C-72/24

ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Dioikitiko Protodikeio Thessalonikis (Správny súd prvej inštancie Solún, Grécko) z 30. novembra 2023 a doručené Súdnemu dvoru 30. januára 2024, ktoré súvisia s konaniami:

HF (C‑72/24),

WI (C‑73/24)

proti

Anexartiti Archi Dimosion Esodon,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

[Opravené uznesením z 19. marca 2026] HF a WI, v zastúpení: A. N. Masouras, R. K. Ntanis a Th. Tsiatsios, dikigoroi,

–

Anexartiti Archi Dimosion Esodon, v zastúpení: E. Giannakoulopoulou a I. Reïzakis, splnomocnení zástupcovia,

–

grécka vláda, v zastúpení: V. Baroutas, K. Georgiadis a K. Konsta, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Herold, F. Moro a I. Zervas, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 8. mája 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článkov 29 až 31 a 81 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1 ; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného nariadením (ES) č. 82/97 Európskeho parlamentu a Rady z 19. decembra 1996 ( Ú. v. ES L 17, 1997, s. 1 ; Mim. vyd. 02/008, s. 179) (ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“), článkov 150 až 153 a 181a nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1 ; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 3254/94 z 19. decembra 1994 ( Ú. v. ES L 346, 1994, s. 1 ; Mim. vyd. 02/005, s. 326) (ďalej len „vykonávacie nariadenie k CKS“), článkov 70 až 74 a 177 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 , ďalej len „Colný kódex Únie“), články 141 až 143 a článok 144 ods. 2 písm. f), vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558 , ďalej len „vykonávacie nariadenie k CKÚ“), ako aj článku 7 ods. 2 písm. f) Dohody o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 119 ; Mim. vyd. 11/021, s. 205), uvedená v prílohe 1 A Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO) ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 3 ; Mim. vyd. 11/021, s. 82), podpísanej v Marrákeši a schválenej rozhodnutím Rady z 22. decembra 1994, týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (94/800/ES) ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1 ; Mim. vyd. 11/021, s. 80).

„1. Ak colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa ustanovení článkov 1 až 6, určí sa s použitím primeraných prostriedkov, ktoré sú v súlade s princípmi a všeobecnými ustanoveniami tejto dohody a článku VII GATT 1994, a na základe údajov, ktoré sú k dispozícii v krajine dovozu.

2. Colná hodnota sa podľa ustanovení tohto článku nebude zakladať na:

…

f)

minimálnych colných hodnotách;

…“

Článok 29 ods. 1 tohto kódexu stanovoval:

„1. Colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie [Európskeho] spoločenstva…“

6

Podľa článku 30 uvedeného kódexu:

„1. Ak nemôže byť colná hodnota určená podľa článku 29, určí sa postupne podľa odseku 2 písmeno a), b), c) a d), a to podľa prvého písmena, pod ktorým môže byť určená s tým, že poradie použitia písmen c) a d) je možné na žiadosť deklaranta zameniť; iba v prípade ak nie je možné colnú hodnotu určiť podľa určitého písmena, môže byť použité ďalšie písmeno, a to v poradí ustanovenom v tomto odseku.

2. Colnou hodnotou podľa tohto článku je:

d)

hodnota vypočítaná z nasledovných hodnôt:

–

ceny alebo hodnoty materiálu výroby ako aj iného spracovania alebo prepracovania, ktoré sú vynaložené pri výrobe dovážaného tovaru;

–

sumy týkajúce sa zisku a všeobecné výdavky, ktoré zodpovedajú týmto sumám a ktoré výrobcovia v krajinách vývozu zahŕňajú do predaja tovaru rovnakej povahy alebo rovnakého druhu ako tovar, pri ktorom sa určuje jeho hodnota a ktoré sú určené k vývozu do spoločenstva,

–

dohody o vykonaní [uplatňovaní – neoficiálny preklad ] článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode (od) roku 1994 [obchode 1994 – neoficiálny preklad ],

–

článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode (od) roku 1994 [obchode 1994 – neoficiálny preklad ],

a

–

g)

ľubovoľných [svojvoľných – neoficiálny preklad ] alebo fiktívnych hodnotách.“

8

Podľa článku 78 Colného kódexu Spoločenstva platilo:

„1. Po prepustení tovaru môžu colné orgány z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta colné vyhlásenia opraviť.

2. Po prepustení tovaru môžu colné orgány kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení. Kontrolu je možné vykonať u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa na uvedených operáciách, alebo u akejkoľvek inej osoby, ktorá má u seba uvedené doklady a údaje na obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je možné predložiť.

„Akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi.“

Vykonávacie nariadenie k CKS

11

Článok 142 ods. 1 písm. c) a d) vykonávacieho nariadenia k CKS stanovoval:

„Na účely tejto hlavy:

…

„Pri uplatňovaní článku 30 [ods. 2 písm.] a) [Colného kódexu Spoločenstva] (prevodná hodnota rovnakého tovaru) sa colná hodnota určí na základe prevodnej hodnoty rovnakého tovaru pri predaji na rovnakej komerčnej úrovni a v takmer rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa nezistí žiadny takýto predaj, použije sa prevodná hodnota rovnakého tovaru, predaného na inej komerčnej úrovni a/alebo v inom množstve, upravená s prihliadnutím na rozdiely, vyplývajúce z komerčnej úrovne a/alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, bez ohľadu na to, či vedú k zvýšeniu alebo zníženiu prevodnej hodnoty.“

13

Článok 151 ods. 1 a 5 vykonávacieho nariadenia k CKS stanovoval:

„1. Pri uplatňovaní článku 30 [ods. 2 písm.] b) [Colného kódexu Spoločenstva] (prevodná hodnota rovnakého [podobného – neoficiálny preklad ] tovaru) sa colná hodnota určí na základe prevodnej hodnoty podobného tovaru pri predaji na rovnakej komerčnej úrovni a v takmer rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa nezistí žiadny takýto predaj, použije sa prevodná hodnota podobného tovaru, predaného na inej komerčnej úrovni a/alebo v inom množstve, upravená s prihliadnutím na rozdiely, vyplývajúce z komerčnej úrovne a/alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, bez ohľadu na to, či vedú k zvýšeniu alebo zníženiu prevodnej hodnoty.

…

5. Na účely tohto článku prevodná hodnota podobného dovážaného tovaru je colná hodnota predtým určená podľa článku 29 [Colného kódexu Spoločenstva], ktorá je upravená podľa odsekov 1 a 2 tohto článku.“

provízií všeobecne zaplatených alebo dohodnutých alebo prirážok všeobecne používaných pre zisk (vrátane priamych a nepriamych nákladov na marketing príslušného tovaru) spojených s predajom dovezeného tovaru rovnakej kategórie alebo druhu v spoločenstve;

ii)

bežných dopravných a poisťovacích výdavkov a s tým súvisiacich výdavkov, ktoré vznikli v spoločenstve;

iii)

ciel a daní, ktoré sa majú zaplatiť v spoločenstve z dôvodu dovozu alebo predaja tovaru.

b)

2. Ak majú colné orgány pochybnosti uvedené v odseku 1, môžu požadovať dodatočné informácie v súlade s článkom 178 ods. 4. Ak tieto pochybnosti pretrvávajú, colné orgány musia pred prijatím konečného rozhodnutia informovať príslušnú osobu, na požiadanie písomne, o dôvodoch týchto pochybností a poskytnúť jej primeranú príležitosť na vyjadrenie. Konečné rozhodnutie a jeho odôvodnenie sa písomne oznámi príslušnej osobe.“

16

Článok 198 vykonávacieho nariadenia k CKS stanovoval:

„1. Ak sa colné vyhlásenie týka dvoch alebo viacerých predmetov, náležitosti týkajúce sa každého predmetu sa považujú za náležitosti vyžadujúce osobitné vyhlásenie.

2. Súčasti priemyselného zariadenia, na ktoré sa vzťahuje jeden číselný znak [kombinovanej nomenklatúry, uvedenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku ( Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1 ; Mim. vyd. 02/002, s. 382)], sa považujú za súčasti, ktoré predstavujú jednu tovarovú položku.“

17

Vykonávacie nariadenie k Colnému kódexu Únie

20

Článok 140 vykonávacieho nariadenia k CKÚ, nazvaný „Neprijatie deklarovaných prevodných hodnôt“, stanovuje:

„1. Ak majú colné orgány odôvodnené pochybnosti, že deklarovaná prevodná hodnota predstavuje celú zaplatenú sumu alebo splatnú sumu, ako sa uvádza v článku 70 ods. 1 [Colného kódexu Únie], môžu deklaranta požiadať, aby im poskytol dodatočné informácie.

2. Ak sa ich pochybnosti nerozptýlia, colné orgány sa môžu rozhodnúť, že sa hodnota tovaru nedá určiť v súlade s článkom 70 ods. 1 [Colného kódexu Únie].“

21

b)

zvyčajné náklady na dopravu a poistenie a súvisiace náklady, ktoré vznikli na colnom území Únie;

c)

dovozné clo alebo iné poplatky, ktoré sa majú zaplatiť na colnom území Únie z dôvodu dovozu alebo predaja tovaru.“

22

Podľa článku 144 vykonávacieho nariadenia k CKÚ, nazvaného „Núdzová metóda“:

svojvoľné alebo fiktívne hodnoty.“

23

Článok 222 vykonávacieho nariadenia k CKÚ, nazvaný „Položky tovaru“, stanovuje:

„1. Keď sa colné vyhlásenie vzťahuje na dve alebo viac položiek tovaru, údaje vykázané v uvedenom vyhlásení v súvislosti s jednotlivými položkami sa považujú za údaje predstavujúce samostatné colné vyhlásenie.

2. S výnimkou prípadu, že určitý tovar v zásielke podlieha odlišným opatreniam, sa na účely odseku 1 tovar v zásielke považuje za predstavujúci jednu položku, keď je splnená niektorá z týchto podmienok:

a)

„(43)

Členské štáty by mali mať úplnú voľnosť pri určení osoby povinnej platiť DPH pri dovoze.

(44)

Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť, aby niekto iný ako osoba, ktorá je povinná platiť DPH, ručil spoločne a nerozdielne za platbu DPH.“

25

Článok 2 ods. 1 písm. d) tejto smernice stanovuje:

„Keď je tovar pri vstupe do Spoločenstva prepustený do jedného z režimov alebo situácií uvedených v článkoch 156, 276 a 277 alebo do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, zdaniteľná udalosť nastane a daňová povinnosť vznikne v okamihu, keď sa na tovar prestanú vzťahovať uvedené režimy alebo situácie.

Keď však dovážaný tovar podlieha clu, poľnohospodárskym odvodom alebo poplatkom, ktoré majú rovnaký účinok a sú ustanovené v rámci spoločnej politiky, zdaniteľná udalosť nastane a daňová povinnosť vznikne v okamihu, keď nastane zdaniteľná udalosť pre tieto poplatky a tieto poplatky sa stanú splatné.“

27

Článok 85 tej istej smernice stanovuje, že pri dovoze tovaru je základom dane hodnota určená na colné účely v súlade s ustanoveniami práva Únie.

28

Článok 201 smernice 2006/112 stanovuje:

30

Článok 29 ods. 1 a 6 Nomos 2960/2001 – Ethnikos Teloniakos Kodikas (zákon 2960/2001, národný colný zákonník) (FEK A’ 265), zmenený Nomos 3583/2007 – Anamorfosi tou Ethnikou Teloneiakou Kodika kai alles diataxeis (zákon č. 3583/2007 – Reforma národného colného zákonníka a ďalšie ustanovenia) (FEK A’ 142) (ďalej len „Colný zákonník“) stanovuje:

„1. Colný dlh je povinnosť každej fyzickej alebo právnickej osoby voči colnému orgánu zaplatiť všetky clá, dane vrátane [DPH] a iné clá a poplatky uložené štátom, ktoré sú splatné za tovar a uplatňujú sa na tovar podľa príslušných ustanovení.

…

6. Colný dlh je povinný uhradiť deklarant, osoba, v mene ktorej sa podáva vyhlásenie o spotrebných daniach a iných daniach, ako aj akákoľvek iná osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uhradiť dlh podľa ustanovení colných predpisov. …“

31

b)

akékoľvek konanie, ktorého cieľom je ukrátiť grécky štát alebo Európsku úniu o colné poplatky, dane a iné finančné poplatky, ktoré im prináležia za dovoz alebo vývoz tovaru, a to aj v prípade, ak boli vyberané v inom čase a iným spôsobom, než stanovuje zákon. Porušenia práva uvedené v tomto odseku budú mať voči osobám, ktoré sa ich dopustili za následok zvýšenie cla v súlade s ustanoveniami tohto zákonníka, a to aj v prípade, ak príslušné orgány usúdia, že nebola naplnená skutková podstata trestného činu pašovania.

2. Za pašovanie sa považujú:

…

g)

nákup, predaj a držba dovezeného tovaru alebo tovaru uvedeného do daňového voľného obehu spôsobom, ktorý predstavuje trestný čin pašovania;

Podľa článku 35 ods. 3 Nomos 2859/2000 – Kyrosi Kodika Forou Prostithemenis Axias (zákon č. 2859/2000, zákon o DPH) (FEK A’ 248):

„Pri dovoze tovaru je zdaniteľnou osobou na účely DPH osoba považovaná za vlastníka dovážaného tovaru podľa colných predpisov.“

Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

Vec C‑72/24

34

V roku 2014 HF v rámci svojej obchodnej činnosti v Grécku nadobudol textilné výrobky pochádzajúce z Turecka.

38

Vzhľadom na svoje pochybnosti colné orgány 14. decembra 2016 vykonali dodatočnú kontrolu všetkých týchto colných vyhlásení, na základe ktorej dospeli k záveru, že existuje systém pašovania, ktorý viedol k podaniu 289 falošných dovozných vyhlásení. V tejto súvislosti colné orgány uviedli, že prostredníctvom komplexného mechanizmu podvodov tento systém zahŕňal vyhlasovanie colných hodnôt, ktoré boli výrazne nižšie ako minimálne obchodne udržateľné hodnoty.

39

Colné orgány však dospeli k záveru, že vzhľadom na nemožnosť dodatočnej fyzickej kontroly príslušného tovaru a na všeobecný opis tohto tovaru v príslušných faktúrach neboli schopné zistiť skutočné ceny, ktoré boli za tento tovar zaplatené tureckým dodávateľom.

40

Za týchto okolností sa colné orgány pri určovaní colnej hodnoty uvedeného tovaru opierali o „prahovú cenu“ alebo „najnižšiu prijateľnú cenu“ („lowest acceptable price“, ďalej len „NPC“), pričom použili nástroj na hodnotenie rizík založený na údajoch na úrovni Únie, ktorý vyvinul Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

44

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru totiž vyplýva, že colné orgány všetkých členských štátov majú k dispozícii komunikačný systém, a to informačný systému pre boj proti podvodom („Anti Fraud Information System“, ďalej len „AFIS“), do ktorého je zapojený aj OLAF. Prostredníctvom tohto systému, konkrétne pomocou príslušného automatického monitorovacieho nástroja („Automatic Monitoring Tool“, ďalej len „AMT“) dokážu odhaliť prípady podhodnotenia.

45

V prejednávanej veci colné orgány na základe takto vypočítanej NPC určili „jednotkovú cenu“ v zmysle článku 30 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Spoločenstva. Tieto orgány odôvodnili túto voľbu vzhľadom na nemožnosť vychádzať jednak z fiktívnej prevodnej hodnoty výrobkov dotknutých vo veci samej, ktoré boli úmyselne podhodnotené, a jednak z prevodnej hodnoty rovnakých alebo podobných výrobkov vzhľadom na neúplný opis týchto výrobkov v predložených faktúrach pripojených k predloženým colným vyhláseniam. Okrem toho uvedené orgány neboli schopné fyzicky skontrolovať tovar, o ktorý ide vo veci samej, pri jeho následnej kontrole, keďže tento tovar sa nepodarilo zaistiť.

46

V tejto súvislosti colné orgány uvádzajú, že žiadny z účastníkov systému pašovania, o ktorý ide vo veci samej, neposkytol v rámci svojich vysvetlení skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že použité colné hodnoty boli oveľa vyššie ako skutočne zaplatené ceny.

50

Vnútroštátny súd na úvod zastáva názor, že je viazaný právoplatným rozsudkom o oslobodení, ktorý vydal Trimeles Plimmeleiodikeio Grevenon (Trestný súd rozhodujúci v trojčlennom senáte Grevena) len v rozsahu, v akom bola HF platobnými výmermi, o ktoré ide vo veci samej, uložená povinnosť zaplatiť zvýšené clo, ktoré treba zrušiť. Dospel naopak k záveru, že HF je naďalej povinný zaplatiť DPH pri dovoze, ktorá nebola zaplatená.

51

Pokiaľ ide o použitie „štatistických hodnôt“ v rámci určenia colnej hodnoty dotknutého tovaru, vnútroštátny súd v prvom rade uvádza, že tieto hodnoty môžu colné orgány použiť na preukázanie existencie odôvodnených pochybností o pravdivosti deklarovanej prevodnej hodnoty. Rovnako podľa tohto súdu v súlade s rozsudkom z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením) ( C‑213/19 , EU:C:2022:167 ), uvedené hodnoty možno použiť na určenie strát vlastných zdrojov Únie spôsobených členskými štátmi, ktoré nevykonávajú účinné kontroly odhaľovania podvodov.

52

Uvedený súd ďalej uvádza, že Súdny dvor v bodoch 38 až 41 a 44 rozsudku zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary ( C‑291/15 , EU:C:2016:455 ), že priemerné „štatistické hodnoty“ môžu slúžiť ako základ na preukázanie existencie dôvodných, ak nie primeraných pochybností zo strany príslušných colných orgánov členského štátu na účely vylúčenia deklarovanej prevodnej hodnoty a „hierarchicky“ uplatniť stanovené alternatívne metódy určenia colnej hodnoty bez ohľadu na pravosť faktúr a iných dokumentov preukazujúcich prevodnú hodnotu dovážaného tovaru, ak neboli na požiadanie predložené dôkazy umožňujúce preukázať správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty.

56

Uvedený súd sa tiež pýta, či použitie NPC má svoje miesto v rámci postupu stanoveného v článku 81 Colného kódexu Spoločenstva.

57

Okrem toho ten istý súd vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o to, či vnútroštátne ustanovenia, ktoré určujú osobu alebo osoby určené alebo uznané za osoby povinné platiť DPH, sú dostatočne jasné a presné na to, aby HF ako držiteľ tovaru bol spoločne a nerozdielne zodpovedný za zaplatenie nezaplatenej DPH pri dovoze.

58

Za týchto podmienok Dioikitiko Protodikeio Thessalonikis (Správny súd prvej inštancie Solún) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

V rámci následného overovania, ak nie je možné fyzicky skontrolovať dovážaný tovar, môžu vnútroštátne colné orgány použiť štatistické hodnoty databázy Comext, ak sa považujú za všeobecne dostupné a neobsahujú len agregované údaje, len na odôvodnenie svojich dôvodných pochybností o tom, či hodnota deklarovaná vo vyhláseniach predstavuje trhovú hodnotu, t. j. sumu skutočne zaplatenú alebo splatnú za takýto tovar, alebo môžu tieto štatistické hodnoty použiť tiež tak, že sa na ich základe určí colná hodnota tovaru uplatnením alternatívnej metódy uvedenej v článku 30 ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Spoločenstva], alebo takzvanej ‚deduktívnej metódy‘ uvedenej v článku 7[4] ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Únie], alebo prípadne uplatnením inej alternatívnej metódy? Aký vplyv má na vyriešenie tejto otázky skutočnosť, že nie je možné overiť, či sa tieto štatistické hodnoty týkajú rovnakého alebo podobného tovaru, ktorý bol predmetom predaja v približne rovnakom čase v zmysle článku 152 ods. 1 [vykonávacieho nariadenia k CKS]?

3.

Je v každom prípade použitie takýchto štatistických hodnôt na určenie colnej hodnoty konkrétneho dovážaného tovaru, ktoré je rovnocenné uplatneniu minimálnych cien, v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Medzinárodnej dohody [WTO] o colnej hodnote, známej aj ako Dohoda o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, ktorej zmluvnou stranou je Európska únia, vzhľadom na skutočnosť, že táto dohoda výslovne zakazuje používanie minimálnych cien?

4.

V súvislosti s predchádzajúcou otázkou: uplatňuje sa výhrada v prospech všeobecných zásad a ustanovení Medzinárodnej dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 uvedenej vyššie, ustanovená v článku 31 ods. 1 [Colného kódexu Spoločenstva] a týkajúca sa náhradnej metódy (‚fall back‘ metódy) určenia colnej hodnoty a v súvislosti s tým vylúčenie uplatňovania minimálnych hodnôt stanovené v článku 31 ods. 2 [Colného kódexu Spoločenstva], ktoré nie je uvedené v zodpovedajúcom ustanovení článku 74 ods. 3 [Colného kódexu Únie] len vtedy, ak sa používa táto metóda, alebo sa táto výhrada a toto vylúčenie vzťahujú na všetky alternatívne metódy určovania colnej hodnoty?

Uvedené skutkové okolnosti a odôvodnenie uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑73/24 sú podobné tým, ktoré sú uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑72/24, s výnimkou skutočností, že jednak vnútroštátny súd rozhoduje o žalobe, ktorú podala WI, ktorá je zamestnankyňou podniku zaoberajúceho sa veľkoobchodom s textilnými výrobkami pochádzajúcimi z Turecka, ktorá má údajne mať vedomosť o systéme pašovania, o ktorý ide vo veci samej, keďže bola poverená prevažnou časťou riadenia tohto podniku, a jednak colné vyhlásenia, o ktoré ide vo veci samej, boli podané v období od marca 2014 do decembra 2016.

60

Za týchto podmienok Dioikitiko Protodikeio Thessalonikis (Správny súd prvej inštancie Solún) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky, ktoré sú formulované podobne ako otázky položené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑72/24:

„1.

3.

V prípade záporných odpovedí na obe predchádzajúce otázky: umožňuje právo Únie, aby sa nezaplatená DPH nevyrubila dovozcovi, o ktorom sa následne zistí, že (systematicky) dovážal tovar za nižšie ceny, ako sú ceny určené ako minimálne obchodne udržateľné ceny, ak colné orgány nie sú schopné pri následnej kontrole určiť colnú hodnotu dovážaného tovaru jednou z metód uvedených v článkoch 30 a 31 [Colného kódexu Spoločenstva] a v článku 74 ods. 1 až 3 [Colného kódexu Únie], alebo je v tomto prípade, ako krajná možnosť, povolené vyrubiť ju na základe pravdepodobných štatisticky určených [NPC], ako už bolo pripustené v prípade vyrubenia straty vlastných zdrojov členskému štátu, ktorý nevykonal príslušné colné kontroly, zo strany [Európskej] komisie [pozri rozsudok z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením), C‑213/19 , EU:C:2022:167 ]?

4.

V prípade kladnej odpovede na druhú alebo tretiu otázku: musia štatisticky určené minimálne hodnoty predstavovať dovoz, ktorý sa uskutočnil v tom istom čase ako kontrolovaný dovoz alebo približne v tom istom čase? Ak áno, aký je maximálny prípustný časový interval medzi uskutočnením dovozu použitého na získanie štatistického výsledku a kontrolovaným dovozom (mohlo by sa napríklad analogicky uplatniť deväťdesiat dní ustanovených v článku 152 ods. 1 písm. b) [vykonávacieho nariadenia k CKS] a článku 142 ods. 2 [vykonávacieho nariadenia k CKÚ]?

5.

62

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 3. júla 2025 žalobcovia vo veciach samých, HF a WI, navrhli Súdnemu dvoru nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania na základe článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Na podporu svojho návrhu v podstate na jednej strane tvrdia, že generálny advokát sa vo svojich návrhoch opieral o skutkové okolnosti, ktoré sa odchyľujú od skutočností uvádzaných vnútroštátnym súdom, a na druhej strane, že nesúhlasia s niektorými posúdeniami uvedenými v návrhoch generálneho advokáta. HF a WI konkrétne spochybňujú posúdenia týkajúce sa preskúmania prahových cien v rámci metódy určenia colnej hodnoty stanovenej v článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a v článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie.

63

Treba pripomenúť, že podľa článku 252 druhého odseku ZFEÚ generálny advokát, ktorý koná nestranne a nezávisle, predkladá na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so Štatútom Súdneho dvora Európskej únie vyžadujú jeho účasť. Súdny dvor nie je viazaný ani týmito návrhmi, ani odôvodnením, na základe ktorého k týmto návrhom generálny advokát dospel (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18 , EU:C:2020:219 , bod 42 , ako aj citovaná judikatúra).

64

V tejto súvislosti treba rovnako uviesť, že Štatút Súdneho dvora Európskej únie ani rokovací poriadok neupravujú možnosť účastníkov konania alebo dotknutých osôb uvedených v článku 23 tohto štatútu podať pripomienky v reakcii na návrhy prednesené generálnym advokátom. Nesúhlas účastníka konania alebo dotknutej osoby s návrhmi generálneho advokáta preto nemôže sám osebe predstavovať dôvod na opätovné začatie ústnej časti konania, a to bez ohľadu na otázky, ktoré generálny advokát v týchto návrhoch skúmal (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18 , EU:C:2020:219 , bod 43 , ako aj citovaná judikatúra).

68

Za týchto podmienok Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta konštatuje, že nie je potrebné nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania.

O prejudiciálnych otázkach

69

Na úvod treba pripomenúť, že podľa jeho článku 288 ods. 2 Colného kódexu Únie sa články 70 až 74 tohto kódexu uplatňujú od 1. mája 2016. Keďže však skutkové okolnosti sporu vo veci samej vo veci C‑73/24 nastali pred týmto dátumom a po ňom, na účely odpovede na položené otázky treba pristúpiť k výkladu ustanovení tak Colného kódexu Spoločenstva, ako aj Colného kódexu Únie.

70

73

Okrem toho správne stanovenie colnej hodnoty tovaru je nevyhnutnou úlohou na zabezpečenie skutočného a úplného výberu tradičných vlastných zdrojov, ktorými sú clá a DPH. Keďže teda existuje priama súvislosť medzi výberom príjmov pochádzajúcich okrem iného z DPH a sprístupnením zodpovedajúcich zdrojov Komisii, prináleží členským štátom, aby v súlade s povinnosťami, ktoré im ukladá článok 325 ods. 1 ZFEÚ, chránili finančné záujmy Únie pred podvodmi alebo inými protiprávnymi činnosťami poškodzujúcimi tieto záujmy, prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie efektívneho a úplného výberu tejto dane, a teda aj týchto zdrojov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením) ( C‑213/19 , EU:C:2022:167 , bod 346 ].

74

Články 29 až 31 Colného kódexu Spoločenstva a články 70 až 74 Colného kódexu Únie výslovne stanovujú hierarchiu medzi rôznymi v nich stanovenými metódami určenia colnej hodnoty, takže dovozca si nemôže podľa vlastného uváženia zvoliť metódu, ktorú použije (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. mája 2025, Tauritus, C‑782/23 , EU:C:2025:353 , bod 53 ).

75

77

V prejednávanej veci z informácií poskytnutých Súdnemu dvoru vyplýva, že colnú hodnotu tovaru nemožno určiť podľa článku 29 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a článku 70 ods. 1 Colného kódexu Únie prostredníctvom prevodnej hodnoty dovážaného tovaru, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. V tejto súvislosti tento súd na jednej strane uviedol, že colné orgány nemohli vychádzať z prevodnej hodnoty dotknutého tovaru, keďže pri následnej kontrole dospeli k záveru, že tento tovar bol úmyselne podhodnotený. Na druhej strane žiadny z účastníkov systému pašovania, o ktorý ide vo veci samej, neposkytol v rámci svojich vysvetlení skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že colné hodnoty použité colnými orgánmi boli oveľa vyššie ako skutočne zaplatené ceny.

78

Za takýchto okolností sa colné ohodnotenie, ako bolo pripomenuté v bode 75 vyššie, vykonáva v súlade s ustanoveniami článku 30 Colného kódexu Spoločenstva alebo článku 74 ods. 1 a 2 Colného kódexu Únie, a to postupným uplatňovaním metód stanovených v týchto ustanoveniach (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 2019, Oribalt Rīga, C‑1/18 , EU:C:2019:519 , bod 24 a citovanú judikatúru).

79

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ak colné orgány pristúpia k určeniu colnej hodnoty podľa článku 30 ods. 2 písm. a) a b) Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 2 písm. a) a b) Colného kódexu Únie, musia založiť svoje posúdenie na skutočnostiach týkajúcich sa rovnakého alebo podobného tovaru. Toto určenie tak vyžaduje preskúmanie takých prvkov, akými sú fyzické vlastnosti, kvalita, dobrá povesť, zameniteľnosť tovaru, ako aj obchodná úroveň zohľadňovaného predaja (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES, C‑187/21 , EU:C:2022:458 , bod 48 ).

83

Okrem toho na účely uplatnenia metódy určenia colnej hodnoty stanovenej v článku 30 ods. 2 písm. d) Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 2 písm. d) Colného kódexu Únie môže byť colná hodnota založená na vypočítanej hodnote, ktorá sa rovná súčtu rôznych položiek, z ktorých suma predstavujúca zisk a všeobecných výdavkov, ktoré sa majú rovnať sume, ktorá je obvykle zahrnutá do predaja tovaru rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu ako tovar, ktorého colná hodnota sa určuje, vyrábaného výrobcami v krajine vývozu na účely vývozu do Únie.

84

Vzhľadom na informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom pripomenuté v bode 80 vyššie však colné orgány v prejednávanej veci nemohli vykonať ani určenie colnej hodnoty na základe článku 30 ods. 2 písm. d) Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 2 písm. d) Colného kódexu Únie, čo však prináleží overiť tomuto súdu.

85

Vzhľadom na predchádzajúce konštatovania treba pripomenúť, že v prípade, keď nie je možné určiť colnú hodnotu dovážaného tovaru ani na základe článku 30 Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 1 a 2 Colného kódexu Únie, určenie colnej hodnoty sa uskutočňuje podľa ustanovení článku 31 Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary, C‑291/15 , EU:C:2016:455 , bod 28 a citovanú judikatúru).

89

To isté platí pre metódu určenia colnej hodnoty stanovenú v článku 30 ods. 2 písm. d) Colného kódexu Spoločenstva a v článku 74 ods. 2 písm. d) Colného kódexu Únie, keďže z vysvetlení poskytnutých v spise nevyplýva, že by sa v NPC zohľadňovali konkrétne informácie potrebné na účely tohto určenia, ako sú uvedené v bode 83 vyššie.

90

Treba teda overiť, či NPC, vypočítané na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Únie, možno použiť na účely určenia colnej hodnoty dotknutého tovaru v súlade s článkom 31 Colného kódexu Spoločenstva a článkom 74 ods. 3 Colného kódexu Únie.

91

Na tento účel treba pripomenúť, že podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie ak colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa článkov 29 a 30 Colného kódexu Spoločenstva na jednej strane a článku 74 ods. 1 a 2 Colného kódexu Únie na druhej strane, určí sa na základe údajov dostupných v Únii s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so všetkými zásadami a všeobecnými ustanoveniami medzinárodných dohôd, ako aj kapitoly 3 týchto kódexov.

95

V danom prípade Súdny dvor zdôraznil, že definícia pojmu „podobný tovar“ uvedená v tomto článku 142 ods. 1 písm. d) vykonávacieho nariadenia k CKS sa vzťahuje na určenie colnej hodnoty podľa článku 30 ods. 2 písm. b) Colného kódexu Spoločenstva. Hoci z bodu 2 vysvetľujúcej poznámky uvedenej v bode 92 vyššie vyplýva, že metódy určovania, ktoré sa majú použiť podľa článku 31 tohto kódexu, by mali byť metódy definované v článku 29 až článku 30 ods. 2 tohto kódexu, ten istý bod tejto poznámky spresňuje, že tieto metódy sa musia uplatňovať s primeranou pružnosťou, najmä pokiaľ ide o posúdenie pojmu „podobný tovar“ (rozsudok z 9. júna 2022, Baltic Master, C‑599/20 , EU:C:2022:457 , bod 52 ). Súdny dvor tak pripustil, že údaje obsiahnuté vo vnútroštátnej databáze týkajúce sa tovaru patriaceho pod ten istý kód TARIC a pochádzajúceho od toho istého predajcu ako dotknutý tovar predstavujú „údaje dostupné v Únii“ v zmysle článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva, ktoré možno použiť ako základ na určenie colnej hodnoty dotknutého tovaru (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2022, Baltic Master, C‑599/20 , EU:C:2022:457 , body 52 a 54 ).

96

Na druhej strane treba tiež pripomenúť, že ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 73 vyššie, prináleží členským štátom, aby v súlade s povinnosťami, ktoré im ukladá článok 325 ods. 1 ZFEÚ, chránili finančné záujmy Únie pred podvodmi alebo inými protiprávnymi činnosťami poškodzujúcimi tieto záujmy, prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie efektívneho a úplného výberu tohto cla, a teda aj týchto zdrojov. Z toho vyplýva, že je potrebné, aby colné orgány stanovili colnú hodnotu v prípade, že deklarant neposkytne dostatočne presné alebo spoľahlivé informácie týkajúce sa colnej hodnoty dotknutého tovaru.

100

Na jednej strane, ako vyplýva z bodov 40 až 43 vyššie, boli NPC stanovené na základe PPC, vypočítaných na základe mesačných dovozných cien dotknutých výrobkov pochádzajúcich z Turecka, získaných z databázy Comext. Preto sa nejavia ako svojvoľné, ale založené na objektívnych a neutrálnych kritériách [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením), C‑213/19 , EU:C:2022:167 , bod 294 ].

101

Na druhej strane, pokiaľ ide o zákaz určenia colnej hodnoty na základe minimálnych hodnôt uvedený v bode 99 vyššie, treba konštatovať, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 79 svojich návrhov, že prípadné použitie NPC by mohlo porušiť tento zákaz, ak by táto správna prax mala mať systematickú povahu a ak by dotknutému hospodárskemu subjektu nebolo umožnené odôvodniť nižšie ceny uvedené v jeho colnom vyhlásení. V tejto poslednej uvedenej situácii by totiž odmietnutie zohľadniť prevodné hodnoty nižšie ako takáto prahová hodnota znamenalo úpravu deklarovaných hodnôt smerom nahor až do dosiahnutia tejto prahovej hodnoty a predstavovalo by systém minimálnych hodnôt.

102

Naopak treba konštatovať, že prípadné použitie NPC vypočítaných na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Únie za okolností, o aké ide vo veci samej, na základe článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva ako poslednej možnosti nemožno považovať za systém minimálnych hodnôt, ak mal dotknutý hospodársky subjekt možnosť colným orgánom odôvodniť deklarovanú hodnotu.

106

Treba konštatovať, že v rámci Colného kódexu Únie je tento záver ďalej podporený skutočnosťou, že podľa článku 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k CKÚ ak colnú hodnotu nemožno určiť podľa odseku 1 tohto článku, použijú sa „iné vhodné metódy“. V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že toto ustanovenie pripomína, že použitie týchto metód je možné pod podmienkou, že v tomto prípade sa colná hodnota neurčí najmä na základe jedného z prvkov uvedených v písmenách f) a g) tohto odseku 2, ktoré odkazujú na minimálne colné hodnoty a na svojvoľné alebo fiktívne hodnoty.

107

V tejto súvislosti treba vzhľadom na zhodu pojmov uvedených v bode 99 vyššie uviesť, že úvahy uvedené v bodoch 98 až 103 tohto rozsudku sa uplatňujú aj na článok 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k CKÚ.

108

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že údaje, akými sú NPC vypočítané na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Únie, predstavujú údaje dostupné na colnom území Únie v zmysle článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie, ktoré a priori môžu byť použité na účely určenia colnej hodnoty dotknutého tovaru. Ak bol totiž dovoz prepustený do voľného obehu, tento tovar už nemôže byť stiahnutý na účely overenia s cieľom zistiť jeho skutočnú hodnotu, a ak sú sprievodné dokumenty k colným vyhláseniam vypracované všeobecne a nepresne, na odhad hodnoty uvedeného tovaru možno použiť len štatistickú metódu.

112

Pokiaľ ide konkrétne o rozhodnutia prijaté colnými orgánmi, článok 6 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva a článok 22 ods. 6 colného kódexu Únie pripomínajú povinnosť odôvodnenia, ktorá im prislúcha, keď prijímajú rozhodnutia vydané v písomnej forme, ktoré sú v neprospech osôb, ktorým sú adresované.

113

Podľa článku 221 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva oznámenie sumy cla musí zaručovať adekvátne informovanie osoby zodpovednej za zaplatenie cla a umožňovať jej zabezpečiť obhajobu jej práv s úplnou znalosťou skutkového stavu (rozsudok z 9. novembra 2017, LS Customs Services, C‑46/16 , EU:C:2017:839 , bod 42 ).

114

Okrem toho, ako vyplýva z bodov 74 a 75 vyššie, medzi metódami určenia colnej hodnoty stanovenými v článkoch 29 až 31 Colného kódexu Spoločenstva a metódami stanovenými v článkoch 70 a 74 Colného kódexu Únie existuje vzťah subsidiarity (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2017, LS Customs Services, C‑46/16 , EU:C:2017:839 , bod 43 ).

118

NPC pritom členské štáty vypočítavajú na základe percentuálneho podielu štatistických hodnôt uvedených v AMT a používajú sa ako rizikový profil, takže sa v zásade nemôžu oznamovať hospodárskym subjektom.

119

Ako však uviedol generálny advokát v bode 89 svojich návrhov, požiadavku odôvodnenia treba prispôsobiť povahe každého colného rozhodnutia, ktoré musí za okolností, o aké ide vo veci samej, odrážať použitie metódy určenia colnej hodnoty stanovenej v článku 31 Colného kódexu Spoločenstva a v článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie.

120

Okrem toho vzhľadom na to, že NPC sa môžu používať len ako posledná možnosť, ich presné poskytnutie hospodárskym subjektom v prísne nevyhnutnom rozsahu prichádza – výnimočne – do úvahy, aby členské štáty mohli splniť povinnosti chrániť finančné záujmy Únie pred podvodmi alebo inou nezákonnou činnosťou, ktorá poškodzuje tieto záujmy, prijatím opatrení potrebných na zabezpečenie účinného a úplného výberu ciel a DPH, ktoré – ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 73 vyššie – im vyplývajú z článku 325 ods. 1 ZFEÚ.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú až tretiu otázku vo veci C‑72/24 a na prvú až tretiu otázku vo veci C‑73/24 odpovedať tak, že článok 31 ods. 1 a článok 31 ods. 2 písm. f) a g) Colného kódexu Spoločenstva, ako aj článok 74 ods. 3 Colného kódexu Únie v spojení s článkom 144 ods. 1 a článkom 144 ods. 2 písm. f) a g), vykonávacieho nariadenia k CKÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby v prípade, že v priebehu následnej kontroly, počas ktorej na jednej strane nie je možná fyzická kontrola dovážaného tovaru a na druhej strane jeho opis v dokumentoch priložených k colnému vyhláseniu je uvedený všeobecne a nepresne, takže colnú hodnotu dovážaného tovaru nie je možné určiť v súlade s článkami 29 a 30 Colného kódexu Spoločenstva a článkom 70 a článkom 74 ods. 2 Colného kódexu Únie, sa táto hodnota určila na základe NPC, ktorá sa vypočíta na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Únie, a to pod podmienkou, že dotknutý hospodársky subjekt má možnosť odôvodniť nízke ceny uvedené v colnom vyhlásení.

O štvrtej otázke vo veci C‑72/24

124

Svojou štvrtou otázkou vo veci C‑72/24 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa vylúčenie uplatnenia minimálnych hodnôt a výhrada v prospech zásad a všeobecných ustanovení Dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, ktoré sú stanovené v článku 31 ods. 1 a 2 Colného kódexu Spoločenstva, majú uplatniť aj v rámci metód určenia colnej hodnoty stanovených v článku 30 tohto kódexu.

125

Vzhľadom na odpoveď na prvú až tretiu otázku vo veci C‑72/24 a prvú až tretiu otázku vo veci C‑73/24, nie je potrebné odpovedať na túto štvrtú otázku vo veci C‑72/24. Keďže z nej vyplýva, že určenie colnej hodnoty na základe NPC sa môže za určitých podmienok uskutočniť len na základe metódy určenia colnej hodnoty stanovenej v článku 31 Colného kódexu Spoločenstva, nie je potrebné skúmať, či sa vylúčenie z uplatnenia minimálnych hodnôt a výhrada v prospech zásad a všeobecných ustanovení Dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, ktoré sú stanovené v článku 31 ods. 1 a 2 tohto kódexu, uplatňujú aj v rámci článku 30 uvedeného kódexu.

V tomto kontexte sú colné orgány povinné využiť všetky zdroje informácií a databázy, ktoré majú k dispozícii, aby čo najpresnejšie a čo najbližšie ku skutočnosti stanovili colnú hodnotu tohto tovaru (rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES, C‑187/21 , EU:C:2022:458 , bod 68 ).

129

Pokiaľ ide o článok 30 ods. 2 písm. a) a b) Colného kódexu Spoločenstva a článok 74 ods. 2 písm. a) a b) Colného kódexu Únie, Súdny dvor rozhodol, že cieľom požiadavky spočívajúcej v zohľadnení prevodnej hodnoty tovaru predávaného na vývoz „v tom istom alebo približne v tom istom čase“, ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota, je najmä zabezpečiť, aby sa zohľadnili transakcie, ktoré sa uskutočnili v čase, ktorý je dostatočne blízky dátumu vývozu, aby sa zabránilo riziku podstatnej zmeny obchodných praktík a trhových podmienok, ktoré ovplyvňujú ceny tovaru, pri ktorom sa určuje colná hodnota (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES, C‑187/21 , EU:C:2022:458 , bod 70 ).

130

Pri určovaní colnej hodnoty podľa týchto ustanovení sa tak colný orgán môže obmedziť na použitie údajov o prevodných hodnotách vzťahujúcich sa na obdobie 90 dní, z ktorých 45 dní pripadá na dobu pred colným odbavením a 45 dní na dobu po colnom odbavení tovaru, pri ktorom sa určuje colná hodnota. Zdá sa totiž, že toto obdobie je dostatočne blízke dátumu vývozu, aby sa zabránilo riziku podstatnej zmeny obchodných praktík a trhových podmienok, ktoré ovplyvňujú ceny tovaru, ktorého colná hodnota sa má určiť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES, C‑187/21 , EU:C:2022:458 , body 71 a 73 ).

133

Na účely určenia colnej hodnoty, ktorá je čo najpresnejšia a najbližšia ku skutočnosti, v súlade s metódou stanovenou v článku 30 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie teda musí byť colná hodnota dotknutého tovaru určená čo najskôr po jeho dovoze. Lehota 90 dní stanovená v článku 152 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k CKS a článku 142 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k CKÚ teda predstavuje výnimku zo zásady stanovenej v článku 152 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia k CKS a článku 142 ods. 1 vykonávacieho nariadenia k CKÚ a musí byť preto vykladaná reštriktívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 2019, Oribalt Rīga, C‑1/18 , EU:C:2019:519 , bod 33 ).

134

V tejto súvislosti treba uviesť, že takéto úvahy možno uplatniť aj vtedy, keď sa určenie colnej hodnoty vykonáva podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie, pričom táto hodnota musí v každom prípade odrážať skutočnú hospodársku hodnotu dovážaného tovaru. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o určenie colnej hodnoty dotknutého tovaru na základe NPC, táto hodnota sa musí určiť čo najpresnejšie a najbližšie ku skutočnosti. Použité údaje tak musia v zásade odkazovať na tovar, ktorý bol dovezený v čase najbližšom k dovezeniu tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje.

135

Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 92 vyššie, bod 2 vysvetľujúcej poznámky k colnej hodnote týkajúcej sa článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva, uvedenej v prílohe 23 vykonávacieho nariadenia, zdôrazňuje, že metódami určenia, ktoré sa majú použiť podľa tohto ustanovenia, by mali byť metódy definované v článku 29 až článku 30 ods. 2 tohto kódexu, ale že primeraná pružnosť pri uplatňovaní týchto metód by bola v súlade s cieľmi a ustanoveniami článku 31 uvedeného kódexu. Ako príklad toho, čo treba rozumieť pod pojmom „primeraná pružnosť“, bod 3 tejto vysvetľujúcej poznámky stanovuje, že pokiaľ ide o metódu určenia colnej hodnoty stanovenú v článku 30 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Spoločenstva, lehota 90 dní stanovená v článku 152 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k CKS by mohla byť „uplatňovaná pružne“.

139

Uplatnenie lehoty 48 mesiacov však v zásade môže ohroziť cieľ, ktorým je umožniť určenie colnej hodnoty dotknutého tovaru čo najpresnejšie a čo najbližšie k realite v zmysle judikatúry citovanej v bode 128 vyššie.

140

Ako však v podstate uviedol generálny advokát v bode 96 svojich návrhov, stanovenie takejto dlhej lehoty by mohlo byť odôvodnené výnimočne a ako krajná možnosť, ak nie sú k dispozícii spoľahlivejšie informácie a ak, ako vyplýva z bodu 73 vyššie, cieľ ochrany finančných záujmov Únie uznaný v článku 325 ZFEÚ nemožno dosiahnuť inak, najmä ak ide o zabezpečenie účinného a úplného výberu tradičných vlastných zdrojov, ktorými sú clá a DPH.

141

Napokon vyššie uvedené úvahy možno uplatniť aj vtedy, ak sa určenie colnej hodnoty tovaru vykonáva podľa článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie. V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci vysvetľujúca poznámka k colnej hodnote, ktorá sa týka článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva, uvedená v prílohe 23 vykonávacieho nariadenia k CKS nemá ekvivalent vo vykonávacom nariadení k CKÚ, článok 144 ods. 1 vykonávacieho nariadenia k CKÚ tiež stanovuje, že pri určovaní colnej hodnoty podľa tohto článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie možno metódy stanovené v článku 70 a článku 74 ods. 2 Colného kódexu Únie uplatňovať s „primeranou pružnosťou“. Lehota 90 dní sa teda zdá byť primeraná aj pri uplatňovaní článku 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k CKÚ, s výhradou úvah uvedených v bodoch 132, 134 a 135 vyššie.

Pri určení rozsahu pôsobnosti ustanovenia práva Únie je potrebné súčasne zohľadniť jeho znenie, kontext a ciele (rozsudok z 29. septembra 2015, Gmina Wrocław, C‑276/14 , EU:C:2015:635 , bod 25 a citovaná judikatúra).

145

Pokiaľ ide o ich znenie, treba pripomenúť, že podľa článku 81 Colného kódexu Spoločenstva, ktorý bol v podstate prevzatý do článku 177 Colného kódexu Únie, ak zásielku tvorí tovar s odlišnými sadzobnými zatriedeniami, a zaobchádzanie s každým z týchto tovarov v súlade so sadzobným zatriedením by bolo pri vystavovaní colného vyhlásenia spojené s neprimeranou námahou a nákladmi neúmernými dovoznému clu, ktoré sa na ne vzťahuje, môžu colné orgány na žiadosť deklaranta súhlasiť s tým, že celá zásielka bude podliehať dovoznému clu zodpovedajúcemu sadzobnému zatriedeniu tovaru s najvyššou sadzbou dovozného cla.

146

V tejto súvislosti treba uviesť, ako tvrdí francúzska vláda vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru, že z tohto znenia nevyplýva, že by použitie postupu zjednodušenia colných vyhlásení prostredníctvom sadzobného preskupenia tovaru, ktoré je v ňom stanovené, malo vplyv na metódy a údaje, ktoré môžu colné orgány použiť na následné určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru v prípade pochybností o deklarovanej hodnote.

147

Pokiaľ ide na jednej strane o tento kontext, treba pripomenúť, že podľa článku 198 ods. 1 vykonávacieho nariadenia k CKS a článku 222 ods. 1 vykonávacieho nariadenia k CKÚ platí, že keď sa colné vyhlásenie vzťahuje na dve alebo viac položiek tovaru, údaje vykázané v tomto vyhlásení v súvislosti s jednotlivými položkami sa považujú za údaje predstavujúce samostatné colné vyhlásenie. Článok 222 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k CKÚ však stanovuje, že tovar v zásielke sa považuje za predstavujúci jednu položku, okrem iného ak je predmetom žiadosti o zjednodušenie v súlade s článkom 177 Colného kódexu Únie.

151

Na druhej strane, pokiaľ ide o účel článku 81 Colného kódexu Spoločenstva a článku 177 Colného kódexu Únie, treba uviesť, že ako stanovujú tieto články, cieľom postupu zjednodušenia je vyhnúť sa pracovnému zaťaženiu a výdavkom neprimeraným uplatniteľnému dovoznému alebo vývoznému clu. V dôsledku toho by povinnosť colných orgánov zohľadniť každý tovar oddelene pri následnej kontrole, keď deklarant požiadal o uplatnenie postupu zjednodušenia colných vyhlásení, bola v rozpore s týmto cieľom.

152

Okrem toho, ako vyplýva z pripomienok Komisie predložených Súdnemu dvoru, treba uviesť, že ak dotknutý hospodársky subjekt výslovne požiadal, aby mu bolo vyrubené clo za celú zásielku dotknutého tovaru podľa sadzobnej položky tovaru podliehajúceho najvyššej sadzbe cla, možno sa dôvodne domnievať, že súhlasil aj s tým, aby sa nové stanovenie colnej hodnoty tohto tovaru riadilo rovnakými pravidlami zjednodušenia.

153

Podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Súdny dvor môže navyše vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával. Okolnosť, že vnútroštátny súd po formálnej stránke položil prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, totiž nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v texte svojich otázok odkázal, alebo nie. Súdnemu dvoru v tejto súvislosti prináleží, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vybral tie prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu [rozsudok z 22. decembra 2022, Ministre de la Transition écologique a Premier ministre (Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia), C‑61/21 , EU:C:2022:1015 , bod 34 , ako aj citovaná judikatúra].

155

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa na účely rozhodnutia sporu, ktorý prejednáva, pýta, či HF ako fyzická osoba, ktorá je vlastníkom tovaru, môže byť povinný zaplatiť DPH pri dovoze, ako to stanovuje vnútroštátna právna úprava.

156

Okrem toho treba uviesť, že článok 201 smernice 2006/112 stanovuje, že pri dovoze platí DPH osoba alebo osoby, ktoré určí alebo uzná za osoby povinné platiť daň členský štát dovozu.

160

Hoci z uvedeného článku vyplýva, že členské štáty musia označiť aspoň jednu osobu ako osobu povinnú platiť túto daň, môžu tak určiť viacero osôb, čo vyplýva aj z odôvodnenia 44 uvedenej smernice, podľa ktorého členské štáty by mali mať možnosť stanoviť, aby niekto iný ako osoba, ktorá je povinná platiť daň, ručil spoločne a nerozdielne za platbu dane [rozsudok z 12. mája 2022, U. I. (Nepriamy colný zástupca), C‑714/20 , EU:C:2022:374 , bod 56 ].

161

Preto vzhľadom na voľnú úvahu, ktorú členským štátom priznáva článok 201 smernice o 2006/112, môžu členské štáty bezpochyby na účely vykonania tohto článku 201 stanoviť, že dlžníci cla budú tiež povinní zaplatiť DPH pri dovoze [rozsudok z 12. mája 2022, U. I. (Nepriamy colný zástupca), C‑714/20 , EU:C:2022:374 , bod 57 ].

162

Na tento účel je nevyhnutné, aby právna situácia vyplývajúca z vnútroštátnych opatrení na prebratie smernice bola dostatočne presná a jasná na to, aby dotknutým jednotlivcom umožnila poznať rozsah svojich práv a povinností [rozsudok z 12. mája 2022, U. I. (Nepriamy colný zástupca), C‑714/20 , EU:C:2022:374 , bod 60 ].

166

V prejednávanej veci prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý má jediný právomoc vykladať svoje vnútroštátne právo, aby z hľadiska gréckeho práva posúdil, či toto právo výslovne a jednoznačne určuje vlastníka dovezeného tovaru ako osobu povinnú platiť DPH pri dovoze, alebo ho za takú osobu takým spôsobom uznáva.

167

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na šiestu otázku vo veci C‑72/24 odpovedať tak, že článok 201 smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že osoba považovaná za vlastníka dovezeného tovaru na základe toho, že zaplatila DPH pri dovoze, môže byť povinná zaplatiť túto daň, ak ju vnútroštátne ustanovenia výslovne a jednoznačne ako takú osobu určia alebo ju za takú osobu takým spôsobom uznajú.

O trovách

168

2.

Článok 31 ods. 1 nariadenia č. 2913/92, zmeneného nariadením č. 82/97, a článok 74 ods. 3 nariadenia č. 952/2013

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

ak sa colná hodnota posudzuje s ohľadom na „najnižšiu prijateľnú cenu“ („lowest acceptable price“), vypočítanú na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Európskej únie, jednak je nutné, aby sa dovoz, ktorý sa použije na stanovenie týchto údajov, uskutočnil v tom istom alebo približne v tom istom čase ako dovoz, ktorý je predmetom následnej kontroly, a jednak sa analogicky uplatní aj lehota 90 dní uvedená v článku 152 ods. 1 písm. b) nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 3254/94 z 19. decembra 1994 a článku 142 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2447, pričom táto lehota sa môže uplatňovať s primeranou pružnosťou.

3.

Článok 81 nariadenia č. 2913/92, zmeneného nariadením č. 82/97, a článok 177 nariadenia č. 952/2013

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: gréčtina.

( i ) Názvy týchto vecí sú fiktívne. Nezodpovedajú skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.