C-115/24

UJ

proti

Österreichische Zahnärztekammer,

za účasti:

Urban Technology GmbH,

DZK Deutsche Zahnklinik GmbH,

–

UJ, v zastúpení: D. Boyadjiyska a J. Hütthaler‑Brandauer, Rechtsanwälte,

–

Österreichische Zahnärztekammer, v zastúpení: F. Schulz, Rechtsanwalt,

–

Urban Technology GmbH, v zastúpení: U. Karpenstein, R. Sangi a T. Shulman, Rechtsanwälte,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: L. Armati, S. Delaude a E. Schmidt, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. mája 2025,

vyhlásil tento

Právo Únie

Smernice 98/34 a (EÚ) 2015/1535

3

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti ( Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37 ; Mim. vyd. 13/020, s. 337), zmenená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 ( Ú. v. EÚ L 316, 2012, s. 12 ) (ďalej len „smernica 98/34“), bola zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti ( Ú. v. EÚ L 241, 2015, s. 1 ), ktorá nadobudla účinnosť 7. októbra 2015.

4

Článok 1 ods. 1 smernice 2015/1535 stanovuje:

‚na diaľku‘ znamená, že služba sa poskytuje bez toho, aby pri tom boli obe strany súčasne prítomné;

ii)

‚elektronickým spôsobom‘ znamená, že služba sa z miesta pôvodu odošle a na mieste určenia prijíma prostredníctvom elektronického zariadenia, určeného na spracovávanie (vrátane digitálneho komprimovania) a uskladňovanie údajov a je úplne vysielaná, prenášaná a prijímaná po drôte, prostredníctvom rádiových vĺn, optickým spôsobom, alebo inými elektromagnetickými prostriedkami;

iii)

‚na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb‘ znamená, že služba sa poskytuje prostredníctvom prenosu údajov na individuálnu žiadosť.

Indikatívny zoznam služieb, ktoré nespadajú pod tento pojem, je uvedený v prílohe I;

7

Príloha I k smernici 2015/1535 má názov „Indikatívny zoznam služieb, na ktoré sa nevzťahuje článok 1 ods. 1 písm. b) druhý pododsek“.

8

V bode 1 tejto prílohy s názvom „Služby, ktoré nie sú poskytované ‚na diaľku‘“ sa uvádza:

„Služby poskytované za fyzickej prítomnosti poskytovateľa a príjemcu, i keď sa pri nich používajú elektronické prístroje:

a)

Služby, ktoré sa neposkytujú prostredníctvom elektronických spracovávacích/inventarizačných systémov:

…

d) konzultácie s lekárom prostredníctvom telefónu/faxu;

…“

Smernica 2000/31

10

„Na účely tejto smernice majú nasledujúce výrazy uvedený význam:

a)

‚služby informačnej spoločnosti‘: služby v zmysle [článku 1 ods. 1 písm. b) prvého pododseku smernice 2015/1535];

…

h)

‚koordinovaná oblasť‘: požiadavky ustanovené v právnych systémoch členských štátov uplatniteľné na poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti alebo na služby informačnej spoločnosti, bez ohľadu na to, či sú všeobecnej povahy alebo či sú pre ne špeciálne navrhnuté.

ii)

Koordinovaná oblasť sa nevzťahuje na požiadavky ako napríklad:

–

požiadavky, ktoré sa uplatňujú na tovar ako taký,

–

požiadavky, ktoré sa uplatňujú na dodávku tovaru,

13

Odôvodnenia 4 a 5 smernice 2005/36 stanovujú:

„(4)

Na účely uľahčenia voľného poskytovania služieb by mali existovať osobitné predpisy, zamerané na rozšírenie možnosti výkonu odborných činností na základe pôvodného profesijného titulu. V prípade služieb informačnej spoločnosti, poskytovaných na diaľku, by sa mali uplatňovať aj ustanovenia smernice [2000/31].

(5)

Vzhľadom na to, že na cezhraničné poskytovanie služieb sú zavedené rôzne systémy, na jednej strane na dočasnom a príležitostnom základe a na druhej strane pre usadenie, mali by sa vyjasniť kritériá rozlišovania týchto dvoch pojmov v prípade, keď sa poskytovateľ služieb presunie na územie hostiteľského členského štátu.“

Dočasná a príležitostná povaha poskytovania služieb sa posudzuje od prípadu k prípadu, najmä vo vzťahu k jeho trvaniu, frekvencii, pravidelnosti a nepretržitosti.

3. Ak sa poskytovateľ služieb odsťahuje, podlieha odborným predpisom profesionálnej, zákonnej alebo správnej povahy, ktoré sú priamo spojené s odbornou kvalifikáciou, ako je vymedzenie povolania, používanie titulov a závažné zanedbanie povinností pri výkone povolania, ktoré je priamo a osobitne spojené s ochranou a bezpečnosťou spotrebiteľa, ako aj disciplinárnym ustanoveniam, ktoré sú uplatniteľné v hostiteľskom členskom štáte na odborníkov, ktorí v tomto členskom štáte vykonávajú rovnaké povolanie.“

Smernica 2011/24

16

Odôvodnenie

10 smernice 2011/24 stanovuje:

„Cieľom tejto smernice je stanoviť pravidlá pre uľahčovanie prístupu k bezpečnej vysoko kvalitnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v Únii a zabezpečiť mobilitu pacientov v súlade so zásadami stanovenými Súdnym dvorom a podporovať spoluprácu členských štátov oblasti zdravotnej starostlivosti pri plnom rešpektovaní zodpovednosti členských štátov za definovanie dávok sociálneho zabezpečenia súvisiacich so zdravím a organizáciu a poskytovanie zdravotnej a lekárskej starostlivosti a dávok sociálneho zabezpečenia, najmä v prípade ochorenia.“

19

Článok 2 tej istej smernice s názvom „Vzťah k iným ustanoveniam Únie“ stanovuje:

„Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté:

…

e) smernica [2000/31];

…

‚zdravotná starostlivosť‘ znamená služby zdravotnej starostlivosti, ktoré pacientom poskytujú zdravotnícki pracovníci s cieľom posúdiť, zachovať alebo obnoviť ich zdravotný stav vrátane predpisovania, výdaja a poskytovania liekov a zdravotníckych pomôcok;

…

d)

‚členský štát, v ktorom sa poskytuje ošetrenie‘ je členský štát, na ktorého území sa zdravotná starostlivosť pacientovi skutočne poskytuje. V prípade telemedicíny sa za členský štát, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, považuje ten členský štát, v ktorom je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti usadený;

e)

‚cezhraničná zdravotná starostlivosť‘ je zdravotná starostlivosť poskytovaná alebo predpísaná v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom je pacient poistený;

Článok 4 tejto smernice s názvom „Zodpovednosti členského štátu, v ktorom sa poskytuje ošetrenie“ v odseku 1 stanovuje:

„So zohľadnením zásad univerzálnosti, prístupu k vysoko kvalitnej starostlivosti, rovnosti a solidarity sa cezhraničná zdravotná starostlivosť poskytuje v súlade s:

a)

právnymi predpismi členského štátu, v ktorom sa poskytuje ošetrenie;

b)

normami a usmerneniami pre kvalitu a bezpečnosť ustanovenými členským štátom, v ktorom sa poskytuje ošetrenie a

Rakúske právo

23

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že ani EU‑Patientenmobilitätsgesetz (zákon o mobilite pacientov v Európskej únii) (BGBl. I, 32/2014), ktorým sa preberá smernica 2011/24, ani Zahnärztegesetz (zákon o zubných lekároch) (BGBl. I. 126/2005) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „ZÄG“) neobsahujú ustanovenia o poskytovaní služieb telemedicíny.

24

Podľa § 3 ods. 1 ZÄG možno povolanie zubného lekára vykonávať len v súlade s podmienkami stanovenými v tomto zákone.

25

Ustanovenie § 31 tohto zákona sa týka slobodného poskytovania služieb a znie takto:

„1. Štátni príslušníci členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Švajčiarskej konfederácie, ktorí legálne vykonávajú povolanie zubného lekára v jednom z ďalších členských štátov EHP alebo vo Švajčiarsku, môžu v rámci slobodného poskytovania služieb dočasne vykonávať povolanie zubného lekára v Rakúsku zo svojho miesta podnikania alebo pracoviska v zahraničí bez toho, aby boli zapísaní do zoznamu zubných lekárov.

2. Pred prvým poskytnutím stomatologickej služby v Rakúsku, ktorá si vyžaduje prechodný pobyt na spolkovom území, to poskytovateľ služby musí písomne oznámiť Rakúskej komore zubných lekárov prostredníctvom Krajinskej komory zubných lekárov spolkovej krajiny, v ktorej sa má služba poskytnúť, a pripojiť tieto dokumenty:…“

29

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že pokiaľ ide o záležitosti patriace do oblasti práva hospodárskej súťaže, vnútroštátne súdy rozhodli, že § 31 ZÄG sa týka výlučne fyzických osôb, ktoré sú oprávnené vykonávať predmetné povolanie, a nie spoločností s ručením obmedzeným, a to a fortiori v prípade, keď štruktúra ich obchodných podielov nie je v súlade s § 26 ZÄG.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

33

Predmetom činnosti spoločnosti Urban Technology je „poskytovanie služieb v oblasti produktov životného štýlu pre koncových používateľov“. Prostredníctvom svojej internetovej stránky propaguje neviditeľné zubné aparáty pozostávajúce z priehľadných ústnych dláh, ktoré sa predávajú pod značkou DrSmile. Potenciálni zákazníci môžu na tejto internetovej stránke požiadať o stretnutie u „partnerského zubného lekára“ v Rakúsku, ako je aj UJ, usadeného v mieste, ktoré si vybrali. Po dohodnutí takéhoto stretnutia tento partnerský zubný lekár vykoná vo svojej ambulancii anamnézu, informatívny rozhovor a 3D skenovanie chrupu, pričom poskytne aj prípadnú predbežnú starostlivosť potrebnú na aplikáciu zubnej dlahy v budúcnosti. Uvedený partnerský zubný lekár následne zašle DZK Deutsche Zahnklinik obrazový materiál a odporúčanie týkajúce sa postupu na účely vyrovnania čeľuste alebo zubov.

34

DZK Deutsche Zahnklinik, ktorej spoločníci nie sú zubnými lekármi, má oprávnenie a ďalšie povolenia potrebné na prevádzkovanie centra zubnej starostlivosti v Nemecku, ktoré sa označuje ako „zubná klinika“ a v ktorom zubní lekári ošetrujú pacientov v súlade s nemeckým právom uplatniteľným na tento typ zariadenia.

35

Iba DZK Deutsche Zahnklinik uzatvára s pacientmi zmluvy o poskytovaní starostlivosti, ktorá zahŕňa všetky služby súvisiace s aplikáciou zubného aparátu značky DrSmile. Zubné dlahy si zaobstaráva od spoločnosti Urban Technology, ktorá si ich objednáva od tretích osôb. Ďalší postup sa zabezpečuje prostredníctvom aplikácie spoločnosti DZK Deutsche Zahnklinik, v rámci ktorej jej pacienti pravidelne zasielajú snímky svojho chrupu. DZK Deutsche Zahnklinik má zmluvný vzťah s partnerským zubným lekárom a odmeňuje ho za služby, ktoré poskytuje v rámci príslušného ošetrenia.

39

Oberlandesgericht Graz (Vyšší krajinský súd Graz, Rakúsko), na ktorý bolo podané odvolanie, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v podstate vyhovel. Po prvé najmä konštatoval, že UJ koná ako pomocníčka spoločnosti DZK Deutsche Zahnklinik v rámci zmlúv o poskytovaní starostlivosti uzavretých medzi spoločnosťou DZK Deutsche Zahnklinik a pacientmi; po druhé že DZK Deutsche Zahnklinik nie je oprávnená poskytovať stomatologické služby v Rakúsku; po tretie že poskytovanie starostlivosti spoločnosťou DZK Deutsche Zahnklinik v Rakúsku prostredníctvom UJ, ktorá koná ako pomocníčka, sa uskutočňuje priamo a bez využitia informačných a komunikačných technológií; po štvrté že UJ sa teda zúčastňuje na stomatologických činnostiach, ktoré na vnútroštátnom území vykonáva zahraničná spoločnosť, ktorá nie je oprávnená vykonávať povolanie zubného lekára podľa ZÄG a ktorá nemá povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa uplatniteľného rakúskeho práva; po piate že UJ tak na jednej strane porušila pravidlá spolupráce stanovené v § 24 ZÄG a na druhej strane sa ako pomocníčka podieľala na zásahu do vyhradenej profesijnej oblasti podľa § 3 a § 4 ods. 3 tohto zákona, ktorého sa dopustila zahraničná spoločnosť.

40

Na Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), teda vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, bol podaný opravný prostriedok UJ proti rozhodnutiu Oberlandesgericht Graz (Vyšší krajinský súd Graz).

41

Po prvé sa vnútroštátny súd pýta, či sa UJ skutočne podieľa na stomatologických činnostiach vykonávaných v Rakúsku zahraničnými spoločnosťami.

Po druhé sa vnútroštátny súd na účely zistenia, či sa v prejednávanej veci uplatňuje smernica 2011/24, pýta, či sa zmienka v článku 3 písm. d) tejto smernice týkajúca sa zdravotnej starostlivosti v prípade telemedicíny vzťahuje výlučne na jednotlivé zdravotnícke služby poskytované cezhranične s využitím informačných a komunikačných technológií, alebo či sa týka celej zmluvy o poskytovaní starostlivosti, ktorá môže zahŕňať aj fyzické vyšetrenia vykonávané v členskom štáte bydliska pacienta, a či v takom prípade musia byť služby poskytované s využitím týchto technológií prevažujúce, aby sa zdravotná starostlivosť považovala za poskytnutú v prípade telemedicíny v súlade s týmto ustanovením. Vnútroštátny súd sa navyše pýta, či sa v prípade prepojenia medzi týmito dvoma druhmi služieb, ako je to v prejednávanej veci, možno domnievať, že celkovo ide o cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v zmysle článku 3 písm. d) a e) smernice 2011/24.

45

V tomto ohľade už Súdny dvor údajne konštatoval, že sprostredkovateľskú službu možno považovať za „službu informačnej spoločnosti“, ale že musí ísť o iný prípad, ak sa javí, že táto sprostredkovateľská služba je neoddeliteľnou súčasťou celkovej služby, ktorej hlavným prvkom je služba patriaca do inej právnej kvalifikácie (rozsudok z 19. decembra 2019, Airbnb Ireland, C‑390/18 , EU:C:2019:1112 , bod 50 ).

46

Po tretie sa vnútroštátny súd pýta na právo uplatniteľné na telemedicínu. V tejto súvislosti je údajne relevantný vzájomný vzťah medzi článkom 2 písm. n), článkom 3 písm. d) a článkom 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/24 na jednej strane a článkom 5 ods. 3 smernice 2005/36 na druhej strane, podľa ktorého poskytovateľ služieb, ktorý sa „odsťahuje“ do iného členského štátu, podlieha odborným predpisom profesionálnej, zákonnej alebo správnej povahy, ktoré sú uplatniteľné v hostiteľskom členskom štáte. Relevantný je údajne aj vzťah medzi smernicou 2000/31, najmä jej článkom 2 písm. h) bodom ii) a odôvodnením 18, smernicou 2005/36, najmä jej článkom 5 a odôvodnením 4, a smernicou 2011/24, najmä jej článkom 2 písm. n), článkom 3 písm. d) a článkom 4 ods. 1 písm. a).

50

Tento súd pochybuje, že ustanovenia ZÄG, ktoré stanovujú predovšetkým priamy a osobný výkon povolania a slobodné poskytovanie služieb iba „dočasne“ pre „štátnych príslušníkov EHP“, sú v súlade so slobodným poskytovaním služieb stanoveným v článku 56 a nasl. ZFEÚ, najmä v situácii, o akú ide vo veci samej. Uvedený súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zahraničný zubný lekár poskytuje svoje služby trvalo v rámci jedinej zmluvy o poskytovaní starostlivosti, sčasti zo zahraničia s využitím informačných a komunikačných technológií a sčasti na vnútroštátnom území, pričom ako pomocníka využíva zubného lekára oprávneného vykonávať toto povolanie v Rakúsku.

51

Pokiaľ ide o DZK Deutsche Zahnklinik, vnútroštátny súd sa pýta, či je uplatňovanie ustanovení o skupinových ambulanciách uvedených v § 26 ZÄG, podľa ktorých môžu byť spoločníkmi len zubní lekári, a to vo vzťahu k danej spoločnosti, tiež v rozpore so slobodným poskytovaním služieb. V tejto otázke sa odvoláva na judikatúru, podľa ktorej sa členským štátom dovoľuje, aby obmedzili slobodné poskytovanie zdravotníckych a nemocničných služieb, pokiaľ je udržiavanie liečebných kapacít alebo lekárskej odbornosti na vnútroštátnom území nevyhnutné pre verejné zdravie či prežitie obyvateľstva (rozsudky z 28. apríla 1998, Kohll, C‑158/96 , EU:C:1998:171 , bod 51 , a z 13. mája 2003, Müller‑Fauré a van Riet, C‑385/99 , EU:C:2003:270 , bod 67 ). Podľa tohto súdu fyzické osoby nevyhnutne nezabezpečujú vyššiu úroveň lekárskej odbornosti ako právnické osoby.

52

S ohľadom na uvedené Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

Nariaďuje smernica [2000/31] zásadu štátu pôvodu pre telemedicínske služby?

2.

a)

Vzťahuje sa pojem ‚ošetrenie v prípade telemedicíny‘ v zmysle článku 3 písm. d) smernice 2011/24 výlučne na jednotlivé lekárske služby, ktoré sa poskytujú (cezhranične) s podporou informačných a komunikačných technológií (IKT), alebo na celú dohodu o poskytnutí zdravotnej starostlivosti, ktorá môže zahŕňať aj vyšetrenia v štáte bydliska pacienta?

b)

Ak môžu zahŕňať vyšetrenia, musia prevládať služby poskytované s využitím IKT, aby predstavovali ‚zdravotnú starostlivosť v prípade telemedicíny‘, a ak áno, podľa akých kritérií by sa malo posúdiť, či prevládajú?

Má sa článok 5 ods. 3 smernice 2005/36 vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa odsťahuje do iného členského štátu, ak poskytuje výlučne zdravotnícke služby podporované IKT? V prípade zápornej odpovede ide o presťahovanie do iného členského štátu, ak vykonaním vyšetrení alebo liečby poverí pomocníkov v štáte, v ktorom má pacient bydlisko?

4.

Sú v rozpore s voľným pohybom služieb podľa článku 56 a nasl. ZFEÚ ustanovenia [ZÄG], ktorý v ustanovení § 24 a nasl. primárne stanovuje priamy a osobný výkon povolania a slobodné poskytovanie služieb iba v rámci § 31 ZÄG ‚dočasne‘ pre ‚štátnych príslušníkov EHP‘, a to pre situácie, ako je táto, keď zahraničný zubný lekár – v zásade trvalo – poskytuje služby v rámci jednotnej dohody o poskytnutí zdravotnej starostlivosti s čiastočnou podporou IKT zo zahraničia (v zmysle cezhraničnej korešpondenčnej služby) a sčasti v tuzemsku, keď si rakúskeho zubného lekára oprávneného na výkon povolania prizve ako pomocníka?“

O prejudiciálnych otázkach

O prípustnosti prejudiciálnych otázok

53

Napokon štvrtá otázka údajne nespĺňa požiadavky jasnosti a presnosti stanovené v článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

57

V tomto ohľade postačuje na jednej strane uviesť, že ak rovnako ako v prejednávanej veci nie je zrejmé, že výklad ustanovenia práva Únie nijako nesúvisí so skutočnosťou alebo predmetom sporu vo veci samej, námietka založená na neuplatniteľnosti tohto ustanovenia na spor vo veci samej nemá vplyv na prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ale patrí do vecného preskúmania otázok (rozsudok z 5. júna 2025, Elektrorazpredelitelni mreži Zapad, C‑310/24 , EU:C:2025:406 , bod 46 a citovaná judikatúra).

58

Na druhej strane z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasne vyplýva, že štvrtá otázka týkajúca sa výkladu článku 56 ZFEÚ súvisí s okolnosťou, že vnútroštátny súd nevylučuje, že smernice 2011/24, 2000/31 a 2005/36 by mohli byť v prejednávanej veci neuplatniteľné. Podľa tohto súdu sa teda možno domnievať, že DZK Deutsche Zahnklinik poskytuje cezhraničné služby zdravotnej starostlivosti, ktoré môžu patriť do pôsobnosti tohto článku.

59

62

Keďže ani tento článok 3 písm. d) a e), ani žiadne iné ustanovenie uvedenej smernice nedefinuje pojem „telemedicína“ a neobsahuje žiadny odkaz na právo členských štátov, pokiaľ ide o takúto definíciu, tento pojem predstavuje autonómny pojem práva Únie. Musí sa teda vykladať v súlade s jeho obvyklým významom v bežnom jazyku, pričom sa zohľadní kontext, v ktorom sa používa, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 30. apríla 2025, Galte, C‑63/24 , EU:C:2025:292 , bod 29 a citovaná judikatúra). Skutočnosti relevantné pre výklad ustanovenia práva Únie môžu navyše vyplývať aj z jeho vývoja (rozsudok z 10. decembra 2018, Wightman a i., C‑621/18 , EU:C:2018:999 , bod 47 , ako aj citovaná judikatúra).

63

Pokiaľ ide o doslovný výklad, obvyklý význam pojmu „telemedicína“ vzhľadom na jeho samotnú etymológiu odkazuje na zdravotnícke služby, ktoré sa poskytujú na diaľku, pričom práve predpona „tele“ evokuje koncepciu diaľky. Rovnako, ako to vyplýva zo znenia článku 3 písm. d) a e) smernice 2011/24, na to, aby zdravotná starostlivosť poskytovaná v prípade telemedicíny spadala pod pojem cezhraničná zdravotná starostlivosť, je potrebné, aby bola poskytovaná alebo predpísaná v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom je pacient poistený.

64

Pokiaľ ide o kontextuálny výklad, treba po prvé uviesť, že článok 3 písm. d) prvá veta smernice 2011/24 stanovuje všeobecné pravidlo, ktoré sa v zásade uplatňuje na každú zdravotnú starostlivosť, a to, že členským štátom, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, je členský štát, na ktorého území sa zdravotná starostlivosť skutočne poskytuje. Druhá veta tohto článku 3 písm. d), podľa ktorej sa v prípade telemedicíny za členský štát, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, považuje ten členský štát, v ktorom je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti usadený, predstavuje teda výnimku z tohto všeobecného pravidla.

68

Pojem zdravotná starostlivosť tak môže zahŕňať širokú škálu služieb zdravotnej starostlivosti. Hoci tieto služby v zásade prispievajú k rovnakému liečebnému účelu, každá z nich môže byť poskytovaná rôznymi odbornými pracovníkmi alebo na špecifické účely v rámci rovnakej zdravotnej starostlivosti, pokiaľ táto starostlivosť predstavuje komplexné lekárske ošetrenie. Niektoré z týchto služieb môžu byť prípadne poskytované alebo predpísané v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom je pacient poistený.

69

V dôsledku toho služba zdravotnej starostlivosti poskytovaná v rámci telemedicíny môže spadať pod cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v zmysle článku 3 písm. d) a e) smernice 2011/24, hoci z dôvodu podmienok, ktoré charakterizujú poskytovanie takejto služby, táto služba podlieha osobitným pravidlám, najmä pokiaľ ide o určenie práva uplatniteľného na jej poskytovanie. Tieto pravidlá sa môžu líšiť od pravidiel uplatniteľných na iné služby zdravotnej starostlivosti zahrnuté v rámci toho istého komplexného lekárskeho ošetrenia.

70

Po tretie treba pripomenúť, že článok 7 ods. 7 smernice 2011/24 stanovuje, že členský štát, v ktorom je pacient poistený, môže pre poistenca, ktorý sa uchádza o preplatenie nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť „vrátane starostlivosti prijímanej prostredníctvom telemedicíny“, stanoviť rovnaké podmienky, aké by stanovil, ak by sa zdravotná starostlivosť poskytovala v tomto štáte. Ako to v podstate zdôraznil generálny advokát v bode 56 svojich návrhov, výraz „vrátane“ jasne znamená, že zdravotná starostlivosť poskytovaná alebo predpísaná prostredníctvom telemedicíny môže patriť pod „cezhraničnú zdravotnú starostlivosť“ definovanú v článku 3 písm. e) tejto smernice.

74

Naproti tomu služby zdravotnej starostlivosti, ktoré sú skutočne poskytované na diaľku, teda pri neexistencii súčasnej fyzickej prítomnosti poskytovateľa a pacienta na tom istom mieste, prostredníctvom týchto technológií, môžu patriť pod pojem služby informačnej spoločnosti, a teda pod pojem „telemedicína“, aj keď sú poskytované v rámci komplexného lekárskeho ošetrenia zahŕňajúceho aj zdravotnú starostlivosť poskytovanú poskytovateľom, ktorý sa fyzicky nachádza na rovnakom mieste ako pacient.

75

Táto analýza nie je spochybnená judikatúrou, na ktorú odkazuje vnútroštátny súd a ktorá je pripomenutá v bode 45 tohto rozsudku.

76

Z judikatúry totiž na jednej strane vyplýva, že služba, ktorej cieľom je umožniť nadviazanie kontaktu medzi zákazníkmi a poskytovateľmi ďalšej služby inej povahy a ktorá spĺňa všetky podmienky stanovené v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice 2015/1535, sa musí kvalifikovať ako „služba informačnej spoločnosti“, ak je takáto služba službou odlišnou od služby inej povahy poskytovanej týmito poskytovateľmi. Na druhej strane je to však inak v prípade, ak sa javí, že táto služba umožňujúca nadviazanie kontaktu je neoddeliteľnou súčasťou celkovej služby, na ktorej hlavný prvok sa vzťahuje iná právna kvalifikácia, než je právna kvalifikácia „služby informačnej spoločnosti“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. februára 2024, Doctipharma, C‑606/21 , EU:C:2024:179 , bod 35 a citovanú judikatúru).

80

Zatiaľ čo DZK Deutsche Zahnklinik poskytuje zdravotnú starostlivosť na účely príslušného ošetrenia prostredníctvom telemedicíny, UJ ako partnerská zubná lekárka vykonáva vo svojej vlastnej ambulancii anamnézu, informatívny rozhovor a 3D skenovanie chrupu, pričom poskytuje aj prípadnú predbežnú starostlivosť potrebnú na aplikáciu zubnej dlahy v budúcnosti. Bez ohľadu na akékoľvek posúdenie prípadnej prevažujúcej zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytuje UJ alebo DZK Deutsche Zahnklinik, sa zdá, že UJ poskytuje zdravotnú starostlivosť samostatne na žiadosť pacienta v rámci výkonu svojho povolania zubnej lekárky v Rakúsku a výsledok svojej činnosti zaznamenáva ako odporúčanie pre DZK Deutsche Zahnklinik týkajúce sa postupu vyrovnania čeľuste alebo zubov. Je pravda, že činnosť UJ je súčasťou ortodontického ošetrenia pod označením DrSmile. Táto činnosť sa však neprekrýva s týmto ošetrením, ktorého úplná realizácia si vyžaduje rovnako plne samostatné poskytnutie odlišnej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom telemedicíny spoločnosťou DZK Deutsche Zahnklinik v rámci rozdelenia práce upraveného zmluvnými vzťahmi medzi spoločnosťou DZK Deutsche Zahnklinik a UJ.

81

Takéto úvahy potvrdzuje rozsudok z 2. decembra 2010, Ker‑Optika ( C‑108/09 , EU:C:2010:725 , body 32 až 40 ), v ktorom Súdny dvor podrobne preskúmal poskytovanie komplexnej služby zdravotnej starostlivosti pozostávajúcej z predaja cez internet a dodávania kontaktných šošoviek, ktorému predchádzalo lekárske poradenstvo. Pri tejto príležitosti Súdny dvor rozlišoval medzi predajom cez internet a dodávaním kontaktných šošoviek, pričom konštatoval, že smernica 2000/31 sa uplatňuje len na predaj, a nie na dodávanie. Navyše spresnil, že táto smernica sa v súlade s jej odôvodnením 18 neuplatňuje na lekárske poradenstvo, ktoré si vyžaduje fyzické vyšetrenie pacienta, ktoré nemožno považovať za službu informačnej spoločnosti.

85

Takáto odchylná právna úprava by nielenže nebola odôvodnená v prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti vyžadujúcej si súčasnú fyzickú prítomnosť poskytovateľa a pacienta, ale mohla by byť v rozpore s cieľom smernice 2011/24 uvedeným v bode 82 tohto rozsudku, ako aj s článkom 168 ZFEÚ, ktorý spolu s článkom 114 ZFEÚ predstavuje právny základ tejto smernice. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 168 ods. 1 a 7 ZFEÚ stanovuje všeobecný cieľ zachovania vysokej úrovne ochrany zdravia, pričom stanovuje nevyhnutné rešpektovanie zodpovednosti členských štátov za vymedzenie ich politiky v oblasti verejného zdravia, ako aj organizáciu a poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti.

86

Ako správne zdôrazňuje Komisia, uplatnenie pravidiel bezpečnosti, hygieny a zodpovednosti iného členského štátu na činnosť lekára pôsobiaceho v členskom štáte, v ktorom je usadený, v súvislosti s fyzickými vyšetreniami jeho pacientov z jediného dôvodu, že komplexné lekárske ošetrenie, ktorého súčasťou je táto činnosť, zahŕňa aj zdravotnú starostlivosť poskytovanú prostredníctvom telemedicíny inými lekármi usadenými v iných členských štátoch, by zasahovalo do právomoci členského štátu, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, pokiaľ ide o organizáciu jeho zdravotnej starostlivosti, a lekárov a pacientov by vystavilo právnej neistote.

87

Pokiaľ ide o genézu článku 3 písm. d) a e) smernice 2011/24, na úvod treba pripomenúť, že oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 4. novembra 2008 o telemedicíne v prospech pacientov, systémov zdravotnej starostlivosti a spoločnosti [KOM(2008) 689 v konečnom znení] definuje „telemedicínu“ ako „poskytovanie služieb zdravotníckej starostlivosti pomocou využívania IKT v situácii, keď sa zdravotnícky pracovník a pacient (alebo dvaja zdravotnícki pracovníci) nenachádzajú na tom istom mieste. Predpokladom je bezpečný prenos zdravotníckych údajov a informácií v podobe textu, zvuku, obrázkov alebo v inej forme, potrebných na prevenciu, diagnostikovanie, ošetrovanie a následnú starostlivosť o pacientov“.

91

Z tohto pojmu je teda vylúčené akékoľvek poskytnutie služby zdravotnej starostlivosti uskutočnené v kontexte súčasnej fyzickej prítomnosti týchto subjektov na tom istom mieste, nezávisle od okolnosti, či k tomuto poskytnutiu dochádza v rámci komplexného zdravotného ošetrenia zahŕňajúceho poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti rôznej povahy odlišnými spôsobmi.

92

Za týchto podmienok je posúdenie prevahy jednej alebo druhej z týchto služieb tvoriacich toto ošetrenie irelevantné na účely právnej kvalifikácie každej služby zdravotnej starostlivosti z hľadiska určenia členského štátu ošetrenia v súlade s článkom 3 písm. d) smernice 2011/24.

93

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 3 písm. d) a e) smernice 2011/24 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem cezhraničná zdravotná starostlivosť poskytovaná v prípade telemedicíny v zmysle tohto ustanovenia zodpovedá len zdravotnej starostlivosti, ktorú pacientovi poskytuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti usadený v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom je poistený tento pacient, a to na diaľku, čiže bez súčasnej fyzickej prítomnosti uvedeného pacienta a tohto poskytovateľa na tom istom mieste, výlučne prostredníctvom informačných a komunikačných technológií.

Zo samotnej štruktúry tejto smernice, ako je opísaná v bode 17 tohto rozsudku, okrem iného vyplýva, že na účely dosiahnutia cieľov uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sa táto smernica neobmedzuje na stanovenie pravidiel v oblasti preplatenia nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť.

97

Je pravda, že kapitola III uvedenej smernice skutočne stanovuje pravidlá v tejto oblasti. Kapitola II smernice 2011/24 však stanovuje pravidlá týkajúce sa zodpovednosti členských štátov v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Súčasťou danej kapitoly II sú na jednej strane článok 4 ods. 1 tejto smernice, podľa ktorého sa cezhraničná zdravotná starostlivosť poskytuje v súlade s právnymi predpismi členského štátu, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, normami a usmerneniami pre kvalitu a bezpečnosť stanovenými týmto členským štátom a právnymi predpismi Únie o bezpečnostných normách, a na druhej strane článok 5 uvedenej smernice, podľa ktorého členský štát, v ktorom je pacient poistený, dbá nielen na to, aby sa náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť preplácali v súlade s kapitolou III tej istej smernice, ale okrem iného aj na práva pacientov, pokiaľ ide o následnú lekársku starostlivosť a prístup k zdravotnému záznamu.

98

Rovnako kapitola IV smernice 2011/24 stanovuje pravidlá týkajúce sa spolupráce v oblasti zdravotnej starostlivosti, pričom takéto pravidlá sa neobmedzujú na spoluprácu nevyhnutnú na zabezpečenie preplácania nákladov na túto starostlivosť.

99

Cezhraničná zdravotná starostlivosť, ktorá patrí do telemedicíny, preto musí byť vzhľadom na to, že sa považuje za poskytovanú v členskom štáte, v ktorom je poskytovateľ takejto starostlivosti usadený, v súlade s právnymi predpismi, ako aj s normami a usmerneniami pre kvalitu a bezpečnosť tohto členského štátu, ako aj s právnymi predpismi Únie o bezpečnostných normách.

103

Navyše treba uviesť, že článok 2 písm. e) smernice 2011/24 spresňuje, že uplatňovaním tejto smernice nie je dotknutá smernica 2000/31. Keďže poskytovanie telemedicíny môže zodpovedať pojmu „služba informačnej spoločnosti“ v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2000/31, patrí do pôsobnosti tejto smernice.

104

Článok 3 smernice 2000/31 stanovuje, že služby informačnej spoločnosti poskytované poskytovateľom usadeným v členskom štáte musia byť v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú v príslušnom členskom štáte a ktoré spadajú do koordinovanej oblasti.

105

108

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 smernice 2005/36 vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa uplatňuje jednak na poskytovateľa cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v prípade telemedicíny a jednak na poskytovateľa usadeného v členskom štáte, ktorý bez toho, aby sa sám premiestnil, prenechá poskytnutie zdravotnej starostlivosti poskytovateľovi usadenému v inom členskom štáte za fyzickej prítomnosti pacienta s bydliskom v tomto inom členskom štáte.

109

Pokiaľ ide o prvú časť tejto otázky, treba pripomenúť, že článok 5 ods. 2 smernice 2005/36 výslovne stanovuje, že ustanovenia hlavy II tejto smernice o slobodnom poskytovaní služieb vrátane jej článku 5 sa uplatňujú len v prípade, ak sa poskytovateľ odsťahuje na územie hostiteľského členského štátu na účely dočasného a príležitostného výkonu povolania.

110

Ako to vyplýva z bodu 90 tohto rozsudku, pojem „telemedicína“, ako sa uvádza v smernici 2011/24, zahŕňa každú službu zdravotnej starostlivosti, ktorú pacientovi poskytuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti usadený v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom je pacient poistený, a to na diaľku, čiže bez súčasnej fyzickej prítomnosti tohto pacienta a tohto poskytovateľa na tom istom mieste, výlučne prostredníctvom informačných a komunikačných technológií.

114

Na jednej strane keďže štátom, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, je v prejednávanej veci Rakúsko, pokiaľ ide o stomatologické služby poskytované prezenčne, DZK Deutsche Zahnklinik nemožno považovať za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v tomto členskom štáte, pretože nemá postavenie zdravotníckeho pracovníka v súlade s ustanoveniami ZÄG a v žiadnom prípade nie je oprávnená poskytovať zdravotnú starostlivosť v uvedenom štáte.

115

Na druhej strane v rozsahu, v akom zdravotnú starostlivosť poskytuje UJ, treba v prvom rade uviesť, že UJ, ktorá je oprávnená vykonávať povolanie zubného lekára v Rakúsku, je, pokiaľ ide o samotné zákonné poskytovanie tejto starostlivosti, zdravotníckou pracovníčkou, ktorú možno považovať za poskytovateľku tejto starostlivosti. Okolnosť, že pacient s touto poskytovateľkou neuzavrel žiadnu zmluvu, a preto nie je povinný jej priamo poskytnúť odmenu, keďže uvedená starostlivosť je súčasťou komplexného lekárskeho ošetrenia podľa zmluvy uzavretej medzi týmto pacientom a subjektom usadeným v inom členskom štáte, nemôže byť relevantná na účely kvalifikácie tejto odbornej pracovníčky ako poskytovateľky zdravotnej starostlivosti.

116

Po druhé by bolo neprirodzené domnievať sa, že prezenčnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú prvou zdravotníckou pracovníčkou, ktorou je v tomto prípade UJ, v členskom štáte, v ktorom je usadená, v skutočnosti poskytuje subjekt, v tomto prípade DZK Deutsche Zahnklinik, so sídlom v inom členskom štáte, výlučne z dôvodu zmluvných ustanovení medzi touto odbornou pracovníčkou a týmto subjektom, a že v dôsledku toho treba dospieť k záveru, že uvedený subjekt sa premiestnil na účely fyzického poskytnutia tejto starostlivosti.

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 56 ZFEÚ bráni právnym predpisom členského štátu, ktoré stanovujú najmä priamy a osobný výkon povolania zubného lekára a upravujú možnosť, aby štátni príslušníci EHP vykonávali toto povolanie v tomto členskom štáte len dočasne.

120

Vzhľadom na odpovede poskytnuté na prvú až tretiu otázku treba v prvom rade uviesť, že pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť poskytovanú spoločnosťou DZK Deutsche Zahnklinik, na zdravotnú starostlivosť prostredníctvom telemedicíny sa vzťahuje smernica 2011/24, takže rakúska vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo štvrtej otázke, sa na ňu neuplatňuje. Ako to na druhej strane vyplýva z bodov 114 až 117 tohto rozsudku, DZK Deutsche Zahnklinik nemožno považovať za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v Rakúsku s ohľadom na starostlivosť, ktorú v tomto štáte poskytuje prezenčne UJ.

121

V druhom rade, pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, ktorú UJ poskytuje prezenčne, hoci sú tieto právne predpisy uplatniteľné na UJ ako poskytovateľku tejto starostlivosti, zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že poskytovanie uvedenej starostlivosti nie je charakterizované žiadnym cezhraničným prvkom, takže článok 56 ZFEÚ sa na túto službu neuplatňuje.

122

Článok 3 písm. d) a e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pojem cezhraničná zdravotná starostlivosť poskytovaná v prípade telemedicíny v zmysle tohto ustanovenia zodpovedá len zdravotnej starostlivosti, ktorú pacientovi poskytuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti usadený v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom je poistený tento pacient, a to na diaľku, čiže bez súčasnej fyzickej prítomnosti uvedeného pacienta a tohto poskytovateľa na tom istom mieste, výlučne prostredníctvom informačných a komunikačných technológií.

2.

Článok 3 písm. d) smernice 2011/24

sa má vykladať v tom zmysle, že:

Článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií

sa má vykladať v tom zmysle, že:

táto smernica sa neuplatňuje ani na poskytovateľa cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v prípade telemedicíny, ani na poskytovateľa so sídlom v členskom štáte, ktorý bez toho, aby sa sám premiestnil, prenechá poskytnutie zdravotnej starostlivosti poskytovateľovi usadenému v inom členskom štáte prezenčne v prospech pacienta s bydliskom v tomto inom členskom štáte.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.