C-200/24

Európska komisia , v zastúpení: U. Małecka a M. Mataija, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa,

proti

Poľskej republike , v zastúpení: B. Majczyna a D. Lutostańska, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

SÚDNY DVOR (deviata komora),

Rozsudok

1

Európska komisia vo svojej žalobe navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Poľská republika si tým, že prijala článok 94a ods. 1 ustawa – Prawo farmaceutyczne (zákon o farmaceutickom práve) zo 6. septembra 2001 (Dz. U. č. 126, položka 1381), nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 8 ods. 1 smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom obchode“) ( Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1 ; Mim. vyd. 13/025, s. 399), ako aj z článkov 49 a 56 ZFEÚ.

I. Právny rámec

A. Právo Únie

1.

Článok 56 ZFEÚ stanovuje:

„V rámci nasledujúcich ustanovení sú zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v Únii vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom členskom štáte ako príjemca služieb.

…“

2.

Smernice 98/34 a (EÚ) 2015/1535

4

‚služba‘ je každá služba poskytovaná informačnou spoločnosťou, to jest každá služba, ktorá sa bežne poskytuje za odmenu, na diaľku, elektronickým spôsobom a na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb.“

6

Podľa článku 10 prvého odseku smernice 2015/1535:

„Odkazy na smernicu [98/34] sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.“

7

Z tejto tabuľky vyplýva, že článok 1 ods. 1 písm. b) prvý pododsek smernice 2015/1535 zodpovedá článku 1 prvému odseku bodu 2 prvému pododseku smernice 98/34.

‚služby informačnej spoločnosti‘: služby v zmysle [článku 1 ods. 1 písm. b) prvého pododseku smernice 2015/1535];

…

f)

‚komerčná komunikácia‘: každá forma komunikácie určená priamo alebo nepriamo na propagáciu tovaru, služieb alebo imidžu spoločnosti, organizácie alebo osoby, ktorá vykonáva komerčnú, priemyselnú alebo umeleckú činnosť alebo vykonáva regulované povolanie. Nasledujúce formy samy o sebe nepredstavujú komerčnú komunikáciu:

–

informácie umožňujúce priamy prístup k činnosti podniku, organizácie alebo osoby, najmä vrátane názvu domény alebo adresy elektronickej pošty;

2. Bez toho, aby bola dotknutá samospráva profesijných inštitúcií a združení, musia členské štáty a Komisia nabádať profesijné združenia a inštitúcie, aby ustanovili spravovacie poriadky na úrovni spoločenstva s cieľom určiť druhy informácií, ktoré môžu byť poskytnuté na účely komerčnej komunikácie v súlade s pravidlami uvedenými v odseku 1.

…“

4.

Smernica 2001/83/ES

10

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch ( Ú. v. ES L 311, 2001, s. 67 ; Mim. vyd 13/027, s. 69), vo svojom článku 87 ods. 3 stanovuje:

Smernica 2006/123/ES

11

Odôvodnenie

100 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu ( Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36 ), stanovuje:

„Je potrebné ukončiť úplné zákazy obchodnej komunikácie zo strany regulovaných povolaní, avšak nie odstránením zákazov o obsahu obchodnej komunikácie, ale tých, ktoré všeobecne pre dané povolanie zakazujú jednu alebo viacero foriem obchodnej komunikácie, ako napríklad zákaz akejkoľvek reklamy v jednom alebo viacerých daných médiách. Pokiaľ ide o obsah a spôsoby obchodnej komunikácie, je potrebné motivovať odborníkov, aby v súlade s právom Spoločenstva vypracovali na úrovni Spoločenstva kódexy správania.“

12

Podľa článku 4 ods. 12 tejto smernice:

b)

oznámenia týkajúce sa tovaru, služieb alebo imidžu spoločnosti, organizácie alebo osoby zostavené nezávisle, najmä ak nie sú za finančnú úhradu.“

13

Článok 24 tejto smernice stanovuje:

„1. Členské štáty odstránia všetky úplné zákazy obchodnej komunikácie v regulovaných povolaniach.

2. Členské štáty zabezpečia, aby bola obchodná komunikácia v regulovaných povolaniach v súlade s pravidlami výkonu povolania podľa práva Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú najmä na nezávislosť, dôstojnosť a integritu povolania, ako aj na zachovanie mlčanlivosti spôsobom, ktorý je v súlade s osobitnou povahou každého povolania. Profesijné pravidlá o obchodnej komunikácii musia byť nediskriminačné, opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu a primerané.“

16

Podľa článku 129b ods. 1 zmeneného zákona o farmaceutickom práve:

„Pokuta až do výšky 50000 [poľských zlotých (PLN) (približne 12000 eur)] sa uloží každej osobe, ktorá v rozpore s ustanoveniami článku 94a robí reklamu na lekáreň, lekárenské predajné miesto alebo paralekáreň alebo na ich činnosti.“

II. Konanie pred podaním žaloby

17

Zmeny zákona o farmaceutickom práve nadobudli účinnosť 1. januára 2012. článok 94a ods. 1 zmeneného zákona o farmaceutickom práve zakazuje reklamu na lekárne, lekárenské predajné miesta a na ich činnosti. V tomto ustanovení sa stanovuje, že informácie o otváracích hodinách a umiestnení lekární alebo lekárenských predajných miest nie sú reklamou. Predmetný zákaz sa spája s pokutou až do výšky 50000 PLN (približne 12000 eur).

21

Poľská republika odpovedala na odôvodnené stanovisko listom z 1. októbra 2020, v ktorom uviedla okolnosti sprevádzajúce prijatie tohto ustanovenia, ktoré sa vyznačovali prítomnosťou negatívnych javov na poľskom farmaceutickom trhu. Okrem toho tento členský štát uviedol, že je pripravený zvážiť zmenu tohto znenia.

22

Po neúspešnej výmene názorov sa Komisia rozhodla podať predmetnú žalobu.

III. O žalobe

23

25

V prejednávanej veci sa na reklamu na lekárne, lekárenské predajné miesta a na ich činnosti, ktorá sa uskutočňuje okrem iného prostredníctvom internetovej stránky vytvorenej osobou vykonávajúcou regulovanú profesiu, vzťahuje tento článok 8 ods. 1.

26

Článok 94a ods. 1 zmeneného zákona o farmaceutickom práve zakazuje akúkoľvek formu komerčnej komunikácie, a to aj elektronickou cestou, najmä prostredníctvom internetovej stránky zriadenej lekárnikom pracujúcim v lekárni alebo v lekárenskom predajnom mieste. Toto ustanovenie je teda v rozpore s uvedeným článkom 8 ods. 1.

27

Komisia v dôsledku toho spochybňuje dôvodnosť tvrdení, ktoré Poľská republika uviedla vo svojej odpovedi na odôvodnené stanovisko.

31

Po druhé v rozsahu, v akom Poľská republika tvrdí, že zákaz reklamy sa vzťahuje len na prevádzkovanie lekární a lekárenských predajných miest, a nie na služby poskytované lekárnikmi, Komisia tvrdí, že takéto rozlišovanie je umelé. Podľa poľského práva totiž lekárne musia vlastniť a prevádzkovať lekárnici alebo ich prinajmenšom musia riadiť.

32

Táto inštitúcia sa domnieva, že pojem „komerčná komunikácia“ v zmysle článku 2 písm. f) smernice 2000/31 zahŕňa komunikáciu určenú priamo alebo nepriamo na propagáciu tovaru alebo služieb poskytovaných členmi regulovanej profesie alebo podnikom alebo organizáciou, v ktorej vykonávajú takúto profesiu.

33

Na zabezpečenie dodržiavania článku 8 ods. 1 tejto smernice sú preto členské štáty v zásade povinné povoliť všetku komerčnú komunikáciu tohto druhu. Lekárnici by tak mali mať možnosť využívať reklamu nielen pre seba a pre služby, ktoré ponúkajú, ale aj pre lekárne, ktoré prevádzkujú alebo ktoré ich zamestnávajú.

37

Zákaz komerčnej komunikácie týkajúcej sa týchto posledných uvedených informácií je všeobecný a absolútny, keďže sa nevyžaduje, aby boli predmetom individuálneho posúdenia. Komisia tvrdí, že aj keď sa zákaz vyplývajúci z článku 94a ods. 1 zmeneného zákona o farmaceutickom práve neuplatňuje na určité činnosti lekárnikov, predstavuje úplný zákaz v zmysle rozsudku z 5. apríla 2011, Société fiduciaire nationale d’expertise comptable ( C‑119/09 , EU:C:2011:208 , bod 29 ), týkajúci sa článku 24 smernice 2006/123, ktorý je analogicky relevantný.

38

Poľská republika na svoju obranu tvrdí, že hoci článok 94a ods. 1 zmeneného zákona o farmaceutickom práve zakazuje reklamu na lekárne, lekárenské predajné miesta a na ich činnosti, toto ustanovenie nezakazuje reklamu na lekárenské služby. Zákaz uvedený v tomto ustanovení je teda určený tak prevádzkovateľom lekární, ktorí nie sú výlučne lekárnikmi, ako aj všetkým, ktorí môžu robiť reklamu, teda tlači a reklamným agentúram.

39

V tejto súvislosti Poľská republika na jednej strane poskytla viacero údajov pochádzajúcich od Ústredného štatistického úradu a Rejestr Aptek (Register lekární, Poľsko), ktoré sa týkajú počtu prevádzkovaných lekární a počtu licencií vydaných lekárnikom alebo farmaceutickým spoločnostiam. Z týchto údajov vyvodzuje, že výkon povolania lekárnika a prevádzkovanie lekárne nemožno považovať za rovnocenné.

2.

Posúdenie Súdnym dvorom

43

Článok 8 ods. 1 smernice 2000/31 stanovuje zásadu, podľa ktorej členské štáty zabezpečia, aby používanie komerčnej komunikácie, ktorá tvorí súčasť alebo predstavuje službu informačnej spoločnosti a ktorú poskytuje člen regulovanej profesie, alebo ktorá predstavuje takú službu, bolo povolené.

44

Cieľom tohto odseku 1 je umožniť členom regulovanej profesie využívať služby informačnej spoločnosti na propagáciu ich činností (rozsudok zo 4. mája 2017, Vanderborght, C‑339/15 , EU:C:2017:335 , bod 42 ).

48

Po prvé je v prejednávanej veci nesporné, že povolanie lekárnika je v Poľsku regulovaným povolaním.

49

Po druhé Poľská republika tvrdí, že nie všetci lekárnici pracujú v lekárni, keďže absolvované štúdium im umožňuje aj prístup k iným činnostiam. Tento členský štát však nespochybňuje, ako tvrdí Komisia, že podľa správy Ústredného štatistického úradu v roku 2021 bolo v Poľsku oprávnených vykonávať povolanie lekárnika 37300 osôb a 26000 z nich, t. j. približne 69,7 %, pracovalo v lekárni alebo v lekárenskom predajnom mieste.

50

Tieto údaje sú navyše aj v súlade s údajmi Najvyššieho farmaceutického senátu, ktoré uvádza Poľská republika, podľa ktorých k 31. decembru 2022 bola takmer tretina lekárnikov zamestnaná mimo lekární alebo lekárenských predajných miest.

54

Okrem toho Poľská republika nespochybňuje skutočnosť, že viaceré poľské správne a súdne rozhodnutia, ktoré Komisia uviedla v odôvodnenom stanovisku, uplatnili zákaz vyplývajúci z tohto ustanovenia na šírenie informácií týkajúcich sa služieb poskytovaných lekárňami, ako aj cien ponúkaných výrobkov, a to aj prostredníctvom internetu. Práve naopak, v odpovedi na odôvodnené stanovisko tento členský štát uznáva, že „nešťastná formulácia [tohto ustanovenia] viedla farmaceutické regulačné orgány a súdy k tomu, že opakovane usudzovali, že akákoľvek iná komunikácia ako oznámenie informácií o mieste a otváracích hodinách lekárne alebo lekárenského predajného miesta predstavuje reklamu“.

55

V každom prípade, aj keby sa zákaz vyplývajúci z článku 94a ods. 1 zmeneného zákona o farmaceutickom práve neuplatňoval na všetky činnosti, ktoré môžu vykonávať lekárnici pracujúci v lekárni, ale len na časť z nich, tento zákaz by bol napriek tomu všeobecný a absolútny, a teda v rozpore s článkom 8 ods. 1 smernice 2000/31.

56

V tejto súvislosti treba uviesť, že pokiaľ ide o článok 24 smernice 2006/123, z judikatúry vyplýva, že akýkoľvek zákaz využívať komerčnú komunikáciu pre členov regulovanej profesie je v rozpore s týmto ustanovením, aj keď sa predmetný zákaz týka len určitých foriem komerčnej komunikácie, a nie všetkých týchto foriem (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2011, Société fiduciaire nationale d’expertise comptable, C‑119/09 , EU:C:2011:208 , bod 29 ).

60

Povolenie komerčnej komunikácie pod podmienkou dodržania určitých profesijných pravidiel alebo odstránenie úplných zákazov komerčnej komunikácie pod podmienkou dodržania podobných pravidiel vedie k podobnému výsledku, a to najmä preto, že komerčná komunikácia je v oboch dotknutých smerniciach definovaná rovnako, ako to vyplýva z bodov 8 a 12 tohto rozsudku.

61

Skutočnosť, na ktorú sa odvoláva Poľská republika, že smernica 2000/31 neobsahuje odôvodnenie porovnateľné odôvodneniu 100 smernice 2006/123, z ktorého Súdny dvor vychádzal v rozsudku citovanom v bode 56 tohto rozsudku, nie je relevantná. Cieľom tohto odôvodnenia 100 je totiž len vysvetliť rozsah výrazu „úplné zákazy obchodnej komunikácie“, ktorý sa nenachádza v článku 8 ods. 1 smernice 2000/31, keďže toto posledné uvedené ustanovenie je sformulované v zmysle povolenia obchodnej komunikácie, a nie v zmysle odstránenia zákazov takej komunikácie.

62

Napokon z judikatúry vyplýva, že obe tieto smernice konkretizujú slobodu poskytovať služby zakotvenú v článku 56 ZFEÚ (rozsudok z 30. mája 2024, Airbnb Ireland a Amazon Services Europe, C‑662/22 a C‑667/22 , EU:C:2024:432 , body 46 a 47 ).

Z judikatúry vyplýva, že pokiaľ je určitá oblasť predmetom úplnej harmonizácie na úrovni Únie, každé vnútroštátne opatrenie, ktoré sa jej týka, sa musí posudzovať s ohľadom na ustanovenia tohto harmonizačného opatrenia, a nie s ohľadom na primárne právo (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. decembra 2004, Nemecko/Komisia, C‑463/01 , EU:C:2004:797 , bod 36 ; z 30. apríla 2009, Lidl Magyarország, C‑132/08 , EU:C:2009:281 , bod 42 , ako aj z 30. mája 2024, Airbnb Ireland a Amazon Services Europe, C‑662/22 a C‑667/22 , EU:C:2024:432 , bod 86 ).

66

Keďže zákaz vyplývajúci z článku 94a ods. 1 zmeneného zákona o farmaceutickom práve sa týka nielen komerčnej komunikácie, ktorá je ako súčasť služby informačnej spoločnosti predmetom harmonizácie vyplývajúcej zo smernice 2000/31, ale aj akejkoľvek formy reklamy, treba preskúmať aj druhý a tretí žalobný dôvod Komisie, ktoré sa týkajú tvrdení o obmedzeniach slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby zakotvených v článkoch 49 a 56 ZFEÚ. Tieto žalobné dôvody možno preskúmať spoločne.

1.

O existencii obmedzení

a)

Komisia spresňuje, že Poľská republika v priebehu konania pred podaním žaloby nespochybnila, že sporný zákaz má za následok tak obmedzenia slobody usadiť sa, ako aj slobody poskytovať služby. Tento členský štát sa obmedzil na tvrdenie, že tieto obmedzenia sú odôvodnené potrebou chrániť verejné zdravie.

70

Poľská republika pred Súdnym dvorom neuviedla tvrdenie spochybňujúce existenciu obmedzení slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ale trvala na tom, že tieto obmedzenia sú odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu týkajúcim sa ochrany verejného zdravia.

b)

Posúdenie Súdnym dvorom

71

V prejednávanej veci je to tak v prípade článku 94a ods. 1 zmeneného zákona o farmaceutickom práve, ako vyplýva zo spôsobu, akým bolo toto ustanovenie uplatnené v poľských správnych a súdnych rozhodnutiach, o ktoré sa Komisia opierala v odôvodnenom stanovisku, uvedených v bode 54 tohto rozsudku, ktorý, ako bolo pripomenuté v tomto bode, Poľská republika nespochybňuje. Obmedzenie slobody poskytovať služby je teda v prejednávanej veci preukázané.

75

Po druhé uvedené ustanovenie bráni každej osobe, ktorá chce prevádzkovať lekáreň v Poľsku, informovať o tom potenciálnych zákazníkov. Zákaz reklamy, ktorý stanovuje, má za následok najmä sťaženie podmienok prístupu na trh pre nové lekárne.

76

Takáto situácia však môže viac poškodiť hospodárske subjekty usadené v iných členských štátoch než v Poľskej republike, ktoré musia vynaložiť dodatočné úsilie na to, aby sa oboznámili so zákazníkmi s bydliskom v Poľsku. Zákaz reklamy tak predstavuje dodatočnú prekážku, ktorú musia subjekty z iných členských štátov prekonať, keď chcú zriadiť lekáreň v Poľsku (pozri analogicky rozsudok zo 17. júla 2008, Corporación Dermoestética, C‑500/06 , EU:C:2008:421 , bod 33 ).

77

Komisia pripomína, že Poľská republika počas konania pred podaním žaloby tvrdila, že zákaz vyplývajúci z článku 94a ods. 1 zmeneného zákona o farmaceutickom práve chráni verejné zdravie jednak znížením nadmernej spotreby liekov a potravinových doplnkov a jednak zachovaním profesijnej nezávislosti lekárnikov. Táto inštitúcia uznáva, že cieľ, ktorým je ochrana verejného zdravia, bezpochyby predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť obmedzenia slobody usadiť sa alebo slobody poskytovať služby. V prejednávanej veci však Poľská republika nepreukázala, že obmedzenia vyplývajúce z tohto zákazu boli odôvodnené takým dôvodom.

79

Poľská republika pred Súdnym dvorom trvá na svojom stanovisku, ktoré vyjadrila v konaní pred podaním žaloby.

1) O nadmernej spotrebe liekov

80

Komisia tvrdí, že treba rozlišovať medzi dvoma druhmi reklamy, a to jednak reklamou na lekárne, lekárenské predajné miesta, ako aj na ich činnosti, a jednak reklamou na lieky.

84

Na jednej strane je však podľa Komisie pravda, ako tvrdí Poľská republika, že cieľom reklamných činností je v zásade prilákať nových a udržať si starých zákazníkov, avšak tieto činnosti nevyhnutne nevedú zákazníkov k nákupu väčšieho množstva liekov. Reklama na lekáreň by mohla mať naopak za následok zvýšenie trhového podielu tejto lekárne na úkor iných lekární a lekárenských predajných miest.

85

Na druhej strane Komisia tvrdí, že v Poľsku sú niektoré lieky, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, dostupné mimo lekární alebo lekárenských predajných miest, v rôznych predajniach, supermarketoch, kioskoch alebo na čerpacích staniciach. Predaj týchto liekov v takých zariadeniach si nevyžaduje oznámenie ani povolenie, a hoci je tento predaj menšinový vo vzťahu k predaju v lekárni, je napriek tomu nezanedbateľný, ako to preukazuje štúdia uskutočnená v roku 2015, na ktorú sa odvoláva Poľská republika. Predaj liekov v týchto zariadeniach by pritom mohol predstavovať zvýšené riziko pre zdravie z dôvodu prípadnej nadmernej spotreby alebo nevhodného používania.

86

V tejto súvislosti nie je dôležité, že mimo lekární sú dostupné len niektoré lieky, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, keďže počet týchto liekov je relatívne veľký a ich nadmerná spotreba môže spôsobiť závažné otravy.

90

Poľská republika dodáva, že zákaz reklamy na činnosti lekární a lekárenských predajných miest treba chápať v spojení s reklamou na lieky. Podľa článku 87 ods. 3 prvej zarážky smernice 2001/83 reklama na lieky musí podporovať racionálne používanie lieku tým, že ho bude prezentovať objektívne a bez zveličovania jeho vlastností. Túto reklamu nemožno oddeliť od reklamy na lekárne a lekárenské predajné miesta. Je teda ťažké predstaviť si reklamu na lekáreň, pri ktorej by sa pacientovi v mysli nevybavili lieky alebo určité služby, ktoré s nimi priamo alebo nepriamo súvisia.

91

V tejto súvislosti Poľská republika spresňuje, že pred zavedením článku 94a ods. 1 zmeneného zákona o farmaceutickom práve sa na farmaceutické činnosti uplatňovali všeobecné vnútroštátne predpisy o reklame. Výsledok bol neuspokojivý, keďže prevádzkovatelia lekární vykonávali obchodné činnosti zamerané výlučne na hospodárske ciele. Dôsledkom toho bola nadmerná spotreba najmä voľne predávaných liekov a potravinových doplnkov.

92

Poľská republika uvádza, že nie je možné preukázať účinnosť zákazu vyplývajúceho z tohto ustanovenia, prinajmenšom vo forme číselných údajov. Nadmerná spotreba liekov a potravinových doplnkov je však v Poľsku bežná, ako to preukazujú štatistické údaje porovnávané s inými členskými štátmi.

Absolútny zákaz reklamy na lekárne, lekárenské predajné miesta a ich činnosti však nie je spôsobilý zaručiť profesijnú nezávislosť lekárnikov a ani na tento účel nie je nevyhnutný.

96

Komisia sa domnieva, že cieľ článku 94a ods. 1 zmeneného zákona o farmaceutickom práve, ktorý uviedla Poľská republika v odpovedi na odôvodnené stanovisko a ktorý spočíva v zabezpečení profesijnej nezávislosti lekárnikov pred účinkami rozhodnutí o reklame prijatých vlastníkmi, ktorí nie sú lekárnikmi, sa nemôže uplatňovať na lekárne prevádzkované lekárnikmi.

97

Okrem toho aj v prípade lekární, ktoré nie sú vo vlastníctve alebo pod kontrolou lekárnikov, usudzuje, že absolútny zákaz reklamy nie je vždy primeraný na zaručenie rozhodovacej autonómie lekárnikov v situáciách, ktoré majú vplyv na zdravie pacientov. Otázka, či takéto lekárne môžu byť predmetom reklamy, je úplne odlišná od otázky prípadného vystavenia lekárnikov tlaku, ktorý na nich môžu vyvíjať majitelia lekární, ktorí nie sú lekárnikmi, aby vo finančnom záujme lekárne prijímali rozhodnutia, ktoré poškodzujú zdravie pacientov.

98

Podľa ustálenej judikatúry je obmedzenie slobody usadiť sa prípustné iba pod podmienkou, že je odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu a že rešpektuje zásadu proporcionality, čo znamená, že je spôsobilé koherentne a systematicky zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa a nejde nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné [pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o slobodu poskytovať služby, rozsudok z 18. júna 2019, Rakúsko/Nemecko, C‑591/17 , EU:C:2019:504 , bod 139 a citovanú judikatúru, pokiaľ ide o slobodu usadiť sa, rozsudok zo 6. októbra 2020, Komisia/Maďarsko (Vysokoškolská výučba), C‑66/18 , EU:C:2020:792 , bod 178 a citovanú judikatúru].

101

Okrem toho dotknutému členskému štátu prináleží, aby preukázal, že tieto kumulatívne podmienky sú splnené [rozsudok zo 6. októbra 2020, Komisia/Maďarsko (Vysokoškolská výučba), C‑66/18 , EU:C:2020:792 , bod 179 a citovaná judikatúra].

102

V prejednávanej veci je ochrana verejného zdravia, na ktorú sa odvoláva Poľská republika, ako odôvodnenie obmedzení slobody usadiť sa alebo slobodného poskytovania služieb vyplývajúcich z článku 94a ods. 1 zmeneného zákona o farmaceutickom práve, jedným z cieľov uvedených medzi cieľmi, ktoré možno považovať za naliehavé dôvody všeobecného záujmu spôsobilé odôvodniť takéto obmedzenie slobôd pohybu zaručených Zmluvou o FEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. mája 2009, Komisia/Taliansko, C‑531/06 , EU:C:2009:315 , bod 51 , ako aj zo 4. mája 2017, Vanderborght, C‑339/15 , EU:C:2017:335 , bod 67 a citovanú judikatúru).

103

106

Pokiaľ ide o to, že zákaz vyplývajúci z článku 94a ods. 1 zmeneného zákona o farmaceutickom práve sa týka reklamy na lekárne, lekárenské predajné miesta a ich služby, ktoré sú spojené s predajom liekov, treba po prvé uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Poľská republika, z tejto reklamy môžu mať prospech osoby, ktoré môžu nakupovať lieky, keďže im umožňuje, aby boli informované o nižších cenách alebo o dodatočných službách ponúkaných konkrétnou lekárňou. V nadväznosti na túto reklamu sa tak tieto osoby môžu rozhodnúť kúpiť svoje bežné lieky v inej lekárni, ako je tá, v ktorej nakupovali predtým, bez toho, aby to malo za následok zvýšenie množstva liekov, ktoré tieto osoby kupujú.

107

Zákaz tejto reklamy môže naopak zvýhodniť lekárne, ktoré už mnoho rokov pôsobia na trhu, na úkor lekární, ktoré chcú vstúpiť na tento trh a ponúkať na ňom viac služieb alebo služieb vyššej kvality.

108

Po druhé treba pripomenúť, ako napokon zdôrazňuje aj Poľská republika, že článok 87 ods. 3 smernice 2001/83 stanovuje, že reklama na liek musí podporovať racionálne používanie lieku prostredníctvom objektívnej prezentácie a bez zveličovania jeho vlastností a nesmie byť klamlivá. Normotvorca Únie chcel týmto ustanovením umožniť propagáciu liekov bez toho, aby podnietil ich nadmernú spotrebu.

112

Z uvedeného vyplýva, že Poľská republika vzhľadom na podmienky vyžadované judikatúrou pripomenutou v bode 100 tohto rozsudku nepreukázala, že obmedzenia slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby vyplývajúce z tohto ustanovenia sú primerané, aby zabezpečili dosiahnutie cieľa ochrany verejného zdravia spočívajúceho v boji proti nadmernej spotrebe liekov.

113

V každom prípade treba konštatovať, že tento cieľ možno dosiahnuť menej obmedzujúcimi opatreniami ako zákazom vyplývajúcim z článku 94a ods. 1 zmeneného zákona o farmaceutickom práve, napríklad opatreniami upravujúcimi obsah reklamy na určité služby ponúkané lekárňami.

114

Zákaz vyplývajúci z tohto ustanovenia preto ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa ochrany verejného zdravia spočívajúceho v boji proti nadmernej spotrebe liekov.

Poľská republika tvrdí, že zákaz vyplývajúci z článku 94a ods. 1 zmeneného zákona o farmaceutickom práve chráni lekárnikov pred prípadnými tlakmi zo strany majiteľov lekární alebo lekárenských predajných miest s cieľom zvýšiť predaj určitých výrobkov.

118

Toto tvrdenie však nemožno uplatniť na lekárne prevádzkované lekárnikmi, ktorí sú ich vlastníkmi.

119

Pokiaľ ide o iné lekárne, nie je vylúčené, že majitelia lekární, ktorí nie sú lekárnikmi, vyvíjajú nátlak na lekárnikov, ktorých zamestnávajú, aby prijímali rozhodnutia v hospodárskom záujme lekárne, ktoré sú škodlivé pre zdravie pacientov. Komisia však v podstate správne tvrdí, že táto problematika nestojí v priamom vzájomnom vzťahu s otázkou, či lekárne môžu byť predmetom reklamy.

120

Za týchto podmienok treba druhému a tretiemu žalobnému dôvodu vyhovieť.

124

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že Poľská republika si tým, že prijala článok 94a ods. 1 zákona o farmaceutickom práve, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 8 ods. 1 smernice 2000/31, ako aj z článkov 49 a 56 ZFEÚ.

O trovách

125

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla, aby sa Poľskej republike uložila povinnosť nahradiť trovy konania a Poľská republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, treba jej uložiť povinnosť nahradiť trovy konania.

( *1 ) Jazyk konania: poľština.