Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·27.2.2025

C-85/24

ECLI:EU:C:2025:112

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62024CJ0085
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

Entity a odkazy

Kliknutím zvýrazníte výskyty v texte aj v náhľade.

Citované predpisy36

Súdy6

Organizácie22

Osoby5

62024CJ0085

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 27. februára 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Zmluvy o úvere pre spotrebiteľov týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie – Smernica 2014/17/EÚ – Článok 13 ods. 1 písm. g) – Všeobecné informácie o úverových produktoch na bývanie – Povinnosť poskytnúť ‚reprezentatívny príklad‘ – Smernica 2005/29/ES – Článok 7 – Banková inštitúcia ponúkajúca rôzne formy úverov – Informačný formulár obsahujúci príklady týkajúce sa len zmlúv o úvere s variabilnou úrokovou sadzbou“

Vo veci C‑85/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) z 23. januára 2024 a doručený Súdnemu dvoru 2. februára 2024, ktorý súvisí s konaním:

Verein für Konsumenteninformation

proti

BAWAG P.S.K. Bank für Arbeit und Wirtschaft und Österreichische Postsparkasse AG,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory F. Biltgen, podpredseda Súdneho dvora T. von Danwitz, vykonávajúci funkciu sudcu prvej komory, sudcovia A. Kumin, I. Ziemele a S. Gervasoni (spravodajca),

generálny advokát: D. Spielmann

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Verein für Konsumenteninformation, v zastúpení: S. Langer, Rechtsanwalt,

–

BAWAG P.S.K. Bank für Arbeit und Wirtschaft und Österreichische Postsparkasse AG, v zastúpení: M. Kellner a F. Liebel, Rechtsanwälte,

–

Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann a P. Vanden Heede, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 13 ods. 1 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 60, 2014, s. 34 ).

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi rakúskym združením na ochranu spotrebiteľov Verein für Konsumenteninformation (ďalej len „VKI“) a BAWAG P.S.K. Bank für Arbeit und Wirtschaft und Österreichische Postsparkasse AG (ďalej len „BAWAG“), rakúskou bankou, v súvislosti s tým, že všeobecné informácie, ktoré táto banka poskytuje spotrebiteľom, neobsahujú reprezentatívne príklady zmluvy o úvere s fixnou úrokovou sadzbou a zmluvy o úvere so striedavo fixnou a variabilnou úrokovou sadzbou.

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 2014/17

Odôvodnenia 15, 20, 38 a 53 smernice 2014/17 znejú:

„15.

Cieľom tejto smernice je zabezpečiť, aby sa na spotrebiteľov uzatvárajúcich zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností vzťahovala vysoká úroveň ochrany. …

…

20.

S cieľom zabezpečiť pre spotrebiteľov jednotný rámec v oblasti úverov, ako aj minimalizovať administratívnu záťaž pre veriteľov a sprostredkovateľov úverov, by mal základný rámec tejto smernice pokiaľ možno vychádzať zo štruktúry [smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ( Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66 )], najmä zo zásady, aby sa informácie obsiahnuté v reklame na zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie poskytli spotrebiteľovi prostredníctvom reprezentatívneho príkladu, aby sa spotrebiteľovi poskytli podrobné predzmluvné informácie prostredníctvom štandardizovaného informačného formulára, aby spotrebiteľ dostal pred uzavretím zmluvy o úvere primerané vysvetlenie, pričom sa stanoví spoločný základ pre výpočet [ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len ‚RPMN‘)] bez notárskych poplatkov, a aby veritelia posúdili úverovú bonitu spotrebiteľa pred poskytnutím úveru. …

…

38.

Reklama má tendenciu sústrediť sa len na jeden alebo viacero produktov, zatiaľ čo spotrebitelia by mali mať možnosť prijímať svoje rozhodnutia na základe úplnej znalosti celej škály ponúkaných úverových produktov. V tejto súvislosti pri oboznamovaní spotrebiteľa vo vzťahu k širokej škále dostupných produktov a služieb a ich kľúčovým prvkom hrajú dôležitú úlohu všeobecné informácie. Spotrebitelia by preto mali mať vždy prístup k všeobecným informáciám o dostupných úverových produktoch. Ak táto požiadavka nie je uplatniteľná na sprostredkovateľov úverov, ktorí nie sú viazanými sprostredkovateľmi úverov, nemala by tým byť dotknutá ich povinnosť poskytovať spotrebiteľom individualizované predzmluvné informácie.

…

53.

Keďže [RPMN] sa môže v štádiu reklamy uviesť len ako príklad, takýto príklad by mal byť reprezentatívny. Mal by preto zodpovedať napríklad priemernej dobe trvania a celkovej výške poskytnutého úveru pri príslušnom type zvažovanej zmluvy o úvere. Pri určovaní reprezentatívneho príkladu by sa mala zohľadniť prevaha výskytu určitých typov zmlúv o úvere na konkrétnom trhu. Pre každého veriteľa môže byť vhodnejšie, aby reprezentatívny príklad vychádzal z výšky úveru, ktorý je vzhľadom na jeho produktovú škálu a očakávanú klientsku základňu reprezentatívny, keďže tieto prvky sa môžu pri jednotlivých veriteľoch značne odlišovať. Pokiaľ ide o [RPMN], ktorá sa uvádza v [Európskom štandardizovanom informačnom formulári (ďalej len ‚formulár ESIS‘)], mali by sa vždy, keď je to možné, zohľadniť preferencie spotrebiteľa a informácie, ktoré poskytol, a veriteľ alebo sprostredkovateľ úverov by mali jasne uviesť, či sú poskytnuté informácie len názorné alebo odrážajú preferencie a informácie poskytnuté spotrebiteľom. V každom prípade by však reprezentatívne príklady nemali byť v rozpore s požiadavkami [smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (‚smernica o nekalých obchodných praktikách‘) ( Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22 )]. …“

Článok 13 tejto smernice s názvom „Všeobecné informácie“ v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby veritelia alebo prípadne viazaní sprostredkovatelia úverov alebo ich vymenovaní zástupcovia trvale zverejňovali na papieri alebo na inom trvalom nosiči alebo v elektronickej podobe jednoznačné a zrozumiteľné všeobecné informácie o zmluvách o úvere. Členské štáty môžu okrem toho ustanoviť, že všeobecné informácie zverejňujú neviazaní sprostredkovatelia úverov.

Takéto všeobecné informácie obsahujú prinajmenšom tieto informácie:

…

typy dostupnej úrokovej sadzby úveru, pričom sa uvedie, či je fixná, variabilná, alebo zmiešaná, so stručným opisom vlastností fixnej a variabilnej sadzby úveru vrátane súvisiacich dôsledkov pre spotrebiteľa;

…

reprezentatívny príklad celkovej výšky úveru, celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a [RPMN];

…“

Článok 14 ods. 1 uvedenej smernice, nazvaný „Predzmluvné informácie“, stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby veriteľ a prípadne sprostredkovateľ úverov alebo vymenovaný zástupca poskytol spotrebiteľovi individualizované informácie potrebné na porovnanie úverov dostupných na trhu, posúdenie ich dôsledkov a prijatie kvalifikovaného rozhodnutia o tom, či uzavrieť zmluvu o úvere:

bez zbytočného odkladu po tom, čo spotrebiteľ poskytol nevyhnutné informácie o svojich potrebách, finančnej situácii a preferenciách v súlade s článkom 20, a

v dostatočnom časovom predstihu predtým, ako je spotrebiteľ viazaný akoukoľvek zmluvou o úvere alebo ponukou.“

Smernica 2005/29

Článok 7 smernice 2005/29, nazvaný „Klamlivé opomenutia konania“, v odseku 1 stanovuje:

„Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku, opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.“

Rakúske právo

Ustanovenie § 7 bod 7 Bundesgesetz über Hypothekar‑ und Immobilienkreditverträge und sonstige Kreditierungen zu Gunsten von Verbrauchern (Hypothekar‑ und Immobilienkreditgesetz) [spolkový zákon o zmluvách o hypotekárnych úveroch a úveroch týkajúcich sa nehnuteľností, ako aj o iných spotrebiteľských úveroch (zákon o hypotekárnom úvere a úvere týkajúcom sa nehnuteľnosti)] z 26. novembra 2015 (BGBl. I, 135/2015), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o hypotekárnom úvere a úvere týkajúcom sa nehnuteľnosti“), preberá v identickom znení článok 13 ods. 1 písm. g) smernice 2014/17.

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

BAWAG je banková inštitúcia a svoje služby ponúka na celom rakúskom území. Táto banka poskytuje spotrebiteľom v „informačnom formulári o úveroch týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie“ všeobecné informácie o ponúkaných zmluvách o hypotekárnych úveroch a úveroch týkajúcich sa nehnuteľností.

Strany 2 až 4 informačného formulára sa týkajú úverov na výstavbu nehnuteľnosti určenej na bývanie bez záložného práva k nehnuteľnosti a končia sa „reprezentatívnym príkladom“. Strany 5 až 7 tohto informačného formulára sa týkajú úverových zmlúv na výstavbu nehnuteľnosti určenej na bývanie so záložným právom k nehnuteľnosti a rovnako sú ukončené reprezentatívnym príkladom. Ako reprezentatívny príklad poskytnutý pre úverovú zmluvu na výstavbu nehnuteľnosti určenej na bývanie bez záložného práva k nehnuteľnosti je uvedený úver vo výške 35000 eur s dobou splácania 180 mesiacov a variabilnou ročnou nominálnou úrokovou sadzbou 4,58 %. Ako reprezentatívny príklad úverovej zmluvy na výstavbu nehnuteľnosti určenej na bývanie so záložným právom k nehnuteľnosti je uvedený úver vo výške 200000 eur s dobou splácania 240 mesiacov a variabilnou ročnou nominálnou úrokovou sadzbou 0,5 %. V týchto dvoch príkladoch je uvedená výška úrokov, ktoré sa majú zaplatiť, efektívna úroková sadzba, ako aj celkové náklady spojené s úverom.

V rámci svojich produktov BAWAG ponúka popri zmluvách o úvere s výlučne variabilnou úrokovou sadzbou aj zmluvy o úvere s výlučne fixnou úrokovou sadzbou, ako aj zmluvy o úvere so striedavými obdobiami s variabilnou úrokovou sadzbou a obdobiami s fixnou úrokovou sadzbou.

VKI podalo žalobu, ktorou sa domáhalo, aby sa bankovej inštitúcii BAWAG zakázalo uvádzať v informačnom formulári uvedenom v bode 8 tohto rozsudku príklad zmluvy o úvere len s variabilnou úrokovou sadzbou bez toho, aby uviedla aj príklad zmluvy o úvere s fixnou úrokovou sadzbou a príklad zmluvy o úvere so zmiešanou úrokovou sadzbou, keďže pre tieto zmluvy o úvere ponúka tieto tri typy úrokových sadzieb.

BAWAG na svoju obhajobu uviedla, že cieľom tohto informačného formulára nebolo poskytnúť spotrebiteľom pred uzatvorením zmluvy detailné informácie prispôsobené konkrétnym situáciám a jednotlivým zákazníkom. Zastáva názor, že nemožno vyžadovať, aby každá možná forma úrokovej sadzby bola v uvedenom informačnom formulári znázornená príkladom.

Prvostupňový súd rozhodol, že v tomto informačnom formulári mal byť uvedený príklad úveru s fixnou úrokovou sadzbou, a čiastočne vyhovel návrhom podaným združením VKI.

Naopak odvolací súd konštatoval, že § 7 bod 7 zákona o hypotekárnom úvere a úvere týkajúcom sa nehnuteľnosti vyžaduje len jeden reprezentatívny príklad na podporu informácií uvedených v informačnom formulári a že BAWAG preto nebola povinná uviesť vo svojom informačnom formulári aj príklad zmluvy o úvere s fixnou úrokovou sadzbou.

VKI podalo proti rozsudku odvolacieho súdu opravný prostriedok „Revision“ na Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), ktorý je vnútroštátnym súdom.

Vnútroštátny súd zastáva názor, že požiadavka uviesť reprezentatívne príklady pre každý z troch navrhovaných typov zmluvy o úvere by išla nad rámec toho, čo musia obsahovať všeobecné informácie, ale pripúšťa, že takýto výklad článku 13 ods. 1 písm. g) smernice 2014/17 nie je nevyhnutne správny.

Za týchto okolností Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 13 ods. 1 písm. g) smernice [2014/17] vykladať v tom zmysle, že nedochádza k porušeniu tohto ustanovenia, ak veriteľ, ktorý ponúka úvery na výstavbu nehnuteľnosti určenej na bývanie zabezpečené alebo nezabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti v každom z týchto dvoch prípadov v rôznych formách [a) úvery s obdobiami s výlučne fixnou úrokovou sadzbou, b) úvery so striedavými obdobiami s variabilnou úrokovou sadzbou a obdobiami s fixnou úrokovou sadzbou a c) úvery s výlučne variabilnou úrokovou sadzbou], poskytne v každom z týchto dvoch prípadov (jeden) reprezentatívny príklad pre úver na výstavbu nehnuteľnosti určenej na bývanie bez záložného práva k nehnuteľnosti a pre úver na výstavbu nehnuteľnosti určenej na bývanie so záložným právom k nehnuteľnosti, alebo toto ustanovenie vyžaduje, aby sa v každom z týchto dvoch prípadov uviedol reprezentatívny príklad pre každý typ úrokovej sadzby?“

O prejudiciálnej otázke

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 13 ods. 1 písm. g) smernice 2014/17 vykladať v tom zmysle, že veriteľ, ktorý na účely financovania výstavby nehnuteľnosti určenej na bývanie ponúka zmluvy o úvere, či už zabezpečené záložným právom alebo nie, s fixnou úrokovou sadzbou, s variabilnou úrokovou sadzbou alebo so striedavými obdobiami s fixnou úrokovou sadzbou a variabilnou úrokovou sadzbou, musí uviesť reprezentatívny príklad pre každý z troch ponúkaných typov zmluvy o úvere.

Na úvod treba pripomenúť, že cieľom smernice 2014/17, ako vyplýva z jej článku 1, je vytvoriť spoločný rámec pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie.

Článok 13 ods. 1 tejto smernice s názvom „Všeobecné informácie“ uvádza všeobecné informácie týkajúce sa zmlúv o úvere na nehnuteľnosti určené na bývanie, pričom členské štáty musia zabezpečiť, aby veritelia tieto informácie vždy sprístupnili spotrebiteľom.

V rámci týchto všeobecných informácií sa v tomto článku 13 ods. 1 písm. g) stanovuje, že veriteľ musí poskytnúť „reprezentatívny príklad celkovej výšky úveru, celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a [RPMN]“.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je na výklad ustanovení práva Únie potrebné vziať do úvahy nielen ich znenie, ale aj kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok zo 14. marca 2024, VR Bank Ravensburg‑Weingarten, C‑536/22 , EU:C:2024:234 , bod 35 a citovaná judikatúra).

V prvom rade znenie článku 13 ods. 1 písm. g) smernice 2014/17 prostredníctvom použitia neurčitého člena (vo francúzštine „ un “) naznačuje, že veritelia majú vo svojich všeobecných informáciách poskytnúť spotrebiteľom len jeden príklad. Okrem toho sa v ňom spresňuje, že tento príklad má byť „reprezentatívny“ nie pre rôzne typy zmlúv o úvere, ktoré veriteľ ponúka, ale čo sa týka „celkovej výšky úveru, celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a [RPMN]“.

Z toho vyplýva, že funkciou reprezentatívneho príkladu, ktorý sa má poskytnúť, zrejme nie je ilustrovať rozmanitosť zmlúv o úvere ponúkaných veriteľom, ale umožniť spotrebiteľom, aby pre svoju všeobecnú informovanosť pochopili význam a formuláciu rôznych pojmov týkajúcich sa úveru.

V druhom rade kontext článku 13 ods. 1 písm. g) smernice 2014/17 podporuje tento doslovný výklad.

Po prvé zatiaľ čo článok 13 ods. 1 písm. e) tejto smernice vyžaduje, aby „všeobecné informácie“ uvádzali „typy dostupnej úrokovej sadzby úveru, pričom sa uvedie, či je fixná, variabilná, alebo zmiešaná“, tento článok 13 ods. 1 písm. g) neobsahuje žiadny údaj o tom, že pre každý typ ponúkanej zmluvy o úvere musí byť uvedený reprezentatívny príklad. Treba však konštatovať, že ak by normotvorca Únie mal v úmysle požadovať od veriteľov, aby poskytli reprezentatívny príklad pre všetky typy ponúkaných úrokových sadzieb, výslovne by to uviedol.

Po druhé z výkladu smernice 2014/17 ako celku je zrejmé, že zavádza dvojúrovňový povinný informačný systém v prospech spotrebiteľov.

Prvú úroveň tvoria „všeobecné informácie“ uvedené v článku 13 tejto smernice. Podľa podmienok uvedených v odôvodnení 38 by tieto informácie mali spotrebiteľovi umožniť rozhodnúť sa na základe úplnej znalosti „pri [jeho] oboznamovaní… vo vzťahu k širokej škále dostupných produktov a služieb a ich kľúčovým prvkom… Spotrebitelia by preto mali mať vždy prístup k všeobecným informáciám o dostupných úverových produktoch“.

Druhou úrovňou informácií, ktoré by mali spotrebitelia dostať, sú „predzmluvné informácie“ stanovené v článku 14 uvedenej smernice. Tento článok 14 v odseku 1 uvádza, že ide o „individualizované informácie potrebné [spotrebiteľovi] na porovnanie úverov dostupných na trhu, posúdenie ich dôsledkov a prijatie kvalifikovaného rozhodnutia o tom, či uzavrieť zmluvu o úvere“.

Ako teda BAWAG a Európska komisia zdôrazňujú vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru, účelom „všeobecných informácií“ nie je poskytnúť spotrebiteľom podrobné vysvetlenia prispôsobené každému typu zmluvy o úvere ponúkanej veriteľom a každému konkrétnemu prípadu, zatiaľ čo takéto vysvetlenia im musia byť poskytnuté v rámci „predzmluvných informácií“. Účelom týchto informácií je len pomôcť spotrebiteľom pri hľadaní úveru v predbežnej fáze jeho premyslenia. V dôsledku toho by nebolo vhodné prijať výklad článku 13 ods. 1 písm. g) smernice 2014/17, ktorý by vyžadoval, aby tieto informácie boli vyčerpávajúce. Takýto výklad by tiež spochybnil rozlišovanie medzi všeobecnými informáciami a predzmluvnými informáciami, ktoré vykonal normotvorca Únie.

Po tretie pokiaľ ide o ciele sledované smernicou 2014/17, treba pripomenúť, že ako vyplýva z odôvodnenia 15 tejto smernice, jej cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, ktorí majú záujem vziať si hypotekárny úver.

V tejto súvislosti sa v odôvodnení 53 smernice 2014/17 zdôrazňuje najmä to, že reprezentatívne príklady by nemali byť v rozpore s požiadavkami smernice 2005/29.

Článok 7 ods. 1 tejto poslednej uvedenej smernice, ktorý je určený na boj proti nekalým obchodným praktikám vo vzťahu k spotrebiteľom, stanovuje, že „obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku, opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil“.

V prejednávanej veci sa nezdá, že by poskytnutie reprezentatívneho príkladu týkajúceho sa úveru s variabilnou úrokovou sadzbou v prípade zmlúv o úvere zabezpečených záložným právom a reprezentatívneho príkladu týkajúceho sa úveru s variabilnou úrokovou sadzbou v prípade zmlúv, ktoré nie sú zabezpečené záložným právom, mohlo spotrebiteľa zbaviť podstatných informácií v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 2005/29.

V tejto súvislosti treba uviesť, že všeobecná informácia, ktorú spotrebiteľ potrebuje na to, aby sa mohol informovane rozhodnúť medzi úverom s fixnou úrokovou sadzbou, úverom s variabilnou úrokovou sadzbou alebo úverom so zmiešanou úrokovou sadzbou, nespočíva v informáciách, ktoré musí reprezentatívny príklad obsahovať, teda v informáciách o celkovej výške úveru, celkových nákladoch spotrebiteľa spojených s úverom, celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a RPMN, ale v tom, že tieto informácie sú isté v prípade prvého typu úveru a neisté v prípade ostatných dvoch typov úveru.

Tieto hlavné prvky zmlúv o úvere s fixnou, variabilnou alebo zmiešanou úrokovou sadzbou musia byť zahrnuté do všeobecných informácií podľa článku 13 ods. 1 písm. e), a nie podľa článku 13 ods. 1 písm. g) v reprezentatívnom príklade.

Cieľom reprezentatívneho príkladu je totiž zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa v kombinácii s ostatnými všeobecnými informáciami uvedenými v článku 13 ods. 1 smernice 2014/17 na jednej strane a predzmluvnými informáciami prispôsobenými osobnej situácii každého jednotlivého spotrebiteľa na strane druhej.

Za týchto okolností skutočnosť, že veriteľ, ktorý ponúka zmluvy o úvere s fixnou, variabilnou a zmiešanou úrokovou sadzbou, poskytuje vo svojich všeobecných informáciách len reprezentatívny príklad zmluvy o úvere s variabilnou úrokovou sadzbou zabezpečenej záložným právom a reprezentatívny príklad zmluvy o úvere s variabilnou úrokovou sadzbou, ktorá nie je zabezpečená záložným právom, nezbavuje spotrebiteľa podstatných informácií, a preto ju nemožno považovať za dôkaz klamlivej obchodnej praktiky veriteľa v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 2005/29. V dôsledku toho je uvedenie jedného reprezentatívneho príkladu vo všeobecných informáciách v súlade s cieľom smernice 2014/17.

Napokon treba zdôrazniť, že príklad uvedený v článku 13 ods. 1 písm. g) smernice 2014/17 má byť, ako sa uvádza v bode 23 tohto rozsudku, „reprezentatívny“.

V tejto súvislosti sa v odôvodnení 53 smernice 2014/17 uvádza, že „pri určovaní reprezentatívneho príkladu by sa mala zohľadniť prevaha výskytu určitých typov zmlúv o úvere na konkrétnom trhu. Pre každého veriteľa môže byť vhodnejšie, aby reprezentatívny príklad vychádzal z výšky úveru, ktorý je vzhľadom na jeho produktovú škálu a očakávanú klientskú základňu reprezentatívny, keďže tieto prvky sa môžu pri jednotlivých veriteľoch značne odlišovať“.

Z tohto odôvodnenia teda vyplýva, že v rámci posudzovania reprezentatívnosti príkladu, ktorý sa má poskytnúť, možno zohľadniť určité faktory, ako je priemerná dĺžka trvania a priemerná celková výška poskytnutého úveru pre daný typ zmluvy o úvere, ako aj frekvencia určitých typov zmlúv o úvere na danom trhu. Pokiaľ ide o RPMN, ktorá sa uvádza v štandardizovanom informačnom formulári, mali by sa v čo najväčšej možnej miere zohľadniť preferencie spotrebiteľa a informácie, ktoré poskytol, a veriteľ alebo sprostredkovateľ úveru by mal jasne uviesť, či sú poskytnuté informácie názorné alebo odrážajú preferencie a informácie poskytnuté spotrebiteľom. V každom prípade, ako bolo uvedené v bode 32 tohto rozsudku, reprezentatívne príklady by nemali byť v rozpore s požiadavkami smernice 2005/29.

Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby najmä na základe týchto informácií posúdil, či príklad, ktorý uviedla BAWAG vo svojich všeobecných informáciách podľa článku 13 ods. 1 písm. g) smernice 2014/17, je reprezentatívny.

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 13 ods. 1 písm. g) smernice 2014/17 sa má vykladať v tom zmysle, že veriteľ, ktorý na účely financovania výstavby nehnuteľnosti určenej na bývanie ponúka zmluvy o úvere, či už zabezpečené záložným právom alebo nie, s fixnou úrokovou sadzbou, s variabilnou úrokovou sadzbou alebo so striedavými obdobiami fixnej úrokovej sadzby a variabilnej úrokovej sadzby, je povinný uviesť vo všeobecných informáciách len jeden príklad úverov, ktoré ponúka, za predpokladu, že je reprezentatívny.

O trovách

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 13 ods. 1 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010

sa má vykladať v tom zmysle, že:

veriteľ, ktorý na účely financovania výstavby nehnuteľnosti určenej na bývanie ponúka zmluvy o úvere, či už zabezpečené záložným právom alebo nie, s fixnou úrokovou sadzbou, s variabilnou úrokovou sadzbou alebo so striedavými obdobiami fixnej úrokovej sadzby a variabilnej úrokovej sadzby, je povinný uviesť vo všeobecných informáciách len jeden príklad úverov, ktoré ponúka, za predpokladu, že je reprezentatívny.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.