C-116/24

Porcellino Grasso SRL

proti

Ministerul Agriculturii şi Dezvoltării Rurale,

Agenžia pentru Finanžarea Investižiilor Rurale,

Agenžia de Plăži şi Intervenžie pentru Agricultură,

Agenžia de Plăži şi Intervenžie pentru Agricultură – Centrul Judežean Vâlcea,

–

Porcellino Grasso SRL, v zastúpení: C. S. Strătulă a O. Strătulă, avocaži,

–

Ministerul Agriculturii şi Dezvoltării Rurale, v zastúpení: F. I. Barbu a A. Popescu, splnomocnení zástupcovia,

–

rumunská vláda, v zastúpení: R. Antonie, E. Gane a A. Rotăreanu, splnomocnené zástupkyne,

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 288, 291 a 297 ZFEÚ, zásady práva Únie, podľa ktorej má rozhodnutie Európskej komisie právne účinky až do jeho zrušenia, článkov 18 a 19 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) ( Ú. v. EÚ L 277, 2005, s. 1 ), zmeneného nariadením Rady (ES) č. 74/2009 z 19. januára 2009 ( Ú. v. EÚ L 30, 2009, s. 100 ) (ďalej len „nariadenie č. 1698/2005“), ako aj článku 9 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1974/2006 z 15. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) ( Ú. v. EÚ L 368, 2006, s. 15 ), zmeneného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 335/2013 z 12. apríla 2013 ( Ú. v. EÚ L 105, 2013, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie č. 1974/2006“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Porcellino Grasso SRL na jednej strane a Ministerul Agriculturii şi Dezvoltării Rurale (Ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, Rumunsko), agentúrami Agenția pentru Finanțarea Investițiilor Rurale (Agentúra pre financovanie investícií na vidieku, Rumunsko), Agenția de Plăți și Intervenție pentru Agricultură (Agentúra pre platby a intervencie v poľnohospodárstve, Rumunsko) a Agenția de Plăți și Intervenție pentru Agricultură – Centrul Județean Vâlcea (Poľnohospodárska platobná a intervenčná agentúra – župné centrum Vâlcea, Rumunsko) (ďalej len „APIA Vâlcea“) na druhej strane vo veci zníženia platieb na podporu dobrých životných podmienok zvierat.

3. Komisia posúdi navrhované programy na základe ich konzistentnosti so strategickými usmerneniami Spoločenstva, národným strategickým plánom a týmto nariadením.

Ak Komisia usúdi, že program rozvoja vidieka nie je konzistentný so strategickými usmerneniami Spoločenstva, národným strategickým plánom alebo týmto nariadením, požiada členský štát, aby navrhovaný program zodpovedajúcim spôsobom zrevidoval.

4. Každý program rozvoja vidieka sa schváli v súlade s postupom uvedeným v článku 90 ods. 2“

4

Článok 19 tohto nariadenia s názvom „Revízia“ stanovoval:

„1. Členský štát opätovne preskúma programy rozvoja vidieka a v prípade potreby ich upraví na zvyšné obdobie so súhlasom monitorovacieho výboru. Pri revízii sa zohľadní výsledok hodnotení a správy Komisie, najmä s cieľom posilniť alebo upraviť spôsob, akým sa zohľadňujú priority Spoločenstva.

Tieto záväzky sa spravidla prijmú na obdobie medzi piatimi a siedmimi rokmi. V súlade s postupom uvedeným v článku 90 ods. 2 sa v odôvodnených a potrebných prípadoch pre osobitné druhy záväzkov stanoví dlhšie obdobie.

3. Platby sa poskytujú ročne a pokrývajú dodatočné náklady a stratu príjmu, ktoré vyplývajú z prijatia záväzku. V prípade potreby sa môžu vzťahovať aj na transakčné náklady.

Podpora je obmedzená maximálnou čiastkou ustanovenou v prílohe.“

Nariadenie č. 1974/2006

6

Článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006 stanovoval:

zmeny vo finančnom pláne súvisiace so zavedením článku 70 ods. 4 písm. b) nariadenia [č. 1698/2005];

c)

iné zmeny, na ktoré sa nevzťahujú písmená a), b) a ba) tohto odseku.“

7

Podľa článku 9 ods. 1 až 3 tohto nariadenia:

„1. Zmeny vykonané členskými štátmi v programoch uvedené v článku 6 ods. 1 písm. c) môžu zahŕňať zmeny finančných rozpisov podľa jednotlivých opatrení v rámci osi, ako aj nefinančné zmeny súvisiace so zavedením nových opatrení a druhov operácií, zrušenie existujúcich opatrení a druhov operácií, zmeny týkajúce sa výnimky uvedenej v článku 5 ods. 6 nariadenia [č. 1698/2005] alebo informácií o existujúcich zmenách v programe a ich opisu.

9

Článok 52 tohto nariadenia s názvom „Overenie súladu“ v odseku 1 stanovuje:

„V prípade, ak Komisia zistí, že výdavky spadajúce do rozsahu pôsobnosti článku 4 ods. 1 a článku 5 neboli vynaložené v súlade s právom Únie, a v prípade EPFRV neboli vynaložené v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom uvedeným v článku 85 nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320 )], Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa určia sumy, ktoré sa majú vylúčiť z financovania Úniou. …“

10

Článok 58 nariadenia č. 1306/2013, nazvaný „Ochrana finančných záujmov Únie“, v odseku 1 spresňuje:

„Členské štáty prijímajú v rámci [spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP)] všetky právne predpisy, regulačné a správne opatrenia, ako aj všetky ďalšie opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov Únie, najmä na:

d)

zavádzanie účinných, odrádzajúcich a primeraných sankcií v súlade s právom Únie, prípadne vnútroštátnym právom, a podľa potreby na začatie súdneho konania;

e)

vymáhanie neoprávnených platieb a úrokov a podľa potreby na začatie súdneho konania.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

11

14

Dňa 8. marca 2016 APIA Vâlcea informovala Porcellino Grasso, že na základe auditu, ktorý vykonali zástupcovia Európskeho dvora audítorov za rozpočtový rok 2015, boli konštatované chyby vedúce k nadmerným platbám v súvislosti s pomocami na zlepšenie podmienok dopravy a zníženie nepriaznivých vplyvov, ktoré boli vyplatené v rámci opatrenia 215.

15

V dôsledku týchto chýb APIA Vâlcea vysvetlila, že zníži sumu pomocí, ktoré má Porcellino Grasso dostať, na 1,43 eura/VDJ v prípade pomoci na zlepšenie podmienok dopravy a na 14,18 eura/VDJ v prípade pomoci na zníženie nepriaznivých vplyvov. Prijatím vyhlášky ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka sa toto zníženie stalo konečným.

16

Porcellino Grasso podala proti takto prijatým rozhodnutiam o platbách žaloby vo veciach správneho súdnictva, ktoré ku dňu podania tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania ešte neboli ukončené.

20

Táto spoločnosť následne podala na Curtea de Apel Piteşti (Odvolací súd Pitešť, Rumunsko), ktorý je vnútroštátnym súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa domáhala najmä zrušenia uvedeného rozhodnutia a aktu o zamietnutí jej sťažnosti, ako aj náhrady škody vo výške zodpovedajúcej rozdielu medzi sumou, ktorú považovala za splatnú, a sumou, ktorá jej bola skutočne vyplatená.

21

Vnútroštátny súd v prvom rade pripomína, že v rozsudku zo 17. novembra 2022, Avicarvil Farms ( C‑443/21 , EU:C:2022:899 ), Súdny dvor v podstate rozhodol, že právo Únie nebráni tomu, aby vnútroštátne orgány, ktoré sa podieľajú na vykonávaní opatrenia nenávratnej finančnej pomoci, prijali z dôvodu chyby vo výpočte, ktorú konštatoval Dvor audítorov, akty, ktorými sa zníži suma finančnej pomoci priznanej v rámci NPRV 2007 – 2013, ako ju schválila Komisia, bez toho, aby počkali na prijatie rozhodnutia Komisie, ktorým sa z financovania Únie vylučujú sumy vyplývajúce z tejto chyby vo výpočte.

22

Vnútroštátny súd však nevylučuje, že iné pravidlá a zásady Únie, na ktoré sa odvoláva Porcellino Grasso, ako sú tie, ktoré boli zohľadnené v tomto rozsudku, môžu brániť rumunským orgánom znížiť sumu finančných pomocí, o ktoré ide vo veci samej. Pripomína totiž, že táto suma bola určená vykonávacím rozhodnutím C(2012) 3529, ktorým sa mení NPRV 2007 – 2013, a že toto rozhodnutie nebolo ani odvolané, ani zrušené a ku dňu konštatovania chýb vo výpočte uvedených v bode 14 tohto rozsudku už nemohlo byť zmenené.

„1.

Bránia články 288, 291 a 297 ZFEÚ, ako aj zásada práva Únie, podľa ktorej rozhodnutie Komisie… vyvoláva právne účinky až do svojho zrušenia – tak ako bola táto zásada zakotvená v rozsudkoch z 8. júla 1999, Chemie Linz/Komisia ( C‑245/92 P , EU:C:1999:363 ), z 5. októbra 2004, Komisia/Grécko ( C‑475/01 , EU:C:2004:585 ), zo 6. októbra 2015, Schrems ( C‑362/14 , EU:C:2015:650 ), zo 14. júna 2012, CIVAD ( C‑533/10 , EU:C:2012:347 ), z 22. októbra 1987, Foto‑Frost ( 314/85 , EU:C:1987:452 ), z 3. júla 2019, Eurobolt ( C‑644/17 , EU:C:2019:555 ) a z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication ( C‑199/06 , EU:C:2008:79 ) –, článok 9 ods. 3 nariadenia [č. 1974/2006], ako aj články 18 a 19 nariadenia č. 1698/2005 praxi rumunských vnútroštátnych orgánov spočívajúcej v prijímaní vnútroštátnych aktov, ktoré sú v rozpore s vykonávacím rozhodnutím [C(2012) 3529], ktorým bol zmenený [NPRV 2007 – 2013], alebo v neuplatnení tohto rozhodnutia, kým toto rozhodnutie nebude zmenené alebo zrušené?

2.

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či vzhľadom na úvahy, ktoré Všeobecný súd uviedol vo svojom rozsudku z 18. januára 2023, Rumunsko/Komisia ( T‑33/21 , EU:T:2023:5 ), viaceré pravidlá a zásady práva Únie, ktoré Súdny dvor nezohľadnil vo svojom rozsudku zo 17. novembra 2022, Avicarvil Farms ( C‑443/21 , EU:C:2022:899 ), majú za následok spochybnenie výroku tohto posledného uvedeného rozsudku v rozsahu, v akom tieto pravidlá a zásady sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby vnútroštátne orgány, ktoré sa podieľajú na vykonávaní opatrenia nenávratnej finančnej pomoci, prijali z dôvodu chýb vo výpočte, ktoré konštatoval Dvor audítorov, akty, ktorými sa zníži suma finančnej pomoci priznanej v rámci NPRV 2007 – 2013, schválenej a zmenenej rozhodnutiami Komisie, aj keď tento program už nemohol byť revidovaný alebo zmenený ku dňu konštatovania týchto chýb.

O prípustnosti

27

V prvom rade Ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka tvrdí, že prvá a druhá otázka sú neprípustné z dôvodu, že prvá otázka už bola objasnená rozsudkom zo 17. novembra 2022, Avicarvil Farms ( C‑443/21 , EU:C:2022:899 ), a že druhá otázka nespadá pod predmet návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ.

28

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdnemu dvoru prináleží spresniť rozsah pôsobnosti rozsudku o výklade vydanom v prejudiciálnom konaní, pokiaľ ide o ustanovenia práva Únie alebo judikatúru, ktoré neboli predmetom tohto rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. decembra 2017, M. A. S. a M. B., C‑42/17 , EU:C:2017:936 , bod 28 ).

32

Prvá otázka je však prípustná v rozsahu, v akom sa týka článku 9 ods. 3 nariadenia č. 1974/2006, ako aj článkov 18 a 19 nariadenia č. 1698/2005. Vnútroštátny súd v podstate uvádza s odkazom na úvahy, ktoré uviedol Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 18. januára 2023, Rumunsko/Komisia ( T‑33/21 , EU:T:2023:5 ), že na základe týchto ustanovení NPRV 2007 – 2013, schválený rozhodnutím C(2008) 3831 a zmenený vykonávacím rozhodnutím C(2012) 3529, už nemohol byť revidovaný alebo zmenený ku dňu, keď Dvor audítorov konštatoval chyby vo výpočte, o ktoré ide vo veci samej. V podstate sa preto pýta, či za týchto okolností boli rumunské orgány oprávnené vykonať zníženie uvedené v bode 15 tohto rozsudku. Vnútroštátny súd pritom dostatočne vysvetľuje dôvody, ktoré ho viedli k spochybneniu výkladu uvedených ustanovení.

33

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že prvá otázka je prípustná v rozsahu, v akom sa týka článku 9 ods. 3 nariadenia č. 1974/2006, ako aj článkov 18 a 19 nariadenia č. 1698/2005, a že druhá otázka je prípustná v celom rozsahu.

O veci samej

34

Svojou prvou a druhou otázkou sa teda vnútroštátny súd v podstate pýta, či vzhľadom na úvahy, ktoré Všeobecný súd uviedol vo svojom rozsudku z 18. januára 2023, Rumunsko/Komisia ( T‑33/21 , EU:T:2023:5 ), majú článok 19 nariadenia č. 1698/2005, ako aj článok 9 ods. 3 nariadenia č. 1974/2006 za následok spochybnenie výroku rozsudku zo 17. novembra 2022, Avicarvil Farms ( C‑443/21 , EU:C:2022:899 ), v rozsahu, v akom by sa tieto články mali vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby vnútroštátne orgány, ktoré sa podieľajú na vykonávaní opatrenia nenávratnej finančnej pomoci, prijali z dôvodu chýb vo výpočte, ktoré konštatoval Dvor audítorov, akty, ktorými sa zníži suma finančnej pomoci priznanej v rámci NPRV 2007 – 2013, ako bola schválená a zmenená rozhodnutiami Komisie, aj keď tento program už nemohol byť revidovaný alebo zmenený ku dňu konštatovania týchto chýb.

37

Ako konštatoval vnútroštátny súd v bodoch 91 až 95 a v bode 100 rozsudku z 18. januára 2023, Rumunsko/Komisia ( T‑33/21 , EU:T:2023:5 ), Všeobecný súd konštatoval, že ku dňu zistenia chýb vo výpočte pomoci týkajúcej sa opatrenia 215, inej ako pomocí, o ktoré ide vo veci samej, NPRV 2007 – 2013, schválený rozhodnutím C(2008) 3831 a zmenený vykonávacím rozhodnutím C(2012) 3529, už nemohol byť revidovaný alebo zmenený podľa článku 19 nariadenia č. 1698/2005, ako aj článku 9 ods. 3 nariadenia č. 1974/2006. Tieto konštatovania sú ratione temporis mutatis mutandis uplatniteľné vo veci samej.

38

Skutočnosť, že na základe týchto ustanovení už tento program nemohol byť revidovaný alebo zmenený ku dňu konštatovania týchto chýb vo výpočte, však nemôže mať za následok spochybnenie výroku rozsudku zo 17. novembra 2022, Avicarvil Farms ( C‑443/21 , EU:C:2022:899 ), ktorý bol vydaný v inom kontexte ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 18. januára 2023, Rumunsko/Komisia ( T‑33/21 , EU:T:2023:5 ).

42

V bodoch 33 až 36 svojho rozsudku zo 17. novembra 2022, Avicarvil Farms ( C‑443/21 , EU:C:2022:899 ), preto Súdny dvor rozhodol, že predmetné sumy, ktoré neboli v súlade s článkom 40 ods. 3 nariadenia č. 1698/2005 a neboli uznané za chránené legitímnou dôverou vo vzťahu medzi Rumunskom a Komisiou, má opraviť Komisia na základe článku 52 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 prijatím vykonávacieho rozhodnutia o vylúčení chybnej časti predmetných pomocí z financovania Únie, ako aj vnútroštátne orgány na základe článku 58 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013, pričom tieto orgány nie sú povinné čakať na prijatie takéhoto vykonávacieho rozhodnutia Komisiou.

43

V bode 44 tohto rozsudku Súdny dvor spresnil, že vo vzťahu medzi rumunskými orgánmi a poľnohospodármi, ktorí sú príjemcami dotknutej pomoci, zásada ochrany legitímnej dôvery nemá na toto posúdenie žiadny vplyv. Konštatoval, že keďže tieto sumy boli stanovené spôsobom, ktorý nebol v súlade s článkom 40 ods. 3 nariadenia č. 1698/2005, rumunské orgány nemohli v prospech týchto poľnohospodárov vzbudiť legitímnu dôveru, že získajú výhodu vyplývajúcu zo zaobchádzania, ktoré je v rozpore s právom Únie.

44

V konaní vo veci samej z vysvetlení vnútroštátneho súdu vyplýva, že predmetné chyby vo výpočte viedli v súvislosti s pomocami, ktoré spadajú tiež pod opatrenie 215, hoci ide o iné pomoci, ako sú tie, ktoré Súdny dvor a Všeobecný súd preskúmali vo svojich rozsudkoch zo 17. novembra 2022, Avicarvil Farms ( C‑443/21 , EU:C:2022:899 ), a z 18. januára 2023, Rumunsko/Komisia ( T‑33/21 , EU:T:2023:5 ), na určenie súm, ktoré neboli v súlade s článkom 40 ods. 3 nariadenia č. 1698/2005. Okrem toho vnútroštátny súd neuvádza, že Komisia alebo iné inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie uznali, že tieto sumy boli chránené legitímnou dôverou vo vzťahu medzi Rumunskom a Komisiou. Z toho vyplýva, že situácia, o ktorú ide vo veci samej, v podstate zodpovedá situácii, o akú ide vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 17. novembra 2022, Avicarvil Farms ( C‑443/21 , EU:C:2022:899 ).

47

Po druhé vnútroštátny súd uvádza, že podľa tvrdení spoločnosti Porcellino Grasso sú úvahy uvedené Všeobecným súdom v bode 113 rozsudku z 18. januára 2023, Rumunsko/Komisia ( T‑33/21 , EU:T:2023:5 ), v rozpore s bodmi 42 a 44 rozsudku zo 17. novembra 2022, Avicarvil Farms ( C‑443/21 , EU:C:2022:899 ). Kladie si preto otázku, či má tieto úvahy zohľadniť.

48

Ako jasne vyplýva z tohto bodu 113, odôvodnenie Všeobecného súdu nadväzuje na odôvodnenie uvedené v bodoch 75 až 86 rozsudku z 18. januára 2023, Rumunsko/Komisia ( T‑33/21 , EU:T:2023:5 ), podľa ktorého dotknuté metódy výpočtu a sumy určené na ich základe boli vo vzťahoch medzi Rumunskom a Komisiou chránené na základe zásady ochrany legitímnej dôvery z dôvodu, že tieto metódy a sumy boli predmetom „osobitných rokovaní s rumunskými orgánmi“ a že Komisia mala v rámci týchto rokovaní všetky informácie, ktoré jej umožnili posúdiť ich súlad s článkom 40 ods. 3 nariadenia č. 1698/2005.

49

Z bodu 42 tohto rozsudku však vyplýva, že vec, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 17. novembra 2022, Avicarvil Farms ( C‑443/21 , EU:C:2022:899 ), sa týkala výšok pomocí, ktoré neboli chránené legitímnou dôverou vo vzťahoch medzi Rumunskom a Komisiou. Keďže tento rozsudok bol vydaný v úplne inom kontexte ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 18. januára 2023, Rumunsko/Komisia ( T‑33/21 , EU:T:2023:5 ), úvahy vyjadrené v bode 113 tohto posledného uvedeného rozsudku nemôžu byť relevantné na účely výkladu rozsudku zo 17. novembra 2022, Avicarvil Farms ( C‑443/21 , EU:C:2022:899 ).

53

Oprava chyby vo výpočte, ktorá nie je v súlade s právom Únie, ako aj z nej vyplývajúcich sadzieb a platieb totiž nemá za následok žiadnu revíziu alebo zmenu dotknutého programu rozvoja vidieka, ale predstavuje, ako vyplýva z ustanovení uvedených v bode 51 tohto rozsudku, jednoduchý návrat k stavu, ktorý mal byť výsledkom tohto programu, ak by nedošlo k tejto chybe, a to takým spôsobom, aby nedošlo k poškodeniu rozpočtu Únie.

54

Preto skutočnosť, že na základe článku 19 nariadenia č. 1698/2005, ako aj článku 9 ods. 3 nariadenia č. 1974/2006 už nemohol byť NPRV 2007 – 2013 revidovaný alebo zmenený v deň, keď Dvor audítorov konštatoval chyby vo výpočte, o ktoré ide vo veci samej, nebráni Komisii, ako aj vnútroštátnym orgánom, aby prijali opatrenia potrebné na opravu súm a platieb, ktorých sa tieto chyby týkajú, v rámci overenia súladu.

55

Vzhľadom na uvedené dôvody treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 19 nariadenia č. 1698/2005 a článok 9 ods. 3 nariadenia č. 1974/2006 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby vnútroštátne orgány, ktoré sa podieľajú na vykonávaní opatrenia nenávratnej finančnej pomoci, prijali z dôvodu chýb vo výpočte, ktoré konštatoval Dvor audítorov, akty, ktorými sa zníži suma finančnej pomoci priznanej v rámci NPRV 2007 – 2013, ako bola schválená a zmenená rozhodnutiami Komisie, aj keď tento program už nemohol byť revidovaný alebo zmenený ku dňu konštatovania týchto chýb. Úvahy, ktoré uviedol Všeobecný súd v rozsudku z 18. januára 2023, Rumunsko/Komisia ( T‑33/21 , EU:T:2023:5 ), sú v tejto súvislosti irelevantné.

V prejednávanej veci z konštatovaní vnútroštátneho súdu vyplýva, že z dôvodu chýb vo výpočte, o ktoré ide vo veci samej, sadzby podpory stanovené vykonávacím rozhodnutím C(2012) 3529 pre pomoc na zlepšenie podmienok dopravy a pomoc na zníženie nepriaznivých vplyvov neboli v súlade s článkom 40 ods. 3 nariadenia č. 1698/2005. Z týchto konštatovaní tiež vyplýva, že rumunské orgány prijali potrebné opatrenia na nápravu týchto sadzieb, aby ich zosúladili s týmto ustanovením, a že tým ukončili porušenie práva Únie, ktoré sa im pripisovalo.

59

Za týchto okolností sa príjemca pomoci, akým je Porcellino Grasso, nemôže odvolávať na zásadu zodpovednosti členských štátov za porušenie práva Únie, aby sa domáhal vrátenia rozdielu medzi výškou platieb, ktoré mal pôvodne dostať, a opravenou výškou týchto platieb, aj keď táto druhá suma je v súlade s týmto právom a tento príjemca nemá žiadne právo na získanie tohto rozdielu.

60

Na jednej strane by vyplatenie časti súm, ktorých sa týkajú chyby vo výpočte, príjemcovi pomoci, akým je Porcellino Grasso, predstavovalo bezdôvodné obohatenie tohto príjemcu, ktoré je zakázané právom Únie, keďže by takáto platba viedla k obohateniu tohto príjemcu bez platného právneho dôvodu a k ochudobneniu Únie, ktoré súvisí s týmto obohatením (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. apríla 2008, Marks & Spencer, C‑309/06 , EU:C:2008:211 , bod 41 a citovanú judikatúru, ako aj z 28. júla 2011, Agrana Zucker, C‑309/10 , EU:C:2011:531 , bod 53 a citovanú judikatúru).

61

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

1.

Článok 19 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), zmeneného nariadením Rady (ES) č. 74/2009 z 19. januára 2009, a článok 9 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1974/2006 z 15. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2006 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), zmeneného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 335/2013 z 12. apríla 2013,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia tomu, aby vnútroštátne orgány, ktoré sa podieľajú na vykonávaní opatrenia nenávratnej finančnej pomoci, prijali z dôvodu chýb vo výpočte, ktoré konštatoval Európsky dvor audítorov, akty, ktorými sa zníži suma finančnej pomoci priznanej v rámci programu rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) pre Rumunsko v programovom období 2007 – 2013, ako bola schválená a zmenená rozhodnutiami Európskej komisie, aj keď tento program už nemohol byť revidovaný alebo zmenený ku dňu konštatovania týchto chýb. Úvahy, ktoré uviedol Všeobecný súd Európskej únie v rozsudku z 18. januára 2023, Rumunsko/Komisia ( T‑33/21 , EU:T:2023:5 ), sú v tejto súvislosti irelevantné.

2.