C-168/24
ECLI:EU:C:2025:986
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0168
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CJ0168
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 18. decembra 2025 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochranné známky – Smernica 2008/95/ES – Článok 12 ods. 2 písm. b) – Smernica (EÚ) 2015/2436 – Článok 20 písm. b) – Dôvody na zrušenie ochrannej známky – Pravdepodobnosť zavádzania verejnosti z dôvodu používania ochrannej známky – Ochranná známka zodpovedajúca menu módneho návrhára – Prevod ochrannej známky – Používanie ochrannej známky, ktoré môže vo verejnosti vyvolať skutočný dojem, že návrhár sa stále podieľa na navrhovaní tovarov označených ochrannou známkou – Mylné presvedčenie“
Vo veci C‑168/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) z 28. februára 2024 a doručený Súdnemu dvoru v ten istý deň, ktorý súvisí s konaním:
PMJC SAS
proti
[W] [X],
[M] [X],
[X] Créative SAS,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu‑Matei, S. Rodin (spravodajca), N. Piçarra a N. Fenger,
generálny advokát: N. Emiliou,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
PMJC SAS, v zastúpení: M. Le Guerer, avocat,
–
[W] [X], [M] [X], [X] Créative SAS, v zastúpení: E. Fortunet, avocat,
–
francúzska vláda, v zastúpení: R. Bénard a E. Timmermans, splnomocnení zástupcovia,
–
Európska komisia, v zastúpení: C. Auvret a P. Němečková, splnomocnené zástupkyne,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 27. marca 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 12 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok ( Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25 ) a článku 20 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok ( Ú. v. EÚ L 336, 2015, s. 1 ).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou PMJC SAS a [W] [X], [M] [X] a [X] Créative SAS vo veci čiastočného zrušenia práv spoločnosti PMJC SAS k dvom ochranným známkam zodpovedajúcim priezvisku módneho návrhára.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica 2008/95
3
Článok 12 smernice 2008/95, nazvaný „Dôvody na zrušenie“, v odseku 2 stanovuje:
„… ochranná známka môže byť zrušená, ak po dni, keď bola zapísaná:
…
b)
v dôsledku užívania majiteľom alebo s jeho súhlasom pre tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná, by mohla zavádzať verejnosť, predovšetkým pokiaľ ide o povahu, kvalitu, alebo zemepisný pôvod týchto tovarov alebo služieb.“
Smernica 2015/2436
4
Článok 20 tejto smernice s názvom „Ochranná známka, ktorá sa stala druhovým alebo zavádzajúcim označením, ako dôvody na zrušenie“ znie takto:
„Ochranná známka môže byť zrušená, ak po dni, keď bola zapísaná:
…
b)
v dôsledku spôsobu jej používania majiteľom alebo s jeho súhlasom v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná, môže zavádzať verejnosť, najmä pokiaľ ide o povahu, kvalitu alebo zemepisný pôvod týchto tovarov alebo služieb.“
5
Článok 54 uvedenej smernice, nazvaný „Transpozícia“, v odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 3 až 6, článkami 8 až 14, článkami 16, 17 a 18, článkami 22 až 39, článkom 41, článkami 43 a 44 a článkami 46 až 50 do 14. januára 2019. …
…“
6
Článok 55 smernice 2015/2436 s názvom „Zrušenie“ stanovuje:
„Smernica [2008/95] sa zrušuje s účinnosťou od 15. januára 2019…
Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu…“
7
Článok 56 smernice 2015/2436, nazvaný „Nadobudnutie účinnosti“, znie takto:
„Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .
Články 1, 7, 15, 19, 20 a 21 sa uplatňujú od 15. januára 2019.“
Francúzske právo
8
Článok L.714‑6 code de la propriété intellectuelle (Zákonník duševného vlastníctva) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:
„Majiteľovi ochrannej známky možno zrušiť práva týkajúce sa ochrannej známky, ktorá:
…
b)
sa stala zavádzajúcou, najmä pokiaľ ide o povahu, kvalitu alebo zemepisný pôvod tovaru alebo služby.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
9
Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že spoločnosť [W] [X], ktorú v roku 1978 založil [W] [X] na účely uvádzania oblečenia a módnych doplnkov na trh, bola predmetom insolvenčného konania, na konci ktorého PMJC predložila ponuku na prevzatie celého majetku tejto spoločnosti, ktorá bola prijatá rozsudkom z 13. septembra 2011, po ktorom nasledoval akt o postúpení hmotného a nehmotného majetku z 3. februára 2012, týkajúci sa najmä francúzskych slovných ochranných známok „[W] [X]“, a to jednej, ktorú prihlásil [W] [X] a ktorú následne v roku 1999 previedol na spoločnosť [W] [X], a druhej, ktorú v roku 2002 prihlásila spoločnosť [W] [X].
10
Na základe dohody o poskytovaní služieb podpísanej 21. júla 2011 [W] [X] spolupracoval so spoločnosťou PMJC až do zmluvne dohodnutého dátumu ukončenia spolupráce 31. decembra 2015.
11
Dňa 21. júna 2018 PMJC podala proti [W] [X] žalobu týkajúcu sa porušenia práv z ochranných známok uvedených v bode 9 tohto rozsudku, ako aj nekalej a parazitujúcej súťaže, pričom tvrdila, že [W] [X] sa dopustil nekalej súťaže a porušil jej práva z ochranných známok, keď vykonával obchodné a umelecké činnosti prostredníctvom spoločnosti [X] Créative.
12
Protinávrhom sa [W] [X] domáhal zrušenia práv spoločnosti PMJC k týmto ochranným známkam z dôvodu klamlivosti, a to z dôvodu, že PMJC ich od konca roka 2017 do začiatku roka 2019 používala klamlivým spôsobom. Konkrétne, PMJC uvedené ochranné známky údajne využívala spôsobom, ktorý verejnosť viedol k domnienke, že [W] [X] je autorom návrhov, na ktorých sú tieto ochranné známky umiestnené.
13
Rozsudkom z 12. októbra 2022 Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko) rozhodol o čiastočnom zrušení práv spoločnosti PMJC k ochranným známkam, ktoré boli predmetom prevodu 3. februára 2012, ako sa uvádza v bode 9 tohto rozsudku.
14
Konštatoval najmä, že právo Únie nebráni rozhodnutiu o zrušení ochrannej známky, ktorá zodpovedá priezvisku návrhára, ak nadobúdateľ tejto ochrannej známky svojím konaním vyvoláva vo verejnosti dojem, že návrhár sa stále podieľa na navrhovaní tovarov, alebo ak vytvára dostatočne vážne riziko takéhoto zavádzania.
15
Tak je to údajne vo veci samej, keďže voči spoločnosti PMJC sa dvakrát rozhodlo o porušení autorských práv [W] [X], pokiaľ ide o jeho nedávne diela, ktoré neboli prevedené na spoločnosť PMJC. Keďže tieto dve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť, Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) z toho vyvodil, že dotknuté ochranné známky sa vzhľadom na to, že boli umiestnené na tovaroch s dekormi, ktoré predstavujú porušenia autorských práv [W] [X] a ktoré sú prezentované ako jeho originálne návrhy, stali klamlivými.
16
PMJC podala proti tomuto rozsudku opravný prostriedok na Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
17
PMJC pred uvedeným súdom najmä tvrdí, že keď sa Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) domnieval, že rozsudok z 30. marca 2006, Emanuel ( C‑259/04 , EU:C:2006:215 ), na jednej strane nijako nevylučuje možnosť zrušenia ochrannej známky zodpovedajúcej menu návrhára v prípade, keď ju jej majiteľ používa klamlivým spôsobom, a na druhej strane ponecháva tomuto návrhárovi možnosť pokúsiť sa preukázať, že jej využívanie jej majiteľom je nečestné, porušil článok L. 714‑6 písm. b) code de la propriété intellectuelle (Zákonník duševného vlastníctva) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, ako sa má vykladať s ohľadom na článok 12 ods. 2 písm. b) smernice 2008/95.
18
PMJC sa totiž domnieva, že vzhľadom na tento rozsudok prípadné konanie smerujúce k tomu, aby sa u spotrebiteľov vyvolal dojem, že [W] [X] sa stále podieľa na navrhovaní tovarov označených jeho menom, nemôže mať vplyv na samotnú ochrannú známku, aj keby sa toto konanie považovalo za klamlivé.
19
V tejto súvislosti vnútroštátny súd najskôr uvádza, že v bodoch 47 až 49 rozsudku z 30. marca 2006, Emanuel ( C‑259/04 , EU:C:2006:215 ), ktorý sa týkal ochrannej známky tvorenej priezviskom, Súdny dvor po tom, čo pripomenul, že prípady odmietnutia zápisu z dôvodu klamlivej povahy ochrannej známky predpokladajú existenciu skutočného klamania alebo dostatočne závažného nebezpečenstva klamania spotrebiteľa, rozhodol, že okolnosť, že priemerný spotrebiteľ by mohol byť pri nákupe ovplyvnený v dôsledku predstavy, že návrhár, ktorého meno zodpovedá dotknutej ochrannej známke, sa podieľal na návrhu tovaru označeného touto ochrannou známkou, nemôže byť sama osebe spôsobilá klamať verejnosť, pokiaľ ide o povahu, kvalitu alebo pôvod tohto tovaru.
20
Cour de cassation (Kasačný súd) ďalej poznamenáva, že v bode 50 daného rozsudku Súdny dvor uviedol, že ak pri prezentácii ochrannej známky existuje vôľa podniku vyvolať u spotrebiteľa dojem, že tento návrhár je stále pôvodcom tovarov označených ochrannou známkou alebo že sa podieľa na ich navrhovaní, išlo by o konanie, ktoré by sa mohlo považovať za nečestné, avšak bez toho, aby išlo o klamanie spôsobilé ovplyvniť samotnú ochrannú známku a možnosť zapísať ju.
21
Napokon vnútroštátny súd uvádza, že Súdny dvor v bode 53 uvedeného rozsudku po tom, čo konštatoval, že podmienky zrušenia z dôvodu klamlivej povahy ochrannej známky sú rovnaké ako podmienky odmietnutia zápisu, rozhodol, že majiteľ ochrannej známky zodpovedajúcej menu návrhára a prvého výrobcu tovarov označených touto ochrannou známkou nemôže byť vzhľadom na túto jedinú osobitosť pozbavený svojich práv z dôvodu, že uvedená ochranná známka zavádza verejnosť, najmä keď klientela naviazaná na túto ochrannú známku bola prevedená s podnikom, ktorý vyrába tovary označené touto ochrannou známkou.
22
Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) však vo svojom rozsudku z 12. októbra 2022 údajne dospel k záveru, že konštatovanie uvedené v bode 50 rozsudku z 30. marca 2006, Emanuel ( C‑259/04 , EU:C:2006:215 ), podľa ktorého ochrannú známku zodpovedajúcu priezvisku návrhára nemožno považovať za klamlivú len z toho dôvodu, že tento návrhár sa už nepodieľa na navrhovaní tovarov označených ochrannými známkami pozostávajúcimi z jeho priezviska, sa výslovne nevzťahuje na výklad článku 12 ods. 2 písm. b) prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok ( Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1 ; Mim. vyd. 17/001, s. 92). Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) tak údajne konštatoval, že toto ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni zrušeniu ochrannej známky z dôvodu, že sa používa za podmienok, ktoré môžu verejnosť skutočne viesť k domnienke, že návrhár sa stále podieľa na navrhovaní tovarov označovaných ochrannými známkami pozostávajúcimi z jeho priezviska, hoci to tak už nie je.
23
Cour de cassation (Kasačný súd) ďalej poznamenáva, že Súd prvého stupňa v rozsudku zo 14. mája 2009, Fiorucci/ÚHVT – Edwin (ELIO FIORUCCI) ( T‑165/06 , EU:T:2009:157 , bod 37 ), zamietol návrh na zrušenie založený na klamlivom používaní ochrannej známky týkajúcej sa priezviska návrhára po jej zápise nie z dôvodu, že takéto používanie nemôže viesť k zrušeniu ochrannej známky z titulu klamlivosti, ale z dôvodu, že nebol predložený žiadny dôkaz o používaní ochrannej známky po jej zápise.
24
Za týchto okolností Cour de cassation (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Majú sa článok 12 ods. 2 písm. b) smernice [2008/95] a článok 20 písm. b) [smernice 2015/2436] vykladať v tom zmysle, že bránia zrušeniu ochrannej známky týkajúcej sa priezviska tvorcu z dôvodu jej používania po prevode za podmienok, ktoré vo verejnosti vyvolávajú skutočný dojem, že tvorca sa stále zúčastňuje na vytváraní výrobkov označených touto ochrannou známkou, hoci to tak už nie je?“
O prejudiciálnej otázke
Úvodné pripomienky
25
Svojou otázkou vnútroštátny súd žiada o výklad článku 12 ods. 2 písm. b) smernice 2008/95 a článku 20 písm. b) smernice 2015/2436.
26
Otázka, ktorá z týchto dvoch smerníc je ratione temporis uplatniteľná na spor vo veci samej, je irelevantná, pretože ustanovenia článku 12 ods. 2 písm. b) smernice 2008/95 a článku 20 písm. b) smernice 2015/2436 sú v podstate totožné.
27
V tejto súvislosti nie je relevantná okolnosť, že francúzska jazyková verzia článku 12 ods. 2 písm. b) smernice 2008/95 stanovovala, že ochranná známka môže byť zrušená, ak „by mohla zavádzať verejnosť“ (est propre à induire le public en erreur), zatiaľ čo článok 20 písm. b) smernice 2015/2436 v tej istej jazykovej verzii stanovuje, že ochranná známka môže byť zrušená, ak „môže zavádzať verejnosť“ (risque d’induire le public en erreur).
28
Na jednej strane totiž, ako to uviedol generálny advokát v bode 62 svojich návrhov, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že výraz „by mohla“ (est propre à) už predpokladal existenciu „skutočného klamania alebo dostatočne závažnú pravdepodobnosť klamania spotrebiteľa“ (rozsudok z 30. marca 2006, Emanuel, C‑259/04 , EU:C:2006:215 , bod 47 a citovaná judikatúra).
29
Na druhej strane, ako to uviedol generálny advokát v bode 64 svojich návrhov, znenie článku 20 písm. b) smernice 2015/2436 je, pokiaľ ide o stupeň pravdepodobnosti, že verejnosť bude uvedená do omylu, v podstate nezmenené v porovnaní so znením článku 12 ods. 2 písm. b) smernice 2008/95 vo všetkých ostatných jazykových verziách, ktoré s výnimkou maďarskej a fínskej verzie už boli formulované tak, že takéto nebezpečenstvo sa pripúšťa, či už k nemu dôjde alebo nie.
30
Preto v súlade s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej sa ustanovenia práva Únie majú vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom so zreteľom na verzie vyhotovené vo všetkých jazykoch Európskej únie [rozsudok z 13. februára 2025, Verbraucherzentrale Berlin (Pojem úvodná viazanosť), C‑612/23 , EU:C:2025:82 , bod 31 a citovaná judikatúra], sa nemožno domnievať, že zmena zavedená do francúzskej verzie článku 20 písm. b) smernice 2015/2436, uvedená v bode 27 tohto rozsudku, svedčí o úmysle normotvorcu Únie zmeniť kritérium týkajúce sa stupňa pravdepodobnosti zavádzania verejnosti.
31
V rámci tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania treba teda článok 12 ods. 2 písm. b) smernice 2008/95 a článok 20 písm. b) smernice 2015/2436 vykladať spoločne a rovnako.
O otázke
32
Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 12 ods. 2 písm. b) smernice 2008/95 a článok 20 písm. b) smernice 2015/2436 vykladať v tom zmysle, že bránia zrušeniu ochrannej známky pozostávajúcej z priezviska módneho návrhára z dôvodu, že jej používanie majiteľom alebo s jeho súhlasom môže vo verejnosti vyvolávať skutočný dojem, že tento návrhár sa stále zúčastňuje na navrhovaní tovarov označených touto ochrannou známkou, hoci to tak už nie je.
33
Podľa týchto ustanovení možno ochrannú známku zrušiť, ak po dni, keď bola zapísaná, by sa ňou „v dôsledku užívania“ majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná, mohla zavádzať verejnosť, „predovšetkým pokiaľ ide o povahu, kvalitu alebo zemepisný pôvod“ týchto tovarov alebo služieb.
34
Na úvod treba uviesť, že zo znenia uvedených ustanovení, najmä z použitia príslovky „predovšetkým“, vyplýva, že výpočet vlastností tovarov alebo služieb, ktorých sa môže týkať klamanie, nie je taxatívny, takže nemožno vylúčiť, že k zrušeniu ochrannej známky dôjde z dôvodu existencie rizika klamania týkajúceho sa osoby, ktorá je pôvodcom návrhu tovarov označených ochrannou známkou alebo ktorá prispela k ich návrhu.
35
Ďalej, podobne ako zemepisný pôvod, ktorý výslovne figuruje v ustanoveniach uvedených v bode 32 tohto rozsudku, štylistické autorstvo tovaru môže prípadne predstavovať vlastnosť predmetného tovaru, ktorá vzbudzuje osobitné očakávania verejnosti. Toto autorstvo preto patrí medzi skutočnosti, ktoré by mohli „zavádzať“ verejnosť v zmysle článku 12 ods. 2 písm. b) smernice 2008/95 a článku 20 písm. b) smernice 2015/2436.
36
Ako to však v podstate uviedol generálny advokát v bode 35 svojich návrhov, okolnosť, že ochrannú známku pozostávajúcu z priezviska módneho návrhára využíva podnik, s ktorým tento návrhár už nie je prepojený, sama osebe nepostačuje na odôvodnenie jej zrušenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. marca 2006, Emanuel, C‑259/04 , EU:C:2006:215 , bod 53 ). Priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, si je totiž vedomý skutočnosti, že nie všetky tovary označené ochrannou známkou zodpovedajúcou menu návrhára boli nevyhnutne navrhnuté týmto návrhárom.
37
Zrušenie podľa ustanovení, o ktorých výklad sa žiada, preto predpokladá, že sa na základe okolností prejednávanej veci konštatuje existencia skutočného klamania alebo dostatočne závažného rizika klamania verejnosti (pozri analogicky rozsudok z 8. júna 2017, W. F. Gözze Frottierweberei a Gözze, C‑689/15 , EU:C:2017:434 , bod 54 , ako aj citovanú judikatúru).
38
Napokon zo znenia článku 12 ods. 2 písm. b) smernice 2008/95 a článku 20 písm. b) smernice 2015/2436 vyplýva, že posúdenie klamlivej povahy ochrannej známky v rámci konania vo veci zrušenia si vyžaduje zohľadnenie používania tejto ochrannej známky majiteľom alebo s jeho súhlasom.
39
Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že v prípade ochrannej známky pozostávajúcej z priezviska módneho návrhára môže skutočné klamanie alebo dostatočne závažné riziko klamania v zmysle článku 12 ods. 2 písm. b) smernice 2008/95 a článku 20 písm. b) smernice 2015/2436, ako sa vykladá v judikatúre pripomenutej v bode 37 tohto rozsudku, prípadne vyplývať z omylu verejnosti spôsobeného používaním tejto ochrannej známky jej majiteľom alebo s jeho súhlasom, pokiaľ ide o štylistické autorstvo tovarov označených uvedenou ochrannou známkou.
40
Otázka, či používanie ochrannej známky môže zavádzať verejnosť, sa musí preskúmať s ohľadom na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci. Okolnosť uvedená v bode 15 tohto rozsudku, a to, že na tovaroch, na ktoré sa vzťahujú ochranné známky pozostávajúce z priezviska módneho návrhára, sa nachádzajú dekoratívne prvky, ktoré patria do osobitnej tvorby tohto návrhára a porušujú jeho autorské práva, môže – ako to uviedol generálny advokát v bode 95 svojich návrhov – predstavovať takúto relevantnú okolnosť, keďže zvyšuje riziko, že verejnosť bude mylne vnímať štylistické autorstvo tovarov, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky.
41
Tento výklad je v súlade s cieľom ochrany spotrebiteľa zakotveným v článku 12 ods. 2 písm. b) smernice 2008/95 a článku 20 písm. b) smernice 2015/2436 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. marca 2006, Emanuel, C‑259/04 , EU:C:2006:215 , bod 46 ). Vzhľadom na tento cieľ musí mať spotrebiteľ možnosť informovane si vybrať medzi viacerými konkurenčnými tovarmi alebo službami.
42
Uvedený výklad je potvrdený aj všeobecným cieľom, ktorý sledujú pravidlá Únie v oblasti ochranných známok a ktorý spočíva v zachovaní nenarušenej hospodárskej súťaže v Únii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2019, Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret/EUIPO, C‑104/18 P , EU:C:2019:724 , bod 45 a citovanú judikatúru). Vzhľadom na tento cieľ nemožno pripustiť, aby sa ochranná známka v dôsledku svojho používania stala nekalým nástrojom na získavanie zákazníkov.
43
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 12 ods. 2 písm. b) smernice 2008/95 a článok 20 písm. b) smernice 2015/2436 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia rozhodnutiu o zrušení ochrannej známky pozostávajúcej z priezviska módneho návrhára z dôvodu, že s ohľadom na všetky relevantné okolnosti môže mať používanie ochrannej známky majiteľom alebo s jeho súhlasom za následok to, že táto ochranná známka povedie priemerného spotrebiteľa, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, k nesprávnemu predpokladu, že tento návrhár sa podieľal na navrhovaní tovarov označených uvedenou ochrannou známkou.
O trovách
44
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Článok 12 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok a článok 20 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia rozhodnutiu o zrušení ochrannej známky pozostávajúcej z priezviska módneho návrhára z dôvodu, že s ohľadom na všetky relevantné okolnosti môže mať používanie ochrannej známky majiteľom alebo s jeho súhlasom za následok to, že táto ochranná známka povedie priemerného spotrebiteľa, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, k nesprávnemu predpokladu, že tento návrhár sa podieľal na navrhovaní tovarov označených uvedenou ochrannou známkou.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: francúzština.