C-131/24

Umweltorganisation VIRUS – Verein Projektwerkstatt für Umwelt und Soziales,

Bürgerinitiative „Nein zur Spange Wörth“,

Umweltorganisation Verein Lebenswertes Traisental,

Umweltorganisation FG LANIUS – Forschungsgemeinschaft für regionale Faunistik und angewandten Naturschutz,

A. H. a i.,

proti

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory F. Biltgen, sudcovia I. Ziemele, A. Kumin, S. Gervasoni (spravodajca) a M. Bošnjak,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Stadt St. Pölten, v zastúpení: C. Schneider, Rechtsanwalt,

–

Autobahnen‑ und Schnellstraßen‑Finanzierungs‑Aktiengesellschaft (ASFINAG), v zastúpení: C. Holzer a C. Schmelz, Rechtsanwälte,

–

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, J. Schmoll a M. Kopetzki, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 18. septembra 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 2 a 5 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva ( Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7 ; ďalej len „smernica o ochrane vtáctva“).

2

„(3)

Veľký počet druhov voľne žijúceho vtáctva, ktoré sa prirodzene vyskytuje na európskom území členských štátov, klesá, v niektorých prípadoch veľmi rýchlo. Tento pokles predstavuje vážne ohrozenie zachovania prírodného prostredia predovšetkým tým, že ohrozuje biologickú rovnováhu.

…

(5)

Ochrana druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov je nevyhnutná na dosiahnutie cieľov [Európskeho s]poločenstva týkajúcich sa zlepšenia životných podmienok a trvalo udržateľného rozvoja.

…

„1. Táto smernica sa vzťahuje na ochranu všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňuje zmluva. Zahŕňa ochranu, starostlivosť a kontrolu týchto druhov a stanovuje pravidlá ich využívania.

2. Uplatňuje sa na vtáky, ich vajcia, hniezda a ich biotopy.“

5

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zachovanie populácie druhov uvedených v článku 1 na úrovni, ktorá zodpovedá najmä ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám, berúc do úvahy aj hospodárske a rekreačné požiadavky, alebo na prispôsobenie populácie týchto druhov tejto úrovni.“

6

c)

zber vajec vo voľnej prírode a držbu týchto vajec, a to aj prázdnych;

d)

úmyselné rušenie týchto vtákov, hlavne počas obdobia hniezdenia a výchovy mláďat, pokiaľ by rušenie bolo značné vzhľadom na ciele tejto smernice;

e)

držbu a chov tých druhov vtákov, ktorých lov alebo odchyt je zakázaný.“

–

v záujme leteckej bezpečnosti,

–

aby sa zabránilo závažným škodám na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb a vodnom hospodárstve,

–

na ochranu rastlinstva a živočíšstva;

Článok 2 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7 ; Mim. vyd. 15/002, s. 102; ďalej len „smernica o biotopoch“) stanovuje:

„1. Cieľom tejto smernice je prispievať k zabezpečeniu biologickej rôznorodosti prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov divokej fauny a flóry na európskom území členských štátov, ktoré sú stranami zmluvy.

2. Navrhnú sa opatrenia prijaté podľa tejto smernice, aby sa zachovali v prirodzenom stave ochrany alebo do takéhoto stavu obnovili, prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry európskeho významu.

3. Opatrenia prijaté podľa tejto smernice berú do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky.“

9

V článku 6 tejto smernice sa uvádza:

Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu.“

10

Podľa článku 12 tejto smernice:

„1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:

a)

všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej prírode;

2. Pre tieto druhy zakážu členské štáty držanie, prepravu a predaj alebo výmenu a ponúkanie na predaj alebo výmenu vzoriek odobratých z voľnej prírody, s výnimkou tých, ktoré boli odobraté legálne pred zavedením tejto smernice.

3. Zákaz uvedený v odseku 1 písm. a) a b) a odseku 2 platí pre všetky štádiá života zvierat, na ktoré sa vzťahuje tento článok.

4. Členské štáty vytvoria systém monitorovania náhodného odchytu a usmrcovania živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a). Na základe zhromaždených informácií členské štáty zabezpečia ďalší výskum alebo podniknú ochranné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že náhodný odchyt a usmrcovanie nemá výrazný negatívny vplyv na príslušný druh.“

Rakúske právo

11

Ustanovenie § 18 Niederösterreichisches Naturschutzgesetz 2000 (zákon spolkovej krajiny Dolné Rakúsko z roku 2000 o ochrane prírody) (LGBl. 5500‑0), nazvané „Ochrana druhov“, stanovuje:

2. Vláda spolkovej krajiny prostredníctvom nariadenia vyhlasuje za chránené druhy – a to v plnom rozsahu, alebo v prípade, že je to dostatočné na zachovanie daného druhu, čiastočne alebo dočasne – voľne rastúce rastliny alebo voľne žijúce zvieratá, ktoré nie sú divou zverou v zmysle Niederösterreichisches Jagdgesetz 1974 [zákon spolkovej krajiny Dolné Rakúsko z roku 1974 o poľovníctve] (LGBl. 6500), ktorých populáciu je potrebné chrániť alebo zachovávať:

(1)

z dôvodu ich vzácnosti alebo ohrozenia ich populácie,

(2)

z vedeckých alebo kultúrnych dôvodov,

(3)

…

(3)

poškodzovať, ničiť alebo odstraňovať vajcia, larvy, kukly alebo hniezda týchto zvierat alebo miesta ich hniezdenia, rozmnožovania, neresenia či úkryty, ako aj

(4)

rušiť biotopy, miesta rozmnožovania a biotopy druhov, ktorým hrozí vyhynutie a ktoré sú uvedené v nariadení, a to najmä vyhotovovaním fotografií alebo filmovaním.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

15

Daní žalobcovia pred týmto súdom tvrdia, že v oblasti, kde sa majú vykonávať práce, sa nachádzajú hniezdiská škovránka poľného, jarabice poľnej a prepelice poľnej, čo sú vtáky hniezdiace na zemi na otvorených poliach, a že hluk spôsobený budúcou automobilovou dopravou bude rušiť aj mnohé druhy lesných vtákov žijúcich v blízkosti tejto oblasti, a to predovšetkým ďatľa prostredného. Podľa odhadov by totiž plánovaná cesta mala umožniť premávku približne 12000 vozidiel denne.

16

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že s cieľom obmedziť vplyv na populácie voľne žijúcich vtákov prítomných v danej lokalite alebo v jej blízkosti ráta predmetný projekt s rôznymi opatreniami, predovšetkým s tými, že práce budú môcť byť vykonávané len počas určitých mesiacov v roku a že sa budú musieť zachovať staré stromy vo vzdialenosti najmenej 300 metrov od cesty a na ploche 6,6 hektára.

17

Podľa posudku dvoch znalcov ustanovených vnútroštátnym súdom je v prípade realizácie plánovaných opatrení možné zabrániť akémukoľvek významnému rušivému vplyvu na dotknuté druhy. Títo znalci však pripúšťajú, že tieto opatrenia neumožnia zabrániť tomu, aby mal tento projekt nepriaznivý vplyv na konkrétne jedince, a to už len vzhľadom na dĺžku života väčšiny dotknutých lesných vtákov. Ubezpečujú však, že uvedené opatrenia zaručujú ochranu biotopu týchto druhov a podmienky potrebné na ich hniezdenie.

21

Keďže článok 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva zakazuje len tie rušenia, ktoré majú značný vplyv vzhľadom na ciele tejto smernice, existencia takéhoto vplyvu by sa mala posudzovať s prihliadnutím na opatrenia na zabránenie a zmiernenie rušení, ku ktorým má v rámci projektu dôjsť. Uplatnenie výnimky podľa článku 9 uvedenej smernice je potrebné len vtedy, ak projekt spojený s týmito opatreniami musí byť zakázaný na základe článku 5 písm. d) tejto smernice.

22

V druhom rade sa vnútroštátny súd zamýšľa nad tým, aké dôkazy o účinnosti opatrení, ktorých cieľom je zabrániť rušivým vplyvom projektu alebo ich zmierniť, sa majú vyžadovať.

23

Konkrétne si vnútroštátny súd kladie otázku, či úroveň istoty, pokiaľ ide o účinnosť týchto opatrení, vyžadovaná článkom 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva, je porovnateľná s úrovňou, ktorú Komisia vo svojom usmerňovacom dokumente o prísnej ochrane živočíšnych druhov európskeho významu podľa smernice o biotopoch považuje za úroveň, ktorú vyžaduje článok 12 ods. 1 písm. d) smernice o biotopoch. Výklad poskytnutý Komisiou podľa názoru tohto súdu smeruje k posúdeniu účinnosti opatrení na zabránenie a zmiernenie rušení, založeného na posudkoch znalcov určených orgánmi alebo vymenovaných súdom, a to za predpokladu, že v nich obsiahnuté posúdenia budú vedecky obhájiteľné, budú vychádzať zo súčasného stavu poznatkov a budú podrobne odôvodnené.

27

V prejednávanej veci by to znamenalo, že navrhované opatrenia týkajúce sa ďatľa prostredného by nebolo možné považovať za opatrenia, ktoré by boli spôsobilé zabezpečiť trvalú biologickú funkciu tohto druhu, a to vzhľadom na neexistenciu vedeckej dokumentácie potvrdzujúcej účinnosť týchto opatrení.

28

Za týchto okolností Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 5 smernice o ochrane vtáctva vykladať v tom zmysle, že skutková podstata úmyselného rušenia v zmysle písmena d) tohto článku nie je naplnená, ak síce môže dôjsť k rušeniu jednotlivých jedincov určitého druhu, avšak opatreniami, ktoré boli včas a v primeranej podobe účinne prijaté, sa zabráni akémukoľvek vplyvu na cieľ článku 2 tejto smernice?

Na podporu svojho návrhu VIRUS tvrdí, že návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Voore Mets a Lemeks Põlva ( C‑784/23 , EU:C:2025:67 ), rozsudok z 1. augusta 2025, Voore Mets a Lemeks Põlva ( C‑784/23 , EU:C:2025:609 ), a návrhy generálnej advokátky v prejednávanej veci boli prednesené po skončení písomnej časti konania a predstavujú nové skutočnosti, ktoré môžu mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora. Okrem toho VIRUS odôvodňuje svoj návrh na opätovné začatie ústnej časti konania svojím nesúhlasným názorom, ktoré vyjadruje k viacerým bodom týchto návrhov.

31

Podľa článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora môže tento súd kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora.

32

V prejednávanej veci nejde o takýto prípad.

33

Po druhé podľa článku 252 druhého odseku ZFEÚ generálny advokát konajúci nestranne a nezávisle predkladá na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so Štatútom Súdneho dvora Európskej únie vyžadujú jeho účasť. Nejde teda o stanovisko určené sudcom alebo účastníkom konania, ktoré by pochádzalo od orgánu mimo Súdneho dvora, ale o individuálny, odôvodnený a verejne vyjadrený názor člena samotnej inštitúcie. Za týchto okolností sa účastníci konania nemôžu vyjadrovať k návrhom generálneho advokáta (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Sumal, C‑882/19 , EU:C:2021:800 , bod 21 ). Súdny dvor nie je viazaný ani týmito návrhmi, ani odôvodnením, na základe ktorého dospel generálny advokát k záverom týchto návrhov. V dôsledku toho nesúhlas dotknutej osoby s návrhmi generálneho advokáta, nech už sa v nich zaoberá akýmikoľvek otázkami, nemôže sám osebe predstavovať dôvod na opätovné začatie ústnej časti konania (rozsudok zo 16. novembra 2021, Prokuratura Rejonowa w Mińsku Mazowieckim a i., C‑748/19 až C‑754/19 , EU:C:2021:931 , bod 31 , ako aj citovaná judikatúra).

36

Za týchto okolností Súdny dvor po vypočutí generálnej advokátky konštatuje, že nie je potrebné nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

37

Po tretie z článku 1 smernice o ochrane vtáctva v spojení s odôvodneniami 3, 5, 7 a 8 tejto smernice vyplýva, že cieľom uvedenej smernice je zachovanie alebo obnova – na dostatočnej úrovni – populácie všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov. Podľa článku 2 smernice o vtáctve musí táto úroveň zodpovedať najmä ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám, berúc do úvahy aj hospodárske a rekreačné požiadavky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Voore Mets a Lemeks Põlva, C‑784/23 , EU:C:2025:609 , bod 51 ).

41

Článok 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva teda zakazuje rušenia, ktoré majú značný vplyv na odhadovanú dostatočnú úroveň populácií druhov voľne žijúcich vtákov, a nie na jedince týchto druhov, ibaže by populácia daného druhu voľne žijúceho vtáctva – z hľadiska počtu jedincov – bola natoľko znížená, že rušenie jednotlivých jedincov tohto druhu by mohlo ohroziť jeho zachovanie.

42

V druhom rade pri výklade článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva treba na účely odpovede na prvú otázku v zmysle ustálenej judikatúry zohľadniť nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je toto ustanovenie súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2021, Föreningen Skydda Skogen, C‑473/19 a C‑474/19 , EU:C:2021:166 , bod 32 , ako aj citovanú judikatúru).

43

46

Tejto analýze neodporuje riešenie zvolené Súdnym dvorom v rozsudku z 12. apríla 2018, People Over Wind a Sweetman ( C‑323/17 , EU:C:2018:244 ), v rozpore s tým, čo tvrdia žalobcovia vo veci samej vo svojich písomných pripomienkach. Ako uviedol Súdny dvor v tomto rozsudku, ak totiž opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť škodlivým vplyvom projektu alebo ich obmedziť, netreba zohľadniť v štádiu predbežného posúdenia tohto projektu v rámci smernice o biotopoch, je to tak z toho dôvodu, že v tomto prvom štádiu analýzy ide o to, aby sa posúdilo, či sa v súlade s článkom 6 ods. 3 prvou vetou smernice o biotopoch musí vo vzťahu k uvedenému projektu uskutočniť formálny postup posudzovania jeho vplyvov na chránené územie. Naproti tomu vzhľadom na to, že článok 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva nerozlišuje dve fázy posudzovania rušenia, ktorým je možné, že projekty vystavia druhy voľne žijúceho vtáctva, je potrebné, aby sa tieto rušenia hneď posudzovali v plnom rozsahu, pričom na tento účel treba zohľadniť opatrenia určené na ich zabránenie alebo zmiernenie.

47

Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva sa má vykladať v tom zmysle, že k úmyselnému rušeniu v zmysle tohto ustanovenia nedochádza, pokiaľ sa opatreniami realizovanými v rámci projektu dá zabrániť akémukoľvek značnému vplyvu, ktorý by bol v rozpore s cieľmi tejto smernice spočívajúcimi v zachovaní alebo obnove – na dostatočnej úrovni – populácie všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, a to predovšetkým vzhľadom na ekologické, vedecké a kultúrne požiadavky, ako aj hospodárske a rekreačné požiadavky.

Za týchto okolností v súlade so zásadou procesnej autonómie a s výhradou zásad ekvivalencie a efektivity prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby stanovil spôsoby vykonávania dôkazov, dôkazné prostriedky prípustné na príslušnom vnútroštátnom súde či zásady upravujúce posudzovanie dôkaznej hodnoty dôkazných prostriedkov, ktoré boli tomuto súdu predložené, ako aj požadovanú úroveň dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júna 2017, W a i., C‑621/15 , EU:C:2017:484 , bod 25 ).

51

Zásada ekvivalencie vyžaduje, aby tieto procesné podmienky neboli menej výhodné ako procesné podmienky upravujúce podobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2025, Beevers Kaas, C‑581/23 , EU:C:2025:323 , bod 44 ). V dôsledku uvedeného táto zásada nebráni tomu, aby bol dôkaz o účinnosti opatrení určených na zabránenie značnému rušeniu dotknutých druhov predložený v podobe odôvodneného posúdenia súdneho znalca, pokiaľ vnútroštátne právo pripúšťa tento spôsob dokazovania v podobných situáciách podliehajúcich vnútroštátnemu právu, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

52

Zásada efektivity vyžaduje, aby uvedené procesné podmienky neviedli k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júna 2017,W a i., C‑621/15 , EU:C:2017:484 , bod 26 , ako aj citovanú judikatúru, a z 30. januára 2025, Caronte & Tourist, C‑511/23 , EU:C:2025:42 , bod 44 ).

53

Zásada riadnej správy vecí verejných tiež ukladá správnemu orgánu povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia pri vykonávaní práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. februára 2022, SC Cridar Cons, C‑582/20 , EU:C:2022:114 , bod 54 a citovanú judikatúru).

57

V treťom rade, pokiaľ ide o posúdenie rizík v oblasti životného prostredia, toto sa v súlade s článkom 191 ods. 2 ZFEÚ musí vykonať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti. Z tohto hľadiska je úlohou príslušných orgánov predovšetkým zohľadniť najspoľahlivejšie dostupné vedecké údaje, ako aj najnovšie výsledky medzinárodného výskumu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. októbra 2019, Blaise a i., C‑616/17 , EU:C:2019:800 , body 46 , 93 a 94 , ako aj z 12. júna 2025, Eesti Suurkiskjad, C‑629/23 , EU:C:2025:429 , bod 42 ). Naopak nemožno vyžadovať, aby bola účinnosť týchto opatrení preukázaná prostredníctvom vedeckej dokumentácie potvrdzujúcej úspešné zavedenie týchto opatrení do praxe, a to vzhľadom na to, že takáto dokumentácia nie je nevyhnutne k dispozícii.

58

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že účinnosť opatrení určených na zabránenie rušeniu, ktoré má značný vplyv na druhy voľne žijúceho vtáctva, v zmysle článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva, môže byť preukázaná na základe odôvodneného posudku súdneho znalca, a to pod podmienkou, že je tento posudok založený na najspoľahlivejších dostupných vedeckých údajoch a najnovších výsledkoch medzinárodného výskumu. Naopak nemožno vyžadovať, aby bola účinnosť týchto opatrení preukázaná prostredníctvom vedeckej dokumentácie potvrdzujúcej úspešné zavedenie uvedených opatrení do praxe.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

k úmyselnému rušeniu v zmysle tohto ustanovenia nedochádza, pokiaľ sa opatreniami realizovanými v rámci projektu dá zabrániť akémukoľvek značnému vplyvu, ktorý by bol v rozpore s cieľmi tejto smernice spočívajúcimi v zachovaní alebo obnove – na dostatočnej úrovni – populácie všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, a to predovšetkým vzhľadom na ekologické, vedecké a kultúrne požiadavky, ako aj hospodárske a rekreačné požiadavky.

2.

Účinnosť opatrení určených na zabránenie rušeniu, ktoré má značný vplyv na druhy voľne žijúceho vtáctva, v zmysle článku 5 písm. d) smernice 2009/147, môže byť preukázaná na základe odôvodneného posudku súdneho znalca, a to pod podmienkou, že je tento posudok založený na najspoľahlivejších dostupných vedeckých údajoch a najnovších výsledkoch medzinárodného výskumu. Naopak nemožno vyžadovať, aby bola účinnosť týchto opatrení preukázaná prostredníctvom vedeckej dokumentácie potvrdzujúcej úspešné zavedenie uvedených opatrení do praxe.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.