← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·16.10.2025

C-218/24

ECLI:EU:C:2025:794

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CJ0218

62024CJ0218

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

zo 16. októbra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Montrealský dohovor – Článok 17 ods. 2 – Pojem ‚batožina‘ – Článok 22 ods. 2 – Zodpovednosť leteckých dopravcov za stratu batožiny – Strata spoločenského zvieraťa cestujúceho – Náhrada nemajetkovej ujmy“

Vo veci C‑218/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Juzgado de lo Mercantil n o 4 de Madrid (Obchodný súd č. 4 Madrid, Španielsko) z 8. marca 2024 a doručený Súdnemu dvoru 21. marca 2024, ktorý súvisí s konaním:

Felicísima

proti

Iberia Líneas Aéreas de España SA Operadora Unipersonal

a

IATA España SLU,

SÚDNY DVOR (siedma komora),

v zložení: predseda siedmej komory F. Schalin, sudcovia M. Gavalec (spravodajca) a Z. Csehi,

generálny advokát: D. Spielmann,

tajomník: L. Carrasco Marco, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. mája 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Felicísima, v zastúpení: C. Villacorta Salís, abogado,

Iberia Líneas Aéreas de España SA Operadora Unipersonal, v zastúpení: S. Frade Sosa a D. Olmedo de Cáceres, abogados a J. L. Pinto‑Marabotto Ruiz, procurador,

IATA España SLU, v zastúpení: A. Dorrego de Carlos a C. Pérez Infante, abogados,

Európska komisia, v zastúpení: R. Álvarez Vinagre a N. Yerrell, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 17 ods. 2 a článku 22 ods. 2 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu uzavretého 28. mája 1999 v Montreale, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v jeho mene rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001 ( Ú. v. ES L 194, 2001, s. 38 ; Mim. vyd. 07/005, s. 491) (ďalej len „Montrealský dohovor“), ktorý vo vzťahu k Európskej únii nadobudol účinnosť 28. júna 2004.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Felicísima, cestujúcou medzinárodného letu, na jednej strane a spoločnosťou Iberia Líneas Aéreas de España SA Operadora Unipersonal (ďalej len „Iberia“), leteckým dopravcom, a spoločnosťou IATA España SLU na druhej strane, vo veci náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú Felicísima utrpela z dôvodu straty svojho spoločenského zvieraťa počas letu zabezpečovaného týmto dopravcom.

Právny rámec

Medzinárodné právo

3

V treťom odseku preambuly Montrealského dohovoru zmluvné štáty tohto dohovoru „uzn[ali] dôležitosť zabezpečenia ochrany záujmov spotrebiteľov v medzinárodnej leteckej doprave a potrebu spravodlivého odškodnenia založeného na princípe náhrady“.

4

V piatom odseku tejto preambuly sa uvádza, že „spoločná akcia štátov týkajúca sa ďalšieho zosúlaďovania a kodifikácie niektorých pravidiel upravujúcich medzinárodnú leteckú dopravu prostredníctvom nového dohovoru je najprimeranejším prostriedkom na dosiahnutie spravodlivého vyváženia záujmov“.

5

Článok 1 tohto dohovoru s názvom „Rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 stanovuje:

„Tento dohovor sa vzťahuje na všetku medzinárodnú prepravu cestujúcich, batožiny alebo nákladu vykonávanú lietadlami za odplatu. Vzťahuje sa rovnako na bezplatnú prepravu lietadlom, ktorú vykonáva letecký dopravný podnik.“

6

Článok 17 toho istého dohovoru s názvom „Smrť a zranenie cestujúcich – škoda na batožine“, ktorý sa nachádza v kapitole III tejto smernice, nazvanej „Zodpovednosť dopravcu a rozsah náhrady škody“, znie takto:

„1. Dopravca je zodpovedný za utrpenú škodu v prípade smrti alebo telesného zranenia cestujúceho iba v prípade, keď sa nehoda, ktorá spôsobila smrť alebo zranenie udiala na palube lietadla alebo ak nastala v priebehu nastupovania alebo vystupovania.

2. Dopravca je zodpovedný za utrpenú škodu v prípade zničenia, straty, alebo poškodenia zapísanej batožiny iba v prípade, keď sa udalosť, ktorá zapríčinila zničenie, stratu, alebo poškodenie, udiala na palube lietadla alebo kedykoľvek v čase, keď mal dopravca zapísanú batožinu na starosti. Avšak dopravca nie je zodpovedný v tom rozsahu, v ktorom škoda vznikla v dôsledku vnútornej závady, povahy alebo vady batožiny. V prípade nezapísanej batožiny vrátane osobných vecí, je dopravca zodpovedný, ak škoda vznikla jeho zavinením alebo zavinením jeho pracovníkov alebo agentov.

4. Pokiaľ nie je v tomto dohovore uvedené inak, pojem ‚batožina‘ znamená zapísanú batožinu aj nezapísanú batožinu.“

7

Článok 22 uvedeného dohovoru s názvom „Obmedzenia zodpovednosti vo vzťahu k omeškaniu, batožine a nákladu“ v odseku 2 uvádza:

„Pri preprave batožiny je zodpovednosť dopravcu v prípade zničenia, straty, poškodenia alebo omeškania obmedzená na 1000 práv osobitného čerpania pre každého cestujúceho, pokiaľ cestujúci v čase, keď dopravcovi odovzdával zapísanú batožinu, neurobil osobitné vyhlásenie o záujme na dodaní batožiny v mieste určenia a nezaplatil dodatočnú sumu, ak sa to v takomto prípade požaduje. V tomto prípade bude dopravca povinný zaplatiť sumu neprevyšujúcu vyhlásenú sumu, ak nepreukáže, že táto suma je väčšia než skutočný záujem cestujúceho na dodaní v mieste určenia.“

8

V súlade s postupom stanoveným v článku 24 Montrealského dohovoru sa obmedzenie zodpovednosti upravené v článku 22 ods. 2 tohto dohovoru zvýšilo s účinnosťou od 30. decembra 2009 na 1131 práv osobitného čerpania [Special Drawing Rights] (ďalej len „SDR“) pre cestujúceho pre škodu spôsobenú na batožine. Táto suma sa zvýšila s účinnosťou od 28. decembra 2019 na 1288 SDR.

Právo Únie

9

V nadväznosti na podpísanie Montrealského dohovoru bolo nariadenie Rady (ES) č. 2027/97 z 9. októbra 1997 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave ( Ú. v. ES L 285, 1997, s. 1 ; Mim. vyd. 07/003, s. 489), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002 z 13. mája 2002 ( Ú. v. ES L 140, 2002, s. 2 ; Mim. vyd. 07/006, s. 246) (ďalej len „nariadenie č. 2027/97“).

10

Odôvodnenie

12 nariadenia č. 889/2002 stanovuje:

„Jednotné limity zodpovednosti za stratu, škodu alebo zničenie batožiny a za škody spôsobené meškaním, ktoré platia pre všetky prepravy vykonávané leteckými dopravcami [Únie], zabezpečia jednoduché a jasné pravidlá pre cestujúcich ako aj pre aerolínie a cestujúci budú vedieť, kedy je potrebné dodatočné poistenie.“

11

Článok 2 nariadenia č. 2027/97 v odseku 1 uvádza:

„Na účely tohto nariadenia:

d)

‚batožina‘ pokiaľ nie je špecifikované inak, znamená zapísanú ako aj nezapísanú batožinu v zmysle článku 17 ods. 4 Montrealského dohovoru;

…“

12

Podľa článku 3 ods. 1 tohto nariadenia:

„Zodpovednosť leteckého dopravcu spoločenstva za cestujúcich a ich batožinu sa riadi všetkými ustanoveniami Montrealského dohovoru, relevantnými pre takú zodpovednosť.“

Španielske právo

13

Článok 333a ods. 1 Código Civil (Občiansky zákonník) definuje zvieratá ako cítiace živé bytosti. Toto ustanovenie stanovuje, že právny režim tovarov a vecí sa vzťahuje na zvieratá len v rozsahu, v akom je to zlučiteľné s ich povahou alebo s ustanoveniami určenými na ich ochranu.

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

14

Felicísima a jej matka si rezervovali letenky na let z Buenos Aires (Argentína) do Barcelony (Španielsko), ktorý prevádzkovala spoločnosť Iberia 22. októbra 2019.

15

Tieto cestujúce cestovali s ich spoločenským zvieraťom, ktorým bol pes. Tento pes musel vzhľadom na svoju veľkosť a hmotnosť cestovať v batožinovom priestore, v prepravnej klietke, resp. v špeciálnom štandardizovanom boxe. Felicísima zapísala prepravnú klietku, v ktorej sa nachádzal pes, s cieľom jej prepravy v batožinovom priestore lietadla, pričom v čase odovzdania zapísanej batožiny neurobila osobitné vyhlásenie o záujme na dodaní batožiny v zmysle článku 22 ods. 2 Montrealského dohovoru.

16

Pes vyšiel z prepravnej klietky, začal behať v blízkosti lietadla a nebolo možné ho chytiť.

17

Felicísima podala žalobu na Juzgado de lo Mercantil n o 4 de Madrid (Obchodný súd č. 4 Madrid, Španielsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorou sa domáhala náhrady svojej nemajetkovej ujmy, ktorú vyčíslila na 5000 eur. Iberia uznáva svoju zodpovednosť a právo Felicísimy na náhradu škody, avšak v rozsahu stanovenom v článku 22 ods. 2 Montrealského dohovoru.

18

Tento súd má pochybnosti o tom, či pojem batožina v zmysle článku 17 ods. 2 Montrealského dohovoru vylučuje spoločenské zvieratá, ktoré cestujú s cestujúcimi, a či sa na tieto zvieratá uplatňuje obmedzenie náhrady škody stanovené v článku 22 ods. 2 tohto dohovoru.

19

Podľa uvedeného súdu vzhľadom na to, že zvieratá sú cítiace bytosti v zmysle článku 13 ZFEÚ, resp. cítiace živé bytosti v súlade so španielskym právom, ktoré sú spojené so svojimi majiteľmi citovými väzbami, ich strata spôsobuje psychickú ujmu, ktorá nie je vo všeobecnosti porovnateľná s ujmou spôsobenou stratou obyčajného súboru vecí zodpovedajúcich pojmu „batožina“. Za týchto podmienok sa obmedzenie náhrady škody stanovené v článku 22 ods. 2 uvedeného dohovoru nezdá byť primerané.

20

Okrem toho psychickej ujme spôsobenej stratou spoločenských zvierat nemožno zabrániť prostredníctvom „osobitného vyhlásenia o záujme“ v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia, pretože toto ustanovenie odkazuje na materiálnu hodnotu majetku.

21

Za týchto okolností Juzgado de lo Mercantil n o 4 de Madrid (Obchodný súd č. 4 Madrid) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 17 ods. 2 [Motrealského dohovoru] v spojení s článkom 22 ods. 2 tohto dohovoru vykladať v tom zmysle, že vylučuje zo svojej pôsobnosti spoločenské zvieratá pod označením ‚batožina‘, či už zapísaná alebo nezapísaná?“

O prejudiciálnej otázke

22

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 17 ods. 2 Montrealského dohovoru v spojení s jeho článkom 22 ods. 2 vykladať v tom zmysle, že spoločenské zvieratá sú vylúčené z pojmu „batožina“ v zmysle týchto ustanovení.

23

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2027/97 zodpovednosť leteckých dopravcov Únie za cestujúcich a ich batožinu sa riadi všetkými ustanoveniami Montrealského dohovoru, ktoré sú relevantné pre takú zodpovednosť (rozsudok z 20. októbra 2022, Laudamotion, C‑111/21 , EU:C:2022:808 , bod 18 ).

24

Podľa článku 17 ods. 2 tohto dohovoru je dopravca zodpovedný za utrpenú škodu v prípade zničenia, straty, alebo poškodenia zapísanej batožiny iba v prípade, keď sa udalosť, ktorá zapríčinila zničenie, stratu, alebo poškodenie, udiala na palube lietadla alebo kedykoľvek v čase, keď mal dopravca zapísanú batožinu na starosti. V prípade nezapísanej batožiny vrátane osobných vecí je dopravca zodpovedný, ak škoda vznikla jeho zavinením alebo zavinením jeho pracovníkov alebo agentov.

25

Pojem „batožina“ uvedený v tomto ustanovení nie je definovaný ani v Montrealskom dohovore, ani v nariadení č. 2027/97, ktorého článok 2 ods. 1 písm. d) odkazuje na tento dohovor a uvádza, že pokiaľ nie je špecifikované inak, „batožina“ znamená zapísanú, ako aj nezapísanú batožinu v zmysle článku 17 ods. 4 uvedeného dohovoru.

26

Uvedený pojem treba vzhľadom na cieľ Montrealského dohovoru, ktorým je zjednotenie určitých pravidiel medzinárodnej leteckej dopravy, vykladať jednotne a autonómne pre Úniu a jej členské štáty. Treba teda zohľadniť nie rôzne významy, ktoré možno pripísať tomuto pojmu vo vnútroštátnych právnych poriadkoch členských štátov, ale výkladové pravidlá všeobecného medzinárodného práva, ktoré sú pre Úniu záväzné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2022, Laudamotion, C‑111/21 , EU:C:2022:808 , bod 21 a citovanú judikatúru).

27

Článok 31 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 23. mája 1969 (Zbierka zmlúv Spojených národov, zv. 1155, s. 331), ktorý odzrkadľuje medzinárodné obyčajové právo a ktorého ustanovenia sú súčasťou právneho poriadku Únie, v tejto súvislosti spresňuje, že zmluva sa má vykladať dobromyseľne, v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve v ich celkovej súvislosti, a takisto s prihliadnutím na predmet a účel zmluvy. Okrem toho článok 32 tohto dohovoru stanovuje, že je možné použiť doplnkové prostriedky výkladu, najmä prípravné práce k predmetnej zmluve a okolnosti, za ktorých bola uzavretá (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2022, Laudamotion, C‑111/21 , EU:C:2022:808 , bod 22 a citovanú judikatúru).

28

Vo svojom obvyklom význame pojem „batožina“ vo všeobecnosti odkazuje na akýkoľvek predmet, ktorý si osoba berie so sebou na cestu. Hoci tento predmet môže vyzerať ako box vo forme tašky, kufra alebo škatule na osobné veci, nemusí to byť nevyhnutne tento prípad. Batožinou môže byť napríklad detský kočík.

29

Hoci bežný význam pojmu „batožina“ odkazuje na predmety, sám osebe neumožňuje dospieť k záveru, že spoločenské zvieratá nespadajú pod tento pojem.

30

Pokiaľ totiž ide o kontext, v ktorom je pojem „batožina“ uvedený v článku 17 ods. 2 Montrealského dohovoru, treba zdôrazniť, že tento pojem sa nachádza aj v článku 1 tohto dohovoru, ktorý určuje pôsobnosť uvedeného dohovoru. Toto ustanovenie pritom taxatívne vymenúva tri kategórie medzinárodnej prepravy vykonávanej lietadlom za odplatu, a to medzinárodnú prepravu cestujúcich, batožiny a nákladu.

31

V tejto súvislosti z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že sa pýta, či sa v rámci leteckej prepravy na stratu spoločenského zvieraťa vzťahuje režim zodpovednosti za „batožinu“ stanovený v článku 17 ods. 2 a článku 22 ods. 2 Montrealského dohovoru alebo režim uplatniteľný na „cestujúcich“ definovaný v článku 17 ods. 1 a článku 21 tohto dohovoru.

32

Na úvod treba odmietnuť výklad, podľa ktorého spoločenské zviera spadá pod pojem „cestujúci“, keďže článok 1 Montrealského dohovoru sa týka osôb a batožiny oddelene. Z jasného znenia tohto ustanovenia teda vyplýva, že pojem „osoby“ zahŕňa pojem „cestujúci“, takže spoločenské zviera nemožno považovať za „cestujúceho“.

33

Tento výklad potvrdzujú prípravné práce, ktoré viedli k prijatiu Montrealského dohovoru, z ktorých nevyplýva, že zmluvné štáty zamýšľali považovať spoločenské zviera za cestujúceho alebo podriadiť takéto zviera režimu zodpovednosti uplatniteľnému na cestujúcich (pozri v tomto zmysle zápisnice zo schôdzí plenárneho výboru od 10. do 28. mája 1999, Medzinárodná konferencia leteckého práva, Montreal, 10. až 28. mája 1999, Doc 9775‑DC/2, vydanie I, zápisnice, zv. II, dokumenty a zv. III, prípravné práce).

34

Preto treba konštatovať, že na účely leteckej prepravy patrí spoločenské zviera pod pojem „batožina“ a náhrada škody vyplývajúcej z jeho straty v súvislosti s takouto činnosťou podlieha režimu zodpovednosti stanovenému pre batožinu v článku 17 ods. 2 a článku 22 ods. 2 Montrealského dohovoru.

35

Tento výklad podporujú aj ciele, ktoré viedli k prijatiu Montrealského dohovoru.

36

Podľa tretieho odseku preambuly tohto dohovoru sa zmluvné štáty tohto dohovoru, ktoré uznávajú „dôležitosť zabezpečenia ochrany záujmov spotrebiteľov v medzinárodnej leteckej doprave a potrebu spravodlivého odškodnenia založeného na princípe náhrady“, rozhodli stanoviť režim objektívnej zodpovednosti leteckých dopravcov. Takýto režim však znamená, ako vyplýva z piateho odseku preambuly uvedeného dohovoru, že chráni „spravodliv[é] vyváženi[e] záujmov“ leteckých dopravcov a cestujúcich [rozsudok zo 6. júla 2023, Austrian Airlines (Prvá pomoc na palube lietadla), C‑510/21 , EU:C:2023:550 , bod 25 a citovaná judikatúra].

37

Na účely zachovania takého vyváženia Montrealský dohovor stanovuje v niektorých prípadoch – najmä v článku 22 ods. 2 tohto dohovoru v prípade zničenia, straty, poškodenia alebo meškania batožiny – obmedzenie zodpovednosti leteckých dopravcov, pričom obmedzenie náhrady škody, ktoré z toho vyplýva, sa musí uplatniť „na každého cestujúceho“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2012, Espada Sánchez a i., C‑410/11 , EU:C:2012:747 , bod 30 , ako aj citovanú judikatúru).

38

Táto koncepcia obmedzenia náhrady škody tak umožňuje, aby cestujúci boli jednoducho a rýchlo odškodnení bez toho, aby sa leteckým dopravcom ukladalo veľmi ťažké bremeno náhrad, ktoré možno len zložito určiť a vyčísliť, a ktoré by mohlo ohroziť, alebo dokonca ochromiť ich hospodársku činnosť (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. mája 2010, Walz, C‑63/09 , EU:C:2010:251 , bod 36 , a z 19. decembra 2019, Niki Luftfahrt, C‑532/18 , EU:C:2019:1127 , bod 40 ).

39

V prejednávanej veci, ako vyplýva z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom, žalobkyňa vo veci samej zapísala prepravnú klietku, v ktorej sa nachádzalo jej spoločenské zviera, pričom v čase odovzdania zapísanej batožiny neurobila osobitné vyhlásenie o záujme na dodaní batožiny v zmysle článku 22 ods. 2 Montrealského dohovoru.

40

V tejto súvislosti Súdny dvor vyložil článok 22 ods. 2 Montrealského dohovoru v tom zmysle, pri preprave batožiny je zodpovednosť leteckého dopravcu v prípade zničenia, straty, poškodenia alebo omeškania „obmedzená“ od 30. decembra 2009 do 28. decembra 2019 na sumu 1131 SDR na cestujúceho, ale aj to, že hranica stanovená v tomto ustanovení predstavuje hornú hranicu náhrady škody, ktorú nemôže dosiahnuť automaticky a paušálne každý cestujúci, a to ani v prípade straty svojej batožiny (rozsudok z 9. júla 2020, Vueling Airlines, C‑86/19 , EU:C:2020:538 , bod 30 a citovaná judikatúra).

41

Súdny dvor tiež uviedol, že možnosť, aby cestujúci urobil pri odovzdaní batožiny zapísanej dopravcom v zmysle článku 22 ods. 2 Montrealského dohovoru osobitné vyhlásenie o záujme na jej dodaní, potvrdzuje, že obmedzenie zodpovednosti leteckých dopravcov za ujmu vzniknutú v dôsledku straty batožiny je, pokiaľ neexistuje nijaké osobitné vyhlásenie o dodaní, absolútnym obmedzením, ktoré zahŕňa tak majetkovú, ako aj nemajetkovú škodu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2020, Vueling Airlines, C‑86/19 , EU:C:2020:538 , bod 31 a citovanú judikatúru).

42

Preto v prípade, ak sa cestujúci domnieva, že obmedzenie zodpovednosti leteckého dopravcu za škodu vyplývajúcu zo straty batožiny je príliš nízke, má v súlade s článkom 22 ods. 2 Montrealského dohovoru možnosť prostredníctvom tohto osobitného vyhlásenia o záujme na dodaní batožiny a po prípadnom zaplatení dodatočnej sumy stanoviť toto obmedzenie na vyššiu sumu so súhlasom leteckého dopravcu.

43

Napokon výklad uvedený v bode 34 tohto rozsudku nemôžu vyvrátiť ani ustanovenia článku 13 ZFEÚ, na ktoré sa odvoláva vnútroštátny súd a podľa ktorých sa pri formulovaní a vykonávaní politiky Únie v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, dopravy, vnútorného trhu, výskumu a technologického rozvoja a kozmického priestoru berie Únia a členské štáty maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí, pričom rešpektujú zákonné a správne ustanovenia a zvyky členských štátov týkajúce sa najmä náboženských rituálov, kultúrnych tradícií a regionálneho dedičstva.

44

V tejto súvislosti tak z judikatúry Súdneho dvora, ako aj z článku 13 ZFEÚ vyplýva, že ochrana dobrých životných podmienok zvierat predstavuje cieľ všeobecného záujmu uznaný Úniou (rozsudok z 29. februára 2024, cdVet Naturprodukte, C‑13/23 , EU:C:2024:175 , bod 49 a citovaná judikatúra).

45

Článok 13 ZFEÚ však nezakazuje, aby sa zvieratá prepravovali ako „batožina“ v zmysle článku 17 ods. 2 Montrealského dohovoru a aby sa v rámci systému zodpovednosti zavedeného týmto dohovorom považovali za batožinu, za predpokladu, že počas ich prepravy sa berie maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat.

46

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že na položenú otázku treba odpovedať tak, že článok 17 ods. 2 Montrealského dohovoru v spojení s jeho článkom 22 ods. 2 sa má vykladať v tom zmysle, že spoločenské zvieratá nie sú vylúčené z pojmu batožina v zmysle týchto ustanovení.

O trovách

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Článok 17 ods. 2 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretého 28. mája 1999 v Montreale, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v jeho mene rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001, v spojení s jeho článkom 22 ods. 2,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

spoločenské zvieratá nie sú vylúčené z pojmu „batožina“ v zmysle týchto ustanovení.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: španielčina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-218/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik