alebo prilietajúcich na letisko nachádzajúce sa na území členského štátu. To isté ustanovenie spresňuje, že ak prevádzkujúci letecký dopravca, ktorý nemá žiadny zmluvný vzťah s cestujúcim, plní záväzky vyplývajúce z tohto nariadenia, považuje sa za osobu konajúcu v mene osoby, ktorá je v zmluvnom vzťahu s cestujúcim (rozsudok z 26. marca 2020, Primera Air Scandinavia, C‑215/18 , EU:C:2020:235 , bod 28 a citovaná judikatúra).

46

V tejto súvislosti podľa odôvodnenia 5 tohto nariadenia by sa táto ochrana mala vzťahovať nielen na cestujúcich na pravidelných letoch, ale aj na cestujúcich nepravidelných letov vrátane letov tvoriacich časť balíka cestovných služieb.

47

Z prípravných prác k uvedenému nariadeniu totiž vyplýva, že normotvorca Únie nemal v úmysle vylúčiť cestujúcich, ktorých let je súčasťou balíka cestovných služieb, z pôsobnosti tohto nariadenia, ale naopak, priznať im práva priznané týmto nariadením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2020, Primera Air Scandinavia, C‑215/18 , EU:C:2020:235 , bod 36 ).

48

V prejednávanej veci v rozsahu, v akom cestovná kancelária získala protihodnotu za balík cestovných služieb od cestujúcich dotknutých vo veci samej a zaplatila cenu letu prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi a tento dopravca dostal odmenu v súlade s trhovými podmienkami, treba konštatovať, že títo cestujúci necestovali bezplatne alebo za znížené cestovné, ktoré nie je priamo alebo nepriamo dostupné pre verejnosť v zmysle článku 3 ods. 3 prvej vety nariadenia č. 261/2004.

52

Treba totiž konštatovať, že výklad spočívajúci v prenesení dôkazného bremena na cestujúcich by bol nielen v rozpore s cieľom nariadenia č. 261/2004, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich v leteckej doprave, ale bol by tiež ťažko uplatniteľný, najmä v osobitnom kontexte prejednávanej veci, v ktorej si cestujúci dotknutí vo veci samej rezervovali balík cestovných služieb v cestovnej kancelárii.

53

Ako totiž cestujúci dotknutí vo veci samej a Komisia v podstate uviedli vo svojich písomných pripomienkach, ak si cestujúci nerezervuje svoj balík cestovných služieb priamo u prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ale prostredníctvom cestovnej kancelárie, spravidla práve táto cestovná kancelária, tak ako v prejednávanej veci, vykoná platbu ceny letu tomuto dopravcovi, pričom tento cestujúci zaplatí cenu za celý balík cestovných služieb vrátane ceny tohto letu. Okrem toho, že uvedený cestujúci nepozná presnú cenu letu zaplatenú touto cestovnou kanceláriou, tento cestujúci má obmedzené možnosti predložiť dôkaz o tom, že zaplatil cenu tohto letu.

54

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na tretiu až piatu otázku treba odpovedať tak, že článok 3 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že cestujúci sa nepovažuje za cestujúceho bezplatne alebo za znížené cestovné, ktoré nie je priamo alebo nepriamo dostupné pre verejnosť v zmysle tohto ustanovenia, ak jednak cestovná kancelária zaplatí cenu letu prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi v súlade s trhovými podmienkami a jednak cenu balíka cestovných služieb zaplatí tejto cestovnej kancelárii nie tento cestujúci, ale tretia osoba. Prináleží tomuto leteckému dopravcovi, aby spôsobom stanoveným vnútroštátnym právom preukázal, že uvedený cestujúci cestoval bezplatne alebo za takéto znížené cestovné.

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

palubný lístok môže predstavovať „iný dôkaz“ v zmysle prvého z týchto ustanovení, z ktorého vyplýva, že rezervácia bola potvrdená a zaregistrovaná leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou, takže cestujúci, ktorý má takýto lístok, sa považuje za cestujúceho, ktorý má pre dotknutý let „potvrdenú rezerváciu“ v zmysle druhého z uvedených ustanovení, v situácii, keď sa nepreukáže žiadna osobitná mimoriadna okolnosť.

2.

Článok 3 ods. 3 nariadenia č. 261/2004

sa má vykladať v tom zmysle, že:

cestujúci sa nepovažuje za cestujúceho bezplatne alebo za znížené cestovné, ktoré nie je priamo alebo nepriamo dostupné pre verejnosť v zmysle tohto ustanovenia, ak jednak cestovná kancelária zaplatí cenu letu prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi v súlade s trhovými podmienkami a jednak cenu balíka cestovných služieb zaplatí tejto cestovnej kancelárii nie tento cestujúci, ale tretia osoba. Prináleží tomuto leteckému dopravcovi, aby spôsobom stanoveným vnútroštátnym právom preukázal, že uvedený cestujúci cestoval bezplatne alebo za takéto znížené cestovné.