C-144/24

62024CJ0144

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 22. januára 2026 ( *1 )

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Sloboda usadiť sa – Vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa stanovujú referenčné ceny určitých základných stavebných materiálov, ktoré sú nižšie ako trhové ceny – Povinnosť zaplatiť ‚dodatočný poplatok za ťažbu‘ zodpovedajúci 90 % rozdielu medzi referenčnou cenou a predajnou cenou – Opatrenia ovplyvňujúce najmä podniky vlastnené spoločnosťami usadenými v iných členských štátoch – Neexistencia odôvodnenia – Postup pri informovaní v oblasti technických noriem a predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby poskytované informačnou spoločnosťou – Smernica (EÚ) 2015/1535 – Článok 1 ods. 1 písm. d) – Pojem ‚iná požiadavka‘“

Vo veci C‑144/24,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 23. februára 2024,

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa), sudcovia J. Passer, E. Regan, D. Gratsias a B. Smulders,

generálny advokát: Rantos,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 30. apríla 2025,

vyhlásil tento

§ 27/A, 27/B a 27/C bányászatról szóló 1993. évi XLVIII. törvény (zákon č. XLVIII z roku 1993 o ťažbe), zmenený az egyes energetikai és közlekedési tárgyú, valamint kapcsolódó törvények módosításáról 2021. évi CXXXVI. törvény (zákon č. CXXXVI z roku 2021, ktorým sa menia niektoré zákony o energetike, o preprave a súvisiace záležitosti, ďalej len „zákon č. CXXXVI z roku 2021“) (ďalej len „zákon o ťažbe“),

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ZFEÚ a z článku 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti ( Ú. v. EÚ L 241, 2015, s. 1 ).

I. Právny rámec

A. Právo Únie

2

Podľa článku 49 ZFEÚ:

d)

‚iné požiadavky‘ sú požiadavky iné ako technická špecifikácia; sú kladené na výrobok s cieľom ochrany najmä spotrebiteľov alebo životného prostredia a ovplyvňujú životnosť výrobku po jeho uvedení na trh. Ide o požiadavky, ako sú podmienky používania, opätovného používania a spotreby alebo zneškodňovania v prípadoch, v ktorých môžu mať takéto podmienky významný vplyv na zloženie alebo povahu výrobku alebo na jeho odbyt,

…

g)

‚návrh technického predpisu‘ je znenie technickej špecifikácie, inej požiadavky alebo pravidla o službách, vrátane administratívnych opatrení formulovaných s cieľom uzákoňovania alebo dosiahnutia uzákonenia návrhu technického predpisu ako technického predpisu, pričom znenie je v štádiu prípravy a je v ňom ešte možné vykonať podstatné zmeny.“

4

Podľa § 27/A zákona o ťažbe:

„1. Úrad pre dohľad nad ťažbou [Maďarsko] v rámci svojich právomocí v oblasti nakladania s nerastnými surovinami pozorne monitoruje ekonomické procesy súvisiace s prieskumom, ťažbou, obchodom a využívaním nerastných surovín v národnom hospodárstve. V tejto súvislosti úrad pre dohľad nad ťažbou overuje, či existuje situácia, ktorá odôvodňuje opatrenie dohľadu nad trhom.

2. Ak mesačná hodnota indexu cien v odvetví základných stavebných materiálov, ktorý uverejnil [Központi Statisztikai Hivatal (Ústredný štatistický úrad, Maďarsko)]… vykazuje zvýšenie cien v odvetví stavebných materiálov najmenej o 5 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka – najmenej dvakrát v priebehu dvanástich mesiacov – [predseda Úradu pre dohľad nad ťažbou] môže vyhláškou vyhlásiť situáciu odôvodňujúcu opatrenie dohľadu nad trhom.

…

4. Vo vyhláške uvedenej v odseku 2 sa stanoví trvanie situácie odôvodňujúcej opatrenie dohľadu nad trhom, ktoré nesmie presiahnuť jeden rok.

…“

pravidlá, ktoré sa z hľadiska množstva a lehôt prevádzkovej ťažby líšia od pravidiel uvedených v § 49 bode 49;

c)

pravidlá, ktoré sa v súvislosti s lehotou začatia ťažby a predĺžením lehoty líšia od pravidiel uvedených v § 26/A ods. 4, 6b a 6c;

d)

pravidlá, ktoré sa v súvislosti s prerušením alebo pozastavením ťažby líšia od pravidiel uvedených v §30 ods. 4;

počas trvania situácie odôvodňujúcej opatrenie dohľadu nad trhom.

a)

je povinný platiť poplatok za ťažbu v súlade s § 20 ods. 2 písm. a) a b), a

b)

ktorý vykonáva ako hlavnú činnosť

ba)

v oblasti ťažby surovín a základných stavebných materiálov, ako aj

5. Osoba povinná platiť poplatok v zmysle odseku 2 je povinná zaplatiť dodatočný poplatok za ťažbu v prípade predaja výrobkov, ktoré slúžia ako základný stavebný materiál, extrahované alebo spracované touto osobou, ak predajná cena za tonu, ktorá je uvedená v účtovnej evidencii, bez dane z pridanej hodnoty [DPH] presahuje referenčnú jednotkovú cenu za tonu stanovenú v nariadení [predsedom Úradu pre dohľad nad ťažbou]. Výška dodatočného poplatku za ťažbu sa rovná 90 % výťažku predaného množstva a rozdielu medzi predajnou cenou za tonu a referenčnou jednotkovou cenou za tonu. Predajná cena uvedená v účtovných dokladoch nemôže zahŕňať náklady na službu a predajnú cenu nemožno znížiť o náklady na službu.

…“

2.

Nariadenia č. 404/2021 a 405/2021

8

Nariadenia č. 404/2021 a 405/2021 boli pôvodne prijaté s účinnosťou od 9. júla 2021 len počas trvania pandémie ochorenia COVID‑19. Účinky týchto nariadení sa však z dôvodu vojny na Ukrajine predĺžili tak, že ku dňu podania tejto žaloby pre nesplnenie povinnosti boli stále v platnosti.

je povinný platiť poplatok za ťažbu v súlade s § 20 ods. 2 písm. a) a b) [zákona o ťažbe] a

b)

ktorý vykonáva ako hlavnú činnosť

ba)

ťažbu okrasného a stavebného kameňa, priemyselného vápenca, sadrovca, kriedy a bridlice (NACE 0811);

bb)

výrobu tehál, škridly a stavebných výrobkov z pálenej hliny (NACE 2332);

bf)

výrobu keramických obkladov (NACE 2331);

a ktorého

c)

čistý obrat v roku 2019 – s vylúčením podnikov, ktoré sú s ním prepojené v zmysle [a társasági adóról és az osztalékadóról szóló törvény (zákon o dani z príjmov právnických osôb a dani z dividend)] – dosiahol alebo prekročil 3000000000 HUF.

triedený štrkopiesok, ktorý predáva za viac ako 700 HUF/tonu;

d)

prírodný štrkopiesok, ktorý predáva za viac ako 700 HUF/tonu;

e)

cement, ktorý predáva za viac ako 20000 HUF[(približne 51,50 eura)]/tonu;

…

b)

Nariadenie č. 405/2021

10

Ustanovenie § 1 ods. 1 až 3a nariadenia č. 405/2021 stanovuje:

„1. Vzhľadom na výnimočnú situáciu spôsobenú pandémiou COVID‑19 Úrad pre dohľad nad ťažbou prijme pre ťažobné lokality zriadené na ťažbu surovín a základných stavebných materiálov rozhodnutie, ktorým sa uloží povinnosť prevádzkovateľovi ťažby,

a)

a)

u prevádzkovateľa ťažby nastala udalosť vyššej moci alebo

b)

ak existuje naliehavý vonkajší dôvod, na ktorý sa nevzťahuje písmeno a) a ktorý nepatrí do pôsobnosti prevádzkovateľa

3. Ak sa ťažba nezačne v súlade s odsekom 1, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3a, Úrad pre dohľad nad ťažbou odníme prevádzkovateľovi ťažby právo na ťažbu a vymenuje Magyar Nemzeti Vagyonkezelő Zrt. [správa maďarského národného majetku] za nového nositeľa práva na ťažbu v predmetnej ťažobnej lokalite, aby mohla vykonávať majetkové právo v mene Maďarského štátu.

3a) Úrad pre dohľad nad ťažbou neodníme prevádzkovateľovi ťažby právo na ťažbu, ak preukáže, že existuje dôvod na vylúčenie uplatňovania tohto pravidla v súlade s odsekom 2a).“

Maďarsko vo svojej odpovedi z 13. júna 2022 spochybnilo porušenia, ktoré mu boli vytýkané v uvedenej formálnej výzve. Tento členský štát konkrétne tvrdil, že dodatočný poplatok za ťažbu je daňou, že sporné ustanovenia sú odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu a že slobodu usadiť sa obmedzujú len primeraným spôsobom.

14

Komisia 26. januára 2023 zaslala Maďarsku odôvodnené stanovisko, v ktorom v zásade potvrdila tvrdenia uvedené vo formálnej výzve. Táto inštitúcia vyzvala tento členský štát, aby prijal opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto odôvodneným stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

15

Listom z 30. marca 2023 Maďarsko odpovedalo na odôvodnené stanovisko, pričom potvrdilo, že vytýkané porušenia nie sú dôvodné.

16

O existencii obmedzenia slobody usadiť sa

a)

Argumentácia účastníkov konania

18

Pokiaľ ide v prvom rade o nariadenie č. 404/2021, Komisia tvrdí, že §1 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje referenčnú cenu pre päť základných stavebných materiálov, a to triedený piesok, triedený štrk, triedený štrkopiesok, prírodný štrkopiesok a cement. V prípade predaja presahujúceho túto cenu musí dotknutý podnik zaplatiť dodatočný poplatok za ťažbu zavedený týmto nariadením, ktorého výška zodpovedá 90 % rozdielu medzi jeho skutočným obratom a obratom stanoveným na základe predaného množstva a uvedenej ceny.

19

Zdôrazňuje, že počas konania pred podaním žaloby boli ceny stanovené v § 1 ods. 2 nariadenia č. 404/2021 stále nižšie ako trhové ceny všetkých základných materiálov, ktoré sú v ňom uvedené.

23

Tiež konštatovala, že z 340 podnikov pôsobiacich v Maďarsku v odvetviach činnosti vymedzených týmto nariadením len štyri podliehajú platbe dodatočného poplatku za ťažbu a že všetky tieto štyri podniky sú až na jednu výnimku vo vlastníctve podniku usadeného v inom členskom štáte. Hoci tieto štyri podniky predstavujú len 1,2 % z celkového počtu 340 podnikov, mali spolu 25 % podiel na trhu v týchto odvetviach činnosti.

24

Podniky, ktoré sú povinné zaplatiť dodatočný poplatok za ťažbu, by boli povinné predávať svoje výrobky za cenu stanovenú v nariadení č. 404/2021, aby sa vyhli povinnosti zaplatiť 90 % rozdielu medzi touto cenou a trhovou cenou z dôvodu tohto poplatku. Podľa Komisie to núti tieto podniky, na rozdiel od podnikov, ktoré nie sú povinné platiť uvedený poplatok, aby hospodárili so stratou. Nariadenie č. 405/2021 tento účinok posilňuje tým, že podniky, ktoré sú povinné platiť uvedený poplatok, musia na to, aby im nebolo odňaté právo na ťažbu, zachovať minimálnu úroveň ťažby stanovenú týmto nariadením, aj keď hospodária so stratou.

25

Po tretie z bodu 53 rozsudku z 21. decembra 2016, AGET Iraklis ( C‑201/15 , EU:C:2016:972 ), vyplýva, že výkon slobody usadiť sa v zásade zahŕňa nielen slobodu určiť povahu a rozsah hospodárskej činnosti, ktorú bude hospodársky subjekt vykonávať v hostiteľskom členskom štáte, ale tiež aj slobodu následne obmedziť objem tejto činnosti. Povinnosť minimálnej ťažby by však neumožňovala výkon tohto aspektu slobody usadiť sa.

29

Nakoniec sporná právna úprava vedie k nepriamej diskriminácii, keďže sa až na jednu výnimku uplatňuje na podniky vlastnené spoločnosťami usadenými v iných členských štátoch.

30

Maďarsko sa domnieva, že na to, aby Komisia dospela k záveru o existencii nesplnenia povinnosti, nesprávne vychádza z kumulovaného uplatnenia vnútroštátnych právnych úprav, ktorých sa týka táto žaloba.

31

Okrem toho podľa Maďarska § 27/A až 27/C zákona o ťažbe stanovujú len regulačný rámec, ktorého cieľom je splnomocniť predsedu príslušného vnútroštátneho orgánu, aby výnimočne a dočasne stanovil určité pravidlá. Nielenže takéto pravidlá ešte neboli prijaté, ale okrem toho ustanovenia týchto paragrafov a ustanovenia nariadení č. 404/2021 a 405/2021 nie sú z vecného hľadiska totožné.

35

Pokiaľ ide o tvrdenia, ktoré Komisia uvádza s cieľom preukázať, že tieto nariadenia obmedzujú slobodu usadiť sa, Maďarsko odpovedá, po prvé, pokiaľ ide o podniky usadené v inom členskom štáte, ktoré zamýšľajú vstúpiť na maďarský trh, že povinnosť minimálnej ťažby sa vzťahuje na všetkých nových účastníkov tohto trhu, či už domáceho alebo zahraničného, čo vylučuje akýkoľvek zásah do slobody usadiť sa.

36

Okrem toho zákon o ťažbe stanovuje ako všeobecné pravidlo povinnosť skutočne začať ťažobnú činnosť v určitej lehote a v prípade ťažobných lokalít určitého významu dosiahnuť minimálny objem ťažby. Nariadenie č. 405/2021 ukladá v porovnaní s týmto všeobecným režimom zvýšenú povinnosť ťažby na prechodné obdobie vzhľadom na naliehavú situáciu a § 27/B tohto zákona, tiež prechodne umožňuje odchýliť sa od bežne uplatniteľných pravidiel. Nebolo by neprimerané, aby v dočasnej situácii minimálny objem ťažby presiahol bežne uplatňovanú úroveň.

37

Komisia vo svojej replike spochybňuje dôvodnosť stanoviska Maďarska, podľa ktorého sa účinky nariadení č. 404/2021 a 405/2021 nekumulujú z dôvodu, že tieto nariadenia nemožno uplatňovať spoločne. Z § 1 ods. 2 a 2a) nariadenia č. 405/2021 totiž vyplýva, že podniky, ktoré už vykonávajú ťažobnú činnosť, podliehajú povinnosti minimálnej ťažby. Na tieto podniky sa pritom vzťahuje aj nariadenie č. 404/2021.

41

V tejto súvislosti Maďarsko vo svojej duplike tvrdí, že takýto výklad § 1 ods. 2 a 2a) je nesprávny, keďže tento paragraf sa uplatňuje len na prevádzkovateľov ťažby, ktorí začínajú novú ťažobnú činnosť.

42

Uznáva, že vzhľadom na znenie nariadení č. 404/2021 a 405/2021 nie je v zásade vylúčené, že na prevádzkovateľa ťažby, ktorý už pôsobí na maďarskom trhu a začne ťažbu v novej ťažobnej lokalite, sa vzťahujú tieto dve nariadenia. Na jednej strane sa však v takom prípade povinnosť minimálnej ťažby týka len tejto novej lokality. Na druhej strane vzhľadom na to, že uplatnenie nariadenia č. 405/2021 na daného prevádzkovateľa ťažby závisí od rozhodnutia orgánu pre dohľad nad ťažbou, kumulatívne uplatňovanie oboch nariadení na podniky povinné zaplatiť dodatočný poplatok za ťažbu predpokladá, že sa na tieto podniky vzťahuje takéto rozhodnutie. Podľa informácií poskytnutých týmto orgánom však žiadny z týchto podnikov nebol predmetom takéhoto rozhodnutia.

43

Tieto spôsoby určenia pôsobnosti nariadenia č. 404/2021 sú nepriamym dôkazom diskriminačného úmyslu spočívajúceho v umiestnení podnikov, ktoré patria do tejto pôsobnosti, do menej výhodnej situácie než podniky, na ktoré sa nevzťahuje dodatočný poplatok za ťažbu, ktorých vlastníkmi sú najmä maďarskí štátni príslušníci.

47

Okrem toho dodatočný poplatok za ťažbu nemá znaky progresívneho zdanenia, keďže dotknuté podniky nie sú povinné ho platiť dovtedy, kým dodržia cenu stanovenú nariadením č. 404/2021, ale hneď ako prekročia túto cenu, musia zaplatiť 90 % rozdielu medzi uvedenou cenou predajnou cenou.

48

Stručne povedané, určenie pôsobnosti tohto nariadenia, hoci sa v pravom zmysle slova nezakladá na rozlišovaní na základe štátnej príslušnosti alebo miesta usadenia dotknutých podnikov, zjavne vykazuje diskriminačné alebo ochranné aspekty, a preto je nezlučiteľné so základnými slobodami v zmysle rozsudku z 9. mája 1985, Humblot ( 112/84 , EU:C:1985:185 , bod 14 ).

49

V tejto súvislosti sú zakázané nielen zjavné diskriminácie založené na mieste sídla spoločností, ale aj všetky formy skrytej diskriminácie, ktoré použitím iných rozlišovacích kritérií vedú v skutočnosti k rovnakému výsledku [rozsudky z 5. februára 2014, Hervis Sport‑ és Divatkereskedelmi, C‑385/12 , EU:C:2014:47 , bod 30 , ako aj zo 4. októbra 2024, Staatssecretaris van Financiën (Úroky týkajúce sa úveru v rámci skupiny), C‑585/22 , EU:C:2024:822 , bod 37 a citovaná judikatúra].

52

Na účely posúdenia, či ustanovenia týkajúce sa jednak povinnosti zaplatiť dodatočný poplatok za ťažbu a jednak povinnosti minimálnej ťažby, ktoré boli stanovené nariadeniami č. 404/2021 a 405/2021, ako aj podobné ustanovenia uvedené v § 27/A až 27/C zákona o ťažbe, na ktoré sa vzťahuje táto výhrada, porušujú článok 49 ZFEÚ, treba na úvod určiť, či ich účinky treba preskúmať tak spoločne, ako aj oddelene, keďže Komisia sa domnieva, že tieto dva druhy povinností možno uplatniť spoločne, čo Maďarsko spochybňuje.

53

Treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou týkajúcou sa dôkazného bremena v rámci konania o nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ prináleží Komisii preukázať existenciu údajného nesplnenia povinnosti a predložiť Súdnemu dvoru dôkazy nevyhnutné na preverenie existencie tohto nesplnenia Súdnym dvorom bez toho, aby sa Komisia mohla odvolať na akúkoľvek domnienku [rozsudok z 21. decembra 2023, Komisia/Dánsko (Maximálna doba parkovania), C‑167/22 , EU:C:2023:1020 , bod 47 a citovaná judikatúra].

54

Z § 1 ods. 1 a 7 nariadenia č. 404/2021 vyplýva, že podnikmi povinnými zaplatiť dodatočný poplatok za ťažbu sú tie podniky, ktorých hlavnou činnosťou v roku 2019 bola ťažba alebo výroba určitých základných stavebných materiálov a ktorých čistý obrat za tento rok dosiahol alebo prekročil prahovú hodnotu 3 miliardy HUF (približne 7715000 eur).

58

Pokiaľ ide o nariadenie č. 405/2021, z jeho § 1 ods. 1 vyplýva, že orgán pre dohľad nad ťažbou musí prijať rozhodnutie ukladajúce prevádzkovateľom ťažobných podnikov povinnosť účinne začať ťažbu v dotknutej ťažobnej lokalite v lehote jedného roka, a to buď aspoň do výšky 50 % maximálneho povoleného objemu ťažby v technickom pláne využívania tejto lokality, ak prevádzkovateľ získal tento plán pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, alebo vo výške 100 % tohto objemu, ak ho získal po tomto okamihu.

59

V dôsledku toho sa povinnosť minimálnej ťažby môže vzťahovať len na prevádzkovateľov ťažby, ktorí ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto posledného uvedeného nariadenia, t. j. 9. júla 2021, ešte nezačali ťažobnú činnosť v danej ťažobnej lokalite.

60

Treba preto konštatovať, že táto inštitúcia nepredložila dôkaz, ktorý mala v zmysle judikatúry uvedenej v bode 53 tohto rozsudku znášať, pokiaľ ide o kumulatívne uplatňovanie nariadení č. 404/2021 a 405/2021 na tie isté podniky.

64

Nie je teda potrebné skúmať, či kumulatívne uplatnenie týchto nariadení vo vzťahu k podnikom so sídlom v iných členských štátoch než v Maďarsku má za následok zabránenie výkonu ich slobody usadiť sa v tomto členskom štáte, alebo ho robí menej príťažlivým. Naproti tomu treba overiť, či, ako tvrdí aj Komisia na podporu svojej žaloby, tieto dve nariadenia, každé posudzované samostatne, porušujú slobodu usadiť sa uvedenú v článku 49 ZFEÚ.

65

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody musia byť nariadenia č. 404/2021 a 405/2021 na účely tejto žaloby preskúmané samostatne a následne sa posúdi, či § 27/A až 27/C zákona o ťažbe porušujú slobodu usadiť sa.

1) O povinnosti zaplatiť dodatočný poplatok za ťažbu stanovenú nariadením č. 404/2021

69

Je pravda, že podľa zásady daňovej autonómie členských štátov mimo oblastí, v ktorých je daňové právo Únie predmetom harmonizácie, určenie charakteristických znakov každej dane patrí do voľnej úvahy týchto štátov. Táto právomoc sa však musí vykonávať v súlade s právom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2021, Komisia/Maďarsko, C‑596/19 P , EU:C:2021:202 , bod 44 ), a najmä s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ v oblasti slobody usadiť sa (rozsudok zo 6. októbra 2022, Contship Italia, C‑433/21 a C‑434/21 , EU:C:2022:760 , bod 42 , ako aj citovaná judikatúra).

70

Povinný poplatok, ktorý stanovuje kritérium zdanlivo objektívneho rozlišovania, ale vo väčšine prípadov znevýhodňuje – s prihliadnutím na jeho znaky – spoločnosti, ktoré majú svoje sídlo v inom členskom štáte ako členský štát zdanenia a ktoré sa nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou spoločností so sídlom v členskom štáte zdanenia, predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe miesta sídla spoločností, ktorá je zakázaná článkami 49 a 54 ZFEÚ [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Staatssecretaris van Financiën (Úroky týkajúce sa úveru v rámci skupiny), C‑585/22 , EU:C:2024:822 , bod 38 a citovanú judikatúru].

71

Je to tak v prípade dodatočného poplatku za ťažbu, keďže sa systematicky uplatňuje najmä na spoločnosti usadené v iných členských štátoch ako v Maďarsku.

75

Dokiaľ budú účinky nariadenia č. 404/2021 predlžované, dodatočný poplatok za ťažbu sa bude vždy vzťahovať na tie isté štyri podniky, z ktorých tri sú vo vlastníctve spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, a to aj v prípade, že ich obrat dosiahnutý po roku 2019 už nedosiahne prahovú hodnotu 3 miliárd HUF (približne 7715000 eur).

76

Naopak podniky pôsobiace v rovnakom odvetví, ktorých obrat dosiahol túto hranicu po roku 2019, nie sú povinné platiť rovnaký poplatok. Komisia však tvrdí, pričom Maďarsko to nespochybňuje, že podniky, ktoré nie sú povinné platiť uvedený poplatok, sú prevažne vo vlastníctve fyzických alebo právnických osôb usadených v Maďarsku.

77

Režim zavedený nariadením č. 404/2021 sa tak vyznačuje tým, že vzhľadom na spôsoby vymedzenia osobnej pôsobnosti tohto nariadenia budú podniky, ktoré sú povinné platiť dodatočný poplatok za ťažbu, vždy rovnaké a okrem toho budú aj naďalej povinné platiť tento poplatok bez ohľadu na vývoj ich obratu. Zároveň sa žiadny iný podnik nestane povinným platiteľom tohto poplatku, aj keby jeho obrat dosiahol alebo prekročil uvedenú hranicu 3 miliárd HUF (približne 7715000 eur).

Takéto tvrdenie teda predpokladá, že podniky, ktoré podliehajú takémuto tlaku na objem ťažby, sú tiež povinné zaplatiť dodatočný poplatok za ťažbu. Ako však vyplýva z bodu 60 tohto rozsudku, tieto podniky v praxi nie sú povinné platiť dodatočný poplatok za ťažbu.

81

Pokiaľ ide ďalej o podniky, ktoré zamýšľajú začať ťažobnú činnosť v Maďarsku po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 405/2021, teda jedine podniky, na ktoré sa, ako vyplýva z bodu 59 tohto rozsudku, vzťahuje povinnosť minimálnej ťažby, Komisia sa obmedzuje na všeobecné tvrdenie, že táto povinnosť sťažuje prístup na maďarský trh spoločnostiam usadeným v iných členských štátoch.

82

Vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek kumulovaného účinku s povinnosťou zaplatiť dodatočný poplatok za ťažbu treba konštatovať, že táto inštitúcia tým, že sa obmedzila na uvedenie takéhoto všeobecného tvrdenia, nepredložila dôkaz o tom, že povinnosť minimálnej ťažby robí výkon slobody usadiť sa menej príťažlivým, ako to vyžaduje judikatúra pripomenutá v bodoch 50 a 53 tohto rozsudku.

83

V tejto súvislosti stačí uviesť, že z tohto rozsudku nevyplýva, že hospodárske subjekty začínajúce činnosť v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sú usadené, v zásade nemôžu v hostiteľskom členskom štáte podliehať prípadným povinnostiam týkajúcim sa najmä objemu činnosti, pokiaľ sú tieto povinnosti zlučiteľné s právom Únie. Na posúdenie takejto zlučiteľnosti z hľadiska slobody usadiť sa v zmysle článku 49 ZFEÚ je totiž potrebné zohľadniť osobitosti vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá zavádza takéto povinnosti, ako to vyplýva z uvedeného rozsudku. V tejto súvislosti z článku 1 ods. 1 nariadenia č. 405/2021 vyplýva, že povinnosť minimálnej ťažby závisí od „maximálneho objemu ťažby povoleného v prvom technickom pláne ťažby“. Treba však konštatovať, že Komisia v tejto súvislosti nepredložila žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by Súdnemu dvoru umožnil overiť konkrétny vplyv, ktorý táto povinnosť môže mať sama osebe na výkon slobody usadiť sa dotknutými podnikmi.

86

Vzhľadom na vyššie uvedené Komisia po právnej stránke dostatočne nepreukázala v čom by povinnosť minimálnej ťažby nerastných surovín predstavovala obmedzenie slobody usadiť sa v zmysle článku 49 ZFEÚ.

3) O § 27/A až 27/C zákona o ťažbe

87

Pokiaľ ide napokon o otázku, či § 27/A až 27/C zákona o ťažbe predstavujú obmedzenie slobody usadiť sa, treba uviesť, že Komisia sa vo svojej žalobe obmedzuje na tvrdenie, že tieto paragrafy obsahujú opatrenia podobné tým, ktoré sú uvedené v nariadeniach č. 404/2021 a 405/2021.

91

Na druhej strane je pravda, že opatrenia uvedené v § 27/B a 27/C tohto zákona sú porovnateľné s opatreniami stanovenými v nariadeniach č. 405/2021 a 404/2021, pričom však nie sú s nimi totožné.

92

Pokiaľ ide konkrétne o režim týkajúci sa dodatočného poplatku za ťažbu, treba pripomenúť, že samotné nariadenie č. 404/2021 stanovuje referenčné ceny na výpočet tohto poplatku, pričom tieto ceny boli počas konania pred podaním žaloby vždy nižšie ako trhové ceny, ako vyplýva z bodu 66 tohto rozsudku.

93

Naproti tomu § 27/C uvedeného zákona nestanovuje referenčné ceny na výpočet poplatku, ktorý upravuje, keďže tieto ceny musia byť stanovené nariadením predsedu Úradu pre dohľad nad ťažbou. V dôsledku toho nie je isté, že ceny, ktoré prípadne stanoví, budú nižšie ako trhové ceny.

97

Táto judikatúra totiž predpokladá, že je nesporné, že napadnuté ustanovenie je v rozpore s právom Únie, čo v tomto štádiu neplatí, pokiaľ ide o § 27/A až 27/C.

98

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba konštatovať, že § 27/A až 27/C zákona o ťažbe nepredstavujú ako také a pri neexistencii ich výkonu prostredníctvom nariadení prijatých predsedom Úradu pre dohľad nad ťažbou obmedzenie slobody usadiť sa v zmysle článku 49 ZFEÚ.

2.

O odôvodnení obmedzenia slobody usadiť sa vyplývajúceho z povinnosti zaplatiť dodatočný poplatok za ťažbu stanovenú nariadením č. 404/2021

101

Maďarsko sa ďalej odvolávalo na boj proti zlyhaniam trhu, na zachovanie programu bytovej výstavby a na potlačenie nekalých cenových praktík, ktoré sú všeobecnými a vágnymi pojmami, ktoré sú ťažko oddeliteľné od hospodárskych cieľov uvedených v predchádzajúcom bode, a ktorých obsah ani rozsah, v akom nariadenie č. 404/2021 prispieva k dosiahnutiu týchto cieľov, tento členský štát nespresnil.

102

Napokon Maďarsko uviedlo ciele, ktoré podľa Komisie predstavujú naliehavé dôvody všeobecného záujmu uznané právom Únie, a to bezpečnosť zásobovania, ako aj ochranu spotrebiteľov a príjemcov služieb.

103

Pokiaľ ide v prvom rade o bezpečnosť zásobovania, Súdny dvor v bodoch 67 a 69 rozsudku z 13. júla 2023, Xella Magyarország ( C‑106/22 , EU:C:2023:568 ), rozhodol, že na takýto cieľ sa možno odvolávať len v prípade skutočnej a dostatočne závažnej hrozby ovplyvňujúcej jeden zo základných záujmov spoločnosti, pričom spresnil, že sa nemožno domnievať, že cieľ zabezpečiť bezpečnosť zásobovania v odvetví stavebníctva, pokiaľ ide o určité suroviny, patrí do takého základného záujmu.

107

Pokiaľ ide v druhom rade o ochranu spotrebiteľov a príjemcov poskytovaných služieb, Komisia uvádza, že Maďarsko tvrdilo, že veľkosť trhových podielov, ktoré majú k dispozícii podniky povinné platiť dodatočný poplatok za ťažbu, je relevantným faktorom na posúdenie vhodnosti a primeranosti tohto poplatku a že jeho uplatniteľnosť v závislosti od čistého obratu sa zameriava na podniky, ktoré majú dostatočné podiely na trhu na to, aby mohli obmedziť výrobu a udržať umelo vysoké predajné ceny.

108

V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že ak skutočným cieľom dodatočného poplatku za ťažbu bolo bojovať proti mimoriadnym ziskom, možno si klásť otázku, prečo je tento poplatok obmedzený na veľmi malý počet podnikov pôsobiacich v danom odvetví.

109

Okrem toho Komisia zdôrazňuje, že podľa§ 1 ods. 4 nariadenia č. 404/2021, ak predávajúci, ktorý nie je povinný platiť tento poplatok, uplatňuje cenovú politiku zameranú na dosiahnutie neprimeraného zisku, vnútroštátna daňová a colná správa môže proti nemu začať správne daňové konanie. Toto ustanovenie teda na dosiahnutie cieľa predchádzania neprimeraným ziskom stanovuje menej obmedzujúce opatrenie, ako je uloženie uvedeného poplatku.

113

Nie je potrebné predložiť, ako to požaduje Komisia, dôkazy o existencii nedostatku dotknutých materiálov na maďarskom trhu, pretože boj proti pravdepodobnosti ohrozenia bezpečnosti zásobovania základných stavebných materiálov by sa mohla tiež považovať za legitímny cieľ, ak existujú náznaky, že táto istota môže byť ohrozená. Na to, aby bol členský štát oprávnený zaviesť vhodné a primerané preventívne opatrenia určené na zabránenie takémuto riziku, nie je teda potrebné čakať, kým sa takáto bezpečnosť skutočne ohrozí.

114

Pokiaľ ide o tvrdenia Komisie týkajúce sa zjavnej nevhodnosti nariadenia č. 404/2021 na zabezpečenie uvedenej bezpečnosti zásobovania, Maďarsko namieta, že aj podniky, ktoré nepodliehajú dodatočnému poplatku za ťažbu a ktoré prispievajú do výšky 75 % celkovej výroby dotknutých materiálov, musia zohľadniť cenovú úroveň stanovenú v nariadení č. 404/2021 a smerovať k primeranému ziskovému rozpätiu. Primeranosť by bola ohrozená práve vtedy, ak by sa povinnosť platiť dodatočný poplatok za ťažbu vzťahovala na všetky subjekty, nielen na tie, ktorým hospodárska sila umožňuje znášať tento poplatok.

115

Pokiaľ ide napokon o konania v oblasti hospodárskej súťaže uvádzané Komisiou, aj keby právo hospodárskej súťaže mohlo priniesť riešenie nekalých cenových praktík, nezabezpečilo by dostupnosť dostatočného množstva základných stavebných materiálov.

118

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že dôvody, na ktoré sa môže členský štát odvolávať, musia byť podložené príslušnými dôkazmi alebo analýzou spôsobilosti a nevyhnutnosti obmedzujúceho opatrenia prijatého týmto štátom, ako aj konkrétnymi dôkazmi podporujúcimi jeho argumentáciu [pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov), C‑235/17 , EU:C:2019:432 , bod 94 a citovanú judikatúru, ako aj z 10. júla 2025, INTERZERO a i., C‑254/23 , EU:C:2025:569 , bod 101 ].

119

V prejednávanej veci Maďarsko tvrdí, že prijatie nariadenia č. 404/2021 bolo nevyhnutné na oživenie hospodárstva, ochranu národného hospodárstva a jeho hlavných odvetví vrátane zabezpečenia zásobovania základných stavebných materiálov, zachovanie a zabezpečenie programu výstavby bytov, boj proti zlyhaniam trhu, zabezpečenie spravodlivého obchodného styku, potláčanie nekalých cenových praktík a na ochranu príjemcov služieb.

120

Tento členský štát zdôrazňuje, že nejde o čisto hospodárske ciele, pretože toto nariadenie má v konečnom dôsledku slúžiť záujmom spotrebiteľov a príjemcov služieb tým, že zaručuje dostupnosť základných stavebných materiálov v dostatočnom množstve a za cenu, ktorá nie je zneužívajúca.

124

Súdny dvor naproti tomu pripustil, že vnútroštátna právna úprava môže predstavovať odôvodnené obmedzenie základnej slobody, ak je diktovaná dôvodmi ekonomickej povahy, ktoré sledujú cieľ všeobecného záujmu (rozsudok z 10. júla 2025, INTERZERO a i., C‑254/23 , EU:C:2025:569 , bod 123 , ako aj citovaná judikatúra).

125

Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že pokiaľ naliehavé dôvody všeobecného záujmu, akými sú verejný poriadok a verejná bezpečnosť uvedené v článku 52 ods. 1 ZFEÚ, umožňujú odchýliť sa od základnej slobody stanovenej Zmluvou o FEÚ, je potrebné ich vykladať reštriktívne, pričom z tohto dôvodu ich rozsah nemôže stanoviť jednostranne každý členský štát bez kontroly zo strany inštitúcií Európskej únie. Na tieto dôvody sa preto možno odvolávať len v prípade skutočnej, aktuálnej a dostatočne závažnej hrozby, ktorá sa dotýka základného záujmu spoločnosti [pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov), C‑235/17 , EU:C:2019:432 , bod 59 ; z 18. júna 2020, Komisia/Maďarsko (Transparentnosť združení), C‑78/18 , EU:C:2020:476 , bod 91 a citovanú judikatúru, ako aj rozsudok z 13. júla 2023, Xella Magyarország, C‑106/22 , EU:C:2023:568 , bod 66 ].

126

Pokiaľ ide konkrétne o cieľ spojený so zárukou dodávok, Súdny dvor rozhodol, že na takýto cieľ sa možno odvolávať len v prípade skutočnej a dostatočne závažnej hrozby, ktorá sa dotýka základného záujmu spoločnosti (rozsudok z 13. júla 2023, Xella Magyarország, C‑106/22 , EU:C:2023:568 , bod 67 a citovaná judikatúra).

130

V každom prípade sa tento cieľ, podobne ako ciele týkajúce sa boja proti zlyhaniam trhu, potláčania nekalých cenových praktík, ako aj ochrany spotrebiteľov a príjemcov služieb, v podstate zakladá, ako vyplýva z bodu 121 tohto rozsudku, na údajných kombinovaných účinkoch nepriaznivého vývoja na trhu z dôvodu pandémie COVID‑19 a nedostatku týkajúceho sa materiálov, na ktoré sa vzťahuje dodatočný poplatok za ťažbu.

131

V tejto súvislosti Komisia Maďarsku vytýka, že nepredložilo nijaký dôkaz o existencii takéhoto nedostatku na maďarskom trhu.

132

Maďarsko však tvrdí, že nie je potrebné predložiť takéto dôkazy, pretože boj proti pravdepodobnosti ohrozenia bezpečnosti dodávok takýchto materiálov v stavebnom odvetví by sa tiež mohla považovať za legitímny cieľ, keďže existujú náznaky, že táto bezpečnosť môže byť ohrozená.

136

Obmedzenie slobody usadiť sa vyplývajúce z povinnosti zaplatiť dodatočný poplatok za ťažbu, ako je stanovené nariadením č. 404/2021, preto nie je odôvodnené žiadnym z cieľov, na ktoré sa odvoláva Maďarsko.

137

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba konštatovať, že Maďarsko si tým, že prijalo ustanovenia týkajúce sa platenia poplatku zavedeného týmto nariadením, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ZFEÚ.

138

V dôsledku toho treba čiastočne vyhovieť prvej výhrade v rozsahu, v akom sa týka dodatočného poplatku za ťažbu stanoveného nariadením č. 404/2021.

Domnieva sa, že tak toto nariadenie, ako aj tieto §27/A až 27/C spadajú pod pojem „iná požiadavka“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. d) tejto smernice, pretože ide o pravidlá, ktoré majú „záväznú právnu formu“.

141

Okrem toho nariadenie č. 404/2021 a §27/A až 27/C zákona o ťažbe ovplyvňujú uvádzanie surovín a základných stavebných materiálov, ktoré sú v nej uvedené, na trh, a to jednak stanovením oficiálnych cien týchto výrobkov a jednak uložením povinnosti zaplatiť dodatočný poplatok za ťažbu.

142

Príručka Komisie týkajúca sa smernice 2015/1535 podporuje tento výklad, pretože spresňuje, že pojem „iné požiadavky“ zahŕňa podmienky, „ktoré majú vplyv na životnosť výrobku od jeho uvedenia na trh po fázu nakladania s odpadom vytvoreným výrobkom alebo likvidácie tohto odpadu“, pričom tieto podmienky musia mať významný vplyv na zloženie, povahu alebo predaj výrobku.

143

Článok 1 ods. 1 písm. d) uvedenej smernice definuje pojem „iné požiadavky“ ako požiadavky iné ako technická špecifikácia, ktoré sú kladené na výrobok s cieľom ochrany najmä spotrebiteľov alebo životného prostredia a ktoré ovplyvňujú životnosť výrobku po jeho uvedení na trh, ako sú napríklad podmienky používania, opätovného používania a spotreby alebo zneškodňovania v prípadoch, v ktorých môžu mať takéto podmienky významný vplyv na zloženie alebo povahu výrobku alebo na jeho odbyt.

146

Definícia tohto posledného uvedeného pojmu je teda do určitej miery komplexná a vyžaduje, ako uviedol generálny advokát v bode 118 svojich návrhov, aby boli splnené viaceré kumulatívne podmienky.

147

Treba pripomenúť, ako vyplýva z bodu 53 tohto rozsudku, že v rámci konania o nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ prináleží Komisii preukázať existenciu údajného nesplnenia povinnosti a predložiť Súdnemu dvoru dôkazy nevyhnutné na preverenie existencie tohto nesplnenia Súdnym dvorom bez toho, aby sa Komisia mohla odvolať na akúkoľvek domnienku.

148

Za týchto podmienok treba konštatovať, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5 ods. 1 smernice 2015/1535.

152

V dôsledku toho treba zamietnuť druhú výhradu.

153

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba konštatovať, že Maďarsko si tým, že prijalo ustanovenia týkajúce sa platenia dodatočného poplatku za ťažbu uvedené v nariadení č. 404/2021, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ZFEÚ.

154

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.

Maďarsko si tým, že prijalo ustanovenia týkajúce sa platenia dodatočného poplatku za ťažbu v gazdaság újraindítása érdekében fizetendő kiegészítő bányajáradékról szóló 404/2021. (VII. 8.) Korm. rendeletet [nariadenie vlády č. 404/2021 (VII. 8.) o dodatočnom poplatku za ťažbu, ktorý sa má platiť s cieľom oživiť hospodárstvo], nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ZFEÚ.

2.

V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.