C-82/24
ECLI:EU:C:2025:396
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0082
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CJ0082
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 5. júna 2025 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné obstarávanie – Smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES – Zásada rovnosti zaobchádzania – Povinnosť transparentnosti – Verejná zákazka na práce – Analogická uplatniteľnosť pravidiel týkajúcich sa záruk v kúpnych zmluvách na verejnú zákazku na práce na základe súdneho výkladu“
Vo veci C‑82/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko) z 21. decembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 1. februára 2024, ktorý súvisí s konaním:
Miejskie Przedsiębiorstwo Wodociągów i Kanalizacji w m.st. Warszawie S.A.
proti
Veolia Water Technologies sp. z o.o.,
Krüger A/S,
OTV France,
Haarslev Industries GmbH,
Warbud S.A.,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory F. Biltgen, podpredseda Súdneho dvora T. von Danwitz, vykonávajúci funkciu sudcu prvej komory, sudcovia A. Kumin, I. Ziemele a S. Gervasoni (spravodajca),
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
Miejskie Przedsiębiorstwo Wodociągów i Kanalizacji w m.st. Warszawie S.A., v zastúpení: P. Celiński a Ł. Matyjas, adwokaci,
–
Veolia Water Technologies sp. z o.o., Krüger A/S, OTV France, Haarslev Industries GmbH a Warbud S.A., v zastúpení: A. Bolecki, radca prawny, a S. Drozd, adwokat,
–
poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a D. Lutostańska, splnomocnení zástupcovia,
–
Európska komisia, v zastúpení: L. Malferrari, M. Owsiany‑Hornung a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní zo 6. februára 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby ( Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114 ; Mim. vyd. 06/007, s. 132).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Miejskie Przedsiębiorstwo Wodociągów i Kanalizacji w m.st. Warszawie S.A. (ďalej len „verejný obstarávateľ“) na jednej strane a spoločnosťami Veolia Water Technologies sp. z o.o. (ďalej len „Veolia“), Krüger A/S, OTV France, Haarslev Industries GmbH a Warbud S.A. (ďalej spoločne len „konzorcium podnikov“) na druhej strane vo veci zaplatenia zmluvných pokút a zaplatenia náhrady škody za nesprávne plnenie verejnej zákazky na práce na modernizáciu a rozšírenie čističky odpadových vôd v Czajke (Poľsko).
Právny rámec
Právo Únie
Smernica 2004/17/ES
3
Podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb ( Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 06/007, s. 19), nazvaného „Voda“:
„1. Táto smernica sa vzťahuje na tieto činnosti:
a)
prevádzkovanie alebo poskytovanie prístupu do stálych sietí určených na poskytovanie služieb verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou pitnej vody; alebo
b)
zásobovanie týchto sietí pitnou vodou.
2. Táto smernica sa taktiež uplatňuje na zákazky zadávané alebo súťaže návrhov organizované obstarávateľmi, ktorí vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, ktoré:
a)
súvisia s projektmi vodného staviteľstva, zavlažovaním alebo odvodňovaním pôdy za predpokladu, že objem vody, ktorý sa má použiť na zásobovanie pitnou vodou, predstavuje viac ako 20 % celkového objemu vody získanej v súvislosti s takýmito projektmi alebo zavlažovacími alebo odvodňovacími zariadeniami, alebo
b)
súvisia so zneškodňovaním alebo čistením odpadových vôd.
3. Zásobovanie sietí pitnou vodou, ktoré obstarávateľ, ktorý nie je verejným obstarávateľom, poskytuje ako službu verejnosti, sa nepovažuje za príslušnú činnosť v zmysle odseku 1, ak:
a)
obstarávateľ vyrába pitnú vodu preto, lebo jej spotreba je nevyhnutná pre vykonávanie inej činnosti, ako sú činnosti uvedené v článkoch 3 až 7; a
b)
zásobovanie verejnej siete závisí len od vlastnej spotreby subjektu a neprevyšuje 30 % celkovej výroby pitnej vody subjektom, so zreteľom na priemer za predchádzajúce tri roky, vrátane bežného roku.“
4
Článok 10 tejto smernice s názvom „Zásady zadávania zákaziek“ stanovuje:
„Obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne.“
5
Článok 38 uvedenej smernice, nazvaný „Podmienky plnenia zákaziek“, znie:
„Obstarávatelia môžu stanoviť osobitné podmienky týkajúce sa plnenia zákazky, ak sú tieto podmienky v súlade s právom Spoločenstva a sú uvedené v oznámení, ktoré sa používa ako výzva na súťaž alebo v špecifikáciách. Podmienky upravujúce plnenie zákazky sa môžu týkať najmä sociálnych a environmentálnych aspektov.“
Smernica 2004/18
6
Podľa článku 2 smernice 2004/18 s názvom „Zásady zadávania zákaziek“:
„Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne.“
7
Článok 12 tejto smernice s názvom „Zákazky v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb“ stanovuje:
„Táto smernica sa nevzťahuje na verejné zákazky, ktoré podľa smernice [2004/17] zadávajú verejní obstarávatelia vykonávajúci jednu alebo viac činností uvedených v článkoch 3 až 7 uvedenej smernice a ktoré sú zadávané na účely vykonávania týchto činností, ani na verejné zákazky vylúčené z pôsobnosti uvedenej smernice podľa jej článku 5 ods. 2 a článkov 19, 26 a 30.
Táto smernica sa však aj naďalej vzťahuje na verejné zákazky zadávané verejnými obstarávateľmi, ktorí vykonávajú jednu alebo viac činností uvedených v článku 6 smernice [2004/17], a ktoré sú zadávané na tieto činnosti, pokiaľ príslušný členský štát využije možnosť uvedenú v druhom pododseku jej článku 71, ktorý odkladá jej uplatňovanie.“
8
Článok 26 smernice 2004/18 s názvom „Podmienky plnenia zákaziek“ znie:
„Verejní obstarávatelia môžu stanoviť osobitné podmienky týkajúce sa plnenia zákazky, ak sú tieto podmienky v súlade s právom Spoločenstva a sú uvedené v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v špecifikáciách. Podmienky upravujúce plnenie zákazky sa môžu týkať najmä sociálnych a environmentálnych aspektov.“
Poľské právo
Občiansky zákonník
9
Článok 353 1 ustawa – Kodeks cywilny (Občiansky zákonník) z 23. apríla 1964 (Dz. U. č. 16, položka 93), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Občiansky zákonník“), stanovuje:
„Zmluvné strany môžu svoj právny vzťah upraviť podľa slobodnej vôle, pokiaľ jeho obsah alebo účel neodporuje povahe (charakteru) vzťahu, zákonu alebo zásadám spoločenského spolunažívania.“
10
Článok 581 Občianskeho zákonníka, ktorý sa nachádza v jeho časti venovanej kúpnej zmluve, v odseku 1 stanovuje:
„Ak poskytovateľ záruky pri plnení svojich záväzkov dodal oprávnenému zo záruky namiesto vadnej veci vec bez vád alebo vykonal podstatnú opravu veci, na ktorú sa vzťahuje záruka, začína plynúť záručná lehota opäť od okamihu dodania veci bez vád alebo vrátenia opravenej veci. Ak poskytovateľ záruky vymenil časť veci, uvedené ustanovenie sa primerane vzťahuje na vymenenú časť.“
Zákon o verejnom obstarávaní
11
Podľa článku 29 ods. 1 ustawa Prawo zamówień publicznych (zákon o verejnom obstarávaní) z 29. januára 2004 (Dz. U. z roku 2007, č. 223, položka 1655) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej:
„Predmet zákazky je opísaný jednoznačným a vyčerpávajúcim spôsobom dostatočne presne a zrozumiteľne, berúc do úvahy všetky požiadavky a okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť vypracovanie ponuky.“
12
Článok 36 ods. 1 bod 16 tohto zákona, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, stanovuje:
„Špecifikácie musia obsahovať aspoň:
…
(16)
základné ustanovenia pre zmluvné strany, ktoré budú začlenené do zmluvy o verejnej zákazke, ktorá sa má uzavrieť, všeobecné podmienky zmluvy alebo vzor zmluvy, ak verejný obstarávateľ požaduje, aby s ním dodávateľ uzavrel zmluvu o verejnom obstarávaní za takýchto podmienok.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
13
Dňa 1. augusta 2008 verejný obstarávateľ na základe verejného obstarávania uzavrel s konzorciom podnikov so sídlom v rôznych členských štátoch vedeným spoločnosťou Veolia so sídlom vo Varšave (Poľsko) zmluvu o modernizácii a rozšírení čističky odpadových vôd v Czajke. Táto zmluva upravovala najmä výstavbu stanice na termické využitie odpadových kalov, v ktorej mali byť inštalované dva rekuperátory na nezávislých linkách na spaľovanie odpadu. Dátum ukončenia prác, ktorý bol pôvodne stanovený na 30. októbra 2010, bol následne posunutý na 30. novembra 2012.
14
Uvedená zmluva obsahovala dokument s názvom „Záruka kvality“ (ďalej len „záručný list“), v ktorom sa uvádzalo, že záručná lehota začína plynúť odo dňa vydania osvedčenia o riadnom vykonaní prác a trvať 36 mesiacov, pričom záručná lehota mala uplynúť najneskôr 30. apríla 2015, pokiaľ nebolo možné vykonať záverečné skúšky a prevzatie z dôvodu okolností, ktoré možno pripísať zmluvnému partnerovi.
15
Článok 6.1 záručného listu stanovoval, že „na otázky, ktoré nie sú upravené týmto záručným listom, sa uplatňujú mutatis mutandis príslušné ustanovenia poľského práva, najmä Občianskeho zákonníka“. Nebolo spresnené, či sa tento odkaz na poľské právo vzťahuje aj na ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa záruky v oblasti kúpnych zmlúv.
16
Dňa 21. marca 2013 bolo vydané osvedčenie o riadnom vykonaní prác.
17
Dňa 26. septembra 2014 obstarávateľ oznámil konzorciu podnikov poruchu týkajúcu sa jedného z dvoch rekuperátorov. Tento rekuperátor bol vymenený na základe záručného listu a nové zariadenie bolo uvedené do prevádzky 22. februára 2016.
18
Dňa 3. marca 2015 obstarávateľ oznámil uvedenému konzorciu podnikov druhú poruchu týkajúcu sa druhého rekuperátora. Tento rekuperátor bol tiež vymenený na základe záručného listu a nové zariadenie bolo uvedené do prevádzky 28. apríla 2016.
19
Dňa 27. novembra 2018 uvedený obstarávateľ oznámil danému konzorciu podnikov novú poruchu, ktorá sa tentokrát týkala oboch rekuperátorov. Konzorcium podnikov odmietlo opraviť alebo vymeniť tieto zariadenia z dôvodu, že podľa jeho názoru uplynula záručná lehota.
20
Tento spor viedol k sporu na Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania a ktorý sa týkal najmä zaplatenia zmluvných pokút a náhrady škody konzorciom podnikov.
21
Podľa tohto súdu sa vzťahy medzi zmluvnými stranami analogicky riadia článkom 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka záruky v oblasti kúpnych zmlúv, ktorý stanovuje, že záručná lehota znovu plynie od dodania veci, ktorá je bez vád, alebo od vrátenia opravenej veci, v dôsledku čoho sa 27. novembra 2018 na rekuperátory ešte vzťahovala záruka, ktorej lehota začala nanovo plynúť 22. februára a 28. apríla 2016. Táto otázka je však predmetom diskusie tak v judikatúre poľských súdov, ako aj v doktríne.
22
Uvedený súd tiež uvádza, že konzorcium podnikov spochybňuje uplatnenie článku 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že toto ustanovenie sa týka len kúpnych zmlúv a že nebolo nikdy dohodnuté, že by analogicky upravovalo záruku v rámci predmetnej zmluvy na práce. Podľa tohto konzorcia podnikov by uplatnenie uvedeného ustanovenia bolo v rozpore so zásadami transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a hospodárskej súťaže stanovenými v smernici 2004/18 a v súčasnosti prevzatými do smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES ( Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65 ), keďže by sa voči nemu uplatňovali požiadavky, ktoré jasne nevyplývajú zo súťažných podkladov týkajúcich sa verejného obstarávania alebo z platnej poľskej právnej úpravy, ale len z kontroverzného výkladu Občianskeho zákonníka.
23
Vnútroštátny súd sa v tejto súvislosti pýta na rozsah zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie v judikatúre Súdneho dvora a konkrétnejšie na to, či treba na záruky uplatniteľné v rámci zmluvy na práce, o ktorú ide vo veci samej, uplatniť posúdenia uvedené v rozsudku z 2. júna 2016, Pizzo ( C‑27/15 , EU:C:2016:404 ). Poukazuje najmä na to, že možnosť dotknutých subjektov stanoviť svoje ceny na správnej úrovni je podmienená znalosťou vnútroštátneho práva, a zdôrazňuje, že analogické uplatnenie ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich záruku v oblasti kúpnych zmlúv by mohlo znevýhodniť hospodárske subjekty z iných členských štátov v porovnaní s vnútroštátnymi hospodárskymi subjektmi.
24
Za týchto podmienok Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Majú sa zásady transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a spravodlivej hospodárskej súťaže uvedené v článku 2 smernice [2004/18] (teraz článok 18 ods. 1 smernice [2014/24]) vykladať v tom zmysle, že bránia takému výkladu vnútroštátneho práva, ktorý umožňuje určiť obsah zmluvy o verejnej zákazke uzavretej s konzorciom subjektov z rôznych členských štátov Európskej únie tak, že sa v nej zohľadní povinnosť, ktorá môže mať nepriamy vplyv na stanovenie ceny v ponuke predloženej týmto subjektom, ktorá nie je výslovne stanovená v obsahu [uvedenej] zmluvy ani v súťažných podkladoch a ktorá vyplýva z ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sa priamo nevzťahuje na túto [istú] zmluvu, ale je uplatniteľné analogicky?“
O prejudiciálnej otázke
25
Na úvod treba uviesť, ako to urobila Európska komisia, že vzhľadom na predmet zmluvy na práce, o ktorú ide vo veci samej, týkajúcej sa výstavby stanice na termické využitie odpadových kalov, je možné pochybovať o tom, či spor vo veci samej patrí do pôsobnosti smernice 2004/18, na ktorú odkazuje návrh na začatie prejudiciálneho konania, alebo do pôsobnosti smernice 2004/17.
26
Článok 12 smernice 2004/18 pritom stanovuje, že sa nevzťahuje na „verejné zákazky, ktoré podľa smernice [2004/17] zadávajú verejní obstarávatelia vykonávajúci jednu alebo viac činností uvedených v článkoch 3 až 7 [tejto poslednej uvedenej] smernice a ktoré sú zadávané na účely vykonávania týchto činností“. Článok 4 smernice 2004/17 okrem iného stanovuje, že táto smernica sa uplatňuje na zákazky, ktoré sa týkajú poskytovania alebo prevádzkovania prístupu do stálych sietí určených na poskytovanie služieb verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou pitnej vody.
27
Hoci sa zdá, že vzhľadom na predmet dotknutej zákazky na práce spor vo veci samej patrí do pôsobnosti smernice 2004/17, a nie do pôsobnosti smernice 2004/18, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby sa o tom ubezpečil vzhľadom na všetky charakteristiky zákazky, o ktorú ide vo veci samej, a s prihliadnutím na činnosť vykonávanú obstarávateľom.
28
Za týchto podmienok s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď treba konštatovať, že položená otázka sa týka výkladu článku 10 smernice 2004/17, ktorého znenie je totožné so znením článku 2 smernice 2004/18.
29
Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa zásada rovnosti zaobchádzania a povinnosť transparentnosti, ako sú uvedené v článku 10 smernice 2004/17, majú vykladať v tom zmysle, že bránia analogickému uplatneniu ustanovení vnútroštátneho práva upravujúcich záruku v oblasti kúpnych zmlúv, ktorých obsah nebol výslovne spresnený ani v súťažných podkladoch, ani v tejto zmluve na práce, na základe súdneho výkladu.
30
Na úvod treba pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá patrí medzi všeobecné zásady práva Únie, vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok zo 6. októbra 2021, Conacee, C‑598/19 , EU:C:2021:810 , bod 36 a citovaná judikatúra).
31
Konkrétne v oblasti práva Únie vo veciach verejného obstarávania zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá je základným pravidlom Únie týkajúcim sa postupov verejného obstarávania, najmä znamená, že uchádzači musia mať pri predkladaní svojich ponúk rovnaké príležitosti a jej cieľom je podporiť rozvoj zdravej a účinnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi zúčastnenými na verejnom obstarávaní (rozsudok zo 6. októbra 2021, Conacee, C‑598/19 , EU:C:2021:810 , bod 37 a citovaná judikatúra).
32
Táto zásada teda vyžaduje, aby uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a teda vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetkých uchádzačov (rozsudky z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta, C‑496/99 P , EU:C:2004:236 , bod 110 , a z 2. júna 2016, Pizzo, C‑27/15 , EU:C:2016:404 , bod 36 , ako aj citovaná judikatúra).
33
Podľa ustálenej judikatúry z tejto zásady vyplýva povinnosť transparentnosti, ktorej cieľom je zaručiť neexistenciu rizika uprednostňovania a svojvôle zo strany verejného obstarávateľa. Táto povinnosť vyžaduje, aby všetky podmienky a podrobnosti verejného obstarávania boli v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch jasne, presne a jednoznačne formulované tak, aby po prvé všetci primerane informovaní a bežne obozretní uchádzači mohli posúdiť ich presný význam a mohli ich chápať rovnako, a po druhé, aby bol verejný obstarávateľ schopný skutočne overiť, či ponuky uchádzačov zodpovedajú kritériám, ktorými sa riadi predmetné obstarávanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta, C‑496/99 P , EU:C:2004:236 , bod 111 ; z 2. júna 2016, Pizzo, C‑27/15 , EU:C:2016:404 , bod 36 , a zo 4. apríla 2019, Allianz Vorsorgekasse, C‑699/17 , EU:C:2019:290 , bod 62 , ako aj citovanú judikatúru).
34
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Súdny dvor takisto rozhodol, že zásada transparentnosti a zásada rovnosti zaobchádzania, ktorými sa riadia všetky postupy verejného obstarávania, vyžadujú, aby vecné a procesné podmienky účasti na verejnom obstarávaní boli jasne a vopred definované a zverejnené, a to najmä povinnosti uchádzačov, aby títo mohli presne poznať obmedzenia postupu a aby si boli istí, že rovnaké povinnosti platia pre všetkých konkurentov (rozsudok z 2. júna 2016, Pizzo, C‑27/15 , EU:C:2016:404 , bod 37 a citovaná judikatúra).
35
Článok 10 smernice 2004/17 uvádza tieto požiadavky, pričom výslovne stanovuje, že obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne.
36
Hoci, ako vyplýva zo samotného znenia tohto článku, zásada rovnosti zaobchádzania a povinnosť transparentnosti upravujú postup verejného obstarávania s cieľom zabezpečiť ich potrebný účinok, ako aj dosiahnutie cieľov, ktoré sledujú, túto zásadu a povinnosť musí verejný obstarávateľ dodržiavať aj vo fáze plnenia dotknutej zmluvy.
37
Súdny dvor tak už rozhodol, že verejný obstarávateľ je povinný striktne dodržiavať kritériá, ktoré sám stanovil, a to nielen v rámci zadávacieho konania ako takého, ale všeobecnejšie až do skončenia fázy plnenia predmetnej zákazky. Nie je teda oprávnený zmeniť všeobecnú štruktúru verejného obstarávania tým, že po zadaní zákazky jednostranne zmení jednu zo základných podmienok tohto verejného obstarávania, najmä ustanovenie, ktoré by v prípade, ak by bolo uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, viedlo dotknutých uchádzačov k predloženiu podstatne odlišnej ponuky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta, C‑496/99 P , EU:C:2004:236 , body 115 a 116 ).
38
Ak by totiž verejný obstarávateľ mohol počas fázy plnenia zákazky podľa vlastného uváženia zmeniť samotné podmienky zadania zákazky bez výslovného oprávnenia v tomto zmysle, podmienky upravujúce zadanie tejto zákazky, tak ako boli pôvodne dohodnuté, by boli skreslené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta, C‑496/99 P , EU:C:2004:236 , bod 120 ).
39
Takáto prax by viedla k porušeniu povinnosti transparentnosti a zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, pretože jednotné uplatňovanie podmienok verejného obstarávania a objektivita postupu by už neboli zaručené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta, C‑496/99 P , EU:C:2004:236 , bod 121 ).
40
Pokiaľ ide konkrétne o dĺžku trvania záruky a základné podmienky jej uplatnenia, z bodov 32 až 39 tohto rozsudku vyplýva, že vzhľadom na ich význam pre určenie finančných podmienok ponúk predložených dotknutými uchádzačmi treba konštatovať, že tieto prvky sú súčasťou prvkov, ktoré musia byť jasne definované vopred a zverejnené, aby títo uchádzači mohli presne pochopiť právne a ekonomické podmienky, ktorým podlieha zadanie predmetnej zákazky a spôsob jej vykonania, a uistiť sa, že rovnaké požiadavky platia pre všetkých konkurentov. Platí to najmä v oblasti zákaziek na práce, v ktorých uplatnenie záruky, ako to vyplýva zo skutkových okolností sporu vo veci samej, môže predstavovať významné finančné riziko pre hospodársky subjekt, ktorému bola zákazka zadaná.
41
Primerane informovaný a bežne obozretný uchádzač tak musí byť už vo fáze verejného obstarávania schopný identifikovať skutočnosti, ktoré prípadne môžu predĺžiť záručnú lehotu, ako aj rozsah povinností, ktoré mu môžu vzniknúť v rámci plnenia predmetnej zmluvy.
42
Treba ešte uviesť, že uplatnenie lehoty alebo podstatných podmienok na uplatnenie záruky, ktoré výslovne nevyplývajú z dokumentov týkajúcich sa dotknutého postupu verejného obstarávania alebo z dotknutej zmluvy na práce, ale vyplývajú z ustanovení, ktoré nie sú priamo uplatniteľné na túto zmluvu a ktorých obsah je uplatniteľný len analogicky na základe výkladu vnútroštátneho práva alebo praxe vnútroštátnych orgánov, by osobitne poškodilo uchádzačov so sídlom v inom členskom štáte. Úroveň znalosti týchto uchádzačov o vnútroštátnom práve a jeho výklade, ako aj o praxi vnútroštátnych orgánov totiž nemožno považovať za zhodnú s úrovňou vedomostí vnútroštátnych uchádzačov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júna 2016, Pizzo, C‑27/15 , EU:C:2016:404 , bod 46 ).
43
V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že záručný list obsiahnutý v predmetnej zmluve o prácach, ktorý zaväzuje zmluvných partnerov vo veci samej, výslovne stanovoval záruku na dobu 36 mesiacov, ktorej začiatkom plynutia je dátum vydania potvrdenia o riadnom vykonaní prác, a odkazoval na uplatnenie mutatis mutandis relevantných ustanovení poľského práva, najmä Občianskeho zákonníka, na otázky, ktoré tento záručný list neupravuje.
44
Podľa vnútroštátneho súdu by takáto zmienka mala za následok, že na zmluvu na práce, o ktorú ide vo veci samej, by sa mal uplatniť článok 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka týkajúci sa záruky v oblasti kúpnych zmlúv, podľa ktorého v prípade, že záruka bola uplatnená v pôvodne stanovenej lehote „záručná lehota znovu plynie od dodania veci, ktorá je bez vád, alebo od vrátenia opravenej veci“.
45
Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré treba vyvodiť z týchto skutočností v spore vo veci samej, treba pripomenúť, že hoci v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktoré je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, má výlučne vnútroštátny súd právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav sporu vo veci samej, ako aj vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu prvky výkladu práva Únie, ktoré sa môžu ukázať ako nevyhnutné na vyriešenie sporu vo veci samej, pri súčasnom zohľadnení údajov, ktoré obsahuje rozhodnutie vnútroštátneho súdu, pokiaľ ide o vnútroštátne právo uplatniteľné na uvedený spor a na skutkové okolnosti, ktorými sa tento spor vyznačuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19 , EU:C:2021:1034 , bod 134 , ako aj citovanú judikatúru).
46
Z tohto hľadiska treba uviesť, že podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa článok 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka nachádza v časti tohto zákonníka týkajúcej sa kúpnych zmlúv a že zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva, že by sa jeho pôsobnosť vzťahovala na zmluvy na práce, o aké ide vo veci samej. Podľa tohto návrhu by analogické uplatnenie uvedeného ustanovenia na zmluvy na práce vychádzalo zo súdneho výkladu a bolo by predmetom rozdielov medzi vnútroštátnymi súdmi, ako aj diskusií právnej vedy.
47
Treba pripomenúť, že Súdny dvor spresnil, že smernica 2004/18 v zásade nebráni tomu, aby sa v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch odkazovalo na zákony alebo iné právne predpisy týkajúce sa určitých technických špecifikácií, ak je takýto odkaz v praxi nevyhnutný, pokiaľ je tento odkaz doplnený všetkými doplňujúcimi údajmi, ktoré táto smernica prípadne vyžaduje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. mája 2012, Komisia/Holandsko, C‑368/10 , EU:C:2012:284 , bod 68 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 73 svojich návrhov, rozhodujúca je predvídateľnosť spojená so znalosťou vnútroštátneho práva a so stupňom právnej istoty, ktorú musí toto právo zaručiť hospodárskym subjektom v rámci verejných zákaziek.
48
Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 46 tohto rozsudku sa však nezdá, že by odkaz na vnútroštátne právo, akým je odkaz uvedený v záručnom liste, umožňoval primerane informovanému a bežne obozretnému uchádzačovi dostatočne jasne identifikovať v štádiu verejného obstarávania, že uplatnenie záruky v pôvodnej lehote stanovenej dotknutou zmluvou môže viesť k začatiu plynutia novej záručnej lehoty, ani mu a fortiori neumožňuje identifikovať povinnosti, ktoré mu môžu byť uložené v rámci plnenia tejto zmluvy.
49
Vnútroštátnemu súdu však prináleží, aby sa o tom ubezpečil s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti sporu vo veci samej, a najmä na to, či uplatniteľnosť článku 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zmluvu, o ktorú ide vo veci samej, bola dostatočne jasná a predvídateľná pre konzorcium podnikov vzhľadom na skutočnosť, že sídlo spoločnosti Veolia, ktorá je vedúcou spoločnosťou tohto konzorcia, sa nachádza v Poľsku.
50
Z vyššie uvedeného vyplýva, že na položenú otázku je potrebné odpovedať tak, že zásada rovnosti zaobchádzania a povinnosť transparentnosti, ako sú uvedené v článku 10 smernice 2004/17, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby boli na zmluvu na práce analogicky uplatnené ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce záruku v oblasti kúpnych zmlúv, ktorých obsah nebol výslovne spresnený ani v súťažných podkladoch, ani v tejto zmluve na práce, na základe súdneho výkladu, ak uplatniteľnosť takýchto ustanovení nie je dostatočne jasná a predvídateľná pre primerane informovaného a bežne obozretného uchádzača.
O trovách
51
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Zásada rovnosti zaobchádzania a povinnosť transparentnosti, ako sú uvedené v článku 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia tomu, aby boli na zmluvu na práce analogicky uplatnené ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce záruku v oblasti kúpnych zmlúv, ktorých obsah nebol výslovne spresnený ani v súťažných podkladoch, ani v tejto zmluve na práce, na základe súdneho výkladu, ak uplatniteľnosť takýchto ustanovení nie je dostatočne jasná a predvídateľná pre primerane informovaného a bežne obozretného uchádzača.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: poľština.