← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·12.3.2026

C-84/24

ECLI:EU:C:2026:181

Mení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CJ0084

62024CJ0084

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 12. marca 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Nariadenie (ES) č. 765/2006 – Reštriktívne opatrenia prijaté vzhľadom na situáciu v BieloruskuČlánok 2 ods. 1 – Príloha I – Zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia – Zápis mena akcionára spoločnosti na tento zoznam – Držba 50 % základného imania tejto spoločnosti týmto akcionárom – Zmrazenie finančných prostriedkov spoločnosti, ktorá nie je zapísaná na zozname – Kontrola nad právnickou osobou, ktorá nie je zapísaná na zozname, zo strany osoby alebo subjektu zapísaného na zozname – Kritériá posúdenia – Právo na účinnú súdnu ochranu – Právo na obhajobu“

Vo veci C‑84/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva) z 31. januára 2024 a doručený Súdnemu dvoru 1. februára 2024, ktorý súvisí s konaním:

UAB „EM SYSTEM“

proti

AB SEB bankas,

AS „Citadele banka“ Lietuvos filialas,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory F. Biltgen (spravodajca), podpredseda Súdneho dvora T. von Danwitz, vykonávajúci funkciu sudcu prvej komory, sudcovia I. Ziemele, A. Kumin a S. Gervasoni,

generálna advokátka: T. Ćapeta,

tajomník: L. Carrasco Marco, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. marca 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

UAB „EM SYSTEM“, v zastúpení: G. Blaškevičius a L. Račkauskienė, advokatai,

AB SEB bankas a AS „Citadele banka“ Lietuvos filialas, v zastúpení: E. Racius a V. Vaitkutė Pavan, advokatai,

litovská vláda, v zastúpení: V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė a V. Vasiliauskienė, splnomocnené zástupkyne,

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a R. Kanitz, splnomocnení zástupcovia,

estónska vláda, v zastúpení: M. Kriisa, splnomocnená zástupkyňa,

španielska vláda, v zastúpení: A. Gavela Llopis, splnomocnená zástupkyňa,

lotyšská vláda, v zastúpení: J. Davidoviča a K. Pommere, splnomocnené zástupkyne,

fínska vláda, v zastúpení: M. Pere, splnomocnená zástupkyňa,

Rada Európskej únie, v zastúpení: A. Antoniadis, D. Mykolaitis a S.Van Overmeire, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: M. Carpus‑Carcea, L. Puccio a A. Steiblytė, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní z 3. júla 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 1 a 2 nariadenia Rady (ES) č. 765/2006 z 18. mája 2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku ( Ú. v. ES L 134, 2006, s. 1 ), zmeneného nariadením Rady (ES) č. 1014/2012 zo 6. novembra 2012 ( Ú. v. EÚ L 307, 2012, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie č. 765/2006“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou UAB „EM SYSTEM“ (ďalej len „EM System“) na jednej strane a dvoma bankovými inštitúciami, AB SEB bankas a AS „Citadele banka“ Lietuvos filialas, vo veci rozhodnutia týchto bankových inštitúcií zmraziť aktíva prvej uvedenej spoločnosti na bankových účtoch vedených v jej mene v uvedených bankách.

Právny rámec

Právo Únie

Rozhodnutie 2012/642/SZBP

3

Odôvodnenia 5 a 8 rozhodnutia Rady 2012/642/SZBP z 15. októbra 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku ( Ú. v. EÚ L 285, 2012, s. 1 ) stanovujú:

„(5)

Osobitnú zodpovednosť nesú predstavitelia, ktorí sa priamo zúčastňovali na zabezpečení podvodného charakteru prezidentských volieb a referenda; osoby zodpovedné za organizovanie šírenia falošných informácií prostredníctvom štátom kontrolovaných médií, ako aj za samotné šírenie; osoby zodpovedné za nadmerné a nevyprovokované použitie sily proti neozbrojeným a pokojným demonštrantom; osoby zodpovedné za vykonávanie pokračujúcich a politicky motivovaných administratívnych a trestnoprávnych sankcií voči veľkým skupinám zástupcov občianskej spoločnosti, demokratickej opozície, [mimovládnych organizácií (MVO)] a slobodných médií v Bielorusku a osoby zodpovedné za systematické a koordinované porušovanie medzinárodných noriem o ľudských právach a zákonov Bieloruskej republiky pri výkone spravodlivosti a používanie metód vyznačujúcich sa násilím a zastrašovaním voči právnym zástupcom zadržaných osôb, ako aj voči iným osobám.

(6)

Vzhľadom na závažnosť situácie by sa okrem toho mali prijať opatrenia voči osobám vo vedúcej pozícii v Bielorusku a osobám a subjektom, ktoré majú z podpory Lukašenkovho režimu prospech, a to najmä osobám a subjektom, ktoré režimu poskytujú finančnú alebo materiálnu podporu.

(7)

S cieľom zabezpečiť účinnosť týchto opatrení, mali by sa vzťahovať aj na subjekty vo vlastníctve alebo pod kontrolou fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov zodpovedných za vážne porušenia ľudských práv alebo za represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii, alebo ktorých činnosti iným spôsobom vážne ohrozujú demokraciu alebo právny štát v Bielorusku, ako aj na subjekty vo vlastníctve alebo pod kontrolou osôb a subjektov, ktoré majú z podpory Lukašenkovho režimu prospech.

(8)

Konštatujúc, že pri nedávnych voľbách, ktoré sa uskutočnili 23. septembra 2012, sa podľa rôznych správ, najmä podľa predbežných zistení volebnej pozorovateľskej misie [Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE)/Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR)] v Bielorusku, nedodržali medzinárodné normy, a situácia, pokiaľ ide o demokraciu, ľudské práva a právny štát sa nezlepšila, Rada [Európskej únie] je aj naďalej vážne znepokojená situáciou v Bielorusku.“

4

Článok 4 tohto rozhodnutia stanovuje:

„1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve, držbe alebo pod kontrolou:

a)

osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú zodpovedné za vážne porušenia ľudských práv alebo za represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii, alebo ktorých činnosti iným spôsobom vážne ohrozujú demokraciu alebo právny štát v Bielorusku, alebo všetkých fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov s nimi spojených, ako aj právnických osôb, subjektov alebo orgánov v ich vlastníctve alebo pod ich kontrolou;

b)

fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré majú z podpory Lukašenkovho režimu prospech, ako aj právnických osôb, subjektov alebo orgánov v ich vlastníctve alebo pod ich kontrolou,

ako sa uvádza v prílohe.

2. Žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje sa priamo ani nepriamo nesprístupnia takýmto fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe alebo v ich prospech.“

Nariadenie č. 765/2006

5

Odôvodnenia 2 až 4 nariadenia č. 765/2006 stanovujú:

„(2)

Rada sa preto 10. apríla 2006 rozhodla prijať reštriktívne opatrenia proti prezidentovi Lukašenkovi, bieloruskému vedeniu a predstaviteľom zodpovedným za porušenie medzinárodných volebných noriem a medzinárodných právnych predpisov o ľudských právach, ako aj za zásah proti občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii. Na tieto osoby by sa mal vzťahovať zákaz udeľovania víz a ďalšie možné cielené opatrenia.

(3)

V Spoločnej pozícii [Rady] 2006/362/SZBP [z 18. mája 2006, ktorou sa mení a dopĺňa spoločná pozícia 2006/276/SZBP o reštriktívnych opatreniach proti niektorým predstaviteľom Bieloruska ( Ú. v. EÚ L 134, 2006, s. 45 )] sa ustanovuje, že finančné prostriedky a hospodárske zdroje prezidenta Lukašenka a niektorých predstaviteľov Bieloruska, ktorí boli na tento účel identifikovaní, by sa mali zmraziť.

(4)

Tieto opatrenia patria do rozsahu pôsobnosti zmluvy a preto, najmä na účely zabezpečenia ich jednotného uplatňovania hospodárskymi subjek[tm]i vo všetkých členských štátoch, sú na ich vykonávanie, pokiaľ ide o [Európske s]poločenstvo, potrebné právne predpisy Spoločenstva. Na účely tohto nariadenia, by sa za územie Spoločenstva mali považovať územia členských štátov, na ktorých sa uplatňuje zmluva podľa podmienok stanovených v zmluve.“

6

Článok 1 bod 1 písm. a) tohto nariadenia stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

‚finančné prostriedky‘ sú finančné aktíva a výhody [ekonomické výhody – neoficiálny preklad ] každého druhu, ktoré zahŕňajú, ale neobmedzujú sa iba na:

b)

vklady vo finančných inštitúciách alebo iných subjektoch, zostatky na účtoch, dlhy [pohľadávky – neoficiálny preklad ] a dlhopisy.“

7

Článok 2 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1. Všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom a orgánom uvedeným v prílohe I alebo sú v ich vlastníctve, v držbe alebo pod ich kontrolou, sa zmrazujú.

2. Žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje sa nesmú sprístupniť, priamo ani nepriamo, fyzickým ani právnickým osobám, subjektom a orgánom uvedeným v prílohe I, a to ani v ich prospech.

3. Vedomá a úmyselná účasť na činnostiach, ktorých predmetom alebo dôsledkom je priame alebo nepriame obchádzanie opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2, sa zakazuje.

4. Príloha I [obsahuje] zoznam fyzických alebo právnických osôb, subjektov a orgánov, ktoré Rada v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) rozhodnutia Rady [2012/642] určila za zodpovedné za vážne porušenie ľudských práv alebo represiu voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii alebo ktorých činnosť iným spôsobom vážne oslabila demokraciu alebo právny štát v Bielorusku, alebo akýchkoľvek fyzických alebo právnických osôb, subjektov a orgánov s nimi spojených, ako aj právnických osôb, subjektov alebo orgánov v ich vlastníctve alebo pod ich kontrolou.

5. Príloha I takisto obsahuje aj zoznam fyzických alebo právnických osôb, subjektov a orgánov, ktoré Rada v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia [2012/642] určila za tie, ktoré majú výhody z Lukašenkovho režimu alebo ho podporujú, ako aj právnických osôb, subjektov a orgánov v ich vlastníctve alebo pod ich kontrolou.“

8

Podľa článku 3 toho istého nariadenia:

„1. Odchylne od článku 2 môžu príslušné orgány členských štátov uvedené na webových stránkach v prílohe II povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov alebo sprístupnenie určitých finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov za podmienok, ktoré považujú za vhodné, po tom, ako určia, že dané finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sú:

a)

potrebné na uspokojenie základných potrieb osôb uvedených v prílohe I a ich nezaopatrených rodinných príslušníkov vrátane platieb za potraviny, nájomné alebo hypotéku, lieky a lekárske ošetrenie, daní, platieb poistného a poplatkov za verejné služby;

b)

určené výlučne na úhradu primeraných honorárov a úhradu výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s poskytnutím právnych služieb; alebo

c)

určené výlučne na zaplatenie poplatkov alebo úhradu nákladov na služby spojené s bežným vedením alebo správou zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov.

2. Odchylne od článku 2 môžu príslušné orgány členských štátov uvedené na webových stránkach v prílohe II povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov alebo sprístupnenie určitých finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov za podmienok, ktoré považujú za vhodné, po tom, ako určia, že dané finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sú potrebné na úhradu mimoriadnych výdavkov, za predpokladu, že dotknutý členský štát všetkým ostatným členským štátom a [Európskej k]omisii najmenej dva týždne pred vydaním povolenia oznámil dôvody, na základe ktorých sa domnieva, že by toto konkrétne povolenie malo byť vydané.

3. Členské štáty informujú ostatné členské štáty a Komisiu o každom povolení udelenom podľa odseku 1 alebo 2.“

9

Článok 4a nariadenia č. 765/2006 stanovuje:

„Odchylne od článku 2 ods. 1, ak platba, ktorú uskutočnili fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány uvedené v prílohe I, je splatná na základe zmluvy alebo dohody, ktoré dotknuté fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány uzavreli, alebo na základe záväzku, ktorý dotknutým fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom vznikol pred dátumom, kedy tieto osoby, subjekty alebo orgány boli uvedené na zoznam, príslušné orgány členských štátov uvedené na webových stránkach v prílohe II môžu za podmienok, ktoré uznajú za vhodné, povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ak:

i)

príslušný orgán dospel k záveru, že platba nie je priamo ani nepriamo určená v prospech osôb, subjektov alebo orgánov uvedených v prílohe I, a

ii)

dotknutý členský štát oznámil najneskôr dva týždne pred udelením uvedeného povolenia ostatným členským štátom a Komisii tento záver a svoje rozhodnutie udeliť povolenie.“

10

Článok 4b tohto nariadenia stanovuje:

„Odchylne od článku 2 môžu príslušné orgány členských štátov uvedené na internetových stránkach, ktorých zoznam je v prílohe II, povoliť za podmienok, ktoré uznajú za vhodné, uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov alebo sprístupnenie určitých finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ak dospeli k záveru, že tieto finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sú potrebné na oficiálne účely diplomatických misií alebo konzulárnych úradov alebo medzinárodných organizácií, ktoré požívajú imunity v súlade s medzinárodným právom.“

11

Článok 5 ods. 1 uvedeného nariadenia znie:

„Bez toho, aby boli dotknuté uplatniteľné predpisy týkajúce sa podávania správ, dôvernosti a služobného tajomstva, fyzické a právnické osoby, subjekty a orgány:

a)

bezodkladne poskytujú príslušným orgánom uvedeným na internetových stránkach, ktoré sú uvedené v prílohe II, v tých štátoch, v ktorých majú bydlisko alebo sídlo, všetky informácie, ktoré by uľahčili dodržiavanie tohto nariadenia, ako sú napríklad účty a sumy zmrazené v súlade s článkom 2, a oznamujú takéto informácie priamo alebo prostredníctvom týchto príslušných orgánov Komisii a

b)

spolupracujú s príslušnými orgánmi uvedenými na internetových stránkach v prílohe II pri každom overovaní týchto informácií.“

12

Článok 7 tohto istého nariadenia stanovuje:

„Komisia a členské štáty sa bezodkladne vzájomne informujú o opatreniach prijatých podľa tohto nariadenia a vymieňajú si všetky ďalšie dôležité informácie, ktoré majú k dispozícii v súvislosti s týmto nariadením, predovšetkým informácie týkajúce sa problémov s porušovaním a presadzovaním a informácie o rozhodnutiach vynesených vnútroštátnymi súdmi.“

13

Článok 8a nariadenia č. 765/2006 stanovuje:

„1. Ak Rada rozhodne, že sa na fyzickú alebo právnickú osobu, subjekt alebo orgán vzťahujú opatrenia uvedené v článku 2 ods. 1, príslušným spôsobom zmení a doplní prílohu I.

2. Rada oznámi svoje rozhodnutie vrátane dôvodov zaradenia do zoznamu dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu uvedeným v odseku 1, a to buď priamo, v prípade, že je ich adresa známa, alebo prostredníctvom uverejnenia oznámenia, a poskytne tak dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu možnosť vyjadriť pripomienky.

3. V prípade, že sa predložia pripomienky alebo zásadné nové dôkazy, Rada svoje rozhodnutie preskúma a dotknutú fyzickú alebo právnickú osobu, subjekt alebo orgán príslušným spôsobom informuje.

4. Zozna[m] v prílohe I sa v pravidelných intervaloch preskúm[a], a to najmenej každých 12 mesiacov.“

Nariadenie (ES) č. 2580/2001

14

Nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu ( Ú. v. ES L 344, 2001, s. 70 ; Mim. vyd. 18/001, s. 207) definuje v článku 1 bode 5 pojem „vlastnenie [držanie – neoficiálny preklad ] právnickej osoby, skupiny alebo subjektu“ tak, že znamená „vlastniť 50 % a viac vlastníckych práv právnickej osoby, skupiny alebo subjektu alebo mať v nich majoritnú kapitálovú účasť“.

15

Článok 1 bod 6 tohto nariadenia definuje pojem „kontrola právnickej osoby, skupiny alebo subjektu“ tak, že ide o jednu z týchto situácií:

„a)

mať právo menovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu takejto právnickej osoby, skupiny alebo subjektu;

b)

vymenovať iba na základe výkonu svojho hlasovacieho práva väčšinu členov správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov právnickej osoby, skupiny alebo subjektu, ktorí zastávali funkciu v súčasnom a počas predchádzajúceho finančného roka;

c)

samostatne riadiť, podľa dohody s ostatnými akcionármi alebo členmi právnickej osoby, skupiny alebo subjektu, väčšinu hlasovacích práv tejto právnickej osoby, skupiny alebo subjektu;

d)

mať právo uplatňovať dominantný vplyv na právnickú osobu, skupinu alebo subjekt podľa dohody uzavretej s touto právnickou osobou, skupinou alebo subjektom alebo podľa ustanovenia v jej zakladacej listine alebo stanovách obchodnej spoločnosti, kde právo, ktorým sa riadi táto právnická osoba, skupina alebo subjekt, povoľuje, aby sa podriadila takejto dohode alebo ustanoveniu;

e)

mať právomoc uplatňovať právo na vykonávanie dominantného vplyvu uvedeného v bode d) bez toho, aby bola daná osoba držiteľom takéhoto práva;

f)

mať právo používať všetky alebo časť aktív právnickej osoby, skupiny alebo subjektu;

g)

riadenie podniku právnickej osoby, skupiny alebo subjektu na zjednotenom základe pri zverejňovaní konsolidovaných účtov;

h)

zdieľať spoločne a nerozdielne finančné záväzky právnickej osoby, skupiny alebo subjektu alebo ručiť za ne“.

Usmernenia Rady z roku 2018

16

Usmernenia o vykonávaní a vyhodnocovaní reštriktívnych opatrení (sankcií) v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, ktoré prijala Rada 4. mája 2018 (ďalej len „usmernenia z roku 2018“) v bode 55a stanovujú:

„Kritériom, ktoré sa má zohľadniť pri posúdení toho, či právnická osoba alebo subjekt sú vlastnené inou osobou alebo subjektom, je vlastníctvo viac ako 50 % vlastníckych práv subjektu alebo majoritná kapitálová účasť v ňom. Ak je toto kritérium splnené, právnická osoba alebo subjekt sa považujú za vlastnené inou osobou alebo subjektom.“

17

Poznámka pod čiarou nachádzajúca sa v uvedenom bode 55a spresňuje, že kritérium, ktorého sa týka, je definované v nariadení č. 2580/2001.

18

Podľa bodu 55b usmernení z roku 2018:

„Medzi kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri posúdení toho, či právnická osoba alebo subjekt sú kontrolované inou osobou alebo subjektom, a to samostatne alebo na základe dohody s iným akcionárom alebo inou treťou stranou, by mohli okrem iného patriť…:

a)

mať právo alebo vykonávať právomoc menovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu takejto právnickej osoby alebo subjektu;

b)

vymenovať iba na základe výkonu svojho hlasovacieho práva väčšinu členov správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo subjektu, ktorí zastávali funkciu v súčasnom finančnom roku a počas predchádzajúceho finančného roka;

c)

riadiť, a to samostatne alebo podľa dohody s ostatnými akcionármi alebo členmi právnickej osoby alebo subjektu, väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov tejto právnickej osoby alebo subjektu;

d)

mať právo uplatňovať dominantný vplyv na právnickú osobu alebo subjekt podľa dohody uzavretej s touto právnickou osobou alebo subjektom alebo podľa ustanovenia v jej zakladacej listine alebo stanovách obchodnej spoločnosti, ak právo, ktorým sa riadi táto právnická osoba alebo subjekt, povoľuje, aby sa podriadila takejto dohode alebo ustanoveniu;

e)

mať právomoc uplatňovať právo na uplatňovanie dominantného vplyvu uvedeného v bode d) bez toho, aby bola daná osoba držiteľom takéhoto práva…;

f)

mať právo používať všetky aktíva alebo časť aktív právnickej osoby alebo subjektu;

g)

riadiť podnik právnickej osoby alebo subjektu na zjednotenom základe pri zverejňovaní konsolidovaných účtov;

h)

zdieľať spoločne a nerozdielne finančné záväzky právnickej osoby alebo subjektu alebo ručiť za ne.

Ak je ktorékoľvek z týchto kritérií splnené, právnická osoba alebo subjekt sa považujú za kontrolované inou osobou alebo subjektom, pokiaľ sa v jednotlivých prípadoch nepodarí preukázať opak.“

19

Poznámka pod čiarou nachádzajúca sa v uvedenom bode 55b spresňuje, že kritérium, ktorého sa týka, je definované v nariadení č. 2580/2001.

Dokument o najlepších postupoch z roku 2018

20

Dokument Rady z 24. júna 2015, nazvaný „Najlepšie postupy [Európskej únie] na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení“, v znení zmenenom 4. mája 2018 (ďalej len „dokument o najlepších postupoch z roku 2018“), v bode 34 stanovuje:

„Zmrazenie sa vzťahuje na všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria označeným osobám alebo subjektom, alebo sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou. Držba alebo kontrola by sa mala vykladať ako všetky situácie, v ktorých môže označená osoba alebo subjekt bez toho, aby mala vlastnícke právo, zákonne disponovať finančnými prostriedkami alebo hospodárskymi zdrojmi, ktoré nevlastní, alebo ich prevádzať, a to bez toho, aby na to potrebovala súhlas zákonného vlastníka. Označená osoba sa považuje za osobu, ktorá má v držbe alebo pod kontrolou finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje, okrem iného ak:

a)

má bankovky alebo dlžobné úpisy vydané na doručiteľa;

b)

má vo svojich priestoroch hnuteľný majetok, ktorý vlastní spoločne s neoznačenou osobou alebo subjektom;

c)

dostala plnú moc alebo podobné oprávnenie zastupovať vlastníka, čo jej umožňuje nariadiť prevod finančných prostriedkov, ktoré nevlastní (napríklad na účely správy konkrétneho bankového účtu), alebo

d)

je rodičom alebo poručníkom, ktorý spravuje bankový účet neplnoletej osoby v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Pojmy vlastníctva a kontroly v súvislosti so zákazom sprístupnenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov sú rozvinuté v oddiele B časti VIII.“

21

V bode 35 dokumentu o najlepších postupoch z roku 2018 sa uvádza:

„Zmrazením by v zásade nemali byť dotknuté finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje, ktoré nepatria označeným osobám alebo subjektom alebo nie sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou. Nevzťahuje sa to [Zmrazenie sa nevzťahuje – neoficiálny preklad ] napríklad na finančné prostriedky a hospodárske zdroje neoznačeného zamestnanca označenej osoby, pokiaľ nie sú pod kontrolou alebo vo vlastníctve tejto osoby. V rovnakom duchu sa to nevzťahuje na finančné prostriedky a hospodárske zdroje neoznačeného subjektu, ktorý má iný právny štatút ako označená osoba [právnu subjektivitu odlišnú od označenej osoby – neoficiálny preklad ], pokiaľ nie sú pod kontrolou označenej osoby alebo subjektu alebo v jej držbe. Napriek tomu sa to však plne vzťahuje na finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje v spoluvlastníctve označenej a neoznačenej osoby alebo subjektu.“

22

V bode 62 dokumentu o najlepších postupoch z roku 2018 sa uvádza:

„Kritériom, ktoré sa má zohľadniť pri posúdení toho, či právnická osoba alebo subjekt sú vlastnené inou osobou alebo subjektom, je vlastníctvo viac ako 50 % vlastníckych práv subjektu alebo majoritná kapitálová účasť v ňom… Ak je toto kritérium splnené, právnická osoba alebo subjekt sa považujú za vlastnené inou osobou alebo subjektom.“

23

Poznámka pod čiarou uvedená v uvedenom bode 62 spresňuje, že toto kritérium je v súlade s definíciou stanovenou v nariadení č. 2580/2001.

24

V bode 63 dokumentu o najlepších postupoch z roku 2018 sa uvádza:

„Medzi kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri posúdení toho, či právnická osoba alebo subjekt sú kontrolované inou osobou alebo subjektom, a to samostatne alebo na základe dohody s iným akcionárom alebo inou treťou stranou, by mohli okrem iného patriť:

a)

mať právo alebo vykonávať právomoc menovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu takejto právnickej osoby alebo subjektu;

b)

vymenovať iba na základe výkonu svojho hlasovacieho práva väčšinu členov správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo subjektu, ktorí zastávali funkciu v súčasnom finančnom roku a počas predchádzajúceho finančného roka;

c)

riadiť, a to samostatne alebo podľa dohody s ostatnými akcionármi alebo členmi právnickej osoby alebo subjektu, väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov tejto právnickej osoby alebo subjektu;

d)

mať právo uplatňovať dominantný vplyv na právnickú osobu alebo subjekt podľa dohody uzavretej s touto právnickou osobou alebo subjektom alebo podľa ustanovenia v jej zakladacej listine alebo stanovách obchodnej spoločnosti, ak právo, ktorým sa riadi táto právnická osoba alebo subjekt, povoľuje, aby sa podriadila takejto dohode alebo ustanoveniu,

e)

mať právomoc uplatňovať právo na uplatňovanie dominantného vplyvu uvedeného v bode d) bez toho, aby bola daná osoba držiteľom takéhoto práva…;

f)

mať právo používať všetky aktíva alebo časť aktív právnickej osoby alebo subjektu,

g)

riadiť podnik právnickej osoby alebo subjektu na zjednotenom základe pri zverejňovaní konsolidovaných účtov;

h)

zdieľať spoločne a nerozdielne finančné záväzky právnickej osoby alebo subjektu alebo ručiť za ne.“

25

V bode 64 dokumentu o najlepších postupoch z roku 2018 sa uvádza:

„Ak je ktorékoľvek z týchto kritérií splnené, právnická osoba alebo subjekt sa považujú za kontrolované inou osobou alebo subjektom, pokiaľ sa v jednotlivých prípadoch nepodarí preukázať opak.“

26

V bode 65 dokumentu o najlepších postupoch z roku 2018 sa uvádza:

„Splnenie uvedených kritérií vlastníctva alebo kontroly sa môže prípad od prípadu vyvrátiť.“

Litovské právo

Zákon z 22. apríla 2004

27

Podľa § 11 ods. 1 Lietuvos Respublikos ekonominių ir kitųtarptautinių sankcijų įgyvendinimo įstatymas (zákon Litovskej republiky o vykonávaní medzinárodných hospodárskych a iných sankcií) z 22. apríla 2004 (ďalej len „zákon z 22. apríla 2004“), v znení účinnom k 18. decembru 2020, teda ku dňu, keď boli predmetné finančné prostriedky zmrazené vo veci samej, litovský minister zahraničných vecí koordinoval vykonávanie medzinárodných sankcií v Litovskej republike a poskytoval fyzickým a právnickým osobám informácie o otázkach týkajúcich sa tohto vykonávania.

28

Ustanovenie § 12 ods. 1 bod 2 zákona z 22. apríla 2004 stanovovalo, že útvar vyšetrovania finančnej trestnej činnosti Ministerstva vnútra Litovskej republiky (ďalej len „FNTT“), colné oddelenie pri Ministerstve financií Litovskej republiky a Národná banka Litvy sú – každý z týchto orgánov v rozsahu svojej právomoci – zodpovedné za dohľad nad vykonávaním finančných sankcií.

29

Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona z 22. apríla 2004 stanovoval, že na to, aby dotknuté osoby mohli využiť výnimku, sa musia obrátiť na orgán alebo finančnú inštitúciu uvedenú v § 12 tohto zákona a tento orgán alebo finančná inštitúcia môže túto výnimku uplatniť až po získaní súhlasu Ministerstva zahraničných vecí Litvy.

30

Podľa ustanovení zákona z 22. apríla 2004, v znení účinnom v čase preskúmavania veci samej predkladajúcim vnútroštátnym súdom, konkrétne podľa § 10 ods. 1 tohto zákona, bolo vykonávanie medzinárodných sankcií koordinované komisiou, ktorú zriadila vláda.

31

Ustanovenie § 11 ods. 3 bod 1 zákona z 22. apríla 2004 v znení zmien stanovovalo, že FNTT, Ministerstvo financií Litovskej republiky, colné oddelenie pri Ministerstve financií Litovskej republiky a ďalšie inštitúcie – každý z týchto orgánov v rozsahu svojej právomoci –, sú orgánmi príslušnými na zabezpečenie vykonávania reštriktívnych opatrení týkajúcich sa nakladania s finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi, platieb a iných finančných operácií.

Uznesenie

vlády Litovskej republiky č. 535

32

Lietuvos Respublikos Vyriausybės nutarimu nr. 535 (uznesenie vlády Litovskej republiky č. 535) z 25. mája 2022, v znení zmien z 22. mája 2024, opisuje postup vykonávania medzinárodných sankcií.

33

Bod 13 tohto uznesenia stanovuje, že FNTT pri výkone svojich funkcií príslušného orgánu podľa článku 11 ods. 3 zákona z 22. apríla 2014 koordinuje, monitoruje a zabezpečuje vykonávanie finančných sankcií v Litovskej republike.

34

Konkrétne, ak FNTT z vlastného podnetu alebo na základe informácií poskytnutých príslušnými orgánmi iných štátov, finančných inštitúcií Litovskej republiky alebo iných subjektov v súlade s kritériami stanovenými v nástrojoch, ktorými sa riadia medzinárodné sankcie, zistí, že právnickú osobu alebo inú organizáciu, ktorá nemá právnu subjektivitu, má vo vlastníctve alebo pod kontrolou subjekt, na ktorý boli uvalené sankcie, FNTT prijme uznesenie na účely uloženia finančných sankcií aj tejto právnickej osobe alebo inej organizácii, ktorú tento subjekt má vo vlastníctve alebo pod kontrolou a ktorá nemá právnu subjektivitu.

35

Zoznam právnických osôb alebo iných organizácií bez právnej subjektivity, ktoré má vo vlastníctve alebo pod kontrolou subjekt, na ktorý boli uvalené sankcie, a pre ktoré nebol vymenovaný dočasný správca, zostavený alebo aktualizovaný na základe vydaných uznesení, sa sprístupní verejnosti na webovom sídle FNTT v lehote dvoch pracovných dní od vydania príslušných uznesení a sprístupní sa správcom registrov a informačných systémov štátu.

36

Okrem toho FNTT prijíma rozhodnutia o uplatňovaní výnimiek alebo oslobodenia vo vzťahu k reštriktívnym opatreniam a povinnostiam stanoveným podľa právnych predpisov o medzinárodných sankciách.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

37

EM System je majiteľkou viacerých bankových účtov v bankovej inštitúcii AB SEB bankas a v litovskej pobočke bankovej inštitúcie Citadele banka.

38

Dňa 18. decembra 2020 obe bankové inštitúcie, ktoré sú žalovanými vo veci samej, zmrazili aktíva vedené na týchto bankových účtoch z dôvodu, že 17. decembra 2020 bola spoločnosť A.V. S. (ďalej len „akcionár zapísaný na zozname“), ktorá drží 50 % základného imania spoločnosti EM System, zapísaná na zoznam uvedený v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006, zmenenej vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2020/2129 zo 17. decembra 2020, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku ( Ú. v. EÚ L 426 I, 2020, s. 1 ) (ďalej len „zmenená príloha I“).

39

EM System podala 30. novembra 2021 na Vilniaus miesto apylinkės teismas (Okresný súd mesta Vilnius, Litva) žalobu, ktorou sa domáhala, aby sa žalovaným vo veci samej uložila povinnosť splniť si svoje zmluvné záväzky, a teda zrušiť zmrazenie aktív na týchto bankových účtoch.

40

Rozsudkom z 25. januára 2023 tento prvostupňový súd zamietol túto žalobu z toho dôvodu, že podľa bodu 63 dokumentu Rady z 24. júna 2015 s názvom „Najlepšie postupy [Európskej únie] na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení“, v znení z 27. júna 2022, a podľa bodu 55b usmernení Rady z roku 2018 je jedným z kritérií, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní toho, či sú právnická osoba alebo subjekt kontrolované inou osobou alebo subjektom, či už samostatne, alebo na základe dohody s iným akcionárom alebo inou treťou stranou, právo alebo vykonávanie právomoci menovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu takejto právnickej osoby alebo subjektu. V prejednávanej veci pritom prvostupňový súd vzhľadom na to, že podľa stanov spoločnosti EM System každý z jej akcionárov – ktorými sú akcionár zapísaný na zozname a I.S. –, drží 50 % jej akcií, a jej vedenie teda nemožno vymenovať bez rozhodnutia jedného alebo druhého z jej akcionárov, dospel k záveru, že finančné prostriedky spoločnosti EM System boli pod kontrolou osoby zapísanej na zozname uvedenom v zmenenej prílohe I, a jej finančné prostriedky teda majú byť zmrazené podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006.

41

EM System proti tomuto rozsudku podala odvolanie na Vilniaus apygardos teismas (Krajský súd Vilnius, Litva), ktorý 23. mája 2023 zamietol toto odvolanie. Tento súd dospel k záveru, že prvostupňový súd správne rozhodol, že okolnosť, že akcionár zapísaný na zozname drží 50 % základného imania spoločnosti EM System, umožňuje konštatovať, že je jej vlastníkom, a teda že finančné prostriedky tejto spoločnosti boli pod kontrolou osoby zapísanej na zozname uvedenom v zmenenej prílohe I.

42

EM System podala proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok na Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento súd na úvod spresňuje, že uznesením riaditeľa FNTT zo 14. októbra 2022 bola EM System zapísaná na zoznam subjektov s väzbami na osoby, na ktoré sa vzťahujú sankcie, a že táto spoločnosť podala na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva) žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia tohto uznesenia, pričom konanie o tejto žalobe stále prebieha.

43

Predkladajúci vnútroštátny súd zastáva názor, že na určenie, či finančné prostriedky právnickej osoby alebo subjektu majú byť zmrazené podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006, treba overiť, či je táto právnická osoba alebo tento subjekt vo vlastníctve alebo pod kontrolou osoby alebo subjektu, na ktorú alebo ktorý sa vzťahujú sankcie.

44

V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že 18. decembra 2020, keď žalované vo veci samej zmrazili bankové účty spoločnosti EM System, nariadenie č. 765/2006 nedefinovalo kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri určovaní, či je právnická osoba alebo subjekt vo vlastníctve alebo pod kontrolou inej osoby alebo subjektu. Tento súd spresňuje, že na jednej strane usmernenia Rady z roku 2018, ktoré boli uplatniteľné v čase skutkových okolností prejednávanej veci, v bode 55a stanovovali, že „vlastníctvo viac ako 50 % vlastníckych práv subjektu alebo majoritná kapitálová účasť v ňom“ predstavuje kritérium, ktoré treba zohľadniť pri určovaní, či právnická osoba alebo subjekt sú vo vlastníctve inej osoby alebo subjektu. Na druhej strane poznámka pod čiarou uvedená v uvedenom bode 55a odkazovala na nariadenie č. 2580/2001. Toto nariadenie pritom vymedzuje „[držanie] právnickej osoby, skupiny alebo subjektu“ tak, že to znamená „vlastniť 50 % a viac vlastníckych práv právnickej osoby, skupiny alebo subjektu alebo mať v nich majoritnú kapitálovú účasť“. V tejto súvislosti je toto kritérium uvedené v podobnom znení v dokumente Rady z 24. júna 2015 s názvom „Najlepšie postupy [Európskej únie] na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení“, v znení z 27. júna 2022.

45

Za týchto podmienok uvedený súd uvádza, že má ťažkosti s identifikáciou kritérií umožňujúcich dospieť k záveru, že právnickú osobu, akou je EM System, drží alebo má pod kontrolou osoba alebo subjekt zapísaný na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu. Konkrétne sa pýta, či skutočnosť, že osoba zapísaná na zozname uvedenom v prílohe I uvedeného nariadenia drží 50 % základného imania spoločnosti, sa má považovať za skutočnosť zakladajúcu právnu domnienku, že táto osoba drží alebo má pod kontrolou túto spoločnosť, a ak áno, či treba predpokladať, že finančné prostriedky uvedenej spoločnosti patria uvedenej osobe, sú v jej vlastníctve alebo pod jej kontrolou.

46

Predkladajúci vnútroštátny súd sa ďalej pýta, či táto domnienka môže byť vyvrátená vo veci, o akú ide vo veci samej, v ktorej sa dotknutá spoločnosť domáha toho, aby vnútroštátny súd uložil bankovým inštitúciám povinnosť plniť si svoje zmluvné záväzky, a teda zrušil zmrazenie jej finančných prostriedkov z toho dôvodu, že nie sú používané osobou zapísanou na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006, ani v jej prospech.

47

Za týchto okolností Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 2 ods. 1 a 2 [nariadenia č. 765/2006] vykladať v tom zmysle, že ak sa zistí, že osoba zapísaná na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu drží presne 50 % základného imania spoločnosti, predpokladá sa, že finančné prostriedky tejto spoločnosti sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou subjektu uvedeného v prílohe I k nariadeniu?

2.

Ak sa v konaní pred vnútroštátnym súdom, o aké ide vo veci samej, spoločnosť, ktorej finančné prostriedky boli zmrazené z dôvodu, že presne 50 % jej základného imania drží osoba uvedená v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006, domáha toho, aby súd nariadil bankám ako žalovaným povinnosť plniť zmluvy o vedení bankového účtu tým, že umožnia tejto spoločnosti prístup k finančným prostriedkom na jej bankových účtoch bez obmedzení, môže táto spoločnosť napadnúť rozhodnutie banky o zmrazení jej finančných prostriedkov na základe tvrdenia, že finančné prostriedky tejto spoločnosti nie sú používané osobou zapísanou na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu ani v jej prospech?

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, aké kritériá sa majú uplatniť na posúdenie v rámci takéhoto konania pred vnútroštátnym súdom s cieľom určiť, či sa finančné prostriedky nepoužívajú osobou zapísanou na zoznam uvedený v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006 alebo v jej prospech? Môžu sa také okolnosti, ako 1. oddelenie majetku spoločnosti od majetku jej akcionárov, 2. skutočnosť, že v mene spoločnosti koná riaditeľ spoločnosti (ktorý nie je osobou zapísanou na zoznam uvedený v prílohe I k nariadeniu), a 3. skutočnosť, že prístup k bankovým účtom spoločnosti sa poskytuje len riaditeľovi spoločnosti, považovať za okolnosti, ktoré vyvracajú domnienku, že finančné prostriedky spoločnosti sa používajú v prospech osoby zapísanej na zozname uvedenom v prílohe I k uvedenému nariadeniu, ktorej podiel na základnom imaní spoločnosti je presne 50 %?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

48

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 1 a 2 nariadenia č. 765/2006 vykladať v tom zmysle, že aktíva uložené na bankových účtoch spoločnosti, ktorá nie je zapísaná na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu, ale ktorej 50 % základného imania drží osoba zapísaná na tomto zozname, sa majú považovať za finančné prostriedky vo vlastníctve, držbe alebo pod kontrolou tejto osoby, a preto sa majú zmraziť v zmysle tohto ustanovenia.

49

Na úvod treba uviesť, že vzhľadom na to, že v prejednávanej veci žalované vo veci samej zmrazili aktíva spoločnosti EM System na základe článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 z toho dôvodu, že táto spoločnosť bola pod kontrolou akcionára zapísaného na zozname, na účely vyriešenia sporu vo veci samej je relevantný len výklad tohto ustanovenia.

50

Podľa článku 1 bodu 1 písm. b) nariadenia č. 765/2006 je pojem „finančné prostriedky“ na účely tohto nariadenia definovaný ako finančné aktíva a ekonomické výhody každého druhu, a to okrem iného – avšak nie výlučne – „vklady vo finančných inštitúciách alebo iných subjektoch, zostatky na účte, pohľadávky a dlhopisy“.

51

Z uvedeného vyplýva, že aktíva uložené na bankových účtoch spoločnosti môžu predstavovať „finančné prostriedky“ v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006.

O zmrazení finančných prostriedkov spoločnosti nezapísanej na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006

52

Na účely poskytnutia užitočnej odpovede predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu treba v prvom rade odpovedať na otázku, či podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 môžu byť zmrazené finančné prostriedky spoločnosti, ktorá nie je zapísaná na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu.

53

Podľa ustálenej judikatúry je na účely výkladu určitého ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudky zo 6. októbra 1982, Cilfit a i., 283/81 , EU:C:1982:335 , bod 20 , ako aj zo 4. septembra 2025, Kwizda Pharma II, C‑451/24 , EU:C:2025:663 , bod 55 a citovanú judikatúru).

54

Zo znenia článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 vyplýva, že „všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom a orgánom uvedeným v prílohe I alebo sú v ich vlastníctve, v držbe alebo pod ich kontrolou, sa zmrazujú“.

55

Zo znenia článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 nevyplýva, že vlastníctvo, držba alebo kontrola finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov musia byť nevyhnutne priame, aby sa vylúčili situácie, v ktorých sa toto vlastníctvo, držba alebo kontrola vykonáva nepriamo, najmä prostredníctvom právnickej osoby, subjektu alebo orgánu, alebo reťazca právnických osôb, subjektov alebo orgánov, a že tieto právnické osoby, subjekty alebo orgány musia byť nevyhnutne zapísané na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu.

56

Zo znenia tohto ustanovenia možno naopak vyvodiť, že sa vzťahuje na rôzne právne vzťahy medzi osobou, subjektom alebo orgánom zapísaným na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu a predmetnými finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi, od najúplnejšieho právneho vzťahu, ktorým je vlastníctvo, až po situácie, v ktorých osoba, subjekt alebo orgán môže vykonávať faktickú moc nad uvedenými finančnými prostriedkami a zdrojmi, či už priamo, alebo nepriamo.

57

Z doslovného výkladu článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 teda vyplýva, že zmrazenie finančných prostriedkov podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje aj na finančné prostriedky a hospodárske zdroje spoločnosti nezapísanej na uvedený zoznam, pokiaľ tieto finančné prostriedky a hospodárske zdroje má vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou osoba, subjekt alebo orgán zapísaný na tomto istom zozname.

58

Pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006, treba uviesť, že článok 2 ods. 5 tohto nariadenia stanovuje, že príloha I k uvedenému nariadeniu „takisto obsahuje aj zoznam fyzických alebo právnických osôb, subjektov a orgánov, ktoré Rada v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia [2012/642] určila za tie, ktoré majú výhody z Lukašenkovho režimu alebo ho podporujú, ako aj právnických osôb, subjektov a orgánov v ich vlastníctve alebo pod ich kontrolou“.

59

Vzhľadom na to, že cieľom opatrení Rady prijatých na základe článku 215 ZFEÚ bolo transponovať do práva Únie a vykonávať rozhodnutie 2012/642, nariadenie č. 765/2006 treba v prípade potreby vykladať s prihliadnutím na ustanovenia tohto rozhodnutia.

60

Článok 4 ods. 1 písm. b) uvedeného rozhodnutia pritom stanovuje, že sa „zmrazujú… všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve, držbe alebo pod kontrolou“„fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré majú z podpory Lukašenkovho režimu prospech, ako aj právnických osôb, subjektov alebo orgánov v ich vlastníctve alebo pod ich kontrolou, ako sa uvádza v prílohe“ k tomuto istému rozhodnutiu.

61

Treba konštatovať, že tieto ustanovenia zakladajú priamu súvislosť medzi zmrazením finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov na základe rozhodnutia 2012/642 a nariadenia č. 765/2006 a zápisom osôb, subjektov alebo orgánov na zoznamy uvedené v prílohách k tomuto rozhodnutiu a k tomuto nariadeniu.

62

Takáto súvislosť by mohla svedčiť v prospech výkladu článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 v tom zmysle, že uloženie opatrenia spočívajúceho v zmrazení finančných prostriedkov podľa tohto ustanovenia vyžaduje, aby na tento zoznam boli zapísané aj samotné právnické osoby, subjekty alebo orgány dotknuté týmto opatrením, ktoré sú v držbe alebo pod kontrolou osoby zapísanej na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu. Okrem toho by z doslovného výkladu článku 8a nariadenia č. 765/2006 mohlo vyplývať, že opatrenie spočívajúce v zmrazení finančných prostriedkov podľa tohto ustanovenia možno uložiť len právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú samotné zapísané na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu. Tento článok 8a totiž stanovuje, že ak Rada rozhodne, že sa na fyzickú alebo právnickú osobu, subjekt alebo orgán vzťahujú opatrenia uvedené v článku 2 ods. 1, príslušným spôsobom zmení a doplní prílohu I.

63

Treba však zdôrazniť, že výklad článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 v tom zmysle, že uloženie opatrenia, ktorým sa zmrazujú finančné prostriedky podľa tohto ustanovenia, vyžaduje, aby právnické osoby, subjekty alebo orgány, ktorých sa toto opatrenie týka a ktoré sú v držbe alebo pod kontrolou osoby zapísanej na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu, boli samotné zapísané na tento zoznam, by mohol spochybniť potrebný účinok systému reštriktívnych opatrení zavedeného nariadením č. 765/2006.

64

V takom prípade by totiž akékoľvek uloženie opatrenia spočívajúceho v zmrazení finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 vyžadovalo, aby Rada v každom jednotlivom prípade posúdila, či sú splnené kritériá toho, že právnická osoba, subjekt alebo orgán, ktorému patria finančné prostriedky, je v držbe alebo pod kontrolou osoby zapísanej na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu, a v prípade kladnej odpovede, aby bola táto osoba do tohto zoznamu zapísaná s uvedením odôvodnenia. Takéto posúdenie by sa však mohlo ukázať ako mimoriadne zložité, keďže by vyžadovalo zhromaždenie a analýzu informácií a dôkazov týkajúcich sa najmä finančných podielov osoby zapísanej na uvedenom zozname na základnom imaní uvedenej právnickej osoby alebo subjektu a veľkosti týchto podielov.

65

Podľa judikatúry Súdneho dvora pritom výklad ustanovenia práva Únie nemôže mať za následok odstránenie akéhokoľvek potrebného účinku jasného a presného znenia tohto ustanovenia (rozsudok z 23. novembra 2023, Ministarstvo financija, C‑682/22 , EU:C:2023:920 , body 31 a 32 , ako aj citovaná judikatúra).

66

V tejto súvislosti, ako bolo konštatované v bode 57 vyššie, zo znenia článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 vyplýva, že zmrazenie finančných prostriedkov podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje aj na finančné prostriedky a hospodárske zdroje spoločnosti nezapísanej na zozname uvedenom v prílohe k tomuto nariadeniu, pokiaľ tieto finančné prostriedky a hospodárske zdroje vlastní, drží alebo má pod kontrolou osoba, subjekt alebo orgán zapísaný na tomto zozname.

67

Okrem toho treba zdôrazniť, že z bodu 35 dokumentu o najlepších postupoch z roku 2018 vyplýva, že „zmrazením by v zásade nemali byť dotknuté finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje, ktoré nepatria označeným osobám alebo subjektom alebo nie sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou“, a že napríklad na finančné prostriedky a hospodárske zdroje neoznačeného subjektu, ktorý má právnu subjektivitu odlišnú od označenej osoby sa zmrazenie nevzťahuje, „pokiaľ nie sú pod kontrolou označenej osoby alebo subjektu alebo v jej držbe“. Tento bod 35 spresňuje, že „napriek tomu sa to však plne vzťahuje na finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje v spoluvlastníctve označenej a neoznačenej osoby alebo subjektu“.

68

Tieto úvahy odrážajú doslovný výklad článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006, ako je uvedený v bode 57 vyššie, podľa ktorého sa zmrazenie finančných prostriedkov stanovené v tomto ustanovení uplatňuje nielen na osoby a subjekty zapísané na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu, ale aj na osoby a subjekty, ktoré nie sú menovite zapísané na tomto zozname, pokiaľ sú ich finančné prostriedky a hospodárske zdroje tiež vo vlastníctve, držbe alebo pod kontrolou osoby zapísanej na uvedenom zozname.

69

Okrem toho treba uviesť, že takýto výklad je podporený cieľom sledovaným právnou úpravou Únie, ktorej je uvedené ustanovenie súčasťou.

70

Z odôvodnení 5 až 8 rozhodnutia 2012/642, ako aj z odôvodnení 2 až 4 nariadenia č. 765/2006 totiž vyplýva, že reštriktívne opatrenia, ako je zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov stanovené v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia, boli zavedené z dôvodu, že nedošlo k zlepšeniu situácie v Bielorusku, pokiaľ ide o demokraciu, ľudské práva a právny štát. Cieľom týchto opatrení je zvýšiť tlak na Lukašenkov režim a donútiť ho zmeniť svoje správanie, čo je dôvod, prečo bolo zapísanie mien osôb na predmetný zoznam postupne rozšírené tak, aby sa vzťahovalo aj na osoby a subjekty, ktoré majú prospech z bieloruského režimu alebo ho podporujú, alebo subjekty, ktoré tieto osoby alebo subjekty držia alebo majú pod kontrolou.

71

Na dosiahnutie cieľa sledovaného reštriktívnymi opatreniami stanovenými v nariadení č. 765/2006 je pritom nevyhnutné zabezpečiť tak účinok prekvapenia, ako aj rýchlosť, s ktorou sa tieto opatrenia ukladajú, aby nebolo možné ľahko využiť medzery, ktoré by zbavili uvedené opatrenia ich potrebného účinku.

72

V dôsledku toho treba článok 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 vykladať v tom zmysle, že zmrazenie finančných prostriedkov podľa tohto ustanovenia sa neobmedzuje len na finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám, subjektom alebo orgánom zapísaným na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu.

73

Výraz „finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré… sú v ich vlastníctve, v držbe alebo pod ich kontrolou“ v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006, sa teda má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa finančné prostriedky právnickej osoby, subjektu alebo orgánu, ktorý nie je sám zapísaný na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu, pokiaľ je táto právnická osoba, subjekt alebo orgán v držbe alebo pod kontrolou osoby, subjektu alebo orgánu zapísaného na tomto zozname.

O zmrazení finančných prostriedkov spoločnosti nezapísanej na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006, ktorej 50 % základného imania patrí osobe zapísanej na tomto zozname

74

S cieľom poskytnúť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď na účely rozhodnutia sporu vo veci samej treba v druhom rade určiť, či sa má článok 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 vykladať v tom zmysle, že finančné prostriedky patriace spoločnosti, ktorej 50 % základného imania drží osoba uvedená na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006, sa majú považovať za finančné prostriedky v držbe alebo pod kontrolou tejto osoby, a teda majú byť zmrazené.

75

Na úvod treba uviesť, že nariadenie č. 765/2006 nedefinuje pojmy „držba“ a „kontrola“ právnickou osobou, subjektom alebo orgánom v zmysle článku 2 ods. 1 tohto nariadenia a že toto ustanovenie neobsahuje nijaký odkaz na výšku finančnej účasti na základnom imaní spoločnosti, napríklad vo forme percentuálneho podielu. Tieto pojmy nie sú definované ani vo vykonávacom nariadení k uvedenému nariadeniu.

76

Za týchto podmienok treba pripomenúť, ako vyplýva z bodu 70 vyššie, že cieľom reštriktívnych opatrení, ako je zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov stanovené v článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006, je zvýšiť tlak na Lukašenkov režim a donútiť ho zmeniť svoje správanie, čo je dôvod, prečo sa zapisovanie mien osôb na predmetné zoznamy postupne rozšírilo tak, aby sa vzťahovalo aj na osoby a subjekty, ktoré majú prospech z bieloruského režimu alebo ho podporujú, alebo na subjekty, ktoré tieto osoby alebo subjekty vlastnia alebo majú pod kontrolou.

77

Z judikatúry Súdneho dvora pritom vyplýva, že na dosiahnutie cieľa sledovaného reštriktívnymi opatreniami je nielen legitímne, ale aj nevyhnutné, aby sa pojmy „zmrazenie finančných prostriedkov“ a „zmrazenie hospodárskych zdrojov“ vykladali široko, keďže sledovaným cieľom je zabrániť akémukoľvek použitiu zmrazených aktív, ktoré by umožňovalo obchádzanie predmetných nariadení a využitie medzier v systéme reštriktívnych opatrení (pozri analogicky rozsudok z 11. novembra 2021, Bank Sepah, C‑340/20 , EU:C:2021:903 , bod 56 ).

78

Z týchto dôvodov je potrebný široký výklad pojmov „držba“ a „kontrola“ právnickou osobou, subjektom alebo orgánom v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006.

79

Z bodu 71 vyššie totiž vyplýva, že na dosiahnutie cieľa sledovaného reštriktívnymi opatreniami stanovenými v nariadení č. 765/2006 je na jednej strane potrebné, aby sa uvedené opatrenia uplatňovali na čo najširší okruh osôb, skupín alebo subjektov, aby sa zabránilo ich obchádzaniu.

80

Preto, ako v podstate zdôraznila generálna advokátka v bode 75 svojich návrhov, na účely výkladu pojmov „držba“ a „kontrola“ uvedených v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia treba zohľadniť tak priame, ako aj nepriame spôsoby ovplyvňovania použitia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov osoby, subjektu alebo orgánu spojeného s osobou zapísanou na zozname.

81

V opačnom prípade by bol tento cieľ zmarený. Použitie právnych konštrukcií alebo iných viac či menej sofistikovaných mechanizmov by totiž umožnilo osobám zapísaným na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu vyhnúť sa účinnému uplatňovaniu zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

82

Na druhej strane je na dosiahnutie uvedeného cieľa nevyhnutné zaručiť tak účinok prekvapenia, ako aj rýchlosť, s ktorou sa tieto opatrenia ukladajú.

83

V prípade oneskoreného vykonania reštriktívnych opatrení pritom existuje riziko, že aktíva osoby dotknutej týmito opatreniami zmiznú. Preto je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby všetci, ktorí sú zodpovední za vykonávanie nariadenia č. 765/2006, mohli čo najrýchlejšie rozhodnúť o zmrazení uvedených finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, na ktoré sa vzťahujú tieto opatrenia.

84

Na tento účel je potrebné vychádzať z jasných kritérií, ako aj pracovať s určitými domnienkami týkajúcimi sa vnútornej rozhodovacej štruktúry dotknutých právnických osôb, ako uviedla generálna advokátka v bode 79 svojich návrhov.

85

Použitie takýchto domnienok a jasných kritérií na preukázanie, že právnická osoba alebo subjekt je v držbe alebo pod kontrolou osoby zapísanej na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006, totiž uľahčuje identifikáciu finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ktoré sa majú zmraziť, čo prispieva k sťaženiu vytvorenia komplexných mechanizmov obchádzania, predchádza úniku finančných prostriedkov, a v dôsledku toho zabezpečuje účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení.

86

Pokiaľ ide o relevantné kritériá v tejto súvislosti, z bodu 34 dokumentu o najlepších postupoch z roku 2018 vyplýva, že pojmy „držba alebo kontrola by sa mal[i] vykladať ako všetky situácie, v ktorých môže označená osoba alebo subjekt bez toho, aby mala vlastnícke právo, zákonne disponovať finančnými prostriedkami alebo hospodárskymi zdrojmi, ktoré nevlastní, alebo ich prevádzať, a to bez toho, aby na to potrebovala súhlas zákonného vlastníka“.

87

Okrem toho z bodu 55b usmernení Rady z roku 2018 vyplýva, že kritériami, ktoré sa majú zohľadniť pri určení, či je právnická osoba alebo subjekt ovládaná inou osobou alebo subjektom, či už samostatne, alebo na základe dohody s iným akcionárom alebo inou treťou stranou, by mohlo byť okrem iného právo alebo vykonávanie právomoci menovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu dotknutej právnickej osoby alebo subjektu, právo alebo právomoc uplatňovať dominantný vplyv na právnickú osobu alebo subjekt, alebo ďalej právo používať všetky aktíva alebo časť aktív právnickej osoby alebo subjektu.

88

Tento bod 55b uvádza, že ak je splnené jedno z týchto kritérií, treba právnickú osobu alebo subjekt považovať za kontrolovaný inou osobou alebo subjektom, pokiaľ nie je možné v jednotlivých prípadoch preukázať opak. Tento bod v poznámke pod čiarou spresňuje, že tieto kritériá sa zakladajú na definícii stanovenej v nariadení č. 2580/2001, ktorá sa konkrétne týka terorizmu. Článok 1 bod 6 tohto nariadenia však vo svojej definícii výrazu „kontrola právnickej osoby, skupiny alebo subjektu“ preberá rovnaké kritériá, ako sú kritériá uvedené v uvedenom bode 55b.

89

Z týchto úvah vyplýva, že medzi relevantné kritériá na určenie, či právnická osoba alebo subjekt drží alebo kontroluje inú právnickú osobu, iný subjekt alebo orgán, a v dôsledku toho aj jeho finančné prostriedky a hospodárske zdroje, patrí možnosť nakladať s uvedenými finančnými prostriedkami alebo hospodárskymi zdrojmi alebo previesť tieto finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje, alebo všeobecnejšie možnosť vykonávať dominantný vplyv na právnickú osobu, subjekt alebo orgán, najmä tým, že má právo alebo vykonáva právomoc vymenúvať alebo odvolávať väčšinu členov ich správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov.

90

Ako uviedla generálna advokátka v bode 81 svojich návrhov, hoci takáto právomoc vykonávať dominantný vplyv na právnickú osobu alebo subjekt môže existovať aj v prípade podielu na základnom imaní spoločnosti menšieho ako 50 %, osoba, ktorá drží 50 % základného imania spoločnosti môže v zásade presadiť alebo zabrániť určitým rozhodnutiam v rámci tejto spoločnosti, alebo prinajmenšom zabezpečiť, aby sa činnosť uvedenej spoločnosti vykonávala v súlade s jej vôľou.

91

V dôsledku toho treba predpokladať, že 50 % podiel v spoločnosti umožňuje kontrolu nielen nad touto spoločnosťou, ale aj nad jej finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi.

92

Takýto výklad sa odráža v bode 55a usmernení Rady z roku 2018, v ktorom sa uvádza, že kritériom, ktoré sa má zohľadniť pri určovaní, či je právnická osoba alebo subjekt vo vlastníctve inej osoby alebo subjektu, je vlastníctvo viac ako 50 % vlastníckych práv k subjektu alebo držba majoritného podielu v ňom. Ak je toto kritérium splnené, na právnickú osobu alebo subjekt sa nahliada tak, že je vo vlastníctve inej osoby alebo subjektu. Poznámka pod čiarou nachádzajúca sa v uvedenom bode 55a tiež spresňuje, že kritérium, ktorého sa týka, je definované v nariadení č. 2581/2001. Toto nariadenie v článku 1 bode 5 stanovuje, že „[držanie] právnickej osoby, skupiny alebo subjektu“ znamená „vlastniť 50 % a viac vlastníckych práv právnickej osoby, skupiny alebo subjektu alebo mať v nich majoritnú kapitálovú účasť“.

93

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že aktíva uložené na bankových účtoch spoločnosti, ktorá nie je zapísaná na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu, ale ktorej 50 % základného imania drží osoba zapísaná na tomto zozname, sa majú považovať za finančné prostriedky v držbe alebo pod kontrolou tejto osoby, a preto sa majú zmraziť v zmysle tohto ustanovenia.

O druhej a tretej otázke

94

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že predkladajúci vnútroštátny súd v rámci svojej druhej a tretej otázky vychádza z predpokladu, že vzhľadom na to, že finančné prostriedky a hospodárske zdroje patriace spoločnosti, ktorá nie je zapísaná na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006, spĺňajú kritériá na to, aby sa mohli považovať za držané alebo kontrolované osobou zapísanou na tomto zozname, a teda sú zmrazené podľa článku 2 ods. 1 tohto nariadenia, treba dospieť k záveru, že odsek 2 tohto článku 2 zavádza zákaz používania týchto finančných prostriedkov len vtedy, ak sú používané osobou zapísanou na tomto zozname alebo v jej prospech.

95

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 2 nariadenia č. 765/2006 žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje sa priamo ani nepriamo nesprístupnia fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe I, ani v ich prospech.

96

Ako pritom uviedla generálna advokátka v bode 106 svojich návrhov, zmrazenie finančných prostriedkov stanovené v článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 predstavuje autonómnu povinnosť odlišnú od zákazu stanoveného v článku 2 ods. 2 tohto nariadenia.

97

Je teda dôležité nezamieňať výnimky zo zákazu priameho alebo nepriameho sprístupnenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov osobám zapísaným na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006, alebo v ich prospech, stanoveného v článku 2 ods. 2 tohto nariadenia na jednej strane, s možnosťou osoby napadnúť rozhodnutie, ktorým boli jej finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje alebo finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje, ktoré drží alebo má pod kontrolou, zmrazené podľa článku 2 ods. 1 tohto nariadenia, na druhej strane.

98

Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že svojou druhou a treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má právo Únie vykladať v tom zmysle, že spoločnosť, ktorá nie je zapísaná na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006, ktorej finančné prostriedky boli zmrazené bankovými inštitúciami podľa článku 2 ods. 1 tohto nariadenia z toho dôvodu, že tieto finančné prostriedky sa považujú za prostriedky v držbe alebo pod kontrolou osoby zapísanej na tomto zozname, môže napadnúť toto opatrenie, ktorým sa zmrazujú finančné prostriedky, a prípadne dosiahnuť jeho zrušenie.

99

V tejto súvislosti treba uviesť, že nariadenie č. 765/2006 neobsahuje ustanovenia upravujúce postup, ktorým môže spoločnosť, ktorá nie je zapísaná na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu, napadnúť opatrenie spočívajúce v zmrazení finančných prostriedkov, ktoré vykonal súkromný subjekt podľa článku 2 ods. 1 uvedeného nariadenia.

100

Je pravda, že nariadenie č. 765/2006 v článkoch 3, 4a a 4b stanovuje pre osoby, na ktoré sa vzťahuje opatrenie spočívajúce v zmrazení finančných prostriedkov podľa článku 2 ods. 1 tohto nariadenia, možnosť získať výnimku z tohto opatrenia alebo odchýlku od tohto opatrenia, ktoré sú prísne obmedzené na konkrétne situácie a v každom prípade si vyžadujú povolenie príslušného vnútroštátneho orgánu. Tieto výnimky a odchýlky sa však netýkajú situácie, v ktorej osoba, na ktorú sa vzťahuje takéto opatrenie, spochybňuje dôvody, na ktorých je toto opatrenie založené, najmä skutočnosť, že predmetné finančné prostriedky sú v držbe alebo pod kontrolou osoby zapísanej na zozname uvedenom v prílohe I k uvedenému nariadeniu.

101

Je nesporné, že ak je osoba, ktorej finančné prostriedky boli zmrazené podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006, zapísaná na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu, táto osoba môže napadnúť rozhodnutie, na ktorom sa opatrenie spočívajúce v zmrazení finančných prostriedkov zakladá, a to tým, že na Všeobecný súd Európskej únie podá žalobu podľa článkov 256 a 263 ZFEÚ, ktorou sa bude domáhať zrušenia rozhodnutia Rady, ktorým bola zapísaná na tento zoznam.

102

Okrem toho má Rada v rámci prijímania reštriktívnych opatrení povinnosť dodržiavať zásadu riadnej správy vecí verejných zakotvenú v článku 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ktorá zahŕňa okrem iného povinnosť správnych orgánov odôvodniť svoje rozhodnutia.

103

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na to, že dotknutá osoba nemá právo na vypočutie pred prijatím prvotného rozhodnutia o zápise jej mena na zoznam osôb, subjektov alebo skupín, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, akým je zoznam uvedený v zmenenej prílohe I k nariadeniu č. 765/2006, je dodržanie povinnosti odôvodnenia ešte dôležitejšie, pretože táto povinnosť predstavuje jedinú záruku, ktorá dotknutej osobe umožňuje aspoň po prijatí tohto rozhodnutia účinne uplatniť prostriedky nápravy, ktoré má k dispozícii, aby napadla zákonnosť uvedeného rozhodnutia. Z toho vyplýva, že Rada je v zásade povinná oznámiť osobe, skupine alebo subjektu, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, presné a konkrétne dôvody, prečo dospela k záveru, že tieto opatrenia mali byť prijaté. Musí teda uviesť skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie dotknutých ekonomických opatrení, a úvahy, ktoré ju viedli k ich prijatiu (rozsudok z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P , EU:C:2012:718 , body 51 a 52 ).

104

Hoci teda reštriktívne opatrenie musí mať na to, aby nebola ohrozená jeho účinnosť, účinok prekvapenia a musí sa uplatňovať okamžite, dodržiavanie práva na obhajobu predpokladá na jednej strane, že príslušný orgán Únie oznámi dotknutej osobe alebo subjektu dôvody a dôkazy, ktoré sú proti nemu vznesené, a poskytne tejto osobe alebo subjektu právo byť vypočutý zároveň alebo hneď po prijatí rozhodnutia, ktoré sa ho týka, a na druhej strane, že tento orgán na žiadosť dotknutej osoby poskytne prístup ku všetkým správnym dokumentom, ktoré nemajú dôverný charakter, a to v primeranej lehote (rozsudky z 21. decembra 2011, Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P , EU:C:2011:853 , bod 61 , ako aj z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , body 98 až 100 , 111 a 112 ).

105

Z uvedeného vyplýva, že ak je osoba, ktorej finančné prostriedky boli zmrazené podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006, zapísaná na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu, môže pred Radou a potom prípadne pred Všeobecným súdom Európskej únie napadnúť rozhodnutie, na základe ktorého bolo voči nej uplatnené opatrenie spočívajúce v zmrazení finančných prostriedkov, a teda aj dôvody, na základe ktorých bolo toto opatrenie prijaté. Okrem toho má určité záruky, najmä pokiaľ ide o dodržanie jej práva na obhajobu, s výhradami uvedenými v bode 101 vyššie.

106

Naopak podľa článku 47 Charty a článku 19 ods. 1 ZEÚ sa právnickej osobe, subjektu alebo orgánu, ktorý samotný nie je zapísaný na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006, ale ktorého finančné prostriedky boli zmrazené podľa článku 2 ods. 1 tohto nariadenia z toho dôvodu, že sú pod kontrolou alebo v držbe osoby zapísanej na tomto zozname, musí na účely zabezpečenia jeho práva na účinnú súdnu ochranu umožniť napadnúť toto opatrenie spočívajúce v zmrazení finančných prostriedkov pred vnútroštátnymi orgánmi a následne prípadne pred príslušnými vnútroštátnymi súdmi a musí byť dodržané jeho právo na obhajobu. Rovnako osoba zapísaná na uvedenom zozname, ktorej finančné prostriedky, ktoré má v držbe alebo pod kontrolou, boli zmrazené na základe toho istého ustanovenia, musí mať rovnakú možnosť napadnúť toto opatrenie.

107

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že povinnosť správnych orgánov odôvodniť svoje rozhodnutia je stanovená okrem iného v článku 8a nariadenia č. 765/2006. Osoba, subjekt alebo orgán, ktorý nie je uvedený na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu, musí byť teda informovaný o dôvodoch, prečo boli jeho finančné prostriedky zmrazené, v prejednávanej veci najmä o dôvodoch, prečo žalované vo veci samej dospeli k záveru, že EM System treba považovať za osobu v držbe alebo pod kontrolou osoby, subjektu alebo orgánu uvedeného na tomto zozname v zmysle článku 2 ods. 1 tohto nariadenia.

108

V prejednávanej veci žalované vo veci samej na pojednávaní pred Súdnym dvorom vysvetlili, že zaslali spoločnosti EM System listy, ktoré uvádzali právny základ a dôvody opatrenia spočívajúceho v zmrazení jej finančných prostriedkov, v nadväznosti na ktoré im EM System adresovala žiadosti o dodatočné informácie, na ktoré odpovedali s uvedením odôvodnenia. Okrem toho Ministerstvo zahraničných vecí Litovskej republiky tiež predložilo svoje pripomienky k tomuto opatreniu. Zdá sa teda, že žalované vo veci samej dodržali povinnosť odôvodnenia, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

109

V druhom rade treba pripomenúť, že článok 19 ods. 1 ZEÚ stanovuje, že členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany. Článok 47 Charty, ktorý predstavuje potvrdenie zásady účinnej súdnej ochrany, okrem toho podľa svojho prvého odseku vyžaduje, aby každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie boli porušené, mal za podmienok ustanovených v tomto článku 47 právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom (rozsudky z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , bod 100 , ako aj z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15 , EU:C:2017:236 , bod 73 a citovaná judikatúra).

110

Okrem toho článok 7 nariadenia č. 765/2006 stanovuje, že Komisia a členské štáty sa bezodkladne vzájomne informujú o opatreniach prijatých podľa tohto nariadenia a vymieňajú si všetky ďalšie dôležité informácie, ktoré majú k dispozícii v súvislosti s týmto nariadením, predovšetkým informácie týkajúce sa problémov s porušovaním a presadzovaním a informácie o rozhodnutiach vynesených vnútroštátnymi súdmi.

111

Z uvedeného vyplýva, že členským štátom prináleží, aby zaviedli postup, ktorý právnickým osobám, subjektom a orgánom, ktorých finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje boli zmrazené podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 z toho dôvodu, že sa predpokladá, že sú v držbe alebo pod kontrolou osoby zapísanej na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu, ako aj tejto osobe, umožní napadnúť toto opatrenie a prípadne dosiahnuť jeho zrušenie.

112

Takáto domnienka držby alebo kontroly je totiž v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných a právom na účinnú súdnu ochranu len vtedy, ak je vyvrátiteľná a ak dotknutá právnická osoba, subjekt alebo orgán má možnosť túto domnienku prípadne vyvrátiť tým, že preukáže, že osoba zapísaná na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006 nemá v držbe alebo pod skutočnou kontrolou jej finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje, a to najmä vzhľadom na štruktúru riadenia, stanovy a realitu fungovania dotknutej právnickej osoby, subjektu alebo orgánu, a v dôsledku toho dosiahnuť zrušenie zmrazenia jej finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov. Takáto možnosť vyvrátenia domnienky držby alebo kontroly musí byť poskytnutá aj osobe zapísanej na uvedenom zozname.

113

V prejednávanej veci bola litovská právna úprava zmenená v roku 2022 s cieľom zveriť FNTT úlohu koordinovať, monitorovať a zabezpečovať v Litve vykonávanie finančných sankcií, okrem iného reštriktívnych opatrení stanovených v nariadení č. 765/2006.

114

Na pojednávaní pred Súdnym dvorom litovská vláda vysvetlila, že FNTT analyzuje väzby medzi osobami a subjektmi zapísanými na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006 a osobami a subjektmi, ktoré sú v držbe alebo pod kontrolou týchto označených osôb a subjektov, a na základe kritérií stanovených týmto nariadením a dokumentom o najlepších postupoch z roku 2018 zostavuje zoznam právnických osôb a subjektov v držbe alebo pod kontrolou osoby zapísanej na tomto zozname. Tento zoznam bol vypracovaný a zmenený prijatím uznesení, ktoré stanovujú, že reštriktívne opatrenia sa majú uplatňovať aj na osoby v držbe alebo pod kontrolou osôb zapísaných na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006. Litovská vláda tiež spresnila, že neúspešné napadnutie zápisu na zoznam, ktorý vypracoval FNTT, a z toho vyplývajúceho zmrazenia finančných prostriedkov umožňuje podať žalobu na litovských správnych súdoch.

115

Treba konštatovať, že takýto postup stanovený litovským právom je umožňuje zabezpečiť dodržiavanie práva na účinnú súdnu ochranu a práva dotknutých osôb na obhajobu, a preto je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 19 ods. 1 ZEÚ.

116

Je pravda, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že takýto postup ešte neexistoval 18. decembra 2020, v čase, keď žalované vo veci samej zmrazili finančné prostriedky spoločnosti EM System. Na pojednávaní pred Súdnym dvorom však žalované vo veci samej vysvetlili, že okamžite informovali Ministerstvo zahraničných vecí Litovskej republiky o opatrení spočívajúcom v zmrazení finančných prostriedkov, ktoré bolo uložené spoločnosti EM System, a že v dôsledku toho došlo k výmene korešpondencie medzi týmto ministerstvom a spoločnosťou EM System, najmä pokiaľ ide o spochybnenie dôvodnosti tohto opatrenia zo strany spoločnosti EM System. Podľa žalovaných vo veci samej EM System, ktorá po tejto korešpondencii nedosiahla uspokojenie, mala k dispozícii dve možnosti, a to buď podať na správny súd žalobu proti odmietnutiu uvedeného ministerstva zrušiť opatrenie spočívajúce v zmrazení finančných prostriedkov spoločnosti EM System, alebo podať žalobu proti konaniu žalovaných vo veci samej na všeobecný súd. EM System si zvolila túto druhú možnosť.

117

Z uvedeného vyplýva, že v čase skutkových okolností vo veci samej existoval v Litve aspoň jeden súdny prostriedok nápravy umožňujúci v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásady účinnej súdnej ochrany právnickej osobe, subjektu alebo orgánu, ktorý nie je zapísaný na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006, ako je EM System, napadnúť opatrenie spočívajúce v zmrazení finančných prostriedkov, ktoré prijali súkromné subjekty podľa článku 2 ods. 1 tohto nariadenia z toho dôvodu, že tieto finančné prostriedky boli pod kontrolou osobou zapísanej na tomto zozname, a dosiahnuť zrušenie tohto opatrenia predložením dôkazu o neexistencii takejto kontroly.

118

V tejto súvislosti treba dodať, že žalované vo veci samej na pojednávaní pred Súdnym dvorom tvrdili, že aj keby sa dostatočne preukázalo, že EM System nie je pod kontrolou akcionára zapísaného na zozname, predkladajúci vnútroštátny súd by nemohol zrušiť opatrenie spočívajúce v zmrazení finančných prostriedkov spoločnosti EM System. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž vyplýva, že uznesením riaditeľa FNTT zo 14. októbra 2022 bola EM System zapísaná na zoznam osôb pod kontrolou osoby zapísanej na zozname uvedenom v zmenenej prílohe I, a jej finančné prostriedky teda musia byť v každom prípade zmrazené podľa tohto uznesenia.

119

Keďže však EM System podala proti tomuto uzneseniu žalobu na litovský súd, má naďalej možnosť dosiahnuť prípadné zrušenie tohto uznesenia, a v dôsledku toho zrušenie uvedeného opatrenia. Preto sa zdá, že jej právo na účinnú súdnu ochranu, ako je zaručené článkom 19 ods. 1 ZEÚ, je v každom prípade zabezpečené.

120

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na druhú a tretiu otázku odpovedať tak, že právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že spoločnosť, ktorá nie je zapísaná na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006, ktorej finančné prostriedky boli zmrazené bankovými inštitúciami podľa článku 2 ods. 1 tohto nariadenia z toho dôvodu, že tieto finančné prostriedky sa považujú za prostriedky v držbe alebo pod kontrolou osoby zapísanej na tomto zozname, musí – aby bolo zabezpečené jej právo na účinnú súdnu ochranu – mať v rámci konania pred vnútroštátnymi orgánmi a prípadne následne pred príslušnými vnútroštátnymi súdmi možnosť napadnúť opatrenie spočívajúce v zmrazení jej finančných prostriedkov a dosiahnuť jeho zrušenie, pokiaľ preukáže, že uvedené finančné prostriedky v skutočnosti nie sú v držbe ani pod kontrolou osoby zapísanej na uvedenom zozname.

O trovách

121

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1.

Článok 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 765/2006 z 18. mája 2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku, zmeneného nariadením Rady (ES) č. 1014/2012 zo 6. novembra 2012,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

aktíva uložené na bankových účtoch spoločnosti, ktorá nie je zapísaná na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006, ale ktorej 50 % základného imania drží osoba zapísaná na tomto zozname, sa majú považovať za finančné prostriedky v držbe alebo pod kontrolou tejto osoby, a preto sa majú zmraziť v zmysle tohto ustanovenia.

2.

Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že spoločnosť, ktorá nie je zapísaná na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006, ktorej finančné prostriedky boli zmrazené bankovými inštitúciami podľa článku 2 ods. 1 tohto nariadenia z toho dôvodu, že tieto finančné prostriedky sa považujú za prostriedky v držbe alebo pod kontrolou osoby zapísanej na tomto zozname, musí – aby bolo zabezpečené jej právo na účinnú súdnu ochranu – mať v rámci konania pred vnútroštátnymi orgánmi a prípadne následne pred príslušnými vnútroštátnymi súdmi možnosť napadnúť opatrenie spočívajúce v zmrazení jej finančných prostriedkov a dosiahnuť jeho zrušenie, pokiaľ preukáže, že uvedené finančné prostriedky v skutočnosti nie sú v držbe ani pod kontrolou osoby zapísanej na uvedenom zozname.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: litovčina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-84/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik