C-43/24

K. M. H.

proti

Obština Stara Zagora,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe (spravodajkyňa), predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia F. Schalin, M. Gavalec a Z. Csehi,

generálny advokát: J. Richard de la Tour,

bulharská vláda, v zastúpení: T. Mitova a R. Stojanov, splnomocnení zástupcovia,

–

estónska vláda, v zastúpení: M. Kriisa, splnomocnená zástupkyňa,

–

maďarská vláda, v zastúpení: Z. Biró‑Tóth a M. Z. Fehér, splnomocnení zástupcovia,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 9 ZEÚ, článkov 8, 10 a 21 ZFEÚ, ako aj článku 7 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi K. M. H. a Obština Stara Zagora (mesto Stara Zagora, Bulharsko) týkajúceho sa návrhu, podľa ktorého sa má určiť, že K. M. H. je osobou ženského pohlavia, nariadiť zmenu jej krstného mena, patronyma a priezviska a uviesť tieto zmeny v jej rodnom liste.

Zmluva o FEÚ

4

Podľa článku 8 ZFEÚ:

„Vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.“

5

Článok 21 ods. 1 ZFEÚ stanovuje:

Článok 52 Charty s názvom „Rozsah a výklad práv a zásad“ v odseku 3 stanovuje:

„V rozsahu, v akom [Charta] obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd [podpísanom 4. novembra 1950 v Ríme (ďalej len ‚EDĽP‘)], zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby právo Únie priznávalo širší rozsah ochrany týchto práv.“

Smernica 2004/38/ES

8

Článok 4 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS ( Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77 ; Mim. vyd. 05/005, s. 46) uvádza:

„Členské štáty vydajú v súlade so svojimi zákonmi vlastným štátnym príslušníkom preukaz totožnosti alebo pas, ktorý uvádza ich štátnu príslušnosť, a obnovia takéto doklady.“

Podľa článku 45 ods. 1 bodov 6 až 8 zákona o registrácii obyvateľstva rodný list obsahuje meno novorodenca, osobné identifikačné číslo dieťaťa (len pre bulharských občanov), ako aj pohlavie a štátnu príslušnosť.

Zákon o bulharských dokladoch totožnosti

11

Podľa článku 9 ods. 1 Zakon za bulgarskite lični dokumenti (zákon o bulharských dokladoch totožnosti, DV č. 93 z 11. augusta 1998) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o bulharských dokladoch totožnosti“):

„V prípade zmeny mena, osobného identifikačného čísla (osobné číslo/osobné číslo cudzinca), pohlavia, štátnej príslušnosti alebo podstatnej a trvalej zmeny vzhľadu je osoba povinná požiadať o nové bulharské doklady totožnosti v lehote najviac 30 dní.“

12

15

V decembri 2014 sa K. M. H. poradila s psychológom, ktorý dospel k záveru, že trpí rodovou dysfóriou, ako aj sociálnou a vzťahovou dysfóriou. Po konzultácii s odborníkom na endokrinológiu a andrológiu začala K. M. H. hormonálnu terapiu v Taliansku, kde v súčasnosti žije, a nadviazala stabilný rodinný vzťah s talianskym štátnym príslušníkom.

16

K. M. H. sa každý deň, najmä pri hľadaní zamestnania, stretávala s nevýhodami a problémami spôsobenými nesúladom medzi jej vzhľadom a vystupovaním na jednej strane a pohlavím uvedeným v jej dokladoch totožnosti na strane druhej. V priebehu roka 2017 požiadala Rajonen sad Stara Zagora (Okresný súd Stara Zagora, Bulharsko), aby vyhlásil, že je osobou ženského pohlavia, a nariadil zmenu jej mena z K. M. H. (mužské krstné meno, patronymum a rodné meno) na K. M. H. (ženské krstné meno, patronymum a rodné meno) a aby sa táto zmena zapísala do jej rodného listu.

17

Napriek lekárskym posudkom a súdnemu znaleckému posudku potvrdzujúcemu rodovú identitu, na ktorú sa K. M. H. odvolávala, bol jej návrh zamietnutý z dôvodu, že bulharská právna úprava nestanovuje možnosť zmeniť zo psychologických dôvodov skutočnosti uvedené v doklade o osobnom stave. Toto rozhodnutie o zamietnutí potvrdil v odvolacom konaní Okrăžen săd Stara Zagora (Krajský súd Stara Zagora, Bulharsko). Podľa tohto súdu uvedená právna úprava stanovuje, že pohlavie je zaregistrované pri narodení na základe primárnych pohlavných znakov. Zmenu pohlavia je možné povoliť len vtedy, ak je vynútená telesnou zmenou.

21

Tento súd poznamenáva, že je viazaný výkladovým rozhodnutím plenárneho zasadnutia občianskoprávnych senátov Vărchoven kasacionen săd (Najvyšší kasačný súd) č. 2/20 z 20. februára 2023 (ďalej len „výkladové rozhodnutie“). Z tohto rozhodnutia pritom vyplýva, že hmotné právo platné v Bulharsku nestanovuje možnosť zmeny údajov týkajúcich sa pohlavia, mena a osobného identifikačného čísla, ktoré sú uvedené v dokladoch o osobnom stave jednotlivca, ktorý tvrdí, že je transrodový. Podľa uvedeného rozhodnutia právo Únie nevyžaduje iný záver, keďže pravidlá týkajúce sa osobného stavu jednotlivcov patria do právomoci členských štátov. Toto rozhodnutie vychádza najmä z rozsudku z 26. októbra 2021 prijatého Konstitucionen săd (Ústavný súd, Bulharsko), z ktorého vyplýva, že pojem „pohlavie“ v zmysle bulharskej Ústavy treba chápať len v jeho biologickom zmysle, a to z dôvodu morálnych a/alebo náboženských pravidiel a zásad, ktoré musia prevážiť nad záujmom transrodových osôb.

22

Predkladajúci vnútroštátny súd však vyjadruje pochybnosti o výklade prijatom vo výkladovom rozhodnutí v prvom rade vzhľadom na článok 8 EDĽP a článok 9 ZEÚ. Obmedzenie pôsobnosti vnútroštátneho práva, ktoré zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia, len na intersexuálne osoby by totiž predstavovalo takúto diskrimináciu v zmysle uvedených článkov. Mohlo by ísť aj o porušenie práva bulharských transrodových osôb na spravodlivý proces, pretože v iných členských štátoch Únie by sa s rovnakými alebo podobnými prípadmi zaobchádzalo odlišne.

23

Tento súd sa ďalej pýta, či zákaz meniť údaje uvedené v rodnom liste neporušuje zásady rovnosti občanov Únie a voľného pohybu stanovené v článkoch 8 a 21 ZFEÚ a potvrdené v článku 7 Charty, keďže dotknuté osoby nie sú schopné preukázať svoju totožnosť svojimi dokladmi totožnosti.

2.

Umožňujú zásady rovnosti občanov Únie a slobody pohybu zakotvené v článku 9 ZEÚ a v článkoch 8 a 21 ZFEÚ, ako aj zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie stanovený v článku 10 ZFEÚ a potvrdený v ustanoveniach článku 7 Charty a v článku 8 EDĽP, a tiež právo na účinný prostriedok nápravy, prijatie vnútroštátnej judikatúry (v tomto prípade výkladového rozhodnutia…), podľa ktorej objektívne hmotné právo platné na území členského štátu [Únie] nestanovuje žiadnu možnosť zmeniť pohlavie, meno a identifikačné číslo v dokladoch o osobnom stave navrhovateľa, ktorý uvádza, že je [transrodová osoba], čo tohto navrhovateľa dostáva do inej situácie, ako je tá, v ktorej by sa nachádzal v inom členskom štáte, v ktorom podľa jeho judikatúry platí opak?

Je prípustná vnútroštátna judikatúra, ktorá na základe náboženských hodnôt a morálnych noriem dovoľuje zmenu rodovej identity, len ak je táto zmena nevyhnutná z medicínskych dôvodov a len v prípade určitých – intersexuálnych – osôb?

Je prípustná vnútroštátna judikatúra, ktorá na základe náboženských hodnôt a morálnych noriem dovoľuje zmenu pohlavia len v určitých prípadoch a u určitých (intersexuálnych) osôb z medicínskych dôvodov, nie však v iných prípadoch zmeny rodovej identity z iných, odlišných medicínskych dôvodov?

3.

Platí povinnosť členských štátov [Únie] uznať osobný stav osoby, ktorý bol konštatovaný v inom členskom štáte podľa práva tohto štátu, uznaná v judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa uplatňovania smernice [2004/38] a článku 21 ods. 1 ZFEÚ (v súlade s rozsudkami z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16 , EU:C:2018:385 , ako aj zo 14. decembra 2021, Stolična obština, rajon Pančarevo, C‑490/20 , EU:C:2021:1008 ), aj pokiaľ ide o pohlavie ako podstatný prvok zápisu osobného stavu, a vyžaduje si uvedená povinnosť, aby v prípade zmeny pohlavia osoby, ktorá má aj bulharskú štátnu príslušnosť, konštatovanej v inom členskom štáte, bola táto skutočnosť zapísaná do príslušného registra [v Bulharsku]?

27

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že K. M. H. uplatnila svoje právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať v inom členskom štáte, ako je štát jej pôvodu, zakotvené v článku 21 ods. 1 ZFEÚ, pretože sa zdržiavala v Taliansku, kde nadviazala stabilný rodinný vzťah.

28

Za týchto okolností je odpoveď na prvú a druhú otázku, ktoré sa týkajú najmä výkladu tohto článku 21, nevyhnutná na to, aby mohol predkladajúci vnútroštátny súd rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. Tieto otázky preto musia byť vyhlásené za prípustné. To isté platí aj pre štvrtú otázku, pokiaľ sa týka dôsledkov, ktoré vyplývajú z prípadnej nezlučiteľnosti vnútroštátneho práva, ako ho vykladá Ústavný súd, s výkladom tohto článku 21 formulovaným Súdnym dvorom.

29

Naopak, keďže tretia otázka vychádza z predpokladu, že zmena pohlavia dotknutej osoby bola konštatovaná v inom členskom štáte, než je členský štát pôvodu tejto osoby, táto otázka zrejme nesúvisí so skutkovými okolnosťami sporu vo veci samej, ako ich opísal predkladajúci vnútroštátny súd.

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotveného v článku 267 ZFEÚ prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú vnútroštátny súd prejednáva. Z tohto hľadiska môže Súdny dvor vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával (pozri rozsudky z 20. marca 1986, Tissier, 35/85 , EU:C:1986:143 , bod 9 , a z 22. februára 2024, Direcžia pentru Evidenža Persoanelor şi Administrarea Bazelor de Date, C‑491/21 , EU:C:2024:143 , bod 23 ). Skutočnosť, že vo svojich otázkach predkladajúci vnútroštátny súd formálne odkázal na určité konkrétne ustanovenia práva Únie, totiž nebráni Súdnemu dvoru, aby mu poskytol všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie vo veci samej, a aby zo všetkých informácií poskytnutých týmto súdom, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu, abstrahoval tie prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad vzhľadom na predmet sporu (pozri rozsudky z 29. novembra 1978, Redmond, 83/78 , EU:C:1978:214 , bod 26 , ako aj z 1. augusta 2025, Alace a Canpelli, C‑758/24 a C‑759/24 , EU:C:2025:591 , bod 45 ).

32

Z tohto hľadiska treba uviesť, že svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na výklad článku 9 ZEÚ, článkov 8, 10 a 21 ZFEÚ, ako aj článku 7 Charty.

33

Ako bolo konštatované v bode 27 tohto rozsudku, vo veci samej je nesporné, že K. M. H. ako občianka Únie uplatnila svoje právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať v inom členskom štáte, než je jej členský štát pôvodu, v súlade s článkom 21 ZFEÚ. Môže sa teda dovolávať práv, ktoré jej tento článok priznáva, s výhradou obmedzení a podmienok stanovených v Zmluvách a v predpisoch prijatých na ich vykonanie, v súlade s odsekom 1 tohto článku. Takéto obmedzenia a podmienky stanovuje smernica 2004/38, ktorej cieľom je najmä stanoviť podmienky výkonu týchto práv, ako aj ich obmedzenia (rozsudok z 22. februára 2024, Direcžia pentru Evidenža Persoanelor şi Administrarea Bazelor de Date, C‑491/21 , EU:C:2024:143 , bod 27 ).

O veci samej

37

Za súčasného stavu práva Únie patrí osobný stav, do pôsobnosti ktorého spadajú pravidlá týkajúce sa zmeny priezviska, patronyma, krstného mena alebo rodovej identity osoby, do právomoci členských štátov. Právo Únie nemá vplyv na túto právomoc. Pri výkone uvedenej právomoci však musí každý členský štát dodržiavať právo Únie, a predovšetkým ustanovenia Zmluvy o FEÚ v súvislosti s právom každého občana Únie slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov [pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. júna 2018, MB (Zmena pohlavia a starobný dôchodok), C‑451/16 , EU:C:2018:492 , bod 29 ; zo 14. decembra 2021, Stolična obština, rajon Pančarevo, C‑490/20 , EU:C:2021:1008 , bod 52 , a zo 4. októbra 2024, Mirin, C‑4/23 , EU:C:2024:845 , bod 53 ].

38

Výkonu práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov zakotveného v článku 21 ZFEÚ však môže brániť odmietnutie členského štátu uznať zmenu rodovej identity vykonanú na základe postupov stanovených na tento účel v členskom štáte, v ktorom dotknutý občan Únie uplatnil toto právo, bez ohľadu na to, či táto zmena súvisí so zmenou priezviska alebo krstného mena. Rod totiž podobne ako priezvisko alebo meno definuje totožnosť a osobný status osoby. Odmietnutie zmeniť a uznať rodovú identitu, ktorú štátny príslušník členského štátu legálne získal v inom členskom štáte, môže tomuto štátnemu príslušníkovi spôsobiť vážne ťažkosti správneho, profesionálneho a súkromného charakteru (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Mirin, C‑4/23 , EU:C:2024:845 , bod 55 ).

42

Z jej písomných pripomienok totiž vyplýva, že skutočnosť, že jej občiansky preukaz alebo cestovné doklady, ktoré jej boli vydané, uvádzajú mužskú identitu, jej spôsobuje značné ťažkosti zakaždým, keď sa musí preukázať personálu leteckej spoločnosti, hotela, ale aj silovým zložkám, najmä pri prekračovaní hraníc.

43

Súdny dvor už v tejto súvislosti viackrát rozhodol, že pri viacerých úkonoch každodenného života tak vo verejnej, ako aj v súkromnej oblasti sa vyžaduje predložiť dôkaz o vlastnej totožnosti, čo je dôkaz, ktorý sa bežne poskytuje prostredníctvom cestovného pasu alebo preukazu totožnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2010, Sayn‑Wittgenstein, C‑208/09 , EU:C:2010:806 , bod 61 ; z 12. mája 2011, Runevič‑Vardyn a Wardyn, C‑391/09 , EU:C:2011:291 , bod 73 , ako aj z 2. júna 2016, Bogendorff von Wolffersdorff, C‑438/14 , EU:C:2016:401 , bod 43 ).

44

Nesúlad medzi vzhľadom osoby a údajmi o rode uvedenými v jej preukaze totožnosti alebo pase preto môže túto osobu nútiť, aby vyvrátila pochybnosti o svojej totožnosti, ako aj o pravosti predloženého dokladu totožnosti alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, čo môže brániť výkonu práva vyplývajúceho z článku 21 ZFEÚ.

48

Navyše, ak je opatrenie členského štátu, ktoré obmedzuje základnú slobodu zaručenú Zmluvou o FEÚ, odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu uznaným právom Únie, takéto opatrenie vykonáva právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, a preto musí byť v súlade so základnými právami zakotvenými v tejto Charte, a najmä s právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života uvedeným v jej článku 7 (pozri rozsudok z 25. novembra 2025, Wojewoda Mazowiecki, C‑713/23 , EU:C:2025:917 , body 55 a 63 , ako aj citovanú judikatúru).

49

Ako pritom vyplýva z vysvetliviek k Charte základných práv ( Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17 ), podľa článku 52 ods. 3 Charty majú práva zaručené v jej článku 7 rovnaký zmysel a rozsah ako práva zaručené v článku 8 EDĽP, pričom toto posledné uvedené ustanovenie predstavuje minimálnu úroveň ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. decembra 2021, Stolična obština, rajon Pančarevo, C‑490/20 , EU:C:2021:1008 , bod 60 ; zo 4. októbra 2024, Mirin, C‑4/23 , EU:C:2024:845 , bod 63 , a z 25. novembra 2025, Wojewoda Mazowiecki, C‑713/23 , EU:C:2025:917 , bod 64 ).

50

52

V prejednávanej veci, ako konštatoval generálny advokát v bodoch 91 a 92 svojich návrhov, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva – najmä z rozsudku ESĽP z 9. júla 2020, Y.T. v. Bulharsko (CE:ECHR:2020:0709JUD004170116), ktorého dosah v tejto súvislosti nebol ovplyvnený jeho revíziou na základe rozsudku ESĽP zo 4. júla 2024, Y.T. v. Bulharsko (CE:ECHR:2024:0704JUD004170116, body 42 a 43), a z rozsudku ESĽP z 27. septembra 2022, P. H. v. Bulharsko (CE:ECHR:2022:0927JUD004650920), vyplýva, že bulharskú právnu úpravu, o ktorú ide vo veci samej, treba považovať za nezlučiteľnú s článkom 8 EDĽP.

53

V tomto kontexte treba v každom prípade tiež pripomenúť, že vnútroštátna právna úprava, ktorá bráni tomu, aby transrodová osoba, ktorej nový rod nebol uznaný, mohla splniť podmienku potrebnú na uplatňovanie práva chráneného právom Únie, musí byť v zásade považovaná za nezlučiteľnú s týmto právom (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, K. B., C‑117/01 , EU:C:2004:7 , body 30 až 34 ; z 27. apríla 2006, Richards, C‑423/04 , EU:C:2006:256 , bod 31 , a zo 4. októbra 2024, Mirin, C‑4/23 , EU:C:2024:845 , bod 60 ).

54

Tolerovanie diskriminácie založenej na rozdiele medzi biologickým pohlavím a rodovou identitou by totiž v súvislosti s transrodovou osobou znamenalo neuznanie dôstojnosti a slobody, na ktoré má táto osoba právo a ktoré musí Súdny dvor chrániť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 1996, P./S., C‑13/94 , EU:C:1996:170 , bod 22 ).

Svojou štvrtou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má právo Únie vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby bol súd členského štátu viazaný výkladom vnútroštátnej právnej úpravy, ktorý formuloval ústavný súd tohto členského štátu a môže predstavovať právnu prekážku zápisu zmeny údajov o rode do matriky uvedeného členského štátu, v rozpore s výkladom práva Únie zo strany Súdneho dvora.

58

Na úvod treba uviesť, že vnútroštátny súd, ktorý využil možnosť podľa článku 267 druhého odseku ZFEÚ, musí v prípade potreby odmietnuť posúdenie vnútroštátneho súdu vyššieho stupňa, ak sa v súvislosti s výkladom, ktorý podal Súdny dvor, domnieva, že toto posúdenie nie je v súlade s právom Únie, a v prípade potreby neuplatniť vnútroštátny predpis, ktorý mu ukladá povinnosť rešpektovať rozhodnutia tohto vnútroštátneho súdu vyššieho stupňa [pozri rozsudky zo 16. januára 1974, Rheinmühlen‑Düsseldorf, 166/73 , EU:C:1974:3 , body 4 a 5 ; z 5. októbra 2010, Elčinov, C‑173/09 , EU:C:2010:581 , body 30 a 31 ; z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21 , EU:C:2022:99 , bod 75 , ako aj z 26. septembra 2024, Energotehnica, C‑792/22 , EU:C:2024:788 , bod 61 ].

59

Táto povinnosť sa uplatňuje, ak je všeobecný súd viazaný rozhodnutím vnútroštátneho ústavného súdu, o ktorom sa domnieva, že je v rozpore s právom Únie [pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. januára 2013, Križan a i., C‑416/10 , EU:C:2013:8 , body 70 a 71 ; z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21 , EU:C:2022:99 , bod 76 , ako aj z 26. septembra 2024, Energotehnica, C‑792/22 , EU:C:2024:788 , bod 62 ].

63

Napokon treba spresniť, že tak článok 21 ods. 1 ZFEÚ, ako aj článok 7 Charty samy osebe postačujú a nemusia byť spresnené ustanoveniami práva Únie alebo ustanoveniami vnútroštátneho práva, aby boli jednotlivcom priznané samostatne uplatniteľné práva. Ak by teda predkladajúci vnútroštátny súd konštatoval, že jeho vnútroštátne právo nie je možné vykladať v súlade s právom Únie, bol by povinný v rámci svojich právomocí zabezpečiť súdnu ochranu vyplývajúcu z týchto článkov pre osoby podliehajúce súdnej právomoci a zaistiť ich plný účinok tým, že v prípade potreby neuplatní dotknuté vnútroštátne ustanovenia (rozsudok z 25. novembra 2025, Wojewoda Mazowiecki, C‑713/23 , EU:C:2025:917 , bod 76 ).

64

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby bol súd členského štátu viazaný výkladom vnútroštátnej právnej úpravy, ktorý poskytol ústavný súd tohto členského štátu a môže predstavovať právnu prekážku zápisu zmeny údajov o rode do matriky uvedeného členského štátu v rozpore s výkladom práva Únie zo strany Súdneho dvora.

O trovách

65

2.

Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby bol súd členského štátu viazaný výkladom vnútroštátnej právnej úpravy, ktorý poskytol ústavný súd tohto členského štátu a môže predstavovať právnu prekážku zápisu zmeny údajov o rode do matriky uvedeného členského štátu v rozpore s výkladom práva Únie zo strany Súdneho dvora.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.