← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·5.3.2026

C-210/24

ECLI:EU:C:2026:145

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CJ0210

62024CJ0210

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 5. marca 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné obstarávanie – Smernica 2014/24/EÚ – Zákazka na sociálne služby bez ubytovania – Zákazka, ktorej hodnota je nižšia ako prahová hodnota na uplatnenie tejto smernice – Článok 67 – Sociálne kritériá na vyhodnotenie ponúk – Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka – Zvýšenie miezd zamestnancov vykonávajúcich zákazku nad úroveň miezd stanovenú v odvetvovej kolektívnej zmluve – Súvislosť s predmetom zákazky – Proporcionalita a nediskriminácia – Článok 28 Charty základných práv Európskej únie – Právo na kolektívne vyjednávanie“

Vo veci C‑210/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Órgano Administrativo de Recursos Contractuales de la Comunidad Autónoma de Euskadi (Správny orgán autonómnej oblasti Baskicko príslušný v oblasti opravných prostriedkov vo verejnom obstarávaní, Španielsko) zo 14. marca 2024 a doručený Súdnemu dvoru v ten istý deň, ktorý súvisí s konaním:

Asociación de Empresas de Servicios para la Dependencia (AESTE)

proti

Ayuntamiento de Ortuella

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe, predseda Súdneho dvora vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory K. Lenaerts, sudcovia F. Schalin, M. Gavalec (spravodajca) a Z. Csehi,

generálny advokát: A. Biondi,

tajomník: R. Stefanova‑Kamisheva, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. apríla 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

španielska vláda, v zastúpení: S. Núñez Silva, splnomocnený zástupca,

Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann, L. Malferrari, E. Sanfrutos Cano a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. júla 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 67 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES ( Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65 ), smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb ( Ú. v. ES L 18, 1997, s. 1 ; Mim. vyd. 05/002, s. 431), článku 56 ZFEÚ, ako aj článku 28 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Asociación de Empresas de Servicios para la Dependencia (AESTE) a Ayuntamiento de Ortuella (obec Ortuella, Španielsko) vo veci zákonnosti kritéria na vyhodnotenie ponúk stanoveného v súťažných podkladoch týkajúcich sa zákazky na služby, ktorú tento orgán zadal.

Právny rámec

Právo Únie

3

Odôvodnenia 89, 90, 92, 97, 98 a 114 smernice 2014/24 uvádzajú:

„(89)

Pojem ‚kritériá na vyhodnotenie ponúk‘ je ústredným pojmom tejto smernice. Preto je dôležité, aby sa príslušné ustanovenia prezentovali čo najjednoduchšie a najstručnejšie. To možno dosiahnuť používaním termínu ‚ekonomicky najvýhodnejšia ponuka‘ ako zastrešujúceho pojmu, keďže všetky víťazné ponuky by sa napokon mali vybrať v súlade s tým, čo jednotliví verejní obstarávatelia považujú za ekonomicky najlepšie riešenie z predložených ponúk. …

(90)

Zákazky by sa mali zadávať na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečujú dodržiavanie zásad transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, a to so zreteľom na zabezpečenie objektívneho porovnania relatívnej hodnoty ponúk s cieľom určiť za podmienok efektívnej hospodárskej súťaže, ktorá ponuka je ekonomicky najvýhodnejšou ponukou. Malo by sa výslovne stanoviť, že ekonomicky najvýhodnejšia ponuka by sa mala posudzovať na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality, čo by malo vždy zahŕňať prvok ceny alebo nákladov. Rovnako by sa malo spresniť, že takéto posúdenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky by sa mohlo tiež vykonať len na základe cenovej alebo nákladovej efektívnosti. Okrem toho je vhodné pripomenúť, že verejní obstarávatelia môžu podľa vlastného uváženia stanoviť primerané štandardy kvality pomocou technických špecifikácií alebo podmienok plnenia zákazky.

S cieľom podporiť orientáciu verejného obstarávania viac na kvalitu by členské štáty mali mať povolené zakázať alebo obmedziť používanie výlučne ceny alebo výlučne nákladov na posúdenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ak to považujú za vhodné.

S cieľom dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania pri zadávaní zákaziek by verejní obstarávatelia mali byť povinní zabezpečiť potrebnú transparentnosť, aby všetci uchádzači mohli byť primerane informovaní o kritériách a požiadavkách, ktoré sa uplatnia pri rozhodovaní o zadaní zákazky. Verejní obstarávatelia by preto mali mať povinnosť uviesť kritériá na vyhodnotenie ponúk a pomerné váhy priradené každému z týchto kritérií. …

(92)

Pri posudzovaní najlepšieho pomeru ceny a kvality by verejní obstarávatelia mali stanoviť ekonomické a kvalitatívne kritériá súvisiace s predmetom zákazky, ktoré použijú na tieto účely. Tieto kritériá by tak mali umožniť porovnávacie posúdenie úrovne plnenia, ktorá vyplýva z jednotlivých ponúk vzhľadom na predmet zákazky vymedzený v technických špecifikáciách. V súvislosti s najlepším pomerom ceny a kvality sa v tejto smernici uvádza neúplný zoznam možných kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré zahŕňajú environmentálne a sociálne aspekty. Verejní obstarávatelia by sa mali nabádať, aby si zvolili kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré im umožnia nadobudnúť vysoko kvalitné práce, tovar alebo služby, ktoré optimálne vyhovujú ich potrebám.

Zvolené kritériá na vyhodnotenie ponúk by verejného obstarávateľa ďalej nemali oprávňovať na neobmedzenú voľnosť výberu, mala by sa nimi zabezpečiť možnosť účinnej a spravodlivej hospodárskej súťaže a mali by byť k nim priložené požiadavky, ktoré umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré poskytli uchádzači.

S cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku by rozhodnutie o zadaní zákazky nemalo vychádzať len z nenákladových kritérií. Kvalitatívne kritériá by preto mali byť sprevádzané nákladovým kritériom, ktorým by na základe voľby verejného obstarávateľa mohla byť cena alebo prístup založený na nákladovej efektívnosti, ako je napríklad prístup spočívajúci v určení nákladov na životný cyklus. Kritériá na vyhodnotenie ponúk by však nemali mať vplyv na uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré určujú odplatu za niektoré služby alebo stanovujú pevné ceny za niektoré tovary.

(97)

Okrem toho so zreteľom na lepšie začlenenie sociálnych a environmentálnych aspektov do postupov obstarávania by verejní obstarávatelia mali mať možnosť používať kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky týkajúce sa stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú dodať či poskytnúť na základe verejnej zákazky, v akejkoľvek súvislosti a v akejkoľvek fáze ich životného cyklu od ťažby surovín pre produkt po fázu likvidácie produktu vrátane faktorov súvisiacich s konkrétnym procesom produkcie, poskytovania týchto prác, tovaru alebo služieb, alebo obchodovania s týmito prácami, tovarom a službami a jeho podmienok, alebo súvisiacich s konkrétnym procesom počas neskoršej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, keď takéto faktory nie sú súčasťou ich hmotnej podstaty. …

Podmienka súvislosti s predmetom zákazky však vylučuje kritériá a podmienky týkajúce sa všeobecnej podnikovej politiky, ktoré sa nemôžu brať do úvahy ako faktor charakterizujúci konkrétny proces výroby alebo poskytovania obstarávaných prác, tovaru alebo služieb. Verejní obstarávatelia by preto nemali mať možnosť vyžadovať od uchádzačov, aby mali zavedenú určitú podnikovú politiku sociálnej a environmentálnej zodpovednosti.

(98)

Zásadný význam má skutočnosť, aby kritériá na vyhodnotenia ponúk alebo podmienky plnenia zákazky týkajúce sa sociálnych aspektov výrobného procesu súviseli s prácami, tovarom alebo službami, ktoré sa majú dodať alebo poskytnúť v rámci zákazky. Okrem toho by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou [96/71], v zmysle jej výkladu Súdnym dvorom Európskej únie, a nemali by sa vyberať ani uplatňovať tak, aby priamo alebo nepriamo diskriminovali hospodárske subjekty z iných členských štátov alebo z tretích krajín, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) alebo dohôd o voľnom obchode, ktorých je [Európska ú]nia zmluvnou stranou. Požiadavky týkajúce sa základných pracovných podmienok, ktoré upravuje smernica [96/71], ako napríklad minimálnych mzdových taríf, by preto mali zostať na úrovni stanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami uplatňovanými v súlade s právom Únie v kontexte uvedenej smernice.

(114)

Určité kategórie služieb majú vzhľadom na svoju povahu aj naďalej obmedzený cezhraničný rozmer, a to konkrétne tzv. služby osobám, ako sú určité sociálne, zdravotnícke a vzdelávacie služby. Tieto služby sú poskytované v konkrétnom kontexte, ktorý sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši z dôvodu odlišných kultúrnych tradícií. Pre verejné zákazky na poskytovanie týchto služieb by sa mal preto zaviesť osobitný režim s vyšším finančným limitom, než je limit uplatňovaný na iné služby.

O služby osobám s hodnotou pod uvedeným finančným limitom nebudú mať poskytovatelia z ostatných členských štátov obvykle záujem, pokiaľ neexistujú konkrétne náznaky o opaku, ako napr. v prípade cezhraničných projektov financovaných Úniou.

Zákazky na poskytnutie služieb osobám presahujúce uvedený finančný limit by mali byť transparentné v celej Únii. Vzhľadom na význam kultúrneho kontextu a citlivý charakter týchto služieb by členské štáty mali mať dostatočné možnosti na zorganizovanie výberu poskytovateľov služieb spôsobom, ktorý považujú za najvhodnejší. Uvedený záväzok sa odráža v pravidlách tejto smernice, pričom sa v nich ukladá len dodržiavanie základných zásad transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, a zároveň sa uisťuje, že verejní obstarávatelia budú schopní uplatňovať osobitné kritériá kvality pri výbere poskytovateľov služieb, ako sú kritériá stanovené v dobrovoľnom Európskom rámci kvality pre sociálne služby uverejnenom Výborom pre sociálnu ochranu. …“

4

Článok 4 smernice 2014/24, nazvaný „Výšky finančného limitu“, znie:

„Táto smernica sa uplatňuje na obstarávania, ktorých predpokladaná hodnota bez dane z pridanej hodnoty (DPH) sa rovná alebo je vyššia ako tieto finančné limity:

d)

750000 [eur] pre verejné zákazky na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb uvedených v prílohe XIV.“

5

Kapitola II tejto smernice s názvom „Všeobecné pravidlá“ obsahuje článok 18 smernice, nazvaný „Zásady obstarávania“, ktorý v odseku 1 stanovuje:

„Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom.

Obstarávanie sa nesmie robiť so zámerom vylúčiť ho z rozsahu pôsobnosti tejto smernice ani umelo zúžiť hospodársku súťaž. Hospodárska súťaž sa považuje za umelo zúženú, ak je návrh obstarávania vypracovaný so zámerom neprimerane zvýhodniť či znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty.“

6

Článok 67 danej smernice, nazvaný „Kritériá na vyhodnotenie ponúk“, stanovuje:

„1. Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia týkajúce sa ceny určitého dodávaného tovaru alebo odplaty za určité poskytované služby, verejní obstarávatelia vychádzajú pri zadávaní verejných zákaziek z ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

2. Ponuka, ktorá je z pohľadu verejného obstarávateľa ekonomicky najvýhodnejšia, sa určí na základe ceny alebo nákladov použitím prístupu založeného na nákladovej efektívnosti, ktorý spočíva napríklad v určení nákladov na životný cyklus v súlade s článkom 68 a môže zahŕňať najlepší pomer ceny a kvality, ktorý sa posúdi na základe kritérií, vrátane kvalitatívnych, environmentálnych a/alebo sociálnych aspektov súvisiacich s predmetom dotknutej verejnej zákazky. Takéto kritériá môže tvoriť napríklad:

a)

kvalita vrátane technického prínosu, estetické a funkčné vlastnosti, prístupnosť, riešenia vhodné pre všetkých používateľov, sociálne, environmentálne a inovačné charakteristické znaky a obchodovanie a jeho podmienky;

b)

organizácia, kvalifikácia a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie danej zákazky, ak kvalita určených zamestnancov môže mať významný vplyv na úroveň plnenia zákazky, alebo

c)

záručný a pozáručný servis a technická pomoc, dodacie podmienky, ako je dátum dodania, postup dodania a lehota dodania alebo termín ukončenia.

Prvok nákladov môže mať aj formu pevnej ceny alebo nákladov, na základe čoho budú hospodárske subjekty súťažiť iba v súvislosti s kritériom kvality.

Členské štáty môžu ustanoviť, že verejní obstarávatelia nemôžu použiť iba cenu alebo iba náklady ako jediné kritérium na vyhodnotenie ponúk, alebo obmedziť ich použitie na určité kategórie verejných obstarávateľov alebo určité typy zákaziek.

3. Kritériá na vyhodnotenie ponúk sa považujú za súvisiace s predmetom verejnej zákazky, ak sa z akéhokoľvek hľadiska v každej fáze ich životného cyklu týkajú uskutočnenia stavebných prác, dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, ktoré sa má vykonať v rámci danej zákazky, a to vrátane faktorov súvisiacich s:

a)

konkrétnym procesom výroby, poskytovania uvedených prác, tovaru alebo služieb či obchodovania s nimi, alebo

b)

konkrétnym procesom pre inú fázu ich životného cyklu,

a to aj vtedy, keď takéto faktory netvoria súčasť ich materiálnej podstaty.

4. Z kritérií na vyhodnotenie ponúk nevyplýva udelenie neobmedzenej voľnosti výberu verejnému obstarávateľovi. Zaisťujú možnosť efektívnej hospodárskej súťaže a sprevádzajú ich špecifikácie, ktoré umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré uchádzači poskytli, s cieľom posúdiť, do akej miery spĺňajú dané ponuky kritériá na ich vyhodnotenie. V prípade pochybností verejní obstarávatelia efektívne overia správnosť informácií a dôkazov, ktoré poskytli uchádzači.

5. Verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch presne určí relatívnu váhu, ktorú priraďuje každému z kritérií zvolených na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, okrem prípadu, keď je určená len na základe ceny.

Táto váha sa môže vyjadriť stanovením intervalu s príslušným maximálnym rozpätím.

Ak nie je stanovenie váhy možné z objektívnych dôvodov, verejný obstarávateľ uvedie kritériá v zostupnom poradí dôležitosti.“

7

Článok 74 smernice 2014/24 s názvom „Zadávanie zákaziek na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb“ stanovuje:

„Verejné zákazky na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb uvedených v prílohe XIV sa zadávajú v súlade s touto kapitolou, ak sa hodnota zákaziek rovná alebo je vyššia ako finančný limit uvedený v článku 4 písm. d).“

8

Článok 76 smernice 2014/24, nazvaný „Zásady zadávania zákaziek“, stanovuje:

„1. Členské štáty zavedú vnútroštátne pravidlá na zadávanie zákaziek podľa tejto kapitoly, aby zabezpečili, že verejní obstarávatelia budú dodržiavať zásady transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi. Členské štáty môžu voľne stanoviť procesné pravidlá, ktoré sú uplatniteľné, pokiaľ umožnia verejným obstarávateľom, aby zohľadnili osobitosti dotknutých služieb.

2. Členské štáty zaistia, aby verejní obstarávatelia mohli zohľadniť potrebu zaistiť kvalitu, kontinuitu, prístupnosť, cenovú dostupnosť, disponibilnosť a komplexnosť služieb, osobitné potreby rôznych kategórií používateľov vrátane znevýhodnených a zraniteľných skupín, začlenenie a posilnenie postavenia používateľov a inovácie. Členské štáty takisto môžu ustanoviť, aby sa výber poskytovateľa služieb uskutočnil na základe ponuky predstavujúcej najlepší pomer ceny a kvality, pričom sa v prípade sociálnych služieb zohľadnia kritériá kvality a udržateľnosti.“

9

Príloha XIV k tejto smernici obsahuje tabuľku s názvom „Služby uvedené v článku 74“ a uvádza kód CPV – 85312000 – 9.

Španielske právo

10

Článok 1 Ley 9/2017 de Contratos del Sector Público, por la que se transponen al ordenamiento jurídico español las Directivas del Parlamento Europeo y del Consejo 2014/23/UE y 2014/24/EÚ, de 26 de febrero z roku 2014 (zákon č. 9/2017 o verejnom obstarávaní, ktorým sa do španielskeho právneho poriadku preberajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ a [2014/24] z 26. februára 2014) z 8. novembra 2017 (BOE č. 272 z 9. novembra 2017; ďalej len „LCSP“), nazvaný „Predmet a účel“, v odseku 3 stanovuje:

„Do každého verejného obstarávania sa prierezovo povinne začlenia sociálne a environmentálne kritériá, pokiaľ súvisia s predmetom zákazky, v presvedčení, že ich zahrnutím sa dosiahne lepší pomer kvality a ceny pri plnení zákazky, ako aj lepšia a väčšia efektivita pri využívaní verených prostriedkov. Rovnako sa poskytne prístup k verejnému obstarávaniu malým a stredným podnikom, ako aj podnikom sociálnej ekonomiky.“

11

Článok 145 tohto zákona s názvom „Požiadavky a kategórie kritérií na zadanie zákazky“ stanovuje:

„1. Zákazky sa zadávajú pomocou viacerých kritérií na vyhodnotenie ponúk na základe najlepšieho pomeru kvality a ceny.

Ak to odôvodňuje obsah dokumentácie, zákazky sa môžu zadávať v súlade s kritériami vychádzajúcimi z prístupu založeného na nákladovej efektívnosti, na základe ceny alebo nákladov, ktorý spočíva napríklad v určení nákladov na životný cyklus v súlade s článkom 148.

2. Najlepší pomer kvality a ceny sa vyhodnotí podľa ekonomických a kvalitatívnych kritérií.

Kvalitatívne kritériá, ktoré stanoví verejný obstarávateľ na vyhodnotenie najlepšieho pomeru kvality a ceny, môžu zahŕňať environmentálne alebo sociálne aspekty súvisiace s predmetom zákazky spôsobom stanoveným v odseku 6 tohto článku, ktorými môžu byť okrem iného:

1.

kvalita vrátane technického prínosu, estetické a funkčné vlastnosti, prístupnosť, univerzálne riešenia alebo riešenia vhodné pre všetkých používateľov, sociálne, environmentálne a inovačné charakteristické znaky a obchodovanie a jeho podmienky;

Sociálne charakteristiky zákazky sa týkajú okrem iného nasledujúcich cieľov: podpory sociálnej integrácie zdravotne postihnutých osôb, znevýhodnených osôb alebo príslušníkov zraniteľných skupín medzi osoby určené na plnenie zákazky a vo všeobecnosti sociálnej a pracovnej integrácie zdravotne postihnutých osôb, ktoré sú alebo môžu byť vystavené sociálnemu vylúčeniu; uzatvárania subdodávateľských zmlúv s osobitnými centrami zamestnanosti alebo integračnými podnikmi; plánov rodovej rovnosti, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní zákazky a vo všeobecnosti rovnosti medzi ženami a mužmi; podpory zamestnávania žien; zosúladenia pracovného, osobného a rodinného života; zlepšenia pracovných a mzdových podmienok; stability v zamestnaní; zamestnávania väčšieho počtu osôb na vykonávanie zákazky; vzdelávania a ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; uplatňovania etických kritérií a kritérií sociálnej zodpovednosti pri vykonávaní zákazky alebo kritérií týkajúcich sa dodávania alebo používania výrobkov, ktoré sú predmetom spravodlivého obchodu, počas plnenia zákazky.

2.

organizácia, kvalifikácia a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie danej zákazky, pokiaľ kvalita týchto zamestnancov môže mať významný vplyv na jej lepšie vykonávanie.

…“

12

Štyridsiate siedme dodatkové ustanovenie uvedeného zákona s názvom „Zásady uplatniteľné na zmluvy o koncesiách na poskytovanie služieb uvedené v prílohe IV a na zákazky na poskytovanie sociálnych, zdravotníckych alebo vzdelávacích služieb uvedené v prílohe IV“ stanovuje:

„Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie ustanovení tohto zákona a okrem iného ustanovení týkajúcich sa určovania technických predpisov, minimálnych podmienok platobnej schopnosti, kritérií na vyhodnotenie ponúk a osobitných podmienok vykonávania, v postupoch obstarávania zmlúv o koncesiách na poskytovanie služieb, ktoré sú uvedené v prílohe IV, a zadávania zákaziek na poskytovanie sociálnych, zdravotníckych alebo vzdelávacích služieb, ktoré sú tiež uvedené v prílohe IV, verejní obstarávatelia vo všetkých ich fázach zaistia kvalitu, kontinuitu, prístupnosť, cenovú dostupnosť, disponibilnosť a komplexnosť služieb, osobitné potreby rôznych kategórií používateľov vrátane znevýhodnených a zraniteľných skupín, začlenenie používateľov služieb a inovácie pri poskytovaní služieb.

Pri stanovovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktorých sa týka toto dodatkové ustanovenie, verejný obstarávateľ môže tiež stanoviť kritériá týkajúce sa aspektov, akými sú: skúsenosti zamestnancov poverených vykonávaním zákazky pri poskytovaní služieb zameraných na obzvlášť znevýhodnené odvetvia alebo pri poskytovaní podobných služieb za podmienok stanovených v článku 145; reinvestovanie dosiahnutého zisku do skvalitnenia služieb, ktoré poskytuje, zavedenie mechanizmov účasti používateľov a ich informovania a vzdelávania.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

13

Dňa 13. júna 2023 podala AESTE na Órgano Administrativo de Recursos Contractuales de la Comunidad Autónoma de Euskadi (Správny orgán autonómnej oblasti Baskicko príslušný v oblasti opravných prostriedkov vo verejnom obstarávaní, Španielsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, osobitný opravný prostriedok v oblasti verejného obstarávania smerujúci proti súťažným podkladom týkajúcim sa „opatrovateľských služieb v domácnosti v obci Ortuella“, ktoré tento správny orgán zadal (ďalej len „sporná zákazka“).

14

Predmetom spornej zákazky je „poskytovanie opatrovateľských služieb v domácnosti v obci Ortuella s cieľom poskytovať kolektívne služby sociálneho charakteru, v rámci ktorých kvalifikovaní, vyškolení a dohliadaní zamestnanci vykonávajú preventívne, vzdelávacie a asistenčné činnosti v prospech rodín a/alebo osôb, ktoré majú ťažkosti s udržaním alebo zachovaním svojho fyzického, sociálneho a/alebo emocionálneho života, pričom sa snažia zabezpečiť, aby používatelia mohli naďalej žiť vo svojom bydlisku a/alebo vo svojom prostredí, pokiaľ je to možné a vhodné“. Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu sa táto zákazka týka „sociálnych služieb bez ubytovania“ (CPV – 85312000 – 9) v zmysle prílohy IV LCSP, ktorá zodpovedá prílohe XIV k smernici 2014/24.

15

Predpokladaná hodnota uvedenej zákazky na služby bola 166250 eur.

16

AESTE sa svojím opravným prostriedkom domáha zrušenia kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktoré je uvedené v osobitných administratívnych podmienkach predmetnej zákazky a ktoré stanovuje maximálny počet 40 bodov v prípade zvýšenia celkovej úrovne miezd zo strany uchádzača (ďalej len „sporné kritérium“). Toto kritérium znie:

„Zohľadnia sa vyššie mzdy (zvýšenie celkovej úrovne miezd), ktoré uchádzač zamýšľa uplatniť na osoby vykonávajúce zákazku, pričom ako referenčná hodnota sa použijú mzdy stanovené v odvetvovej kolektívnej zmluve.

Posúdi sa percento zvýšenia miezd, pričom sa vypočíta základná mzda a zmluvný príplatok pre všetkých zamestnancov, v prípade ktorých má dôjsť k prechodu, pri uplatnení nasledujúceho vzorca: body = P × A/B.

Body sú počet celkových bodov pridelených ponuke.

P je najvyšší počet bodov, ktoré možno udeliť, teda 40 bodov.

A je najvyššie percento zo všetkých predložených ponúk.

B je percento ponuky, ktorá sa hodnotí.

Posúdia sa ponuky, v ktorých sa navrhuje percentuálne zvýšenie, ktoré sa uplatní na osoby vykonávajúce zákazku. Ponuky, v ktorých sa nenavrhuje žiadne zvýšenie, získajú bodové hodnotenie 0 bodov.

Najneskôr do jedného mesiaca od uzavretia zmluvy sa musia po kolektívnom vyjednávaní so zástupcami zamestnancov konkretizovať položky, prostredníctvom ktorých dôjde k uvedenému zvýšeniu mzdy. Úspešný uchádzač sa tiež bude usilovať uzavrieť dohodu (kolektívnu zmluvu obce Ortuella týkajúcu sa opatrovateľských služieb v domácnosti) upravujúcu pracovné podmienky zamestnancov poverených vykonávaním zákazky.“

17

Predkladajúci vnútroštátny súd má pochybnosti o súlade sporného kritéria s právom Únie.

18

Po prvé sa pýta, či toto kritérium umožňuje identifikovať „ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku“ v zmysle článku 67 ods. 1 smernice 2014/24. Zatiaľ čo verejný obstarávateľ v tejto súvislosti tvrdí, že cieľom uvedeného kritéria je zvýšiť odmenu zamestnancov poverených plnením služby, ktorá je predmetom spornej zákazky, a teda zlepšiť stabilitu a kontinuitu pri poskytovaní tejto služby, zdá sa, že tento súd sa domnieva, že súvislosť medzi takýmto zvýšením miezd a zlepšením služby je príliš hypotetická na to, aby mohla určiť, komu bude zadaná táto zákazka.

19

Po druhé uvedený súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia 98 smernice 2014/24 vyplýva, že sociálne kritériá zvolené na zadanie verejných zákaziek sa musia uplatňovať v súlade so smernicou 96/71. Sporné kritérium by však mohlo byť diskriminačné v tom, že by nútilo podnik, ktorý chce zvýšiť svoje šance na získanie spornej zákazky, povinnosť vyplácať zamestnancom, ktorí majú vykonávať túto zákazku, vyššie mzdy, ako dostávali doteraz, čo by mohlo predstavovať dodatočnú ekonomickú záťaž, ktorá by mohla brániť podaniu ponuky.

20

Po tretie sporné kritérium by sa mohlo ukázať ako neprimerané a diskriminačné pre hospodárske subjekty, ktoré nemajú dostatočnú kapacitu na vyplácanie vysokých miezd, zatiaľ čo tieto subjekty by mohli predkladať konkurenčné ponuky s dobrým pomerom kvality a ceny z dôvodu nižších mzdových nákladov.

21

Po štvrté sa ten istý súd pýta, či sporné kritérium nepredstavuje zásah do práva na kolektívne vyjednávanie uznaného v článku 28 Charty, keďže kolektívne vyjednávanie, ktoré by sa začalo po zadaní spornej zákazky, by mohlo viesť k tomu, že zamestnanci poverení vykonávaním tejto zákazky by boli vylúčení z pôsobnosti platnej kolektívnej zmluvy. Takéto vyjednávanie by mohlo viesť aj k vytvoreniu mzdových nerovností medzi pracovníkmi toho istého podniku, ktorí vykonávajú rovnaké úlohy, ale ktorých odmeňovanie by sa líšilo v závislosti od toho, kto je príjemcom týchto úloh.

22

Po piate sporné kritérium by sa tiež mohlo ukázať ako neprimerané vzhľadom na cieľ, ktorý sleduje, pretože nová kolektívna zmluva dohodnutá po zadaní spornej zákazky by mohla mať za následok konsolidáciu zvýšenia mzdy nad rámec plnenia tejto zákazky, čo by viedlo k strate súvislosti s jej predmetom, ako sa uvádza v článku 67 ods. 3 smernice 2014/24.

23

Za týchto podmienok Órgano Administrativo de Recursos Contractuales de la Comunidad Autónoma de Euskadi (Správny orgán autonómnej oblasti Baskicko príslušný v oblasti opravných prostriedkov vo verejnom obstarávaní) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„[1.]

Je kritérium na zadanie zákazky na poskytovanie služieb, akým je opísané kritérium:

v rámci ktorého sa hodnotí zvýšenie celkovej úrovne miezd nad úroveň stanovenú v príslušnej odvetvovej kolektívnej zmluve, ktoré uchádzač zamýšľa uplatňovať na osoby vykonávajúce zákazku,

a

ktoré vyžaduje, aby úspešný uchádzač po kolektívnom vyjednávaní so zástupcami zamestnancov konkretizoval položky, prostredníctvom ktorých dôjde k zvýšeniu miezd, a usiloval sa uzavrieť kolektívnu zmluvu, ktorá sa bude uplatňovať na zamestnancov poverených vykonávaním zákazky,

vhodné na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ako to vyžaduje článok 67 ods. 1 smernice [2014/24]?

[2.]

Odporuje také kritérium slobode poskytovať služby alebo obmedzuje voľnú hospodársku súťaž v rozpore s článkom 56 ZFEÚ a so smernicami [2014/24] a [96/71]?

[3.]

Porušuje také kritérium právo na kolektívne vyjednávanie uznané v článku 28 [Charty]?“

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

24

Na úvod treba preskúmať otázku, či Órgano Administrativo de Recursos Contractuales de la Comunidad Autónoma de Euskadi (Správny orgán autonómnej oblasti Baskicko príslušný v oblasti opravných prostriedkov vo verejnom obstarávaní) spĺňa kritériá požadované na to, aby ho bolo možné považovať za vnútroštátny súdny orgán v zmysle článku 267 ZFEÚ.

25

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pri posudzovaní, či má vnútroštátny orgán povahu „súdneho orgánu“, čo je otázka spadajúca výlučne do práva Únie, Súdny dvor zohľadňuje všetky kritériá, akými sú zriadenie tohto orgánu zákonom, jeho trvalý charakter, záväzný charakter jeho jurisdikcie, kontradiktórna povaha konania, použitie právnych predpisov orgánom, ako aj jeho nezávislosť (rozsudok z 20. septembra 2018, Montte, C‑546/16 , EU:C:2018:752 , bod 21 a citovaná judikatúra).

26

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania na jednej strane vyplýva, že Órgano Administrativo de Recursos Contractuales de la Comunidad Autónoma de Euskadi (Správny orgán autonómnej oblasti Baskicko príslušný v oblasti opravných prostriedkov vo verejnom obstarávaní) je stálym a nezávislým orgánom, ktorý má svoj pôvod v právnom ustanovení a ktorý prijíma svoje rozhodnutia na základe výlučne právnych kritérií po skončení kontradiktórneho konania. Pokiaľ ide konkrétnejšie o nezávislosť tohto orgánu, návrh na začatie prejudiciálneho konania spresňuje, že daný orgán nepodlieha žiadnej hierarchii, nedostáva pokyny od tretích osôb a vykonáva svoje funkcie objektívne, nestranne a úplne autonómne.

27

Na druhej strane, pokiaľ ide o záväznú povahu jeho jurisdikcie v zmysle judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa článku 267 ZFEÚ, Súdny dvor už rozhodol, že rozhodnutia orgánov autonómnych spoločenstiev, ktoré majú právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch v oblasti verejného obstarávania, ktorých právomoc nezávisí od dohody medzi účastníkmi konania, sú pre nich záväzné, aj keď podanie opravného prostriedku je fakultatívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2018, Montte, C‑546/16 , EU:C:2018:752 , body 23 a 24 , ako aj citovanú judikatúru).

28

Tieto úvahy nie sú spochybnené judikatúrou Súdneho dvora vyvodenou z rozsudku z 21. januára 2020, Banco de Santander ( C‑274/14 , EU:C:2020:17 ), keďže, ako uvádza španielska vláda vo svojich písomných pripomienkach, členovia tohto orgánu požívajú záruku neodvolateľnosti, ktorá sa vykonáva prostredníctvom vnútroštátnej právnej úpravy a od ktorej sa možno odchýliť len z dôvodov výslovne vymenovaných touto právnou úpravou.

29

Z uvedeného vyplýva, že Órgano Administrativo de Recursos Contractuales de la Comunidad Autónoma de Euskadi (Správny orgán autonómnej oblasti Baskicko príslušný v oblasti opravných prostriedkov vo verejnom obstarávaní) spĺňa kritériá, aby ho bolo možné považovať za vnútroštátny súdny orgán v zmysle článku 267 ZFEÚ, a otázky predložené Súdnemu dvoru sú prípustné.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

30

Na úvod treba uviesť, že ako vyplýva z bodu 14 tohto rozsudku, predmetom spornej zákazky je poskytovanie služieb patriacich do kategórie „sociálne služby bez ubytovania“ (kód CPV 8531 2000 – 9) uvedenej v prílohe IV k LCSP, ktorá podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu zodpovedá prílohe XIV k smernici 2014/24.

31

V súlade s článkom 4 písm. d) danej smernice sa táto smernica uplatňuje na zákazky uvedené v tejto prílohe XIV len vtedy, ak sa hodnota týchto zákaziek rovná alebo je vyššia ako prahová hodnota 750000 eur stanovená v tomto ustanovení.

32

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci vyplýva, že predmetná zákazka má odhadovanú hodnotu 166250 eur, teda nižšiu ako vyššie uvedená prahová hodnota. Podľa tohto návrhu, ako potvrdila španielska vláda v priebehu pojednávania, mal španielsky zákonodarca v úmysle priamo a bezpodmienečne uplatniť ustanovenia smernice 2014/24 na zákazky, ktorých hodnota je nižšia ako uvedená prahová hodnota. Konkrétne sa zákonodarca pri prijímaní článku 145 LCSP v spojení so štyridsiatym siedmym dodatkovým ustanovením tohto zákona, ktorým sa preberá článok 67 smernice 2014/24 týkajúci sa kritérií na vyhodnotenie ponúk, rozhodol rozšíriť uplatnenie tohto posledného uvedeného ustanovenia na zákazky, ktorých hodnota je nižšia ako táto prahová hodnota.

33

Ako však vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ak sa vnútroštátna právna úprava priamo a bezpodmienečne prispôsobí v riešeniach, ktoré stanovuje pre situácie, na ktoré sa nevzťahuje akt práva Únie, riešeniam prijatým týmto aktom, existuje určitý záujem Únie na tom, aby sa ustanovenia prevzaté z uvedeného aktu vykladali jednotne. To totiž umožňuje vyhnúť sa budúcim výkladovým rozdielom a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s týmito situáciami a so situáciami, ktoré patria do pôsobnosti uvedených ustanovení (rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi, C‑297/88 a C‑197/89 , EU:C:1990:360 , body 36 a 37 , ako aj zo 16. júna 2022, Obština Razlog, C‑376/21 , EU:C:2022:472 , bod 55 a citovaná judikatúra).

34

Z toho vyplýva, že hoci má sporná zákazka nižšiu hodnotu, než je hodnota stanovená v článku 4 písm. d) smernice 2014/24, existuje určitý záujem na tom, aby Súdny dvor rozhodol o prvej položenej otázke.

35

Touto otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 67 ods. 1 smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že kritérium na zadanie verejnej zákazky na sociálne služby bez ubytovania, ktoré zohľadňuje zvýšenie celkovej úrovne miezd, ktoré uchádzač navrhuje uplatniť na zamestnancov vykonávajúcich zákazku nad rámec úrovne stanovenej v príslušnej odvetvovej kolektívnej zmluve, umožňuje verejnému obstarávateľovi určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku v zmysle tohto ustanovenia.

36

V prvom rade článok 67 ods. 1 smernice 2014/24 v spojení s jej odôvodnením 89 stanovuje, že verejní obstarávatelia pri zadávaní verejných zákaziek vychádzajú prevažne z kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

37

Podľa odseku 2 tohto článku 67 sa toto kritérium posudzuje z pohľadu verejného obstarávateľa na základe ceny alebo nákladov použitím prístupu založeného na nákladovej efektívnosti a môže zahŕňať najlepší pomer ceny a kvality, ktorý sa posúdi na základe kritérií, ktoré zahŕňajú kvalitatívne, environmentálne a/alebo sociálne aspekty súvisiace s predmetom dotknutej verejnej zákazky. Toto ustanovenie v spojení s odôvodneniami 90 a 92 smernice 2014/24 vymenúva vo svojich písmenách a) až c) demonštratívny zoznam kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré možno použiť, vrátane sociálnych aspektov.

38

Z toho vyplýva, že ak článok 67 ods. 2 tejto smernice nevymenováva taxatívny zoznam kritérií na vyhodnotenie ponúk, umožňuje verejnému obstarávateľovi určiť kritériá na vyhodnotenie ponúk zahŕňajúce sociálne aspekty, pokiaľ kritériá týkajúce sa týchto aspektov súvisia s predmetom dotknutej verejnej zákazky.

39

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že verejní obstarávatelia si môžu zvoliť kritériá na vyhodnotenie ponúk založené na sociálnych aspektoch, ktoré sa môžu týkať používateľov alebo príjemcov služieb, ktoré sú predmetom zákazky, ale aj iných osôb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. mája 2012, Komisia/Holandsko, C‑368/10 , EU:C:2012:284 , bod 85 ).

40

Treba teda určiť, či kritérium na vyhodnotenie ponúk, ktoré rovnako ako sporné kritérium berie do úvahy zvýšenie celkovej úrovne miezd zamestnancov vykonávajúcich verejnú zákazku nad úroveň vyplývajúcu z uplatnenia platnej odvetvovej kolektívnej zmluvy, môže patriť medzi „sociálne aspekty súvisiace s predmetom dotknutej verejnej zákazky“.

41

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 36 a 37 svojich návrhov, keďže kritérium na vyhodnotenie ponúk sa týka zvýšenia celkovej úrovne miezd, ktoré uchádzač navrhuje uplatniť na osoby vykonávajúce zákazku nad rámec úrovne stanovenej v odvetvovej kolektívnej zmluve, treba konštatovať, že toto kritérium sa vzhľadom na svoju samotnú povahu týka jedného zo „sociálnych aspektov“ v zmysle článku 67 ods. 2 smernice 2014/24, pričom tento pojem treba chápať v širšom zmysle.

42

V druhom rade na to, aby verejný obstarávateľ mohol identifikovať ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku prostredníctvom kritéria na vyhodnotenie ponúk týkajúceho sa „sociálneho aspektu“, treba zdôrazniť, že takéto kritérium musí ešte spĺňať ostatné podmienky stanovené v článku 67 ods. 2 až 5 tejto smernice v spojení s jej odôvodneniami 90 a 92, a to najmä byť spojené s predmetom zákazky a nepriznávať verejnému obstarávateľovi neobmedzenú možnosť výberu.

43

V tejto súvislosti treba uviesť, že predkladajúci vnútroštátny súd má pochybnosti, len pokiaľ ide po prvé o existenciu súvislosti medzi predmetom zákazky a sporným kritériom, ktoré je príliš všeobecné na to, aby umožnilo zadanie spornej zákazky, a po druhé pokiaľ ide o prípadné porušenie zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ktoré by toto kritérium mohlo spôsobiť.

44

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ ide po prvé o podmienku týkajúcu sa súvislosti medzi sporným kritériom a predmetom zákazky, z článku 67 ods. 3 smernice 2014/24 v spojení s jej odôvodnením 97 vyplýva, že kritériá na vyhodnotenie ponúk sa považujú za súvisiace s predmetom verejnej zákazky, ak sa týkajú služieb, ktoré sa majú na základe zákazky poskytnúť v akejkoľvek súvislosti a v akejkoľvek fáze ich životného cyklu, a to vrátane faktorov súvisiacich s konkrétnym procesom poskytovania týchto služieb, a to aj vtedy, keď takéto faktory netvoria súčasť ich materiálnej podstaty.

45

Široké znenie tohto ustanovenia teda nevylučuje, aby verejný obstarávateľ v danej situácii prostredníctvom kritéria na zadanie zákazky týkajúcej sa sociálnych služieb bez ubytovania zohľadnil zvýšenie celkovej úrovne miezd, ktorú uchádzač navrhuje uplatniť na zamestnancov vykonávajúcich zákazku v porovnaní s úrovňou miezd vyplývajúcou z uplatnenia odvetvovej kolektívnej zmluvy.

46

Z bodu 44 tohto rozsudku vyplýva, že existencia súvislosti medzi sporným kritériom a predmetom spornej zákazky sa musí posúdiť s prihliadnutím na osobitosti služby, ktorá je predmetom zákazky. Hoci v prejednávanej veci prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby posúdil existenciu takejto súvislosti, treba uviesť, že táto zákazka sa vyznačuje jednak vysokou intenzitou práce, ktorú vyžaduje, a jednak ťažkosťami, s ktorými sa verejný obstarávateľ stretáva pri poskytovaní nepretržitej a kvalitnej služby osobám, ktoré sú príjemcami tejto služby, teda osobám, ktoré sú znevýhodnené a sú zraniteľné.

47

Ako však uviedol generálny advokát v bodoch 46 až 48 svojich návrhov, treba sa na jednej strane domnievať, že odmena, ktorú dostane úspešný uchádzač za poskytovanie služby, je vo veľkej miere určená mzdovými nákladmi na zamestnancov vykonávajúcich službu, takže sporné kritérium súvisí s predmetom zákazky. Na druhej strane v prípade zákazky takejto povahy nie je neprimerané domnievať sa, že kritérium na vyhodnotenie ponúk zohľadňujúce výhodnejšiu odmenu zamestnancov vykonávajúcich zákazku, než je odmena stanovená platnou odvetvovou kolektívnou zmluvou, by mohlo prispieť k tomuto cieľu zlepšením kvality, dostupnosti a kontinuity služby pre osoby, ktoré sú príjemcami tejto služby, teda pre znevýhodnené osoby v zraniteľnom postavení, keďže výhodnejšia odmena by mala za následok zvýšenie lojality zamestnancov vykonávajúcich zákazku a umožnila by nábor kvalifikovanejších zamestnancov.

48

Tento výklad je navyše podporený článkom 76 ods. 2 smernice 2014/24, ktorý, pokiaľ ide o sociálne služby uvedené v prílohe XIV k tejto smernici, stanovuje, že verejní obstarávatelia môžu zohľadniť potrebu zaistiť kvalitu, kontinuitu, dostupnosť a disponibilnosť služieb, ako aj osobitné potreby rôznych kategórií používateľov vrátane znevýhodnených a zraniteľných skupín.

49

Verejný obstarávateľ teda tým, že zohľadní zvýšenie celkovej úrovne miezd, ktoré uchádzač navrhuje uplatniť na zamestnancov vykonávajúcich zákazku nad rámec úrovne vyplývajúcej z uplatnenia platnej odvetvovej kolektívnej zmluvy, môže podporovať zvýšenie kvality, kontinuity a dostupnosti sociálnych služieb bez ubytovania, ktoré sú predmetom spornej zákazky.

50

Po druhé, pokiaľ ide o pochybnosti predkladajúceho vnútroštátneho súdu týkajúce sa prípadného porušenia zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ktoré by mohlo spôsobiť sporné kritérium tým, že znevýhodňuje uchádzačov, ako sú malé a stredné podniky, ktorých schopnosť platiť vyššie mzdy, než sú stanovené v platnej odvetvovej kolektívnej zmluve, je nižšia, ale ktoré by napriek tomu mohli predložiť konkurenčné ponuky z dôvodu svojich nižších mzdových nákladov, treba pripomenúť nasledujúce.

51

V súlade s článkom 67 ods. 4 smernice 2014/24 v spojení s odôvodnením 90 tejto smernice kritériá na vyhodnotenie ponúk neposkytujú verejnému obstarávateľovi neobmedzenú slobodu výberu. Musia totiž zaručiť dodržiavanie zásad transparentnosti, zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania pri zadávaní zákaziek, aby bolo možné objektívne porovnať relatívnu hodnotu ponúk.

52

Z článku 18 ods. 1 prvého pododseku smernice 2014/24 v tejto súvislosti vyplýva, že verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne. Cieľom zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie je podporovať rozvoj zdravej a účinnej hospodárskej súťaže medzi uchádzačmi, ktorí sa zúčastňujú na verejnom obstarávaní. V súlade s touto zásadou sa s uchádzačmi musí zaobchádzať rovnako tak v čase vypracúvania ich ponúk, ako aj v čase, keď sú tieto ponuky hodnotené uvedeným verejným obstarávateľom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2024, BibMedia, C‑737/22 , EU:C:2024:495 , bod 30 ). Predmetné zásady vyžadujú, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok zo 6. októbra 2021, Conacee, C‑598/19 , EU:C:2021:810 , bod 36 ).

53

Článok 18 ods. 1 druhý pododsek tejto smernice tiež stanovuje, že verejný obstarávateľ nesmie prijať kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré neprimerane zvýhodňujú alebo znevýhodňujú určité hospodárske subjekty z dôvodu osobitných vlastností alebo ktoré vytvárajú umelé prekážky pre určité hospodárske subjekty.

54

V prejednávanej veci však treba konštatovať, že Súdny dvor nemá k dispozícii informácie umožňujúce určiť, či sporné kritérium môže mať takýto diskriminačný účinok voči niektorým subjektom, ako sú malé a stredné podniky.

55

Hoci prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby vykonal toto preskúmanie, treba pripomenúť, že toto preskúmanie sa musí vykonať s ohľadom na dokumentáciu, ktorú mal verejný obstarávateľ k dispozícii pri určovaní svojich potrieb, ako aj na prípadné konzultácie s používateľmi alebo príjemcami služby a zamestnancami vykonávajúcimi túto službu, ktoré mohol vopred uskutočniť, ako aj s ohľadom na prípadné konzultácie pred zadávaním zákazky, ktoré mohol uskutočniť, alebo na akýkoľvek iný dokument, ktorý by mohol potvrdiť existenciu vylúčenia spôsobeného takýmto kritériom na vyhodnotenie ponúk.

56

Vzhľadom na uvedené dôvody je potrebné na prvú prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 67 ods. 1 smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že kritérium na zadanie verejnej zákazky na sociálne služby bez ubytovania, ktoré zohľadňuje zvýšenie celkovej úrovne miezd, ktoré uchádzač navrhuje uplatniť na zamestnancov vykonávajúcich zákazku nad rámec úrovne stanovenej v príslušnej odvetvovej kolektívnej zmluve, umožňuje verejnému obstarávateľovi určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku v zmysle tohto ustanovenia.

O druhej otázke

57

Svojou druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa smernica 96/71 a článok 56 ZFEÚ majú vykladať v tom zmysle, že bránia kritériu na zadanie verejnej zákazky na sociálne služby bez ubytovania, ktoré zohľadňuje zvýšenie celkovej úrovne miezd, ktoré uchádzač navrhuje uplatniť na zamestnancov vykonávajúcich túto zákazku nad rámec úrovne vyplývajúcej z uplatnenia platnej odvetvovej kolektívnej zmluvy.

58

Španielska vláda a Európska komisia namietajú neprípustnosť tejto otázky, pričom poukazujú na neexistenciu akéhokoľvek cezhraničného prvku charakterizujúceho spor vo veci samej, keďže tento prvok je nevyhnutný na výklad tak článku 56 ZFEÚ, ako aj smernice 96/71. Po prvé žiadny uchádzač so sídlom na území iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom má sídlo verejný obstarávateľ, sa nezúčastnil na spornom verejnom obstarávaní, po druhé plnenie, ktoré je predmetom tejto zákazky, nie je cezhraničným poskytovaním služieb zahŕňajúcim vysielanie pracovníkov a po tretie povaha zákazky, ako aj jej nízka hodnota sa nevyznačujú existenciou cezhraničného prvku.

59

V tejto súvislosti treba uviesť, ako vyplýva z bodov 14 a 15 tohto rozsudku, že sporná zákazka je zákazka týkajúca sa sociálnych služieb bez ubytovania, ktorej hodnota, predstavujúca 166250 eur, nepresahuje prahovú hodnotu stanovenú v článku 4 písm. d) smernice 2014/24. Ako však vyplýva z odôvodnenia 114 tejto smernice, služby takejto povahy majú obmedzený cezhraničný rozmer, ak sa poskytujú v špecifickom kontexte, ktorý sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši z dôvodu odlišných kultúrnych tradícií, takže vo všeobecnosti nie sú zaujímavé pre poskytovateľov z iných členských štátov, pokiaľ neexistujú konkrétne náznaky o opaku, napríklad v prípade cezhraničných projektov financovaných Úniou.

60

Je potrebné zdôrazniť, že existencia nepochybného cezhraničného záujmu nemôže byť vyvodená hypoteticky z určitých prvkov, ktoré – posudzované abstraktne – by mohli predstavovať nepriame dôkazy v tomto zmysle, ale musí kladne vyplývať z konkrétneho posúdenia okolností dotknutej zákazky. Konkrétnejšie, vnútroštátny súd sa nesmie uspokojiť s tým, že uvedie Súdnemu dvoru okolnosti, ktoré umožňujú nevylúčiť existenciu nepochybného cezhraničného záujmu, ale naopak, musí poskytnúť údaje, ktoré môžu potvrdiť jeho existenciu (rozsudok zo 6. októbra 2016, Tecnoedi Costruzioni, C‑318/15 , EU:C:2016:747 , bod 22 ).

61

Predkladajúci vnútroštátny súd však v návrhu na začatie prejudiciálneho konania neuvádza nijaký konkrétny údaj, ktorý by preukazoval existenciu cezhraničného prvku.

62

V tejto súvislosti predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby Súdnemu dvoru v súlade s článkom 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora poskytol vysvetlenie, akú súvislosť má spor, ktorý prejednáva, napriek svojej čisto vnútroštátnej povahe s ustanoveniami práva Únie týkajúcimi sa základných slobôd, takže výklad požadovaný v prejudiciálnom konaní je preň nevyhnutný na to, aby mohol prijať potrebné rozhodnutie v tomto spore (rozsudky z 15. novembra 2016, Ullens de Schooten, C‑268/15 , EU:C:2016:874 , bod 55 , a zo 14. júla 2022, ASADE, C‑436/20 , EU:C:2022:559 , bod 47 ).

63

Predkladajúci vnútroštátny súd však nevysvetlil, z akého dôvodu treba napriek čisto vnútroštátnej povahe sporu, o ktorom rozhoduje, pristúpiť k výkladu článku 56 ZFEÚ. Konkrétnejšie tento súd výslovne netvrdí, že sa nachádza v jednej z hypotéz uvedených v bodoch 50 až 53 rozsudku z 15. novembra 2016, Ullens de Schooten ( C‑268/15 , EU:C:2016:874 ).

64

Z toho vyplýva, že druhá prejudiciálna otázka je neprípustná.

O tretej otázke

65

Svojou treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 28 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni kritériu na zadanie verejnej zákazky na sociálne služby bez ubytovania, ktoré na jednej strane zohľadňuje zvýšenie celkovej úrovne miezd, ktoré uchádzač navrhuje uplatniť na zamestnancov vykonávajúcich zákazku nad rámec úrovne vyplývajúcej z uplatnenia platnej odvetvovej kolektívnej zmluvy, a na druhej strane ukladá tomuto uchádzačovi povinnosť, aby po kolektívnom vyjednávaní so zástupcami týchto zamestnancov spresnil zložky odmeny, ktorých sa týka toto mzdové zvýšenie, a pokúsil sa uzavrieť kolektívnu zmluvu uplatňujúcu sa na uvedených zamestnancov.

66

Na úvod je potrebné poznamenať, že článok 51 ods. 1 Charty stanovuje, že jej ustanovenia sú určené členským štátom len vtedy, ak vykonávajú právo Únie. Z judikatúry vyplýva, že pojem „vykonávanie práva Únie“ v zmysle článku 51 Charty „predpokladá existenciu súvislosti medzi aktom práva Únie a predmetným vnútroštátnym opatrením, ktorá presahuje podobnosť dotknutých oblastí alebo nepriame vplyvy jednej oblasti na inú [rozsudok z 28. novembra 2024, PT (Dohoda uzavretá medzi prokurátorom a páchateľom), C‑432/22 , EU:C:2024:987 , bod 35 a citovaná judikatúra].

67

V tejto súvislosti treba uviesť, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že LCSP, ktorý je uplatniteľný na spor vo veci samej, je legislatívnym aktom, ktorým sa preberá smernica 2014/24 do vnútroštátneho práva. Okrem toho, ako vyplýva z bodov 30 až 34 tohto rozsudku a ako potvrdila španielska vláda na pojednávaní, ak je hodnota spornej zákazky nižšia ako prahová hodnota stanovená v článku 4 písm. d) smernice 2014/24, z článku 145 LCSP v spojení so štyridsiatym siedmym dodatkovým ustanovením tohto zákona vyplýva, že vnútroštátna právna úprava sa pri riešení situácií, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje, priamo a bezpodmienečne zhoduje s riešeniami prijatými v uvedenej smernici, takže, ako uviedol generálny advokát v bode 23 svojich návrhov, článok 28 Charty sa uplatňuje.

68

Treba pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia majú pracovníci a zamestnávatelia alebo ich príslušné organizácie v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou najmä právo vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy na zodpovedajúcich úrovniach.

69

Vzhľadom na acquis Únie v tejto oblasti, a najmä na článok 152 prvý odsek ZFEÚ, ktorý stanovuje, že Únia „uznáva a podporuje úlohu sociálnych partnerov na svojej úrovni, pričom zohľadňuje rozmanitosť vnútroštátnych systémov“ a že „uľahčuje dialóg medzi sociálnymi partnermi a rešpektuje pritom ich autonómiu“, treba uviesť, že článok 28 Charty predpokladá autonómiu týchto partnerov. Táto autonómia znamená, že vo fáze vyjednávania dohody uvedenými partnermi, ktorá je výsostne vecou týchto sociálnych partnerov, môžu komunikovať a konať slobodne bez toho, aby dostávali príkazy alebo pokyny od kohokoľvek, a najmä nie od členských štátov alebo inštitúcií Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2022, TimePartner Personalmanagement, C‑311/21 , EU:C:2022:983 , body 72 a citovanú judikatúru).

70

Z toho vyplýva, že sociálni partneri disponujú širokou mierou voľnej úvahy nielen pri výbere sledovania určeného cieľa v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti, ale aj pri definovaní opatrení, ktorými ho môžu uskutočniť (rozsudok z 15. decembra 2022, TimePartner Personalmanagement, C‑311/21 , EU:C:2022:983 , bod 73 a citovaná judikatúra).

71

Pokiaľ sa na právo na kolektívne vyjednávanie vzťahujú ustanovenia práva Únie, musí sa jeho výkon v rámci pôsobnosti uvedeného práva uskutočňovať v súlade s ním. Hoci sociálni partneri disponujú širokou mierou voľnej úvahy v rámci rokovania o kolektívnych zmluvách a ich uzatvárania, je táto miera voľnej úvahy obmedzená povinnosťou zabezpečiť dodržiavanie práva Únie (rozsudok z 15. decembra 2022, TimePartner Personalmanagement, C‑311/21 , EU:C:2022:983 , body 74 a 75 , ako aj citovaná judikatúra).

72

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že sporné kritérium sa obmedzuje na jednej strane na to, že od uchádzača sa vyžaduje, aby v maximálnej lehote jedného mesiaca od uzavretia zmluvy a po rokovaní so zástupcami zamestnancov konkretizoval položky, prostredníctvom ktorých dôjde k uvedenému zvýšeniu miezd, a na druhej strane ukladá úspešnému uchádzačovi, aby sa usiloval uzavrieť dohodu upravujúcu pracovné podmienky zamestnancov poverených vykonávaním zákazky.

73

Zdá sa však, že ani jedna z dvoch častí tohto kritéria neporušuje autonómiu sociálnych partnerov pri vyjednávaní kolektívnej zmluvy.

74

Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 70 svojich návrhov, sporné kritérium namiesto toho, aby poškodzovalo právo na kolektívne vyjednávanie jednak úspešného uchádzača, ktorý je zamestnávateľom, a jednak zástupcov zamestnancov poverených vykonávaním zákazky, má uľahčiť dialóg medzi sociálnymi partnermi, a teda podporiť výkon tohto práva tým, že sa obmedzuje na to, že úspešnému uchádzačovi ukladá povinnosť vynaložiť maximálne úsilie na to, aby sa usiloval uzavrieť kolektívnu zmluvu so zástupcami zamestnancov poverených vykonávaním zákazky bez toho, aby zasahovalo do práva týchto zástupcov zamestnancov podieľať sa na určovaní prvkov mzdového zvýšenia, ako aj pracovných podmienok. Požiadavka vyplývajúca z kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktorá spočíva v tom, že úspešný uchádzač je povinný rokovať o prvkoch mzdového zvýšenia so zástupcami zamestnancov poverených vykonávaním verejnej zákazky na základe záväzku formulovaného v jeho ponuke, totiž nemôže a priori prinútiť týchto zástupcov zamestnancov, aby prijali všetky návrhy uvedené v ponuke uchádzača v lehote stanovenej kritériom na vyhodnotenie ponúk, čo však prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu.

75

Napokon, pokiaľ ide o otázku predkladajúceho vnútroštátneho súdu týkajúcu sa okolnosti, že uzavretie takejto kolektívnej zmluvy môže viesť k zavedeniu rozdielu v odmeňovaní medzi zamestnancami poverenými plnením spornej zákazky a zamestnancami, ktorí by boli pridelení na plnenie inej porovnateľnej zákazky, keďže prvá uvedená pracovná zmluva by mala prospech z výhodnejších prvkov odmeňovania, treba konštatovať, že návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje žiadnu skutočnosť, pokiaľ ide o konkrétne účinky sporného kritéria na odmeňovanie zamestnancov v rámci podniku, ktorému bude táto zákazka zadaná. V dôsledku toho sa Súdny dvor nemôže dostatočne fundovane zaoberať týmto aspektom otázok predkladajúceho vnútroštátneho súdu.

76

Vzhľadom na uvedené dôvody sa článok 28 Charty má vykladať v tom zmysle, že nebráni kritériu na zadanie verejnej zákazky na sociálne služby bez ubytovania, ktoré na jednej strane zohľadňuje zvýšenie celkovej úrovne miezd, ktoré uchádzač navrhuje uplatniť na zamestnancov vykonávajúcich zákazku nad rámec úrovne vyplývajúcej z uplatnenia platnej odvetvovej kolektívnej zmluvy, a na druhej strane ukladá tomuto uchádzačovi povinnosť, aby po kolektívnom vyjednávaní so zástupcami týchto zamestnancov spresnil zložky odmeny, ktorých sa týka toto mzdové zvýšenie, a pokúsil sa uzavrieť kolektívnu zmluvu uplatňujúcu sa na uvedených zamestnancov.

O trovách

77

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

1.

Článok 67 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES

sa má vykladať v tom zmysle, že:

kritérium na zadanie verejnej zákazky na sociálne služby bez ubytovania, ktoré zohľadňuje zvýšenie celkovej úrovne miezd, ktoré uchádzač navrhuje uplatniť na zamestnancov vykonávajúcich zákazku nad rámec úrovne stanovenej v príslušnej odvetvovej kolektívnej zmluve, umožňuje verejnému obstarávateľovi určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku v zmysle tohto ustanovenia.

2.

Článok 28 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni kritériu na zadanie verejnej zákazky na sociálne služby bez ubytovania, ktoré na jednej strane zohľadňuje zvýšenie celkovej úrovne miezd, ktoré uchádzač navrhuje uplatniť na zamestnancov vykonávajúcich zákazku nad rámec úrovne vyplývajúcej z uplatnenia platnej odvetvovej kolektívnej zmluvy, a na druhej strane ukladá tomuto uchádzačovi povinnosť, aby po kolektívnom vyjednávaní so zástupcami týchto zamestnancov spresnil zložky odmeny, ktorých sa týka toto mzdové zvýšenie, a pokúsil sa uzavrieť kolektívnu zmluvu uplatňujúcu sa na uvedených zamestnancov.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: španielčina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-210/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik