C-209/24

62024CJ0209

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 12. marca 2026 ( *1 )

„Odvolanie – Verejná služba – Dočasný zamestnanec – Článok 266 ZFEÚ – Rozhodnutie prijaté na vykonanie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o neobnovení zmluvy na dobu neurčitú a ktorým sa ukladá povinnosť nahradiť spôsobenú škodu – Žaloba o neplatnosť a o náhradu škody – Skreslenie skutočností uvedených v spise – Článok 151 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Žiadosť o odstránenie dokumentu zo spisu – Dôvernosť komunikácie medzi advokátmi – Rozsah“

Vo veci C‑209/24 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 17. marca 2024,

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa), sudcovia J. Passer, E. Regan, D. Gratsias, a B. Smulders,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 12. júna 2025,

vyhlásil tento

3

Odvolateľka bola 16. novembra 2007 prijatá do zamestnania v Cedefop ako dočasná zamestnankyňa na výkon funkcie právneho poradcu. Jej pracovná zmluva bola predĺžená do 15. novembra 2017.

4

Dňa 10. marca 2017 odvolateľka zaslala výkonnému riaditeľovi Cedefop k tomuto dátumu žiadosť o obnovenie jej zmluvy na základe článku 90 ods. 1 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“), uplatniteľného na dočasných zamestnancov podľa článku 46 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „žiadosť o obnovenie zmluvy“).

5

Rozhodnutím z 12. mája 2017 tento výkonný riaditeľ zamietol túto žiadosť a informoval odvolateľku, že jej zmluva nebude obnovená.

9

Dňa 8. januára 2021 odvolateľka vyzvala Cedefop, aby vykonalo rozsudok o zrušení v súlade s článkom 266 ZFEÚ (ďalej len „žiadosť o vykonanie rozsudku o zrušení“). Z tohto dôvodu požiadala Cedefop o obnovenie jej zmluvy na dobu neurčitú od 16. novembra 2017.

10

Listom z 2. marca 2021 výkonný riaditeľ Cedefop k tomuto dátumu odvolateľke odpovedal, že vykonanie rozsudku o zrušení vyžaduje len zaplatenie sumy 40000 eur ako náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej odvolateľke, zvýšenej o trovy konania, keďže účinky nezákonnosti konštatovanej Všeobecným súdom boli kompenzované vyplatením tejto náhrady.

11

Dňa 28. apríla 2021 odvolateľka podala sťažnosť na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti tomuto rozhodnutiu z 2. marca 2021. Opäť tvrdila, že Cedefop nevykonalo body 1 a 2 výroku rozsudku o zrušení.

15

Sporným rozhodnutím prijatým 17. decembra 2021 výkonný riaditeľ Cedefop oznámil odvolateľke, že vzhľadom na to, že táto agentúra vyplatila všetky sumy, ktorých zaplatenie nariadil Všeobecný súd v rozsudku o zrušení, nie je potrebné prijať dodatočné opatrenia na vykonanie tohto rozsudku.

16

Dňa 3. marca 2022 podala odvolateľka proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím o zamietnutí sťažnosti.

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

17

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol ďalšie štyri žalobné dôvody ako nedôvodné.

21

Pokiaľ ide najmä o druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 266 ZFEÚ a zjavne nesprávnom posúdení, Všeobecný súd po tom, ako v bode 34 napadnutého rozsudku uviedol, že Cedefop bolo povinné v rámci výkonu rozsudku o zrušení opätovne preskúmať žiadosť o obnovenie zmluvy a prijať nové rozhodnutie nahrádzajúce zrušené rozhodnutia, v bode 38 napadnutého rozsudku rozhodol, že Cedefop si splnilo túto povinnosť, keďže, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti, v štádiu preskúmania sťažnosti odvolateľky preskúmalo, či treba tejto žiadosti vyhovieť, a na záver tohto preskúmania usúdilo, že nie je potrebné opätovné prijatie odvolateľky do zamestnania z dôvodov týkajúcich sa vnútornej organizácie tejto agentúry.

22

Všeobecný súd v bodoch 43 a 44 napadnutého rozsudku rozhodol, že odvolateľka jednak nespochybnila opodstatnenosť dôvodu založeného na vývoji vnútornej organizácie Cedefop a že jednak tento dôvod sám osebe postačuje na odôvodnenie rozhodnutia o neobnovení jej zmluvy.

Návrhy účastníkov odvolacieho konania

–

uložil Cedefop povinnosť nahradiť tak trovy odvolacieho konania, ako aj trovy konania pred Všeobecným súdom.

24

Cedefop navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie a

26

Podľa Cedefop sa na túto prílohu C.1 v rozsahu, v akom obsahuje e‑mail zaslaný 2. apríla 2021, ktorý v rovnakom znení reprodukuje list zaslaný v neurčitom čase jeho právnym zástupcom bývalej právnej zástupkyni odvolateľky, týkajúci sa možnosti začať diskusiu medzi účastníkmi konania s cieľom urovnať spor formou zmieru (ďalej len „list právneho zástupcu Cedefop“), v celom rozsahu vzťahuje ochrana dôvernosti korešpondencie medzi advokátmi podľa belgických etických pravidiel, ktoré belgický zákonodarca vyhlásil za záväzné. Ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi uznaná judikatúrou Súdneho dvora a Všeobecného súdu sa pritom vzťahuje na korešpondenciu medzi advokátmi, ak je ochrana dôvernosti tejto korešpondencie uznaná vnútroštátnym právom.

27

Odvolateľka tvrdí, že táto žiadosť je neprípustná z dôvodu, že nebola podaná samostatným podaním, čo je v rozpore s článkom 151 rokovacieho poriadku.

28

Okrem toho uvedená žiadosť je nedôvodná, keďže na jednej strane judikatúra, na ktorú sa odvoláva Cedefop, nie je relevantná na podporu údajného „advokátskeho tajomstva“ a v každom prípade nie sú splnené podmienky stanovené touto judikatúrou. Na druhej strane príloha C.1 predstavuje podstatný dôkaz na účely tohto odvolania.

Okrem toho Súdny dvor zakotvil zásadu voľného hodnotenia dôkazov súdom Únie, z ktorej najmä vyplýva, že prípustnosť dôkazu, ktorý bol včas predložený, možno pred týmto súdom spochybniť iba na základe toho, že tento dôkaz bol získaný alebo predložený nezákonne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada, C‑348/20 P , EU:C:2022:548 , bod 129 , ako aj citovanú judikatúru).

32

Ak sa preukáže, že dôkaz bol získaný alebo predložený nezákonne, súd Únie ho môže vyhlásiť za prípustný len vtedy, ak sa po zvážení záujmov zdá, že záujmy žalobcu, ktorý predložil tieto dôkazy, najmä vzhľadom na ich užitočnosť na účely posúdenia dôvodnosti žaloby podanej týmto žalobcom, prevažujú nad záujmami protistrany, ktoré by mohli byť ponechaním uvedených dôkazov v spise konkrétne a skutočne poškodené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada, C‑348/20 P , EU:C:2022:548 , bod 131 ).

33

V prejednávanej veci z prílohy C.1 vyplýva, že na jednej strane 30. marca 2021 bývalá právna zástupkyňa odvolateľky oznámila odvolateľke a jej novému právnemu zástupcovi, že list právneho zástupcu Cedefop je dôverný, a že na druhej strane uvedená bývalá právna zástupkyňa odvolateľky oznámila odvolateľke znenie tohto listu až po tom, čo jej odvolateľka 1. apríla 2021 oznámila, že „ako advokát a Vaša klientka opätovne potvrdzujem, že poskytnuté informácie zostávajú absolútne dôverné“.

34

37

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza deväť odvolacích dôvodov.

38

Prvý odvolací dôvod je založený na skreslení dôkazov v spise. Druhý odvolací dôvod je založený na porušení povinnosti ex offo overiť právomoc odvolacieho výboru prijať rozhodnutie týkajúce sa vykonania rozsudku o zrušení. Tretí odvolací dôvod je založený na nekonštatovaní takéhoto nedostatku právomoci odvolacieho výboru. Štvrtý odvolací dôvod je založený na porušení zásady „súdu zriadeného zákonom“ uznanej v článku 47 Charty. Piaty odvolací dôvod je založený na nedostatku právomoci zrušiť rozsudok o zrušení. Šiesty odvolací dôvod je založený na porušení článku 266 ZFEÚ. Siedmy odvolací dôvod je založený na porušení rozsudkov z 25. októbra 2013, Komisia/Moschonaki ( T‑476/11 P , EU:T:2013:557 ), ako aj zo 16. októbra 2019, ZV/Komisia ( T‑684/18 , EU:T:2019:748 ). Osmy odvolací dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia. Deviaty odvolací dôvod je založený na porušení práva byť vypočutý zakotveného v článku 47 Charty.

39

Odvolateľka vo svojom odvolaní tiež navrhuje, aby bola Cedefop uložená povinnosť zaplatiť náhradu škody ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá jej údajne vznikla z dôvodu pretrvávajúceho odmietania tejto agentúry vykonať rozsudok o zrušení, ktorá bola stanovená ex aequo et bono na 5 miliónov eur.

Odvolateľka však pred Všeobecným súdom navrhla, aby bola Cedefop uložená povinnosť zaplatiť jej náhradu tejto ujmy, ktorú v tom čase ohodnotila na 100000 eur ex aequo et bono.

43

Z uvedeného vyplýva, že druhý odvolací návrh odvolateľky predstavuje nový návrh v rozsahu, v akom sa odvolateľka týmto odvolacím návrhom domáha náhrady ujmy vo výške presahujúcej sumu 100000 eur, ktorej zaplatenie z rovnakého dôvodu požadovala v prvostupňovom konaní. Uvedený odvolací návrh je preto v tomto rozsahu neprípustný bez toho, aby bola dotknutá možnosť Súdneho dvora uplatniť v prípade, že odvolanie bude vyhlásené za dôvodné, neobmedzenú právomoc, ktorú článok 91 ods. 1 služobného poriadku priznáva súdu Únie v sporoch finančného charakteru.

O veci samej

O prvom odvolacom dôvode

– Argumentácia účastníkov konania

47

Cedefop tvrdí, že Všeobecný súd správne uviedol, že odvolací výbor v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti po prvé vyhlásil, že Všeobecný súd v rozsudku o zrušení nezaujal stanovisko k otázke vnútornej organizácie Cedefop alebo obnovenia právneho servisu, po druhé, že diskusie o obnovení pracovného miesta interného právneho poradcu, ktoré sa uskutočnili v roku 2021, nesúviseli s osobitným prípadom odvolateľky, a po tretie, že postup prijímania interného právneho poradcu úzko súvisel s výsledkom výberového konania na nového riaditeľa ľudských zdrojov.

48

Na základe všetkých týchto skutkových okolností, ktoré sú uvedené na stranách 16 až 17 rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti, však odvolací výbor výslovne dospel k záveru, že „Cedefop zamýšľalo reorganizovať spôsob vykonávania právnej funkcie v rámci agentúry s cieľom obmedziť riziká bez toho, aby malo v úmysle opäť do nej začleniť osoby alebo spôsoby organizácie práce z minulosti“.

49

V dôsledku toho odvolací výbor odvolateľke jasne oznámil, že sa v prvom rade domnieva, že Cedefop nie je nevyhnutne povinné opätovne preskúmať žiadosť o obnovenie zmluvy, keďže táto agentúra v celom rozsahu vykonala rozsudok o zrušení vyplatením finančnej náhrady za celú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku zrušených rozhodnutí, a že subsidiárne napriek tomu preskúmala túto žiadosť a zamietla ju z dôvodov uvedených v bodoch 47 a 48 tohto rozsudku.

Podľa ustálenej judikatúry ku skresleniu dôkazov dochádza vtedy, keď Všeobecný súd zjavne prekročil hranice primeraného posúdenia týchto dôkazov. Skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. V tejto súvislosti nestačí preukázať, že dokument mohol byť vykladaný odlišne od výkladu, ktorý zvolil Všeobecný súd (rozsudok z 5. marca 2024, Kočner/Europol, C‑755/21 P , EU:C:2024:202 , bod 96 a citovaná judikatúra).

53

Na účely overenia dôvodnosti tohto odvolacieho dôvodu treba pripomenúť, že Všeobecný súd v bode 34 napadnutého rozsudku na základe judikatúry citovanej v bodoch 31 až 33 toho rozsudku dospel k záveru, že Cedefop je na základe rozsudku o zrušení povinné opätovne preskúmať žiadosť o obnovenie zmluvy a prijať rozhodnutie nahrádzajúce zrušené rozhodnutia.

54

56

Treba uviesť, že samotné znenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti umožňuje konštatovať, ako správne tvrdí odvolateľka, že úvahy uvedené v bode 37 napadnutého rozsudku, ktoré viedli Všeobecný súd k záveru, že Cedefop prijalo rozhodnutie, ktorým nahradilo zrušené rozhodnutia, mohli byť prevzaté len z časti odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti uvedenej od štvrtého odseku na strane 16 tohto rozhodnutia až do jeho druhého odseku na strane 17, ktorou tento výbor odôvodnil zamietnutie žalobného dôvodu založeného na porušení článku 266 ZFEÚ, ktorý odvolateľka uviedla vo svojej sťažnosti. Iba v tejto časti odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti, ktorá obsahuje celkovo štyri odseky (ďalej len „sporná časť odôvodnenia“), sa totiž odkazuje na takéto úvahy.

57

Konkrétne zo spornej časti odôvodnenia vyplýva, že Všeobecný súd sa pri konštatovaní v bodoch 37, 38 a 43 napadnutého rozsudku, že Cedefop prijalo rozhodnutie nahrádzajúce zrušené rozhodnutia na základe úvah súvisiacich s jeho vnútornou organizáciou, nevyhnutne opieral len o druhý odsek na strane 17 rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti, ktorý predstavuje štvrtý a posledný odsek spornej časti odôvodnenia. V tomto odseku totiž odvolací výbor konkrétne uviedol: „na základe dôkladného a transparentného posúdenia súčasného stavu vykonaného v roku 2021 na základe údajov z roku 2020 má Cedefop v úmysle reorganizovať spôsob vykonávania právnej funkcie s cieľom zmierniť zistené riziká bez toho, aby mal v úmysle opäť do nej začleniť osoby alebo spôsoby organizácie práce z minulosti“.

61

Ďalej nič v znení prvých troch odsekov spornej časti odôvodnenia neumožňuje domnievať sa, že odvolací výbor napriek tomuto záveru zamýšľal subsidiárne opätovne preskúmať žiadosť o obnovenie zmluvy a prijať rozhodnutie, ktorým nahradí zrušené rozhodnutia, a teda prijať dodatočné opatrenia na vykonanie rozsudku o zrušení.

62

Stačí totiž uviesť, že na jednej strane v prvom odseku spornej časti odôvodnenia, ktorý zodpovedá štvrtému odseku na strane 16 rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti, sa odvolací výbor v podstate obmedzil na uvedenie dôvodov, pre ktoré sa domnieval, že z rozsudku o zrušení nemožno vyvodiť, že Cedefop je povinné opätovne prijať odvolateľku do zamestnania alebo obnoviť jej zmluvu. Na druhej strane v druhom a treťom odseku spornej časti odôvodnenia, ktoré zodpovedajú piatemu odseku na strane 16 a prvému odseku na strane 17 rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti, odvolací výbor s odkazom na závery výkonnej rady Cedefop z 3. marca 2021 týkajúce sa obnovenia miesta právneho poradcu v tejto agentúre (ďalej len „rozhodnutie výkonnej rady z 3. marca 2021“) v podstate potvrdil, že toto posledné uvedené rozhodnutie „nesúviselo“ s konkrétnym prípadom odvolateľky a rozsudkom o zrušení, ktorý „bol v celom rozsahu vykonaný vyplatením náhrady a trov konania“, a preto „nemožno hovoriť o rozpore medzi obnovením pracovného miesta a opätovným prijatím odvolateľky do zamestnania, ani o zabránení jej opätovnému prijatiu“.

63

65

V dôsledku toho vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek skutočnosti v prvých troch odsekoch spornej časti odôvodnenia, ktorá by umožňovala domnievať sa, hoci len implicitne, že odvolací výbor mal v úmysle odchýliť sa od svojho záveru, podľa ktorého bol rozsudok o zrušení v celom rozsahu vykonaný v súlade s článkom 266 ZFEÚ vyplatením náhrad uvedených vo výroku tohto rozsudku, v dôsledku čoho nebolo potrebné prijať ďalšie dodatočné vykonávacie opatrenia – záver, ku ktorému práve dospela a na ktorom dokonca trval v treťom odseku spornej časti odôvodnenia – druhý odsek na strane 17 rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti nemožno chápať bez skreslenia jeho rozsahu v tom zmysle, že odvolací výbor v ňom subsidiárne preskúmal žiadosť o obnovenie zmluvy a prijal rozhodnutie, ktorým nahradil zrušené rozhodnutia.

66

Naopak, tento druhý odsek chápaný v jeho kontexte možno rozumne chápať len tak, že nadväzuje na úvahy týkajúce sa odpovede odvolacieho výboru na tvrdenie odvolateľky týkajúce sa rozhodnutia výkonnej rady z 3. marca 2021. Zdá sa teda, že úvahy týkajúce sa vnútornej organizácie Cedefop, ktoré zohľadnil odvolací výbor, predstavujú skutočnosť, ktorú tento výbor uviedol a ktorej cieľom nie je odôvodniť neobnovenie zmluvy odvolateľky v nadväznosti na opätovné preskúmanie jej žiadosti o obnovenie, ako to konštatoval Všeobecný súd v bode 38 napadnutého rozsudku, ale neexistenciu akejkoľvek súvislosti medzi rozhodnutím výkonnej rady z 3. marca 2021 na jednej strane a rozsudkom o zrušení, ako aj návrhom na vykonanie tohto rozsudku na druhej strane.

O žalobe na Všeobecnom súde

70

Článok 61 prvý odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje, že ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu a môže sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu.

71

Keďže v prejednávanej veci je žaloba odvolateľky pred Všeobecným súdom založená na žalobných dôvodoch, ktoré boli predmetom kontradiktórnej diskusie pred Všeobecným súdom a ktorých preskúmanie si nevyžaduje prijatie žiadneho dodatočného opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo na preskúmanie spisu, Súdny dvor usudzuje, že stav konania dovoľuje rozhodnúť vo veci a aby sám vydal konečný rozsudok (pozri analogicky rozsudok z 5. marca 2024, Kočner/Europol, C‑755/21 P , EU:C:2024:202 , bod 112 a citovanú judikatúru).

O druhom žalobnom dôvode na Všeobecnom súde

74

Podľa článku 266 ZFEÚ je inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný, povinná urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku, ktorým bol tento akt zrušený.

75

Na dosiahnutie súladu s týmto rozsudkom a na jeho úplné vykonanie je dotknutá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra povinná rešpektovať nielen jeho výrok, ale aj dôvody, o ktoré sa výrok bezpodmienečne opiera, v tom zmysle, že sú nevyhnutné na určenie presného významu toho, o čom sa rozhodlo v tomto výroku. Tieto dôvody totiž jednak presne identifikujú ustanovenie považované za nezákonné a jednak presne vysvetľujú dôvody nezákonnosti zistenej vo výroku, pričom dotknutá inštitúcia na ne musí prihliadnuť pri nahrádzaní zrušeného aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2024, DD/FRA, C‑587/21 P , EU:C:2024:1017 , body 22 a 23 , ako aj citovanú judikatúru).

76

Pokiaľ ide o účinky zrušenia aktu vyhláseného súdom Únie, treba pripomenúť, že toto zrušenie pôsobí ex tunc , a teda má za následok retroaktívne odstránenie zrušeného aktu z právneho poriadku Únie, takže tento akt sa považuje za akt, ktorý nikdy neexistoval (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia, C‑239/12 P , EU:C:2013:331 , bod 68 ).

80

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na účely vykonania rozsudku o zrušení bolo Cedefop povinné opätovne preskúmať žiadosť o obnovenie zmluvy a prijať rozhodnutie, ktorým nahradí zrušené rozhodnutia, pričom na tento účel malo vychádzať zo situácie, ktorá existovala ku dňu prijatia týchto rozhodnutí, a prihliadnuť na odôvodnenie rozsudku o zrušení.

81

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Cedefop, skutočnosť, že Všeobecný súd mu v rozsudku o zrušení uložil povinnosť zaplatiť náhradu škody ako náhradu majetkovej ujmy, ktorú odvolateľka utrpela z dôvodu straty príležitosti na obnovenie jej zmluvy, ho nijako neoslobodzovala od splnenia týchto povinností.

82

Takéto oslobodenie totiž nevyplýva zo žiadneho z dôvodov rozsudku o zrušení a náhrada škody, ktorej zaplatenie Všeobecný súd uložil Cedefop, predstavuje peňažnú náhradu, ktorá sa má odvolateľke vyplatiť z dôvodu straty príležitosti, bez toho, aby boli dotknuté ostatné povinnosti tejto agentúry vyplývajúce z výkonu rozsudku o zrušení, ako boli pripomenuté v bode 80 tohto rozsudku.

O návrhoch na náhradu škody

Argumentácia účastníkov konania

86

Odvolateľka tvrdí, že pretrvávajúce odmietanie vykonať rozsudok o zrušení zo strany Cedefop predstavuje zjavné nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Únie a porušenie dôvery, ktorú musí právny systém Únie vzbudzovať vo vzťahu ku každej osobe podliehajúcej súdnej právomoci. Okrem toho, pokiaľ ide o osobnú situáciu odvolateľky, od roku 2017 pretrvávajúca neistota, pokiaľ ide o otázku obnovenia jej zmluvy, spôsobila situáciu neistoty a psychického napätia v súvislosti s jej profesijnou budúcnosťou, ktorá jej spôsobila stres a úzkosť. Zrušenie teda nemôže predstavovať dostatočnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú odvolateľka údajne utrpela z dôvodu nevykonania rozsudku o zrušení. V tejto súvislosti navrhuje, aby bola Cedefop uložená povinnosť zaplatiť náhradu škody vo výške 100000 eur.

87

Podľa Cedefop treba návrh odvolateľky na náhradu škody zamietnuť. Na jednej strane totiž nemajetková ujma spojená s neobnovením jej zmluvy už bola nahradená, keďže Všeobecný súd v rozsudku o zrušení uložil Cedefop povinnosť zaplatiť z tohto dôvodu sumu 10000 eur, ktorú aj zaplatil. Na druhej strane odvolateľka nespresnila skutočnosti, ktoré predstavujú jej nemajetkovú ujmu.

V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Cedefop, cieľom týchto návrhov na náhradu škody nie je dosiahnuť náhradu škody, ktorá už bola nahradená.

91

V druhom rade treba pripomenúť, že vznik mimozmluvnej zodpovednosti agentúry Únie je podmienený súčasným splnením viacerých podmienok, a to protiprávnosťou konania vytýkaného tejto agentúre, existenciou škody a existenciou príčinnej súvislosti medzi jej konaním a uvádzanou škodou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2020, Schokker/AESA, C‑310/19 P , EU:C:2020:435 , bod 54 a citovanú judikatúru).

92

Na úvod, keďže sporné rozhodnutie a rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti boli zrušené z dôvodu, že Cedefop porušilo svoju povinnosť vykonať rozsudok o zrušení, ktorá mu vyplýva z článku 266 ZFEÚ, prvá podmienka vzniku zodpovednosti Cedefop, a to protiprávnosť vytýkaného konania, je teda splnená.

93

Pokiaľ ide napokon o príčinnú súvislosť, stačí konštatovať, že nemajetková ujma, ktorú odvolateľka utrpela, je priamo spôsobená tým, že Cedefop odmietlo prijať iné opatrenia na vykonanie rozsudku o zrušení, než je vyplatenie náhrad uvedených v tomto rozsudku, a že takáto ujma by nevznikla, ak by Cedefop správne vykonalo tento rozsudok.

97

Z uvedeného vyplýva, že existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním Cedefop a škodou je tiež preukázaná.

98

Vzhľadom na osobitné okolnosti prejednávanej veci treba konštatovať, že priznanie sumy 15000 eur odvolateľke predstavuje primeranú náhradu tejto škody.

O trovách

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.

Rozsudok

Všeobecného súdu Európskej únie zo 7. februára 2024, VP/Cedefop ( T‑563/22 , EU:T:2024:72 ), sa zrušuje.

2.

Rozhodnutie výkonného riaditeľa Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) zo 17. decembra 2021 a rozhodnutie odvolacieho výboru Cedefop zo 17. júna 2022 sa zrušujú.

3.