C-215/24

62024CJ0215

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 11. septembra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Európsky zatykač vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody – Článok 4 bod 6 – Dôvod na nepovinné nevykonanie európskeho zatykača – Cieľ sociálnej nápravy – Pobyt odsúdenej osoby – Prevzatie výkonu trestu vykonávajúcim štátom v súlade s jeho vnútroštátnym právom – Rámcové rozhodnutie 2008/909/SVV – Vzájomné uznávanie rozsudkov v trestných veciach na účely ich výkonu v inom členskom štáte – Odklad výkonu trestu odňatia slobody, o ktorom rozhodol súd vykonávajúceho členského štátu – Článok 8 – Povinnosť vykonávajúceho štátu uznať rozsudok a vykonať trest – Článok 17 – Možnosť vykonávajúceho štátu určiť postup výkonu“

Vo veci C‑215/24 [Fira] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal Judicial da Comarca do Porto – Juízo Local Criminal de Vila Nova de Gaia (Okresný súd Porto – Miestny trestný súd Vila Nova de Gaia, Portugalsko) z 19. marca 2024, doručeným Súdnemu dvoru 20. marca 2024, ktorý súvisí s konaním týkajúcim sa vykonania európskeho zatykača vydaného proti:

tajomník: L. Carrasco Marco, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 19. marca 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

portugalská vláda, v zastúpení: P. Barros da Costa, L. Ferro da Costa a J. Ramos, splnomocnení zástupcovia,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 8, 12, 13 a 17 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii ( Ú. v. EÚ L 327, 2008, s. 27 ), zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 ( Ú. v. EÚ L 81, 2009, s. 24 ) (ďalej len „rámcové rozhodnutie 2008/909“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania týkajúceho sa výkonu európskeho zatykača v Španielsku, ktorý vydali portugalské orgány proti YX na účely výkonu trestu odňatia slobody.

Právny rámec

Právo Únie

ak európsky zatykač bol vydaný pre účely výkonu trestu alebo ochranného opatrenia [trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s odňatím slobody – neoficiálny preklad ], ak sa požadovaná [vyžiadaná – neoficiálny preklad ] osoba zdržiava alebo je štátnym občanom alebo má trvalý pobyt vo vykonávajúcom členskom štáte a tento štát sa zaviaže, že vykoná rozsudok [tento trest – neoficiálny preklad ] alebo ochranné opatrenie v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi.“

Rámcové rozhodnutie 2008/909

4

Odôvodnenia 5, 9 a 12 rámcového rozhodnutia 2008/909 stanovujú:

„(5)

Toto rámcové rozhodnutie by sa tiež malo primerane uplatňovať na výkon trestov v prípadoch podľa článku 4 ods. 6… rámcového rozhodnutia [2002/584]. To okrem iného znamená, že bez toho, aby bolo dotknuté uvedené rámcové rozhodnutie, vykonávajúci štát by mohol overiť existenciu dôvodov odmietnutia uznania a výkonu podľa článku 9 tohto rámcového rozhodnutia vrátane preskúmania obojstrannej trestnosti, ak štát pôvodu vydá vyhlásenie podľa článku 7 ods. 4 ako podmienku uznania a výkonu rozsudku na účely zváženia, či odsúdenú osobu odovzdá, alebo či vykoná trest v prípadoch podľa článku 4 ods. 6 rámcového rozhodnutia [2002/584].“

5

Článok 3 rámcového rozhodnutia 2008/909, nazvaný „Účel a rozsah pôsobnosti“, v odseku 1 stanovuje:

„Účelom tohto rámcového rozhodnutia je vytvoriť pravidlá, podľa ktorých členský štát s cieľom uľahčenia sociálnej nápravy odsúdenej osoby uzná rozsudok a vykoná trest.“

6

Podľa článku 4 tohto rámcového rozhodnutia, nazvaného „Kritériá na zaslanie rozsudku a osvedčenia inému členskému štátu“:

akémukoľvek inému členskému štátu okrem členského štátu uvedeného v písmenách a) alebo b), ktorého príslušný orgán súhlasí so zaslaním rozsudku a osvedčenia tomuto členskému štátu.

2. Zaslanie rozsudku a osvedčenia sa môže uskutočniť, ak sa príslušný orgán štátu pôvodu, v prípade potreby po porade príslušných orgánov štátu pôvodu a vykonávajúceho členského štátu, presvedčil o tom, že výkon trestu zo strany vykonávajúceho štátu bude slúžiť na účely uľahčenia sociálnej nápravy odsúdenej osoby.

3. Pred zaslaním rozsudku a osvedčenia sa príslušný orgán štátu pôvodu môže akýmikoľvek vhodnými prostriedkami poradiť s príslušným orgánom vykonávajúceho štátu. Porada je povinná v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. c). V takýchto prípadoch príslušný orgán vykonávajúceho štátu ihneď oznámi štátu pôvodu svoje rozhodnutie, či súhlasí so zaslaním rozsudku.

4. Počas takejto porady môže príslušný orgán vykonávajúceho štátu predložiť príslušnému orgánu štátu pôvodu odôvodnené stanovisko, že výkon trestu vo vykonávajúcom štáte by neslúžil na účely uľahčenia sociálnej nápravy a úspešného zaradenia odsúdenej osoby do spoločnosti.

Ak sa porady neuskutočnili, takéto stanovisko sa môže predložiť bezodkladne po zaslaní rozsudku a osvedčenia. Príslušný orgán štátu pôvodu zváži takéto stanovisko a rozhodne o prípadnom vzatí osvedčenia späť.

5. Vykonávajúci štát môže na vlastný podnet požiadať štát pôvodu o zaslanie rozsudku spolu s osvedčením. Odsúdená osoba môže tiež požiadať príslušné orgány štátu pôvodu alebo vykonávajúceho štátu, aby začali konanie na zaslanie rozsudku a osvedčenia podľa tohto rámcového rozhodnutia. Žiadosti podané podľa tohto odseku nepredstavujú povinnosť štátu pôvodu zaslať rozsudok spolu s osvedčením.

…“

7

Článok 5 uvedeného rámcového rozhodnutia, nazvaný „Zaslanie rozsudku a osvedčenia“, stanovuje:

„1. Príslušný orgán štátu pôvodu zašle rozsudok alebo jeho overenú kópiu spolu s osvedčením priamo príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotoviť písomný záznam za podmienok umožňujúcich vykonávajúcemu štátu overiť jeho hodnovernosť. Originál rozsudku alebo jeho overená kópia a originál osvedčenia sa zašlú vykonávajúcemu štátu, ak o to požiada. Všetka úradná komunikácia prebieha priamo medzi uvedenými príslušnými orgánmi.

2. Osvedčenie musí podpísať a správnosť jeho obsahu musí overiť príslušný orgán štátu pôvodu.

3. Štát pôvodu zašle rozsudok spolu s osvedčením zakaždým len jednému vykonávajúcemu štátu.

3. Pokiaľ je druh trest nezlučiteľný s právom vykonávajúceho štátu z hľadiska jeho povahy, príslušný orgán vykonávajúceho štátu ho môže prispôsobiť trestu alebo opatreniu za podobné trestné činy podľa svojho práva. Takýto trest alebo takéto opatrenie musia čo najviac zodpovedať trestu uloženému v štáte pôvodu, a preto sa trest nesmie zmeniť na peňažný trest.

4. Prispôsobený trest nesmie sprísniť trest uložený v štáte pôvodu z hľadiska druhu alebo dĺžky.“

9

Článok 12 rámcového rozhodnutia 2008/909, nazvaný „Rozhodnutie o výkone trestu a lehoty“, v odseku 1 stanovuje:

„Príslušný orgán vykonávajúceho štátu čo najrýchlejšie rozhodne, či sa rozsudok uzná a trest vykoná, a informuje o tom štát pôvodu, pričom ho tiež informuje o každom rozhodnutí o prispôsobení trestu v súlade s článkom 8 ods. 2 a 3.“

10

3. Príslušný orgán vykonávajúceho štátu na žiadosť informuje príslušný orgán štátu pôvodu o uplatniteľných ustanoveniach o možnom predčasnom alebo podmienečnom prepustení. Štát pôvodu môže súhlasiť s uplatnením takýchto ustanovení alebo môže osvedčenie vziať späť.

4. Členské štáty môžu stanoviť, že pri každom rozhodnutí o predčasnom alebo podmienečnom prepustení sa môže brať ohľad aj na tie ustanovenia vnútroštátneho práva uvedené štátom pôvodu, podľa ktorých má daná osoba nárok na predčasné alebo podmienečné prepustenie v istom stanovenom čase.“

12

Podľa článku 21 písm. c) až i) tohto istého rámcového rozhodnutia:

„Príslušný orgán vykonávajúceho štátu bezodkladne informuje príslušný orgán štátu pôvodu akýmkoľvek spôsobom umožňujúcim vyhotovenie písomného záznamu o:

…

f)

o každom rozhodnutí o nevykonaní trestu z dôvodov uvedených v článku 19 ods. 1 spolu s dôvodmi rozhodnutia;

g)

o začiatku a skončení obdobia podmienečného prepustenia, ak ho štát pôvodu uviedol v osvedčení;

h)

o úteku odsúdenej osoby z výkonu trestu;

2. Toto rámcové rozhodnutie sa vzťahuje len na:

a)

uznávanie rozsudkov a prípadných probačných rozhodnutí;

b)

postúpenie zodpovednosti za dohľad nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami;

c)

14

Článok 2 body 1, 2 a 5 rámcového rozhodnutia 2008/947 stanovujú:

„Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

1.

‚rozsudok‘ je konečné rozhodnutie alebo súdny príkaz štátu pôvodu, ktorým sa ustanovuje, že fyzická osoba spáchala trestný čin, a ukladá sa jej:

a)

alternatívna sankcia;

2.

‚podmienečný trest‘ je trest odňatia slobody alebo akékoľvek opatrenie zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, ktorého výkon je pri ukladaní trestu úplne alebo sčasti podmienečne odložený uložením jedného alebo viacerých probačných opatrení. Takéto probačné opatrenia sa môžu uviesť v samotnom rozsudku alebo stanoviť v osobitnom probačnom rozhodnutí prijatom príslušným orgánom;

…

5.

‚probačné rozhodnutie‘ je rozsudok alebo konečné rozhodnutie príslušného orgánu štátu pôvodu prijaté na základe takéhoto rozsudku, ktorým sa:

Článok 45 Código Penal (Trestný zákonník), nazvaný „Náhrada trestu odňatia slobody peňažným trestom“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. V prípade odsúdenia na trest odňatia slobody s hornou hranicou jedného roka sa tento trest nahradí peňažným trestom alebo iným uplatniteľným trestom odňatia slobody, pokiaľ potreba zabrániť spáchaniu budúcich trestných činov nevyžaduje výkon tohto trestu odňatia slobody.

2. Ak odsúdený neuhradí peňažný trest, vykoná trest odňatia slobody uložený v rozsudku. Ustanovenia článku 49 ods. 3 tohto zákonníka sa uplatnia obdobne.“

16

Článok 49 tohto zákonníka, nazvaný „Trest odňatia slobody nahrádzajúci nezaplatený peňažný trest“, v odseku 3 stanovuje:

„Výkon náhradného trestu odňatia slobody môže byť odložený na obdobie jedného až troch rokov, ak odsúdený preukáže, že peňažný trest nezaplatil z dôvodov, za ktoré nenesie zodpovednosť, a to pod podmienkou, že tento odklad je podmienený plnením povinností alebo dodržiavaním pravidiel správania, ktoré nemajú hospodársky alebo finančný obsah. Náhradný trest odňatia slobody sa vykoná, ak sa povinnosti alebo pravidlá správania nedodržiavajú, a vyhlási sa jeho zánik, ak boli dodržané.“

(1)

ide o prvý trestný čin odsúdenej osoby. Na tento účel sa nezohľadňujú predchádzajúce odsúdenia za trestné činy spáchané z nedbanlivosti alebo menej závažné trestné činy, ani záznamy v registri trestov, ktoré boli vymazané alebo ktoré by sa mali vymazať podľa článku 136. Nezohľadňujú sa ani záznamy v registri trestov zodpovedajúce trestným činom, ktoré sú svojou povahou alebo vzhľadom na okolnosti irelevantné pre posúdenie pravdepodobnosti spáchania budúcich trestných činov;

(2)

trest alebo súčet uložených trestov nesmie presiahnuť dva roky, pričom nezahŕňa trest vyplývajúci z nezaplatenia peňažného trestu;

(3)

odsúdená osoba si splnila svoje povinnosti vyplývajúce z občianskoprávnej zodpovednosti a vykonala sa konfiškácia nariadená rozsudkom podľa článku 127.

5. Aj keď podmienky stanovené v bodoch 1 a 2 odseku 2 tohto článku nie sú splnené, sudca alebo súd môžu priznať odklad výkonu trestov odňatia slobody na najviac päť rokov odsúdeným osobám, ktoré spáchali trestný čin z dôvodu ich závislosti od látok uvedených v článku 20 bode 2, ak je dostatočne preukázané riadne akreditovaným alebo schváleným verejným alebo súkromným zariadením alebo službou, že odsúdená osoba je v čase prijatia rozhodnutia o odklade odvyknutá od návykových látok alebo je liečená s cieľom odvyknutia si od nich.

Sudca alebo súd môžu nariadiť vykonanie potrebných zistení s cieľom overiť, či sú splnené vyššie uvedené podmienky.

V prípade, že sa odsúdená osoba podrobuje detoxikačnej liečbe, podmienkou odkladu výkonu trestu je aj pokračovanie liečby až do jej ukončenia. Relapsy počas liečby sa nepovažujú za upustenie od liečby, ak z nich nevyplýva definitívne upustenie od detoxikačnej liečby.

6. V prípade trestných činov, ktoré možno stíhať len na základe sťažnosti obete, sudcovia a súdy pred rozhodnutím o odklade výkonu trestu vypočujú obeť a prípadne jej zástupcu.“

18

Článok 90 ods. 1 Trestného zákonníka stanovuje:

vzorne sa správal.

Pri rozhodovaní o odklade výkonu zvyšku trestu a o priznaní podmienečného prepustenia súd pre dohľad nad výkonom trestu zohľadní osobnosť odsúdenej osoby, jej predchádzajúce záznamy, okolnosti spáchaného trestného činu, význam právnych záujmov, ktoré by mohli byť dotknuté v prípade opakovaného spáchania trestného činu, správanie odsúdeného počas výkonu trestu, jeho sociálnu a rodinnú situáciu, ako aj účinky odkladu výkonu zvyšku trestu a dodržiavania prípadne uložených opatrení.

Odklad sa nepovolí, ak odsúdená osoba nesplnila povinnosť nahradiť škodu vyplývajúcu z občianskoprávnej zodpovednosti v prípadoch stanovených v článku 72 ods. 5 a 6 Ley Orgánica 1/1979, General Penitenciaria [(organický zákon 1/1979, ktorým sa stanovuje všeobecný väzenský zákon) z 26. septembra 1979 (BOE č. 239 z 5. októbra 1979, s. 23180)] a v súlade s tam uvedenými kritériami.“

Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

19

V roku 2018 Tribunal Judicial da Comarca do Porto – Juízo Local Criminal de Vila Nova de Gaia (Okresný súd Porto – Miestny trestný súd Vila Nova de Gaia, Portugalsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, odsúdil YX na trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov za spáchanie daňového podvodu. Podľa článku 49 Trestného zákonníka bol tento trest odňatia slobody nahradený peňažným trestom vo výške 180 denných sadzieb. Keďže zodpovedajúci peňažný trest nebol zaplatený a YX nepreukázal, že jeho nezaplatenie nezavinil, tento súd nariadil výkon tohto trestu odňatia slobody.

23

V nadväznosti na toto rozhodnutie o odklade sa portugalská prokuratúra obrátila na vnútroštátny súd s návrhom na začatie prejudiciálneho konania.

24

Vnútroštátny súd uvádza, že príslušný orgán vykonávajúceho štátu je v zásade povinný uznať odsudzujúci rozsudok orgánu štátu pôvodu a vykonať uložený trest, ktorého dĺžka a povaha musia zodpovedať dĺžke a povahe trestu stanovenému v tomto rozsudku.

25

Podmienky, za ktorých by príslušný orgán vykonávajúceho štátu mohol zmeniť trest uložený v štáte pôvodu, sú taxatívne stanovené v článku 8 rámcového rozhodnutia 2008/909 a v každom prípade príslušný orgán vykonávajúceho štátu nemôže zmeniť podstatu trestu uloženého príslušným orgánom štátu pôvodu.

29

Okrem toho podľa článkov 12 a 13 tohto rámcového rozhodnutia mal vykonávajúci súdny orgán informovať justičný orgán štátu pôvodu o možnosti odkladu výkonu trestu, aby tento posledný uvedený orgán mohol reagovať.

30

Podľa vnútroštátneho súdu tento kontext sťažuje jeho rozhodnutie o pokračovaní alebo ukončení konania vo veci samej. Domnieva sa, že existuje dôvodná pochybnosť o výklade a uplatňovaní práva Únie, ktorú judikatúra Súdneho dvora neobjasňuje a mala by zásadný vplyv na konečné riešenie tohto konania.

31

Za týchto podmienok Tribunal Judicial da Comarca do Porto – Juízo Local Criminal de Vila Nova de Gaia (Okresný súd Porto – Miestny trestný súd Vila Nova de Gaia, Portugalsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

V prípade kladných odpovedí na predchádzajúce otázky:

4.

Nemali španielske justičné orgány (vykonávajúci štát) vzhľadom na ustanovenia článkov 12 a 13 a článku 17 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2008/909 vopred informovať vydávajúci štát o svojom stanovisku k možnosti odkladu výkonu trestu odňatia slobody, na ktorý bola vyžiadaná osoba odsúdená?“

Prípustnosť prejudiciálnych otázok

32

Španielska vláda sa domnieva, že informácie uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania neumožňujú identifikovať konanie, ktoré viedlo k podaniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ani pochopiť, prečo sú odpovede Súdneho dvora na prejudiciálne otázky nevyhnutné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu.

36

Podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu predloženom vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené [rozsudok z 8. apríla 2025, Európska prokuratúra (Súdne preskúmanie procesných úkonov), C‑292/23 , EU:C:2025:255 , bod 36 a citovaná judikatúra].

37

V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 30 tohto rozsudku a ako pripúšťa španielska vláda, vnútroštátny súd tvrdí, že odpovede Súdneho dvora na položené otázky sú pre neho nevyhnutné na rozhodnutie o pokračovaní konania, ktoré sa týka kontroly výkonu trestu uloženého YX. Podľa jeho názoru totiž v závislosti od odpovedí Súdneho dvora bude musieť toto konanie ukončiť alebo pokračovať v tomto konaní.

38

V tejto súvislosti sa zdá, že ak by posúdenie vnútroštátneho súdu – ako je zhrnuté v bodoch 24 až 29 tohto rozsudku, podľa ktorého článok 8 rámcového rozhodnutia 2008/909 v podstate bráni tomu, aby príslušný orgán vykonávajúceho štátu odložil výkon trestu odňatia slobody uloženého príslušným orgánom štátu pôvodu, resp. aby sa vyžadovalo aspoň predchádzajúce informovanie o možnosti priznať takýto odklad – bolo dôvodné, tento súd by mohol pokračovať v konaní vo veci samej. Naopak, ak by taký odklad, aký bol nariadený vo veci samej, mal patriť – ako v podstate tvrdí španielska vláda argumentáciou zhrnutou v bodoch 33 až 35 tohto rozsudku – do pôsobnosti článku 17 tohto rámcového rozhodnutia, mohol by pristúpiť k ukončeniu tohto konania.

41

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania v prvom rade vyplýva, že španielske justičné orgány odmietli podľa článku 4 bodu 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 vykonať európsky zatykač vydaný vnútroštátnym súdom na účely výkonu trestu odňatia slobody voči YX z dôvodu, že YX má bydlisko v Španielsku a vyjadril želanie vykonať v tomto členskom štáte trest, ktorý mu bol uložený. Z tohto rozhodnutia ďalej vyplýva, že tieto justičné orgány vyhlásili, že uznávajú rozsudok, ktorým bol tento trest uložený, a požiadali príslušný španielsky justičný orgán, aby ho vykonal. Napokon z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Juzgado Central de lo Penal n o 1 de Madrid (Ústredný trestný súd č. 1 Madrid) neskôr odložil výkon uvedeného trestu.

42

Naproti tomu z návrhu na začatie prejudiciálneho konania ani zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nevyplýva, že Portugalská republika ako štát, ktorý vydal európsky zatykač vydaný na YX, udelila svoj súhlas s výkonom trestu, ktorý mu bol uložený, v Španielsku. Konkrétne na pojednávaní pred Súdnym dvorom nebolo možné s istotou určiť, či príslušné portugalské orgány zaslali príslušným španielskym orgánom osvedčenie uvedené v článku 4 rámcového rozhodnutia 2008/909, ktorého vzor je uvedený v prílohe I k tomuto rámcovému rozhodnutiu (ďalej len „osvedčenie“).

43

Treba však zdôrazniť, že zaslanie tohto osvedčenia je jedným z postupov, ktoré treba dodržať pri prevzatí výkonu trestu odňatia slobody uloženého v štáte pôvodu vykonávajúcim štátom.

47

Ak má teda má vykonávajúci súdny orgán v úmysle odmietnuť výkon európskeho zatykača vydaného na účely výkonu trestu odňatia slobody na základe dôvodu pre nepovinné nevykonanie stanoveného v článku 4 bode 6 rámcového rozhodnutia 2002/584, uznanie rozsudku, ktorým bol tento trest uložený, a prevzatie výkonu uvedeného trestu sa riadia rámcovým rozhodnutím 2008/909 [rozsudok zo 4. septembra 2025, C.J. (Výkon trestu v nadväznosti na EZ), C‑305/22 , EU:C:2025:665 , bod 51 ].

48

V tejto súvislosti treba uviesť, že v rámci uplatnenia dôvodu pre nepovinné nevykonanie stanoveného v článku 4 bode 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 je skutočnosť, že vykonávajúci štát prevezme výkonu trestu uloženého odsudzujúcim rozsudkom vyhláseným v štáte pôvodu, ktorý bol dôvodom pre vydanie európskeho zatykača, podmienená súhlasom tohto štátu pôvodu v súlade s pravidlami stanovenými rámcovým rozhodnutím 2008/909 [rozsudok zo 4. septembra 2025, C.J. (Výkon trestu v nadväznosti na EZ), C‑305/22 , EU:C:2025:665 , bod 67 ].

49

Tento súhlas spočíva v tom, že sa spôsobom stanoveným v článku 4 rámcového rozhodnutia 2008/909 vykonávajúcemu štátu zašle odsudzujúci rozsudok vydaný súdom štátu pôvodu spolu s osvedčením [rozsudok zo 4. septembra 2025, C.J. (Výkon trestu v nadväznosti na EZ), C‑305/22 , EU:C:2025:665 , bod 57 ].

53

Pokiaľ ide o povinnosti štátu pôvodu, treba zdôrazniť, že tomuto štátu prináleží dbať na to, aby sa právomoc, ktorú mu priznáva rámcové rozhodnutie 2008/909, nezaslať vykonávajúcemu štátu odsudzujúci rozsudok vydaný jedným z jeho súdov, ako aj osvedčenie, vykonávala spôsobom, ktorý umožní účinnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov v trestných veciach a zabezpečí, aby fungovanie európskeho zatykača a vzájomné uznávanie rozsudkov v trestných veciach na účely ich výkonu v inom členskom štáte neboli ochromené [rozsudok zo 4. septembra 2025, C.J. (Výkon trestu v nadväznosti na EZ), C‑305/22 , EU:C:2025:665 , bod 71 ].

54

Prináleží teda vnútroštátnemu súdu, aby sa ubezpečil, že v prejednávanej veci príslušný portugalský orgán udelil požadovaný súhlas v súlade s postupmi stanovenými v rámcovom rozhodnutí 2008/909, a tiež – ak by to tak nebolo – aby overil, či mu účinná spolupráca so španielskymi vykonávajúcimi justičnými orgánmi ukladá povinnosť udeliť tento súhlas.

55

Ak nie je možné, aby vykonávajúci štát z akéhokoľvek dôvodu, vrátane nedodržania podmienok a postupov stanovených v rámcovom rozhodnutí 2008/909, skutočne prevzal výkon trestu, zo zásady vzájomného uznávania vyplýva, že v záujme zabránenia beztrestnosti hľadanej osoby je potrebné európsky zatykač vykonať [rozsudok zo 4. septembra 2025, C.J. (Výkon trestu v nadväznosti na EZ), C‑305/22 , EU:C:2025:665 , bod 70 ].

Podľa článku 8 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/909 pokiaľ – ako v prejednávanej veci – príslušný orgán vykonávajúceho štátu rozhodne, že neuplatní jeden z dôvodov odmietnutia uznania alebo výkonu, ktoré sú stanovené v článku 9 tohto rámcového rozhodnutia, tak uzná rozsudok, ktorý mu bol zaslaný v súlade s článkom 4 a postupom uvedeným v článku 5 uvedeného rámcového rozhodnutia, a bezodkladne prijme všetky potrebné opatrenia na výkon trestu.

59

Podľa článku 8 ods. 2 a 3 rámcového rozhodnutia 2008/909 sa môže rozhodnúť o prispôsobení trestu len vtedy, ak je dĺžka alebo povaha trestu nezlučiteľná s právom vykonávajúceho štátu.

60

Tento článok teda stanovuje prísne podmienky pre prispôsobenie trestu, ktorý bol uložený v štáte pôvodu, príslušným orgánom vykonávajúceho štátu, ktoré preto predstavujú jediné výnimky zo zásadnej povinnosti uloženej tomuto orgánu podľa článku 8 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia uznať rozsudok, ktorý mu bol zaslaný, a vykonať trest, ktorého dĺžka a povaha zodpovedajú dĺžke a povahe trestu, ako boli vymedzené v rozsudku vynesenom v štáte pôvodu [rozsudky z 8. novembra 2016, Ogňanov, C‑554/14 , EU:C:2016:835 , bod 36 , a z 11. marca 2020, SF (Európsky zatykač – Záruka vrátenia do vykonávajúceho štátu), C‑314/18 , EU:C:2020:191 , bod 65 ].

61

Z tohto ustanovenia vyplýva, že výkon trestu podľa tohto rámcového rozhodnutia sa riadi právom vykonávajúceho štátu po tom, ako bola odsúdená osoba odovzdaná príslušným orgánom tohto štátu, a že tieto orgány sú v zásade jediné príslušné rozhodovať o postupoch výkonu a určovať s tým súvisiace opatrenia, vrátane dôvodov na predčasné alebo podmienečné prepustenie. Toto ustanovenie sa tak vzťahuje na opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť vecné vykonanie trestu odňatia slobody a zabezpečiť sociálnu nápravu odsúdenej osoby [rozsudok z 15. apríla 2021, AV (Rozsudok ukladajúci súhrnný trest), C‑221/19 , EU:C:2021:278 , bod 39 ].

65

Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 26 a 27 svojich návrhov, treba teda určiť, či odklad výkonu trestu odňatia slobody, o aký ide vo veci samej, treba považovať za zmenu odsudzujúceho rozsudku, pričom v takom prípade by článok 8 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/909 bránil tomu, aby príslušný orgán vykonávajúceho štátu rozhodol o takomto odklade, alebo za súvisiaci s výkonom tohto rozsudku, pričom v takom prípade by článok 17 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia umožňoval tomuto orgánu rozhodnúť o takomto odklade.

66

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť jeho znenie a cieľ, ako aj kontext tohto ustanovenia a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 1. októbra 2014, E., C‑436/13 , EU:C:2014:2246 , bod 37 ).

67

V súlade s článkom 13 tohto rámcového rozhodnutia má k späťvzatiu osvedčenia vo vykonávajúcom štáte dôjsť pred začatím výkonu trestu.

71

Okrem toho článok 17 ods. 4 uvedeného rámcového rozhodnutia stanovuje, že členské štáty môžu stanoviť, že pri každom rozhodnutí o predčasnom alebo podmienečnom prepustení sa môže brať ohľad aj na tie ustanovenia vnútroštátneho práva uvedené štátom pôvodu, podľa ktorých má daná osoba nárok na predčasné alebo podmienečné prepustenie v istom stanovenom čase.

72

Článok 17 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/909 teda stanovuje, že príslušné orgány vykonávajúceho štátu majú výlučnú právomoc, pokiaľ ide o všetky postupy výkonu trestu a všetky súvisiace opatrenia, ktoré zahŕňajú predčasné alebo podmienečné prepustenie, pričom odseky 3 a 4 tohto článku stanovujú v prospech príslušného orgánu štátu pôvodu právo byť na svoju žiadosť informovaný o uplatniteľných ustanoveniach vykonávajúceho členského štátu o predčasnom alebo podmienečnom prepustení a právo vziať späť osvedčenie, ako aj možnosť oznámenia podmienok predčasného alebo podmienečného prepustenia v štáte pôvodu na účely ich zohľadnenia príslušným orgánom vykonávajúceho štátu.

73

Po druhé, ako tvrdí Komisia, tento výklad podporuje rámcové rozhodnutie 2008/947, ktoré sa týka najmä uznávania rozsudkov a probačných rozhodnutí, keďže v prvom rade sa podľa jeho článku 1 ods. 3 písm. a) pôsobnosť tohto rámcového rozhodnutia a rámcového rozhodnutia 2008/909 navzájom vylučujú.

77

Ďalej, ako vyplýva z článku 2 bodu 2 rámcového rozhodnutia 2008/947, „podmienečný trest“ je „trest odňatia slobody alebo akékoľvek opatrenie zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, ktorého výkon je pri ukladaní trestu úplne alebo sčasti podmienečne odložený uložením jedného alebo viacerých probačných opatrení“ a že „takéto probačné opatrenia sa môžu uviesť v samotnom rozsudku alebo stanoviť v osobitnom probačnom rozhodnutí prijatom príslušným orgánom“.

78

Napokon článok 2 body 1 a 5 tohto rámcového rozhodnutia spresňujú, že rozsudok a prípadne samostatné probačné rozhodnutie vydáva príslušný orgán štátu pôvodu.

79

Okrem toho podľa odôvodnenia 9 rámcového rozhodnutia 2008/909 výkon trestu vo vykonávajúcom štáte by mal posilniť možnosť sociálnej nápravy odsúdenej osoby a aby sa príslušný orgán štátu pôvodu presvedčil, že výkon trestu vykonávajúcim štátom poslúži účelu uľahčenia tohto cieľa, mal by zvážiť také prvky, ako sú napríklad väzby dotknutej osoby na vykonávajúci štát, či ho považuje za miesto svojich rodinných, jazykových, kultúrnych, spoločenských alebo hospodárskych či iných väzieb na vykonávajúci štát.

83

Z toho vyplýva, že prináleží predovšetkým príslušnému orgánu štátu pôvodu, aby vykonal posúdenia potrebné na účely zhodnotenie šancí na sociálnu nápravu odsúdenej osoby v dotknutých členských štátoch, a že vzťahy medzi členskými štátmi vyznačujúce sa osobitnou vzájomnou dôverou vo svoje príslušné právne systémy odôvodňujú, aby bol vykonávajúci štát na základe súhlasu štátu pôvodu oprávnený uznať rozhodnutia vydané orgánmi štátu pôvodu na účely ich výkonu.

84

Ako pritom v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 65 až 67 svojich návrhov, možnosť vykonávajúceho štátu prispôsobiť nad rámec prípadov výslovne stanovených v článkoch 8 a 17 rámcového rozhodnutia 2008/909 trest uložený v štáte pôvodu alebo spôsob jeho výkonu by mohla narušiť túto osobitnú vzájomnú dôveru, a preto by bola v rozpore s cieľom posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o výkon rozsudkov v trestných veciach.

85

Tento záver nie je vyvrátený skutočnosťou, že Súdny dvor v podstate rozhodol, že rozhodnutie o zrušení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody z dôvodu, že dotknutá osoba porušila objektívnu podmienku tohto odkladu, nepredstavuje „rozhodnutie“ v zmysle článku 4a rámcového rozhodnutia 2002/584, pretože ponecháva nezmenený trest uložený v takomto rozhodnutí, pokiaľ ide tak o jeho povahu, ako aj o jeho výšku, a orgán poverený rozhodovaním o takomto zrušení nemá opätovne preskúmať podstatu veci, ktorá viedla k tomuto odsúdeniu v trestnom konaní [pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2017, Ardic, C‑571/17 PPU , EU:C:2017:1026 , body 77 a 78 , ako aj z 23. marca 2023, Minister for Justice and Equality (Zrušenie podmienečného odkladu), C‑514/21 a C‑515/21 , EU:C:2023:235 , body 53 a 54 ].

89

V prvom rade sa totiž judikatúra vyplývajúca z rozsudkov citovaných v predchádzajúcom bode týka výkladu rámcového rozhodnutia 2002/584, a nie výkladu rámcového rozhodnutia 2008/909.

90

Ďalej vo veciach, v ktorých boli vydané tieto rozsudky, boli rôzne podmienečné odklady výkonu trestov odňatia slobody udelené príslušným orgánom štátu pôvodu v rámci rozsudkov týkajúcich sa odsúdení. Ako však bolo uvedené v bodoch 76 až 79 tohto rozsudku, uznávanie a výkon takýchto rozsudkov nepatrí do pôsobnosti rámcového rozhodnutia 2008/909, ale do pôsobnosti rámcového rozhodnutia 2008/947.

91

O trovách

94

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 8 ods. 1 a článok 17 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009,

sa majú vykladať v tom zmysle, že: