← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·29.1.2026

C-72/24

ECLI:EU:C:2026:51

Mení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CJ0072

62024CJ0072

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 29. januára 2026 ( *1 )

[Znenie opravené uznesením z 19. marca 2026]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Nariadenie (EÚ) č. 2913/92 – Colný kódex Spoločenstva – Nariadenie (EÚ) č. 952/2013 – Colný kódex Únie – Dovoz tovaru – Colná hodnota – Podhodnotenie – Náhradné metódy určovania colnej hodnoty – Metóda založená na ‚najnižšej prijateľnej cene‘ vypočítanej na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Európskej únie – Prípustnosť“

V spojených veciach C‑72/24 [Keladis I] a C‑73/24 [Keladis II] ( i ),

ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Dioikitiko Protodikeio Thessalonikis (Správny súd prvej inštancie Solún, Grécko) z 30. novembra 2023 a doručené Súdnemu dvoru 30. januára 2024, ktoré súvisia s konaniami:

HF (C‑72/24),

WI (C‑73/24)

proti

Anexartiti Archi Dimosion Esodon,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, sudcovia M. Condinanzi a R. Frendo (spravodajkyňa),

generálny advokát: R. Norkus,

tajomník: L. Carrasco Marco, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 29. januára 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

[Opravené uznesením z 19. marca 2026] HF a WI, v zastúpení: A. N. Masouras, R. K. Ntanis a Th. Tsiatsios, dikigoroi,

Anexartiti Archi Dimosion Esodon, v zastúpení: E. Giannakoulopoulou a I. Reïzakis, splnomocnení zástupcovia,

grécka vláda, v zastúpení: V. Baroutas, K. Georgiadis a K. Konsta, splnomocnení zástupcovia,

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, L. Halajová a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

španielska vláda, v zastúpení: S. Núñez Silva, splnomocnený zástupca,

francúzska vláda, v zastúpení: P. Chansou a B. Travard, splnomocnené zástupkyne,

Európska komisia, v zastúpení: M. Herold, F. Moro a I. Zervas, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 8. mája 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článkov 29 až 31 a 81 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1 ; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného nariadením (ES) č. 82/97 Európskeho parlamentu a Rady z 19. decembra 1996 ( Ú. v. ES L 17, 1997, s. 1 ; Mim. vyd. 02/008, s. 179) (ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“), článkov 150 až 153 a 181a nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1 ; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 3254/94 z 19. decembra 1994 ( Ú. v. ES L 346, 1994, s. 1 ; Mim. vyd. 02/005, s. 326) (ďalej len „vykonávacie nariadenie k CKS“), článkov 70 až 74 a 177 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 , ďalej len „Colný kódex Únie“), články 141 až 143 a článok 144 ods. 2 písm. f), vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558 , ďalej len „vykonávacie nariadenie k CKÚ“), ako aj článku 7 ods. 2 písm. f) Dohody o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 119 ; Mim. vyd. 11/021, s. 205), uvedená v prílohe 1 A Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO) ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 3 ; Mim. vyd. 11/021, s. 82), podpísanej v Marrákeši a schválenej rozhodnutím Rady z 22. decembra 1994, týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (94/800/ES) ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1 ; Mim. vyd. 11/021, s. 80).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci sporov, ktorých účastníkmi sú na jednej strane dve fyzické osoby, a to HF (vec C‑72/24), vlastníkom obchodu s textilnými výrobkami v meste Grevena (Grécko) a WI (vec C‑73/24), ktorá je zamestnaná vo veľkoobchode s textilnými výrobkami, a na druhej strane Anexartiti Archi Dimosion Esodon (Nezávislý úrad pre verejné príjmy, Grécko), a to vo veci niekoľkých dodatočných platobných výmerov týkajúcich sa zdanenia dovozu textilných výrobkov z Turecka daňou z pridanej hodnoty (DPH).

Právny rámec

Medzinárodné právo

3

Článok 7 dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 stanovuje:

„1. Ak colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa ustanovení článkov 1 až 6, určí sa s použitím primeraných prostriedkov, ktoré sú v súlade s princípmi a všeobecnými ustanoveniami tejto dohody a článku VII GATT 1994, a na základe údajov, ktoré sú k dispozícii v krajine dovozu.

2. Colná hodnota sa podľa ustanovení tohto článku nebude zakladať na:

f)

minimálnych colných hodnotách;

…“

Právo Únie

Colný kódex Spoločenstva

4

Článok 6 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva stanovoval:

„Rozhodnutia colných orgánov vydané v písomnej forme, ktorými boli žiadosti zamietnuté alebo ktoré sú v neprospech osôb, musia obsahovať odôvodnenie. Taktiež musia obsahovať poučenie o možnosti podania odvolania podľa článku 243.“

5

Článok 29 ods. 1 tohto kódexu stanovoval:

„1. Colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie [Európskeho] spoločenstva…“

6

Podľa článku 30 uvedeného kódexu:

„1. Ak nemôže byť colná hodnota určená podľa článku 29, určí sa postupne podľa odseku 2 písmeno a), b), c) a d), a to podľa prvého písmena, pod ktorým môže byť určená s tým, že poradie použitia písmen c) a d) je možné na žiadosť deklaranta zameniť; iba v prípade ak nie je možné colnú hodnotu určiť podľa určitého písmena, môže byť použité ďalšie písmeno, a to v poradí ustanovenom v tomto odseku.

2. Colnou hodnotou podľa tohto článku je:

a)

prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz do spoločenstva, v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota;

b)

prevodná hodnota podobného tovaru predávaného na vývoz do spoločenstva v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota;

c)

hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva v spoločenstve v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú s predávajúcim v spojení;

d)

hodnota vypočítaná z nasledovných hodnôt:

ceny alebo hodnoty materiálu výroby ako aj iného spracovania alebo prepracovania, ktoré sú vynaložené pri výrobe dovážaného tovaru;

sumy týkajúce sa zisku a všeobecné výdavky, ktoré zodpovedajú týmto sumám a ktoré výrobcovia v krajinách vývozu zahŕňajú do predaja tovaru rovnakej povahy alebo rovnakého druhu ako tovar, pri ktorom sa určuje jeho hodnota a ktoré sú určené k vývozu do spoločenstva,

ceny alebo hodnoty všetkých položiek uvedených v článku 32 odsek 1 písmeno e).

3. Ďalšie podmienky a pravidlá pre uplatnenie odseku 2 budú stanovené v súlade s postupom výboru.“

7

Článok 31 toho istého kódexu stanovoval:

„1. Ak nemôže byť colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa článkov 29 alebo 30, určí sa na základe údajov dostupných v spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlúčiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami:

dohody o vykonaní [uplatňovaní – neoficiálny preklad ] článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode (od) roku 1994 [obchode 1994 – neoficiálny preklad ],

článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode (od) roku 1994 [obchode 1994 – neoficiálny preklad ],

a

ustanovení tejto kapitoly.

2. Colná hodnota podľa odseku 1 sa nemôže zakladať na:

f)

minimálnych colných hodnotách;

alebo

g)

ľubovoľných [svojvoľných – neoficiálny preklad ] alebo fiktívnych hodnotách.“

8

Podľa článku 78 Colného kódexu Spoločenstva platilo:

„1. Po prepustení tovaru môžu colné orgány z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta colné vyhlásenia opraviť.

2. Po prepustení tovaru môžu colné orgány kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení. Kontrolu je možné vykonať u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa na uvedených operáciách, alebo u akejkoľvek inej osoby, ktorá má u seba uvedené doklady a údaje na obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je možné predložiť.

3. Ak výsledky preskúmania vyhlásenia alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii.“

9

Článok 81 tohto kódexu stanovoval:

„Ak zásielku tvoria tovary s odlišnými sadzobnými zatriedeniami, a zaobchádzanie s každým z týchto tovarov v súlade so sadzobným zatriedením by bolo pri vystavovaní vyhlásenia spojené s neprimeranou námahou a nákladmi neúmernými dovoznému clu, ktoré sa na ne vzťahuje, môžu colné orgány na žiadosť deklaranta súhlasiť s tým, že celá zásielka bude podliehať dovoznému clu zodpovedajúcemu sadzobnému zatriedeniu tovaru s najvyššou sadzbou dovozného cla.“

10

Článok 221 ods. 1 uvedeného kódexu stanovoval:

„Akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi.“

Vykonávacie nariadenie k CKS

11

Článok 142 ods. 1 písm. c) a d) vykonávacieho nariadenia k CKS stanovoval:

„Na účely tejto hlavy:

c)

‚rovnaký tovar‘ znamená tovar vyrobený v tej istej krajine, ktorý je rovnaký vo všetkých znakoch, vrátane fyzikálnych vlastností, akosti a názvu. Menšie rozdiely v jeho vzhľade nevylučujú, aby tovar, ktorý inak zodpovedá definícii, bol považovaný za rovnaký;

d)

‚podobný tovar‘ je tovar vyrobený v tej istej krajine, ktorý hoci nie je rovnaký vo všetkých znakoch, má podobné znaky a skladá sa z podobných materiálov, ktoré mu umožňujú plniť rovnaké funkcie vrátane jeho obchodnej zámeny; akosť tovaru, jeho názov a existencia obchodnej známky, patria medzi činitele, na ktoré sa prihliada pri posudzovaní podobnosti tovaru.“

12

Článok 150 ods. 1 vykonávacieho nariadenia k CKS stanovoval:

„Pri uplatňovaní článku 30 [ods. 2 písm.] a) [Colného kódexu Spoločenstva] (prevodná hodnota rovnakého tovaru) sa colná hodnota určí na základe prevodnej hodnoty rovnakého tovaru pri predaji na rovnakej komerčnej úrovni a v takmer rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa nezistí žiadny takýto predaj, použije sa prevodná hodnota rovnakého tovaru, predaného na inej komerčnej úrovni a/alebo v inom množstve, upravená s prihliadnutím na rozdiely, vyplývajúce z komerčnej úrovne a/alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, bez ohľadu na to, či vedú k zvýšeniu alebo zníženiu prevodnej hodnoty.“

13

Článok 151 ods. 1 a 5 vykonávacieho nariadenia k CKS stanovoval:

„1. Pri uplatňovaní článku 30 [ods. 2 písm.] b) [Colného kódexu Spoločenstva] (prevodná hodnota rovnakého [podobného – neoficiálny preklad ] tovaru) sa colná hodnota určí na základe prevodnej hodnoty podobného tovaru pri predaji na rovnakej komerčnej úrovni a v takmer rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa nezistí žiadny takýto predaj, použije sa prevodná hodnota podobného tovaru, predaného na inej komerčnej úrovni a/alebo v inom množstve, upravená s prihliadnutím na rozdiely, vyplývajúce z komerčnej úrovne a/alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, bez ohľadu na to, či vedú k zvýšeniu alebo zníženiu prevodnej hodnoty.

5. Na účely tohto článku prevodná hodnota podobného dovážaného tovaru je colná hodnota predtým určená podľa článku 29 [Colného kódexu Spoločenstva], ktorá je upravená podľa odsekov 1 a 2 tohto článku.“

14

Článok 152 vykonávacieho nariadenia k CKS uvádzal:

„1.

a)

Ak sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný dovážaný tovar predáva v spoločenstve v takom stave, v akom bol dovezený, colná hodnota dovážaného tovaru určená v súlade s článkom 30 [ods. 2 písm.] c) [Colného kódexu Spoločenstva] sa určí na základe jednotkovej ceny, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný dovážaný tovar takto predáva v najväčšom súhrnnom množstve v čase alebo približne v čase dovozu tovaru, ktorý sa má ohodnotiť, osobám, ktoré nie sú spojené s osobami, od ktorých nakupujú takýto tovar po odpočítaní zrážok, ktoré sa týkajú:

i)

provízií všeobecne zaplatených alebo dohodnutých alebo prirážok všeobecne používaných pre zisk (vrátane priamych a nepriamych nákladov na marketing príslušného tovaru) spojených s predajom dovezeného tovaru rovnakej kategórie alebo druhu v spoločenstve;

ii)

bežných dopravných a poisťovacích výdavkov a s tým súvisiacich výdavkov, ktoré vznikli v spoločenstve;

iii)

ciel a daní, ktoré sa majú zaplatiť v spoločenstve z dôvodu dovozu alebo predaja tovaru.

b)

Ak sa nepredáva dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovezený tovar v čase dovozu tovaru, keď sa má tovar ohodnotiť ani v takmer rovnakom čase, je colná hodnota dovážaného tovaru stanovená podľa tohto článku, pričom inak sa uplatňujú ustanovenia odseku 1 [písm.] a), založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva v spoločenstve v stave, v akom sa doviezol, najskôr po dovoze tovaru, ktorý sa má ohodnotiť, najneskôr však pred uplynutím 90 dní po tomto dovoze.

5. Na účely odseku 1 [písm.] b) ‚najskorší dátum‘ je dátum, do ktorého sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný dovážaný tovar predáva v dostatočnom množstve na to, aby bolo možné určiť jednotkovú cenu.“

15

Článok 181a vykonávacieho nariadenia k CKS stanovoval:

„1. Colné orgány nemusia určovať colnú hodnotu dovážaného tovaru pomocou metódy prevodnej hodnoty, ak v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 nie sú dostatočne presvedčené, na základe dôvodných pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť podľa článku 29 [Colného kódexu Spoločenstva].

2. Ak majú colné orgány pochybnosti uvedené v odseku 1, môžu požadovať dodatočné informácie v súlade s článkom 178 ods. 4. Ak tieto pochybnosti pretrvávajú, colné orgány musia pred prijatím konečného rozhodnutia informovať príslušnú osobu, na požiadanie písomne, o dôvodoch týchto pochybností a poskytnúť jej primeranú príležitosť na vyjadrenie. Konečné rozhodnutie a jeho odôvodnenie sa písomne oznámi príslušnej osobe.“

16

Článok 198 vykonávacieho nariadenia k CKS stanovoval:

„1. Ak sa colné vyhlásenie týka dvoch alebo viacerých predmetov, náležitosti týkajúce sa každého predmetu sa považujú za náležitosti vyžadujúce osobitné vyhlásenie.

2. Súčasti priemyselného zariadenia, na ktoré sa vzťahuje jeden číselný znak [kombinovanej nomenklatúry, uvedenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku ( Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1 ; Mim. vyd. 02/002, s. 382)], sa považujú za súčasti, ktoré predstavujú jednu tovarovú položku.“

17

Príloha 23 k vykonávaciemu nariadeniu k CKS s názvom „Vysvetľujúce poznámky k colnej hodnote“ stanovovala v bode 2 poznámky týkajúcej sa výkladu článku 31 ods. 1 colného kódexu, že „metódy určovania, ktoré sa uplatňujú podľa [tohto ustanovenia] budú totožné s metódami uvedenými v článku 29 a článku 30 ods. 2 [tohto kódexu], ale primeraná pružnosť pri uplatňovaní uvedených metód by mala byť [by bola – neoficiálny preklad ] v súlade s ustanoveniami článku 31 ods. [2] [uvedeného kódexu]“. Na tento účel táto príloha stanovuje v bode 3 tejto poznámky určité príklady na účely ilustrovania toho, čo treba rozumieť pod „primeranou pružnosťou“. Pokiaľ ide teda o uplatnenie deduktívnej metódy, uvádza sa, že „,90‑dňovú‘ požiadavku [lehotu – neoficiálny preklad ] [stanovenú v článku 152 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k CKS] je nutné uplatňovať pružne“.

Colný kódex Únie

18

Články 70 a 74 Colného kódexu Únie stanovujú pravidlá týkajúce sa určenia colnej hodnoty tovaru, ktorých obsah v podstate zodpovedá obsahu pravidiel stanovených v článkoch 29 až 31 Colného kódexu Spoločenstva. Konkrétne článok 74 ods. 3 Colného kódexu Únie má podobné znenie ako článok 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva. Okrem toho článok 177 ods. 1 Colného kódexu Únie, ktorý sa týka metódy zjednodušenia colných vyhlásení, je tiež v podstate totožný s článkom 81 Colného kódexu Spoločenstva.

19

Článok 77 Colného kódexu Únie, nazvaný „Prepustenie do voľného obehu a dočasné použitie“, je v podstate totožný s článkom 201 Colného kódexu Spoločenstva.

Vykonávacie nariadenie k Colnému kódexu Únie

20

Článok 140 vykonávacieho nariadenia k CKÚ, nazvaný „Neprijatie deklarovaných prevodných hodnôt“, stanovuje:

„1. Ak majú colné orgány odôvodnené pochybnosti, že deklarovaná prevodná hodnota predstavuje celú zaplatenú sumu alebo splatnú sumu, ako sa uvádza v článku 70 ods. 1 [Colného kódexu Únie], môžu deklaranta požiadať, aby im poskytol dodatočné informácie.

2. Ak sa ich pochybnosti nerozptýlia, colné orgány sa môžu rozhodnúť, že sa hodnota tovaru nedá určiť v súlade s článkom 70 ods. 1 [Colného kódexu Únie].“

21

Článok 142 ods. 2 a 5 vykonávacieho nariadenia k CKÚ stanovuje:

„2. Ak jednotková cena uvedená v odseku 1 nie je k dispozícii, používanou jednotkovou cenou je cena, za ktorú sa dovážaný tovar alebo dovážaný rovnaký alebo podobný tovar predáva v tom stave, v akom bol dovezený na colné územie [Európskej] únie, čo najskôr po dovoze tovaru, ktorého hodnota sa má určiť, a v každom prípade do 90 dní od uvedeného dovozu.

5. Pri určovaní colnej hodnoty sa z jednotkovej ceny určenej v súlade s odsekmi 1 až 4 odpočítajú:

a)

buď zvyčajne zaplatené alebo dohodnuté provízie alebo všeobecne používané pripočítateľné položky za zisk a všeobecné výdavky (vrátane priamych a nepriamych nákladov na uvedenie predmetného tovaru na trh) v súvislosti s predajom dovážaného tovaru rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu, ktorý je tovarom patriacim do skupiny alebo sortimentu tovaru vyrábaného určitým priemyselným odvetvím, na colnom území Únie;

b)

zvyčajné náklady na dopravu a poistenie a súvisiace náklady, ktoré vznikli na colnom území Únie;

c)

dovozné clo alebo iné poplatky, ktoré sa majú zaplatiť na colnom území Únie z dôvodu dovozu alebo predaja tovaru.“

22

Podľa článku 144 vykonávacieho nariadenia k CKÚ, nazvaného „Núdzová metóda“:

„1. Pri určovaní colnej hodnoty podľa článku 74 ods. 3 [Colného kódexu Únie] sa metódy stanovené v článkoch 70 a 74 ods. 2 [Colného kódexu Únie] môžu uplatňovať s primeranou pružnosťou. Takto určená hodnota je v čo najväčšej možnej miere založená na predtým určených colných hodnotách.

2. Ak sa podľa odseku 1 nedá určiť žiadna colná hodnota, použijú sa iné vhodné metódy. V tomto prípade sa colná hodnota neurčuje na základe žiadneho z týchto prvkov:

f)

minimálne colné hodnoty;

g)

svojvoľné alebo fiktívne hodnoty.“

23

Článok 222 vykonávacieho nariadenia k CKÚ, nazvaný „Položky tovaru“, stanovuje:

„1. Keď sa colné vyhlásenie vzťahuje na dve alebo viac položiek tovaru, údaje vykázané v uvedenom vyhlásení v súvislosti s jednotlivými položkami sa považujú za údaje predstavujúce samostatné colné vyhlásenie.

2. S výnimkou prípadu, že určitý tovar v zásielke podlieha odlišným opatreniam, sa na účely odseku 1 tovar v zásielke považuje za predstavujúci jednu položku, keď je splnená niektorá z týchto podmienok:

a)

má sa zatriediť do jednej nomenklatúrnej podpoložky;

b)

je predmetom žiadosti o zjednodušenie v súlade s článkom 177 [Colného kódexu Únie].“

Smernica 2006/112/ES

24

Podľa odôvodnení 43 a 44 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ):

„(43)

Členské štáty by mali mať úplnú voľnosť pri určení osoby povinnej platiť DPH pri dovoze.

(44)

Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť, aby niekto iný ako osoba, ktorá je povinná platiť DPH, ručil spoločne a nerozdielne za platbu DPH.“

25

Článok 2 ods. 1 písm. d) tejto smernice stanovuje:

„DPH podliehajú tieto transakcie:

d)

dovoz tovaru.“

26

Článok 71 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„Keď je tovar pri vstupe do Spoločenstva prepustený do jedného z režimov alebo situácií uvedených v článkoch 156, 276 a 277 alebo do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, zdaniteľná udalosť nastane a daňová povinnosť vznikne v okamihu, keď sa na tovar prestanú vzťahovať uvedené režimy alebo situácie.

Keď však dovážaný tovar podlieha clu, poľnohospodárskym odvodom alebo poplatkom, ktoré majú rovnaký účinok a sú ustanovené v rámci spoločnej politiky, zdaniteľná udalosť nastane a daňová povinnosť vznikne v okamihu, keď nastane zdaniteľná udalosť pre tieto poplatky a tieto poplatky sa stanú splatné.“

27

Článok 85 tej istej smernice stanovuje, že pri dovoze tovaru je základom dane hodnota určená na colné účely v súlade s ustanoveniami práva Únie.

28

Článok 201 smernice 2006/112 stanovuje:

„Pri dovoze platí DPH osoba alebo osoby, ktoré určí alebo uzná za osoby povinné platiť daň členský štát dovozu.“

29

Článok 250 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Každá zdaniteľná osoba musí podať daňové priznanie k DPH, v ktorom uvedie všetky údaje potrebné na výpočet výšky daňovej povinnosti…“

Grécke právo

Colný kódex

30

Článok 29 ods. 1 a 6 Nomos 2960/2001 – Ethnikos Teloniakos Kodikas (zákon 2960/2001, národný colný zákonník) (FEK A’ 265), zmenený Nomos 3583/2007 – Anamorfosi tou Ethnikou Teloneiakou Kodika kai alles diataxeis (zákon č. 3583/2007 – Reforma národného colného zákonníka a ďalšie ustanovenia) (FEK A’ 142) (ďalej len „Colný zákonník“) stanovuje:

„1. Colný dlh je povinnosť každej fyzickej alebo právnickej osoby voči colnému orgánu zaplatiť všetky clá, dane vrátane [DPH] a iné clá a poplatky uložené štátom, ktoré sú splatné za tovar a uplatňujú sa na tovar podľa príslušných ustanovení.

6. Colný dlh je povinný uhradiť deklarant, osoba, v mene ktorej sa podáva vyhlásenie o spotrebných daniach a iných daniach, ako aj akákoľvek iná osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uhradiť dlh podľa ustanovení colných predpisov. …“

31

Článok 33 ods. 1 Colného zákonníka stanovuje:

„Po predložení tovaru colnému orgánu musí vlastník tovaru alebo jeho právny zástupca podľa platných právnych predpisov podať vyhlásenie, aby bol tovar prepustený do akéhokoľvek colného režimu alebo aby mu bolo pridelené iné colné určenie podľa osobitných ustanovení právnych predpisov Spoločenstva.“

32

Článok 155 Colného zákonníka stanovuje:

„1. Za pašovanie sa považuje:

b)

akékoľvek konanie, ktorého cieľom je ukrátiť grécky štát alebo Európsku úniu o colné poplatky, dane a iné finančné poplatky, ktoré im prináležia za dovoz alebo vývoz tovaru, a to aj v prípade, ak boli vyberané v inom čase a iným spôsobom, než stanovuje zákon. Porušenia práva uvedené v tomto odseku budú mať voči osobám, ktoré sa ich dopustili za následok zvýšenie cla v súlade s ustanoveniami tohto zákonníka, a to aj v prípade, ak príslušné orgány usúdia, že nebola naplnená skutková podstata trestného činu pašovania.

2. Za pašovanie sa považujú:

g)

nákup, predaj a držba dovezeného tovaru alebo tovaru uvedeného do daňového voľného obehu spôsobom, ktorý predstavuje trestný čin pašovania;

i)

Podhodnotenie alebo nadhodnotenie dovezeného alebo vyvezeného tovaru, ak má za následok stratu na cle, daniach a iných finančných poplatkoch.

…“

Zákon č. 2859/2000, ktorým sa ustanovuje Zákonník o DPH

33

Podľa článku 35 ods. 3 Nomos 2859/2000 – Kyrosi Kodika Forou Prostithemenis Axias (zákon č. 2859/2000, zákon o DPH) (FEK A’ 248):

„Pri dovoze tovaru je zdaniteľnou osobou na účely DPH osoba považovaná za vlastníka dovážaného tovaru podľa colných predpisov.“

Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

Vec C‑72/24

34

V roku 2014 HF v rámci svojej obchodnej činnosti v Grécku nadobudol textilné výrobky pochádzajúce z Turecka.

35

Colné vyhlásenia týkajúce sa týchto výrobkov boli podané gréckym colným orgánom (ďalej len „colné orgány“) v súlade so zjednodušeným colným konaním upraveným v článku 81 Colného kódexu Spoločenstva, ktorý stanovoval, že tieto orgány môžu na žiadosť deklaranta súhlasiť s tým, že celá zásielka tovaru, ktorej sadzobné zaradenie je odlišné, bude podliehať dovoznému clu zodpovedajúcemu sadzobnému zatriedeniu tovaru s najvyššou sadzbou dovozného cla.

36

Podľa vnútroštátneho súdu bol dovoz tohto tovaru do Grécka oslobodený od cla, ale mal podliehať DPH pri dovoze na základe colnej hodnoty, ktorú dovážajúca spoločnosť uviedla vo svojich dovozných vyhláseniach.

37

V roku 2016 colné orgány na základe sťažnosti týkajúcej sa podhodnotenia dovezeného tovaru vykonali vyšetrovanie, na základe ktorého sa ukázalo, že existovali dôvodné nepriame dôkazy o tom, že colná hodnota, ktorá bola uvedená vo viacerých podaných colných vyhláseniach bola nesprávna a že príjemca tovaru uvedeného v týchto vyhláseniach nebol skutočným vlastníkom tohto tovaru.

38

Vzhľadom na svoje pochybnosti colné orgány 14. decembra 2016 vykonali dodatočnú kontrolu všetkých týchto colných vyhlásení, na základe ktorej dospeli k záveru, že existuje systém pašovania, ktorý viedol k podaniu 289 falošných dovozných vyhlásení. V tejto súvislosti colné orgány uviedli, že prostredníctvom komplexného mechanizmu podvodov tento systém zahŕňal vyhlasovanie colných hodnôt, ktoré boli výrazne nižšie ako minimálne obchodne udržateľné hodnoty.

39

Colné orgány však dospeli k záveru, že vzhľadom na nemožnosť dodatočnej fyzickej kontroly príslušného tovaru a na všeobecný opis tohto tovaru v príslušných faktúrach neboli schopné zistiť skutočné ceny, ktoré boli za tento tovar zaplatené tureckým dodávateľom.

40

Za týchto okolností sa colné orgány pri určovaní colnej hodnoty uvedeného tovaru opierali o „prahovú cenu“ alebo „najnižšiu prijateľnú cenu“ („lowest acceptable price“, ďalej len „NPC“), pričom použili nástroj na hodnotenie rizík založený na údajoch na úrovni Únie, ktorý vyvinul Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

41

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že táto metóda spočíva v tom, že najprv sa vypočíta „prepočítaná priemerná cena“ („cleaned average price“, ďalej len „PPC“), nazývaná tiež „primeraná cena“ („fair price“ alebo „fair value“). PPC, vyjadrené v cene za kilogram, sa vypočítajú na základe mesačných dovozných cien dotknutých výrobkov z Turecka získaných z databázy Comext, čo je referenčná databáza podrobných štatistík o medzinárodnom obchode s tovarom, ktorú spravuje Eurostat.

42

Následne sa vypočíta priemer pre celú Úniu na aritmetickom základe, t. j. neváženom priemere PPC všetkých členských štátov. Pri výpočte tohto priemeru sú vylúčené extrémne hodnoty („outliers“), t. j. neobvykle vysoké alebo nízke hodnoty.

43

Napokon sa vypočíta hodnota zodpovedajúca 50 % PPC, ktorá predstavuje NPC. NPC, takisto vyjadrená ako cena za kilogram, sa používa ako rizikový profil alebo prahová hodnota umožňujúca colným orgánom členských štátov odhaliť obzvlášť nízke hodnoty deklarované pri dovoze, a teda dovoz predstavujúci významné riziko podhodnotenia.

44

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru totiž vyplýva, že colné orgány všetkých členských štátov majú k dispozícii komunikačný systém, a to informačný systému pre boj proti podvodom („Anti Fraud Information System“, ďalej len „AFIS“), do ktorého je zapojený aj OLAF. Prostredníctvom tohto systému, konkrétne pomocou príslušného automatického monitorovacieho nástroja („Automatic Monitoring Tool“, ďalej len „AMT“) dokážu odhaliť prípady podhodnotenia.

45

V prejednávanej veci colné orgány na základe takto vypočítanej NPC určili „jednotkovú cenu“ v zmysle článku 30 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Spoločenstva. Tieto orgány odôvodnili túto voľbu vzhľadom na nemožnosť vychádzať jednak z fiktívnej prevodnej hodnoty výrobkov dotknutých vo veci samej, ktoré boli úmyselne podhodnotené, a jednak z prevodnej hodnoty rovnakých alebo podobných výrobkov vzhľadom na neúplný opis týchto výrobkov v predložených faktúrach pripojených k predloženým colným vyhláseniam. Okrem toho uvedené orgány neboli schopné fyzicky skontrolovať tovar, o ktorý ide vo veci samej, pri jeho následnej kontrole, keďže tento tovar sa nepodarilo zaistiť.

46

V tejto súvislosti colné orgány uvádzajú, že žiadny z účastníkov systému pašovania, o ktorý ide vo veci samej, neposkytol v rámci svojich vysvetlení skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že použité colné hodnoty boli oveľa vyššie ako skutočne zaplatené ceny.

47

Tieto orgány tak konštatovali, že suma, o ktorú bola DPH podvodne skrátená, dosahovala 6211300,18 eura za všetok tovar, ktorý bol v rámci systému pašovania, o ktorý ide vo veci samej, predmetom podvodného vyhlásenia.

48

Pokiaľ ide o zapojenie HF do tohto systému pašovania, z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že HF mal v roku 2014 v držbe tovar, ktorý bol predmetom nepravdivého vyhlásenia o colnej hodnote v rámci tohto systému, a z tohto dôvodu je podľa vnútroštátneho práva povinný zaplatiť DPH pri dovoze tohto tovaru, ktorá nebola zaplatená.

49

HF podal proti dodatočným platobným výmerom, o ktoré ide vo veci samej, žalobu na Dioikitiko Protodikeio Thessalonikis (Správny súd prvej inštancie Solún, Grécko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tvrdí, že určenie colnej hodnoty príslušného tovaru na základe NPC je nezákonné, pretože NPC ako štatistické údaje o dovozných cenách môžu slúžiť len na spochybnenie deklarovanej hodnoty tohto tovaru, avšak nemôžu predstavovať metódu určenia colnej hodnoty tohto tovaru. Okrem toho zastáva názor, že bol definitívne oslobodený od obvinenia z pašovania rozsudkom Trimeles Plimmeleiodikeio Grevenon (Trestný súd rozhodujúci v trojčlennom senáte Grevena, Grécko).

50

Vnútroštátny súd na úvod zastáva názor, že je viazaný právoplatným rozsudkom o oslobodení, ktorý vydal Trimeles Plimmeleiodikeio Grevenon (Trestný súd rozhodujúci v trojčlennom senáte Grevena) len v rozsahu, v akom bola HF platobnými výmermi, o ktoré ide vo veci samej, uložená povinnosť zaplatiť zvýšené clo, ktoré treba zrušiť. Dospel naopak k záveru, že HF je naďalej povinný zaplatiť DPH pri dovoze, ktorá nebola zaplatená.

51

Pokiaľ ide o použitie „štatistických hodnôt“ v rámci určenia colnej hodnoty dotknutého tovaru, vnútroštátny súd v prvom rade uvádza, že tieto hodnoty môžu colné orgány použiť na preukázanie existencie odôvodnených pochybností o pravdivosti deklarovanej prevodnej hodnoty. Rovnako podľa tohto súdu v súlade s rozsudkom z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením) ( C‑213/19 , EU:C:2022:167 ), uvedené hodnoty možno použiť na určenie strát vlastných zdrojov Únie spôsobených členskými štátmi, ktoré nevykonávajú účinné kontroly odhaľovania podvodov.

52

Uvedený súd ďalej uvádza, že Súdny dvor v bodoch 38 až 41 a 44 rozsudku zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary ( C‑291/15 , EU:C:2016:455 ), že priemerné „štatistické hodnoty“ môžu slúžiť ako základ na preukázanie existencie dôvodných, ak nie primeraných pochybností zo strany príslušných colných orgánov členského štátu na účely vylúčenia deklarovanej prevodnej hodnoty a „hierarchicky“ uplatniť stanovené alternatívne metódy určenia colnej hodnoty bez ohľadu na pravosť faktúr a iných dokumentov preukazujúcich prevodnú hodnotu dovážaného tovaru, ak neboli na požiadanie predložené dôkazy umožňujúce preukázať správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty.

53

Súdny dvor napokon v bodoch 51 a 53 až 56 rozsudku z 9. júna 2022, Baltic Master ( C‑599/20 , EU:C:2022:457 ), rozhodol, že v rámci metódy „fall‑back“ stanovenej v článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva predstavujú údaje uvedené vo vnútroštátnej databáze týkajúcej sa tovaru, na ktorý sa vzťahuje ten istý kód integrovaného colného sadzobníka Európskej únie (ďalej len „kód TARIC“) a pochádzajúceho od toho istého predávajúceho, ako je dotknutý tovar, predstavujú „údaje dostupné v Spoločenstve“ v zmysle tohto ustanovenia a môžu byť použité ako základ určenia colnej hodnoty dotknutého tovaru.

54

Vnútroštátny súd však vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o možnosť použiť priemerné štatistické hodnoty, najmä NPC, na určenie colnej hodnoty dotknutého tovaru v rámci metód stanovených v článkoch 29 a 30 Colného kódexu Spoločenstva a konkrétnejšie v rámci náhradnej metódy stanovenej v článku 30 ods. 2 písm. c) tohto kódexu, ktorá je použitá v prejednávanej veci. Na jednej strane totiž colné orgány použili túto metódu určenia colnej hodnoty, hoci toto ustanovenie odkazuje na rovnaký alebo podobný tovar, a na druhej strane sa nezdá, že by táto NPC bola vypočítaná v súlade s lehotou uvedenou v článku 152 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k CKS.

55

Okrem toho tento súd dospel k záveru, že použitie NPC na účely určenia colnej hodnoty dovezeného tovaru je rovnocenné uplatneniu minimálnych cien, ktoré sú zo svojej podstaty „fiktívne“, čo je v rozpore s metódami bežne používanými v medzinárodnom obchode.

56

Uvedený súd sa tiež pýta, či použitie NPC má svoje miesto v rámci postupu stanoveného v článku 81 Colného kódexu Spoločenstva.

57

Okrem toho ten istý súd vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o to, či vnútroštátne ustanovenia, ktoré určujú osobu alebo osoby určené alebo uznané za osoby povinné platiť DPH, sú dostatočne jasné a presné na to, aby HF ako držiteľ tovaru bol spoločne a nerozdielne zodpovedný za zaplatenie nezaplatenej DPH pri dovoze.

58

Za týchto podmienok Dioikitiko Protodikeio Thessalonikis (Správny súd prvej inštancie Solún) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Spĺňajú štatistické hodnoty nazývané ,prahové hodnoty‘ (,threshold values‘) alebo ,spravodlivé ceny‘ (,fair prices‘), ktoré vychádzajú zo štatistickej databázy COMEXT Eurostatu, sú odvodené z informačného systému OLAF‑u pre boj proti podvodom [AFIS], ktorého aplikáciou je automatizovaný nástroj na sledovanie [AMT], a sú dostupné vnútroštátnym colným orgánom prostredníctvom ich príslušných elektronických systémov, požiadavku dostupnosti pre všetky hospodárske subjekty, ako sa uvádza v rozsudku z 9. júna 2022, FAWKES ( C‑187/21 , EU:C:2022:458 )? Sú údaje v nich obsiahnuté len súhrnnými údajmi v zmysle [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 zo 6. mája 2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1172/95 ( Ú. v. EÚ L 152, 2009, s. 23 ) a nariadenia Komisie (EÚ) č. 113/2010 z 9. februára 2010, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o pokrytie obchodu, vymedzenie údajov, zostavovanie štatistiky obchodu podľa podnikových ukazovateľov a podľa fakturačnej meny a o špecifické tovary alebo pohyby ( Ú. v. EÚ L 37, s. 1 )], ktoré boli platné v čase sporných skutkových okolností?

2.

V rámci následného overovania, ak nie je možné fyzicky skontrolovať dovážaný tovar, môžu vnútroštátne colné orgány použiť štatistické hodnoty databázy Comext, ak sa považujú za všeobecne dostupné a neobsahujú len agregované údaje, len na odôvodnenie svojich dôvodných pochybností o tom, či hodnota deklarovaná vo vyhláseniach predstavuje trhovú hodnotu, t. j. sumu skutočne zaplatenú alebo splatnú za takýto tovar, alebo môžu tieto štatistické hodnoty použiť tiež tak, že sa na ich základe určí colná hodnota tovaru uplatnením alternatívnej metódy uvedenej v článku 30 ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Spoločenstva], alebo takzvanej ‚deduktívnej metódy‘ uvedenej v článku 7[4] ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Únie], alebo prípadne uplatnením inej alternatívnej metódy? Aký vplyv má na vyriešenie tejto otázky skutočnosť, že nie je možné overiť, či sa tieto štatistické hodnoty týkajú rovnakého alebo podobného tovaru, ktorý bol predmetom predaja v približne rovnakom čase v zmysle článku 152 ods. 1 [vykonávacieho nariadenia k CKS]?

3.

Je v každom prípade použitie takýchto štatistických hodnôt na určenie colnej hodnoty konkrétneho dovážaného tovaru, ktoré je rovnocenné uplatneniu minimálnych cien, v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Medzinárodnej dohody [WTO] o colnej hodnote, známej aj ako Dohoda o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, ktorej zmluvnou stranou je Európska únia, vzhľadom na skutočnosť, že táto dohoda výslovne zakazuje používanie minimálnych cien?

4.

V súvislosti s predchádzajúcou otázkou: uplatňuje sa výhrada v prospech všeobecných zásad a ustanovení Medzinárodnej dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 uvedenej vyššie, ustanovená v článku 31 ods. 1 [Colného kódexu Spoločenstva] a týkajúca sa náhradnej metódy (‚fall back‘ metódy) určenia colnej hodnoty a v súvislosti s tým vylúčenie uplatňovania minimálnych hodnôt stanovené v článku 31 ods. 2 [Colného kódexu Spoločenstva], ktoré nie je uvedené v zodpovedajúcom ustanovení článku 74 ods. 3 [Colného kódexu Únie] len vtedy, ak sa používa táto metóda, alebo sa táto výhrada a toto vylúčenie vzťahujú na všetky alternatívne metódy určovania colnej hodnoty?

5.

V prípade, že sa zistí, že pri dovoze bolo použité zjednodušenie klasifikácie prostredníctvom zoskupenia colných položiek podľa článku 81 [Colného kódexu Spoločenstva] (v súčasnosti článok 177 [Colného kódexu Únie]), je možné použiť alternatívnu metódu uvedenú v článku 30 ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Spoločenstva] [alebo v článku 70 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie], bez ohľadu na rôznorodosť tovaru vykazovaného pod rovnakým kódom TARIC v tom istom colnom vyhlásení a z toho vyplývajúcu fiktívnu hodnotu na tovar, ktorý nepatrí do tohto kódu?

6.

Napokon, bez ohľadu na predchádzajúce otázky: sú ustanovenia gréckych právnych predpisov upravujúce určenie osôb povinných platiť DPH pri dovoze dostatočne jasné z hľadiska požiadaviek práva Únie, pokiaľ ide o označenie ‚osoby považovanej za vlastníka dovážaného tovaru‘ ako zdaniteľnej osoby?“

Vec C‑73/24

59

Uvedené skutkové okolnosti a odôvodnenie uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑73/24 sú podobné tým, ktoré sú uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑72/24, s výnimkou skutočností, že jednak vnútroštátny súd rozhoduje o žalobe, ktorú podala WI, ktorá je zamestnankyňou podniku zaoberajúceho sa veľkoobchodom s textilnými výrobkami pochádzajúcimi z Turecka, ktorá má údajne mať vedomosť o systéme pašovania, o ktorý ide vo veci samej, keďže bola poverená prevažnou časťou riadenia tohto podniku, a jednak colné vyhlásenia, o ktoré ide vo veci samej, boli podané v období od marca 2014 do decembra 2016.

60

Za týchto podmienok Dioikitiko Protodikeio Thessalonikis (Správny súd prvej inštancie Solún) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky, ktoré sú formulované podobne ako otázky položené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑72/24:

„1.

Ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, či colne deklarovaná hodnota dovážaného tovaru je skutočnou prevodnou hodnotou tovaru, ale po následnom overení nie je možné určiť prevodnú hodnotu na základe metód uvedených v článku 30 ods. 2 písm. a) a b) [Colného kódexu Spoločenstva] a článku 74 ods. 2 písm. a) a b) [Colného kódexu Únie] (prevodná hodnota rovnakých a podobných výrobkov), keďže na jednej strane tovar unikol zaisteniu, a preto nie je možné vykonať jeho fyzickú kontrolu, a na druhej strane je opis tovaru v sprievodných dokladoch k dovoznému vyhláseniu všeobecný a nepresný, je v súlade s ustanoveniami článku 30 ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Spoločenstva] a článku 74 ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Únie] správna prax, podľa ktorej sa ako základ na určenie prevodnej hodnoty používajú takzvané ‚prahové ceny‘, vymedzené v automatickom monitorovacom nástroji [AMT] informačného systému Európskej únie pre boj proti podvodom [AFIS] a stanovené pomocou štatistických metód, pričom sa uplatňuje ‚deduktívna metóda‘ stanovená v týchto ustanoveniach?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: je prípustné použiť ‚prahové ceny‘ uvedené vyššie použitím niektorej z iných metód uvedených v článkoch 30 a 31 [Colného kódexu Spoločenstva] a článku 74 ods. 1 až 3 [Colného kódexu Únie]? Aká bude odpoveď na túto otázku osobitne vzhľadom na primeranú pružnosť, ktorou sa musí vyznačovať uplatňovanie náhradnej metódy (‚fall back‘ metódy) podľa článku 31 [Colného kódexu Spoločenstva] a článku 74 ods. 3 [Colného kódexu Únie], na jednej strane, a na výslovný zákaz určovania colnej hodnoty na základe minimálnych colných hodnôt, ustanovený, pokiaľ ide o túto istú náhradnú metódu (‚fall back‘ metódu), v článku 31 ods. 2 písm. f) [Colného kódexu Spoločenstva], a článku 144 ods. 2 písm. f) [vykonávacieho nariadenia k CKÚ]?

3.

V prípade záporných odpovedí na obe predchádzajúce otázky: umožňuje právo Únie, aby sa nezaplatená DPH nevyrubila dovozcovi, o ktorom sa následne zistí, že (systematicky) dovážal tovar za nižšie ceny, ako sú ceny určené ako minimálne obchodne udržateľné ceny, ak colné orgány nie sú schopné pri následnej kontrole určiť colnú hodnotu dovážaného tovaru jednou z metód uvedených v článkoch 30 a 31 [Colného kódexu Spoločenstva] a v článku 74 ods. 1 až 3 [Colného kódexu Únie], alebo je v tomto prípade, ako krajná možnosť, povolené vyrubiť ju na základe pravdepodobných štatisticky určených [NPC], ako už bolo pripustené v prípade vyrubenia straty vlastných zdrojov členskému štátu, ktorý nevykonal príslušné colné kontroly, zo strany [Európskej] komisie [pozri rozsudok z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením), C‑213/19 , EU:C:2022:167 ]?

4.

V prípade kladnej odpovede na druhú alebo tretiu otázku: musia štatisticky určené minimálne hodnoty predstavovať dovoz, ktorý sa uskutočnil v tom istom čase ako kontrolovaný dovoz alebo približne v tom istom čase? Ak áno, aký je maximálny prípustný časový interval medzi uskutočnením dovozu použitého na získanie štatistického výsledku a kontrolovaným dovozom (mohlo by sa napríklad analogicky uplatniť deväťdesiat dní ustanovených v článku 152 ods. 1 písm. b) [vykonávacieho nariadenia k CKS] a článku 142 ods. 2 [vykonávacieho nariadenia k CKÚ]?

5.

V prípade kladnej odpovede na niektorú z prvých troch otázok, pokiaľ ide o použitie ‚prahových cien‘ na určenie prevodných hodnôt dovážaného tovaru: ak sa počas dovozu uplatní postup uvedený v článku 81 [Colného kódexu Spoločenstva] a článku 177 [Colného kódexu Únie] na zjednodušenie postupu pri vypĺňaní colných vyhlásení zoskupením tovaru pod jeden kód TARIC, je v súlade so zásadou zákazu určovania svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt správna prax, podľa ktorej sa colná hodnota všetkého tovaru dovážaného na základe každého dovozného vyhlásenia vypočítava na základe ‚prahovej ceny‘ určenej pre dotknutý výrobok, ktorého kód TARIC je uvedený v dovoznom vyhlásení, keďže colný orgán sa musí – najmä podľa článku 222 ods. 2 písm. b) [vykonávacieho nariadenia k CKÚ] – považovať za viazaný zoskupením uskutočneným dovozcom? Alebo sa naopak hodnota každého výrobku musí určiť na základe jeho položky colného sadzobníka, aj keď kód nie je uvedený v dovoznom vyhlásení, aby sa predišlo riziku vyrubovania svojvoľných ciel a daní?“

Konanie na Súdnom dvore

O spojení vecí

61

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 25. marca 2024 boli veci C‑72/24 až C‑73/24 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.

O návrhu na opätovné začatie ústnej časti konania

62

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 3. júla 2025 žalobcovia vo veciach samých, HF a WI, navrhli Súdnemu dvoru nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania na základe článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Na podporu svojho návrhu v podstate na jednej strane tvrdia, že generálny advokát sa vo svojich návrhoch opieral o skutkové okolnosti, ktoré sa odchyľujú od skutočností uvádzaných vnútroštátnym súdom, a na druhej strane, že nesúhlasia s niektorými posúdeniami uvedenými v návrhoch generálneho advokáta. HF a WI konkrétne spochybňujú posúdenia týkajúce sa preskúmania prahových cien v rámci metódy určenia colnej hodnoty stanovenej v článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a v článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie.

63

Treba pripomenúť, že podľa článku 252 druhého odseku ZFEÚ generálny advokát, ktorý koná nestranne a nezávisle, predkladá na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so Štatútom Súdneho dvora Európskej únie vyžadujú jeho účasť. Súdny dvor nie je viazaný ani týmito návrhmi, ani odôvodnením, na základe ktorého k týmto návrhom generálny advokát dospel (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18 , EU:C:2020:219 , bod 42 , ako aj citovaná judikatúra).

64

V tejto súvislosti treba rovnako uviesť, že Štatút Súdneho dvora Európskej únie ani rokovací poriadok neupravujú možnosť účastníkov konania alebo dotknutých osôb uvedených v článku 23 tohto štatútu podať pripomienky v reakcii na návrhy prednesené generálnym advokátom. Nesúhlas účastníka konania alebo dotknutej osoby s návrhmi generálneho advokáta preto nemôže sám osebe predstavovať dôvod na opätovné začatie ústnej časti konania, a to bez ohľadu na otázky, ktoré generálny advokát v týchto návrhoch skúmal (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18 , EU:C:2020:219 , bod 43 , ako aj citovaná judikatúra).

65

Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že návrh na opätovné začatie ústnej časti konania podaný HF a WI má jednak za cieľ umožniť týmto osobám odpovedať na stanovisko, ktoré zaujal generálny advokát vo svojich návrhoch, a jednak sa týka niektorých údajných opráv, ktoré sú v rozpore s informáciami uvedenými v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑72/24, nemožno mu vyhovieť.

66

Súdny dvor pritom podľa článku 83 svojho rokovacieho poriadku môže kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, o ktorom sa nemali možnosť vyjadriť účastníci konania alebo subjekty oprávnené podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

67

V prejednávanej veci Súdny dvor dospel k záveru, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na zodpovedanie otázok položených vnútroštátnym súdom. Návrh na opätovné začatie ústnej časti konania okrem toho nepoukazuje na nijakú novú skutočnosť, ktorá by mohla mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie, ktoré má Súdny dvor prijať v prejednávanej veci.

68

Za týchto podmienok Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta konštatuje, že nie je potrebné nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania.

O prejudiciálnych otázkach

69

Na úvod treba pripomenúť, že podľa jeho článku 288 ods. 2 Colného kódexu Únie sa články 70 až 74 tohto kódexu uplatňujú od 1. mája 2016. Keďže však skutkové okolnosti sporu vo veci samej vo veci C‑73/24 nastali pred týmto dátumom a po ňom, na účely odpovede na položené otázky treba pristúpiť k výkladu ustanovení tak Colného kódexu Spoločenstva, ako aj Colného kódexu Únie.

70

V tejto súvislosti sú pravidlá týkajúce sa určenia colnej hodnoty tovaru stanovené v článkoch 70 a 74 Colného kódexu Únie v podstate totožné s pravidlami stanovenými v článkoch 29 až 31 Colného kódexu Spoločenstva. Judikatúra týkajúca sa týchto ustanovení Colného kódexu Spoločenstva je teda v zásade uplatniteľná aj na zodpovedajúce ustanovenia Colného kódexu Únie.

O prvej až tretej otázke vo veci C‑72/24 a prvej až tretej otázke vo veci C‑73/24

71

Svojou prvou až treťou otázkou vo veci C‑72/24 a prvou až treťou otázkou vo veci C‑73/24, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 30, článok 31 ods. 1 a článok 31 ods. 2 písm. f) a g) Colného kódexu Spoločenstva a článok 74 Colného kódexu Únie majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby v prípade, že v priebehu následnej kontroly, počas ktorej na jednej strane nie je možná fyzická kontrola dovážaného tovaru a na druhej strane jeho opis v dokumentoch priložených k colnému vyhláseniu je uvedený všeobecne a nepresne, takže colnú hodnotu nie je možné určiť na základe prevodnej hodnoty tohto tovaru v súlade s článkom 29 Colného kódexu Spoločenstva a článkom 70 Colného kódexu Únie, sa táto hodnota určila na základe NPC, ktorá sa vypočíta na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Únie.

72

Na úvod treba pripomenúť, že cieľom právnej úpravy Únie týkajúcej sa colného ohodnotenia je vytvorenie spravodlivého, jednotného a nestranného systému, ktorý by vylučoval uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt. Colná hodnota musí teda odrážať skutočnú hospodársku hodnotu dovážaného tovaru a zohľadňovať všetky zložky tohto tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. mája 2025, Tauritus, C‑782/23 , EU:C:2025:353 , bod 51 a citovanú judikatúru).

73

Okrem toho správne stanovenie colnej hodnoty tovaru je nevyhnutnou úlohou na zabezpečenie skutočného a úplného výberu tradičných vlastných zdrojov, ktorými sú clá a DPH. Keďže teda existuje priama súvislosť medzi výberom príjmov pochádzajúcich okrem iného z DPH a sprístupnením zodpovedajúcich zdrojov Komisii, prináleží členským štátom, aby v súlade s povinnosťami, ktoré im ukladá článok 325 ods. 1 ZFEÚ, chránili finančné záujmy Únie pred podvodmi alebo inými protiprávnymi činnosťami poškodzujúcimi tieto záujmy, prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie efektívneho a úplného výberu tejto dane, a teda aj týchto zdrojov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením) ( C‑213/19 , EU:C:2022:167 , bod 346 ].

74

Články 29 až 31 Colného kódexu Spoločenstva a články 70 až 74 Colného kódexu Únie výslovne stanovujú hierarchiu medzi rôznymi v nich stanovenými metódami určenia colnej hodnoty, takže dovozca si nemôže podľa vlastného uváženia zvoliť metódu, ktorú použije (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. mája 2025, Tauritus, C‑782/23 , EU:C:2025:353 , bod 53 ).

75

Colná hodnota dovážaného tovaru sa preto musí prednostne určiť podľa metódy prevodnej hodnoty, stanovenej v článku 29 Colného kódexu Spoločenstva a článku 70 Colného kódexu Únie, keďže táto metóda sa považuje za najvhodnejšiu, zatiaľ čo metódy uvedené v článkoch 30 a 31 Colného kódexu Spoločenstva a v článku 74 Colného kódexu Únie treba považovať za doplnkové metódy, ktoré sa majú použiť len vtedy, ak colnú hodnotu tovaru nemožno určiť podľa tohto článku 29 alebo článku 70. Platí to najmä pre zostatkovú metódu uvedenú v článku 31 Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie, ktorá sa uplatní len vtedy, ak colnú hodnotu nemožno určiť ani metódou prevodnej hodnoty, ani jednou z doplnkových metód uvedených v článku 30 Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 2 Colného kódexu Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary, C‑291/15 , EU:C:2016:455 , bod 28 a citovanú judikatúru, ako aj z 15. mája 2025, Tauritus, C‑782/23 , EU:C:2025:353 , body 52 a 54 ).

76

Okrem toho podľa článku 181a vykonávacieho nariadenia k CKS a článku 140 vykonávacieho nariadenia k CKÚ, ak colné orgány môžu odôvodnene pochybovať, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú sumu alebo sumu, ktorá sa má zaplatiť, nemusia nevyhnutne určovať colnú hodnotu dovážaného tovaru pomocou metódy prevodnej hodnoty. V prípade, že pochybnosti pretrvávajú aj po prípadnom požiadaní o predloženie všetkých doplňujúcich informácií a dokumentov a po tom, ako dotknutá osoba dostala primeranú príležitosť na vyjadrenie svojho stanoviska v súvislosti s dôvodmi uvedených pochybností, môžu deklarovanú cenu zamietnuť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary, C‑291/15 , EU:C:2016:455 , bod 31 ).

77

V prejednávanej veci z informácií poskytnutých Súdnemu dvoru vyplýva, že colnú hodnotu tovaru nemožno určiť podľa článku 29 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a článku 70 ods. 1 Colného kódexu Únie prostredníctvom prevodnej hodnoty dovážaného tovaru, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. V tejto súvislosti tento súd na jednej strane uviedol, že colné orgány nemohli vychádzať z prevodnej hodnoty dotknutého tovaru, keďže pri následnej kontrole dospeli k záveru, že tento tovar bol úmyselne podhodnotený. Na druhej strane žiadny z účastníkov systému pašovania, o ktorý ide vo veci samej, neposkytol v rámci svojich vysvetlení skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že colné hodnoty použité colnými orgánmi boli oveľa vyššie ako skutočne zaplatené ceny.

78

Za takýchto okolností sa colné ohodnotenie, ako bolo pripomenuté v bode 75 vyššie, vykonáva v súlade s ustanoveniami článku 30 Colného kódexu Spoločenstva alebo článku 74 ods. 1 a 2 Colného kódexu Únie, a to postupným uplatňovaním metód stanovených v týchto ustanoveniach (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 2019, Oribalt Rīga, C‑1/18 , EU:C:2019:519 , bod 24 a citovanú judikatúru).

79

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ak colné orgány pristúpia k určeniu colnej hodnoty podľa článku 30 ods. 2 písm. a) a b) Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 2 písm. a) a b) Colného kódexu Únie, musia založiť svoje posúdenie na skutočnostiach týkajúcich sa rovnakého alebo podobného tovaru. Toto určenie tak vyžaduje preskúmanie takých prvkov, akými sú fyzické vlastnosti, kvalita, dobrá povesť, zameniteľnosť tovaru, ako aj obchodná úroveň zohľadňovaného predaja (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES, C‑187/21 , EU:C:2022:458 , bod 48 ).

80

Ako však uvádza vnútroštátny súd, tieto metódy určenia colnej hodnoty tovaru nemohli byť v prejednávanej veci použité z dôvodu neúplného opisu tovaru vo faktúrach pripojených k predloženým colným vyhláseniam a nemožnosti colných orgánov fyzicky skontrolovať dotknutý tovar pri jeho následnej kontrole, keďže tento tovar sa nepodarilo zaistiť.

81

Pokiaľ ide o metódu určenia colnej hodnoty stanovenú v článku 30 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Spoločenstva a v článku 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie použitej v prejednávanej veci, táto metóda spočíva na hodnote založenej na jednotkovej cene zodpovedajúcej predaju dovážaného tovaru alebo rovnakého alebo podobného tovaru na colnom území Únie.

82

Treba však uviesť, že vzhľadom na to, že podľa vnútroštátneho súdu colné orgány nemohli fyzicky skontrolovať dovážaný tovar s cieľom určiť, či bol rovnaký alebo podobný tovarom, ktoré mali použiť na určenie colnej hodnoty, a že opis tohto tovaru vo faktúrach pripojených k colným vyhláseniam bol neúplný, tieto orgány nemali k dispozícii informácie potrebné na uplatnenie metódy stanovenej v článku 30 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Spoločenstva a v článku 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie, overenie čoho bude prináležať tomuto súdu.

83

Okrem toho na účely uplatnenia metódy určenia colnej hodnoty stanovenej v článku 30 ods. 2 písm. d) Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 2 písm. d) Colného kódexu Únie môže byť colná hodnota založená na vypočítanej hodnote, ktorá sa rovná súčtu rôznych položiek, z ktorých suma predstavujúca zisk a všeobecných výdavkov, ktoré sa majú rovnať sume, ktorá je obvykle zahrnutá do predaja tovaru rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu ako tovar, ktorého colná hodnota sa určuje, vyrábaného výrobcami v krajine vývozu na účely vývozu do Únie.

84

Vzhľadom na informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom pripomenuté v bode 80 vyššie však colné orgány v prejednávanej veci nemohli vykonať ani určenie colnej hodnoty na základe článku 30 ods. 2 písm. d) Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 2 písm. d) Colného kódexu Únie, čo však prináleží overiť tomuto súdu.

85

Vzhľadom na predchádzajúce konštatovania treba pripomenúť, že v prípade, keď nie je možné určiť colnú hodnotu dovážaného tovaru ani na základe článku 30 Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 1 a 2 Colného kódexu Únie, určenie colnej hodnoty sa uskutočňuje podľa ustanovení článku 31 Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary, C‑291/15 , EU:C:2016:455 , bod 28 a citovanú judikatúru).

86

V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd pýta na možnosť použiť pri výpočte colnej hodnoty príslušného tovaru NPC vypočítanú na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Únie, ak tento tovar už nie je možné stiahnuť na účely fyzickej kontroly a ak všeobecný opis tohto tovaru v príslušných faktúrach neumožňuje získať dostatočné údaje o jeho skutočnej hodnote.

87

Na úvod treba konštatovať, že takéto štatistické údaje nemôžu odstrániť vyššie uvedené prekážky použitia jednej z metód určenia colnej hodnoty stanovených v článku 30 Colného kódexu Spoločenstva a v článku 70 Colného kódexu Únie. Treba totiž uviesť, že štatistické údaje zaznamenané na úrovni Únie, ako je NPC, neobsahujú prvky, ktoré by sa mohli použiť na účely určenia colnej hodnoty podľa článku 30 ods. 2 písm. a) a b) Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 2 písm. a) a b) Colného kódexu Únie z dôvodu ich agregovaného charakteru a ich dôvernej povahy (pozri analogicky rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES, C‑187/21 , EU:C:2022:458 , body 53 až 55 ).

88

Okrem toho vzhľadom na okolnosti uvedené v bode 80 vyššie takéto údaje nemožno použiť ani v rámci colného ohodnotenia na základe článku 30 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie.

89

To isté platí pre metódu určenia colnej hodnoty stanovenú v článku 30 ods. 2 písm. d) Colného kódexu Spoločenstva a v článku 74 ods. 2 písm. d) Colného kódexu Únie, keďže z vysvetlení poskytnutých v spise nevyplýva, že by sa v NPC zohľadňovali konkrétne informácie potrebné na účely tohto určenia, ako sú uvedené v bode 83 vyššie.

90

Treba teda overiť, či NPC, vypočítané na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Únie, možno použiť na účely určenia colnej hodnoty dotknutého tovaru v súlade s článkom 31 Colného kódexu Spoločenstva a článkom 74 ods. 3 Colného kódexu Únie.

91

Na tento účel treba pripomenúť, že podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie ak colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa článkov 29 a 30 Colného kódexu Spoločenstva na jednej strane a článku 74 ods. 1 a 2 Colného kódexu Únie na druhej strane, určí sa na základe údajov dostupných v Únii s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so všetkými zásadami a všeobecnými ustanoveniami medzinárodných dohôd, ako aj kapitoly 3 týchto kódexov.

92

Pokiaľ ide v prvom rade o otázku, či článok 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva nebráni použitiu NPC, treba uviesť, že bod 2 vysvetľujúcej poznámky k colnej hodnote, týkajúcej sa tohto ustanovenia, ktorá sa nachádza v prílohe 23 vykonávacieho nariadenia k CKS, zdôrazňuje, že metódy určovania, ktoré sa uplatňujú podľa uvedeného ustanovenia, by mali byť totožné s metódami uvedenými v článku 29 až článku 30 ods. 2 tohto kódexu, ale že „primeraná pružnosť“ pri uplatňovaní týchto metód by bola v súlade s cieľmi a ustanoveniami článku 31 ods. 2 uvedeného kódexu.

93

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že dovážaný tovar, o ktorý ide vo veci samej a o ktorom sa colné orgány domnievajú, že jeho prevodná hodnota bola podhodnotená, je v colných vyhláseniach vo všeobecnosti opísaný ako textilné výrobky.

94

V tejto súvislosti treba pripomenúť na jednej strane, že Súdny dvor odkázal na pojem „primeraná pružnosť“ vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 9. júna 2022, Baltic Master ( C‑599/20 , EU:C:2022:457 ), v ktorej sa vnútroštátny súd pýtal, či vzhľadom na rôznorodosť častí patriacich pod dotknutý kód TARIC a neexistenciu podrobného opisu dovážaného tovaru je možné určiť colnú hodnotu tohto tovaru podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva na základe prevodnej hodnoty podobného tovaru v rámci sporu, ktorý mu bol predložený, zatiaľ čo pojem „podobný tovar“, ako je definovaný v článku 142 ods. 1 písm. d) vykonávacieho nariadenia k CKS, predpokladá homogénnosť dovážaného tovaru, ktorá je len ťažko zlučiteľná s rôznorodosťou tovaru zaradeného pod tento kód TARIC.

95

V danom prípade Súdny dvor zdôraznil, že definícia pojmu „podobný tovar“ uvedená v tomto článku 142 ods. 1 písm. d) vykonávacieho nariadenia k CKS sa vzťahuje na určenie colnej hodnoty podľa článku 30 ods. 2 písm. b) Colného kódexu Spoločenstva. Hoci z bodu 2 vysvetľujúcej poznámky uvedenej v bode 92 vyššie vyplýva, že metódy určovania, ktoré sa majú použiť podľa článku 31 tohto kódexu, by mali byť metódy definované v článku 29 až článku 30 ods. 2 tohto kódexu, ten istý bod tejto poznámky spresňuje, že tieto metódy sa musia uplatňovať s primeranou pružnosťou, najmä pokiaľ ide o posúdenie pojmu „podobný tovar“ (rozsudok z 9. júna 2022, Baltic Master, C‑599/20 , EU:C:2022:457 , bod 52 ). Súdny dvor tak pripustil, že údaje obsiahnuté vo vnútroštátnej databáze týkajúce sa tovaru patriaceho pod ten istý kód TARIC a pochádzajúceho od toho istého predajcu ako dotknutý tovar predstavujú „údaje dostupné v Únii“ v zmysle článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva, ktoré možno použiť ako základ na určenie colnej hodnoty dotknutého tovaru (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2022, Baltic Master, C‑599/20 , EU:C:2022:457 , body 52 a 54 ).

96

Na druhej strane treba tiež pripomenúť, že ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 73 vyššie, prináleží členským štátom, aby v súlade s povinnosťami, ktoré im ukladá článok 325 ods. 1 ZFEÚ, chránili finančné záujmy Únie pred podvodmi alebo inými protiprávnymi činnosťami poškodzujúcimi tieto záujmy, prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie efektívneho a úplného výberu tohto cla, a teda aj týchto zdrojov. Z toho vyplýva, že je potrebné, aby colné orgány stanovili colnú hodnotu v prípade, že deklarant neposkytne dostatočne presné alebo spoľahlivé informácie týkajúce sa colnej hodnoty dotknutého tovaru.

97

Vzhľadom na túto požiadavku a „primeranú pružnosť“, s ktorou sa v súlade s bodom 2 vysvetľujúcej poznámky uvedenej v bode 92 tohto rozsudku musia metódy určenia colnej hodnoty definované v článku 29 a článku 30 ods. 2 Colného kódexu Spoločenstva uplatňovať v rámci článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva, treba pripustiť, že údaje, ako je NPC vypočítaná na základe agregovaných štatistických hodnôt zostavených na úrovni Únie a obsiahnutých v databáze zriadenej na úrovni Únie, predstavujú „údaje dostupné v Spoločenstve“ a zdá sa, že môžu byť použité na účely určenia colnej hodnoty dotknutého tovaru v zmysle článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva.

98

Toto konštatovanie však platí len vtedy, ak, ako to vyžaduje článok 31 ods. 2 Colného kódexu Spoločenstva, sa colná hodnota, ktorá sa takto určí na základe odseku 1, nezakladá na prvkoch uvedených v písmenách f) a g) tohto ustanovenia.

99

V tejto súvislosti sa podľa článku 31 ods. 2 písm. f) a g) Colného poriadku Spoločenstva colná hodnota nestanoví na základe minimálnych colných hodnôt, resp. svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt.

100

Na jednej strane, ako vyplýva z bodov 40 až 43 vyššie, boli NPC stanovené na základe PPC, vypočítaných na základe mesačných dovozných cien dotknutých výrobkov pochádzajúcich z Turecka, získaných z databázy Comext. Preto sa nejavia ako svojvoľné, ale založené na objektívnych a neutrálnych kritériách [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením), C‑213/19 , EU:C:2022:167 , bod 294 ].

101

Na druhej strane, pokiaľ ide o zákaz určenia colnej hodnoty na základe minimálnych hodnôt uvedený v bode 99 vyššie, treba konštatovať, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 79 svojich návrhov, že prípadné použitie NPC by mohlo porušiť tento zákaz, ak by táto správna prax mala mať systematickú povahu a ak by dotknutému hospodárskemu subjektu nebolo umožnené odôvodniť nižšie ceny uvedené v jeho colnom vyhlásení. V tejto poslednej uvedenej situácii by totiž odmietnutie zohľadniť prevodné hodnoty nižšie ako takáto prahová hodnota znamenalo úpravu deklarovaných hodnôt smerom nahor až do dosiahnutia tejto prahovej hodnoty a predstavovalo by systém minimálnych hodnôt.

102

Naopak treba konštatovať, že prípadné použitie NPC vypočítaných na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Únie za okolností, o aké ide vo veci samej, na základe článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva ako poslednej možnosti nemožno považovať za systém minimálnych hodnôt, ak mal dotknutý hospodársky subjekt možnosť colným orgánom odôvodniť deklarovanú hodnotu.

103

V prejednávanej veci teda prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či colné orgány v rámci použitia štatistických údajov, ktoré predstavujú NPC, ponúkli žalobcom vo veciach samých možnosť odôvodniť nižšie ceny uvedené v ich colných vyhláseniach a poskytnúť dodatočné informácie v rámci správneho konania pred týmito orgánmi.

104

Pokiaľ ide v druhom rade o otázku, či NPC možno použiť na základe článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie, treba konštatovať, že toto ustanovenie treba v tejto súvislosti vykladať v spojení s článkom 144 vykonávacieho nariadenia k CKÚ, ktorý v odseku 1 stanovuje, že pri určovaní colnej hodnoty podľa tohto článku 74 ods. 3 sa metódy stanovené v článkoch 70 a článku 74 ods. 2 Colného kódexu Únie uplatňovať s „primeranou pružnosťou“.

105

Z toho vyplýva, že vzhľadom na zhodu týchto pojmov so znením vysvetľujúcej poznámky pripomenutej v bode 92 vyššie sa úvahy uvedené v bodoch 94 až 97 vyššie uplatňujú aj na Colný kódex Únie.

106

Treba konštatovať, že v rámci Colného kódexu Únie je tento záver ďalej podporený skutočnosťou, že podľa článku 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k CKÚ ak colnú hodnotu nemožno určiť podľa odseku 1 tohto článku, použijú sa „iné vhodné metódy“. V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že toto ustanovenie pripomína, že použitie týchto metód je možné pod podmienkou, že v tomto prípade sa colná hodnota neurčí najmä na základe jedného z prvkov uvedených v písmenách f) a g) tohto odseku 2, ktoré odkazujú na minimálne colné hodnoty a na svojvoľné alebo fiktívne hodnoty.

107

V tejto súvislosti treba vzhľadom na zhodu pojmov uvedených v bode 99 vyššie uviesť, že úvahy uvedené v bodoch 98 až 103 tohto rozsudku sa uplatňujú aj na článok 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k CKÚ.

108

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že údaje, akými sú NPC vypočítané na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Únie, predstavujú údaje dostupné na colnom území Únie v zmysle článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie, ktoré a priori môžu byť použité na účely určenia colnej hodnoty dotknutého tovaru. Ak bol totiž dovoz prepustený do voľného obehu, tento tovar už nemôže byť stiahnutý na účely overenia s cieľom zistiť jeho skutočnú hodnotu, a ak sú sprievodné dokumenty k colným vyhláseniam vypracované všeobecne a nepresne, na odhad hodnoty uvedeného tovaru možno použiť len štatistickú metódu.

109

Treba však ešte určiť, či sú štatistické hodnoty, akými sú NPC, použité na účely určenia colnej hodnoty dotknutého tovaru, údajmi, ktoré môžu byť súčasťou odôvodnenia rozhodnutí colných orgánov, vyžadovaného článkom 6 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva a článkom 22 ods. 6 Colného kódexu Únie.

110

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že keďže právo na riadnu správu vecí verejných odráža všeobecnú zásadu práva Únie, prináša so sebou požiadavky, ktoré musia členské štáty rešpektovať pri vykonávaní práva Únie (rozsudok z 9. novembra 2017, LS Customs Services, C‑46/16 , EU:C:2017:839 , bod 39 ).

111

Medzi týmito požiadavkami má mimoriadny význam povinnosť odôvodnenia rozhodnutí prijímaných vnútroštátnymi orgánmi, keďže ich adresátovi umožňuje brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a rozhodnúť sa pri plnej znalosti veci, či je užitočné podať opravný prostriedok proti takým rozhodnutiam. Povinnosť odôvodnenia je tiež potrebná, aby sa súdom umožnilo vykonávať preskúmanie zákonnosti uvedených rozhodnutí (rozsudok z 9. novembra 2017, LS Customs Services, C‑46/16 , EU:C:2017:839 , bod 40 ).

112

Pokiaľ ide konkrétne o rozhodnutia prijaté colnými orgánmi, článok 6 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva a článok 22 ods. 6 colného kódexu Únie pripomínajú povinnosť odôvodnenia, ktorá im prislúcha, keď prijímajú rozhodnutia vydané v písomnej forme, ktoré sú v neprospech osôb, ktorým sú adresované.

113

Podľa článku 221 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva oznámenie sumy cla musí zaručovať adekvátne informovanie osoby zodpovednej za zaplatenie cla a umožňovať jej zabezpečiť obhajobu jej práv s úplnou znalosťou skutkového stavu (rozsudok z 9. novembra 2017, LS Customs Services, C‑46/16 , EU:C:2017:839 , bod 42 ).

114

Okrem toho, ako vyplýva z bodov 74 a 75 vyššie, medzi metódami určenia colnej hodnoty stanovenými v článkoch 29 až 31 Colného kódexu Spoločenstva a metódami stanovenými v článkoch 70 a 74 Colného kódexu Únie existuje vzťah subsidiarity (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2017, LS Customs Services, C‑46/16 , EU:C:2017:839 , bod 43 ).

115

Za týchto okolností povinnosť odôvodnenia, ktorá je uložená colným orgánom v rámci vykonania uvedených ustanovení, musí na jednej strane umožňovať jasným a jednoznačným spôsobom uviesť dôvody, ktoré colné orgány viedli k odmietnutiu jednej alebo viacerých metód určenia colnej hodnoty (rozsudok z 9. novembra 2017, LS Customs Services, C‑46/16 , EU:C:2017:839 , bod 44 ).

116

Na druhej strane táto povinnosť so sebou prináša, že uvedené orgány sú povinné uviesť v ich rozhodnutí, ktorým sa určuje suma dlžného dovozného cla, údaje, na základe ktorých bola vypočítaná colná hodnota dotknutého tovaru, jednak aby sa adresátovi rozhodnutia umožnilo brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a pri plnej znalosti veci sa rozhodnúť, či je potrebné podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, a aby sa súdom umožnilo vykonať preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia (rozsudok z 9. novembra 2017, LS Customs Services, C‑46/16 , EU:C:2017:839 , bod 45 ).

117

Súdny dvor však rozhodol, že dôverné údaje pochádzajúce z databázy, ktorej cieľom je prostredníctvom štatistického prieskumu odhaliť obchodné modely, ktoré môžu predstavovať prípady podvodu, nemôžu byť súčasťou odôvodnenia vyžadovaného článkom 6 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva a článkom 22 ods. 6 Colného kódexu Únie. V dôsledku toho databáza, z ktorej tieto informácie vyplývajú, nemôže byť považovaná za databázu slúžiacu colným orgánom na účely určenia colnej hodnoty v zmysle článku 30 ods. 2 písm. a) a b) colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 2 písm. a) a b) Colného kódexu Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES, C‑187/21 , EU:C:2022:458 , bod 55 ).

118

NPC pritom členské štáty vypočítavajú na základe percentuálneho podielu štatistických hodnôt uvedených v AMT a používajú sa ako rizikový profil, takže sa v zásade nemôžu oznamovať hospodárskym subjektom.

119

Ako však uviedol generálny advokát v bode 89 svojich návrhov, požiadavku odôvodnenia treba prispôsobiť povahe každého colného rozhodnutia, ktoré musí za okolností, o aké ide vo veci samej, odrážať použitie metódy určenia colnej hodnoty stanovenej v článku 31 Colného kódexu Spoločenstva a v článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie.

120

Okrem toho vzhľadom na to, že NPC sa môžu používať len ako posledná možnosť, ich presné poskytnutie hospodárskym subjektom v prísne nevyhnutnom rozsahu prichádza – výnimočne – do úvahy, aby členské štáty mohli splniť povinnosti chrániť finančné záujmy Únie pred podvodmi alebo inou nezákonnou činnosťou, ktorá poškodzuje tieto záujmy, prijatím opatrení potrebných na zabezpečenie účinného a úplného výberu ciel a DPH, ktoré – ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 73 vyššie – im vyplývajú z článku 325 ods. 1 ZFEÚ.

121

V dôsledku toho treba pripustiť, že údaje, akými sú NPC vypočítané na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Únie, predstavujú „údaje dostupné v Spoločenstve“ v zmysle článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie, ktoré možno použiť ako základ na určenie colnej hodnoty dotknutého tovaru (pozri analogicky rozsudok z 9. júna 2022, Baltic Master, C‑599/20 , EU:C:2022:457 , bod 54 ).

122

Okrem toho treba ešte konštatovať, že použitie NPC podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie sa nezdá byť nezlučiteľné so zásadami, všeobecnými ustanoveniami medzinárodných dohôd a inými ustanoveniami, na ktoré tieto ustanovenia odkazujú. Preto predstavuje „vhodnú metódu“ podľa článku 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k CKÚ.

123

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú až tretiu otázku vo veci C‑72/24 a na prvú až tretiu otázku vo veci C‑73/24 odpovedať tak, že článok 31 ods. 1 a článok 31 ods. 2 písm. f) a g) Colného kódexu Spoločenstva, ako aj článok 74 ods. 3 Colného kódexu Únie v spojení s článkom 144 ods. 1 a článkom 144 ods. 2 písm. f) a g), vykonávacieho nariadenia k CKÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby v prípade, že v priebehu následnej kontroly, počas ktorej na jednej strane nie je možná fyzická kontrola dovážaného tovaru a na druhej strane jeho opis v dokumentoch priložených k colnému vyhláseniu je uvedený všeobecne a nepresne, takže colnú hodnotu dovážaného tovaru nie je možné určiť v súlade s článkami 29 a 30 Colného kódexu Spoločenstva a článkom 70 a článkom 74 ods. 2 Colného kódexu Únie, sa táto hodnota určila na základe NPC, ktorá sa vypočíta na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Únie, a to pod podmienkou, že dotknutý hospodársky subjekt má možnosť odôvodniť nízke ceny uvedené v colnom vyhlásení.

O štvrtej otázke vo veci C‑72/24

124

Svojou štvrtou otázkou vo veci C‑72/24 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa vylúčenie uplatnenia minimálnych hodnôt a výhrada v prospech zásad a všeobecných ustanovení Dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, ktoré sú stanovené v článku 31 ods. 1 a 2 Colného kódexu Spoločenstva, majú uplatniť aj v rámci metód určenia colnej hodnoty stanovených v článku 30 tohto kódexu.

125

Vzhľadom na odpoveď na prvú až tretiu otázku vo veci C‑72/24 a prvú až tretiu otázku vo veci C‑73/24, nie je potrebné odpovedať na túto štvrtú otázku vo veci C‑72/24. Keďže z nej vyplýva, že určenie colnej hodnoty na základe NPC sa môže za určitých podmienok uskutočniť len na základe metódy určenia colnej hodnoty stanovenej v článku 31 Colného kódexu Spoločenstva, nie je potrebné skúmať, či sa vylúčenie z uplatnenia minimálnych hodnôt a výhrada v prospech zásad a všeobecných ustanovení Dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, ktoré sú stanovené v článku 31 ods. 1 a 2 tohto kódexu, uplatňujú aj v rámci článku 30 uvedeného kódexu.

O štvrtej otázke vo veci C‑73/24

126

Svojou štvrtou otázkou vo veci C‑73/24 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a článok 74 ods. 3 Colného kódexu Únie majú vykladať v tom zmysle, že v prípade, že nebránia použitiu NPC vypočítanej na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Únie na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru, je nutné, aby sa dovoz, ktorý sa použije na stanovenie týchto údajov, uskutočnil v tom istom alebo približne v tom istom čase ako dovoz, ktorý je predmetom následnej kontroly, a prípadne, či 90‑dňový časový interval stanovený v článku 152 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k CKS a článku 142 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k CKÚ, môže analogicky predstavovať maximálny časový interval medzi uskutočnením dovozu, ktorý je predmetom tejto kontroly a dovozu, ktorého sa týka NPC.

127

Ako už bolo uvedené v bode 72 vyššie, cieľom ustanovení práva Únie týkajúcich sa určovania colnej hodnoty dovážaného tovaru je vytvoriť spravodlivý, jednotný a nestranný systém, ktorý by vylučoval uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt. Colná hodnota dovážaného tovaru musí teda odrážať skutočnú hospodársku hodnotu tohto tovaru a zohľadňovať všetky zložky uvedeného tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu.

128

V tomto kontexte sú colné orgány povinné využiť všetky zdroje informácií a databázy, ktoré majú k dispozícii, aby čo najpresnejšie a čo najbližšie ku skutočnosti stanovili colnú hodnotu tohto tovaru (rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES, C‑187/21 , EU:C:2022:458 , bod 68 ).

129

Pokiaľ ide o článok 30 ods. 2 písm. a) a b) Colného kódexu Spoločenstva a článok 74 ods. 2 písm. a) a b) Colného kódexu Únie, Súdny dvor rozhodol, že cieľom požiadavky spočívajúcej v zohľadnení prevodnej hodnoty tovaru predávaného na vývoz „v tom istom alebo približne v tom istom čase“, ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota, je najmä zabezpečiť, aby sa zohľadnili transakcie, ktoré sa uskutočnili v čase, ktorý je dostatočne blízky dátumu vývozu, aby sa zabránilo riziku podstatnej zmeny obchodných praktík a trhových podmienok, ktoré ovplyvňujú ceny tovaru, pri ktorom sa určuje colná hodnota (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES, C‑187/21 , EU:C:2022:458 , bod 70 ).

130

Pri určovaní colnej hodnoty podľa týchto ustanovení sa tak colný orgán môže obmedziť na použitie údajov o prevodných hodnotách vzťahujúcich sa na obdobie 90 dní, z ktorých 45 dní pripadá na dobu pred colným odbavením a 45 dní na dobu po colnom odbavení tovaru, pri ktorom sa určuje colná hodnota. Zdá sa totiž, že toto obdobie je dostatočne blízke dátumu vývozu, aby sa zabránilo riziku podstatnej zmeny obchodných praktík a trhových podmienok, ktoré ovplyvňujú ceny tovaru, ktorého colná hodnota sa má určiť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES, C‑187/21 , EU:C:2022:458 , body 71 a 73 ).

131

Okrem toho treba pripomenúť, že článok 152 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia k CKS a článok 142 ods. 1 vykonávacieho nariadenia k CKÚ stanovujú zásadu, podľa ktorej na určenie jednotkovej ceny dovážaného tovaru alebo rovnakého alebo podobného dovážaného tovaru, predávaného v Únii v takomto stave, z hľadiska určenia colnej hodnoty dovážaného tovaru uvedeného v článku 30 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie treba vychádzať z jednotkovej ceny, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný dovážaný tovar predáva v najväčšom súhrnnom množstve v čase alebo približne v čase dovozu tovaru, ktorý sa má ohodnotiť, osobám, ktoré nie sú spojené s osobami, od ktorých nakupujú takýto tovar po odpočítaní zrážok, ktoré sa týkajú faktorov uvedených v článku 152 ods. 1 písm. a) bodoch i) až iii) vykonávacieho nariadenia k CKS (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 2019, Oribalt Rīga, C‑1/18 , EU:C:2019:519 , bod 31 ).

132

Ako výnimku z tejto zásady článok 152 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k CKS a článok 142 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k CKÚ stanovujú, že v prípade ak sa dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovezený tovar nepredáva v čase dovozu tovaru, keď sa má tovar ohodnotiť, ani v približne rovnakom čase, je colná hodnota dovážaného tovaru založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva v Únii čo najskôr po dovoze tovaru, ktorý sa má ohodnotiť, najneskôr však pred uplynutím 90 dní po tomto dovoze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 2019, Oribalt Rīga, C‑1/18 , EU:C:2019:519 , bod 32 ).

133

Na účely určenia colnej hodnoty, ktorá je čo najpresnejšia a najbližšia ku skutočnosti, v súlade s metódou stanovenou v článku 30 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie teda musí byť colná hodnota dotknutého tovaru určená čo najskôr po jeho dovoze. Lehota 90 dní stanovená v článku 152 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k CKS a článku 142 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k CKÚ teda predstavuje výnimku zo zásady stanovenej v článku 152 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia k CKS a článku 142 ods. 1 vykonávacieho nariadenia k CKÚ a musí byť preto vykladaná reštriktívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 2019, Oribalt Rīga, C‑1/18 , EU:C:2019:519 , bod 33 ).

134

V tejto súvislosti treba uviesť, že takéto úvahy možno uplatniť aj vtedy, keď sa určenie colnej hodnoty vykonáva podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie, pričom táto hodnota musí v každom prípade odrážať skutočnú hospodársku hodnotu dovážaného tovaru. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o určenie colnej hodnoty dotknutého tovaru na základe NPC, táto hodnota sa musí určiť čo najpresnejšie a najbližšie ku skutočnosti. Použité údaje tak musia v zásade odkazovať na tovar, ktorý bol dovezený v čase najbližšom k dovezeniu tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje.

135

Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 92 vyššie, bod 2 vysvetľujúcej poznámky k colnej hodnote týkajúcej sa článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva, uvedenej v prílohe 23 vykonávacieho nariadenia, zdôrazňuje, že metódami určenia, ktoré sa majú použiť podľa tohto ustanovenia, by mali byť metódy definované v článku 29 až článku 30 ods. 2 tohto kódexu, ale že primeraná pružnosť pri uplatňovaní týchto metód by bola v súlade s cieľmi a ustanoveniami článku 31 uvedeného kódexu. Ako príklad toho, čo treba rozumieť pod pojmom „primeraná pružnosť“, bod 3 tejto vysvetľujúcej poznámky stanovuje, že pokiaľ ide o metódu určenia colnej hodnoty stanovenú v článku 30 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Spoločenstva, lehota 90 dní stanovená v článku 152 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k CKS by mohla byť „uplatňovaná pružne“.

136

Z toho vyplýva, že takúto lehotu možno analogicky použiť aj vtedy, keď je colná hodnota určená na základe článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Únie, ale môže byť uplatňovaná pružne.

137

Pokiaľ ide o primeranú pružnosť, s akou by sa mohla lehota 90 dní v tomto kontexte uplatňovať, je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor v súvislosti s článkom 30 ods. 2 písm. a) a b) Colného zákonníka Spoločenstva rozhodol, že v prípade neexistencie vývozov rovnakého alebo podobného tovaru počas tohto obdobia 90 dní je úlohou colného orgánu preskúmať, či sa takéto vývozy uskutočnili počas dlhšieho obdobia, ale nie príliš vzdialeného dátumu vývozu tovaru, ktorého colná hodnota sa má určiť, pokiaľ počas tohto dlhšieho obdobia obchodné praktiky a trhové podmienky, ktoré ovplyvňujú ceny tohto tovaru zostali v podstate rovnaké (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES, C‑187/21 , EU:C:2022:458 , bod 72 ). Takéto úvahy sa teda môžu uplatniť aj vtedy, keď sa colná hodnota tovaru posudzuje na základe článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie.

138

V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že štatistické údaje uvedené v AMT sa vzťahujú na obdobie 48 mesiacov. Komisia však na pojednávaní spresnila, že tieto údaje sa teraz vzťahujú na obdobie jedného mesiaca namiesto 48 mesiacov, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

139

Uplatnenie lehoty 48 mesiacov však v zásade môže ohroziť cieľ, ktorým je umožniť určenie colnej hodnoty dotknutého tovaru čo najpresnejšie a čo najbližšie k realite v zmysle judikatúry citovanej v bode 128 vyššie.

140

Ako však v podstate uviedol generálny advokát v bode 96 svojich návrhov, stanovenie takejto dlhej lehoty by mohlo byť odôvodnené výnimočne a ako krajná možnosť, ak nie sú k dispozícii spoľahlivejšie informácie a ak, ako vyplýva z bodu 73 vyššie, cieľ ochrany finančných záujmov Únie uznaný v článku 325 ZFEÚ nemožno dosiahnuť inak, najmä ak ide o zabezpečenie účinného a úplného výberu tradičných vlastných zdrojov, ktorými sú clá a DPH.

141

Napokon vyššie uvedené úvahy možno uplatniť aj vtedy, ak sa určenie colnej hodnoty tovaru vykonáva podľa článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie. V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci vysvetľujúca poznámka k colnej hodnote, ktorá sa týka článku 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva, uvedená v prílohe 23 vykonávacieho nariadenia k CKS nemá ekvivalent vo vykonávacom nariadení k CKÚ, článok 144 ods. 1 vykonávacieho nariadenia k CKÚ tiež stanovuje, že pri určovaní colnej hodnoty podľa tohto článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie možno metódy stanovené v článku 70 a článku 74 ods. 2 Colného kódexu Únie uplatňovať s „primeranou pružnosťou“. Lehota 90 dní sa teda zdá byť primeraná aj pri uplatňovaní článku 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k CKÚ, s výhradou úvah uvedených v bodoch 132, 134 a 135 vyššie.

142

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku vo veci C‑73/24 odpovedať tak, že článok 31 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a článok 74 ods. 3 Colného kódexu Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že ak sa colná hodnota posudzuje s ohľadom na NPC vypočítanú na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Európskej únie, jednak je nutné, aby sa dovoz, ktorý sa použije na stanovenie týchto údajov, uskutočnil v tom istom alebo približne v tom istom čase ako dovoz, ktorý je predmetom následnej kontroly, a jednak sa analogicky uplatní aj lehota 90 dní uvedená v článku 152 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k CKS a článku 142 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k CKÚ, pričom táto lehota sa môže uplatňovať s primeranou pružnosťou.

O piatej otázke vo veci C‑72/24 a piatej otázke vo veci C‑73/24

143

Svojou piatou otázkou vo veci C‑72/24 a piatou otázkou vo veci C‑73/24, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 81 Colného kódexu Spoločenstva a článok 177 Colného kódexu Únie majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby colné orgány vykonali nové stanovenie colnej hodnoty dotknutého tovaru v nadväznosti na následnú kontrolu podľa metódy zjednodušenia colných vyhlásení, stanovenej v týchto článkoch 81 a 177, ktorá bola použitá v čase dovozu tohto tovaru na žiadosť deklaranta.

144

Pri určení rozsahu pôsobnosti ustanovenia práva Únie je potrebné súčasne zohľadniť jeho znenie, kontext a ciele (rozsudok z 29. septembra 2015, Gmina Wrocław, C‑276/14 , EU:C:2015:635 , bod 25 a citovaná judikatúra).

145

Pokiaľ ide o ich znenie, treba pripomenúť, že podľa článku 81 Colného kódexu Spoločenstva, ktorý bol v podstate prevzatý do článku 177 Colného kódexu Únie, ak zásielku tvorí tovar s odlišnými sadzobnými zatriedeniami, a zaobchádzanie s každým z týchto tovarov v súlade so sadzobným zatriedením by bolo pri vystavovaní colného vyhlásenia spojené s neprimeranou námahou a nákladmi neúmernými dovoznému clu, ktoré sa na ne vzťahuje, môžu colné orgány na žiadosť deklaranta súhlasiť s tým, že celá zásielka bude podliehať dovoznému clu zodpovedajúcemu sadzobnému zatriedeniu tovaru s najvyššou sadzbou dovozného cla.

146

V tejto súvislosti treba uviesť, ako tvrdí francúzska vláda vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru, že z tohto znenia nevyplýva, že by použitie postupu zjednodušenia colných vyhlásení prostredníctvom sadzobného preskupenia tovaru, ktoré je v ňom stanovené, malo vplyv na metódy a údaje, ktoré môžu colné orgány použiť na následné určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru v prípade pochybností o deklarovanej hodnote.

147

Okrem toho z článku 81 Colného kódexu Spoločenstva a článku 177 Colného kódexu Únie vyplýva, že postup zjednodušenia colných vyhlásení sa začína na žiadosť deklaranta, čiže deklarant sa touto výslovnou žiadosťou snaží dosiahnuť, aby pri podaní colného vyhlásenia celá zásielka tovaru, ktorého colné zaradenie je rozličné, podliehala dovoznému clu tak, že sa použije colné zaradenie toho tovaru z tejto zásielky, na ktorý sa vzťahuje najvyššia sadzba dovozného cla. To predpokladá, že uvedená žiadosť deklaranta platí pre celý postup určovania colnej hodnoty uvedeného tovaru, a to aj v prípade následnej kontroly.

148

V dôsledku toho zo znenia článku 81 Colného kódexu Spoločenstva a článku 177 Colného kódexu Únie nevyplýva, že postup zjednodušenia colných vyhlásení prostredníctvom sadzobného preskupenia sa obmedzuje na štádium dovozu dotknutého tovaru a že jeho uplatnenie je vylúčené v rámci nového stanovenia colnej hodnoty tohto tovaru v nadväznosti na následnú kontrolu.

149

Tento výklad je podporený výkladom kontextu, do ktorého uvedené články patria, ako aj cieľmi, ktoré sledujú.

150

Pokiaľ ide na jednej strane o tento kontext, treba pripomenúť, že podľa článku 198 ods. 1 vykonávacieho nariadenia k CKS a článku 222 ods. 1 vykonávacieho nariadenia k CKÚ platí, že keď sa colné vyhlásenie vzťahuje na dve alebo viac položiek tovaru, údaje vykázané v tomto vyhlásení v súvislosti s jednotlivými položkami sa považujú za údaje predstavujúce samostatné colné vyhlásenie. Článok 222 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k CKÚ však stanovuje, že tovar v zásielke sa považuje za predstavujúci jednu položku, okrem iného ak je predmetom žiadosti o zjednodušenie v súlade s článkom 177 Colného kódexu Únie.

151

Na druhej strane, pokiaľ ide o účel článku 81 Colného kódexu Spoločenstva a článku 177 Colného kódexu Únie, treba uviesť, že ako stanovujú tieto články, cieľom postupu zjednodušenia je vyhnúť sa pracovnému zaťaženiu a výdavkom neprimeraným uplatniteľnému dovoznému alebo vývoznému clu. V dôsledku toho by povinnosť colných orgánov zohľadniť každý tovar oddelene pri následnej kontrole, keď deklarant požiadal o uplatnenie postupu zjednodušenia colných vyhlásení, bola v rozpore s týmto cieľom.

152

Okrem toho, ako vyplýva z pripomienok Komisie predložených Súdnemu dvoru, treba uviesť, že ak dotknutý hospodársky subjekt výslovne požiadal, aby mu bolo vyrubené clo za celú zásielku dotknutého tovaru podľa sadzobnej položky tovaru podliehajúceho najvyššej sadzbe cla, možno sa dôvodne domnievať, že súhlasil aj s tým, aby sa nové stanovenie colnej hodnoty tohto tovaru riadilo rovnakými pravidlami zjednodušenia.

153

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na piatu otázku vo veci C‑72/24 a na piatu otázku vo veci C‑73/24 odpovedať tak, že článok 81 Colného kódexu Spoločenstva a článok 177 Colného kódexu Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby colné orgány vykonali nové stanovenie colnej hodnoty dotknutého tovaru v nadväznosti na následnú kontrolu podľa metódy zjednodušenia colných vyhlásení, stanovenej v týchto článkoch 81 a 177, ktorá bola použitá v čase dovozu tohto tovaru na žiadosť deklaranta.

O šiestej otázke vo veci C‑72/24

154

Podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Súdny dvor môže navyše vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával. Okolnosť, že vnútroštátny súd po formálnej stránke položil prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, totiž nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v texte svojich otázok odkázal, alebo nie. Súdnemu dvoru v tejto súvislosti prináleží, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vybral tie prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu [rozsudok z 22. decembra 2022, Ministre de la Transition écologique a Premier ministre (Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia), C‑61/21 , EU:C:2022:1015 , bod 34 , ako aj citovaná judikatúra].

155

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa na účely rozhodnutia sporu, ktorý prejednáva, pýta, či HF ako fyzická osoba, ktorá je vlastníkom tovaru, môže byť povinný zaplatiť DPH pri dovoze, ako to stanovuje vnútroštátna právna úprava.

156

Okrem toho treba uviesť, že článok 201 smernice 2006/112 stanovuje, že pri dovoze platí DPH osoba alebo osoby, ktoré určí alebo uzná za osoby povinné platiť daň členský štát dovozu.

157

Za týchto podmienok treba konštatovať, že svojou šiestou otázkou vo veci C‑72/24 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 201 smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že osoba považovaná za vlastníka dovezeného tovaru na základe toho, že zaplatila DPH pri dovoze, môže byť povinná zaplatiť túto daň, ak ju vnútroštátne ustanovenia ako takú osobu určia alebo ju za takú osobu výslovne uznajú.

158

Na úvod treba pripomenúť, že DPH pri dovoze a clo majú podľa ustálenej judikatúry porovnateľné podstatné znaky v rozsahu, v akom vznikajú z dôvodu dovozu do Únie a následného vstupu tovaru do hospodárskeho obehu členských štátov. Túto paralelu navyše potvrdzuje skutočnosť, že článok 71 ods. 1 druhý pododsek smernice 2006/112 umožňuje členským štátom naviazať zdaniteľnú udalosť a splatnosť DPH pri dovoze na vznik a splatnosť cla [rozsudok z 12. mája 2022, U. I. (Nepriamy colný zástupca), C‑714/20 , EU:C:2022:374 , bod 54 a citovaná judikatúra).

159

Zo znenia článku 201 smernice 2006/112, podľa ktorého DPH pri dovoze „platí osoba alebo osoby, ktoré určí alebo uzná za osoby povinné platiť daň členský štát dovozu“, vyplýva, že tento článok ponecháva členským štátom voľnú úvahu na určenie osôb, ktoré sú povinné platiť túto daň, čo potvrdzuje odôvodnenie 43 tejto smernice, ktoré uvádza, že členské štáty by mali mať úplnú voľnosť pri určení osoby povinnej platiť daň pri dovoze [rozsudok z 12. mája 2022, U. I. (Nepriamy colný zástupca), C‑714/20 , EU:C:2022:374 , bod 55 ].

160

Hoci z uvedeného článku vyplýva, že členské štáty musia označiť aspoň jednu osobu ako osobu povinnú platiť túto daň, môžu tak určiť viacero osôb, čo vyplýva aj z odôvodnenia 44 uvedenej smernice, podľa ktorého členské štáty by mali mať možnosť stanoviť, aby niekto iný ako osoba, ktorá je povinná platiť daň, ručil spoločne a nerozdielne za platbu dane [rozsudok z 12. mája 2022, U. I. (Nepriamy colný zástupca), C‑714/20 , EU:C:2022:374 , bod 56 ].

161

Preto vzhľadom na voľnú úvahu, ktorú členským štátom priznáva článok 201 smernice o 2006/112, môžu členské štáty bezpochyby na účely vykonania tohto článku 201 stanoviť, že dlžníci cla budú tiež povinní zaplatiť DPH pri dovoze [rozsudok z 12. mája 2022, U. I. (Nepriamy colný zástupca), C‑714/20 , EU:C:2022:374 , bod 57 ].

162

Na tento účel je nevyhnutné, aby právna situácia vyplývajúca z vnútroštátnych opatrení na prebratie smernice bola dostatočne presná a jasná na to, aby dotknutým jednotlivcom umožnila poznať rozsah svojich práv a povinností [rozsudok z 12. mája 2022, U. I. (Nepriamy colný zástupca), C‑714/20 , EU:C:2022:374 , bod 60 ].

163

Okrem toho zásada právnej istoty predovšetkým vyžaduje, aby právne predpisy boli jasné, presné a mali predvídateľné účinky najmä v prípade, keď môžu mať na jednotlivcov alebo podniky nepriaznivé účinky [rozsudok z 12. mája 2022, U. I. (Nepriamy colný zástupca), C‑714/20 , EU:C:2022:374 , bod 61 ].

164

Za týchto podmienok prináleží členským štátom, aby na účely vykonania článku 201 smernice 2006/112 určili alebo uznali osobu alebo osoby, ktoré sú povinné platiť DPH pri dovoze, dostatočne jasnými a presnými vnútroštátnymi ustanoveniami a v súlade so zásadou právnej istoty [rozsudok z 12. mája 2022, U. I. (Nepriamy colný zástupca), C‑714/20 , EU:C:2022:374 , bod 62 ].

165

Z toho vyplýva, že prípadné určenie osoby považovanej za vlastníka dovezeného tovaru na základe toho, že zaplatila DPH pri dovoze, stanovené členským štátom musí byť výslovne a jednoznačne stanovené takýmito vnútroštátnymi ustanoveniami.

166

V prejednávanej veci prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý má jediný právomoc vykladať svoje vnútroštátne právo, aby z hľadiska gréckeho práva posúdil, či toto právo výslovne a jednoznačne určuje vlastníka dovezeného tovaru ako osobu povinnú platiť DPH pri dovoze, alebo ho za takú osobu takým spôsobom uznáva.

167

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na šiestu otázku vo veci C‑72/24 odpovedať tak, že článok 201 smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že osoba považovaná za vlastníka dovezeného tovaru na základe toho, že zaplatila DPH pri dovoze, môže byť povinná zaplatiť túto daň, ak ju vnútroštátne ustanovenia výslovne a jednoznačne ako takú osobu určia alebo ju za takú osobu takým spôsobom uznajú.

O trovách

168

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1.

Článok 31 ods. 1 a článok 31 ods. 2 písm. f) a g) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného nariadením (ES) č. 82/97 Európskeho parlamentu a Rady z 19. decembra 1996, ako aj článok 74 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, v spojení s článkom 144 ods. 1 a článkom 144 ods. 2 písm. f) a g) vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia tomu, aby v prípade, že v priebehu následnej kontroly, počas ktorej na jednej strane nie je možná fyzická kontrola dovážaného tovaru a na druhej strane jeho opis v dokumentoch priložených k colnému vyhláseniu je uvedený všeobecne a nepresne, takže colnú hodnotu dovážaného tovaru nie je možné určiť v súlade s článkami 29 a 30 nariadenia č. 2913/92 v znení zmien a článkom 70 a článkom 74 ods. 2 nariadenia č. 952/2013, sa táto hodnota určila na základe „najnižšej prijateľnej ceny“ („lowest acceptable price“), ktorá sa vypočíta na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Európskej únie, a to pod podmienkou, že dotknutý hospodársky subjekt má možnosť odôvodniť nízke ceny uvedené v colnom vyhlásení.

2.

Článok 31 ods. 1 nariadenia č. 2913/92, zmeneného nariadením č. 82/97, a článok 74 ods. 3 nariadenia č. 952/2013

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

ak sa colná hodnota posudzuje s ohľadom na „najnižšiu prijateľnú cenu“ („lowest acceptable price“), vypočítanú na základe agregovaných štatistických hodnôt stanovených na úrovni Európskej únie, jednak je nutné, aby sa dovoz, ktorý sa použije na stanovenie týchto údajov, uskutočnil v tom istom alebo približne v tom istom čase ako dovoz, ktorý je predmetom následnej kontroly, a jednak sa analogicky uplatní aj lehota 90 dní uvedená v článku 152 ods. 1 písm. b) nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 3254/94 z 19. decembra 1994 a článku 142 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2447, pričom táto lehota sa môže uplatňovať s primeranou pružnosťou.

3.

Článok 81 nariadenia č. 2913/92, zmeneného nariadením č. 82/97, a článok 177 nariadenia č. 952/2013

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia tomu, aby colné orgány vykonali nové stanovenie colnej hodnoty dotknutého tovaru v nadväznosti na následnú kontrolu podľa metódy zjednodušenia colných vyhlásení, stanovenej v týchto článkoch 81 a 177, ktorá bola použitá v čase dovozu tohto tovaru na žiadosť deklaranta.

4.

Článok 201 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

sa má vykladať v tom zmysle, že:

osoba považovaná za vlastníka dovezeného tovaru na základe toho, že zaplatila daň z pridanej hodnoty pri dovoze, môže byť povinná zaplatiť túto daň, ak ju vnútroštátne ustanovenia výslovne a jednoznačne ako takú osobu určia alebo ju za takú osobu takým spôsobom uznajú.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: gréčtina.

( i ) Názvy týchto vecí sú fiktívne. Nezodpovedajú skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-72/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik