Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·30.4.2026

C-133/24

ECLI:EU:C:2026:361

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62024CJ0133
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

Entity a odkazy

Kliknutím zvýrazníte výskyty v texte aj v náhľade.

Citované predpisy14

Súdy7

Organizácie39

Osoby4

Miesta3

62024CJ0133

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 30. apríla 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Profesionálny futbal – Dohoda o nepreberaní hráčov uzavretá národným športovým zväzom a skupinou klubov v nadväznosti na pozastavenie športovej sezóny 2019/2020 z dôvodu pandémie COVID‑19 – Článok 101 ods. 1 ZFEÚ – Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa alebo z hľadiska následku – Trh práce – Nábor hráčov klubmi – Jednostranné vypovedanie pracovnej zmluvy hráčmi – Skončenie pracovnej zmluvy – Obsah dohody – Hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí táto dohoda – Objektívne ciele, ktoré uvedená dohoda sleduje v súvislosti s hospodárskou súťažou – Odôvodnenie – Podmienky – Sledovanie legitímnych cieľov všeobecného záujmu – Nevyhnutnosť – Primeranosť“

Vo veci C‑133/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal da Concorrência, Regulação e Supervisão (Súd pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad, Portugalsko) z 18. decembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 16. februára 2024, ktorý súvisí s konaním:

Liga Portuguesa de Futebol Profissional (LPFP),

CD Tondela – Futebol, SAD,

Clube Desportivo Feirense – Futebol, SAD,

Académico de Viseu Futebol Clube – Futebol, SAD,

Os Belenenses – Sociedade Desportiva de Futebol, SAD,

Boavista Futebol Clube – Futebol, SAD,

Sporting Clube de Braga – Futebol, SAD,

Sporting Clube da Covilhã – Futebol, SDUQ, Lda.,

Estoril Praia – Futebol, SAD,

Gil Vicente Futebol Clube – Futebol, SDUQ, Lda.,

Leixões Sport Clube – Futebol, SAD,

Clube Desportivo de Mafra – Futebol, SDUQ, Lda.,

União Desportiva Oliveirense – Futebol, SAD,

Futebol Clube de Paços de Ferreira, SDUQ, Lda.,

Futebol Clube de Penafiel, SAD,

Portimonense Futebol, SAD,

Rio Ave Futebol Clube – Futebol, SDUQ, Lda.,

Santa Clara Açores – Futebol, SAD,

Varzim Sport Club – Futebol, SDUQ, Lda.,

União Desportiva Vilafranquense – Futebol, SAD,

Futebol Clube de Famalicão – Futebol, SAD,

Associação Académica de Coimbra – Organismo Autónomo de Futebol, SDUQ, Lda.,

Moreirense Futebol Clube – Futebol, SAD,

Marítimo da Madeira, Futebol, SAD,

Vitória Sport Clube – Futebol, SAD,

Futebol Clube do Porto – Futebol, SAD,

Sporting Clube de Portugal – Futebol, SAD,

Sport Lisboa e Benfica – Futebol, SAD

proti

Autoridade da Concorrência,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia J. Passer (spravodajca), E. Regan, D. Gratsias a B. Smulders,

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: L. Carrasco Marco, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. februára 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Liga Portuguesa de Futebol Profissional (LPFP), CD Tondela – Futebol, SAD, Clube Desportivo Feirense – Futebol, SAD, Académico de Viseu Futebol Clube – Futebol, SAD, Os Belenenses – Sociedade Desportiva de Futebol, SAD, Boavista Futebol Clube – Futebol, SAD, Sporting Clube de Braga – Futebol, SAD, Sporting Clube da Covilhã – Futebol, SDUQ, Lda., Estoril Praia – Futebol, SAD, Gil Vicente Futebol Clube – Futebol, SDUQ, Lda., Leixões Sport Clube – Futebol, SAD, Clube Desportivo de Mafra – Futebol, SDUQ, Lda., União Desportiva Oliveirense – Futebol, SAD, Futebol Clube de Paços de Ferreira, SDUQ, Lda., Futebol Clube de Penafiel, SAD, Portimonense Futebol, SAD, Rio Ave Futebol Clube – Futebol SDUQ, Lda., Santa Clara Açores – Futebol, SAD, Varzim Sport Club – Futebol, SDUQ, Lda., União Desportiva Vilafranquense – Futebol, SAD, Futebol Clube de Famalicão – Futebol, SAD, Associação Académica de Coimbra – Organismo Autónomo de Futebol, SDUQ, Lda., v zastúpení: A. Cantanhede Gonçalves, J. Faria a L. M. Soares Romão, advogados,

–

Moreirense Futebol Clube – Futebol, SAD, v zastúpení: G. Ribeiro Dias, advogado,

–

Marítimo da Madeira, Futebol, SAD, v zastúpení: J. A. Martins a J. Pinto de Almeida, advogados,

–

Vitória Sport Clube – Futebol, SAD, v zastúpení: G. Gama Lobo a J. Pinto de Almeida, advogados,

–

Futebol Clube do Porto, Futebol, SAD, v zastúpení: A. Domingues, advogado,

–

Sporting Clube de Portugal – Futebol, SAD, v zastúpení: G. Banha Coelho, C. Homem Ferreira Morais, L. D. Silva Morais a L. Tomé Feteira, advogados,

–

Sport Lisboa e Benfica, Futebol, SAD, v zastúpení: R. Bordalo Junqueiro, R. Pacheco Bettencourt a M. Stock da Cunha, advogados,

–

Autoridade da Concorrência, v zastúpení: D. Cardoso, A. Cruz Nogueira, a A. C. Salgueiro, advogadas,

–

portugalská vláda, v zastúpení: C. Alves a P. Barros da Costa, splnomocnené zástupkyne,

–

grécka vláda, v zastúpení: K. Boskovits, splnomocnený zástupca,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a D. Lutostańska, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: S. Baches Opi, P. Caro de Sousa a F. van Schaik, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta 15. mája 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 101 ZFEÚ.

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Liga Portuguesa de Futebol Profissional (LPFP) [Profesionálna portugalská futbalová liga, ďalej len „LPFP“] a skupinou profesionálnych futbalových klubov so sídlom v Portugalsku na jednej strane a Autoridade da Concorrência (Úrad pre hospodársku súťaž, Portugalsko) na druhej strane, vo veci zákonnosti rozhodnutia, ktorým tento úrad v podstate konštatoval, že LPFP a tieto profesionálne futbalové kluby, ktoré sa zúčastňujú na portugalských súťažiach prvej a druhej národnej ligy, porušili článok 101 ZFEÚ a vnútroštátne právo v oblasti hospodárskej súťaže v dôsledku dohody o nepreberaní hráčov, uzavretej v kontexte spôsobenom pandémiou COVID‑19 a pozastavením športovej sezóny 2019/2020 na neurčito.

Právny rámec

Článok 101 ZFEÚ stanovuje:

„1. Nasledujúce sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom: všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, najmä tie, ktoré:

priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky;

obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície;

rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania;

uplatňujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voči ostatným obchodným partnerom, čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú;

podmieňovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.

2. Všetky dohody alebo rozhodnutia zakázané podľa tohto článku sú automaticky neplatné.

3. Ustanovenia odseku 1 sa však neuplatnia na:

–

dohody alebo kategórie dohôd medzi podnikateľmi,

–

rozhodnutia alebo kategórie rozhodnutí združení podnikateľov,

–

zosúladené postupy alebo kategórie zosúladených postupov,

ktoré prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pričom umožňujú spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich, a ktoré:

neukladajú príslušným podnikom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie týchto cieľov a

neumožňujú týmto podnikom vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných výrobkov.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

LPFP je združením založeným podľa portugalského súkromného práva, ktorého cieľom je podľa jej stanov regulovať a organizovať činnosti súvisiace s profesionálnym futbalom v Portugalsku. Konkrétne LPFP na základe splnomocnenia, ktoré jej udelila Federação Portuguesa de Futebol (Portugalská futbalová federácia), reguluje a organizuje profesionálne futbalové súťaže. Medzi tieto súťaže patria Primeira Liga (národná súťaž prvej ligy) a Segunda Liga (národná súťaž druhej ligy).

Počas sezóny 2019/2020, ktorá pôvodne trvala v období od 1. júla 2019 do 30. júna 2020, sa v národnej súťaži prvej ligy malo stretnúť 18 profesionálnych futbalových klubov so sídlom v Portugalsku. V národnej súťaži druhej ligy malo súťažiť ďalších 13 klubov, takisto so sídlom v Portugalsku.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 11. marca 2020 vyhlásila epidémiu COVID‑19 za pandémiu.

Dňa 12. marca 2020 portugalské orgány oznámili prijatie súboru opatrení určených na obmedzenie rizika šírenia pandémie COVID‑19, medzi ktoré patrilo obmedzenie pohybu obyvateľstva a zatvorenie zariadení určených na stretávanie sa verejnosti. V ten istý deň LPFP nariadila pozastavenie športovej sezóny 2019/2020 na neurčito a pozastavenie všetkých zápasov organizovaných v jej kontexte, vrátane okrem iného národných súťaží prvej a druhej ligy. K tomuto dátumu zostávalo v rámci každej z týchto dvoch súťaží odohrať ešte desať zápasov.

Dňa 18. marca 2020 portugalské orgány vyhlásili výnimočný stav z dôvodu rýchleho zhoršenia zdravotnej situácie. Toto vyhlásenie viedlo k čiastočnému pozastaveniu súboru práv, vrátane práva na pohyb v rámci krajiny, práva opustiť krajinu a práv pracovníkov. Zároveň bolo prijatých niekoľko mimoriadnych opatrení, najmä s cieľom pomôcť zamestnávateľom a pracovníkom postihnutým sociálnymi, hospodárskymi a finančnými dôsledkami tejto pandémie.

Od 21. marca 2020 LPFP a Sindicato de Jogadores Profissionais de Futebol (Únia profesionálnych futbalistov, Portugalsko) (ďalej len „SJPF“) začali rokovania, ktoré im umožnili spoločne identifikovať možné riešenia športových, sociálnych, hospodárskych a finančných ťažkostí, ktorým pandémia vystavila odvetvie portugalského profesionálneho futbalu. Tieto rokovania sa týkali najmä podmienok ukončenia športovej sezóny 2019/2020.

Dňa 7. apríla 2020 LPFP aj SJPF vydali každá tlačovú správu o stave svojich rokovaní. LPFP vo svojej tlačovej správe najprv uviedla, že dostala súhlas SJPF so súborom právnych opatrení určených na začlenenie do kolektívnej zmluvy uplatniteľnej na profesionálnych futbalových hráčov, medzi ktorými sa nachádzalo predĺženie až do konca športovej sezóny 2019/2020, chápané ako dátum, ku ktorému sa v konečnom dôsledku uskutoční posledný oficiálny zápas súťaží organizovaných počas tejto sezóny, pracovné zmluvy hráčov, ako aj zmluvy o hosťovaní alebo prestupe hráčov platné ku dňu uvedenej tlačovej správy. LPFP ďalej spresnila, že s SJPF nebolo možné uzavrieť žiadnu dohodu o finančných otázkach, o ktorých sa diskutovalo, medzi ktorými sa nachádzala možnosť klubov a hráčov, prípadne sociálnych partnerov dohodnúť sa na opatreniach na zníženie platov. Túto neexistenciu dohody spomína aj SJPF vo svojej tlačovej správe z toho istého dňa. LPFP napokon pripomenula, že vzhľadom na takúto neexistenciu dohody kluby mali naďalej možnosť okrem iného využiť zjednodušenú dočasnú nezamestnanosť alebo začať individuálne rokovania so svojimi hráčmi predtým, a na záver uviedla:

„[LPFP] vždy dúfa, že bude môcť písomne stanoviť opatrenia na doplnenie kolektívnej zmluvy, ktoré už boli dohodnuté s [SJPF] spolu s touto poslednou uvedenou [SJPF]…“

V ten istý deň sa LPFP a kluby zúčastňujúce sa na národných súťažiach prvej ligy, ktorých väčšinu zastupujú ich prezidenti, zúčastnili na videokonferencii, počas ktorej uzavreli dohodu týkajúcu sa zamestnávania hráčov, ktorí by jednostranne vypovedali svoju pracovnú zmluvu z dôvodu pandémie COVID‑19. Po tejto videokonferencii LPFP uverejnila tlačovú správu s názvom „Prezidenti [prvoligových] klubov stanovujú pravidlo pre jednostranné vypovedanie zmlúv“, ktoré znie takto:

„Prezidenti [prvoligových] klubov, ktorí sa dnes stretli prostredníctvom videokonferencie s predsedom [LPFP], analyzovali súčasnú situáciu a po porade sa rozhodli verejne vyhlásiť, že žiadny klub nezamestná hráča, ktorý jednostranne vypovedal pracovnú zmluvu s odvolaním sa na problémy vyplývajúce z pandémie COVID‑19 alebo na mimoriadne rozhodnutia prijaté v tejto súvislosti, najmä predĺženie športovej sezóny.“

Dňa 8. apríla 2020 sa LPFP a časť klubov pôsobiacich v národnej súťaži druhej ligy, z ktorých väčšinu zastupovali ich príslušní prezidenti, zúčastnili videokonferencie, na základe ktorej LPFP vydala tlačovú správu s názvom „Prezidenti [druholigových] klubov súhlasia s pravidlom pre jednostranné vypovedanie zmlúv“. Táto tlačová správa obsahuje prvý odsek, ktorý má rovnaké znenie ako tlačová správa uvedená v predchádzajúcom bode, po ktorom nasledujú dva ďalšie odseky, ktoré znejú takto:

„Toto opatrenie bolo prijaté a oznámené včera prezidentmi [prvoligových] klubov, ku ktorým sa teraz pripájajú vedúci predstavitelia [druholigových klubov]. Prezidenti druholigových klubov, ktorí sú jednotní v úsilí prekonať túto náročnú situáciu a vystupujú jednohlasne, budú v spolupráci s [LPFP] schopní prekonať toto pre celé odvetvie ťažké obdobie.

Vedúci predstavitelia sú viac než kedykoľvek predtým presvedčení, že problémy a výzvy, ktorým čelia, sú spoločné a že reakcia na ne musí byť bezpodmienečne tiež spoločná.“

Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) uverejnila 7. apríla 2020 svoj obežník č. 1714, ktorý preberá dokument s názvom „COVID‑19: Regulačné otázky týkajúce sa futbalu“ a vytvára pracovnú skupinu, ktorá okrem svojich vlastných zástupcov zahŕňa zástupcov národných futbalových zväzov, ktoré sú jej členmi, zástupcov konfederácií, zástupcov Association européenne des clubs (Asociácia európskych klubov), zástupcov Fédération internationale des footballeurs professionnels (Medzinárodná federácia profesionálnych futbalistov) (FIFPro) a zástupcov Forum mondial des ligues de football professionnel (Svetové fórum profesionálnych futbalových líg). V tomto dokumente FIFA okrem iného uvádza, že národné futbalové zväzy sú oprávnené meniť termíny svojich športových sezón, ako aj termíny období (tzv. „okien“) na registráciu hráčov. FIFA tiež navrhuje, aby kluby a hráči boli nabádaní k tomu, aby spolupracovali na dosiahnutí dohôd o zníženiach platov, alebo aby dohody uzavreté medzi klubmi a hráčmi boli počas obdobia pozastavenia športovej sezóny „pozastavené“.

Dňa 23. apríla 2020 portugalské orgány vydali zákonný dekrét, ktorým sa zavádza súbor mimoriadnych a dočasných opatrení v oblasti športu, medzi ktoré patrí povolenie udelené portugalským športovým zväzom zmeniť svoje predpisy počas športovej sezóny 2019/2020 a na obdobie jej trvania, a to s cieľom riešiť ťažkosti spôsobené pandémiou.

Dňa 30. apríla 2020 tieto orgány prijali uznesenie, ktorým sa stanovuje stratégia na zrušenie obmedzujúcich opatrení vrátane možnosti obnoviť športovú sezónu 2019/2020 s cieľom dokončiť národnú súťaž prvej ligy.

Dňa 4. mája 2020 LPFP, SJPF a Associação Nacional de Treinadores de Futebol (Národná asociácia futbalových trénerov, Portugalsko) podpísali memorandum o porozumení. V dôvodovej správe, ktorá predchádza tomuto memorandu o porozumení, sa spomína atypická a mimoriadna situácia zdravotnej núdze a spoločenských zmien spôsobená pandémiou, potom sa uvádza možnosť obnovenia národnej súťaže prvej ligy, ktorú stanovuje uznesenie uvedené v predchádzajúcom bode, a následne sa odkazuje na „zachovanie [tejto ligy] pri osobitnom dodržiavaní zásad súťažnej stability… a športových zásluh“. Pokiaľ ide o samotné memorandum o porozumení, okrem iného sa v ňom uvádza, že „športová sezóna 2019/2020 sa končí dňom nasledujúcim po poslednom oficiálnom zápase tejto sezóny“ a že „športové pracovné zmluvy uzavreté medzi klubmi… a hráčmi…, ktorých platnosť uplynie počas prebiehajúcej športovej sezóny…, sa považujú za automaticky predĺžené až do konca sezóny“.

Dňa 26. mája 2020 Úrad pre hospodársku súťaž vydal príkaz na pozastavenie opatrení uvedených v tlačových správach vydaných LPFP 7. a 8. apríla 2020, ako sú uvedené v bodoch 10 až 12 tohto rozsudku, na obdobie 90 dní. Dňa 2. júna 2020 LPFP a dotknuté kluby vyhoveli tomuto príkazu.

Dňa 8. júna 2020 zmluvné strany LPFP a SJPF zmenili kolektívnu zmluvu s cieľom vložiť do nej článok 7bis s názvom „Účinok zmien v kalendári súťaží z dôvodu ochorenia COVID‑19 na pracovný pomer v oblasti športu“, ktorý znie takto:

„1. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy uzatvárajú túto dohodu v súlade s protokolom uzavretým s LPFP…, ktorý stanovuje, že športová sezóna 2019/2020 končí deň po poslednom oficiálnom zápase súťaží tejto sezóny.

2. Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, športové pracovné zmluvy… uzavreté medzi klubmi zúčastňujúcimi sa na [prvej lige] a hráčmi, ktorých platnosť uplynie počas prebiehajúcej športovej sezóny definovanej v nariadení, sa považujú za automaticky predĺžené do konca prebiehajúcej sezóny definovanej v predchádzajúcom bode.

…

4. Predĺženie zmluvy uvedené v bode 1 znamená zachovanie všetkých práv a povinností strán, vrátane povinnosti športového zamestnávateľa vyplácať hráčovi mesačnú odmenu stanovenú pre prebiehajúcu športovú sezónu, alebo sumu úmernú tejto odmene, ak sa športová sezóna skončí skôr, ako je táto odmena splatná v plnej výške,…

…“

Dňa 18. júna 2020 Portugalská futbalová federácia stanovila nový dátum ukončenia športovej sezóny 2019/2020 na 2. august 2020.

Dňa 28. apríla 2022 prijal Úrad pre hospodársku súťaž rozhodnutie, v ktorom dospel k záveru, že opatrenia uvedené v tlačových správach vydaných LPFP 7. a 8. apríla 2020, ktoré sú uvedené v bodoch 10 až 12 tohto rozsudku, je potrebné kvalifikovať ako dohodu, ktorej predmetom bolo obmedzenie hospodárskej súťaže, ktorú by profesionálne futbalové kluby zúčastňujúce sa na nej mohli vykonávať v prípade neexistencie takejto dohody na trhu s náborom hráčov schopných zúčastniť sa na národných súťažiach prvej a druhej ligy.

LPFP a skupina profesionálnych futbalových klubov zúčastňujúcich sa na národných súťažiach prvej a druhej ligy podali proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Tribunal da Concorrência, Regulação e Supervisão (Súd pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad, Portugalsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.

V návrhu na začatie prejudiciálneho konania tento súd po tom, čo predložil právny rámec uplatniteľný na nábor a registráciu hráčov spôsobilých zúčastniť sa národných súťaží prvej a druhej ligy, ako aj dôsledky pandémie COVID‑19 na športovú, hospodársku a finančnú situáciu portugalských profesionálnych futbalových klubov, a následne na profesionálnu situáciu hráčov, v podstate uvádza, že má pochybnosti o spôsobe, akým Úrad pre hospodársku súťaž vyložil a uplatnil článok 101 ods. 1 ZFEÚ vo svojom rozhodnutí z 28. apríla 2022.

V tejto súvislosti uvedený súd v prvom rade konštatuje, že vo všeobecnosti a abstraktne správanie, na základe ktorého sa podniky medzi sebou dohodnú, že si nebudú navzájom preberať ani zamestnávať svojich príslušných zamestnancov, a tým obmedzia alebo znemožnia vyhliadky na profesijnú mobilitu týchto zamestnancov, ako aj ich vyjednávaciu silu voči ich príslušným zamestnávateľom, treba kvalifikovať podľa článku 101 ods. 1 TFEU, za dohodu, ktorou si hospodárske subjekty konajúce v postavení „kupujúcich“ na „trhu“ s náborom rozdeľujú „zdroj“, ktorým je pracovná sila. Okrem toho sa domnieva, že takáto dohoda je z hľadiska svojho obsahu porovnateľná s dohodou uvedenou v článku 101 ods. 1 písm. c) ZFEÚ, a preto ju možno vzhľadom na jej stupeň škodlivosti kvalifikovať ako dohodu, ktorá má za „cieľ“ obmedzovanie hospodárskej súťaže, ktorej by sa zúčastnené podniky mohli v prípade neexistencie tejto dohody zúčastniť na trhu s náborom, čo môže zohrávať ústrednú úlohu v určitých odvetviach, v ktorých je kvalifikácia pracovníkov nevyhnutná, ako je odvetvie profesionálneho športu.

Predkladajúci vnútroštátny súd ďalej vysvetľuje, že v prejednávanej veci má napriek tomu pochybnosti o tom, či správny výklad článku 101 ods. 1 ZFEÚ umožňuje usudzovať, že dohoda, ako je dohoda, o ktorú ide vo veci samej, má pre hospodársku súťaž dostatočný stupeň škodlivosti na to, aby ju bolo možné kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska „cieľa“.

Konkrétne sa tento súd na jednej strane domnieva, že hospodársky a právny kontext, v ktorom bola dohoda, o ktorú ide vo veci samej, uzavretá, sa v rozsahu, v akom ho možno zohľadniť, vyznačuje súborom prvkov vlastných odvetviu profesionálneho futbalu, ku ktorým sa pripája situácia spôsobená pandémiou COVID‑19, ako aj jej sociálnymi, hospodárskymi a finančnými dôsledkami pre toto odvetvie, profesionálne futbalové kluby a hráčov. V tejto súvislosti v podstate poznamenáva, že pandémia COVID‑19 a ňou spôsobené otrasy viedli príslušný športový zväz k nariadeniu pozastavenia športovej sezóny 2019/2020 a že dohoda, o ktorú ide vo veci samej, je súčasťou súboru opatrení, o ktorých rokovali alebo ktoré prijali v nadväznosti na toto pozastavenie rôzne zainteresované strany, ako sú športové zväzy, sociálni partneri, kluby a verejné orgány, s cieľom umožniť, pokiaľ je to možné, obnovenie tejto športovej sezóny, ako aj všeobecnejšie obnovenie odvetvia.

Na druhej strane uvedený súd zastáva názor, že v tomto kontexte sú objektívne ciele, ktoré má dohoda, o ktorú ide vo veci samej, dosiahnuť vo vzťahu k hospodárskej súťaži, nejednoznačné. Je pravda, že táto dohoda obmedzila hospodársku súťaž, ktorej by sa zúčastnené kluby v prípade jej neexistencie mohli zúčastniť na trhu s náborom hráčov. Cieľom uvedenej dohody však tým, že sa týmto spôsobom snaží o zachovanie stability hráčskych kádrov počas obdobia pozastavenia športovej sezóny 2019/2020 na neurčito, bolo tiež umožniť vo vhodnom čase obnovenie súťaží medzi týmito klubmi, a teda obnoviť hospodársku súťaž „na štadiónoch“ za podmienok, ktoré sú vhodné na zachovanie integrity národných súťaží prvej a druhej ligy.

Napokon sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či bez ohľadu na otázku, či dohoda, o ktorú ide vo veci samej, má alebo nemá pre hospodársku súťaž dostatočný stupeň škodlivosti na to, aby ju bolo možné kvalifikovať ako dohodu, ktorá má za „cieľ“ obmedzovanie hospodárskej súťaže, takúto dohodu možno prirovnať k správaniu, ktoré Súdny dvor pripustil najmä v rozsudkoch z 19. februára 2002, Wouters a i. ( C‑309/99 , EU:C:2002:98 ), a z 18. júla 2006, Meca‑Medina a Majcen/Komisia ( C‑519/04 P , EU:C:2006:492 ), na ktoré sa za určitých podmienok nemusí vzťahovať zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

Za týchto podmienok Tribunal da Concorrência, Regulação e Supervisão (Súd pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Vzhľadom na okolnosti uvedené v tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, predstavuje dohoda, ktorú 7. apríla 2020 na diaľku uzavreli (prostredníctvom platforiem Zoom alebo Microsoft Teams) všetky profesionálne futbalové športové kluby zúčastňujúce sa na národnej futbalovej súťaži prvej ligy členského štátu (konajúce v súčinnosti so zväzom, ktorého cieľom je zabezpečiť a regulovať činnosti profesionálneho futbalu v tomto členskom štáte), ktorá už na druhý deň a rovnakým spôsobom získala súhlas väčšiny profesionálnych futbalových športových klubov zúčastňujúcich sa na národnej futbalovej súťaži druhej ligy tohto členského štátu (opäť v súčinnosti s uvedeným zväzom), a ktorá stanovuje, že tieto športové kluby sa vzájomne zaväzujú, že nezamestnajú profesionálnych futbalových hráčov týchto súťaží, ktorí by jednostranne vypovedali svoju pracovnú zmluvu, odvolávajúc sa na dôvody v súvislosti s pandémiou COVID 19 alebo na akékoľvek mimoriadne rozhodnutie, ktoré bolo v tejto súvislosti prijaté, a najmä na predĺženie športovej sezóny, športové pravidlo v zmysle rozsudku z 18. júla 2006, Meca‑Medina a Majcen/Komisia ( C‑519/04 P , EU:C:2006:492 )?

Možno na účely judikatúry, vyplývajúcej z rozsudkov z 19. februára 2002, Wouters a i. ( C‑309/99 , EU:C:2002:98 , bod 97 ), a z 18. júla 2006, Meca‑Medina a Majcen/Komisia ( C‑519/04 P , EU:C:2006:492 , bod 42 ), pravidlo, ktoré je výsledkom dohody, ktorú 7. apríla 2020, za okolností a s charakteristikami a cieľmi uvedenými v tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, na diaľku uzavreli (prostredníctvom platforiem Zoom alebo Microsoft Teams) všetky profesionálne futbalové športové kluby zúčastňujúce sa na národnej futbalovej súťaži prvej ligy členského štátu (konajúce v súčinnosti so zväzom, ktorého cieľom je zabezpečiť a regulovať činnosti profesionálneho futbalu v tomto členskom štáte), ktorá už na druhý deň a rovnakým spôsobom získala súhlas väčšiny profesionálnych futbalových športových klubov zúčastňujúcich sa na národnej futbalovej súťaži druhej ligy tohto členského štátu (opäť v súčinnosti s uvedeným zväzom), a ktorá stanovuje, že tieto športové kluby sa vzájomne zaväzujú, že nezamestnajú profesionálnych futbalových hráčov týchto súťaží, ktorí by jednostranne vypovedali svoju pracovnú zmluvu odvolávajúc sa na dôvody v súvislosti s pandémiou COVID 19 alebo na akékoľvek mimoriadne rozhodnutie, ktoré bolo v tejto súvislosti prijaté, a najmä na predĺženie športovej sezóny, považovať za primerané a vhodné, a teda s ohľadom na článok 165 ZFEÚ za zlučiteľné s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ?

Bráni článok 101 ods. 1 ZFEÚ výkladu, podľa ktorého dohodu, ktorú 7. apríla 2020, za okolností a s charakteristikami a cieľmi uvedenými v tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, na diaľku uzavreli (prostredníctvom platforiem Zoom alebo Microsoft Teams) všetky profesionálne futbalové športové kluby zúčastňujúce sa na národnej futbalovej súťaži prvej ligy členského štátu (konajúce v súčinnosti so zväzom, ktorého cieľom je zabezpečiť a regulovať činnosti profesionálneho futbalu v tomto členskom štáte), ktorá už na druhý deň a rovnakým spôsobom získala súhlas väčšiny profesionálnych futbalových športových klubov zúčastňujúcich sa na národnej futbalovej súťaži druhej ligy tohto členského štátu (opäť v súčinnosti s uvedeným zväzom), a ktorá stanovuje, že tieto športové kluby sa vzájomne zaväzujú, že nezamestnajú profesionálnych futbalových hráčov týchto súťaží, ktorí by jednostranne vypovedali svoju pracovnú zmluvu odvolávajúc sa na dôvody v súvislosti s pandémiou COVID 19 alebo na akékoľvek mimoriadne rozhodnutie, ktoré bolo v tejto súvislosti prijaté, a najmä na predĺženie športovej sezóny, možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, keďže vykazuje dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž?“

O prejudiciálnych otázkach

Úvodné pripomienky

Na úvod treba pripomenúť, že vzhľadom na to, že výkon športu predstavuje hospodársku činnosť, patrí do pôsobnosti ustanovení práva Únie, ktoré sa uplatňujú v prípade takejto činnosti (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 83 a citovaná judikatúra, ako aj zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 75 ).

Iba niektoré osobitné pravidlá, ktoré boli na jednej strane prijaté výlučne z dôvodov nehospodárskej povahy a na druhej strane sa týkajú výlučne športu ako takého, sa musia považovať za pravidlá, ktoré nesúvisia s nijakou hospodárskou činnosťou. Platí to najmä pre pravidlá, ktoré sa týkajú vylúčenia zahraničných hráčov zo zloženia družstiev zúčastňujúcich sa súťaží medzi reprezentačnými družstvami ich krajiny alebo stanovenia kritérií poradia používaných na výber športovcov zúčastňujúcich sa individuálnych súťaží (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 84 a citovaná judikatúra, ako aj zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 76 ).

S výnimkou týchto osobitných pravidiel pravidlá prijaté športovými zväzmi a všeobecnejšie správanie týchto zväzov patria do pôsobnosti ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa práva hospodárskej súťaže, pokiaľ sú splnené podmienky na uplatnenie týchto ustanovení (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 87 a citovaná judikatúra, ako aj zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 78 ). To isté platí pre pravidlá a správanie profesionálnych futbalových klubov, ako je to vo veci samej, prípadne po dohode s príslušným národným športovým zväzom.

V prejednávanej veci také opatrenia, aké sú uvedené v tlačových správach uverejnených LPFP 7. a 8. apríla 2020, ktoré sú uvedené v bodoch 10 až 12 tohto rozsudku, nepatria medzi opatrenia, na ktoré by sa mohla uplatniť výnimka uvedená v bode 30 tohto rozsudku, v súvislosti s ktorou Súdny dvor opakovane pripomenul, že musí zostať obmedzená na svoj vlastný účel a že sa na ňu nemožno odvolávať s cieľom vylúčiť celú športovú činnosť z pôsobnosti ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa hospodárskeho práva Únie (pozri analogicky rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 89 a citovanú judikatúru, ako aj zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 79 ).

Naopak, vzhľadom na to, že zloženie družstiev je jedným zo základných parametrov súťaží, v ktorých súťažia profesionálne futbalové kluby, a že tieto súťaže vedú k hospodárskej činnosti, také opatrenia, ako sú opatrenia vo veci samej, ktoré sa týkajú náboru, prípadného prestupu a vyhliadok na profesijnú mobilitu hráčov, treba považovať za opatrenia, ktoré majú priamy vplyv na podmienky výkonu tejto hospodárskej činnosti a na hospodársku súťaž medzi profesionálnymi futbalovými klubmi vykonávajúcimi túto činnosť (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 81 ).

Takéto opatrenia preto môžu patriť do pôsobnosti článku 101 ZFEÚ.

O tretej otázke

Svojou treťou otázkou, ktorou sa treba zaoberať v prvom rade, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že dohoda, ktorou sa kluby zúčastňujúce sa na profesionálnych futbalových súťažiach členského štátu zaviazali po dohode s dotknutým národným športovým zväzom nezamestnať svojich hráčov v prípade, že títo hráči by jednostranne vypovedali svoju pracovnú zmluvu s odvolaním sa na ťažkosti spôsobené pandémiou COVID‑19 alebo akýmkoľvek mimoriadnym rozhodnutím, ktoré s ňou súvisí, a najmä predĺžením športovej sezóny, sa má kvalifikovať ako dohoda, ktorej cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaže.

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na to, aby bolo možné v danom prípade dospieť k záveru, že dohoda, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup patria do pôsobnosti zákazu stanoveného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné v súlade so samotným znením tohto ustanovenia preukázať, že toto správanie má buď za cieľ, alebo za následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 158 a citovaná judikatúra, ako aj zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 124 ).

Na tento účel treba najprv preskúmať cieľ predmetného správania. Ak sa na konci tohto preskúmania zistí, že správanie má protisúťažný cieľ, nie je potrebné skúmať jeho vplyv na hospodársku súťaž. Tento vplyv treba následne preskúmať len za predpokladu, že toto správanie nemožno považovať za správanie s protisúťažným cieľom (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 159 a citovaná judikatúra, ako aj zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 125 ).

Hoci pojem protisúťažný „cieľ“ nepredstavuje výnimku z pojmu protisúťažný „následok“, má sa vykladať reštriktívne (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 161 a citovaná judikatúra, ako aj zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 126 ).

Tento pojem teda treba chápať tak, že odkazuje len na určité zosúladené postupy medzi podnikmi, ktoré vykazujú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby bolo možné domnievať sa, že preskúmanie ich účinkov nie je nevyhnutné. Niektoré formy koordinácie medzi podnikmi totiž možno už na základe ich povahy považovať za škodlivé pre dobré fungovanie riadnej hospodárskej súťaže (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 162 a citovaná judikatúra, ako aj zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 127 ).

Medzi druhy správania, ktoré treba za také považovať, patria predovšetkým určité zosúladené správania, ktoré obzvlášť poškodzujú hospodársku súťaž, akými sú horizontálne kartely vedúce k určovaniu cien, rozdeleniu trhov, obmedzovaniu výrobnej kapacity alebo k rozdeľovaniu zákazníkov. Tieto druhy správania totiž môžu viesť k zvýšeniu cien alebo zníženiu výroby, a teda ponuky, čo vedie k zlému rozdeleniu zdrojov na úkor užívateľských podnikov a spotrebiteľov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 163 a citovanú judikatúru).

V niektorých prípadoch sa môžu považovať aj iné druhy správania za správanie s protisúťažným cieľom, hoci nemusia byť nevyhnutne rovnako škodlivé pre hospodársku súťaž. Platí to najmä pre určité typy horizontálnych dohôd iných ako kartely, napríklad tých, ktoré vedú k vylúčeniu konkurenčných podnikov z trhu, alebo pre určité druhy rozhodnutí združení podnikov (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 164 a citovaná judikatúra, ako aj zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 128 ). Na to, aby bolo možné dospieť k takejto kvalifikácii, je však potrebné preukázať, že takéto správania majú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž v tom zmysle, že ako uviedol generálny advokát v bode 28 svojich návrhov, majú zjavnú protisúťažnú logiku.

Ako vyplýva z článku 101 ods. 1 písm. a) a c) ZFEÚ, ktorý odkazuje najmä na určenie „nákupných alebo predajných cien“ a rozdelenie „trhov alebo zdrojov zásobovania“, takéto kartely, takéto horizontálne dohody a takéto rozhodnutia združení podnikov sa môžu týkať nielen výrobkov alebo služieb uvádzaných na trh dotknutými podnikmi, teda ponuky, ale aj akýchkoľvek zdrojov, ktoré tieto podniky potrebujú na vytváranie týchto výrobkov alebo služieb, teda dopytu. Zosúladené správanie týchto podnikov môže tak spočívať napríklad v rozdelení si dodávateľov, vo využití kolektívnej trhovej sily na určenie ceny, za ktorú budú nakupovať svoje vstupy, v obmedzení alebo kontrole základného parametra hospodárskej súťaže, ktorým môže byť v niektorých odvetviach alebo na niektorých trhoch nábor vysokokvalifikovaných pracovníkov, ako sú napríklad už vychovaní hráči, pokiaľ ide o odvetvie profesionálneho futbalu (rozsudok zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 129 a citovaná judikatúra).

Na to, aby sa v danom prípade určilo, či dohoda, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup patria do určitej formy koordinácie, ktorú už z jej samotnej povahy treba považovať za škodlivú pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže, je potrebné skúmať po prvé obsah predmetnej dohody, rozhodnutia alebo zosúladeného postupu, po druhé hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí, a po tretie ciele, ktorých dosiahnutie sleduje (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 165 a citovanú judikatúru, ako aj z 29. júla 2024, Banco BPN/BIC Português a. i., C‑298/22 , EU:C:2024:638 , bod 44 ).

V tejto súvislosti v prvom rade skúmanie obsahu dohody, rozhodnutia združenia podnikov alebo zosúladeného postupu, o ktoré ide v danom prípade, predpokladá, aby sa vzhľadom na jeho rôzne aspekty určilo, či zosúlaďovanie, ktoré z neho vyplýva, má vlastnosti, ktoré umožňujú spojiť ho s určitou formou koordinácie medzi podnikmi, ktorú treba už z jej samotnej povahy považovať za škodlivú pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže, pričom o takýto prípad ide najmä vtedy, ak je každá koordinácia s takýmito charakteristikami práve z dôvodu týchto vlastností spôsobilá dospieť k podmienkam hospodárskej súťaže, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam predmetného odvetvia alebo trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2024, Banco BPN/BIC Português a i., C‑298/22 , EU:C:2024:638 , bod 45 , ako aj citovanú judikatúru).

Ďalej, pokiaľ ide predovšetkým o hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí predmetné správanie, treba zohľadniť povahu dotknutých tovarov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky, ktoré charakterizujú štruktúru a fungovanie predmetného odvetvia, odvetví alebo trhov. Naopak, nie je vôbec potrebné skúmať a už vôbec nie preukazovať účinky tohto správania na hospodársku súťaž, či už skutočné alebo potenciálne, negatívne alebo pozitívne (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 166 a citovaná judikatúra; z 27. júna 2024, Komisia/Servier a i., C‑176/19 P , EU:C:2024:549 , body 288 a 453 , ako aj zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 131 ).

Vzhľadom na vyjadrenia predkladajúceho vnútroštátneho súdu v tejto súvislosti treba spresniť, že hoci preskúmanie hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patrí dané správanie, je v každom prípade potrebné, ako to vyplýva z judikatúry citovanej v bode 43 tohto rozsudku, stupeň zohľadnenia tohto kontextu môže závisieť od druhu predmetného správania, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 42, 43 a 66 svojich návrhov.

Súdny dvor tak rozhodol, že v prípade zosúladeného správania, ktoré môže patriť do určitej formy koordinácie, ktorá je obzvlášť škodlivá pre hospodársku súťaž, akými sú horizontálne kartely vedúce k rozdeleniu trhov alebo k vylúčeniu potenciálne konkurenčných podnikov z týchto trhov, sa preskúmanie hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého takéto správanie patrí, môže obmedzovať na to, čo sa zdá ako nevyhnutné minimum na účely záveru o existencii obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia, C‑373/14 P , EU:C:2016:26 , body 28 a 29 , ako aj z 26. októbra 2023, EDP – Energias de Portugal a i., C‑331/21 , EU:C:2023:812 , body 100 až 102 ).

Naproti tomu v prípade iných druhov správania, ktoré, hoci nie sú nevyhnutne rovnako škodlivé pre hospodársku súťaž, by napriek tomu mohli mať dostatočný stupeň škodlivosti na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že majú protisúťažný cieľ, treba podrobnejšie preskúmať všetky skutočnosti uvedené v bode 45 tohto rozsudku, čo v prípade potreby znamená zohľadniť relevantný regulačný a inštitucionálny rámec.

V oboch prípadoch musí preskúmanie skutočného hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patrí predmetné správanie, umožniť ubezpečiť sa, že sú splnené požadované podmienky, aby sa mohol prijať záver, že toto správanie má dostatočný stupeň škodlivosti na to, aby ho bolo možné kvalifikovať ako protisúťažné z hľadiska „cieľa“. Takúto kvalifikáciu totiž možno prijať len za určitých okolností týkajúcich sa najmä povahy predmetných tovarov alebo služieb, skutočných podmienok fungovania trhu alebo jeho štruktúry. Naopak, zohľadnenie tohto kontextu môže viesť ku konštatovaniu, že osobitné okolnosti týkajúce sa uvedeného správania môžu preukázať, že toto správanie nie je dostatočne škodlivé na to, aby odôvodnilo takúto kvalifikáciu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2024, Banco BPN/BIC Português a i., C‑298/22 , EU:C:2024:638 , bod 48 ).

Napokon, pokiaľ ide o ciele sledované predmetným správaním, treba určiť objektívne ciele, ktoré toto správanie sleduje vo vzťahu k hospodárskej súťaži. Naproti tomu skutočnosť, že zúčastnené podniky konali bez subjektívneho úmyslu vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž a že sledovali určité legitímne ciele, nie je rozhodujúca na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 167 a citovaná judikatúra, ako aj zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 132 ).

Okrem toho zo zohľadnenia všetkých požadovaných skutočností musia v každom prípade vyplývať presné dôvody, pre ktoré predmetné správanie vykazuje dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž a na základe ktorých sa možno domnievať, že jeho cieľom je vylúčenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 168 a citovanú judikatúru, ako aj zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 133 ).

V prejednávanej veci, pokiaľ ide v prvom rade o obsah dohody, o ktorú ide vo veci samej, zo samotného znenia tretej otázky položenej predkladajúcim vnútroštátnym súdom, ako aj z vyjadrení tohto súdu, ktoré sú pripomenuté v bodoch 11 a 12 tohto rozsudku, vyplýva, že ide o dohodu, ktorou sa zaviazala skupina klubov zúčastňujúcich sa na národných profesionálnych futbalových súťažiach členského štátu, a to po dohode s dotknutým národným športovým zväzom, nezamestnať svojich hráčov v prípade, že títo hráči by jednostranne vypovedali svoju pracovnú zmluvu s odvolaním sa na ťažkosti spôsobené pandémiou COVID‑19 alebo akýmkoľvek výnimočným rozhodnutím, ktoré s ňou súvisí, a najmä predĺžením športovej sezóny.

Uzavretím takejto dohody profesionálne futbalové kluby, ktoré sa na tejto dohode zúčastňujú, koordinujú v rozsahu a za podmienok stanovených spoločne, v prejednávanej veci v prípade dvoch súťaží na vysokej úrovni, ktoré sa konajú na úrovni členského štátu, svoje správanie na „vstupnom trhu“, ktorý z ekonomického hľadiska predstavuje nábor hráčov, ktorí už sú vyškolení alebo sú vo fáze výcviku. Touto koordináciou sa všetky tieto kluby vzdávajú akejkoľvek možnosť nezávisle sa rozhodnúť zamestnať hráča, ktorý by jednostranne vypovedal pracovnú zmluvu s iným klubom z dôvodov súvisiacich s pandémiou COVID‑19, alebo takúto možnosť zakazujú. Takáto dohoda, ktorá zodpovedá dohode o nepreberaní, predstavuje zjavné obmedzenie parametra hospodárskej súťaže, ktorý zohráva podstatnú úlohu v oblasti profesionálneho športu na vysokej úrovni, a to možnosť zamestnať hráčov, ktorí už boli zamestnaní daným klubom, pričom neexistencia tohto obmedzenia môže práve umožniť uvedeným klubom konkurovať si navzájom na tomto trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , body 138 , 145 a 146 ).

Dohody o nepreberaní sú pritom porovnateľné s horizontálnymi dohodami o rozdelení „zdrojov zásobovania“ uvedenými v článku 101 ods. 1 písm. c) ZFEÚ, ktoré, ako vyplýva z bodu 42 tohto rozsudku, sú škodlivé pre hospodársku súťaž, keďže smerujú k umelému zmrazeniu rozdelenia „zdrojov“, ktorými sú pracovníci, medzi zúčastnené podniky (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 146 ), čo má za následok potenciálne neefektívne prideľovanie týchto zdrojov na trhu.

Okrem toho tieto dohody obmedzujú možnosti týchto pracovníkov ponúkať svoje služby iným podnikom, a tým obmedzujú ich vyjednávaciu silu na trhu, a to aj vo vzťahu k podniku, ktorý ich zamestnáva. V dôsledku toho, hoci je ich obsah odlišný od obsahu dohôd, ktorými sa takéto podniky priamo dohodli na stanovení platov svojich hráčov, teda na „nákupných cenách“ ich príslušných ľudských zdrojov, čo má za následok vylúčenie alebo obmedzenie hospodárskej súťaže v tejto súvislosti, takéto dohody o nepreberaní môžu mať napriek tomu nepriamy a potenciálny vplyv na tieto ceny.

Preskúmanie obsahu danej dohody však nemôže samo osebe stačiť na konštatovanie existencie takejto kvalifikácie, aj keď táto dohoda súvisí s určitým druhom správania, ktoré možno vo všeobecnosti považovať za spôsobilé obmedziť hospodársku súťaž z hľadiska svojho samotného cieľa, ako to vyplýva z ustálenej judikatúry pripomenutej v bodoch 43 a 49 tohto rozsudku.

Pokiaľ ide v druhom rade o hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí predmetné správanie, treba po prvé pripomenúť, že konkrétne preskúmanie skutočného kontextu, do ktorého patria hospodárske činnosti spojené s výkonom športu, môže zahŕňať zohľadnenie, a to okrem iných skutočností a pokiaľ sa tieto osobitosti ukážu ako relevantné, povahy, organizácie alebo fungovania príslušného športu, spôsobu, akým sa vykonáva, spôsobu, akým rôzni aktéri zapojení do športu na seba vzájomne pôsobia, a úlohy, ktorú zohrávajú štruktúry alebo orgány, ktoré sú zaň zodpovedné na všetkých úrovniach a s ktorými Únia podporuje spoluprácu v súlade s článkom 165 ods. 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , body 104 a 105 , ako aj citovanú judikatúru).

V prejednávanej veci dohoda, o ktorú ide vo veci samej, je, ako sa uvádza v bode 52 tohto rozsudku, dohodou o nepreberaní hráčov, ktorí by jednostranne vypovedali svoju pracovnú zmluvu z dôvodov súvisiacich s pandémiou COVID‑19, ktorú uzavrela skupina klubov zúčastňujúcich sa na národných profesionálnych futbalových súťažiach členského štátu po dohode s dotknutým národným športovým zväzom. Týka sa teda, ako bolo uvedené v bode 53 tohto rozsudku, parametra hospodárskej súťaže, ktorý zohráva podstatnú úlohu v oblasti profesionálneho futbalu na vysokej úrovni.

Hospodárska súťaž, ktorá môže existovať medzi podnikmi, akými sú profesionálne futbalové kluby, sa vyznačuje určitými osobitosťami. Hoci totiž tieto podniky môžu navzájom konkurovať na rôznych trhoch, ako je predaj vstupeniek umožňujúcich divákom zúčastniť sa na stretnutiach, vyhľadávanie a získavanie sponzorov alebo využívanie určitých právnych alebo hospodárskych práv spojených so súťažami, na ktorých sa zúčastňujú, ako aj hráčmi, ktorých zamestnávajú, ich vzájomné postavenie na týchto trhoch závisí do určitej miery od ich primárnej a hlavnej činnosti, ktorou je ich účasť na športových súťažiach.

Tieto športové súťaže sa okrem iného vyznačujú tým, že hoci je účasť na nich vyhradená družstvám, ktoré dosiahli určité športové výsledky, a ich priebeh je založený na súboji a postupnom vyraďovaní týchto družstiev, ktoré spočíva na športových zásluhách, ich riadne fungovanie, udržateľnosť a úspech spočívajú aj v zachovaní určitej športovej a finančnej rovnováhy, ako aj určitej rovnosti príležitostí medzi profesionálnymi futbalovými klubmi, ktoré sa na nich zúčastňujú, vzhľadom na vzťah vzájomnej závislosti medzi nimi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , body 143 a 235 , ako aj citovanú judikatúru).

V tomto rozsahu udržateľnosť hospodárskej súťaže, ktorej sa môžu zúčastňovať profesionálne futbalové kluby, predpokladá, že kedykoľvek existuje dostatočný počet klubov, ktoré sa zúčastňujú na rôznych súťažiach organizovaných na národnej a medzinárodnej úrovni, hoci tieto kluby môžu byť na základe športových sezón postupne vyraďované z danej športovej súťaže a aj keď niektoré z nich môžu postúpiť alebo naopak klesnúť z jednej ligy do druhej.

Po druhé Súdny dvor opakovane uviedol, že vzhľadom na tieto rôzne osobitosti je legitímne, aby národné a medzinárodné športové združenia, ktoré sú zodpovedné za danú športovú disciplínu, v rámci svojej právnej autonómie prijali, uplatňovali a presadzovali spoločné pravidlá týkajúce sa najmä organizovania súťaží v tejto disciplíne, ich hladkého priebehu a účasti športovcov na týchto súťažiach (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , body 75 a 142 , ako aj citovanú judikatúru).

Takéto spoločné pravidlá určené na zabezpečenie homogénnosti a koordinácie súťaží v rámci celkového kalendára, ako aj všeobecnejšie na primeranú a účinnú podporu organizovania súťaží založených na rovnosti príležitostí a zásluhách, môžu mať za cieľ okrem iného upraviť podmienky, za akých môžu profesionálne futbalové kluby vytvárať družstvá zúčastňujúce sa na takýchto súťažiach a za akých sa samotní hráči môžu do nich zapájať (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 143 a citovanú judikatúru).

Najmä vzhľadom na to, že ročný alebo sezónny priebeh profesionálnych futbalových súťaží medzi klubmi je založený, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, na súboji a postupnom vyraďovaní zúčastnených družstiev, a preto spočíva najmä na športových zásluhách, ktoré možno zaručiť len vtedy, ak všetky tieto družstvá súťažia za rovnakých regulačných a technických podmienok, ktoré zabezpečia určitú rovnosť príležitostí, môže byť legitímne, ak sa športové združenie usiluje do istej miery zabezpečiť stabilitu zloženia hráčskych kádrov, ktoré slúžia ako základňa družstvám, ktoré kluby zostavujú počas daného súťažného ročníka, napríklad tak, že zakáže jednostranné vypovedanie pracovných zmlúv počas daného súťažného ročníka či dokonca roka (rozsudok zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 144 a citovaná judikatúra).

Ak však športové združenie prijme takéto pravidlá, musia byť v súlade s právom Únie. Konkrétne prijatie týchto pravidiel nesmie mať za následok, že ich dodržiavanie členmi tohto združenia, ktorí sú podnikmi, má za následok porušenie článkov 101 a 102 ZFEÚ. Okrem toho uplatňovanie uvedených pravidiel nemôže obmedziť výkon práv a slobôd, ktoré jednotlivcom priznáva právo Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , bod 103 a citovanú judikatúru).

V prejednávanej veci pritom dohoda, o ktorú ide vo veci samej, ktorú spoločne prijali LPFP a skupina futbalových klubov, čiastočne obmedzuje konkurenčné vzťahy týchto klubov ako hospodárskych subjektov.

Po tretie sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, ako vyplýva z bodov 24 a 25 tohto rozsudku, či niektoré z ďalších skutočností, ktoré charakterizujú hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí dohoda, o ktorú ide vo veci samej, by ho mohli viesť k záveru, že táto dohoda nemá pre hospodársku súťaž dostatočný stupeň škodlivosti na to, aby ju bolo možné považovať za dohodu, ktorej cieľom je obmedziť hospodársku súťaž, a teda či je odôvodnené zdržať sa preskúmania jej skutočných alebo potenciálnych následkov na hospodársku súťaž.

Konkrétne, ako vyplýva z bodov 7 až 11, 14 až 16 a 18 tohto rozsudku, tento súd odkazuje na pandémiu COVID‑19, na všeobecné dôsledky tejto pandémie, ktoré súvisia najmä s obmedzením pohybu obyvateľstva a zatvorením zariadení určených na stretávanie sa verejnosti, ako aj na jej osobitné dôsledky na odvetvie profesionálneho futbalu, ako je pozastavenie športovej sezóny 2019/2020 a početné praktické, športové, sociálne, hospodárske a finančné ťažkosti, ktorým čelili futbalové kluby z dôvodu uvedenej pandémie.

V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci v konečnom dôsledku prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby kvalifikoval dohodu, o ktorú ide vo veci samej, z hľadiska článku 101 ods. 1 ZFEÚ, Súdny dvor, ktorý rozhoduje o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, môže na základe skutočností uvedených v spise, ktorý má k dispozícii, poskytnúť objasnenia, ktoré majú viesť tento súd pri jeho výklade, ako aj umožniť mu rozhodnúť v spore vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júla 2006, Manfredi a i., C‑295/04 až C‑298/04 , EU:C:2006:461 , bod 48 , ako aj z 25. januára 2024, Em akaunt BG, C‑438/22 , EU:C:2024:71 , bod 27 ).

V prejednávanej veci sa v prvom rade správanie, o ktoré ide vo veci samej, odlišuje od pravidiel, ktoré národné alebo medzinárodné športové združenia, ktoré sú zodpovedné za danú športovú disciplínu, stanovujú na základe svojich stanov a úloh, ktoré sú im zverené alebo uznané orgánmi verejnej moci. Zdá sa totiž, že z tlačových správ LPFP zo 7. a 8. apríla 2020, ktoré sú uvedené v bodoch 10 až 12 tohto rozsudku, vyplýva, že toto správanie pôvodne neprijalo takéto športové združenie, ale profesionálne futbalové kluby, ktoré sú podnikmi.

Okrem toho, keďže cieľom článku 101 ods. 1 ZFEÚ je zakázať akúkoľvek formu koordinácie, ktorá vedome nahrádza riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi podnikmi, a všeobecnejšie, že ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa hospodárskej súťaže sú založené na predpoklade, že každý hospodársky subjekt musí sám určiť politiku, ktorú zamýšľa uskutočňovať na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. júla 1981, Züchner, 172/80 , EU:C:1981:178 , bod 13 , a z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers, C‑209/07 , EU:C:2008:643 , bod 34 ), takéto správanie nemožno prirovnať k takýmto pravidlám.

Z informácií poskytnutých predkladajúcim vnútroštátnym súdom však vyplýva, že hoci správanie, o ktoré ide vo veci samej, pôvodne nepochádzalo od príslušného národného športového združenia, k správaniu, o ktoré ide vo veci samej, došlo za prítomnosti predsedu tohto združenia a možno ho považovať za podporované, či dokonca schválené týmto združením, čo však prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu.

Ďalej, ako je spresnené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, k tomuto správaniu došlo v úplne špecifickom kontexte vyvolanom pandémiou COVID‑19, ktorá nielenže ovplyvnila dotknuté odvetvie v mnohých ohľadoch, ale predovšetkým mala podstatný vplyv na samotné konkurenčné fungovanie tohto odvetvia. Konkrétne z dôvodu tejto pandémie a v nadväznosti na pozastavenie športovej sezóny 2019/2020, ktoré z nej vyplynulo, bolo v čase uzavretia dohody, o ktorú ide vo veci samej, neisté, či sa vôbec budú konať zápasy, ktoré sa ešte mali odohrať v rámci národných majstrovstiev prvej a druhej ligy, pričom táto neistota sa týkala tak dátumu ukončenia tejto športovej sezóny v prípade jej obnovenia, ako aj skončenia platnosti pracovných zmlúv niektorých hráčov. V prípade neexistencie vhodných opatrení by totiž hráči, ktorí by jednostranne vypovedali svoju pracovnú zmluvu z dôvodu uvedenej pandémie alebo ktorých pracovná zmluva by skončila v deň, kedy sa mala pôvodne skončiť uvedená športová sezóna, teda 30. júna 2020, mohli byť následne slobodne zamestnaní klubom, čo by nevyhnutne a výrazne zmenilo zloženie rôznych prítomných družstiev, a tým narušilo integritu súťaže. Okrem toho, ako v podstate uvádza generálny advokát v bodoch 57 a 58 svojich návrhov, takáto situácia by sa mohla ešte zhoršiť, ak by ekonomické a finančné ťažkosti, s ktorými sa stretli kluby postihnuté takýmito odchodmi hráčov, im zabránili v zamestnaní nových hráčov z dôvodu nedostatku dostatočných finančných prostriedkov.

Je pravda, že vznik takej udalosti, ako je pandémia COVID‑19, nemôže ako taký odôvodniť výnimku z kogentného ustanovenia, ktoré predstavuje článok 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 26. septembra 2013, ÖBB‑Personenverkehr, C‑509/11 , EU:C:2013:613 , body 49 a 50 , ako aj z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV, C‑407/21 , EU:C:2023:449 , bod 57 ).

V rozsahu, v akom predkladajúci vnútroštátny súd odkazuje na článok 165 ZFEÚ, treba dodať, že to neplatí v prípade, keď dohoda, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup zasahujú do oblasti športu. Toto ustanovenie totiž nepredstavuje osobitné pravidlo, na základe ktorého je šport vyňatý zo všetkých alebo niektorých iných ustanovení primárneho práva Únie, ktoré sa naň môžu uplatniť, alebo ktoré požaduje, aby sa s ním v rámci tohto uplatňovania zaobchádzalo osobitne (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 101 ).

Nič to však nemení na tom, že také okolnosti, aké sú uvedené v bode 73 tohto rozsudku, musí predkladajúci vnútroštátny súd zohľadniť na účely určenia, či kontext správania, o ktoré ide vo veci samej, posudzovaný v spojení s jeho obsahom a objektívnymi cieľmi, umožňuje alebo neumožňuje konštatovať, že toto správanie má za cieľ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže.

Napokon zohľadnenie hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patrí predmetné správanie v danom prípade, a konkrétnejšie skutočných podmienok, ktoré charakterizujú fungovanie odvetvia alebo trhov, na ktorých k tomuto správaniu došlo, musí v každom prípade odhaliť presné dôvody, pre ktoré uvedené správanie vzhľadom na osobitosti vlastné tomuto kontextu nemá dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby sa mohlo považovať za správanie, ktoré má za cieľ jej vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie, a to rovnakým spôsobom, ako to musí byť, ako vyplýva z bodu 51 tohto rozsudku, za predpokladu, že príslušný orgán alebo súd dospeje k opačnému záveru.

V dôsledku toho bez ohľadu na záver, ku ktorému dospeje predkladajúci vnútroštátny súd po svojom preskúmaní ostatných prvkov hospodárskeho a právneho kontextu, na ktoré odkazuje, pokiaľ ide o existenciu alebo neexistenciu obmedzovania hospodárskej súťaže z hľadiska „cieľa“, takéto posúdenie sa musí zakladať na analýze hospodárskej súťaže, z ktorej vyplývajú presné dôvody na podporu tohto záveru, vzhľadom na všetky relevantné skutkové a právne okolnosti.

Pokiaľ ide v treťom a poslednom rade o objektívne ciele, ktoré má dohoda, o ktorú ide vo veci samej dosiahnuť vo vzťahu k hospodárskej súťaži, skutočnosti, ktoré v tejto súvislosti uviedol predkladajúci vnútroštátny súd, si vyžadujú nasledujúce pripomienky.

Na jednej strane tento súd v podstate uvádza, že dohodu, o ktorú ide vo veci samej, treba vzhľadom na jej jasný a presný obsah považovať za dohodu, ktorej cieľom je obmedzovať hospodársku súťaž, ktorú by profesionálne futbalové kluby, ktoré podpísali túto dohodu, mohli v prípade jej neexistencie viesť na trhu s náborom hráčov.

Tieto vyjadrenia, ktoré vyvodzujú predmetný cieľ zo samotného obsahu uvedenej dohody, potvrdzujú, že táto dohoda bola svojou povahou spôsobilá narušiť jednu z rôznych foriem hospodárskej súťaže, a to hospodársku súťaž pri nábore hráčov, ktorá mohla prebiehať medzi klubmi zúčastňujúcimi sa na národnej súťaži prvej ligy, ktorá bola v tom čase pozastavená na neurčito, ale mohla sa obnoviť, pokiaľ by to umožnil vývoj situácie spôsobený pandémiou COVID‑19.

Na druhej strane predkladajúci vnútroštátny súd v podstate uvádza, že dohoda, o ktorú ide vo veci samej, mala za takých okolností, ako sú okolnosti uvedené v bode 73 tohto rozsudku, za cieľ zachovať stabilitu hráčskych kádrov, z ktorých mohli byť zostavované ich príslušné družstvá počas celého obdobia pozastavenia športovej sezóny 2019/2020 na neurčito, a tým umožniť, keď nastane vhodný čas, obnovenie súťaží za podmienok zaručujúcich ich integritu. V tejto súvislosti tento súd pripomína najmä to, že pôvodne sa predpokladalo, že táto športová sezóna skončí 30. júna 2020, že mnohé pracovné zmluvy medzi klubmi a ich hráčmi mali platnosť do tohto dátumu a že bez dohody, o ktorú ide vo veci samej, by kluby mali právo angažovať hráčov svojich konkurentov v priebehu súťaže, a to aj v období medzi dátumom ukončenia uvedenej športovej sezóny, ako bolo pôvodne plánované, a dátumom obnovenia tej istej športovej sezóny, čo by umožnilo klubom, ktoré majú značné finančné prostriedky, posilniť svoje družstvá a súčasne oslabiť družstvá svojich konkurentov, čím by sa nenapraviteľne narušila hospodárska súťaž, a v konečnom dôsledku hospodárska súťaž „na štadiónoch“.

Tieto vyjadrenia, ktoré vedú predkladajúci vnútroštátny súd k záveru, že v tomto rozsahu táto dohoda sledovala cieľ objektívne priaznivý pre hospodársku súťaž, sa pritom zdajú byť relevantné vzhľadom na osobitosti, ktoré charakterizujú bežný priebeh hospodárskej súťaže v odvetví profesionálneho futbalu, ako sú pripomenuté v bodoch 60 až 64 tohto rozsudku, ako aj na skutočný kontext, v ktorom bola uvedená dohoda uzavretá.

Ako totiž vyplýva z judikatúry citovanej v týchto bodoch, futbalové súťaže medzi klubmi spočívajú okrem iného na zásade športových zásluh, ktorá predpokladá, že výsledky získané všetkými klubmi prítomnými počas rôznych fáz danej súťaže možno platne porovnať.

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 57 až 59 svojich návrhov, táto forma hospodárskej súťaže, ktorú môžu kluby vykonávať, nevyhnutne predpokladá, že integrita súťaže a stabilita hráčskych kádrov, z ktorých kluby môžu tvoriť družstvá, ktoré nasadzujú počas danej súťaže alebo sezóny, sú zachované, čo v praxi znamená predchádzanie oneskoreným prestupom hráčov, ktoré by mohli citeľne meniť športovú hodnotu konkrétneho klubu počas súťaže, ako aj zákaz jednostranných vypovedaní pracovných zmlúv počas sezóny (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. apríla 2000, Lehtonen a Castors Braine, C‑176/96 , EU:C:2000:201 , body 53 a 54 , ako aj zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , body 100 a 144 ), okrem prípadov, keď je to založené na opodstatnených dôvodoch, ako je nevyplatenie platu hráčovi zo strany jeho klubu alebo disciplinárne previnenie, ktoré môže odôvodniť takéto vypovedanie zmluvy

Predkladajúci vnútroštátny súd sa tak môže oprávnene domnievať, že dohoda, o ktorú ide vo veci samej, sledovala súbežne objektívne protisúťažný cieľ, ktorý spočíval v obmedzení hospodárskej súťaže na trhu s náborom hráčov a objektívne prosúťažný cieľ, ktorý spočíval v zabezpečení stability hráčskych kádrov zúčastňujúcich sa na národných súťažiach prvej a druhej ligy, a to obmedzením preberania zo strany klubov, ktoré sa na nich zúčastňujú, pokiaľ ide o hráčov, ktorých pracovná zmluva by skončila alebo by bola jednostranne vypovedaná dotknutou osobou z dôvodu súvisiaceho s pandémiou COVID‑19, a to aj v období medzi dátumom, kedy sa mala ukončiť športová sezóna 2019/2020, ak by nedošlo k jej pozastaveniu, a dátumom, ktorý bol nakoniec stanovený ako dátum jej ukončenia v prípade jej obnovenia.

Vzhľadom na pripomienky žalovanej vo veci samej a Komisie v tejto súvislosti treba dodať, že takáto situácia sa zásadne odlišuje od situácie, keď správanie sledujúce objektívne protisúťažný cieľ sleduje zároveň iné ciele, ktoré môžu byť legitímne, ale neutrálne z hľadiska hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 167 a citovanú judikatúru).

V dôsledku toho z údajov predkladajúceho vnútroštátneho súdu a zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že hoci z preskúmania obsahu dohody, o ktorú ide vo veci samej, vyplýva, že táto dohoda bola spôsobilá zjavne obmedziť hospodársku súťaž, ktorá by mohla existovať medzi zúčastnenými futbalovými klubmi na trhu s náborom hráčov, preskúmanie skutočného hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patrí, ukazuje, že táto dohoda bola uzavretá jednak v odvetví, v ktorom má hospodárska súťaž mnoho osobitostí, a jednak v úplne osobitnom kontexte. Okrem toho z uvedeného vyplýva, že táto dohoda sleduje nielen objektívne protisúťažný cieľ spočívajúci v obmedzení hospodárskej súťaže na trhu s náborom hráčov, ale aj dosiahnutie objektívne prosúťažného cieľa, a to zaručiť stabilitu hráčskych kádrov zúčastňujúcich sa na národných súťažiach prvej a druhej ligy. Prináleží teda iba predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby presne a odôvodneným spôsobom určil, či vzhľadom na všetky relevantné skutkové a právne okolnosti uvedená dohoda má, resp. nemá dostatočný stupeň škodlivosti na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že jej cieľom je obmedziť hospodársku súťaž.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že dohoda, ktorou sa kluby zúčastňujúce sa na profesionálnych futbalových súťažiach členského štátu zaviazali po dohode s dotknutým národným športovým zväzom nezamestnať svojich hráčov v prípade, že títo hráči by jednostranne vypovedali svoju pracovnú zmluvu s odvolaním sa na ťažkosti spôsobené pandémiou COVID‑19 alebo akýmkoľvek mimoriadnym rozhodnutím, ktoré s ňou súvisí, a najmä predĺžením športovej sezóny, sa má kvalifikovať ako dohoda, ktorej cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaže, pokiaľ konkrétne preskúmanie obsahu tejto dohody, jej objektívnych cieľov vo vzťahu k hospodárskej súťaži, ako aj osobitného hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého táto dohoda patrí, neodhalí presné dôvody, pre ktoré sa príslušný orgán alebo súd domnieva, že takúto kvalifikáciu nemožno prijať.

O prvej a druhej otázke

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že zákaz, ktorý je v ňom stanovený, sa neuplatňuje na dohodu, ktorou sa kluby zúčastňujúce sa na profesionálnych futbalových súťažiach členského štátu zaviazali po dohode s dotknutým národným športovým zväzom nezamestnať svojich hráčov v prípade, že títo hráči by jednostranne vypovedali svoju pracovnú zmluvu s odvolaním sa na ťažkosti spôsobené pandémiou COVID‑19 alebo akýmkoľvek mimoriadnym rozhodnutím, ktoré s ňou súvisí, a najmä predĺžením športovej sezóny.

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ sa nevyhnutne nevzťahuje na dohodu medzi podnikmi alebo rozhodnutie združenia podnikov, ktoré obmedzuje slobodu konania podnikov, ktoré sú zmluvnými stranami tejto dohody alebo ktoré musia dodržiavať toto rozhodnutie. Preskúmanie hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patria niektoré z týchto dohôd a niektoré z týchto rozhodnutí, totiž môže viesť po prvé ku konštatovaniu, že tieto dohody sú odôvodnené sledovaním jedného alebo viacerých legitímnych cieľov všeobecného záujmu, ktoré samy osebe nemajú protisúťažnú povahu, po druhé, že konkrétne prostriedky, ktoré sa používajú na dosiahnutie týchto cieľov, sú skutočne nevyhnutné na tento účel, a po tretie, že aj keď sa ukáže, že tieto prostriedky majú prinajmenšom potenciálne za následok obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže, tento inherentný následok nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné, najmä tým, že by vylučoval hospodársku súťaž (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 183 a citovaná judikatúra, ako aj zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 149 ).

Túto judikatúru však nie je možné použiť v prípade takých druhov správania, ktoré sa zďaleka neobmedzujú iba na to, že ich inherentným „následkom“ je aspoň potenciálne obmedziť hospodársku súťaž tým, že obmedzujú slobodu správania určitých podnikov, a ktoré sú pre túto hospodársku súťaž natoľko škodlivé, že odôvodňujú záver, že ich samotným „cieľom“ je jej vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 186 , a zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 150 ). Stupeň škodlivosti tohto správania pre hospodársku súťaž, teda priama alebo nepriama ujma, ktorú môže spôsobiť používateľom, medzi spotrebiteľom alebo konečným spotrebiteľom v jednotlivých odvetviach alebo na dotknutých trhoch, je príliš veľký na to, aby ho bolo možné považovať za odôvodnené a primerané (rozsudok zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 150 ).

Pokiaľ teda ide o správanie, ktoré má za cieľ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže, výnimka zo zákazu stanoveného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ sa naň môže vzťahovať len na základe článku 101 ods. 3 ZFEÚ a za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky stanovené v tomto ustanovení (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 187 , a zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , bod 151 ).

V prejednávanej veci predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží len vtedy, ak po preskúmaní dohody, o ktorú ide vo veci samej, dospeje k záveru, že jej cieľom nie je obmedzenie hospodárskej súťaže, a ak je schopný preukázať, že táto dohoda má napriek tomu takýto účinok, aby preskúmal, či sa táto dohoda môže považovať za dohodu, na ktorú sa nevzťahuje článok 101 ods. 1 ZFEÚ na základe judikatúry uvedenej v bode 91 tohto rozsudku, pričom je potrebné poznamenať, že je na účastníkovi konania, ktorý sa na túto judikatúru odvoláva, aby prostredníctvom presvedčivých tvrdení a dôkazov preukázal, že sú splnené všetky podmienky požadované na jej uplatnenie (pozri analogicky rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , body 130 , 191 a 205 , ako aj citovanú judikatúru).

Vzhľadom na údaje uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj pripomienky účastníkov konania vo veci samej a ďalších dotknutých osôb, ktoré sa zúčastnili na tomto konaní, v tejto súvislosti treba v prvom rade poznamenať, že aj keď správanie, o ktoré ide vo veci samej, má formu dohody uzavretej profesionálnymi futbalovými klubmi v súčinnosti s dotknutým národným športovým združením, a teda podnikmi, ktoré konali po dohode so združením podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 90 ), môže spadať pod judikatúru pripomenutú v bode 91 tohto rozsudku. Ako totiž vyplýva z jej znenia, táto judikatúra sa na rozdiel od toho, čo tvrdí žalovaná vo veci samej a Komisia, uplatňuje na každé správanie, ktorým sa združenie podnikov a podniky, ktoré sú členmi tohto združenia, navzájom koordinujú, a to bez ohľadu na formu tejto koordinácie, a nielen na správanie, ktoré má formu pravidiel, ktoré možno kvalifikovať ako rozhodnutie združenia podnikov.

Pokiaľ ide v druhom rade o existenciu legitímneho cieľa všeobecného záujmu, Súdny dvor už viackrát uviedol, že cieľ spočívajúci v zabezpečení regulárnosti športových súťaží predstavuje legitímny cieľ všeobecného záujmu, ktorý má osobitný význam v prípade futbalu a ktorý môže najmä v zásade a bez toho, aby bol dotknutý ich konkrétny obsah odôvodniť prijatie pravidiel týkajúcich sa lehôt na prestup hráčov počas súťaže, ako aj pravidiel určených na zabezpečenie zachovania určitého stupňa stability hráčskych kádrov, z ktorých kluby môžu tvoriť družstvá, ktoré pri danej súťaži nasadzujú (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22 , EU:C:2024:824 , body 100 až 102 a citovanú judikatúru).

Za týchto podmienok sledovanie takéhoto cieľa môže v zásade a bez toho, aby bol dotknutý ich konkrétny obsah, odôvodniť pravidlá zavedené dohodou, o ktorú ide vo veci samej.

Pokiaľ ide v treťom a poslednom rade o nevyhnutnosť a primeranosť tejto dohody v užšom zmysle slova, treba uviesť, že jej preskúmanie si vyžaduje, ako to vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 91 tohto rozsudku, najprv určiť, či konkrétne prostriedky, ktoré sa v danom prípade používajú na sledovanie legitímneho cieľa všeobecného záujmu, sú vhodné na zabezpečenie dosiahnutia tohto cieľa, ďalej posúdiť, či je použitie týchto prostriedkov nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa, čo znamená, že neexistujú iné opatrenia, ktoré by boli na tento účel rovnako účinné a zároveň by menej obmedzovali hospodársku súťaž, a napokon overiť, či obmedzujúce účinky spôsobené prijatými opatreniami nie sú neprimerané vo vzťahu k takémuto cieľu, najmä tým, že odstraňujú akúkoľvek hospodársku súťaž na dotknutom trhu.

Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, ktorý vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania poukázal na pochybnosti týkajúce sa nevyhnutnosti a primeranosti dohody, o akú ide vo veci samej, teda prináleží, aby podrobne preskúmal tieto tri podmienky, ktorými sú vhodnosť, nevyhnutnosť a primeranosť v užšom zmysle tejto dohody vzhľadom na tvrdenia a dôkazy predložené účastníkmi konania, ako aj na všetky relevantné skutkové a právne okolnosti.

100

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že zákaz, ktorý je v ňom stanovený, sa neuplatňuje na dohodu, ktorou sa kluby zúčastňujúce sa na profesionálnych futbalových súťažiach členského štátu zaviazali po dohode s dotknutým národným športovým zväzom nezamestnať svojich hráčov v prípade, že títo hráči by jednostranne vypovedali svoju pracovnú zmluvu s odvolaním sa na ťažkosti spôsobené pandémiou COVID‑19 alebo akýmkoľvek mimoriadnym rozhodnutím, ktoré s ňou súvisí, a najmä predĺžením športovej sezóny, ak na jednej strane túto dohodu nemožno kvalifikovať ako dohodu, ktorej cieľom je obmedziť hospodársku súťaž, a na druhej strane je preukázané, že uvedená dohoda je odôvodnená sledovaním legitímneho cieľa všeobecného záujmu, s ohľadom na ktorý sa zdá byť vhodná, nevyhnutná a primeraná v užšom zmysle slova.

O trovách

101

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že dohoda, ktorou sa kluby zúčastňujúce sa na profesionálnych futbalových súťažiach členského štátu zaviazali po dohode s dotknutým národným športovým zväzom nezamestnať svojich hráčov v prípade, že títo hráči by jednostranne vypovedali svoju pracovnú zmluvu s odvolaním sa na ťažkosti spôsobené pandémiou COVID‑19 alebo akýmkoľvek mimoriadnym rozhodnutím, ktoré s ňou súvisí, a najmä predĺžením športovej sezóny, sa má kvalifikovať ako dohoda, ktorej cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaže, pokiaľ konkrétne preskúmanie obsahu tejto dohody, jej objektívnych cieľov vo vzťahu k hospodárskej súťaži, ako aj osobitného hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého táto dohoda patrí, neodhalí presné dôvody, pre ktoré sa príslušný orgán alebo súd domnieva, že takúto kvalifikáciu nemožno prijať.

Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že zákaz, ktorý je v ňom stanovený, sa neuplatňuje na dohodu, ktorou sa kluby zúčastňujúce sa na profesionálnych futbalových súťažiach členského štátu zaviazali po dohode s dotknutým národným športovým zväzom nezamestnať svojich hráčov v prípade, že títo hráči by jednostranne vypovedali svoju pracovnú zmluvu s odvolaním sa na ťažkosti spôsobené pandémiou COVID‑19 alebo akýmkoľvek mimoriadnym rozhodnutím, ktoré s ňou súvisí, a najmä predĺžením športovej sezóny, ak na jednej strane túto dohodu nemožno kvalifikovať ako dohodu, ktorej cieľom je obmedziť hospodársku súťaž, a na druhej strane je preukázané, že uvedená dohoda je odôvodnená sledovaním legitímneho cieľa všeobecného záujmu, s ohľadom na ktorý sa zdá byť vhodná, nevyhnutná a primeraná v užšom zmysle slova.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: portugalčina.