C-199/24
ECLI:EU:C:2026:564
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0199
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (piata komora)
z 9. júla 2026( * )
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Pôsobnosť – Sprístupňovanie informácií o odsúdeniach v trestnom konaní online verejnosti za odplatu – Zosúladenie práva na ochranu osobných údajov s právom na slobodu prejavu a právom na informácie – Článok 79 – Právo na účinný súdny prostriedok nápravy – Rozsah – Článok 85 – Pojem spracúvanie osobných údajov na ‚žurnalistické účely‘ “
Vo veci C‑199/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Attunda tingsrätt (Súd prvej inštancie Attunda, Švédsko) z 1. marca 2024 a doručený Súdnemu dvoru 13. marca 2024, ktorý súvisí s konaním:
ND
proti
Legal Newsdesk Sweden AB, predtým Garrapatica AB,
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia J. Passer, E. Regan (spravodajca), D. Gratsias a B. Smulders,
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: C. Strömholm, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. mája 2025,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– ND, par ND a J. Södergren, advokat,
– Legal Newsdesk Sweden AB, v zastúpení: J. Sundqvist, advokat,
– švédska vláda, v zastúpení: F.‑L. Göransson, C. Meyer‑Seitz, J. Olsson a A. M. Runeskjöld, splnomocnení zástupcovia,
– bulharská vláda, v zastúpení: R. Stojanov a T. Cingileva, splnomocnení zástupcovia,
– fínska vláda, v zastúpení: A. Laine a H. Leppo, splnomocnené zástupkyne,
– Európska komisia, v zastúpení: A. Bouchagiar, H. Kranenborg a I. Söderlund, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 4. septembra 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 85 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1) (ďalej len „GDPR“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi ND a spoločnosťou Legal Newsdesk Sweden AB, predtým Garrapatica AB, ktorého predmetom je jej odmietnutie žiadosti ND o výmaz jeho osobných údajov z databázy nazvanej „Lexbase“, ktorú táto spoločnosť spravuje.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica 95/46/ES
3 Článok 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355) s názvom „Spracovanie osobných údajov a sloboda prejavu“ uvádzal:
„Členské štáty vykonajú opatrenia pre [upravia – neoficiálny preklad ] výnimky a odchýlky z ustanovení tejto kapitoly, kapitoly IV a kapitoly VI pre spracovanie osobných údajov, vykonávané výlučne na žurnalistické účely alebo účely umeleckého alebo literárneho vyjadrenia, iba vtedy, ak sú nevyhnutné pre uvedenie práva na súkromie do súladu s nariadeniami [predpismi – neoficiálny preklad ], ktorými sa riadi sloboda prejavu.“
4 Táto smernica bola zrušená a nahradená GDPR s účinnosťou od 25. mája 2018.
GDPR
5 Odôvodnenie 153 GDPR stanovuje:
„V práve členských štátov by sa mali zosúladiť pravidlá týkajúce sa slobody prejavu a práva na informácie vrátane žurnalistickej, akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby s právom na ochranu osobných údajov podľa tohto nariadenia. Spracúvanie osobných údajov výlučne na žurnalistické účely alebo na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby by malo byť predmetom odchýlok alebo výnimiek z určitých ustanovení tohto nariadenia, ak by to bolo potrebné na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov s právom na slobodu prejavu a na informácie, ako je stanovené v článku 11 [Charty základných práv Európskej únie (ďalej len ,Charta‘)]. Malo by sa to vzťahovať najmä na spracúvanie osobných údajov v audiovizuálnej oblasti a v archívoch spravodajstva a tlače. Členské štáty by preto mali prijať legislatívne opatrenia, ktorými sa určia výnimky a odchýlky potrebné na dosiahnutie rovnováhy medzi týmito základnými právami.… S cieľom zohľadniť dôležitosť práva na slobodu prejavu v každej demokratickej spoločnosti je potrebné pojmy súvisiace s touto slobodou, napríklad žurnalistiku, vykladať v širokom zmysle.“
6 Článok 4 GDPR s názvom „Vymedzenie pojmov“, ktorý sa nachádza v kapitole I tohto nariadenia, nazvanej „Všeobecné ustanovenia“, stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia:
…
2. ‚spracúvanie‘ je operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami;
…“
7 Článok 10 GDPR s názvom „Spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky [týkajúcich sa odsúdení v trestnom konaní a trestných činov – neoficiálny preklad ]“, ktorý sa nachádza v kapitole II tohto nariadenia, nazvanej „Zásady“, stanovuje:
„Spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky [týkajúcich sa odsúdení v trestnom konaní a trestných činov – neoficiálny preklad ] alebo súvisiacich bezpečnostných opatrení založených na článku 6 ods. 1 sa vykonáva len pod kontrolou orgánu verejnej moci, alebo ak je spracúvanie povolené právom Únie alebo právom členského štátu poskytujúcim primerané záruky ochrany práv a slobôd dotknutých osôb. Každý komplexný register uznania viny za trestné činy sa vedie iba pod kontrolou orgánu verejnej moci.“
8 Článok 55 GDPR, nazvaný „Príslušnosť“, ktorý sa nachádza v kapitole VI tohto nariadenia, nazvanej „Nezávislé dozorné orgány“, v odseku 1 stanovuje, že každý dozorný orgán je príslušný plniť úlohy, ktoré mu boli uložené, a vykonávať právomoci, ktoré mu boli zverené, v súlade s GDPR na území vlastného členského štátu.
9 Článok 57 GDPR s názvom „Úlohy“, v odseku 1 písm. h) stanovuje, pričom nie sú dotknuté ďalšie úlohy stanovené týmto nariadení, že každý dozorný orgán na území vlastného členského štátu má za úlohu viesť vyšetrovania týkajúce sa uplatňovania GDPR.
10 Vyšetrovacie právomoci dozorných orgánov sú vymenované v odseku 1 článku 58 GDPR nazvanom „Právomoci“. Odsek 2 tohto článku uvádza nápravné právomoci, o ktorých môžu uvedené orgány rozhodnúť [nápravné opatrenia, ktoré môžu uvedené orgány prijať – neoficiálny preklad ]. Odsek 3 uvedeného článku spresňuje povoľovacie a poradné právomoci, ktoré majú uvedené orgány.
11 Kapitola VIII GDPR s názvom „Prostriedky nápravy, zodpovednosť a sankcie“ obsahuje články 77 až 79 a 82 tohto nariadenia.
12 Článok 77 GDPR, nazvaný „Právo podať sťažnosť dozornému orgánu“, v odseku 1 stanovuje:
„Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, má každá dotknutá osoba právo podať sťažnosť dozornému orgánu, najmä v členskom štáte svojho obvyklého pobytu, mieste výkonu práce alebo v mieste údajného porušenia, ak sa domnieva, že spracúvanie osobných údajov, ktoré sa jej týka, je v rozpore s týmto nariadením.“
13 Článok 78 toho istého nariadenia s názvom „Právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči rozhodnutiu dozorného orgánu“ v odsekoch 1 a 2 stanovuje:
„1. Bez toho, aby boli dotknuté iné správne alebo mimosúdne prostriedky nápravy, každá fyzická alebo právnická osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči právne záväznému rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré sa jej týka.
2. Bez toho, aby boli dotknuté iné správne alebo mimosúdne prostriedky nápravy, každá dotknutá osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak dozorný orgán, ktorý je príslušný podľa článkov 55 a 56, sťažnosť nevybavil alebo neinformoval dotknutú osobu do troch mesiacov o pokroku alebo výsledku sťažnosti podanej podľa článku 77.“
14 Článok 79 GDPR, nazvaný „Právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi“, v odseku 1 stanovuje:
„Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek dostupný správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy vrátane práva na podanie sťažnosti dozornému orgánu podľa článku 77, každá dotknutá osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že v dôsledku spracúvania jej osobných údajov v rozpore s týmto nariadením došlo k porušeniu jej práv ustanovených v tomto nariadení.“
15 Článok 82 s názvom „Právo na náhradu škody a zodpovednosť“ v odseku 1 stanovuje:
„Každá osoba, ktorá utrpela majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v dôsledku porušenia tohto nariadenia, má právo na náhradu utrpenej škody od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa.“
16 Článok 85 GDPR, nazvaný „Spracúvanie a sloboda prejavu a právo na informácie“, stanovuje:
„1. Členské štáty právnymi prepismi zosúladia právo na ochranu osobných údajov podľa tohto nariadenia s právom na slobodu prejavu a právom na informácie vrátane spracúvania na žurnalistické účely a na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby.
2. Pokiaľ ide o spracúvanie vykonávané na žurnalistické účely alebo na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby, členské štáty stanovia výnimky alebo odchýlky z kapitoly II (zásady), kapitoly III (práva dotknutej osoby), kapitoly IV (prevádzkovateľ a sprostredkovateľ), kapitoly V (prenos osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám), kapitoly VI (nezávislé dozorné orgány), kapitoly VII (spolupráca a konzistentnosť) a kapitoly IX (osobitné situácie spracúvania údajov), ak sú potrebné na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov so slobodou prejavu a právom na informácie.
3. Každý členský štát oznámi [Európskej] komisii ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijal podľa odseku 2, a bezodkladne oznámi aj všetky následné pozmeňujúce právne predpisy či zmeny, ktoré sa ich týkajú.“
Švédske právo
17 Ochrana slobody tlače a slobody prejavu je upravená ústavnoprávnymi zákonmi, a to Tryckfrihetsförordningen (1949:105) [ústavný zákon o slobode tlače (1949:105)] (SFS 1949, č. 105, ďalej len „ústavný zákon o slobode tlače“) a Yttrandefrihetsgrundlagen (1991:1469) [ústavný zákon o slobode prejavu (1991:1469)] (SFS 1949, č. 1469, ďalej len „ústavný zákon o slobode prejavu“).
18 Ústavný zákon o slobode prejavu zaručuje podľa informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania slobodu prejavu, najmä prostredníctvom rozhlasového vysielania alebo určitých internetových stránok.
19 Náhrada škody za zneužitie slobody prejavu z dôvodu obsahu programu môže byť – podľa § 1 kapitoly 9 tohto zákona – založená len na tom, že tento program predstavuje trestný čin zneužitia slobody prejavu. Označenie niekoho za osobu, ktorá sa dopustila trestného činu alebo ako osoby, ktorá vedie zavrhnutiahodný spôsob života, alebo poskytnutie informácií, ktoré môžu túto osobu vystaviť pohŕdaniu zo strany iných ľudí, predstavuje trestný čin ohovárania a je porušením slobody prejavu podľa § 1 kapitoly 5 uvedeného zákona a § 3 kapitoly 7 ústavného zákona o slobode tlače. Také konanie však nie je trestné, ak je poskytnutie tejto informácie vzhľadom na okolnosti oprávnené a ak osoba, ktorá informáciu poskytla, preukáže, že informácia bola pravdivá alebo že mala primerané dôvody domnievať sa, že bola pravdivá.
20 Podľa § 4 kapitoly 1 ústavného zákona o slobode prejavu sa ochrana, ktorá túto slobodu zaručuje, vzťahuje na určité druhy databáz, ak je na dotknutú činnosť vydané osvedčenie o ústavnej ochrane.
21 Z § 14 kapitoly 1 ústavného zákona o slobode prejavu vyplýva, že žiadny verejný orgán nesmie, ak tento zákon nestanovuje inak, podniknúť kroky proti osobe, ktorá v určitom programe zneužila slobodu prejavu alebo sa na takom zneužití podieľala, alebo do takého programu zasahovať. Ďalej z § 11 kapitoly 1 uvedeného zákona vyplýva, že verejný orgán nesmie zakázať alebo brániť produkcii, propagácii alebo šíreniu programu a nahrávok tohto druhu medzi verejnosťou z dôvodu ich obsahu, pokiaľ sa v danom zákone neposkytuje právny základ pre takéto opatrenie.
22 V súlade s prvým odsekom § 7 kapitoly 1 lagen (2018:218) med kompletterande bestämmelser till EU:s dataskyddsförordning [zákon, ktorým sa stanovujú doplňujúce ustanovenia k všeobecnému nariadeniu Európskej únie o ochrane údajov (2018:218)], z 19. apríla 2018 (SFS 2018, č. 218), sa GDPR neuplatní, ak také uplatnenie bolo v rozpore s ústavným zákonom o slobode tlače alebo s ústavným zákonom o slobode prejavu. Podľa tohto §7 druhého odseku sa niektoré články všeobecného nariadenia o ochrane údajov nemajú uplatňovať na spracúvanie osobných údajov vykonávané okrem iného na žurnalistické účely.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
23 Legal Newsdesk Sweden spravuje databázu Lexbase, ktorá umožňuje najmä vyhľadávať osoby a podniky, proti ktorým bolo vedené trestné stíhanie na švédskom súde. Táto databáza obsahuje osobné údaje.
24 ND, žalobca vo veci samej, bol 17. januára 2011 odsúdený za trestný čin.
25 Legal Newsdesk Sweden uverejnila tento rozsudok v databáze Lexbase, v ktorej bol prístupný až do februára 2024. Hoci žalobca vo veci samej podal tejto spoločnosti žiadosť o vymazanie osobných údajov, tieto údaje neboli vymazané okamžite, ale až neskôr na základe jej internej politiky týkajúcej sa uchovávania údajov.
26 Žalobou podanou na Attunda tingsrätt (Súd prvej inštancie Attunda, Švédsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa ND domáhal toho, aby bola spoločnosti Legal Newsdesk Sweden z dôvodu porušenia GDPR uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške 300 000 švédskych korún (SEK) (približne 26 000 eur) a úroky.
27 Legal Newsdesk Sweden spochybnila túto žalobu a pri tejto príležitosti sa odvolávala na osvedčenie o ústavnej ochrane na základe slobody prejavu, nazývané utgivningsbevis , ktoré vydal Myndigheten för press, radio och tv (Národná agentúra pre tlač, rozhlas a televíziu, Švédsko), ktoré sa vzťahuje na informácie uverejňované v databáze Lexbase. Predkladajúci vnútroštátny súd pritom uvádza, že podľa švédskeho práva sa v takejto situácii GDPR neuplatňuje, keďže právo na ochranu osobných údajov je zaručené najmä ústavným zákonom o slobode tlače a ústavným zákonom o slobode prejavu, ktoré ako jediné právne prostriedky nápravy stanovujú možnosť začatia trestného konania za ohováranie a žalobu o určenie občianskoprávnej zodpovednosti za ohováranie.
28 V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd po tom, čo pripomenul obsah článku 85 ods. 1 a 2 GDPR a jeho odôvodnenie 153, uvádza, že toto nariadenie výslovne oprávňuje členské štáty stanoviť výnimky alebo odchýlky, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov najmä na „žurnalistické účely“.
29 Predkladajúci vnútroštátny súd však poznamenáva, že GDPR nedefinuje, čo treba rozumieť pod spracúvaním osobných údajov na „žurnalistické účely“. Okrem toho uvádza, že hoci Súdny dvor uviedol, že tento pojem sa má vykladať široko a že činnosti, ktorých cieľom je sprístupnenie informácií, názorov alebo myšlienok verejnosti akýmkoľvek spôsobom prenosu, a to aj v prípade údajov pochádzajúcich z dokumentov, ktoré sú podľa vnútroštátnej právnej úpravy verejné, treba považovať za činnosti na žurnalistické účely, nebolo však spresnené, či toto sprístupnenie predpokladá určitú redakčnú úpravu alebo spracovanie týchto informácií.
30 Za týchto okolností Attunda tingsrätt (Súd prvej inštancie Attunda) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Umožňuje článok 85 ods. 1 GDPR členským štátom prijať legislatívne opatrenia nad rámec opatrení, ktoré musia prijať podľa článku 85 ods. 2 tohto nariadenia, týkajúce sa spracúvania osobných údajov na iné ako žurnalistické účely alebo na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Dovoľuje článok 85 ods. 1 GDPR zosúladiť právo na ochranu osobných údajov podľa tohto nariadenia so slobodou prejavu a právom na informácie, čo znamená, že jediným právnym prostriedkom nápravy, ktorý má osoba, ktorej osobné údaje sa spracúvajú takým spôsobom, že na internete sa za odplatu sprístupňujú verejnosti údaje o odsúdeniach v trestnom konaní týkajúce sa tejto osoby, je začatie trestného konania za ohováranie alebo uplatnenie nároku na náhradu škody za ohováranie?
3. V prípade zápornej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Môže činnosť, ktorá spočíva v tom, že sa na internete za odplatu sprístupňujú verejnosti bez akéhokoľvek spracovania alebo redakčnej úpravy verejné dokumenty v podobe rozhodnutí o odsúdeniach v trestnom konaní, predstavovať spracúvanie osobných údajov na účely uvedené v článku 85 ods. 2 GDPR?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
31 Prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 85 ods. 1 GDPR vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členské štáty na základe tohto ustanovenia prijali legislatívne opatrenia, ktoré idú nad rámec toho, čo stanovuje článok 85 ods. 2 tohto nariadenia, keď zavádzajú výnimky z určitých kapitol tohto nariadenia pre spracúvanie osobných údajov, ktoré sleduje iné než žurnalistické účely alebo účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby, a to z dôvodu, že tieto opatrenia sú potrebné na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov s právom na slobodu prejavu a na informácie.
32 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 85 ods. 1 GDPR sú členské štáty povinné právnymi prepismi zosúladiť právo na ochranu osobných údajov podľa tohto nariadenia s právom na slobodu prejavu a právom na informácie vrátane spracúvania na žurnalistické účely alebo na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby.
33 Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry nemôže mať výklad ustanovenia práva Únie za následok odstránenie celého potrebného účinku jasného a presného znenia tohto ustanovenia. Ak teda význam ustanovenia práva Únie jednoznačne vyplýva zo znenia samotného ustanovenia, Súdny dvor sa nemôže odchýliť od výkladu tohto ustanovenia iba z hľadiska jeho znenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2022, VYSOČINA WIND, C‑181/20, EU:C:2022:51, bod 39 a citovanú judikatúru).
34 V prejednávanej veci treba uviesť, že článok 85 ods. 1 GDPR sa obmedzuje na konštatovanie, že členské štáty právnymi prepismi zosúladia právo na ochranu osobných údajov podľa tohto nariadenia s právom na slobodu prejavu a právom na informácie, pričom nestanovuje, že toto zosúladenie môže mať za následok prijatie výnimiek alebo odchýlok od uvedeného nariadenia.
35 Je pravda, ako v podstate zdôraznil generálny advokát v bode 17 návrhov, že z použitia slovného spojenia „vrátane“ v článku 85 ods. 1 GDPR jednoznačne vyplýva, že spracúvanie na osobitné účely, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení, a to spracúvanie na žurnalistické účely alebo na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby, je len časťou spracúvania, ktoré môže byť predmetom zosúladenia uvedeného v uvedenom ustanovení.
36 Článok 85 ods. 1 GDPR sa však má vykladať s prihliadnutím na článok 85 ods. 2 tohto nariadenia, podľa ktorého v prípade spracúvania vykonávaného na žurnalistické účely alebo na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby členské štáty stanovia výnimky alebo odchýlky z kapitol II až VII a IX uvedeného nariadenia, ak je to potrebné na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov so slobodou prejavu a právom na informácie.
37 Zo znenia článku 85 ods. 1 a 2 GDPR teda jasne vyplýva, že zatiaľ čo odsek 1 tohto článku stanovuje všeobecné pravidlo, ktoré ukladá členským štátom povinnosť zosúladiť prostredníctvom legislatívnych opatrení právo na ochranu osobných údajov s právom na slobodu prejavu a na informácie, vrátane spracúvania na žurnalistické účely a na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby, osobitné pravidlo uvedené v jeho odseku 2, podľa ktorého členské štáty stanovia výnimky alebo odchýlky z niektorých kapitol tohto nariadenia, ak je to potrebné na umožnenie tohto zosúladenia, platí len na tieto osobitné účely.
38 Tento výklad je najprv potvrdený odôvodnením 153 GDPR, podľa ktorého je cieľom sledovaným článkom 85 tohto nariadenia umožniť členským štátom stanoviť výnimky alebo odchýlky z niektorých ustanovení tohto nariadenia „výlučne“ v súvislosti so spracúvaním osobných údajov na žurnalistické účely alebo na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby.
39 Ďalej vzhľadom na to, že článok 85 ods. 2 uvedeného nariadenia taxatívne definuje rámec, v ktorom sa majú uplatňovať výnimky alebo odchýlky z určitých kapitol toho istého nariadenia, musia sa tieto výnimky alebo odchýlky vykladať reštriktívne (pozri analogicky rozsudok z 30. apríla 2025, Inspektorat kăm Visšia sădeben săvet, C-313/23, C‑316/23 a C‑332/23, EU:C:2025:303, bod 101, ako aj citovanú judikatúru).
40 Napokon treba pripomenúť, že zosúladenie viacerých základných práv zaručených Chartou, ako je právo na ochranu osobných údajov, ako aj právo na slobodu prejavu a na informácie, ktoré sú zaručené v článkoch 8 a 11 Charty, sa musí vykonať v medziach spravodlivej rovnováhy medzi týmito právami [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2020, État luxembourgeois (Právo na opravný prostriedok proti žiadosti o informácie v oblasti daní), C‑245/19 a C‑246/19, EU:C:2020:795, bod 50, ako aj citovanú judikatúru].
41 Podľa ustálenej judikatúry pritom v súlade so zásadou proporcionality predpokladá dosiahnutie takejto spravodlivej rovnováhy zohľadnenie funkcie dotknutých základných práv v spoločnosti [rozsudky z 2. marca 2023, Norra Stockholm Bygg, C‑268/21, EU:C:2023:145, bod 49, a zo 4. októbra 2024, Bezirkshauptmannschaft Landeck (Pokus o prístup k osobným údajom uloženým v mobilnom telefóne), C‑548/21, EU:C:2024:830, bod 85, ako aj citovaná judikatúra].
42 V prejednávanej veci, ak sa normotvorca Únie rozhodol v prípade spracúvania vykonávaného na žurnalistické účely alebo na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby, ako vyplýva zo znenia článku 85 ods. 2 GDPR, výslovne uložiť členským štátom povinnosť stanoviť výnimky alebo odchýlky z určitých kapitol tohto nariadenia, ktorých rozsah sa však môže v jednotlivých členských štátoch líšiť, ako aj stanoviť značný počet týchto kapitol, ktorých sa tieto výnimky alebo odchýlky môžu týkať, urobil tak preto, že sa domnieval, že len prejavy uskutočnené na tieto účely odôvodňujú vzhľadom na ich funkciu v demokratickej spoločnosti tak významné výnimky alebo odchýlky od ustanovení uvedeného nariadenia.
43 Z toho vyplýva, že zosúladenie práva na ochranu osobných údajov podľa GDPR s právom na slobodu prejavu a právom na informácie, ktoré majú členské štáty vykonať v súlade s článkom 85 ods. 1 tohto nariadenia právnymi predpismi, nemôže viesť k tomu, aby tieto štáty na základe tohto ustanovenia stanovili výnimky alebo odchýlky od uvedeného nariadenia pre spracúvania osobných údajov, ktoré sledujú iné než žurnalistické účely alebo účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby.
44 S prihliadnutím na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 85 ods. 1 GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členské štáty na základe tohto ustanovenia prijali legislatívne opatrenia, ktoré idú nad rámec toho, čo stanovuje článok 85 ods. 2 tohto nariadenia, keď zavádzajú výnimky z určitých kapitol uvedeného nariadenia pre spracúvanie osobných údajov, ktoré sleduje iné než žurnalistické účely alebo účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby, a to z dôvodu, že tieto opatrenia sú potrebné na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov s právom na slobodu prejavu a na informácie.
O druhej otázke
45 Druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 85 ods. 1 GDPR vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby opatrenia prijaté členskými štátmi na jeho základe stanovovali na dosiahnutie súladu, ktorý musia členské štáty zabezpečiť medzi právom na ochranu osobných údajov a právom na slobodu prejavu a na informácie, že jedinými právnymi prostriedkami nápravy dostupnými osobe, ktorá bola odsúdená v trestnom konaní, pokiaľ sú osobné údaje týkajúce sa týchto odsúdení sprístupnené verejnosti na internete za odplatu, sú možnosť začať trestné konanie za ohováranie alebo žaloba o náhradu škody spôsobenej ohováraním.
46 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 85 ods. 2 GDPR oprávňuje členské štáty prijať legislatívne opatrenia odchyľujúce sa od kapitol II až VII a IX tohto nariadenia, ak je to potrebné na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov podľa uvedeného nariadenia s právom na slobodou prejavu a na informácie.
47 Treba pritom konštatovať, že kapitola VIII GDPR obsahuje článok 77 ods. 1, článok 78 ods. 1 a 2, článok 79 ods. 1 ako aj článok 82 ods. 1 GDPR, ktoré sa týkajú právnych prostriedkov nápravy, ktoré musí mať osoba k dispozícii v súvislosti so spracúvaním jej osobných údajov, o aké ide vo veci samej, a ktoré zaručujú po prvé právo dotknutých osôb podať sťažnosť dozornému orgánu, po druhé právo každej fyzickej alebo právnickej osoby na účinný súdny prostriedok nápravy voči právne záväznému rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré sa jej týka, po tretie právo na účinný súdny prostriedok nápravy každej osoby, ktorá sa domnieva, že jej práva podľa tohto nariadenia boli porušené v dôsledku spracúvania jej osobných údajov prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom v rozpore s uvedeným nariadením, ako aj po štvrté právo každej osoby, ktorá utrpela majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v dôsledku porušenia toho istého nariadenia, na náhradu utrpenej škody od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa.
48 Vzhľadom na to, že táto kapitola VIII sa nenachádza medzi kapitolami uvedenými v článku 85 ods. 2 GDPR, treba z toho vyvodiť, že keďže článok 85 ods. 1 tohto nariadenia neumožňuje členským štátom stanoviť výnimky alebo odchýlky stanovené v tomto článku 85 ods. 2 pre spracúvanie osobných údajov na iné účely, než sú účely uvedené v tomto poslednom uvedenom odseku, nemôže im o to viac umožniť odchýliť sa od článku 77 ods. 1, článku 78 ods. 1 a 2, článku 79 ods. 1, ako aj článku 82 ods. 1 uvedeného nariadenia.
49 Z dôvodu, že GDPR neobsahuje ustanovenia týkajúce sa procesných podmienok pre uplatnenie prostriedkov nápravy stanovených v tomto nariadení, prináleží členským štátom v súlade so zásadou procesnej autonómie tieto podmienky stanoviť, avšak tieto podmienky nesmú byť menej priaznivé než tie, ktorými sú upravené podobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (zásada ekvivalencie), ani nemôžu prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv priznaných právom Únie (zásada efektivity) (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2025, Quirin Privatbank, C‑655/23, EU:C:2025:655, bod 66 a citovanú judikatúru).
50 Naproti tomu, keďže článok 77 ods. 1, článok 78 ods. 1 a 2, článok 79 ods. 1, ako aj článok 82 ods. 1 GDPR, ktoré sú priamo uplatniteľné, priznávajú dotknutým osobám právo uplatniť prostriedky nápravy, ktoré sú v nich stanovené, členské štáty nemôžu podmieniť uplatnenie týchto prostriedkov nápravy inými hmotnoprávnymi podmienkami, než sú podmienky vyplývajúce z tohto nariadenia.
51 S prihliadnutím na vyššie uvedene treba na druhú otázku dopovedať tak, že článok 85 ods. 1 GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby opatrenia prijaté členskými štátmi na jeho základe stanovovali zosúladenie, ktoré musia členské štáty zabezpečiť medzi právom na ochranu osobných údajov a právom na slobodu prejavu a na informácie, že jedinými právnymi prostriedkami nápravy dostupnými osobe, ktorá bola odsúdená v trestnom konaní, pokiaľ sú osobné údaje týkajúce sa týchto odsúdení sprístupnené verejnosti na internete za odplatu, sú možnosť začať trestné konanie za ohováranie alebo žaloba o náhradu škody spôsobenej ohováraním.
O tretej otázke
O prípustnosti
52 Bulharská vláda tvrdí, že tretia otázka je neprípustná, pretože skutkové okolnosti uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania neumožňujú jasne určiť účel spracúvania osobných údajov, o ktoré ide vo veci samej, ani posúdiť, či je toto spracúvanie v súlade s článkom 10 GDPR.
53 Podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v právnom a skutkovom rámci, ktorý tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorého správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania predloženom vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené [rozsudok z 18. júna 2024, Bundesrepublik Deutschland (Účinok rozhodnutia o priznaní postavenia utečenca), C‑753/22, EU:C:2024:524, bod 44 a citovaná judikatúra].
54 Konkrétne, pokiaľ ide o tento posledný uvedený prípad, podľa ustálenej judikatúry, ktorá sa odzrkadľuje v článku 94 písm. a) a b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, nevyhnutnosť dospieť k výkladu práva Únie, ktorý bude pre vnútroštátny súd užitočný, predovšetkým vyžaduje, aby vnútroštátny súd jednak uviedol relevantné skutkové okolnosti alebo aspoň zhrnutie skutkového stavu, z ktorého prejudiciálne otázky vychádzajú, a jednak vymedzil právny rámec, do ktorého patria otázky, ktoré položil (rozsudok z 12. marca 2026, Marhaux, C‑150/25, EU:C:2026:188, bod 27 a citovaná judikatúra).
55 V prejednávanej veci sa tretia otázka týka výkladu pojmu „žurnalistické účely“ uvedeného v článku 85 ods. 2 GDPR, a teda výkladu ustanovenia práva Únie. Na zodpovedanie takejto otázky sa pritom nezdá nevyhnutné poznať účel spracúvania osobných údajov, o ktoré ide vo veci samej, ani posúdiť, či je toto spracúvanie v súlade s článkom 10 tohto nariadenia.
56 Navyše vzhľadom na to, že zo spisu zjavne nevyplýva, že by požadovaný výklad práva Únie nemal súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, treba vyhlásiť tretiu otázku za prípustnú.
O veci samej
57 Treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 85 ods. 2 GDPR vykladať v tom zmysle, že sprístupnenie verejných dokumentov na internete za odplatu verejnosti bez akéhokoľvek spracovania alebo redakčnej úpravy v podobe odsúdení v trestnom konaní nemožno považovať za spracúvanie osobných údajov na „žurnalistické účely“ v zmysle tohto ustanovenia.
58 S prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej má pojem „spracúvanie“ v zmysle článku 4 bodu 2 GDPR široký rozsah (rozsudok z 5. decembra 2023, Nacionalinis visuomenės sveikatos centras, C‑683/21, EU:C:2023:949, bod 50 a citovaná judikatúra), treba na úvod konštatovať, že sprístupnenie verejných dokumentov v podobe odsúdení v trestnom konaní verejnosti na internete treba považovať za spracúvanie osobných údajov v zmysle GDPR.
59 Ako bolo pritom pripomenuté v bode 36 tohto rozsudku, ak sa takéto spracúvanie vykonáva na žurnalistické účely alebo na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby, stanovia členské štáty podľa článku 85 ods. 2 GDPR výnimky alebo odchýlky z kapitol II až VII a IX tohto nariadenia, ak sú potrebné na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov s právom na slobodou prejavu a právom na informácie.
60 Je pravda, že ani článok 85 ods. 2 GDPR, ani žiadne iné ustanovenie tohto nariadenia neobsahuje definíciu pojmu „žurnalistické účely“ alebo výslovný odkaz na právo členských štátov, ktoré by umožňovalo určiť zmysel alebo rozsah tohto pojmu.
61 Treba však uviesť, že podľa judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu „žurnalistické účely“ použitého v článku 9 smernice 95/46, ktorú možno považovať za uplatniteľnú na výklad pojmu „žurnalistické účely“ uvedeného v článku 85 ods. 2 GDPR, možno činnosti kvalifikovať ako „žurnalistické činnosti“, ak majú za cieľ sprístupniť verejnosti informácie, názory alebo myšlienky, akýmkoľvek spôsobom prenosu (rozsudok zo 16. decembra 2008, Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia, C‑73/07, EU:C:2008:727, bod 61).
62 Z odôvodnenia 153 GDPR navyše vyplýva, že s cieľom zohľadniť dôležitosť práva na slobodu prejavu a na informácie v každej demokratickej spoločnosti je potrebné pojmy súvisiace s touto slobodou, napríklad „žurnalistiku“, vykladať v širokom zmysle.
63 Z tohto odôvodnenia 153 tiež vyplýva, že cieľom výnimiek a odchýlok podľa článku 85 ods. 2 GDPR je zosúladiť právo na ochranu osobných údajov s právom na slobodu prejavu a na informácie zakotveným v článku 11 Charty.
64 Hoci pojem „na žurnalistické účely“ uvedený v článku 85 ods. 2 GDPR treba vykladať široko, nič to nemení na tom, že tento výklad nemôže zahŕňať akúkoľvek formu prejavu, ale musí sa chápať spôsobom, ktorý zohľadňuje to, čím sa prejav žurnalistickej činnosti odlišuje z hľadiska spôsobu jeho tvorby od iných foriem prejavu, a to vzhľadom na úlohu, ktorú tento pojem zohráva vo všeobecnej systematike tohto ustanovenia.
65 Na účely výkladu článku 11 Charty pritom treba podľa jej článku 52 ods. 3 zohľadniť judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa článku 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (rozsudok z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers, C‑302/20, EU:C:2022:190, bod 67 a citovaná judikatúra).
66 Po prvé je nesporné, že žurnalistická činnosť predpokladá pravidelné alebo redakčné úpravy alebo spracovania uverejňovaných informácií, názorov alebo myšlienok, alebo prinajmenšom sprístupňovaní týchto informácií, názorov alebo myšlienok v súlade s redakčnými rozhodnutiami (pozri analogicky a v tomto zmysle rozsudky ESĽP, 17. január 2023, Axel Springer SE v. Nemecko, CE:ECHR:2023:0117JUD000896418, bod 33, a ESĽP, 5. apríl 2022, NIT S.R.L. v. Moldavská republika, CE:ECHR:2022:0405JUD002847012, bod 193).
67 Po druhé, aj keď žurnalistická činnosť spočíva v uverejnení názorov alebo myšlienok, predpokladá, že skutkové tvrdenia, na ktorých sa takéto názory alebo myšlienky zakladajú, boli overené, aby boli dostatočne spoľahlivé (pozri analogicky rozsudky ESĽP, 21. január 1999, Fressoz a Roire v. Francúzsko, CE:ECHR:1999:0121JUD002918395, body 52 a 54, a rozsudok ESĽP, 16. marec 2017, Ólafsson v. Island, CE:ECHR:2017:0316JUD005849313, bod 53).
68 Po tretie, aby sa vykonávaná činnosť považovala za „žurnalistickú“, musí podliehať povinnosti dodržiavať profesijné a etické pravidlá povolania novinára (pozri analogicky rozsudky ESĽP, 27. jún 2017, Satakunnan Markkinapörssi Oy a Satamedia Oy v. Fínsko, CE:ECHR:2017:0627JUD000093113, body 183 a 186, a ESĽP, 28. jún 2018, M.L. A W.W. v. Nemecko, CE:ECHR:2018:0628JUD006079810, bod 105).
69 Naproti tomu vzhľadom na to, že pojem „žurnalistika“ sa má vykladať široko, ako vyplýva z bodu 62 tohto rozsudku, skutočnosť, že dotknutá činnosť, pri ktorej dochádza k spracúvaniu údajov, sa vykonáva na internete za odplatu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2008, Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia, C‑73/07, EU:C:2008:727, body 59 až 62), ani skutočnosť, že sa tieto spracúvania týkajú odsúdení v trestnom konaní, samy osobe nevylučujú, aby uvedené spracovania mohli byť vykonávané „na žurnalistické účely“.
70 Je totiž pravda, že povaha osobných údajov, ktorých sa spracúvanie týka, najmä ich prípadná citlivosť, ako aj povaha a konkrétne spôsoby tohto spracúvania, najmä počet osôb, ktoré majú k týmto údajom prístup, ako aj podmienky prístupu k nim, sa musia zohľadniť na účely posúdenia, či ochrana práva na slobodu prejavu a na informácie, najmä tá, ktorú požívajú novinári, umožňuje odôvodniť odchýlku od niektorých ustanovení GDPR (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2024, Landeshauptstadt Wiesbaden, C‑61/22, EU:C:2024:251, bod 106), najmä od článku 10 tohto nariadenia, ktorý zavádza osobitnú ochranu pri spracúvaní osobných údajov týkajúcich sa odsúdení v trestnom konaní a trestných činov. Okolnosť, že spracúvanie sa týka takýchto údajov, však nemá vplyv na určenie, či ho možno pred týmto posúdením považovať za vykonané na „žurnalistické účely“.
71 Treba však ešte zdôrazniť, že článok 85 ods. 2 GDPR odkazuje na spracúvanie osobných údajov nie v rámci žurnalistickej činnosti, ale ktoré sa vykonáva na „žurnalistické účely“. Pojem „účely“ pritom znamená, že spracúvanie osobných údajov, na ktoré sa môže vzťahovať toto ustanovenie, sa neobmedzuje na spracúvanie, ku ktorému dochádza vo fáze uverejnenia informácií, názorov alebo myšlienok a ktoré pri tejto príležitosti spočíva v poskytnutí osobných údajov obsiahnutých v informáciách, ale zahŕňa aj spracúvanie potrebné na takéto uverejnenie (pozri analogicky rozsudok z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers, C‑302/20, EU:C:2022:190, body 64 a 67 až 69).
72 Vzhľadom na to, že žurnalistická práca zahŕňa výber a hierarchizáciu zhromaždených informácií, možno za spracúvanie vykonávané na „žurnalistické účely“ v zmysle článku 85 ods. 2 GDPR považovať nielen rôzne spracúvanie osobných údajov potrebné na uverejnenie informácií, názorov alebo myšlienok, ale aj také spracúvania, ktoré sa týkali osobných údajov obsiahnutých v informáciách, ktoré napokon neboli po tomto výbere použité.
73 V dôsledku toho na to, aby spracúvanie osobných údajov spadalo pod pojem „žurnalistické účely“ v zmysle tohto ustanovenia, musí mať za cieľ verejné sprístupňovanie informácií, názorov alebo myšlienok v súlade s profesijnými a etickými pravidlami, a to po redakčnej úprave alebo spracovaní, alebo aspoň v súlade s redakčnou politikou, a to po overení dotknutých skutkových tvrdení.
74 Taká činnosť, o akú ide vo veci samej, spočívajúca v sprístupnení verejných dokumentov týkajúcich sa odsúdení v trestnom konaní verejnosti na internete za odplatu, pritom nevyžaduje redakčnú úpravu alebo spracovanie, ani sa nejaví, že je vykonávaná v súlade s redakčnou politikou, čo však prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu. Okrem toho zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nevyplýva, že sa na spoločnosť Legal Newsdesk Sweden vzťahujú profesijné a etické pravidlá povolania novinára, čo tiež prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu.
75 Je pravda, že tieto dokumenty môžu predstavovať užitočné informácie na účely výkonu žurnalistickej činnosti. Nič to však nemení na tom, že spracúvanie osobných údajov, ktoré zahŕňa najmä sprístupnenie takýchto dokumentov verejnosti, možno považovať za vykonané „na žurnalistické účely“ v zmysle článku 85 GDPR len vtedy, ak sú uvedené dokumenty určené výlučne na takúto činnosť.
76 Vo veci samej však zo skutočností uvedených v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, čo však prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, že každá osoba, ktorá použije dotknutú databázu, má prístup k dokumentom týkajúcim sa odsúdení v trestnom konaní dotknutých osôb, a to pod jedinou podmienkou, ktorou je úhrada poplatku, takže spracúvanie osobných údajov vykonané s cieľom umožniť takýto prístup, akým je sprístupnenie osobných údajov obsiahnutých v týchto dokumentoch, nemožno považovať za vykonané na žurnalistické účely.
77 S prihliadnutím na vyššie uvedené treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 85 ods. 2 GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že sprístupnenie verejných dokumentov týkajúcich sa odsúdení v trestnom konaní verejnosti na internete za odplatu možno považovať za spracúvanie osobných údajov na „žurnalistické účely“ v zmysle tohto ustanovenia len vtedy, ak je jeho cieľom sprístupnenie informácií, názorov alebo myšlienok verejnosti, ktoré je v súlade s profesijnými a etickými pravidlami povolania novinára, a to po spracovaní alebo redakčných úpravách, alebo aspoň v súlade s redakčnou politikou, a po overení dotknutých skutkových tvrdení.
O trovách
78 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:
1. Článok 85 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov),
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni tomu, aby členské štáty na základe tohto ustanovenia prijali legislatívne opatrenia, ktoré idú nad rámec toho, čo stanovuje článok 85 ods. 2 tohto nariadenia, keď zavádzajú výnimky z určitých kapitol uvedeného nariadenia pre spracúvanie osobných údajov, ktoré sleduje iné než žurnalistické účely alebo účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby, a to z dôvodu, že tieto opatrenia sú potrebné na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov s právom na slobodu prejavu a na informácie.
2. Článok 85 ods. 1 nariadenia 2016/679
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni tomu, aby opatrenia prijaté členskými štátmi na jeho základe stanovovali zosúladenie, ktoré musia členské štáty zabezpečiť medzi právom na ochranu osobných údajov a právom na slobodu prejavu a na informácie, že jedinými právnymi prostriedkami nápravy dostupnými osobe, ktorá bola odsúdená v trestnom konaní, pokiaľ sú osobné údaje týkajúce sa týchto odsúdení sprístupnené verejnosti na internete za odplatu, sú možnosť začať trestné konanie za ohováranie alebo žaloba o náhradu škody spôsobenej ohováraním.
3. Článok 85 ods. 2 nariadenia 2016/679
sa má vykladať v tom zmysle, že:
sprístupnenie verejných dokumentov týkajúcich sa odsúdení v trestnom konaní verejnosti na internete za odplatu možno považovať za spracúvanie osobných údajov na „žurnalistické účely“ v zmysle tohto ustanovenia len vtedy, ak je jeho cieľom sprístupnenie informácií, názorov alebo myšlienok verejnosti, ktoré je v súlade s profesijnými a etickými pravidlami povolania novinára, a to po spracovaní alebo redakčných úpravách, alebo aspoň v súlade s redakčnou politikou, a po overení dotknutých skutkových tvrdení.
Podpisy
* Jazyk konania: švédčina.