C-58/24

62024CJ0058

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

zo 16. apríla 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 92/43/EHS – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Článok 12 – Systém prísnej ochrany určitých živočíšnych druhov – Článok 16 – Rozhodnutie o udelení výnimky v súvislosti so žiadosťou o stavebné povolenie na projekt, na ktorý sa vzťahuje smernica 2011/92/EÚ – Článok 11 – Aarhuský dohovor – Článok 9 – Procesná autonómia – Zásady ekvivalencie a efektivity – Rozhodnutie o výnimke kvalifikované ako samostatný právny akt – Procesné pravidlá stanovujúce trojmesačnú lehotu na podanie návrhu na zrušenie povolenia výnimky“

Vo veci C‑58/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím High Court (Vyšší súd, Írsko) z 21. decembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 26. januára 2024, ktorý súvisí s konaním:

VK,

JU,

RJ,

DZ

proti

An Coimisiún Pleanála , predtým An Bord Pleanála,

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia J. Passer (spravodajca), E. Regan, D. Gratsias a B. Smulders,

generálna advokátka: L. Medina,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka najmä výkladu článku 16 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( Ú. v. EÚ L 206, 1992, s. 7 ; ďalej len „smernica o biotopoch“), a článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ( Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1 ), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014 ( Ú. v. EÚ L 124, 2014, s. ) (ďalej len „smernica o PVŽP“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi určitým počtom fyzických osôb na jednej strane a An Coimisiún Pleanála, predtým An Bord Pleanála (Rada pre územné plánovanie, Írsko), Minister for Housing, Local Government and Heritage (minister pre bývanie, miestne samosprávy a kultúrne dedičstvo, Írsko), Írskom a Attorney General (generálny prokurátor, Írsko) na druhej strane, ktorý sa týka zákonnosti povolenia výnimky udelenej spoločnosti Drumakilla Limited (ďalej len „navrhovateľ projektu“) na účely žiadosti o stavebné povolenie na projekt výstavby obytných jednotiek.

majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,

b)

ak pretrváva porušovanie ich práva [namietajúci porušovanie práva – neoficiálny preklad ] v prípadoch, kde to právne predpisy strany upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku,

mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia, podliehajúc článku 6 a v prípadoch stanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, a iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru.

O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej [dotknutej – neoficiálny preklad ] verejnosti široký prístup k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b).

Ustanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.

Článok 12 smernice o biotopoch stanovuje:

„1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:

…

b)

úmyselné rušenie týchto druhov najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat, hibernácie a sťahovania;

…

a)

v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov;

…“

Smernica o PVŽP

6

Podľa článku 1 ods. 2 smernice o PVŽP:

iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín;

…

c)

‚povolenie‘ znamená: rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa [projektu] realizovať projekt;

…

g)

preskúmania informácií uvedených v správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie príslušným orgánom a prípadne všetkých doplňujúcich informácií predložených navrhovateľom [projektu] v súlade s článkom 5 ods. 3, ako aj všetkých príslušných informácií získaných prostredníctvom konzultácií podľa článkov 6 a 7;

iv)

odôvodnených záverov príslušného orgánu o významných vplyvoch projektu na životné prostredie s ohľadom na výsledky preskúmania uvedeného v bode iii), a v prípade potreby, jeho vlastného doplňujúceho preskúmania, a

v)

integrácie odôvodnených záverov príslušného orgánu do akýchkoľvek rozhodnutí uvedených v článku 8a.“

7

skúmania každého jednotlivého prípadu

alebo

b)

prahov alebo kritérií stanovených členskými štátmi.

Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené v písmenách a) a b).

…

Podľa článku 11 tej istej smernice:

„1. Členské štáty zaistia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom, dotknutá verejnosť:

a)

ktorá má dostatočný záujem, alebo

b)

ak pretrváva porušovanie práva v prípadoch, kde to právne predpisy členského štátu upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku,

10

Článok 51 ods. 2 European Communities (Birds and Natural Habitats) Regulations 2011 [nariadenie z roku 2011 prijaté v rámci Európskych spoločenstiev (vtáky a prirodzené biotopy) (ďalej len „nariadenie z roku 2011“)] stanovuje:

„Bez ohľadu na akékoľvek zákonné alebo iné povolenie, ktoré bolo osobe udelené orgánom verejnej moci alebo ktorého je osoba držiteľom, okrem prípadu na základe výnimky priznanej ministrom podľa článku 54, osoba, ktorá, pokiaľ ide o druhy uvedených v prvej časti prvej prílohy,

…

b)

úmyselne ruší tieto druhy najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat, hibernácie a sťahovania;

Článok 54 nariadenia z roku 2011 stanovuje:

„1. Každá osoba môže požiadať ministra, resp. ministra alebo ministrov vlády zodpovedných za druhy rýb uvedené v druhej časti prvej prílohy, o výnimku z dodržiavania požiadaviek ustanovení článkov 51, 52 a 53.

2. V prípade, že neexistuje iná uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie druhov uvedených v [smernici o biotopoch] na území ich prirodzeného výskytu, minister, resp. minister alebo ministri vlády zodpovední za druhy rýb uvedené v štvrtej prílohe môžu udeliť takúto výnimku jednej alebo viacerým osobám, ak je táto výnimka:

a)

v záujme ochrany voľne žijúcich živočíchov a rastlín a ochrany prirodzených biotopov;

…

RSC

12

Článok 84 ods. 21 Rules of the Superior Courts (Rokovací poriadok vyšších súdov) (Statutory Instruments 691/2011 [vykonávací právny predpis]), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „RSC“), stanovuje:

„1. Žiadosť o povolenie podania návrhu na súdne preskúmanie… sa musí podať v lehote troch mesiacov od dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia.

2. Pokiaľ ide o uznesenie certiorari [príkaz na preskúmanie a zrušenie rozhodnutia] týkajúce sa akéhokoľvek rozsudku, uznesenia, odsúdenia alebo iného konania, za dátum, kedy vznikli dôvody na podanie žiadosti, sa považuje dátum uvedeného rozsudku, uznesenia, odsúdenia alebo tohto iného konania.

3. Bez ohľadu na pravidlo uvedené v bode 1 môže Súdny dvor na návrh podaný na tento účel predĺžiť lehotu, v ktorej možno podať návrh na preskúmanie…, ale predĺži túto lehotu len vtedy, ak je presvedčený, že:

ii)

žiadateľ nemohol primerane očakávať takéto predĺženie.

4. Pri skúmaní, či existuje platný a dostatočný dôvod v zmysle pravidla uvedeného v bode 3, môže súd zohľadniť účinok, ktorý by predĺženie lehoty stanovenej v tomto ustanovení mohlo mať na žalovaného alebo na tretiu osobu.

5. Žiadosť o predĺženie lehoty podľa pravidla uvedeného v bode 3 sa podloží čestným vyhlásením žiadateľa alebo vyhlásením v jeho mene, v ktorom sa uvedú dôvody, prečo žiadateľ nepredložil žiadosť o povolenie v lehote stanovenej pravidlom uvedeným v bode 1, a uvedie všetky skutočnosti uvedené na podporu týchto dôvodov.

…“

Zákon o územnom plánovaní a rozvoji

na to existujú platné a dostatočné dôvody a

b)

okolnosti, ktoré viedli k nepodaniu žiadosti o povolenie v stanovenej lehote, boli mimo kontroly žiadateľa o predĺženie.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

14

Spor vo veci samej sa týka projektu výstavby obytných jednotiek v bývalom karmelitánskom kláštore v Delgany, ktorý sa nachádza v grófstve Wicklow (Írsko).

18

Dňa 25. marca 2021 boli podané žaloby na zrušenie rozhodnutia o stavebnom povolení a povolenia výnimky.

19

Dňa 19. apríla 2021 High Court (Vyšší súd, Írsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, povolil podanie návrhu na súdne preskúmanie a nariadil odklad výkonu prác, ktoré boli predmetom stavebného povolenia.

20

Dňa 5. júla 2023 predkladajúci vnútroštátny súd zamietol návrh na zrušenie rozhodnutia o stavebnom povolení a odročil preskúmanie povolenia výnimky. V tejto súvislosti spresňuje, že žalobcovia vo veci samej nenapadli toto povolenie výnimky na podporu svojej žaloby na zrušenie rozhodnutia o stavebnom povolení a že v dôsledku toho bola táto žaloba zamietnutá, hoci napadnutie uvedeného povolenia výnimky zostáva nevyriešené.

Tento súd však uvádza, že vzhľadom na to, že podľa írskeho práva udelenie výnimky podľa článku 54 nariadenia z roku 2011 nepredstavuje predbežné rozhodnutie, ale naopak samostatné meritórne rozhodnutie, takéto povolenie musí byť individuálne napadnuté v zákonnej trojmesačnej lehote stanovenej v prejednávanej veci v článku 84 ods. 21 RSC. Táto lehota v zásade začína plynúť odo dňa udelenia výnimky. Uvedený súd však spresňuje, že právomoc predĺžiť túto lehotu, ako je stanovená v článku 84 ods. 21 bode 3 RSC, sa môže a musí vykonávať tak, aby uvedená lehota začala plynúť odo dňa, keď sa žalobca dozvedel alebo sa mohol dozvedieť o napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti uvádza, že v prejednávanej veci je týmto dátumom dátum podania žiadosti o stavebné povolenie, ku ktorej bola priložená dokumentácia obsahujúca najmä toto povolenie výnimky, a že žalobcovia vo veci samej toto posledné uvedené povolenie nespochybnili v lehote troch mesiacov od uvedeného dátumu.

23

Predkladajúci vnútroštátny súd z uvedeného vyvodzuje, že žaloba je oneskorená v rozsahu, v akom sa týka zrušenia povolenia výnimky, a musí byť zamietnutá, s výhradou pravidla práva Únie, ktoré by vyžadovalo opačný výsledok. Prikláňa sa k názoru, že takéto pravidlo neexistuje, ale že tento názor sa nezdá byť bez akýchkoľvek pochybností, a preto je potrebné obrátiť sa na Súdny dvor s touto otázkou.

24

Za týchto okolností High Court (Vyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, má článok 11 [smernice o PVŽP] v spojení so zásadou širokého prístupu k spravodlivosti podľa článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru za následok, že vnútroštátne pravidlá týkajúce sa dátumu, odkedy začína plynúť lehota na napadnutie platnosti rozhodnutia prijatého podľa článku 16 ods. 1 [smernice o biotopoch] (‚sekundárne povolenie‘), sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby táto lehota začala plynúť pred dátumom prijatia dotknutého rozhodnutia o povolení (‚primárne povolenie‘), a to buď vo všeobecnosti, alebo v prípade, že: i) projekt bol predmetom individuálneho posúdenia podľa článku 4 ods. 2 písm. a) [smernice o PVŽP] a/alebo ii) rozhodnutie podľa článku 4 ods. 5 na účely primárneho povolenia bolo prijaté po vydaní sekundárneho povolenia a zároveň s rozhodnutím o primárnom povolení, a/alebo iii) konanie, ktorým bola napadnutá platnosť sekundárneho povolenia, neobsahuje žiadny dôvod spochybňujúci príslušné primárne povolenie odkazom na údajnú neplatnosť sekundárneho povolenia, a/alebo iv) žalobca nepožiada o predĺženie lehoty na napadnutie sekundárneho povolenia, pričom takáto žiadosť sa vyžaduje podľa vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa neskorších námietok, ak sa v žiadnom právnom predpise Únie nestanovuje inak?

3.

5.

Ak je odpoveď na prvú otázku kladná a buď je odpoveď na druhú otázku kladná, alebo odpoveď na tretiu otázku záporná, má článok 16 ods. 1 [smernice o biotopoch] za následok, že príslušný orgán nemôže dospieť k záveru, že je ‚v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov‘ prijať rozhodnutie, ktorým sa navrhovateľovi projektu povoľuje výnimka z uplatniteľných opatrení na ochranu druhu na účely uskutočnenia projektu v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) [smernice o PVŽP], pokiaľ sa určitá identifikovaná ochrana nevytvorí v rámci samotnej výnimky skôr než pomocou opatrení prijatých na zníženie alebo kompenzáciu škôd spôsobených krokmi povolenými v rozhodnutí o výnimke?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvých troch otázkach

25

Svojimi prvými tromi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 11 smernice o PVŽP v spojení s článkom 9 Aarhuského dohovoru a článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni pravidlu stanovenému právom členského štátu, podľa ktorého návrh na zrušenie povolenia výnimky, ktoré bolo vydané na základe článku 16 smernice o biotopoch a ktoré patrí do povoľovacieho postupu projektu v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice o PVŽP, musí dotknutá verejnosť podať v lehote troch mesiacov od okamihu, keď sa táto verejnosť dozvedela alebo sa mohla dozvedieť o takejto výnimke.

28

Súdny dvor preto rozhodol, že rozhodnutie prijaté na základe článku 16 ods. 1 smernice o biotopoch, ktoré oprávňuje navrhovateľa projektu odchýliť sa od opatrení uplatniteľných v oblasti ochrany druhov na účely realizácie projektu v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice o PVŽP, patrí do povoľovacieho postupu tohto projektu v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) tejto poslednej uvedenej smernice, za predpokladu, že na jednej strane k realizácii uvedeného projektu nemôže dôjsť bez výnimky podľa smernice o biotopoch a že na druhej strane orgán príslušný na povolenie takéhoto projektu si zachováva možnosť prísnejšieho posúdenia jeho vplyvu na životné prostredie prísnejšie, než ako to bolo v uvedenom rozhodnutí o výnimke (rozsudok z 24. februára 2022, Namur‑Est Environnement, C‑463/20 , EU:C:2022:121 , bod 66 ).

29

V druhom rade treba uviesť, že článok 11 ods. 1 smernice o PVŽP stanovuje, že členské štáty v súlade so svojím príslušným právnym rámcom zabezpečia, aby dotknutá verejnosť, ktorá má dostatočný záujem, mala prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, skutku alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení tejto smernice o účasti verejnosti. Článok 11 ods. 5 tejto smernice okrem toho stanovuje, že s cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku, členské štáty zabezpečia, aby boli verejnosti dostupné praktické informácie o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu.

30

Na druhej strane, hoci smernica o biotopoch neobsahuje ustanovenie rovnocenné článku 11 smernice o PVŽP, ktoré by spresňovalo podrobnosti procesov preskúmania rozhodnutia o výnimke, treba pripomenúť, že ak ide o druh chránený smernicou o biotopoch, vnútroštátnemu súdu prináleží, aby s cieľom zabezpečiť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie v oblasti životného prostredia, účinnú súdnu ochranu zaručenú článkom 47 Charty, vykladal svoje vnútroštátne právo tak, aby, pokiaľ je to možné, bolo v súlade s cieľmi stanovenými v článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého každá strana zabezpečí, aby členovia verejnosti spĺňajúci prípadné kritériá stanovené vnútroštátnym právom mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia [pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. marca 2011, Lesoochranárske zoskupenie, C‑240/09 , EU:C:2011:125 , bod 50 , a z 8. novembra 2022, Deutsche Umwelthilfe (Typové schválenie motorových vozidiel), C‑873/19 , EU:C:2022:857 , bod 66 ].

33

Z uvedeného vyplýva, že v osobitnom prípade uvedenom v bodoch 26 až 28 tohto rozsudku musí byť možné, aby rozhodnutie o výnimke prijaté na základe článku 16 ods. 1 smernice o biotopoch a rozhodnutie o povolení v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) smernice o PVŽP boli predmetom opravného prostriedku, pričom prvé z týchto rozhodnutí v súlade s článkom 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru a druhé na základe článku 11 ods. 1 smernice o PVŽP.

37

Toto právo tiež nevyžaduje, aby v prípade udelenia výnimky podľa článku 16 smernice o biotopoch, ktorá je súčasťou povoľovacieho postupu projektu v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) smernice o PVŽP, lehota na podanie opravného prostriedku začala plynúť až od prijatia alebo uverejnenia takéhoto povolenia.

38

V každom prípade podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti pritom prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby určil príslušné súdy a upravil procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, za predpokladu, že takéto podmienky jednak nie sú menej výhodné ako podmienky vzťahujúce sa na obdobné žaloby vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a že jednak nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity) (rozsudok z 15. júna 2023, Eco Advocacy, C‑721/21 , EU:C:2023:477 , bod 21 a citovaná judikatúra).

39

Pokiaľ ide v prvom rade o zásadu efektivity, trojmesačná lehota na podanie opravného prostriedku odo dňa prijatia rozhodnutia o výnimke podľa článku 16 smernice o biotopoch, alebo prípadne od okamihu, keď sa žalobca o tomto prijatí dozvedel alebo mohol dozvedieť, neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie.

43

Je pravda, že samostatné napadnutie rozhodnutia o výnimke pred ukončením povoľovacieho konania si môže vyžadovať určitú koordináciu medzi príslušnými správnymi a súdnymi orgánmi, aby sa zabezpečilo jednak primerané zohľadnenie čiastočných posúdení, ktoré už boli predmetom súdneho preskúmania, orgánom, ktorému bola zverená právomoc povoliť projekt v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice o PVŽP, a jednak súdne preskúmanie rozhodnutia o povolení v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) smernice o PVŽP. Táto okolnosť však sama osebe nemôže porušiť zásadu efektivity, keďže podľa uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy dotknutá verejnosť môže napadnúť tak zlučiteľnosť rozhodnutia o výnimke podľa článku 16 smernice o biotopoch, ako aj rozhodnutia o povolení v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) smernice o PVŽP so všetkými ustanoveniami práva Únie a príslušný súd ju môže preskúmať s prihliadnutím na článok 47 Charty.

44

Po druhé treba pripomenúť, že Súdny dvor uznal, že stanovenie primeraných lehôt na podanie žalôb pod hrozbou zániku práva v záujme právnej istoty, ktorá chráni tak dotknutú osobu, ako aj dotknutý správny orgán, hoci ako vyplýva z podstaty takýchto lehôt, ich uplynutie spôsobuje úplné alebo čiastočné zamietnutie podanej žaloby, je v súlade so zásadou efektivity (rozsudok zo 7. novembra 2019, Flausch a i., C‑280/18 , EU:C:2019:928 , bod 54 a citovaná judikatúra).

45

Okrem toho, že lehota na podanie opravného prostriedku v trvaní troch mesiacov od okamihu, keď sa osoba dozvedela alebo sa mohla dozvedieť o akte, sa zdá byť dostatočná na to, aby táto osoba mohla pripraviť svoj opravný prostriedok, Súdny dvor neusudzuje, že stanovenie lehôt na podanie opravného prostriedku, ktoré začnú plynúť až odo dňa, keď sa dotknutá osoba dozvedela o prijatí predmetného rozhodnutia alebo sa o tomto prijatí mohla dozvedieť, predstavuje nadmerné sťaženie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. novembra 2019, Flausch a i., C‑280/18 , EU:C:2019:928 , bod 55 a citovanú judikatúru).

49

Nesprístupnenie takejto informácie verejnosti však samo osebe nestačí na vyvodenie záveru, že bola porušená zásada efektivity. Ako totiž vyplýva zo znenia článku 9 ods. 5 Aarhuského dohovoru, čo navyše potvrdzuje znenie článku 11 ods. 5 smernice o PVŽP, cieľom poskytnutia tejto informácie je len zvýšiť účinnosť ustanovení tohto článku 9.

50

V prejednávanej veci je nesporné, že trojmesačná lehota na podanie opravného prostriedku plynúca od okamihu, keď sa žalobca mohol dozvedieť o prijatí uvedeného rozhodnutia, zodpovedá lehote na podanie návrhu na súdne preskúmanie uvedenej v RSC, teda v legislatívnom akte, ktorého uverejnenie zaručuje, že sa o tejto lehote verejnosť mohla dozvedieť.

51

Keďže však v osobitnom prípade uvedenom v bodoch 26 až 28 tohto rozsudku môžu členské štáty určiť, že opravné prostriedky proti rozhodnutiu o výnimke prijatému na základe článku 16 ods. 1 smernice o biotopoch musia byť podané v lehote troch mesiacov od jeho prijatia alebo musia byť podané od prijatia rozhodnutia o povolení v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c), predkladajúci vnútroštátny súd musí posúdiť, či vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci mohli žalobcovia vo veci samej najneskôr v čase, keď sa mohli dozvedieť o rozhodnutí o výnimke prijatom na základe článku 16 ods. 1 smernice o biotopoch, vedieť, že môžu podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu v lehote troch mesiacov od jeho prijatia, alebo od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli.

Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na prvé tri otázky nie je potrebné odpovedať na štvrtú a piatu otázku.

O trovách

55

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, v spojení s článkom 9 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, podpísaného v Aarhuse 25. júna 1998 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005, a s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie