C-203/24

KN

proti

Raad van bestuur van de Sociale verzekeringsbank,

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

v zložení: predseda šiestej komory A. Kumin, predseda prvej komory F. Biltgen (spravodajca) a sudkyňa I. Ziemele,

generálny advokát: A. Rantos,

holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a M. H. S. Gijzen, splnomocnené zástupkyne,

–

česká vláda, v zastúpení: J. Benešová, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

francúzska vláda, v zastúpení: R. Bénard a M. Guiresse, splnomocnení zástupcovia,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 13 ods. l nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 05/005, s. 72), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012 ( Ú. v. EÚ L 149, 2012, s. 4 ) (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“), ako aj článku 14 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( Ú. v. EÚ L 284, 2009, s. 1 ), zmeneného nariadením č. 465/2012 (ďalej len „nariadenie č. 987/2009“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi KN, zamestnancom, a Raad van Bestuur van de Sociale Verzekeringsbank (Správna rada Sociálnej poisťovne, Holandsko) (ďalej len „SVB“) vo veci dočasného určenia právnej úpravy, ktorá sa na neho vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Právny rámec

Právo Únie

(3)

Nariadenie Rady (EHS) 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a na ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva …, bolo zmenené a doplnené a aktualizované viac krát, aby sa zohľadnil nielen vývoj na úrovni spoločenstva vrátane rozsudkov Súdneho dvora, ale tiež aby sa zohľadnili zmeny právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni. Tieto faktory zohrali svoju úlohu v čase, keď sa koordinačné pravidlá spoločenstva stávali zložitými a príliš rozsiahlymi. Nahradenie a súčasne modernizovanie a zjednodušovanie týchto pravidiel je preto dôležité, aby sa dosiahol cieľ voľného pohybu osôb.

…

(45)

Pretože cieľ navrhovaného opatrenia, a to koordinačné opatrenia na zaručenie toho, aby sa právo na voľný pohyb osôb mohlo účinne vykonávať, sa nemôže dostatočne dosiahnuť členskými štátmi, a vzhľadom na rozsah a účinky tohto opatrenia sa môže lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva, …“

4

a)

právnym predpisom členského štátu bydliska, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v tomto členskom štáte, alebo

b)

ak nevykonáva podstatnú časť svojej činnosti v členskom štáte bydliska:

i)

právnym predpisom členského štátu, v ktorom sa nachádza registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo zamestnávateľa, ak je zamestnaná jedným podnikom alebo zamestnávateľom …

Článok 14 tohto nariadenia s názvom „Spresnenia týkajúce sa článkov 12 a 13 [nariadenia č. 883/2004]“ v odseku 8 stanovuje:

„Na účely uplatňovania článku 13 ods. 1 a 2 [nariadenia č. 883/2004] formulácia ‚podstatná časť činnosti, ktorú osoba vykonáva ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba‘ v členskom štáte znamená, že sa kvantitatívne podstatná časť všetkých činností zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby vykonáva v tomto členskom štáte, pričom to nemusí byť nevyhnutne väčšia časť týchto činností.

Na určenie toho, či sa podstatná časť činností vykonáva v členskom štáte, sa zohľadňujú tieto orientačné kritériá:

a)

v prípade zamestnania pracovný čas a/alebo odmena a

b)

Článok 16 toho istého nariadenia, ktorý upravuje „Postup uplatňovania článku 13 [nariadenia č. 883/2004]“, v odsekoch 1 až 2 stanovuje:

„1. Osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

2. Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 [nariadenia č. 883/2004] a článok 14 [nariadenia č. 987/2009]. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.“

Rozhodnutia Spoločného výboru Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)

10

Príloha VI (Sociálne zabezpečenie) k Dohode o Európskom hospodárskom priestore ( Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3 ; Mim. vyd. 11/052, s. 3) na základe rozhodnutia Spoločného výboru EHP č. 76/2011 z 1. júla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha VI (Sociálne zabezpečenie) a protokol 37 k Dohode o EHP ( Ú. v. EÚ L 262, 2011, s. 33 ), ktoré nadobudlo účinnosť 1. júna 2012, zahŕňa nariadenie č. 883/2004 a nariadenie č. 987/2009 ako „akty, na ktoré sa odkazuje“. Tieto nariadenia sa v Lichtenštajnsku uplatňujú od 1. júna 2012.

Listom z 25. júla 2017 požiadala príslušná inštitúcia Lichtenštajnského kniežatstva na základe článku 6 nariadenia č. 987/2009 SVB, aby predbežne určila právne predpisy uplatniteľné na KN v spornom období.

14

SVB rozhodnutím z 8. novembra 2019 považovala holandské právne predpisy za uplatniteľné v spornom období a vydala osvedčenie potvrdzujúce uplatňovanie holandského systému sociálneho zabezpečenia (osvedčenie A1) pre toto obdobie.

15

KN podal sťažnosť, ktorú SVB zamietla rozhodnutím zo 6. marca 2020 z dôvodu, že dotknutá osoba počas sporného obdobia vykonávala podstatnú časť svojej činnosti ako zamestnanec v Holandsku. SVB v rámci vyvodenia tohto záveru zohľadnila nielen čas plavby lode, na ktorej KN pracoval, ako vyplýva z lodného denníka, ale aj skutočnosť, že mal bydlisko v Holandsku, že loď tam bola zaregistrovaná a že vlastník a prevádzkovateľ lode tam boli usadení.

16

KN podal proti rozhodnutiu Centrale Raad van Beroep (Odvolací súd pre veci sociálneho zabezpečenia a verejnej služby) kasačný opravný prostriedok na Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tvrdí, že Centrale Raad van Beroep (Odvolací súd pre veci sociálneho zabezpečenia a verejnej služby) tým, že na účely posúdenia miesta výkonu podstatnej časti jeho činnosti ako zamestnanca zohľadnil irelevantné okolnosti, nesprávne uplatnil článok 13 nariadenia č. 883/2004 a článok 14 ods. 8 nariadenia č. 987/2009. Okrem toho podľa KN uvedený súd nesprávne nezohľadnil skutočnosť, že zamestnávateľ je usadený v Lichtenštajnsku a že k nalodeniu a vylodeniu z lode došlo v Belgicku, a nie v Holandsku.

20

V tejto súvislosti si vnútroštátny súd kladie niekoľko otázok.

21

Po prvé sa tento súd pýta, aké okolnosti môžu byť relevantné na vyvodenie záveru, že pracovníci, ktorí odpracujú menej ako 25 % svojho pracovného času v členskom štáte bydliska, tam napriek tomu vykonávajú podstatnú časť svojej činnosti ako zamestnanci.

22

Po druhé vnútroštátny súd zastáva názor, že z rôznych okolností, ktoré sa majú zohľadniť, je potrebné vylúčiť miesto, kde je plavidlo registrované, miesto, kde je usadený vlastník a prevádzkovateľ lode, alebo miesto, kde sa pracovník nalodí a/alebo vylodí z lode, či dokonca údaje o čase alebo mieste plavby počas rokov, keď pracovník nebol zamestnaný u svojho lichtenštajnského zamestnávateľa. Okrem toho podľa vnútroštátneho súdu miesto bydliska pracovníka nemôže predstavovať relevantný údaj, keďže článok 13 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 sa vzťahuje práve na prípad, keď pracovník vykonáva časť svojich činností v členskom štáte bydliska. Ani miesto usadenia zamestnávateľa nemá súvislosť s výkonom činností v tomto štáte.

26

Po tretie, pokiaľ ide o obdobie, ktoré treba zohľadniť na účely posúdenia, či zamestnanec vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v členskom štáte bydliska, sa vnútroštátny súd pýta, či musí byť obmedzené na obdobie, ktorého sa týka osvedčenie A1, alebo či môže byť prípadne dlhšie, aby zodpovedalo kalendárnemu roku. Článok 14 ods. 10 nariadenia č. 987/2009 stanovuje zohľadnenie budúcej situácie počas nasledujúcich dvanástich kalendárnych mesiacov bez toho, aby spresnil, od ktorého okamihu sa táto lehota počíta, či zo dňa na deň, alebo od konca určitého obdobia.

27

Nariadenie č. 987/2009 neobsahuje žiadne ustanovenie o zohľadnení obdobia predchádzajúceho obdobiu, o ktoré ide vo veci samej. Podľa Praktickej príručky o uplatniteľných právnych predpisoch v Európskej únii (EÚ), Európskom hospodárskom priestore (EHP) a vo Švajčiarsku, ktorú vypracovala a schválila Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia a ktorá bola uverejnená v decembri 2013 (ďalej len „praktická príručka“), by však aj predchádzajúci spôsob vykonávania činností mohol byť spoľahlivým ukazovateľom budúceho správania dotknutého pracovníka.

2.

Musí sa alebo môže sa pri tomto posúdení vzhľadom na odpoveď na prvú otázku zohľadniť: (i) bydlisko zamestnanca, (ii) miesto registrácie vnútrozemskej lode, na ktorej zamestnanec vykonáva činnosť, (iii) miesto usadenia vlastníka a prevádzkovateľa vnútrozemskej lode, (iv) miesto, kde sa loď plavila v inom období, v ktorom zamestnanec na nej nepracoval a u zamestnávateľa ani ešte nebol zamestnaný, (v) miesto usadenia zamestnávateľa a (vi) miesto, na ktorom sa zamestnanec naloďuje a vyloďuje?

3.

Počas akého obdobia sa má posúdiť, či zamestnanec vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v členskom štáte bydliska?

4.

Má príslušná inštitúcia členského štátu pri určení uplatniteľných právnych predpisov mieru voľnej úvahy, ktorú majú v zásade dodržiavať súdy, v súvislosti so slovným spojením ,podstatná časť svojej činnosti‘ uvedeným v článku 13 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, a ak áno, v akom rozsahu?“

32

Pochybnosti vnútroštátneho súdu vyplývajú zo skutočnosti, že holandská jazyková verzia článku 14 ods. 8 nariadenia č. 987/2009 obsahuje výraz „ mede “ („tiež“) v spojení s orientačnými kritériami, ktoré sa zohľadňujú na účely určenia, či sa podstatná časť činností dotknutej osoby ako zamestnanca vykonáva v členskom štáte. Vnútroštátny súd z toho vyvodzuje, že je možné pripustiť aj iné kritériá, než sú kritériá pracovného času a/alebo odmeny uvedené v tomto ustanovení.

33

Treba však konštatovať, že iné jazykové verzie článku 14 ods. 8 nariadenia č. 987/2009, najmä nemecká, anglická, francúzska alebo lotyšská jazyková verzia neobsahujú výraz „tiež“.

34

Podľa ustálenej judikatúry sa formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie nemôže chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia, prípadne sa nemôže považovať za ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými jazykovými verziami. Takýto prístup by totiž nebol v súlade s požiadavkou jednotnosti pri uplatňovaní práva Únie. V prípade rozdielu medzi jazykovými verziami sa má dotknuté ustanovenie vykladať podľa všeobecnej štruktúry a účelu právnej úpravy, ktorej je súčasťou (rozsudok z 25. marca 2010, Helmut Müller, C‑451/08 , EU:C:2010:168 , bod 38 a citovaná judikatúra, ako aj z 21. marca 2024, Cobult, C‑76/23 , EU:C:2024:253 , bod 25 a citovaná judikatúra).

38

Ako vyplýva z odôvodnení 1 a 45nariadenia č. 883/2004, jeho cieľom je zabezpečiť koordináciu medzi vnútroštátnymi systémami sociálneho zabezpečenia členských štátov, aby sa zabezpečil účinný výkon voľného pohybu osôb, a tak prispieť k zlepšeniu životnej úrovne a podmienok zamestnávania osôb, ktoré sa pohybujú v rámci Európskej únie, a zároveň modernizovať a zjednodušiť pravidlá uvedené v nariadení č. 1408/71 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, AFMB a i., C‑610/18 , EU:C:2020:565 , bod 63 ).

39

Tento účel je vykonaný článkom 11 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, ktorý stanovuje, že osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú v oblasti sociálneho zabezpečenia právnym predpisom len jedného členského štátu, ktoré sa určia v súlade s hlavou II uvedeného nariadenia.

40

Okrem toho tento článok 11 v odseku 3 písm. a) stanovuje zásadu, podľa ktorej osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec na území členského štátu podlieha právnym predpisom tohto členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, AFMB a i., C‑610/18 , EU:C:2020:565 , bod 42 ).

44

Kolízne normy stanovené v článku 13 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 883/2004 zaručujú, že ak osoba vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch, naďalej sa uplatňujú právne predpisy jedného členského štátu, a to buď právne predpisy členského štátu bydliska tejto osoby, ak tam vykonáva podstatnú časť svojej činnosti, alebo v opačnom prípade právne predpisy členského štátu, v ktorom je usadený jej zamestnávateľ.

45

Článok 13 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 883/2004 je tak v súlade s cieľom pripomenutým v bodoch 37 a 38 tohto rozsudku, keďže pri zjednodušovaní pravidiel zavedených predchádzajúcou právnou úpravou stanovuje pravidlá, ktoré sa odchyľujú od pravidla členského štátu zamestnania uvedeného v článku 11 ods. 3 písm. a) tohto nariadenia, a to práve preto, aby sa predišlo komplikáciám, ktoré by inak mohli vzniknúť z uplatnenia tohto posledného uvedeného pravidla na situácie zahŕňajúce výkon činností v dvoch alebo viacerých členských štátoch (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, AFMB a i., C‑610/18 , EU:C:2020:565 , bod 64 ).

46

Z tohto hľadiska majú odchylné pravidlá stanovené v ustanoveniach uvedených v bode 43 tohto rozsudku zabezpečiť, aby sa v súlade s pravidlom jedinej uplatniteľnej právnej úpravy pripomenutým v bode 39 tohto rozsudku na zamestnancov vykonávajúcich činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch vzťahovali právne predpisy len jedného členského štátu tak, že sa na tieto účely stanovia hraničné ukazovatele, ktoré zohľadnia objektívnu situáciu týchto pracovníkov s cieľom uľahčiť ich voľný pohyb (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, AFMB a i., C‑610/18 , EU:C:2020:565 , bod 65 ).

50

Na druhej strane znenie tohto ustanovenia nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že v prípade, keď je podiel podľa kritérií pracovného času a/alebo odmeny nižší ako 25 %, nemožno dospieť k záveru, že podstatná časť činnosti zamestnanca sa vykonáva v dotknutom členskom štáte.

51

Ak by sa pripustilo, že na pracovníka, ktorý vykonával menej ako 25 % všetkých svojich činností ako zamestnanec na území členského štátu bydliska, by sa mohli vzťahovať právne predpisy tohto štátu podľa článku 13 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004, mohlo by to nielen poprieť povahu odchýlky, pokiaľ ide o väzby stanovené v článkoch 12 až 14 tohto nariadenia, vrátane väzieb týkajúcich sa členského štátu bydliska, ale tiež vytvoriť neistotu pri uplatňovaní kolíznych noriem uvedených v hlave II tohto nariadenia na úkor jednoduchosti, ktorú majú tieto normy zaviesť, pokiaľ ide o uplatňovanie hraničných ukazovateľov založených na objektívnej situácii, v ktorej sa nachádza dotknutý pracovník.

52

54

Z toho vyplýva, že v prípade, o aký ide vo veci samej, keď je nesporné, že pracovník vykonával 22 % svojej činnosti ako zamestnanec v členskom štáte bydliska, čo je pod prahovou hodnotou 25 % uvedenou v článku 14 ods. 8 poslednom pododseku nariadenia č. 987/2009, nemožno na neho uplatniť kolíznu normu uvedenú v článku 13 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004, takže uplatniteľné právne predpisy treba určiť v súlade s kolíznou normou uvedenou v článku 13 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, ktoré stanovuje, že pracovník podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom sa nachádza registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo zamestnávateľa.

55

Z vyššie uvedeného vyplýva, že netreba zohľadňovať iné kritériá na účely určenia, či dotknutý pracovník vykonáva podstatnú časť svojej činnosti ako zamestnanec v štáte svojho bydliska.

56

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 14 ods. 8 nariadenia č. 987/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia, či osoba, ktorá ako zamestnanec zvyčajne vykonáva činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, vykonáva podstatnú časť tejto činnosti v členskom štáte bydliska, prináleží príslušnej inštitúcii, aby v rámci celkového posúdenia situácie tejto osoby overila, či aspoň 25 % jej pracovného času bolo odpracovaných a/alebo odmeny bolo získaných v tomto štáte. V tejto súvislosti netreba zohľadňovať iné okolnosti alebo kritériá.

Hoci toto ustanovenie nespresňuje začiatok plynutia obdobia 12 mesiacov, ktoré sa má zohľadniť, zo znenia tohto ustanovenia však jasne vyplýva, že ide o nasledujúcich 12 mesiacov, pričom žiadne ustanovenie tohto nariadenia neodkazuje na minulú situáciu dotknutého pracovníka.

60

Keďže uplatnenie článku 14 ods. 10 nariadenia č. 987/2009 v spojení s článkom 14 ods. 8 tohto nariadenia je vyhradené pre prípady, keď pracovník vykonáva činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, treba vychádzať z toho, že východiskovým bodom musí byť začiatok vykonávania činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch.

61

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 14 ods. 8 a 10 nariadenia č. 987/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia, v rámci celkového posúdenia situácie osoby, ktorá ako zamestnanec zvyčajne vykonáva činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, či táto osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v členskom štáte bydliska, treba zohľadniť jej predpokladanú situáciu počas nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov.

O štvrtej otázke

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

1.

Článok 14 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na účely posúdenia, či osoba, ktorá ako zamestnanec zvyčajne vykonáva činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, vykonáva podstatnú časť tejto činnosti v členskom štáte bydliska, prináleží príslušnej inštitúcii, aby v rámci celkového posúdenia situácie tejto osoby overila, či aspoň 25 % jej pracovného času bolo odpracovaných a/alebo odmeny bolo získaných v tomto štáte. V tejto súvislosti netreba zohľadňovať iné okolnosti alebo kritériá.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.