C-41/24

62024CJ0041

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

zo 6. marca 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2011/92/EÚ – Posudzovanie vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie – Článok 2 ods. 1 a článok 4 ods. 2 – Projekty podľa prílohy II – Projekty na rozvoj miest – Článok 4 ods. 4 a 5 – Povinnosti navrhovateľa a príslušného orgánu, ak sa dotknutý členský štát rozhodne vyžadovať pre takéto projekty rozhodnutie stanovené v týchto odsekoch 4 a 5 – Zohľadnenie pripomienok predložených treťou stranou, ktoré uvádzajú potenciálny vplyv predmetného projektu na živočíšny druh, na ktorý sa vzťahuje prísna ochrana stanovená v článku 12 smernice 92/43/EHS“

Vo veci C‑41/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím High Court (Vyšší súd, Írsko) z 1. decembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 22. januára 2024, ktorý súvisí s konaním:

O’Flynn Construction Co. Unlimited Company,

SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: predseda desiatej komory D. Gratsias, sudcovia J. Passer (spravodajca) a B. Smulders,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

Írsko, v zastúpení: M. Browne, Chief State Solicitor, S. Finnegan, K. Hoare a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za pomoci D. McGrath, SC, F. Valentine, SC a E. O’Callaghan, BL,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Noll-Ehlers a N. Ruiz García, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

Smernica 2011/92

3

Odôvodnenia 7 až 9 smernice 2011/92 znejú:

„(7)

Povolenie prípravy verejných a súkromných projektov, ktoré budú mať pravdepodobne významné vplyvy na životné prostredie, by sa malo udeliť len po posúdení pravdepodobných významných vplyvov týchto projektov na životné prostredie. …

(8)

5

V zmysle článku 3 ods. 1 uvedenej smernice:

„Posudzovanie vplyvov na životné prostredie identifikuje, opíše a posúdi náležitým spôsobom, pri každom prípade jednotlivo, priame a nepriame významné vplyvy projektu na tieto faktory:

…

b) biodiverzitu s osobitným dôrazom na druhy a biotopy chránené podľa smernice [Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7 ; Mim. vyd. 15/002, s. 102), zmenenej smernicou Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013 ( Ú. v. EÚ L 158, 2013, s. 193 ) (ďalej len ‚smernica 92/43‘),] a smernice [Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva ( Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7 )];

…“

alebo

b)

prahov alebo kritérií stanovených členskými štátmi.

Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené v písmenách a) a b).

3. Ak sa vykonáva skúmanie každého jednotlivého prípadu, alebo ak sú stanovené prahy alebo kritériá na účely odseku 2, vezmú sa do úvahy relevantné výberové kritéria uvedené v prílohe III. Členské štáty môžu stanoviť prahy alebo kritériá určujúce, kedy projekty nemusia byť predmetom ani rozhodnutia podľa odsekov 4 a 5, ani posúdenia vplyvov na životné prostredie, a/alebo prahy či kritériá určujúce, kedy projekty budú v každom prípade predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie bez toho, aby boli predmetom rozhodnutia uvedeného v odsekoch 4 a 5.

4. Ak členské štáty rozhodnú, že budú vyžadovať rozhodnutie pre projekty uvedené v prílohe II, predloží navrhovateľ informácie o vlastnostiach projektu a jeho pravdepodobných významných vplyvoch na životné prostredie. Podrobný zoznam informácií, ktoré sa majú predložiť, je špecifikovaný v prílohe IIA. Navrhovateľ vezme v odôvodnených prípadoch do úvahy dostupné výsledky iných relevantných posúdení vplyvov na životné prostredie vykonaných v zmysle právnych predpisov Únie iných ako táto smernica. Navrhovateľ môže tiež poskytnúť opis akýchkoľvek vlastností projektu a/alebo plánovaných opatrení, aby sa zabránilo alebo predišlo tomu, čo by inak mohli byť významné nepriaznivé účinky na životné prostredie.

7

Príloha II.A k tejto smernici obsahuje zoznam „informáci[í], ktoré má poskytnúť navrhovateľ o projektoch uvedených v prílohe II“. Stanovuje:

„1.

Opis projektu, ktorý zahŕňa predovšetkým:

a)

opis fyzikálnych vlastností celého projektu a ak je to relevantné demolačných prác;

a)

očakávaných rezíduí a emisií a z produkcie odpadu, ak je to relevantné;

b)

využívania prírodných zdrojov, najmä pôdy, krajiny, vody a biodiverzity.

4.

Kritériá prílohy III sa zohľadnia v relevantných prípadoch pri zostavovaní informácií v súlade s bodmi 1 až 3.“

Opatrenia prijaté s cieľom zabrániť, predísť, zmierniť, a ak je to možné, nahradiť straty spôsobené významnými nepriaznivými vplyvmi na životné prostredie a najmä na druhy a biotopy chránené podľa [smernice 92/43] a smernice [2009/147], by mali prispieť k zabráneniu zhoršenia kvality životného prostredia a čistej strate biodiverzity v súlade so záväzkami [Európskej ú]nie v kontexte dohovoru [Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite, podpísaného v Rio de Janeiro 5. júna 1992] a s cieľmi a opatreniami stratégie Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020 ustanovenej v oznámení Komisie [Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov] z 3. mája 2011 s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 ([KOM(2011) 244 v konečnom znení]).

…

(29)

Pri určovaní pravdepodobnosti významného vplyvu projektu na životné prostredie by príslušné orgány mali identifikovať najrelevantnejšie kritériá, ktoré by sa mali zvážiť, a mali by vziať do úvahy informácie, ktoré by mohli byť dostupné na základe iných posúdení vyžadovaných v rámci právnych predpisov Únie v záujme efektívneho a transparentného uplatňovania zisťovacieho konania. V tejto súvislosti je vhodné bližšie určiť obsah rozhodnutia zo zisťovacieho konania, najmä v prípade, keď sa nevyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie. Okrem toho, zohľadňovanie nevyžadovaných pripomienok, ktoré mohli byť prijaté od iných zdrojov, napríklad od verejnosti alebo orgánov verejnej správy, aj keď sa nevyžadujú žiadne formálne konzultácie v štádiu zisťovacieho konania, predstavuje dobrý správny postup.“

„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:

a)

všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek [jedincov – neoficiálny preklad ] týchto druhov vo voľnej prírode;

b)

úmyselné rušenie týchto druhov najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat, hibernácie a sťahovania;

c)

Vyhláška z roku 2001 o územnom plánovaní a rozvoji

13

Ustanovenie § 109 Planning and Development Regulations 2001 (vyhláška z roku 2001 o územnom plánovaní a rozvoji) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:

„…

2B.

a)

ak zistí, že existuje reálna pravdepodobnosť významných vplyvov navrhovaného projektu na životné prostredie,

I)

konštatuje, že tento projekt bude pravdepodobne mať takéto vplyvy, a

II)

písomným oznámením oznamovateľa požiada, aby predložil posúdenie vplyvov na životné prostredie a preukázal splnenie požiadaviek podľa § 112.

…

informácie predložené v súlade s prílohou 7A,

iii)

prípadné dodatočné informácie uvedené v ods. 2A písm. a) a prípadný opis uvedený v ods. 2A písm. b),

iv)

v prípade potreby dostupné výsledky predbežných overovaní alebo posúdení vplyvov na životné prostredie vykonaných v súlade s inými právnymi predpismi Únie, ako je [smernica 2011/92], a

v)

oblasť označenú za oblasť prírodného dedičstva podľa § 18 zákona č. 38 z roku 2000 o voľne žijúcich živočíchoch a rastlinách (novela);

IV)

pozemok zriadený alebo uznaný ako prírodná rezervácia v zmysle § 15 alebo 16 Wildlife Act 1976 (No. 39 of 1976) (zákon č. 39 z roku 1976 o voľne žijúcich živočíchoch a rastlinách);

V)

pozemok označený ako útočisko pre voľne žijúce živočíchy a rastliny podľa § 17 zákona č. 39 z roku 1976 o voľne žijúcich živočíchoch a rastlinách;

VI)

Ak rozhodnutie prijaté v rámci predbežného overovania podľa ods. 2B uvádza, že navrhované územné plánovanie nebude mať pravdepodobne významné vplyvy na životné prostredie, a oznamovateľ poskytol podľa ods. 2A písm. b) opis prípadných prvkov navrhovaného územného plánovania a prípadných plánovaných opatrení na zabránenie alebo predchádzanie tomu, čo by inak mohlo predstavovať významné nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, agentúra v tomto rozhodnutí špecifikuje tieto prípadné prvky a opatrenia.

…“

14

Ustanovenie § 299B ods. 2 tejto vyhlášky stanovuje:

„b)

i)

ak zistí, že existuje reálna pravdepodobnosť významných vplyvov vyplývajúcich z navrhovaného územného plánovania,

A)

konštatuje, že územné plánovanie môže mať takéto vplyvy, a

B)

odmietne komunikovať s oznamovateľom v súlade s § 8 ods. 3 písm. a) Planning and Development (Housing and Residential Tenancies) Act 2016 [zákon o plánovaní a rozvoji (bývanie) a nájomnom bývaní z roku 2016 (ďalej len ‚zákon z roku 2016‘)].“

Zákon z roku 2016

Ustanovenie § 9 zákona z roku 2016 v odseku 5 stanovuje:

„Ak agentúra nevykonala svoje úlohy podľa § 8 ods. 3 na zamietnutie žiadosti, nič v tomto odseku nemožno vykladať tak, že agentúre bráni odmietnuť udeliť povolenie na projekt strategickej výstavby bytov v súvislosti so žiadosťou podľa § 4, ak sa domnieva, že navrhovaný typ územného plánovania by bol predčasný z dôvodu neprimeranej alebo neúplnej povahy správy o posúdení vplyvov na životné prostredie alebo vyhlásenia o vplyvoch v rámci sústavy Natura predložených spolu so žiadosťou o povolenie, ak je to potrebné.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

17

Spor vo veci samej sa týka projektu strategickej výstavby 123 bytov a súvisiacich prác v Ballincollig (Írsko).

18

21

Dňa 7. júla 2020 žalobkyňa vo veci samej predložila agentúre pripomienky, v ktorých uviedla, že lokalita navrhovaného územného plánovania sa nachádza v bezprostrednej blízkosti biologického koridoru na rieke Lee, pričom nahlásila vizuálne pozorovania netopierov v tejto lokalite a na základe štúdie fauny netopierov vykonanej v roku 2016 uviedla najmä to , že „z aktuálnych prieskumov netopierov v bezprostrednej blízkosti [vyplynulo], že v pobrežnom koridore sa vyskytuje množstvo rôznych druhov netopierov a že kľúčové vplyvy na tieto živočíchy [vznikli] z dôvodu potenciálnej straty hniezdisk, straty miest, kde si hľadajú potravu, a z narušenia trás presunu“.

22

Dňa 11. septembra 2020 inšpektor odporučil vydať povolenie. Konštatoval, že dotknutá lokalita vo všeobecnosti neposkytuje vhodné biotopy pre voľne žijúce živočíchy alebo druhy významné z hľadiska ochrany, ale uviedol, že výrub stromov sa má uskutočniť v súlade s odporúčaniami riadne kvalifikovaného ekológa, aby sa zabránilo možnému vplyvu projektu, o ktorý ide vo veci samej, na netopiere. Inšpektor nevykonal predbežné overovanie na účely EIA, pričom po predbežnej štúdii vylúčil potrebu takéhoto predbežného overovania.

23

Rozhodnutím zo 16. septembra 2020 agentúra vydala povolenie na tento projekt bez toho, aby vyžadovala EIA, a bez toho, aby zhromaždila ďalšie informácie o výskyte netopierov. Na základe samotného preskúmania potreby podrobiť projekt posudzovaniu EIA usúdila, že „v danej správe [EIA], ktorú predložil navrhovateľ, boli primerane [identifikované] a [opísané] priame, nepriame a kumulatívne vplyvy navrhovaného územného plánu na životné prostredie“, a dospela k záveru, že „vzhľadom na charakter, veľkosť a umiestnenie predmetnej lokality by navrhovaný územný plán pravdepodobne nemal významné vplyvy na životné prostredie“. V nadväznosti na vyjadrenie žalobkyne v konaní vo veci samej neboli od navrhovateľa vyžiadané žiadne ďalšie informácie. V súlade s odporúčaním inšpektora však takto udelené povolenie obsahuje túto podmienku:

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, aký prah treba uplatniť, teda či agentúra má odstrániť všetky odôvodnené pochybnosti o významných vplyvoch uvedeného projektu na životné prostredie, alebo jednoducho prijať „primerané“ rozhodnutie na základe podkladov, ktoré má k dispozícii. Podľa tohto súdu, ak rozhodnutie o vylúčení potreby EIA závisí od vylúčenia všetkých odôvodnených pochybností, rozhodnutie o nevykonaní EIA v prejednávanej veci by bolo nezákonné. Naopak, existujú faktory, vďaka ktorým by bolo rozhodnutie agentúry primerané, ak by sa testovala len primeranosť takéhoto rozhodnutia, a nie vylúčenia akýchkoľvek pochybností.

26

V druhom rade sa vnútroštátny súd pýta na to, aký vplyv na aspekty uvedené v bodoch 24 a 25 tohto rozsudku má skutočnosť, že pochybnosti uvedené v pripomienkach žalobkyne vo veci samej zo 7. júla 2020 sa týkajú druhov, na ktoré sa vzťahuje prísna ochrana stanovená v článku 12 smernice 92/43.

27

Za týchto okolností High Court (Vyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

3.

Ak odpoveď na prvú otázku je vo všeobecnosti záporná, povedie k uvedeným dôsledkom, pokiaľ sa potenciálne významné vplyvy na životné prostredie týkajú druhov, ktoré môžu byť dotknuté predmetným projektom, ak tieto druhy majú nárok na prísnu ochranu podľa článku 12 [smernice 92/43], najmä so zreteľom na význam týchto druhov, ako sa uznáva v článku 3 ods. 1 písm. b) [smernice 2011/92] a v odôvodnení 11 smernice [2014/52]?

4.

Má článok 4 ods. 4 [smernice 2011/92] a/alebo bod 3 jej prílohy II.A, pokiaľ sa vykladá so zreteľom na zásadu predchádzania škodám a v prípade, že po tom, ako navrhovateľ projektu poskytne informácie podľa tejto prílohy, iná strana predloží príslušnému orgánu informácie, ktoré môžu objektívne viesť k pochybnostiam o vplyve predmetného projektu na životné prostredie, taký účinok, že navrhovateľ projektu má buď povinnosť poskytnúť príslušnému orgánu ďalšie informácie, ktoré by vylúčili takéto pochybnosti, alebo musí príslušný orgán informovať o absencii takýchto informácií, alebo musí ďalšie informácie, ktoré by vylúčili takéto pochybnosti, získať sám príslušný orgán alebo prípadne stanoviť, či sa v prípade neexistencie dostatočných informácií na vylúčenie akýchkoľvek pochybností o tom, či bude mať projekt významné vplyvy na životné prostredie, vyžaduje posúdenie podľa článkov 5 až 10 [smernice 2011/92]?

5.

Ak je vo všeobecnosti odpoveď na štvrtú otázku záporná, povedie to k uvedeným dôsledkom, pokiaľ sa potenciálne významné vplyvy na životné prostredie týkajú druhov, ktoré môžu byť ovplyvnené týmto projektom, ak takéto druhy majú nárok na prísnu ochranu podľa článku 12 [smernice 92/43], a to okrem iného so zreteľom na význam takýchto druhov, ako sa uznáva v článku 3 ods. 1 písm. b) [smernice 2011/92] a odôvodnení 11 smernice [2014/52]?“

Článok 4 ods. 1 smernice 2011/92 spresňuje, že pokiaľ článok 2 ods. 4 tejto smernice neustanovuje inak, projekty uvedené v jej prílohe I podliehajú posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10 uvedenej smernice. Tieto projekty sa preto považujú za projekty, ktoré nevyhnutne predstavujú riziko významných vplyvov na životné prostredie.

31

V prípade projektov uvedených v prílohe II k smernici 2011/92 sa v jej článku 4 ods. 2 stanovuje, že členské štáty určia, či predmetný projekt bude podliehať EIA, na základe preskúmania od prípadu k prípadu alebo na základe prahov alebo kritérií stanovených dotknutým členským štátom, prípadne na základe oboch postupov. Ako vyplýva z kombinovaného znenia tohto ustanovenia a odôvodnenia 9 tejto smernice, tieto projekty nemusia mať nevyhnutne významné vplyvy na životné prostredie vo všetkých prípadoch, takže by mali podliehať posúdeniu len vtedy, ak sa členské štáty domnievajú, že takéto vplyvy môžu mať.

32

V tejto súvislosti sa v článku 4 ods. 3 smernice 2011/92 spresňuje, že členské štáty môžu stanoviť prahy alebo kritériá určujúce, kedy projekty nemusia byť predmetom ani rozhodnutia podľa odsekov 4 a 5 tohto článku, ani EIA, a/alebo prahy či kritériá na určenie, kedy projekty v každom prípade podliehajú EIA bez toho, aby boli predmetom rozhodnutia uvedeného v týchto článkoch 4 a 5.

33

V rámci toho navrhovateľ zohľadní v prípade potreby na jednej strane aj dostupné výsledky iných relevantných posúdení vplyvu predmetného projektu na životné prostredie vykonaných podľa iných právnych predpisov Únie, ako je smernica 2011/92, a na druhej strane príslušný orgán zohľadní výsledky predbežných overovaní alebo posúdení vplyvov na životné prostredie vykonaných podľa takýchto právnych predpisov.

37

Po tretie rozhodnutie sa sprístupní verejnosti a uvedú sa v ňom najmä hlavné dôvody pre rozhodnutie vyžadovať alebo nevyžadovať EIA vzhľadom na príslušné kritériá uvedené v prílohe III k smernici 2011/92.

38

Naopak smernica 2011/92 výslovne nevyžaduje, aby sa počas tohto predbežného overovania konzultovalo s verejnosťou. V odôvodnení 29 smernice 2014/52, ktoré vysvetľuje cieľ sledovaný v článku 4 ods. 4 až 6 smernice 2011/92, sa totiž uvádza, že „zohľadňovanie nevyžadovaných pripomienok, ktoré mohli byť prijaté od iných zdrojov, napríklad od verejnosti alebo orgánov verejnej správy, [predstavuje dobrý správny postup]“, pričom sa uvádza, že sa „nevyžadujú žiadne formálne konzultácie v štádiu zisťovacieho konania“.

39

Z toho vyplýva, že v rámci postupu predbežného overovania, ktorého cieľom je určiť, či je EIA potrebné, prináleží príslušnému orgánu, aby zohľadnil všetky relevantné informácie, ktoré má k dispozícii, vrátane informácií, ktoré mu spontánne predložila tretia strana, ak tieto informácie obsahujú objektívne informácie umožňujúce mu posúdiť existenciu rizika, že projekt bude mať významné vplyvy na životné prostredie.

43

Okrem toho v prípade, keď príslušný orgán na základe informácií, ktoré mu poskytla tretia strana, usúdi, že nemožno vylúčiť, že predmetný projekt bude mať pravdepodobne významné vplyvy na životné prostredie, musí umožniť navrhovateľovi, aby mu poskytol dodatočné informácie predtým, ako rozhodne, či je pre tento projekt potrebné vykonať EIA. Ako totiž vyplýva zo znenia článku 4 ods. 4 a 5 smernice 2011/92, navrhovateľ projektu má vedúcu úlohu pri poskytovaní informácií umožňujúcich príslušnému orgánu rozhodnúť. Na tento účel, a najmä s cieľom obmedziť povinnosť vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie len na projekty, ktoré môžu mať významné vplyvy na životné prostredie, však tento orgán musí mať prístup k čo najúplnejším informáciám.

44

Príslušný orgán navyše nemôže dospieť k záveru, že existuje riziko, že projekt bude mať významné vplyvy na životné prostredie, na základe toho, že informácie poskytnuté navrhovateľom projektu sú neúplné, bez toho, aby ho predtým požiadal o poskytnutie dodatočných informácií.

45

V tejto súvislosti podľa judikatúry Súdneho dvora podmienka uvedená v článku 6 ods. 3 smernice 92/43 znamená, že v prípade pochybností o neexistencii významných vplyvov je potrebné uskutočniť takéto posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. mája 2011, Komisia/Belgicko, C‑538/09 , EU:C:2011:349 , bod 41 a citovanú judikatúru). Súdny dvor však tiež rozhodol, že tento článok 6 ods. 3 sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa príslušný orgán členského štátu rozhodne povoliť plán alebo projekt, ktorý môže mať vplyv na chránenú lokalitu podľa tejto smernice, bez toho, aby vyžadoval primerané posúdenie v zmysle tohto ustanovenia, tento orgán musí uviesť dostatočné dôvody, ktoré mu pred udelením takéhoto povolenia umožnili nadobudnúť istotu, že napriek opačným stanoviskám a prípadným odôvodneným pochybnostiam, ktoré v nich boli vyjadrené, je vylúčená každá odôvodnená vedecká pochybnosť, pokiaľ ide o možnosť, že tento projekt ovplyvní túto lokalitu významným spôsobom (rozsudok z 15. júna 2023, Eco Advocacy, C‑721/21 , EU:C:2023:477 , bod 43 ).

49

Z toho možno vyvodiť, že v rámci postupu predbežného overovania uskutočneného podľa smernice 2011/92 sa vyžadujú dve podmienky na to, aby príslušný orgán bol povinný požadovať od navrhovateľa dodatočné informácie na základe pripomienok, ktoré mu predložila tretia strana. Na jednej strane sa tieto pripomienky musia týkať potenciálnych „významných“ vplyvov predmetného projektu na životné prostredie. Na druhej strane je potrebné, aby uvedené pozorovania skutočne vylučovali záver, podľa ktorého je vylúčená akákoľvek odôvodnená vedecká pochybnosť o možnosti významných vplyvov tohto projektu na životné prostredie.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 4 ods. 4 až 6 smernice 2011/92 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, keď v rámci postupu predbežného overovania vykonaného podľa tohto ustanovenia tretia strana poskytla príslušnému orgánu objektívne informácie o potenciálnych významných vplyvoch tohto projektu na životné prostredie, najmä na druh chránený podľa smernice 92/43, musí tento orgán požiadať navrhovateľa, aby mu poskytol dodatočné informácie, a zohľadniť ich pred rozhodnutím o tom, či je EIA pre uvedený projekt potrebné alebo nie. Naopak, ak napriek pripomienkam, ktoré uvedenému orgánu predložila táto tretia strana, možno na základe objektívnych skutočností vylúčiť, že tento projekt bude mať pravdepodobne významné vplyvy na životné prostredie, môže tento orgán rozhodnúť, že EIA nie je potrebné, bez toho, aby bol povinný požiadať navrhovateľa, aby mu poskytol dodatočné informácie.

O trovách

52

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 4 ods. 4 až 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014,