C-87/24

62024CJ0087

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 23. októbra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Zemný plyn – Smernica 2009/73/ES – Článok 41 ods. 8 – Pojem ‚vhodné stimuly‘ – Nariadenie (ES) č. 715/2009 – Článok 13 ods. 1 – Pojem ‚vhodná návratnosť investícií‘ – Prepravné a distribučné siete – Zásobníky – Kritériá, ktoré treba zohľadniť pri stanovení prepravných a distribučných taríf, ktoré určuje národný regulačný orgán – Miera návratnosti kapitálu – Povinnosť konformného výkladu – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci C‑87/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko) z 3. januára 2024 a doručený Súdnemu dvoru 2. februára 2024, ktorý súvisí s konaním:

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: M. Aleksejev, vedúci oddelenia,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 15. januára 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

AS „Gaso“, v zastúpení: L. Liepa a J. Sarāns‑Reneslācis, advokāti,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. apríla 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 41 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES ( Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 94 ), a článku 13 ods. 1 prvého pododseku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 ( Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 36 ).

2

„(23)

Mali by sa prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie transparentných a nediskriminačných taríf za prístup k preprave. Tieto tarify by sa mali uplatňovať na všetkých užívateľov na nediskriminačnom základe. Ak sú zásobníky, akumulácia alebo podporné služby prevádzkované na trhu, na ktorom je dostatočná hospodárska súťaž, prístup možno umožniť na základe transparentných a nediskriminačných trhových mechanizmov.

(24)

Je potrebné zabezpečiť nezávislosť prevádzkovateľov zásobníkov, aby sa zlepšil prístup tretích strán do zásobníkov, ktoré sú z hľadiska dodávok odberateľom technicky a/alebo hospodársky nevyhnutné na zabezpečenie účinného prístupu do siete. … Takisto je potrebné zvýšiť transparentnosť súvisiacu so skladovacou kapacitou, ktorá sa ponúka tretím stranám, tým, že sa členským štátom uloží povinnosť vymedziť a uverejniť nediskriminačný, jasný rámec, ktorým sa určí vhodný regulačný režim uplatniteľný na zásobníky. …

(25)

Nediskriminačný prístup do distribučnej siete určuje prístup k odberateľom na maloobchodnej úrovni. …

4

Článok 1 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Táto smernica ustanovuje spoločné pravidlá pre prepravu, distribúciu, dodávku a uskladňovanie zemného plynu. Ustanovuje pravidlá týkajúce sa organizácie a fungovania plynárenstva, prístupu na trh, kritérií a postupov vzťahujúcich sa na udeľovanie povolení na prepravu, distribúciu, dodávku a uskladňovanie zemného plynu a na prevádzku sietí.“

5

Článok 2 uvedenej smernice znie:

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

9.

‚zásobník‘ je zariadenie, ktoré sa používa na uskladňovanie zemného plynu a ktoré vlastní a/alebo prevádzkuje plynárenský podnik, vrátane tej časti zariadení LNG, ktorá slúži na uskladňovanie, ale okrem časti používanej na ťažobné činnosti a okrem zariadení vyhradených výlučne pre prevádzkovateľov prepravných sietí na vykonávanie ich činností;

10.

‚prevádzkovateľ zásobníka‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva uskladňovanie a je zodpovedná za prevádzku zásobníka;

…“

právne oddelený a funkčne nezávislý od každého iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu;

b)

aby jeho personál a osoby zodpovedné za jeho riadenie

i)

konali nezávisle od akýchkoľvek trhových záujmov a

ii)

f)

zabezpečiť, aby sa prevádzkovateľom siete a užívateľom siete poskytli vhodné krátkodobé a dlhodobé stimuly na zvyšovanie efektívnosti výkonu siete a podporu integrácie trhu;

…“

8

Článok 41 tejto smernice, nazvaný „Povinnosti a právomoci regulačného orgánu“, stanovuje:

„1. Regulačný orgán má tieto povinnosti:

6. Regulačné orgány sú zodpovedné minimálne za ustanovenie alebo schválenie metodík používaných na výpočet alebo stanovenie podmienok, a to v dostatočnom časovom predstihu predtým, ako nadobudnú účinnosť, pre:

a)

pripojenie a prístup do národných sietí vrátane prepravných a distribučných taríf a podmienky a tarify súvisiace s prístupom do zariadení LNG. Týmito tarifami alebo metodikami sa musia umožniť investície do sietí a zariadení LNG potrebné na zabezpečenie životaschopnosti sietí a zariadení LNG;

…

8. Regulačné orgány pri stanovovaní alebo schvaľovaní taríf alebo metodík a vyvažovacích služieb zabezpečujú, aby sa prevádzkovateľom prepravných a distribučných sietí poskytli vhodné krátkodobé a dlhodobé stimuly na zvyšovanie efektívnosti, posilňovanie integrácie trhu a bezpečnosti dodávok, ako aj na podporu súvisiacich výskumných činností.

…

Je potrebné špecifikovať kritériá, podľa ktorých sa určujú tarify za prístup do siete, aby sa zabezpečil ich úplný súlad so zásadou nediskriminácie a potrebou dobre fungujúceho vnútorného trhu a aby sa plne zohľadnila potreba integrity siete a skutočne vynaložené náklady, pokiaľ zodpovedajú nákladom efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa siete a sú transparentné, vrátane primeranej [vhodnej – neoficiálny preklad ] návratnosti investícií a aby sa podľa vhodnosti zohľadňovali aj výsledky porovnávania taríf regulačnými orgánmi.

(8)

Pri výpočte taríf za prístup do sietí je dôležité zohľadniť skutočne vynaložené náklady, pokiaľ zodpovedajú nákladom efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa siete, a sú transparentné, ako aj potrebu zabezpečiť primeranú [vhodnú – neoficiálny preklad ] návratnosť investícií a stimuly na výstavbu novej infraštruktúry vrátane špeciálneho regulačného prístupu k novým investíciám v súlade so smernicou [2009/73]. V tomto ohľade a najmä, ak bude existovať účinná konkurencia paralelných plynovodov, budú výsledky porovnávania taríf regulačnými orgánmi relevantným faktorom.“

10

Článok 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Cieľom tohto nariadenia je:

S výnimkou článku 19 ods. 4 sa toto nariadenie uplatňuje len na zásobníky, na ktoré sa vzťahuje článok 33 ods. 3 alebo 4 smernice [2009/73].

…“

11

V článku 13 ods. 1 prvom a treťom pododseku uvedeného nariadenia sa uvádza:

„Tarify alebo metodiky použité na ich výpočet, uplatňované prevádzkovateľmi prepravných sietí a schválené regulačnými orgánmi podľa článku 41 ods. 6 smernice [2009/73], ako aj tarify uverejnené podľa článku 32 ods. 1 uvedenej smernice musia byť transparentné a zohľadňovať potrebu integrity siete a jej zlepšovania a odrážať skutočne vynaložené náklady, pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa siete a sú transparentné, za súčasného zabezpečenia vhodnej návratnosti investícií, a kde je to vhodné, za súčasného zohľadnenia výsledkov porovnávania taríf regulačnými orgánmi. Tarify alebo metodiky použité na ich výpočet sa uplatňujú nediskriminačným spôsobom.

…

„Národný regulačný orgán alebo prevádzkovateľ (‑ia) prepravnej siete – podľa rozhodnutia národného regulačného orgánu – uverejní v súlade s požiadavkami článkov 31 a 32 pred tarifným obdobím tieto informácie:

…

b) tieto informácie:

i)

povolené a/alebo cieľové výnosy prevádzkovateľa prepravnej siete;

ii)

(3)

kapitálové výdavky vrátane:

…

(4)

prevádzkové výdavky;

(5)

14

Podľa § 7 ods. 2 likums „Par sabiedrisko pakalpojumu regulatoriem“ (zákon o orgánoch na reguláciu služieb vo verejnom záujme) z 19. októbra 2000 ( Latvijas Vēstnesis , 2000, č. 394) je lotyšský regulačný orgán verejnoprávnym subjektom, ktorý je inštitucionálne a funkčne nezávislý, ako aj autonómny pri plnení svojho rozpočtu schváleného zákonom. Jednou z jeho úloh je regulovať poskytovanie služieb vo verejnom záujme v oblasti dodávok zemného plynu.

15

V § 9 ods. 1 bode 2 tohto zákona sa uvádza, že lotyšský regulačný orgán určí metodiku výpočtu a stanovenia taríf alebo tarifných stropov, ako aj pravidlá uplatňovania taríf alebo tarifných stropov, pokiaľ osobitné odvetvové právne predpisy nestanovujú iné tarifné zásady.

16

Ustanovenie § 9 ods. 2 uvedeného zákona stanovuje:

Sabiedrisko pakalpojumu regulēšanas komisijas padomes lēmums Nr. 1/23 kapitāla atdeves likmes aprēķināšanas metodika (rozhodnutie Rady regulačného orgánu č. 1/23 o metodike výpočtu miery návratnosti kapitálu) z 13. augusta 2018 (ďalej len „rozhodnutie o metodike“) stanovilo pravidlá výpočtu a uplatňovania miery návratnosti kapitálu na účely vypracovania návrhov taríf za regulované služby vrátane služieb distribučnej siete zemného plynu. Toto rozhodnutie vymedzuje najmä vzorec na výpočet váženej priemernej miery návratnosti kapitálu v reálnom vyjadrení.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

19

Na základe rozhodnutia o metodike prijala Rada lotyšského regulačného orgánu sporné rozhodnutie, v ktorom konštatovala, že prevádzkovateľ prepravnej siete zemného plynu, prevádzkovateľ distribučnej siete zemného plynu a prevádzkovateľ zásobníka zemného plynu uplatňujú váženú priemernú mieru návratnosti kapitálu v reálnom vyjadrení.

20

Vzhľadom na mieru návratnosti vlastného kapitálu a mieru návratnosti požičaného kapitálu, ktoré boli vypočítané v súlade s rozhodnutím o metodike, ako aj sadzbu dane z príjmov právnických osôb a priemer ročných zmien spotrebiteľských cien počas predchádzajúcich piatich kalendárnych rokov lotyšský regulačný orgán určil, že pre hospodársky subjekt, ktorý podľa údajov poslednej dostupnej výročnej správy patrí do kategórie stredných alebo veľkých podnikov, musí byť miera návratnosti kapitálu stanovená na 2,65 %, zatiaľ čo v prípade hospodárskeho subjektu patriaceho do kategórie mikropodnikov alebo malých podnikov musí byť táto miera stanovená na 4,37 %.

24

V tomto kontexte vnútroštátny súd po prvé konštatuje, že článok 40 písm. f) a článok 41 ods. 8 smernice 2009/73, ako aj článok 13 ods. 1 nariadenia č. 715/2009 v spojení s jeho odôvodneniami 7 a 8 sú relevantné na vyriešenie sporu, ktorý prejednáva.

25

Po druhé vnútroštátny súd zdôrazňuje, že hoci z ustanovení uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku vyplýva, že pri určovaní taríf za prístup do prepravných a distribučných sietí zemného plynu musia členské štáty zabezpečiť „vhodnú návratnosť investícií“, tieto ustanovenia neuvádzajú, čo treba chápať pod týmto výrazom, ku ktorému sa navyše Súdny dvor ešte nemal príležitosť vyjadriť. Vnútroštátny súd preto uvádza, že nemá jasné usmernenia na posúdenie zlučiteľnosti metodiky, ktorú použil lotyšský regulačný orgán na stanovenie miery návratnosti kapitálu uplatnenej vo veci, o ktorej rozhoduje, s právom Únie.

26

Po tretie tento súd uvádza, že zákon o orgánoch na reguláciu služieb vo verejnom záujme stanovuje právny rámec, ktorý neobsahuje ustanovenia zodpovedajúce ustanoveniam článkov 40 a 41 tejto smernice, ktoré sa týkajú všeobecných cieľov národných regulačných orgánov, ako aj ich povinností a právomocí. V tejto súvislosti vnútroštátny súd spresňuje, že § 20 ods. 1 tohto zákona, na základe ktorého lotyšský regulačný orgán prijal sporné rozhodnutie, sa s najväčšou pravdepodobnosťou nevzťahuje na všetky ciele sledované ustanoveniami uvedenej smernice, ktoré boli spomenuté v bode 24 tohto rozsudku, najmä pokiaľ ide o právo poskytovateľa regulovanej služby vo verejnom záujme využívať vhodné krátkodobé, ako aj dlhodobé stimuly. Vzniká teda otázka, či boli ustanovenia tej istej smernice správne prebraté do lotyšského práva.

2.

Je v súlade s článkom 41 ods. 8 smernice [2009/73] výklad vnútroštátnej právnej úpravy v tom zmysle, že poskytnutie vhodných krátkodobých a dlhodobých stimulov na zvyšovanie efektívnosti sietí, posilňovanie integrácie trhu a bezpečnosti dodávok, ako aj na podporu súvisiacich výskumných činností je zabezpečené v prípade, ak úhrada taríf užívateľmi pokrýva len ekonomicky odôvodnené náklady na verejnú službu a návratnosť je zabezpečená aspoň v minimálnej výške?

3.

Je v súlade s cieľmi vymedzenými v článku 41 ods. 8 smernice [2009/73] taká vnútroštátna právna úprava, ktorá pri stanovovaní ‚vhodných krátkodobých a dlhodobých stimulov‘ a stimulov ‚na posilňovanie integrácie trhu, bezpečnosti dodávok a výskumných činností‘ neuvádza, aby sa na určenie váženej priemernej miery návratnosti kapitálu vzali do úvahy zásady prijaté vo finančnej oblasti, ktoré zohľadňujú porovnateľné podniky pôsobiace na voľnom trhu?

4.

Má sa regulačný orgán pri výklade pojmov ‚vhodná návratnosť investícií‘ v zmysle článku 13 nariadenia [č. 715/2009] a ‚stimuly na investície‘ na účely článku 41 smernice 2009/73 riadiť pojmom ‚priemerná miera návratnosti kapitálu‘ [vážené priemerné náklady na kapitál (WACC)], prijatým vo finančnej oblasti, a metodikou použitou na jeho určenie?

8.

V prípade kladnej odpovede na piatu otázku a v prípade, že prevádzkovateľ siete nesúhlasí s výškou priemernej miery návratnosti kapitálu navrhnutou regulačným orgánom alebo s prvkami, na ktorých je založená, mal by regulačný orgán pri určovaní priemernej miery návratnosti kapitálu využiť na posúdenie vhodnej výšky miery návratnosti nezávislú tretiu stranu?

9.

Je postup stanovenia taríf, v ktorom je priemerná miera návratnosti kapitálu určená regulačným orgánom a v ktorom prevádzkovateľ prepravnej siete alebo zásobníka zemného plynu nie je oprávnený upraviť tento výpočet na základe individuálnych ukazovateľov podniku prevádzkovateľa siete, v rozpore s cieľmi vymedzenými v článku 41 ods. 8 smernice [2009/73]?

10.

Má sa článok 1 [prvý odsek] písm. b) nariadenia [č. 715/2009] v spojení s druhým odsekom tohto článku vykladať v tom zmysle, že odôvodnenia 7 a 8, ako aj článok 13 ods. 1 tohto nariadenia sa uplatňujú na zásobníky zemného plynu a na tarify stanovené regulačným orgánom, ak je prístup k zásobníkom skvapalneného zemného plynu regulovaný?“

31

V druhom rade sa lotyšský regulačný orgán domnieva, že druhá až šiesta otázka sú formulované príliš všeobecne a netýkajú sa výkladu práva Únie, ale jeho uplatňovania. Okrem toho pojmy alebo výrazy použité v týchto otázkach z dôvodu ich všeobecnosti neumožňujú Súdnemu dvoru poskytnúť na ne presnú odpoveď. Napokon tak článok 41 ods. 8 smernice 2009/73, ako aj článok 13 ods. 1 nariadenia č. 715/2009 určujú národným regulačným orgánom len cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, pričom im ponechávajú možnosť voľby prostriedkov alebo metód na dosiahnutie tohto cieľa. Voľba týchto prostriedkov alebo metód, na ktorú sa vnútroštátny súd pýta, nie je otázkou výkladu práva Únie, ktorý prináleží Súdnemu dvoru, ale jeho uplatnenia, ktoré patrí do právomoci vnútroštátnych súdov.

32

V treťom rade lotyšský regulačný orgán tvrdí, že druhá, ôsma a deviata otázka sa netýkajú výkladu práva Únie, ale výkladu vnútroštátneho práva. Konkrétne, pokiaľ ide o druhú otázku, pojem „návratnosť“ nie je použitý v príslušnom práve Únie, ale v § 20 ods. 1 zákona o orgánoch na reguláciu služieb vo verejnom záujme.

33

Vo štvrtom rade lotyšský regulačný orgán tvrdí, že štvrtá až ôsma otázka nijako nesúvisia so skutkovou a právnou situáciou, ktorá charakterizuje konanie vo veci samej, a nezodpovedajú objektívnej potrebe rozhodnúť v tejto veci, keďže článok 13 ods. 1 nariadenia č. 715/2009 sa neuplatňuje na zásobníky zemného plynu, ktorých prevádzkovateľom je v prejednávanej veci Conexus Baltic Grid, ani na distribučnú sieť zemného plynu, ktorej správa je v Lotyšsku zverená spoločnosti Gaso.

36

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania predovšetkým vyplýva, že ustanovenia smernice 2009/73 a nariadenia č. 715/2009 majú zjavnú súvislosť so sporom vo veci samej, ktorý sa týka určenia miery návratnosti kapitálu, ktorú uložil regulačný orgán pre trh so zemným plynom najmä prevádzkovateľom sietí zemného plynu členského štátu a ktorá môže ovplyvniť tarify uplatňované týmito prevádzkovateľmi.

37

Ďalej, pokiaľ ide o požiadavku uvedenú v článku 94 písm. c) rokovacieho poriadku, ktorá sa týka jednak dôvodov, pre ktoré sa vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade smernice 2009/73 a nariadenia č. 715/2009, a jednak súvislosti, ktorú vnútroštátny súd vidí medzi týmito dvoma aktmi práva Únie a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou na spor vo veci samej, treba konštatovať, že tento súd poukazuje na svoje vlastné posúdenia, pokiaľ ide o otázky, ktoré má v prípade výkladu uvedených aktov, konkrétne článku 41 ods. 8 smernice 2009/73 a článku 13 ods. 1 nariadenia č. 715/2009, ako aj súvislosti, ktorú vidí medzi týmito ustanoveniami a touto vnútroštátnou právnou úpravou, najmä pokiaľ ide o požiadavky, ktoré musí lotyšský regulačný orgán zohľadniť pri stanovovaní taríf za prepravu a distribúciu zemného plynu.

38

Napokon, pokiaľ ide o prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu dvoch aktov práva Únie uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku a ich relevantnosti v súvislosti s prístupom do zariadení na zemný plyn, ktoré prevádzkuje Conexus Baltic Grid, stačí pripomenúť, že ak nie je zrejmé, že výklad ustanovenia Únie zjavne nijako nesúvisí so skutočnosťou alebo predmetom sporu vo veci samej, námietka založená na neuplatniteľnosti tohto ustanovenia na spor vo veci samej nemá vplyv na prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ale patrí do vecného preskúmania položených otázok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2019, Slovenské elektrárne, C‑376/18 , EU:C:2019:1068 , bod 29 a citovanú judikatúru).

41

Tieto tri aspekty treba preskúmať vo vyššie uvedenom poradí.

O siedmej, deviatej a desiatej otázke, ktoré sa týkajú pôsobnosti tarifných zásad stanovených v článku 41 ods. 8 smernice 2009/73 a článku 13 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 715/2009

42

Svojou siedmou, deviatou a desiatou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 41 ods. 8 smernice 2009/73 a článok 13 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 715/2009 majú vykladať v tom zmysle, že tarifné zásady, ktoré tieto ustanovenia stanovujú, sa uplatňujú nielen na prevádzkovateľov prepravných a distribučných sietí zemného plynu, ale aj na zásobníky tohto plynu.

43

Okrem toho, ako zdôrazňujú jej odôvodnenia 23, 25 a 32, cieľom uvedenej smernice je zabezpečiť nediskriminačný prístup do prepravných a distribučných sietí zemného plynu tým, že v súlade s článkom 41 ods. 1 písm. a) tej istej smernice zveruje národným regulačným orgánom najmä úlohu, aby „v súlade s transparentnými kritériami stanovova[li] alebo schvaľova[li] regulované tarify za prepravu alebo distribúciu alebo metodiky ich výpočtu“.

47

Článok 41 ods. 6 písm. a) smernice 2009/73 spresňuje, že národné regulačné orgány sú zodpovedné minimálne za stanovenie alebo schválenie metodík používaných na výpočet alebo stanovenie podmienok prístupu do národných sietí vrátane prepravných a distribučných taríf.

48

Navyše podľa článku 41 ods. 8 tejto smernice „regulačné orgány pri stanovovaní alebo schvaľovaní taríf alebo metodík… zabezpečujú, aby sa prevádzkovateľom prepravných a distribučných sietí poskytli vhodné… stimuly na zvyšovanie efektívnosti, posilňovanie integrácie trhu a bezpečnosti dodávok, ako aj na podporu súvisiacich výskumných činností“.

49

Zásadný rozdiel v rámci právnej úpravy v oblasti taríf medzi pravidlami, ktoré sa uplatňujú na „siete“, a pravidlami, ktoré sa uplatňujú na zásobníky zemného plynu, možno vysvetliť, ako správne zdôraznila Európska komisia, okolnosťou, že tieto zariadenia sa na rozdiel od „sietí“ vo všeobecnosti nepovažujú za prirodzené monopoly, a teda môžu konkurovať iným zariadeniam. Z tohto dôvodu smernica 2009/73, ako to uvádzajú jej odôvodnenia 23 a 24, zavádza osobitný režim týkajúci sa zásobníkov zemného plynu, ktorý zahŕňa článok 33 tejto smernice stanovujúci osobitné pravidlá prístupu do týchto zariadení, a to buď v dohodnutom rámci v súlade s odsekom 3 tohto článku alebo v regulovanom rámci v súlade s odsekom 4 uvedeného článku, avšak za určitých podmienok.

53

Nič to však nemení na tom, ako uviedol generálny advokát v bode 45 svojich návrhov, že ani táto smernica, ani nariadenie č. 715/2009 nezakazujú národným regulačným orgánom rozšíriť tarifné zásady stanovené v článku 41 ods. 8 uvedenej smernice a v článku 13 ods. 1 prvom pododseku tohto nariadenia, ktoré upravujú „siete“ zemného plynu, na prístup do zásobníkov.

54

Ako totiž v podstate poznamenala Komisia, nemožno vylúčiť, že objektívne dôvody, akými sú osobitné technické vlastnosti alebo význam zásobníkov pre energetickú bezpečnosť dodávok na území jedného alebo viacerých členských štátov, by mohli viesť k tomu, že národný regulačný orgán rozšíri tarifné zásady, ktoré uplatňuje na prepravné a distribučné siete zemného plynu, na prístup do týchto zásobníkov.

55

58

Pokiaľ ide o ustanovenia smernice 2009/73 týkajúce sa povinností národných regulačných orgánov v oblasti taríf prevádzkovateľov prepravných a distribučných sietí zemného plynu, z článku 41 ods. 6 písm. a) tejto smernice vyplýva, že tieto orgány sú zodpovedné minimálne za stanovenie alebo schválenie metodík používaných na výpočet alebo stanovenie podmienok prístupu do národných sietí zemného plynu vrátane taríf za jeho prepravu a distribúciu. Toto ustanovenie spresňuje, že tieto tarify musia umožniť uskutočnenie investícií potrebných na zabezpečenie životaschopnosti sietí.

59

Navyše treba pripomenúť, že podľa článku 41 ods. 8 uvedenej smernice národné regulačné orgány pri stanovovaní alebo schvaľovaní taríf alebo metodík musia zabezpečiť, aby sa „prevádzkovateľom prepravných a distribučných sietí poskytli vhodné krátkodobé a dlhodobé stimuly na zvyšovanie efektívnosti, posilňovanie integrácie trhu a bezpečnosti dodávok, ako aj na podporu súvisiacich výskumných činností“.

60

Okrem toho podľa článku 41 ods. 16 tej istej smernice rozhodnutia, ktoré prijíma národný regulačný orgán, musia byť plne odôvodnené a opodstatnené, aby umožňovali súdne preskúmanie.

63

V tejto súvislosti sa zdá, že pojem „návratnosť“ nachádzajúci sa v uvedenom zákone odkazuje na myšlienku, že prevádzkovatelia prepravných a distribučných sietí zemného plynu môžu dosiahnuť primeranú ziskovú maržu, avšak bez toho, aby sa spresnili účely, na ktoré by sa táto zisková marža mala aspoň čiastočne použiť. Zdá sa teda, že tento pojem má všeobecnejší rozsah a je menej zameraný na dosiahnutie cieľov a činností týkajúcich sa fungovania trhu so zemným plynom než pojem „vhodné stimuly“ uvedený v článku 41 ods. 8 smernice 2009/73.

64

Vzhľadom na to treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sú vnútroštátne súdy pri uplatňovaní vnútroštátneho práva povinné vykladať ho v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel dotknutej smernice tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, a takto konať v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ. Táto povinnosť konformného výkladu vnútroštátneho práva je totiž vnútorne spätá so systémom Zmluvy o FEÚ, keďže umožňuje vnútroštátnym súdom v rámci ich právomocí zaistiť úplnú účinnosť práva Únie pri rozhodovaní o sporoch, ktoré im boli predložené (rozsudky z 5. marca 2020, OPR‑Finance, C‑679/18 , EU:C:2020:167 , bod 41 , ako aj z 26. júna 2025, Makeleio a Zougla, C‑555/23 a C‑556/23 , EU:C:2025:484 , bod 85 ).

65

Okrem toho zásada konformného výkladu vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, s tým, že zohľadnia vnútroštátne právo ako celok a uplatnia výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou (rozsudky z 5. marca 2020, OPR‑Finance, C‑679/18 , EU:C:2020:167 , bod 42 , ako aj z 26. júna 2025, Makeleio a Zougla, C‑555/23 a C‑556/23 , EU:C:2025:484 , bod 86 ).

69

Súdny dvor spresnil, že norma Únie je na jednej strane bezpodmienečná, ak povinnosť v nej stanovená nezávisí od žiadnej podmienky a jej vykonávanie a účinky nepodliehajú prijatiu žiadneho aktu inštitúcií Únie alebo členských štátov, a na druhej strane dostatočne presná na to, aby sa na ňu osoba podliehajúca súdnej právomoci mohla odvolať a aby ju súd mohol uplatniť, ak povinnosť ukladá jednoznačným spôsobom. Okrem toho, hoci ustanovenie smernice ponecháva členským štátom určitú mieru voľnej úvahy pri prijímaní spôsobov jeho vykonania, možno sa domnievať, že ustanovenie tejto smernice je bezpodmienečné a presné, pokiaľ jednoznačne ukladá členským štátom povinnosť dosiahnuť presne vymedzený výsledok, pričom táto povinnosť nie je viazaná žiadnou podmienkou týkajúcou sa uplatnenia pravidla, ktoré stanovuje [rozsudky z 8. marca 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Priamy účinok), C‑205/20 , EU:C:2022:168 , body 18 a 19 , ako aj z 25. januára 2024, Global NRG, C‑277/22 , EU:C:2024:78 , bod 28 ].

70

V prejednávanej veci, ako bolo konštatované v bode 59 tohto rozsudku, z článku 41 ods. 8 smernice 2009/73 vyplýva, že v rámci úlohy stanovovať alebo schvaľovať tarify uplatniteľné na prepravné a distribučné siete zemného plynu, ktorú sú členské štáty povinné zveriť národným regulačným orgánom, tieto orgány musia pri takomto stanovovaní alebo schvaľovaní určiť vhodné krátkodobé a dlhodobé stimuly na povzbudenie prevádzkovateľov prepravných a distribučných sietí zemného plynu k zvyšovaniu výkonnosti, k podpore integrácie trhu a bezpečnosti dodávok, ako aj k podpore súvisiacich výskumných činností.

74

Pokiaľ ide o pojem „vhodné stimuly“, okrem kontextu, v ktorom musia byť tieto stimuly stanovené každým národným regulačným orgánom – a to pri stanovovaní alebo schvaľovaní metodík na určenie taríf za prepravu a distribúciu zemného plynu alebo pri stanovovaní týchto taríf –, a cieľov a činností, ktoré musia zaručiť, smernica 2009/73 nedefinuje tento pojem ani nespresňuje formu, v akej národné regulačné orgány stanovujú stimuly. Táto smernica teda priznáva týmto orgánom určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o formu, ktorú musia mať tieto stimuly, ale aj pokiaľ ide o posúdenie a určenie ich vhodnosti, najmä pri dodržaní cieľov stanovených v článku 40 uvedenej smernice, ktoré sú uložené každému národnému regulačnému orgánu, povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 41 ods. 16 tej istej smernice a v závislosti od osobitných charakteristík vnútroštátneho trhu so zemným plynom.

75

V tomto kontexte, ako v podstate konštatoval generálny advokát v bode 53 svojich návrhov, zo smernice 2009/73 nevyplýva, že by vhodné stimuly v prospech prevádzkovateľov prepravných a distribučných sietí zemného plynu na to, aby sledovali ciele a podporovali činnosti uvedené v článku 41 ods. 8 tejto smernice, mali byť posudzované a stanovované výlučne na základe takej miery návratnosti kapitálu, akou je vážená priemerná miera návratnosti kapitálu stanovená v spornom rozhodnutí v súlade s rozhodnutím o metodike.

76

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, keďže je nesporné, že takáto miera návratnosti kapitálu predstavuje len jednu zo skutočností zohľadnených pri určovaní úrovne taríf, okolnosť, že nie je zrejmé, že by sporné rozhodnutie uvádzalo osobitné odôvodnenie týkajúce sa spôsobu, akým má táto miera návratnosti motivovať prevádzkovateľov dotknutých sietí, aby sledovali ciele a podporovali činnosti uvedené v článku 41 ods. 8 smernice 2009/73, neznamená, že lotyšský regulačný orgán – ako sám uviedol pred Súdnym dvorom – nad rámec toho, čo mu ukladá § 20 ods. 1 zákona o orgánoch na reguláciu služieb vo verejnom záujme, nezabezpečil, aby boli zohľadnené vhodné stimuly, ako sú uvedené v tomto ustanovení, vo všeobecnejšom rámci metodiky alebo stanovenia taríf za prepravu a distribúciu zemného plynu v Lotyšsku.

O tretej až deviatej otázke, ktoré sa týkajú spôsobu, akým má národný regulačný orgán stanoviť, že prevádzkovatelia prepravných a distribučných sietí zemného plynu majú prospech z vhodných stimulov a/alebo vhodnej návratnosti investícií

80

Svojou treťou až deviatou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 41 ods. 8 smernice 2009/73 a článok 13 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 715/2009 majú vykladať v tom zmysle, že povinnosť, ktorú tieto ustanovenia ukladajú národnému regulačnému orgánu, a to stanoviť „vhodné stimuly“ a „vhodnú návratnosť investícií“, na účely určenia taríf alebo metodík výpočtu, uplatňovaných na prevádzkovateľov prepravných a distribučných sietí zemného plynu, vyžaduje použitie špecifických metód výpočtu, ako sú WACC uplatňované vo finančnom sektore, porovnanie kapitálových nákladov s nákladmi neregulovaných spoločností, vykonanie úprav s cieľom zohľadniť najmä infláciu a/alebo daň z príjmov právnických osôb, vylúčenie zohľadnenia individuálnej výkonnosti dotknutého prevádzkovateľa siete a v prípade spochybnenia zo strany dotknutých subjektov využitie zásahu tretej strany.

81

Inými slovami, vnútroštátny súd sa pýta, či je miera voľnej úvahy, ktorou disponujú národné regulačné orgány, pokiaľ ide o výber metód uplatniteľných na výpočet miery návratnosti kapitálu a parametre uvedené v tomto výpočte pri určovaní taríf za prepravu a distribúciu zemného plynu, ohraničená, ba dokonca obmedzená, a prípadne za akých podmienok, potrebou týchto orgánov stanoviť v prospech prevádzkovateľov prepravných a distribučných sietí zemného plynu „vhodné stimuly“ v zmysle článku 41 ods. 8 smernice 2009/73 a/alebo „vhodnú návratnosť investícií“ v zmysle článku 13 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 715/2009.

85

Nariadenie 2017/460 však nevysvetľuje obsah týchto pojmov, a predovšetkým ani to, podľa akých metód alebo pravidiel sa majú alebo môžu vypočítať náklady na kapitál alebo tieto stimulačné mechanizmy.

86

Z toho vyplýva, že na účely zohľadnenia takýchto komplexných ekonomických a technických faktorov musia národné regulačné orgány – tiež v závislosti od osobitných podmienok uplatniteľných na vnútroštátnom trhu so zemným plynom a dotknutých prevádzkovateľov – disponovať širokou mierou voľnej úvahy pri stanovovaní taríf za prepravu alebo distribúciu zemného plynu, a to prípadne najmä na účely stanovenia miery návratnosti kapitálu týchto prevádzkovateľov. V tomto ohľade, pokiaľ ide o potrebu stanoviť „vhodné stimuly“ v zmysle článku 41 ods. 8 smernice 2009/73 a „vhodnú návratnosť investícií“ v zmysle článku 13 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 715/2009 v súvislosti s tarifami za prepravu zemného plynu, nemôžu byť tieto orgány povinné prijať osobitnú metodiku, akou je metodika založená na WACC, alebo porovnať náklady na kapitál s nákladmi neregulovaných spoločností alebo subjektov. V tomto kontexte musia mať uvedené orgány možnosť upraviť metódu stanovenia týchto taríf a ich výpočet v závislosti od rôznych parametrov bez toho, aby navyše existovala povinnosť vykonať tento výpočet s prihliadnutím na infláciu a/alebo daň z príjmov právnických osôb.

87

Naproti tomu, pokiaľ zohľadnenie miery návratnosti kapitálu zodpovedá „vhodnému stimulu“ v zmysle článku 41 ods. 8 smernice 2009/73, tvrdenie lotyšského regulačného orgánu, podľa ktorého je vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje národnému regulačnému orgánu upraviť výpočet miery návratnosti kapitálu v závislosti od individuálnej výkonnosti každého prevádzkovateľa, v súlade s cieľmi článku 41 ods. 8 smernice 2009/73, nemôže uspieť.

V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že článok 39 ods. 4 smernice 2009/73 v spojení s jej odôvodnením 30 stanovuje, že tieto orgány musia vykonávať svoje právomoci nezávisle od akéhokoľvek verejného alebo súkromného subjektu tým, že zabezpečia, že svoje rozhodnutia budú prijímať samostatne, výlučne na základe verejného záujmu, a bez toho, aby podliehali vonkajším pokynom od iných verejných alebo súkromných orgánov [pozri analogicky rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Nemecko (Prebratie smerníc 2009/72 a 2009/73), C‑718/18 , EU:C:2021:662 , bod 109 , ako aj citovanú judikatúru]. Ako však uviedol generálny advokát v bode 70 svojich návrhov, dodržiavaním nezávislosti národného regulačného orgánu pri výkone jeho právomocí nie je dotknutá možnosť, ktorú majú prípadne dotknutí prevádzkovatelia sietí, odvolávať sa na znalecké posudky tretích strán na podporu svojich návrhov podaných na tento orgán alebo v prípade súdneho prostriedku nápravy na príslušných vnútroštátnych súdoch v rozsahu, v akom to vnútroštátne právo umožňuje, najmä pri dodržaní zásady kontradiktórnosti. Okrem toho v tom istom rozsahu môže národný regulačný orgán alebo v prípade súdneho prostriedku nápravy príslušný vnútroštátny súd vymenovať jedného alebo viacerých nezávislých znalcov, ktorí im budú pomáhať pri plnení ich funkcie.

91

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody sa článok 41 ods. 8 smernice 2009/73 a článok 13 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 715/2009 majú vykladať v tom zmysle, že povinnosť, ktorú tieto ustanovenia ukladajú národnému regulačnému orgánu, a to stanoviť „vhodné stimuly“ a „vhodnú návratnosť investícií“, na účely určenia taríf alebo metodík výpočtu, uplatňovaných na prevádzkovateľov prepravných a distribučných sietí zemného plynu, nevyžaduje použitie výlučne špecifických metód výpočtu, ako sú WACC uplatňované vo finančnom sektore, porovnanie kapitálových nákladov s nákladmi neregulovaných spoločností a vykonanie úprav s cieľom zohľadniť najmä infláciu a/alebo daň z príjmov právnických osôb.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1.

Článok 41 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES, a článok 13 ods. 1 prvý pododsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

tarifné zásady, ktoré tieto ustanovenia stanovujú, sa neuplatňujú na zásobníky zemného plynu členského štátu, čím nie je dotknutá možnosť, aby národné regulačné orgány z objektívne odôvodnených dôvodov rozšírili tieto tarifné zásady na prístup do týchto zariadení.

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

povinnosť, ktorú tieto ustanovenia ukladajú národnému regulačnému orgánu, a to stanoviť „vhodné stimuly“ a „vhodnú návratnosť investícií“, na účely určenia taríf alebo metodík výpočtu, uplatňovaných na prevádzkovateľov prepravných a distribučných sietí zemného plynu, nevyžaduje použitie výlučne špecifických metód výpočtu, ako sú vážené priemerné náklady na kapitál uplatňované vo finančnom sektore, porovnanie kapitálových nákladov s nákladmi neregulovaných spoločností a vykonanie úprav s cieľom zohľadniť najmä infláciu a/alebo daň z príjmov právnických osôb.

4.

Článok 41 ods. 8 smernice 2009/73

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pri určovaní „vhodných stimulov“ v zmysle tohto ustanovenia je národný regulačný orgán povinný zohľadniť predchádzajúcu individuálnu výkonnosť dotknutých prevádzkovateľov prepravných a distribučných sietí zemného plynu.