C-213/24

62024CJ0213

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

z 3. apríla 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Článok 9 ods. 1 – Pojmy ‚zdaniteľná osoba‘ a ‚ekonomická činnosť‘ – Predaj poľnohospodárskej pôdy na rozvoj bývania – Príprava predaja splnomocneným zástupcom konajúcim ako profesionálny obchodník – Zákonné majetkové spoločenstvo medzi manželmi vlastníkmi“

Vo veci C‑213/24 [Grzera] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu (Vojvodský správny súd Vroclav, Poľsko) z 28. decembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 19. marca 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

E. T., v zastúpení: T. Michalik, doradca podatkowy,

–

Európska komisia, v zastúpení: Ł. Habiak a M. Herold, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 9 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 , ďalej len „smernica o DPH“).

4

Článok 9 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„‚Zdaniteľná osoba‘ je každá osoba, ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť, odhliadnuc od účelu alebo výsledkov tejto činnosti.

‚Ekonomická činnosť‘ je každá činnosť výrobcov, obchodníkov alebo osôb poskytujúcich služby vrátane ťažobných a poľnohospodárskych činností a činností pri výkone slobodných povolaní. Ekonomickou činnosťou je predovšetkým využívanie hmotného alebo nehmotného majetku na účely získania príjmu na pokračujúcom základe.“

Poľské právo

Zákon o dani z tovarov a služieb

Článok 31 § 1 ustawa – Kodeks rodzinny i opiekuńczy (zákon o rodine a poručníctve) z 25. februára 1964 (Dz. U. z roku 2017, položka 682), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, znie:

„Pri uzavretí manželstva vzniká medzi manželmi zákonné majetkové spoločenstvo (zákonné spoločenstvo); zahŕňa majetok nadobudnutý počas manželstva oboma manželmi alebo jedným z nich (spoločný majetok). Majetok, ktorý nie je súčasťou zákonného spoločenstva, je vo vlastníctve každého z manželov.“

7

Podľa článku 35 tohto zákona:

„Ani jeden z manželov počas trvania zákonného spoločenstva nemôže požiadať o rozdelenie spoločného majetku. Manželia nemôžu disponovať s podielom, ktorý im v prípade zrušenia spoločenstva pripadá v rámci spoločného majetku alebo akéhokoľvek majetku patriaceho do tohto spoločenstva, ani sa nemôžu zaviazať k disponovaniu s takýmto podielom.“

8

V roku 1989 sa E. T. a jej manžel W. T. stali vlastníkmi viacerých poľnohospodárskych pozemkov na základe dohody o bezodplatnom prevode poľnohospodárskeho podniku rodičmi W. T. na nástupcu. Tieto pozemky boli zahrnuté do zákonného spoločenstva manželov T.

10

V roku 2011 sa manželia rozhodli predať tieto pozemky a na tento účel uzavreli mandátnu zmluvu so spoločnosťou B. A. Z. (ďalej len „splnomocnený zástupca“). Splnomocnený zástupca bol poverený najmä rozdelením pozemkov na menšie parcely a vykonaním krokov potrebných na zmenu zápisov v katastri nehnuteľností a pozemkovom katastri, na zmenu označení parciel v územnom pláne (z poľnohospodárskych pozemkov na stavebné pozemky), zabezpečenie verejných inžinierskych sietí, propagáciu parciel u potenciálnych kupujúcich a prípravu dokumentov potrebných na uzavretie notárskych zápisníc o predaji parciel kupujúcim. Manželia splnomocnili zástupcu, aby konal v ich mene pred rôznymi príslušnými poľskými orgánmi. Odmena splnomocneného zástupcu zodpovedala rozdielu medzi predajnými cenami stanovenými v mandátnej zmluve a skutočnými predajnými cenami.

11

Pozemky sa predali v rokoch 2017 až 2021.

12

Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu (Vojvodský správny súd Vroclav) vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že pretrváva pochybnosť, pokiaľ ide o výklad článku 9 ods. 1 smernice o DPH v prípade, keď – tak ako vo veci, o ktorej rozhoduje – dotknuté pozemky neboli pred ich predajom určené na ekonomickú činnosť a za ekonomické riziko, ktoré charakterizuje nezávislý výkon ekonomickej činnosti, je z dôvodu mandátnej zmluvy, ktorú E. T. a W. T. uzavreli, v podstate zodpovedný splnomocnený zástupca, s ktorým uzavreli zmluvu. Pýta sa tiež na prax daňovej správy spočívajúcu v tom, že kvalifikuje ako zdaniteľnú osobu na účely DPH každého z manželov posudzovaného samostatne tak, že mu pripisuje polovicu hodnoty predajov, hoci podľa vnútroštátneho práva existuje zákonné spoločenstvo počas trvania manželstva a manželia konajú spoločne a nerozdielne na účely plnení týkajúcich sa tovaru patriaceho do tohto spoločenstva.

15

Za týchto okolností Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu (Vojvodský správny súd Vroclav) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Majú sa ustanovenia smernice [o DPH], a najmä článok 2 ods. 1 a článok 9 ods. 1 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že osoba, ktorá predáva nehnuteľnosť, ktorá pôvodne nebola využívaná na ekonomickú činnosť, a ktorá poverí prípravou jej predaja profesionálneho obchodníka, ktorý následne ako splnomocnený zástupca tejto osoby vykoná viacero organizovaných činností na účely rozdelenia pozemku na menšie stavebné časti a predaj tejto nehnuteľnosti za vyššiu cenu, vykonáva samostatne ekonomickú činnosť?

17

Vnútroštátny súd vo svojej otázke odkazuje na článok 2 ods. 1, ako aj na článok 9 ods. 1 smernice o DPH. Keďže pojem dodanie tovaru za protihodnotu uvedený v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice o DPH nie je sporný vo veci samej a len článok 9 ods. 1 smernice o DPH definuje pojmy zdaniteľná osoba a ekonomická činnosť, v súvislosti s ktorými vnútroštátny súd kladie Súdnemu dvoru otázku, treba konštatovať, že prvá otázka sa týka výlučne výkladu tohto článku 9 ods. 1.

18

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že smernica o DPH priznáva DPH veľmi širokú pôsobnosť tým, že dáva pojmu „zdaniteľná osoba“ širokú definíciu zameranú na nezávislosť pri výkone „ekonomickej činnosti“, ktorá je sama osebe široko definovaná tak, že zahŕňa všetky činnosti výrobcov, obchodníkov alebo osôb poskytujúcich služby, a predovšetkým využívanie hmotného alebo nehmotného majetku na účely získania príjmu na pokračujúcom základe (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. septembra 2000, Komisia/Grécko, C‑260/98 , EU:C:2000:429 , body 24 až 26 , a z 12. októbra 2016, Nigl a i., C‑340/15 , EU:C:2016:764 , bod 27 , ako aj citovanú judikatúru). Postavenie zdaniteľnej osoby je odôvodnené práve existenciou takejto činnosti (rozsudok z 15. septembra 2011, Słaby a i., C‑180/10 a C‑181/10 , EU:C:2011:589 , bod 43 , ako aj citovaná judikatúra).

19

zmena označenia pozemkov v územnom pláne (z poľnohospodárskych pozemkov na stavebné pozemky),

–

kúpa ďalšieho pozemku na výstavbu vnútorných a prístupových ciest k jednotlivým pozemkom,

–

zabezpečenie verejných inžinierskych sietí,

–

príprava dokumentov potrebných na uzavretie notárskych zápisníc o predaji.

21

Okrem toho z judikatúry tiež vyplýva, že skutočnosť, že dotknutý hmotný majetok bol pôvodne nadobudnutý na súkromné účely nadobúdateľa, nebráni tomu, aby sa tento majetok následne použil na vykonávanie „ekonomickej činnosti“ v zmysle článku 9 ods. 1 smernice o DPH (rozsudok z 19. júla 2012, Rēdlihs, C‑263/11 , EU:C:2012:497 , bod 39 a citovaná judikatúra). Z toho vyplýva, že okolnosť zdôraznená vnútroštátnym súdom, podľa ktorej dotknutý pozemok nebol nadobudnutý na účely výkonu poľnohospodárskej alebo obchodnej činnosti, nevylučuje kvalifikáciu predaja tohto pozemku ako výkonu ekonomickej činnosti.

22

Je pravda, že vo veci samej, ako je zdôraznené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, aktívne obchodné kroky uvedené v bode 20 tohto rozsudku neboli vykonané v podstate vlastníkom pozemku určeného na predaj, ale obchodníkom splnomocneným na tento účel. Vnútroštátny súd si v tejto súvislosti kladie otázku, či táto mandátna zmluva svojou povahou neznižuje na minimum ekonomické riziko, ktoré nesie osoba prevádzajúca majetok, a teda vylučuje možnosť, že by táto osoba prevádzajúca majetok mohla byť považovaná za osobu, ktorá nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť.

23

Ako tiež vyplýva z tejto zmluvy, odmena za činnosti vykonané splnomocneným zástupcom, vrátane nákladov, ktoré vznikli tretím stranám pri plnení úloh potrebných na realizáciu uvedených činností, nepochybne závisí od ceny získanej za predaj, ktorú sám dohodne. Suma bola stanovená ako rozdiel medzi skutočnou predajnou cenou každého pozemku a cenou stanovenou v uvedenej zmluve. Z toho vyplýva, že splnomocnený zástupca znáša ekonomické riziko spojené s mandátom a uskutočnením krokov na uskutočnenie predaja pozemkov stanovených týmto mandátom. Ako zdôrazňuje vnútroštátny súd, tento spôsob odmeňovania pritom znižuje ekonomické riziko mandantov. Konečné ekonomické riziko, ktoré sa prejavuje neuskutočnením predaja z dôvodu neplnenia mandátnej zmluvy alebo neexistenciou kupujúceho, ktorý by bol ochotný kúpiť parcely pozemku, však nesú len mandanti, pokiaľ táto zmluva neobsahuje opačné ustanovenia, čo musí overiť vnútroštátny súd.

26

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že na prvú otázku sa má odpovedať tak, že článok 9 ods. 1 smernice o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že za zdaniteľnú osobu na účely DPH, ktorá nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, možno považovať osobu, ktorá predáva pozemok pôvodne tvoriaci jej osobný majetok, pričom prípravou predaja poverí profesionálneho obchodníka, ktorý ako splnomocnený zástupca tejto osoby podnikne aktívne kroky na predaj nehnuteľnosti použitím podobných prostriedkov, aké používa výrobca, obchodník alebo osoba poskytujúca služby v zmysle tohto ustanovenia.

O druhej otázke

27

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 9 ods. 1 smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že v rámci plnenia spočívajúceho v predaji kvalifikovanom ako ekonomická činnosť v zmysle smernice o DPH sa má za zdaniteľnú osobu, ktorá samostatne vykonáva ekonomickú činnosť, považovať buď každý z manželov spoluvlastníkov, posudzovaný samostatne, alebo zákonné spoločenstvo tvorené manželmi spoluvlastníkmi.

31

Z ustálenej judikatúry nepochybne vyplýva, že vzhľadom na účel smernice o DPH, ktorým je určenie základu DPH jednotným spôsobom a podľa pravidiel Únie, sa má postavenie zdaniteľnej osoby vykladať jednotne vo všetkých členských štátoch a posudzovať výlučne na základe kritérií uvedených v článku 9 ods. 1 smernice o DPH [rozsudok zo 17. septembra 2014, Skandia America (USA), filial Sverige, C‑7/13 , EU:C:2014:2225 , bod 23 ; pozri analogicky rozsudok z 8. júna 2000, Breitsohl, C‑400/98 , EU:C:2000:304 , bod 48 ].

32

Zohľadnenie ustanovení vnútroštátneho práva však môže byť užitočné na určenie, či sú za o okolností, o aké ide vo veci samej, splnené kritériá umožňujúce konštatovať, že ekonomická činnosť bola vykonávaná nezávisle, pripomenuté v bodoch 23 a 29 tohto rozsudku [pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, Administration de l’enregistrement, des domaines et de la TVA (DPH – Člen predstavenstva), C‑288/22 , EU:C:2023:1024 , bod 55 ].

33

Hoci v konečnom dôsledku prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý má jediný právomoc posúdiť skutkové okolnosti a podať výklad vnútroštátneho práva, aby určil, či E. T. aj W. T. uskutočnili dotknutý predaj nezávisle, Súdny dvor, ktorý bol požiadaný, aby vnútroštátnemu súdu poskytol užitočné odpovede, má právomoc poskytnúť usmernenia vyplývajúce zo spisu vo veci samej, ako aj z pripomienok, ktoré mu boli predložené, aby tento súd mohol rozhodnúť v konkrétnom spore, ktorý prejednáva (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2020, WEG Tevesstraße, C‑449/19 , EU:C:2020:1038 , bod 31 ).

37

Okrem toho keďže podľa ustanovení poľského práva vyjadrených vnútroštátnym súdom a E. T. predaj spoločného majetku vyžaduje súhlas každého z manželov a neexistuje oprávnenie ani jedného z nich konať v mene zväzku, zdá sa, že obaja manželia pri sporných predajoch konali spoločne, a teda, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, sa tretím osobám (kupujúcim a orgánom verejnej moci) a vonkajšiemu svetu nejavili ako konajúci nezávisle, čo je relevantná skutočnosť pri identifikácii daňového subjektu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. októbra 2016, Nigl a i., C‑340/15 , EU:C:2016:764 , body 30 a 34 , ako aj zo 16. septembra 2020, Valstybinė mokesčių inspekcija (Zmluva o spoločnej činnosti), C‑312/19 , EU:C:2020:711 , body 43 až 46 ).

38

Navyše, hoci to nie je rozhodujúce, pokiaľ ide o úkony, ktoré sú doplnkové k ekonomickej činnosti, na základe ktorej vzniká daňová povinnosť [pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. októbra 2016, Nigl a i., C‑340/15 , EU:C:2016:764 , body 31 a 32 , ako aj zo 16. septembra 2020, Valstybinė mokesčių inspekcija (Zmluva o spoločnej činnosti), C‑312/19 , EU:C:2020:711 , bod 46 ], možno uviesť, že ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, obaja manželia tiež spoločne uzavreli mandátnu zmluvu so splnomocneným zástupcom a spoločne požiadali miestne orgány o zriadenie vecného bremena prístupu k dotknutým pozemkom.

39

Vnútroštátnemu súdu napokon prináleží, aby overil, či vzhľadom na režim zodpovednosti manželov v rámci ich činností znáša ekonomické riziko spojené s predajom predmetných pozemkov zákonné spoločenstvo, a nie každý z manželov samostatne.

1.

Článok 9 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

sa má vykladať v tom zmysle, že:

za zdaniteľnú osobu na účely dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, možno považovať osobu, ktorá predáva pozemok pôvodne tvoriaci jej osobný majetok, pričom prípravou predaja poverí profesionálneho obchodníka, ktorý ako splnomocnený zástupca tejto osoby podnikne aktívne kroky na predaj nehnuteľnosti použitím podobných prostriedkov, aké používa výrobca, obchodník alebo osoba poskytujúca služby v zmysle tohto ustanovenia.

2.

Článok 9 ods. 1 smernice 2006/112