C-136/24

Alaa Hamoudi , v zastúpení: pôvodne F. Gatta, avvocato, neskôr F. Gatta, avvocato, a A. Musco Eklund, profesorka, za právnej pomoci J. De Coninck, znalkyňa,

odvolateľ,

ďalší účastník konania:

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) , v zastúpení: pôvodne C. Carroll a R.‑A. Popa, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Wägenbaur, avocat, neskôr H. Y. Caniard, C. Carroll a R.‑A. Popa, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Wägenbaur, avocat,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

Rozsudok

1

Alaa Hamoudi svojím odvolaním navrhuje zrušiť uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie z 13. decembra 2023, Hamoudi/Frontex ( T‑136/22 , ďalej len napadnuté uznesenie, EU:T:2023:821 ), ktorým Všeobecný súd zamietol jeho žalobu podľa článku 268 ZFEÚ, ktorou sa domáhal náhrady škody, ktorá mu údajne vznikla v dôsledku porušení práva Únie, ktorých sa dopustila Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) v rámci opatrení vyhostenia, ktoré vo vzťahu k nemu údajne prijali grécke orgány.

Právny rámec

Nariadenie (EÚ) 2019/1896

2

Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie sa premenovala na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž…, ktorá sa obvykle uvádza ako Frontex, s úplnou kontinuitou všetkých činností a postupov, pričom jej úlohy sa rozšírili. Hlavnými úlohami agentúry [Frontex] by malo byť: vypracovanie technickej a operačnej stratégie ako súčasť vykonávania cyklu viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc; dohliadanie na účinné fungovanie kontrol vonkajších hraníc; vykonávanie analýzy rizík a posúdení zraniteľnosti; poskytovanie zvýšenej technickej a operačnej pomoci členským štátom a tretím krajinám prostredníctvom spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov; zabezpečenie praktického vykonávania opatrení v prípade situácie, ktorá si vyžaduje naliehavú akciu na vonkajších hraniciach; poskytovanie technickej a operačnej pomoci pri podpore pátracích a záchranných operácií týkajúcich sa osôb v núdzi na mori; a organizovanie, koordinovanie a vykonávanie návratových operácií a intervencií.

…

(24)

Rozšírené úlohy a právomoci agentúry [Frontex] by mali byť vyvážené posilnenými zárukami dodržiavania základných práv, ako aj vyššou zodpovednosťou a vyšším podielom záväzkov, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie výkonných právomocí stálymi zamestnancami.

…

(81)

„Týmto nariadením sa zriaďuje európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorá má zabezpečiť európske integrované riadenie hraníc na vonkajších hraniciach s cieľom účinne riadiť tieto hranice pri plnom rešpektovaní základných práv a zvýšiť účinnosť politiky Únie v oblasti návratu.

Týmto nariadením sa riešia migračné výzvy a prípadné budúce výzvy a hrozby na vonkajších hraniciach. Zabezpečuje sa ním vysoká úroveň vnútornej bezpečnosti v Únii pri plnom rešpektovaní základných práv, pričom zároveň sa chráni voľný pohyb osôb v rámci Únie. Nariadenie prispieva k odhaľovaniu a prevencii cezhraničnej trestnej činnosti na vonkajších hraniciach a boju proti nej.“

4

Článok 4 uvedeného nariadenia, nazvaný „Európska pohraničná a pobrežná stráž“, znie:

„Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž tvoria vnútroštátne orgány členských štátov zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, vnútroštátne orgány zodpovedné za návrat a [Frontex].“

5

…

4. [Frontex] podporuje uplatňovanie opatrení Únie týkajúcich sa riadenia vonkajších hraníc a výkonu rozhodnutí o návrate tým, že posilňuje, posudzuje a koordinuje činnosti členských štátov a poskytuje technickú a operačnú pomoc pri vykonávaní týchto opatrení a pri záležitostiach návratu. [Frontex] nepodporuje žiadne opatrenia ani sa nezúčastňuje na žiadnych činnostiach súvisiacich s kontrolami na vnútorných hraniciach. [Frontex] v plnej miere zodpovedá za každé rozhodnutie, ktoré prijme, a za každú činnosť, za ktorú je výlučne zodpovedná podľa tohto nariadenia.

…“

7

Článok 10 tohto nariadenia, nazvaný „Úlohy [agentúry Frontex]“, stanovuje:

„1. [Frontex] vykonáva tieto úlohy:

monitoruje dodržiavanie základných práv pri všetkých svojich činnostiach na vonkajších hraniciach a v rámci návratových operácií;

…

g)

pomáha členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach, koordináciou a organizovaním spoločných operácií, zohľadňujúc, že v niektorých situáciách môže dôjsť k humanitárnym núdzovým situáciám a záchrane na mori v súlade s právom Únie a s medzinárodným právom;

…“

8

…

e)

v rámci operácií uvedených v písmenách a), b) a c) tohto odseku a v súlade s [nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 189, 2014, s. 93 ),] a s medzinárodným právom poskytovať technickú a operačnú pomoc členským štátom a tretím krajinám pri podpore pátracích a záchranných operácií týkajúcich sa osôb v núdzi na mori, ku ktorým môže dôjsť počas operácií hraničného dozoru na mori;

…“

9

Článok 37 toho istého nariadenia, nazvaný „Iniciovanie spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov na vonkajších hraniciach“, stanovuje:

„1. Pri príprave spoločnej operácie výkonný riaditeľ v spolupráci s hostiteľským členským štátom vypracuje zoznam technického vybavenia, potrebného personálu a profilov personálu, prípadne vrátane toho personálu, ktorý má výkonné právomoci, ktoré sa majú povoliť v súlade s článkom 82 ods. 2[.] …

2. Výkonný riaditeľ vypracuje operačný plán spoločných operácií na vonkajších hraniciach. Výkonný riaditeľ a hostiteľský členský štát po dôkladnej a včasnej porade s participujúcimi členskými štátmi schvália operačný plán s podrobnými údajmi o organizačných a procesných aspektoch spoločnej operácie.

3. Operačný plán je záväzný pre agentúru [Frontex], hostiteľský členský štát a participujúce členské štáty. Zohľadňuje všetky aspekty, ktoré sa považujú za potrebné na vykonanie spoločnej operácie vrátane:

…

d)

opisu úloh vrátane tých, ktoré si vyžadujú výkonné právomoci, povinností, a to aj v súvislosti s dodržiavaním základných práv a požiadaviek na ochranu údajov a osobitných pokynov pre tímy týkajúcich sa aj toho, do ktorých databáz možno nahliadnuť a ktoré služobné zbrane, strelivo a výstroj možno v hostiteľskom členskom štáte použiť;

…“

11

Článok 39 tohto nariadenia, nazvaný „Postup pri spustení rýchleho pohraničného zásahu“, stanovuje:

„1. Žiadosť členského štátu o spustenie rýchleho pohraničného zásahu obsahuje opis situácie, možné ciele a predpokladané potreby, ako aj potrebné profily personálu prípadne vrátane toho personálu, ktorý má výkonné právomoci. …

…

5. Výkonný riaditeľ prijme rozhodnutie týkajúce sa žiadosti o spustenie rýchleho pohraničného zásahu do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti. Výkonný riaditeľ súčasne písomne informuje dotknutý členský štát a riadiacu radu o svojom rozhodnutí. V rozhodnutí sa uvedú hlavné dôvody, na ktorých sa zakladá.

…

3. Koordinačný úradník koná v mene agentúry [Frontex] vo všetkých aspektoch nasadzovania tímov. Úlohou koordinačného úradníka je podporovať spoluprácu a koordináciu medzi hostiteľskými a participujúcimi členskými štátmi. Aspoň jeden člen monitorovacej skupiny pre základné práva pomáha koordinačnému úradníkovi a radí mu. Koordinačný úradník predovšetkým:

…

b)

v spolupráci s členmi monitorovacej skupiny pre základné práva monitoruje správne vykonávanie operačného plánu vrátane ochrany základných práv a podáva o tom správy výkonnému riaditeľovi;

…

5. Výkonný riaditeľ po tom, ako uskutoční konzultáciu s pracovníkom pre základné práva, rozhodne o tom, že sa nezačne žiadna činnosť agentúry [Frontex], o ktorej sa domnieva, že už od začiatku činnosti by existovali závažné dôvody na jej pozastavenie alebo ukončenie, pretože by mohla viesť k porušeniu základných práv alebo záväzkov medzinárodnej ochrany, ktoré je závažného charakteru. Výkonný riaditeľ o uvedenom rozhodnutí informuje dotknutý členský štát.“

14

Článok 48 nariadenia 2019/1896, nazvaný „Návrat“, v odseku 1 stanovuje:

„Pokiaľ ide o návrat, [Frontex] bez toho, aby hodnotila skutkovú podstatu rozhodnutí o návrate, za ktoré naďalej výlučne zodpovedajú členské štáty a v súlade s dodržiavaním základných práv, všeobecných zásad práva Únie a medzinárodného práva vrátane medzinárodnej ochrany, dodržiavania zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia a práv detí:

a)

poskytuje technickú a operačnú pomoc členským štátom v oblasti návratu vrátane:

Na tento účel [Frontex] s prispením pracovníka pre základné práva a s jeho schválením vypracuje, realizuje a ďalej rozvíja stratégiu a akčný plán pre základné práva vrátane účinného mechanizmu na monitorovanie dodržiavania základných práv pri všetkých činnostiach agentúry [Frontex].

2. Európska pohraničná a pobrežná stráž pri plnení svojich úloh zabezpečí, aby nikto nebol v rozpore so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia v žiadnej krajine nútený k vylodeniu, nútený k vstupu do krajiny alebo dopravený do krajiny alebo inak odovzdaný či vrátený orgánom danej krajiny, v ktorej okrem iného existuje vážne riziko, že bude odsúdený na trest smrti, vystavený mučeniu, prenasledovaniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, alebo v ktorej by bol ohrozený jeho život alebo sloboda z dôvodu jeho rasy, náboženstva, národnosti, sexuálnej orientácie, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, alebo v ktorej hrozí riziko vyhostenia, odsunu, vydania alebo vrátenia do inej krajiny v rozpore so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

3. Európska pohraničná a pobrežná stráž pri plnení svojich úloh berie do úvahy práva a osobitné potreby detí, maloletých bez sprievodu, osôb so zdravotným postihnutím, obetí obchodovania s ľuďmi, osôb, ktoré potrebujú lekársku pomoc, osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, osôb v tiesni na mori a ďalších osôb v mimoriadne zraniteľnom postavení, a v rámci svojho mandátu sa nimi zaoberá. Európska pohraničná a pobrežná stráž pri všetkých svojich činnostiach venuje osobitnú pozornosť právam detí a zabezpečuje dodržiavanie najlepšieho záujmu dieťaťa.

Článok 88 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovuje:

„1. Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a dôkazné prostriedky možno prijať alebo zmeniť v ktoromkoľvek štádiu konania bez návrhu alebo na návrh hlavného účastníka konania.

2. Návrh uvedený v odseku 1 musí presne uvádzať predmet navrhovaných opatrení a dôkazných prostriedkov a ich dôvody. Ak je tento návrh podaný po prvej výmene vyjadrení, účastník konania, ktorý návrh podáva, musí uviesť dôvody, pre ktoré ho nemohol podať skôr.

3. V prípade návrhu na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania alebo dôkazných prostriedkov predseda umožní ostatným účastníkom konania, aby sa k nemu vyjadrili.“

18

V článku 89 tohto rokovacieho poriadku sa uvádza:

c)

spresniť rozsah návrhov na rozhodnutie, ako aj dôvody a tvrdenia účastníkov konania a vyjasniť sporné otázky medzi nimi;

d)

napomáhať urovnaniu sporu zmierom.

3. Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania zahŕňajú najmä:

a)

žiadosť o predloženie akejkoľvek prílohy súvisiacej s vecou účastníkmi konania;

e)

predvolanie účastníkov konania na zasadnutia.

4. Ak sa uskutoční pojednávanie, Všeobecný súd v rámci možností vyzve účastníkov konania, aby svoje prednesy upriamili na jednu alebo viacero určených otázok.“

19

Článok 90 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku znie:

b)

žiadosť o informácie alebo o predloženie akejkoľvek prílohy súvisiacej s vecou od účastníka konania;

c)

žiadosť o predloženie dokumentov, ku ktorým inštitúcia odmietla prístup, v rámci žaloby o zákonnosť tohto odmietnutia;

d)

svedecké výpovede;

22

Článok 93 tohto rokovacieho poriadku stanovuje:

„1. Svedkovia, ktorých výsluch sa uznal za nevyhnutný, sa predvolajú uznesením podľa článku 92 ods. 1, ktoré obsahuje tieto údaje:

a)

meno, postavenie a adresu svedkov;

b)

„1. Po overení totožnosti svedkov ich predseda poučí o tom, že budú musieť potvrdiť pravdivosť svojich výpovedí spôsobom stanoveným v odseku 5 a v článku 97.

2. Svedkov vypočúva Všeobecný súd za prítomnosti predvolaných účastníkov konania. Po skončení výpovedí môže predseda na návrh niektorého z účastníkov konania alebo bez návrhu klásť svedkom otázky.

3. Rovnaké oprávnenie má aj každý sudca a generálny advokát.

4. Pod dohľadom predsedu môžu klásť svedkom otázky zástupcovia účastníkov konania.

5. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 97, po skončení svojej výpovede zloží svedok túto prísahu:

‚Prisahám, že som vravel pravdu, celú pravdu a nič iné len pravdu.‘

25

Článok 106 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovuje:

„1. Konanie pred Všeobecným súdom zahŕňa v rámci ústnej časti konania pojednávanie nariadené bez návrhu alebo na žiadosť hlavného účastníka konania.

2. Žiadosť hlavného účastníka konania o nariadenie pojednávania musí obsahovať dôvody, pre ktoré chce byť vypočutý. Musí sa podať v lehote troch týždňov odo dňa, keď bolo účastníkom konania doručené oznámenie o skončení písomnej časti konania. Predseda môže túto lehotu predĺžiť.

3. V prípade nepodania žiadosti podľa odseku 2 Všeobecný súd môže, ak sa domnieva, že má na základe písomností v spise dostatok informácií, rozhodnúť, že sa o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania. V takom prípade však môže o začatí ústnej časti konania rozhodnúť neskôr.“

26

[Odvolateľ] je sýrskym štátnym príslušníkom. Tvrdí, že 28. apríla 2020, keď sa na člne doplavil z Turecka, vstúpil na grécke územie, konkrétne na ostrov Samos, so skupinou ďalších osôb s cieľom požiadať o azyl. Okrem toho uvádza, že po vylodení na tomto ostrove jeho aj ostatných zadržala miestna polícia a grécke orgány ho v ten istý deň poslali späť na more, kde ho v nasledujúci deň vzalo na palubu plavidlo tureckej pobrežnej stráže a premiestnilo ho na turecké územie (ďalej len ‚údajný incident z 28. a 29. apríla 2020‘).

3

Okrem toho [odvolateľ] tvrdí, že 29. apríla 2020 v čase, ktorý strávil na mori, ponad dané miesto dvakrát preletelo súkromné monitorovacie lietadlo, ktoré bolo údajne vybavené kamerou a prevádzkované agentúrou Frontex.

4

[Odvolateľ] uvádza, že po údajnom incidente z 28. a 29. apríla 2020 bol v Turecku presunutý do zariadenia určeného na zaistenie, kde ho držali desať dní. Následne mu bolo doručené rozhodnutie o vyhostení a jeho sýrsky pas bol skonfiškovaný. Uviazol teda v Turecku bez prístupu k azylovému systému a žil tam tajne, pričom mu bezprostredne hrozilo vyhostenie do Sýrie.

5

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 10. marca 2022 podal odvolateľ žalobu podľa článkov 268 a 340 ZFEÚ, ktorou sa domáhal náhrady škody, ktorá mu údajne vznikla v dôsledku protiprávneho konania agentúry Frontex v rámci jej operácií v Egejskom mori, najmä počas údajného incidentu z 28. a 29. apríla 2020. Na tento účel navrhol uložiť agentúre Frontex povinnosť zaplatiť mu sumu 500000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú údajne utrpel z dôvodu porušenia článkov 38, 46 a 80 nariadenia 2019/1896, ako aj článku 1 (ľudská dôstojnosť), článku 2 (právo na život), článku 3 (právo na nedotknuteľnosť osoby), článku 4 (zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu), článku 6 (právo na slobodu a bezpečnosť), článku 18 (právo na azyl), článku 19 (ochrana v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície) a článku 21 (nediskriminácia) Charty.

29

Dňa 10. marca 2022 odvolateľ navrhol, aby Všeobecný súd jednak prijal opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo nariadil dokazovanie s cieľom zabezpečiť, aby Frontex predložila dokumenty, ktoré má k dispozícii, a jednak nariadil pojednávanie. V dňoch 29. apríla 2022 a 18. mája 2022 odvolateľ navrhol, aby Všeobecný súd prijal opatrenia na zabezpečenie priebehu konania s cieľom dosiahnuť, aby Frontex predložila ďalšie dokumenty.

30

Všeobecný súd napadnutým uznesením zamietol žalobu odvolateľa. Po tom, čo v bodoch 19 až 23 tohto uznesenia pripomenul zásady upravujúce podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie a v bodoch 28 až 34 uvedeného uznesenia zásady týkajúce sa najmä skutočnej povahy uvádzanej škody, Všeobecný súd v bode 36 toho istého uznesenia zhrnul skutkové okolnosti vzniku údajnej škody, ktoré odvolateľ uviedol vo svojej žalobe v prvostupňovom konaní, takto:

v druhom rade o článok na portáli Bellingcat, uverejnený na internete 20. mája 2020 (ďalej len [‚článok na portáli Bellingcat‘]), a najmä dve videá z platformy YouTube, ktoré sú súčasťou tohto článku. Žaloba obsahuje hypertextový odkaz na internetovú stránku s článkom, a to v texte aj v prílohe A.2;

–

a v treťom rade o štyri fotografie, ktoré sú pripojené ako príloha A.2 k žalobe. Tieto fotografie sú farebné snímky obrazovky z videí uvedených v [článku na portáli Bellingcat]“.

32

V bode 39 napadnutého uznesenia Všeobecný súd konštatoval, že tieto dôkazy sú zjavne nedostatočné na to, aby sa presvedčivo preukázalo, že odvolateľ bol prítomný pri údajnom incidente z 28. a 29. apríla 2020 a zúčastnil sa na ňom. Z dôvodov uvedených v bodoch 40 až 60 tohto uznesenia v bode 61 uvedeného uznesenia dospel k záveru, že odvolateľ nepreukázal skutočnú povahu uvádzanej škody, a preto podmienka týkajúca sa skutočnej povahy škody zjavne nie je splnená.

33

–

rozhodol s konečnou platnosťou vo veci samej, ak dospeje k záveru, že má na základe skutočností uvedených v spise dostatok informácií,

subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu, aby úplne preskúmal skutkový stav,

–

uložil agentúre Frontex povinnosť nahradiť trovy prvostupňového aj odvolacieho konania.

35

36

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza jediný odvolací dôvod, ktorý je založený na tom, že Všeobecný súd porušil zásady upravujúce dôkazné bremeno, pričom nezohľadnil práva zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaným v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), ktoré sa musia dodržiavať ako minimálna úroveň ochrany podľa článku 52 ods. 3 Charty. Tento jediný odvolací dôvod sa skladá z dvoch častí, ktoré je potrebné preskúmať spoločne.

Argumentácia účastníkov konania

37

V prvej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu odvolateľ v podstate tvrdí, že Všeobecný súd porušil zásady upravujúce dôkazné bremeno tým, že v bodoch 35, 39, 61 a 62 napadnutého uznesenia konštatoval, že odvolateľ zjavne dostatočne nepreukázal, že je splnená podmienka vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie týkajúca sa skutočnej povahy škody.

38

41

Po prvé teda posúdenia Všeobecného súdu uvedené v bodoch 37, 42, 46, 47, 53 a 55 napadnutého uznesenia, podľa ktorých fotografie a videá uvedené v článku na portáli Bellingcat neumožňovali identifikovať odvolateľa ani miesto a dátum ich vyhotovenia, skresľujú jasný zmysel týchto fotografií a videí.

42

Po druhé v týchto bodoch Všeobecný súd vykonal nesprávnu právnu kvalifikáciu skutkového stavu a porušil zásadu riadneho výkonu spravodlivosti tým, že konštatoval, že dôkazy predložené odvolateľom sú príliš nepresné na to, aby sa mohli považovať za relevantné a presvedčivé. V tejto súvislosti podľa odvolateľa fotografie a videá predložené Všeobecnému súdu umožňujú jeho identifikáciu aj potvrdenie jeho prítomnosti pri údajnom incidente z 28. a 29. apríla 2020. Tieto skutočnosti podľa neho podporuje správa Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) vypracovaná po vyšetrovaní OC/2020/0866/A1, ktorá sa týka závažných nezrovnalostí, ktorých sa údajne dopustila Frontex, ktorá zamlčala vracanie migrantov alebo sa na ňom podieľala (ďalej len „správa OLAF‑u“), ku ktorej odvolateľ získal prístup po únikoch informácií v tlači. Odvolateľ uvádza, že navrhol, aby Všeobecný súd prijal opatrenie na zabezpečenie priebehu konania s cieľom zabezpečiť predloženie tejto správy. Podľa jeho názoru sa však o tomto návrhu nerozhodlo a dokonca ani nebol spomenutý v napadnutom uznesení.

43

V druhej časti jediného odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že v bodoch 14 a 62 napadnutého uznesenia konštatoval, že má na základe písomností v spise dostatok informácií a že žaloba je zjavne bez právneho základu, dopustil nesprávneho právneho posúdenia a vykonal nesprávnu právnu kvalifikáciu skutkového stavu. Odvolateľ v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že riadne neprešetril vec a že nesprávne uplatnil článok 126 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Všeobecný súd konkrétne tým, že bez uvedenia odôvodnenia odmietol vyhovieť návrhom odvolateľa na predloženie a zohľadnenie správy OLAF‑u, ako aj troch správ uvedených v databáze aplikácie na vykazovanie spoločných operácií ( Joint Operations Reporting Application ) (ďalej len „správy JORA“), ku ktorým mala Frontex výlučný prístup, a tým, že odmietol nariadiť pojednávanie, o ktoré požiadal odvolateľ, aby na ňom mohol vypovedať, podľa jeho názoru porušil zásadu riadneho výkonu spravodlivosti a zásadu rovnosti zbraní a vykonal neúplné preskúmanie skutkového stavu. Tieto pochybenia, ktoré podľa neho narúšajú úplný systém prostriedkov nápravy zavedený Zmluvami a majú za následok, že Frontex je nespravodlivo zbavená akejkoľvek zodpovednosti, spôsobujú, že konštatovania Všeobecného súdu uvedené v bodoch 14, 58, 59, 61 a 62 napadnutého uznesenia sú nesprávne.

45

Odvolateľ sa tiež domnieva, že v rozpore s tým, čo tvrdí Frontex, tento odvolací dôvod je prípustný. Po prvé odvolateľ tvrdí, že sa neodvoláva na dôkazy, ktoré neboli súčasťou spisu, ale na návrhy na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania predložené Všeobecnému súdu, v ktorých navrhol predloženie dokumentov, ku ktorým mala agentúra Frontex výlučný prístup. Po druhé odvolateľ tvrdí, že došlo k skresleniu jednoznačného zmyslu dôkazov, ktorý zjavne vyplýva z písomností v spise, takže Súdny dvor nemusí vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov.

49

V druhom rade Frontex sa domnieva, že druhá časť jediného odvolacieho dôvodu je tiež neprípustná. Po prvé tvrdí, že odvolateľ sa odvoláva na správu OLAF‑u, ktorá nebola súčasťou spisu v prvostupňovom konaní. Po druhé, pokiaľ ide o správy JORA, neuvádza, ktoré body napadnutého uznesenia na základe týchto správ spochybňuje.

50

V každom prípade je podľa názoru agentúry Frontex táto časť nedôvodná. V tejto súvislosti sa Frontex domnieva, že odvolateľ nemôže spochybniť posúdenie Všeobecného súdu uvedené v bode 14 napadnutého uznesenia, podľa ktorého mal Všeobecný súd na základe písomností v spise dostatok informácií, ani zamietnutie žaloby z dôvodu, že je zjavne bez právneho základu, v bode 62 uvedeného uznesenia s odvolaním sa na správu OLAF‑u, správy JORA alebo svoju žiadosť o nariadenie pojednávania, aby mohol vypovedať v konaní na Všeobecnom súde.

51

Frontex tvrdí, že pokiaľ ide o návrh odvolateľa, aby Všeobecný súd nariadil predloženie správy OLAF‑u v úplnom znení vrátane jej príloh, z rozsudku zo 16. júla 2009, SELEX Sistemi Integrati/Komisia ( C‑481/07 P , EU:C:2009:461 , bod 44 ), vyplýva, že Všeobecný súd je jediným súdom, ktorý má právomoc rozhodnúť, či môže byť potrebné doplniť informácie, ktoré má k dispozícii, nariadením opatrení na zabezpečenie priebehu konania alebo dokazovania, ktoré nemôžu byť určené na nápravu opomenutia odvolateľa v konaní na tomto súde pri vykonávaní dôkazov. V každom prípade tvrdí, že táto správa je irelevantná, keďže odvolateľ neuvádza, že je v nej uvedené jeho meno ani že táto správa umožňuje preukázať, že bol zobrazený na fotografiách, ktoré predložil v prvostupňovom konaní.

54

V tejto súvislosti z článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj z článku 168 ods. 1 písm. d) a článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v odvolaní musia byť presne uvedené napádané časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré tento návrh konkrétne podporujú, inak sú odvolanie alebo dotknutý odvolací dôvod neprípustné (rozsudok z 12. decembra 2024, DD/FRA, C‑680/22 P , EU:C:2024:1019 , bod 99 a citovaná judikatúra).

55

Odvolací dôvod, ktorého argumentácia nie je dostatočne jasná a presná na to, aby mohol Súdny dvor vykonať preskúmanie zákonnosti, tieto požiadavky nespĺňa a musí byť vyhlásený za neprípustný najmä preto, že podstatné skutočnosti, o ktoré sa odvolací dôvod opiera, nevyplývajú dostatočne súvislým a zrozumiteľným spôsobom z textu tohto odvolania, ktorý je v tejto súvislosti nejasný a nejednoznačný. Súdny dvor takisto rozhodol, že odvolanie, ktoré nemá koherentnú štruktúru a obmedzuje sa na všeobecné tvrdenia bez toho, aby presne odkazovalo na body napadnutého rozhodnutia, v ktorých údajne došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, treba zamietnuť ako zjavne neprípustné (rozsudok z 12. decembra 2024, DD/FRA, C‑680/22 P , EU:C:2024:1019 , bod 100 a citovaná judikatúra).

56

V prejednávanom prípade odvolateľ vo svojom jedinom odvolacom dôvode uvádza dôsledky údajných porušení zásad upravujúcich dôkazné bremeno, pokiaľ ide o práva zaručené EDĽP a článkom 52 ods. 3 Charty, týkajúce sa jednak prešetrenia prejednávanej veci Všeobecným súdom a jednak posúdenia písomností v spise v prvostupňovom konaní Všeobecným súdom. Okrem toho odvolateľ v každej časti tohto odvolacieho dôvodu uviedol body napadnutého uznesenia, ktoré sú podľa jeho názoru poznačené uvádzanými nesprávnymi právnymi posúdeniami. Z toho vyplýva, že podstatné skutočnosti, o ktoré sa tento odvolací dôvod opiera, vyplývajú dostatočne súvislým a zrozumiteľným spôsobom z textu odvolania a že argumentácia odvolateľa je dostatočne jasná a presná na to, aby mohol Súdny dvor vykonať preskúmanie zákonnosti.

60

Otázka, či sa vzhľadom na judikatúru ESĽP a na článok 52 ods. 3 Charty musia pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena uplatniteľné na osoby, ktoré sa nachádzajú v situácii, akou je situácia odvolateľa, upraviť tak, aby v prípade pochybnosti bolo možné rozhodnúť v prospech týchto osôb, je však právnou otázkou. Otázka rozdelenia dôkazného bremena totiž síce môže mať vplyv na skutkové zistenia, ku ktorým dospel Všeobecný súd, ale je právnou otázkou (rozsudok zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, C‑2/01 P a C‑3/01 P , EU:C:2004:2 , bod 61 ).

61

Okrem toho odvolateľ vo svojom odvolaní konkrétnym spôsobom vysvetľuje skreslenia, ktorých sa podľa neho Všeobecný súd dopustil. Uvádzané skreslenia teda nezodpovedajú návrhu na opätovné posúdenie skutkového stavu alebo dôkazov.

62

Z toho vyplýva, že námietku neprípustnosti založenú na prezentácii skutkových okolností ako právnych otázok treba tiež zamietnuť.

Odvolateľ v podstate tvrdí, že Všeobecný súd porušil zásady upravujúce dôkazné bremeno, skreslil dôkazy a vykonal nesprávnu právnu kvalifikáciu skutkového stavu tým, že rozhodol, že dôkazy, ktoré odvolateľ predložil, sú zjavne nedostatočné na to, aby sa presvedčivo preukázala jeho prítomnosť pri údajnom incidente z 28. a 29. apríla 2020 a jeho účasť na ňom, takže nepreukázal, že uvádzaná škoda je skutočná, a v dôsledku toho nesplnil podmienku týkajúcu sa skutočnej povahy škody, ktorá musí byť splnená na to, aby Únii vznikla mimozmluvná zodpovednosť za konanie agentúry Frontex.

– Úvodné úvahy

66

V prvom rade treba pripomenúť, že Frontex je agentúrou Únie zriadenou nariadením č. 2007/2004 s cieľom zlepšiť integrované riadenie vonkajších hraníc Únie, ktoré je v súčasnosti uvedené v článku 77 ods. 1 písm. c) ZFEÚ. Z článku 7 ods. 1 a 4 nariadenia 2019/1896 vyplýva, že hoci Frontex a vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc nesú v tomto smere spoločnú zodpovednosť, Frontex v plnej miere zodpovedá za každé rozhodnutie, ktoré prijme, a za každú činnosť, za ktorú je výlučne zodpovedná podľa tohto nariadenia.

67

Článok 97 ods. 4 nariadenia 2019/1896 stanovuje – tak ako článok 340 druhý odsek ZFEÚ, ktorý konkretizuje –, že v prípade mimozmluvnej zodpovednosti Frontex nahradí všetky škody spôsobené jej orgánmi alebo jej zamestnancami pri výkone ich povinností, a to v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov. V prejednávanej veci je teda relevantná judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa tohto ustanovenia Zmluvy o FEÚ.

71

V druhom rade, čo sa týka pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazov v súvislosti so vznikom mimozmluvnej zodpovednosti Únie na základe článku 340 druhého odseku ZFEÚ, v zásade prináleží účastníkovi konania, ktorý sa dovoláva vzniku tejto zodpovednosti, aby presvedčivými dôkazmi preukázal, že podmienky vzniku tejto zodpovednosti sú splnené. Tento účastník konania je teda najmä povinný predložiť také dôkazy o existencii a rozsahu škody, ktorú namieta (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2024, Nemea Bank/ECB a i., C‑181/22 P , EU:C:2024:1020 , bod 60 , ako aj citovanú judikatúru). Na tento účel uvedený účastník konania môže predkladať dôkazy akejkoľvek povahy, keďže v práve Únie platí zásada slobodného predkladania dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2024, DD/FRA, C‑130/22 P , EU:C:2024:1018 , bod 92 a citovanú judikatúru).

72

Pri výkone právomoci rozhodovať v prvom stupni spory týkajúce sa náhrady škody podľa článku 340 druhého a tretieho odseku ZFEÚ, ktorú článok 268 ZFEÚ v spojení s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ priznáva Všeobecnému súdu, a právomoci rozhodovať tieto spory v odvolacom konaní, ktorú uvedené ustanovenia priznávajú Súdnemu dvoru, však musia súdy Únie zaručiť účinnú súdnu ochranu jednotlivcov.

73

Žaloba o náhradu škody uvedená v článku 268 ZFEÚ sa má totiž posudzovať z hľadiska celkového systému súdnej ochrany jednotlivcov zavedeného Zmluvami a táto žaloba prispieva k účinnosti tejto ochrany (rozsudok zo 6. októbra 2020, Bank Refah Kargaran/Rada, C‑134/19 P , EU:C:2020:793 , bod 34 a citovaná judikatúra).

77

Uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazov Všeobecným súdom teda nemôže ohroziť účinnosť súdnej ochrany práv, ktoré jednotlivcom priznáva právo Únie. Toto uplatňovanie najmä nesmie viesť k tomu, že niektorému účastníkovi konania sa uloží dôkazné bremeno, ktoré je príliš ťažké, ak nie je nemožné uniesť ( probatio diabolica ), alebo k spochybneniu zásady rovnosti zbraní, z ktorej vyplýva – ako Súdny dvor rozhodol – povinnosť poskytnúť každému účastníkovi konania primeranú možnosť uviesť svoje tvrdenia za podmienok, ktoré ho zjavne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane (rozsudok zo 17. novembra 2022, Harman International Industries, C‑175/21 , EU:C:2022:895 , bod 62 a citovaná judikatúra).

78

Všeobecný súd teda pri uplatňovaní týchto pravidiel musí zabezpečiť plné rešpektovanie práva na účinný prostriedok nápravy, ktoré zaručuje článok 47 Charty, tým, že zohľadní konkrétne okolnosti veci, ktorú prejednáva. Ak sa vzhľadom na tieto okolnosti ukáže, že uplatňovanie týchto pravidiel spôsobuje, že niektorému účastníkovi konania sa uloží dôkazné bremeno, ktoré je príliš ťažké, ak nie je nemožné uniesť, tieto pravidlá treba upraviť.

79

81

Všeobecný súd teda nemôže jednoducho zamietnuť tvrdenia žalobcov pre nedostatok dôkazov, keď práve tento súd má právomoc najmä tým, že vyhovie návrhu týchto žalobcov na vykonanie dôkazných prostriedkov, ako je predloženie dokumentov, odstrániť prípadnú neistotu o správnosti týchto tvrdení alebo vysvetliť dôvody, pre ktoré takýto dokument v nijakom prípade a bez ohľadu na jeho obsah nemôže byť relevantný pre rozhodnutie sporu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, C‑119/97 P , EU:C:1999:116 , body 110 a 111 , ako aj uznesenie zo 4. októbra 2007, Olsen/Komisia, C‑320/05 P , EU:C:2007:573 , bod 64 ).

82

V tom istom zmysle z ustálenej judikatúry Všeobecného súdu vyplýva, že tento súd sa zapojí do získavania dôkazov v prospech žalobcu prostredníctvom opatrení na zabezpečenie priebehu konania vo výnimočných prípadoch, keď žalobca skutočne potrebuje dôkazy na podporu svojich tvrdení a čelí ťažkostiam alebo odmietnutiu prístupu k nim (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. septembra 2002, Ajour a i./Komisia, T‑201/00 a T‑384/00 , EU:T:2002:224 , bod 75 ; rozsudky Všeobecného súdu zo 16. októbra 2013, TF1/Komisia, T‑275/11 , EU:T:2013:535 , bod 116 , a z 11. decembra 2014, van der Aat a i./Komisia, T‑304/13 P , EU:T:2014:1055 , bod 61 , ako aj uznesenie Súdu prvého stupňa zo 4. februára 2005, Aguar Fernandez a i./Komisia, T‑20/04 , EU:T:2005:35 , bod 36 ).

83

Na to, aby dosiahol, že Všeobecný súd sa zapojí do získavania dôkazov, však účastník konania, ktorý to navrhuje, musí predložiť aspoň minimum dôkazov potvrdzujúcich užitočnosť tohto zapojenia sa na účely konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júla 2011, Diputación Foral de Vizcaya a i./Komisia, C‑474/09 P až C‑476/09 P , EU:C:2011:522 , bod 92 , ako aj citovanú judikatúru).

V bode 39 napadnutého uznesenia Všeobecný súd konštatoval, že dôkazy predložené odvolateľom sú zjavne nedostatočné na to, aby sa presvedčivo preukázalo, že odvolateľ bol prítomný pri údajnom incidente z 28. a 29. apríla 2020 a zúčastnil sa na ňom.

87

Aby sa určilo, či je toto konštatovanie, ako tvrdí odvolateľ, poznačené nesprávnym právnym posúdením z dôvodu, že Všeobecný súd nezohľadnil potrebu upraviť dôkazné bremeno vzhľadom na konkrétne okolnosti jeho žaloby o určenie mimozmluvnej zodpovednosti Únie za škodu, ktorá mu údajne vznikla z dôvodu údajných porušení článku 46 ods. 4 a 5 nariadenia 2019/1896 a jeho základných práv vyplývajúcich z článkov 1 až 4, 6, 18, 19 a 21 Charty agentúrou Frontex počas tohto údajného incidentu, je potrebné poznamenať, že táto žaloba má nasledujúce špecifické znaky.

88

Po prvé tento údajný incident spočíval v operácii vrátenia osôb, ktoré rovnako ako odvolateľ utiekli zo svojej krajiny pôvodu, z územia Únie po mori do tretej krajiny bez toho, aby mali možnosť podať na tomto území žiadosť o medzinárodnú ochranu. Taká operácia okamžitého núteného návratu sa pritom vyznačuje značnou zraniteľnosťou osôb, voči ktorým sa vykonáva, a absenciou identifikácie a individualizovaného zaobchádzania s týmito osobami zo strany orgánov. Okrem toho sa tieto osoby v čase skutkových okolností nachádzajú v situácii, ktorá im veľmi sťažuje získanie dôkazov na účely preukázania takýchto skutočností, či dokonca vylučuje akúkoľvek možnosť získať ich, najmä ak im vnútroštátne orgány zhabali telefóny.

89

Konkrétne podľa článku 5 ods. 3 nariadenia 2019/1896 Frontex uľahčuje a zabezpečuje účinnejšie uplatňovanie opatrení Únie, ktoré sa týkajú riadenia vonkajších hraníc a návratu. Článok 7 ods. 4 tohto nariadenia v tejto súvislosti spresňuje, že Frontex podporuje uplatňovanie týchto opatrení tým, že posilňuje, posudzuje a koordinuje činnosti členských štátov a poskytuje technickú a operačnú pomoc pri vykonávaní týchto opatrení. Okrem toho článok 10 ods. 1 písm. a), b) a g) uvedeného nariadenia stanovuje, že Frontex v rámci svojich úloh najmä monitoruje migračné toky a vykonáva analýzu rizík, pokiaľ ide o všetky aspekty integrovaného riadenia hraníc, monitoruje operačné potreby členských štátov súvisiace s vykonávaním návratu vrátane zberu operačných údajov, ako aj pomáha členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach, koordináciou a organizovaním spoločných operácií, zohľadňujúc, že v niektorých situáciách môže dôjsť k humanitárnym núdzovým situáciám a záchrane na mori v súlade s právom Únie a s medzinárodným právom.

93

Ako sa uvádza v odôvodnení 103 nariadenia 2019/1896, v tomto nariadení sa zároveň rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v článkoch 2 a 6 ZEÚ a v Charte. Článok 5 ods. 4 uvedeného nariadenia konkrétne stanovuje, že Frontex prispieva k uplatňovaniu acquis Únie v oblasti základných práv, najmä Charty, na vonkajších hraniciach a článok 10 ods. 1 písm. e) toho istého nariadenia priznáva agentúre Frontex úlohu monitorovať dodržiavanie základných práv pri všetkých jej činnostiach na vonkajších hraniciach a v rámci návratových operácií.

97

Táto agentúra tým skôr môže mať takéto informácie, pokiaľ ide o geografické zóny, v ktorých sa zúčastňuje na konkrétnych operačných činnostiach, akými sú v prejednávanom prípade rýchly pohraničný zásah v Egejskom mori a spoločná operácia „Poseidon“, uvedené v bode 89 tohto rozsudku, ktoré prebiehali v tom istom čase a v tej istej geografickej zóne ako údajný incident z 28. a 29. apríla 2020.

98

Ako totiž vyplýva z článku 36 ods. 2 písm. a), b) a e), článku 37 ods. 1 až 3, článku 38 ods. 2 a článku 39 ods. 5 a 8 nariadenia 2019/1896, je úlohou výkonného riaditeľa agentúry Frontex vyhodnotiť, schváliť a koordinovať takéto operačné činnosti a vypracovať spolu s hostiteľským členským štátom a po porade so zúčastnenými členskými štátmi operačný plán pre tieto činnosti.

99

Podľa článku 38 ods. 3 písm. d), i) a l) tohto nariadenia je pritom operačný plán záväzný tak pre agentúru Frontex, ako aj pre tieto členské štáty, najmä pokiaľ ide o opis úloh, systém predkladania správ a hodnotení a všeobecné pokyny na zabezpečenie dodržiavania základných práv počas takých operačných činností.

103

Po tretie treba poznamenať, že žaloba o určenie mimozmluvnej zodpovednosti podľa článku 268 ZFEÚ môže byť jediným prostriedkom nápravy spôsobilým v dostatočnej miere zabezpečiť súdnu ochranu na súde Únie proti agentúre Frontex.

104

Vzhľadom na tieto osobitosti žaloby o určenie mimozmluvnej zodpovednosti podanej proti Únii na základe údajného protiprávneho konania, ktorého sa dopustila Frontex, týkajúceho sa operácie okamžitého núteného návratu do tretej krajiny, ktorej obeťami sa údajne stali osoby, ako je odvolateľ, nemožno od týchto osôb požadovať, aby predložili presvedčivé dôkazy o tom, že k tejto operácii došlo a že boli počas nej prítomné.

105

Ako totiž generálny advokát v podstate tiež zdôraznil v bode 52 svojich návrhov, neexistencia úpravy dôkazného bremena, ktoré nesú uvedené osoby, by mohla brániť všetkým súdnym konaniam začatým obeťami operácie okamžitého núteného návratu proti agentúre Frontex z dôvodu údajne protiprávnych konaní, ktorých sa dopustila táto agentúra, v dôsledku čoho by Frontex získala faktickú imunitu, a tak by bola ohrozená účinná ochrana základných práv týchto obetí, ktoré sú zakotvené najmä v článkoch 18, 19 a 47 Charty.

109

ESĽP pritom v súvislosti s hromadným vyhosťovaním migrantov opakovane rozhodol, že ak absencia identifikácie a individualizovaného zaobchádzania zo strany štátnych orgánov tvorí podstatu sťažnosti sťažovateľa, stačí, aby sťažovateľ poskytol dôkaz prima facie na podporu svojho opisu skutkového stavu. Na tento účel postačuje, aby sťažovateľ poskytol podrobný, konkrétny a konzistentný opis predmetných udalostí (pozri najmä ESĽP, 13. februára 2020, N. D. a N. T. v. Španielsko, CE:ECHR:2020:0213JUD000867515, bod 85; ESĽP, 18. novembra 2021, M. H a i. v. Chorvátsko, CE:ECHR:2021:1118JUD001567018, bod 268, ako aj ESĽP, 7. januára 2025, A. R. E. v. Grécko, CE:ECHR:2025:0107JUD001578321, bod 214).

110

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa v bode 39 napadnutého uznesenia dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že konštatoval, že je potrebné posúdiť, či odvolateľ predložil presvedčivé dôkazy o svojej prítomnosti pri údajnom incidente z 28. a 29. apríla 2020 a svojej účasti na ňom, namiesto toho, aby preskúmal, či odvolateľ predložil dôkaz prima facie o svojej prítomnosti na tomto incidente a svojej účasti na ňom.

111

Toto nesprávne právne posúdenie nevyhnutne ovplyvnilo konštatovania Všeobecného súdu uvedené v bodoch 40 až 57 napadnutého uznesenia týkajúce sa dôkazov predložených odvolateľom, keďže toto posúdenie bolo vykonané s ohľadom na príliš vysoký dôkazný štandard.

Na účely určenia, či tieto dôkazy, na ktoré sa odvolateľ odvoláva a ktoré predložil, možno považovať za dostatočné na poskytnutie dôkazu prima facie o jeho prítomnosti pri údajnom incidente z 28. a 29. apríla 2020 a jeho účasti na ňom, je potrebné predovšetkým poznamenať, ako Všeobecný súd správne pripomenul v bodoch 31 a 32 napadnutého uznesenia, že dôsledkom zásady slobodného predkladania dôkazov je zásada voľného hodnotenia dôkazov. Podľa tejto poslednej uvedenej zásady je jediným relevantným kritériom pre posúdenie dôkaznej hodnoty riadne predložených dôkazov ich dôveryhodnosť (rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, C‑99/17 P , EU:C:2018:773 , bod 65 a citovaná judikatúra).

115

Pokiaľ ide v prvom rade o písomnú svedeckú výpoveď odvolateľa, treba pripomenúť, že posúdenie jej dôkaznej hodnoty vyžaduje, aby sa dôveryhodnosť tejto svedeckej výpovede a vierohodnosť informácií, ktoré sú v nej uvedené, overili okrem iného s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých bola táto svedecká výpoveď vyhotovená, a na osobu, ktorej je určená, a aby sa určilo, či sa tento dokument na prvý pohľad javí ako hodnoverný a spoľahlivý [pozri analogicky uznesenie z 12. júna 2019, OY/Komisia, C‑816/18 P , EU:C:2019:486 , bod 4 (bod 6 stanoviska, ktoré predniesol generálny advokát Pikamäe)].

116

Svedeckú výpoveď žalobcu najmä nemožno odmietnuť z dôvodu, že má malú dôkaznú hodnotu, bez zohľadnenia všetkých dôkazov predložených v konkrétnom prípade.

117

Posúdenie Všeobecného súdu uvedené v bode 41 napadnutého uznesenia, podľa ktorého táto svedecká výpoveď obsahuje viacero tvrdení, ktoré nie sú dostatočne konkrétne, pokiaľ ide o podstatné skutkové okolnosti, neumožňuje dospieť k záveru, že táto svedecká výpoveď nepredstavuje takýto dôkaz prima facie .

121

V tejto súvislosti z bodu 41 napadnutého uznesenia vyplýva, že Všeobecný súd na odôvodnenie tohto posúdenia uviedol, že po prvé odvolateľ v odpovedi na otázku, či si pamätá dátum, kedy podnikol cestu do Európy, vyhlásil že si tento dátum v skutočnosti nepamätá, ale myslí si, že to bolo v apríli, a po druhé odvolateľ vyhlásil, že počas údajného incidentu z 28. a 29. apríla 2020 bol súčasťou skupiny 22 osôb, ale vo svojej svedeckej výpovedi neidentifikoval žiadnu z ďalších osôb a ani neposkytol žiadnu svedeckú výpoveď týchto osôb.

122

Samotná skutočnosť, že osoba, ktorá tvrdí, že sa stala obeťou operácie okamžitého núteného návratu, si nemusí pamätať presný dátum, kedy podnikla cestu do Európy, a nemusí byť schopná presne identifikovať ostatné obete tejto operácie či dokonca poskytnúť ich svedeckú výpoveď, však zjavne nie je dostatočným dôvodom na zamietnutie dôkaznej hodnoty svedeckej výpovede tejto osoby na účely určenia, či táto svedecká výpoveď predstavuje dôkaz prima facie .

123

Čo sa týka v treťom rade štyroch fotografií uvedených v článku na portáli Bellingcat, Všeobecný súd v bode 48 napadnutého uznesenia konštatoval, že odvolateľ nie je na nich ľahko identifikovateľný ani jasne rozpoznateľný a že tieto fotografie preto nepreukazujú, že osoba, ktorá je na nich uvedená, je tá istá osoba, ktorá je vyobrazená v pase odvolateľa. Aj keby to bolo tak, treba pritom konštatovať, že tieto posúdenia Všeobecného súdu nemajú vplyv na skutočnosť, že písomná svedecká výpoveď odvolateľa, v ktorej sa podrobne, konkrétne a konzistentne opisuje operácia okamžitého núteného návratu, ktorej obeťou sa odvolateľ údajne stal v apríli 2020, keď prišiel na ostrov Samos, a ktorú potvrdzuje článok na portáli Bellingcat, predstavuje dôkaz prima facie v zmysle bodu 106 tohto rozsudku.

127

Okrem toho dôkaz prima facie , ktorý poskytol odvolateľ, pokiaľ ide o jeho prítomnosť pri údajnom incidente z 28. a 29. apríla 2020 a jeho účasť na ňom, nie je spochybnený argumentáciou agentúry Frontex, ktorá je uvedená v bode 38 napadnutého uznesenia, podľa ktorej jej nebol oznámený nijaký incident ani nedostala nijaké informácie súvisiace s týmto údajným incidentom. Vzhľadom na svoju povinnosť zabezpečiť dodržiavanie základných práv a informácie o tejto téme, ktoré musela mať k dispozícii, najmä v kontexte rýchleho pohraničného zásahu v Egejskom mori a spoločnej operácie „Poseidon“, sa táto agentúra totiž nemôže bez ďalšieho objasnenia odvolávať na to, že nevedela o tomto údajnom incidente.

128

Vzhľadom na to, že odvolateľ nie je povinný predložiť presvedčivý dôkaz, ale dôkaz prima facie o svojej prítomnosti pri údajnom incidente z 28. a 29. apríla 2020 a svojej účasti na ňom, teda treba konštatovať, že dôkazy, na ktoré sa odvolateľ odvolával a ktoré predložil, ktoré tvoria súbor zhodujúcich sa dôkazov, boli postačujúce na poskytnutie takého dôkazu prima facie .

Po druhé vzhľadom jednak na osobitosti sporu uvedené v bodoch 88 až 103 tohto rozsudku a jednak na skutočnosť, že odvolateľ predložil dôkaz prima facie o okamžitom nútenom návrate, ktorého obeťou sa údajne stal, tým, že predložil písomnú svedeckú výpoveď a článok na portáli Bellingcat, sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže nepokračoval v konaní s cieľom prešetriť vec, ktorá mu bola predložená, pred rozhodnutím o nej.

132

Ak odvolateľ predloží dôkaz prima facie o tom, že sa stal obeťou okamžitého núteného návratu, a vytýka agentúre Frontex, že sa podieľala na tomto okamžitom nútenom návrate, Všeobecný súd je povinný pokračovať v konaní a prešetriť vec, ktorá mu bola predložená, s cieľom posúdiť na základe všetkých informácií, ktoré má k dispozícii, pravdivosť tejto okolnosti. Ak Všeobecný súd dospeje k záveru, že tento dôkaz prima facie nebol vyvrátený počas výsluchu odvolateľa ako svedka ani dôkazmi a tvrdeniami, ktoré uviedli ostatní účastníci konania vo svojich podaniach, alebo dokonca inými prípadnými dôkazmi získanými v priebehu prešetrovania veci Všeobecným súdom, táto okolnosť sa musí považovať za preukázanú.

133

Najmä vzhľadom na informácie, ktoré musela mať Frontex k dispozícii na účely plnenia svojich úloh a výkonu svojich právomocí, ako aj vzhľadom na jej povinnosť zabezpečiť dodržiavanie základných práv počas rýchleho pohraničného zásahu v Egejskom mori a spoločnej operácie „Poseidon“ bol Všeobecný súd v prejednávanom prípade povinný prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo nariadiť dokazovanie s cieľom získať od tejto agentúry všetky relevantné informácie, ktoré mala k dispozícii, aby objasnil skutkové okolnosti údajného incidentu z 28. a 29. apríla 2020. Toto prešetrenie bolo nevyhnutné vzhľadom na úpravu dôkazného bremena, na ktorú má odvolateľ nárok z dôvodov uvedených v bode 106 tohto rozsudku, aby Všeobecný súd skutočne mohol mať dostatok informácií na posúdenie dôvodnosti žaloby odvolateľa a mohol zaručiť účinnú súdnu ochranu práv odvolateľa.

137

Ďalej požiadal o poskytnutie všetkej korešpondencie vrátane, ale nie výlučne listov, e‑mailov a akýchkoľvek príloh, dokumentov vrátane, ale nie výlučne hodnotení, opisov, brífingov, poznámok, správ a analýz, komunikácie medzi odporkyňou v odvolacom konaní a gréckymi orgánmi v rámci prípravy rýchleho pohraničného zásahu v Egejskom mori v roku 2020 vrátane všetkých zaslaných dokumentov obsahujúcich opis situácie a cieľov predmetnej operácie v súlade s článkom 39 nariadenia 2019/1896.

138

Napokon požiadal o predloženie všetkej korešpondencie vrátane, ale nie výlučne e‑mailov, správ, poznámok a listov, ako aj všetkých príloh medzi výkonným riaditeľom agentúry Frontex na jednej strane a gréckym ministerstvom pre migráciu a azyl, Úradom pre základné práva agentúry Frontex a akoukoľvek inou osobou na druhej strane, pokiaľ ide o zdokumentované operácie vrátenia osôb, ku ktorým došlo 18. a 19. apríla 2020, teda 10 dní pred údajným incidentom z 28. a 29. apríla 2020.

139

Po druhé vo svojej žiadosti z 10. marca 2022 odvolateľ tiež požiadal Všeobecný o nariadenie pojednávania, aby mohol vypovedať ako svedok o operácii vrátenia osôb v Egejskom mori, ktorej obeťou sa údajne stal, a o nemajetkovej ujme, ktorá mu v tejto súvislosti vznikla.

143

Pokiaľ totiž ide o žiadosť o predloženie správy OLAF‑u v úplnom znení, odvolateľ uviedol, že táto správa, ktorá ešte nebola zverejnená v čase, keď podal žalobu na Všeobecný súd, dokumentuje okrem iného operáciu vrátenia osôb v Egejskom mori, ktorá sa uskutočnila 28. a 29. apríla 2020. Navyše uviedol, že táto správa potvrdzuje jeho tvrdenia uvedené v konaní na Všeobecnom súde, podľa ktorých po prvé riadiaca rada agentúry Frontex bola informovaná o zapojení majetku a zamestnancov tejto agentúry do nezákonných operácií vrátenia osôb a po druhé informácie a dôkazy týkajúce sa týchto konaní a opomenutí boli utajené a skreslené, čo najmä bránilo agentúre Frontex vo výkone jej právomocí v súlade s článkom 46 ods. 4 a 5 nariadenia 2019/1896. Okrem toho by podľa jeho názoru táto správa umožnila preukázať, že neoznámenie operácie vrátenia osôb z 28. a 29. apríla 2020 nebolo spôsobené tým, že monitorovacie lietadlo agentúry Frontex vybavené vyspelými technológiami, ktoré lietalo nad zónou, kde sú trasy na prekročenie mora veľmi krátke, ju neodhalilo, ale bolo spôsobené organizačnou kultúrou v rámci agentúry Frontex, na základe ktorej sa „privierajú oči“ pred porušovaním základných práv migrantov.

144

Na podporu svojho návrhu na predloženie správ JORA odvolateľ tvrdil, že po vyšetrovaní, ktoré uskutočnilo zoskupenie investigatívnych novinárov, zverejnenom 28. apríla 2022 sa mu podarilo získať dôkazy preukazujúce, že 28. a 29. apríla 2020 sa v zóne, v ktorej sa vykonávali operácie agentúry Frontex, uskutočnili tri odlišné operácie a že všetky boli v databáze aplikácie na vykazovanie spoločných operácií ( Joint Operations Reporting Application ), ktorá je umiestnená na serveri agentúry Frontex, klasifikované ako operácie na „zabránenie odchodu“.

148

Treba pritom konštatovať, že vzhľadom na to, že odvolateľ predložil dôkaz prima facie o tom, že sa ho týkala operácia okamžitého núteného návratu, a vzhľadom na to, že Frontex dobrovoľne nespolupracovala, odvolateľ sa nachádza v jednej z výnimočných situácií uvedených v judikatúre pripomenutej v bodoch 81 a 82 tohto rozsudku, ktorá odôvodňuje, aby sa Všeobecný súd prostredníctvom prijatia opatrení na zabezpečenie priebehu konania a dokazovania, ktoré navrhol odvolateľ, zapojil do získavania dôkazov týkajúcich sa tohto okamžitého núteného návratu, ktoré môže mať Frontex k dispozícii.

149

V tejto súvislosti je potrebné osobitne zdôrazniť, že správa OLAF‑u, ktorú čiastočne zverejnili rôzne médiá a ktorá bola pripojená k odvolaniu odvolateľa, v bode 2.2.1 písm. c) výslovne odkazuje na opatrenia hromadného vyhostenia, ku ktorým došlo 28. a 29. apríla 2020, ktorých obeťou sa údajne stal odvolateľ, a uvádza sa v nej, že dva útvary agentúry Frontex [jednotka pre analýzu rizík ( risk analysis unit alebo „RAU“) a jednotka pre posudzovanie zraniteľnosti ( vulnerability assessment unit alebo „VAU“)] potvrdili dôveryhodnosť určitých správ z „otvorených zdrojov“ vrátane článku na portáli Bellingcat, ktoré sa týkajú konkrétne týchto skutočností.

150

Všeobecný súd preto nemohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, zamietnuť návrhy odvolateľa na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania alebo dokazovania z dôvodov uvedených v bode 60 napadnutého uznesenia, teda že Všeobecný súd nie je v nijakom prípade povinný prijať doplňujúce opatrenie na vykonanie dôkazov o sporných skutočnostiach, a to ani v prípade, že na konci svojho posúdenia dospeje k záveru, že žiadny z dôkazov v spise nemá akúkoľvek dôkaznú hodnotu.

O vrátení veci Všeobecnému súdu

154

Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej Únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje.

155

V prejednávanej veci nejde o taký prípad. Keďže totiž Všeobecný súd riadne neprešetril spor s cieľom určiť, či sú splnené podmienky mimozmluvnej zodpovednosti agentúry Frontex, stav konania nedovoľuje vydať konečný rozsudok. Vec sa preto musí vrátiť Všeobecnému súdu, aby rozhodol o žalobe odvolateľa.

O trovách

Vec sa vracia Všeobecnému súdu Európskej únie.

3.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.