C-220/24

62024CJ0220

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

z 27. februára 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Smernica 96/67/ES – Prístup k trhu s pozemnou obsluhou na letiskách Európskej únie – Článok 1 – Pôsobnosť – Letiská disponujúce ročnou prepravou nižšou ako dva milióny cestujúcich – Odmietnutie prístupu k letiskovej infraštruktúre na takom letisku – Článok 6 – Pozemná obsluha pre tretie strany – Uplatniteľnosť pravidiel hospodárskej súťaže – Článok 102 ZFEÚ“

Vo veci C‑220/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Curtea de Apel Bucureşti (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko) z 20. decembra 2021 a doručený Súdnemu dvoru 22. marca 2024, ktorý súvisí s konaním:

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predseda deviatej komory N. Jääskinen (spravodajca), sudcovia M. Condinanzi a R. Frendo,

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Sindicatul Independent al Aeroportului Cluj, v zastúpení: O. Podaru, avocat,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri a G. Greco, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: I. V. Rogalski a B. Sasinowska, splnomocnení zástupcovia,

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Regia Autonomă Aeroportul Internažional „Avram Iancu“ Cluj (autonómna správa medzinárodného letiska „Avram Iancu“ Kluž, ďalej len „autonómna správa“) a Consiliul Concurenžei (Rada pre hospodársku súťaž, Rumunsko) vo veci návrhu na zrušenie rozhodnutia, ktorým Rada pre hospodársku súťaž uložila autonómnej správe pokutu za zneužitie dominantného postavenia.

Právny rámec

Právo Únie

3

Odôvodnenia 1, 2, 10 a 28 smernice 96/67 znejú takto:

„(1)

…

(28)

keďže táto smernica nemá vplyv na uplatňovanie ustanovení zmluvy; keďže najmä [Európska k]omisia bude pri ich uplatňovaní naďalej zabezpečovať zhodu s týmito ustanoveniami a ak to bude potrebné aj na základe právomocí poskytovaných článkom [106 ZFEÚ].“

4

Článok 1 ods. 1 až 3 tejto smernice s názvom „Rozsah pôsobnosti“ stanovuje:

„1. Táto smernica sa vzťahuje na každé letisko umiestnené na území členského štátu, pre ktoré platia ustanovenia zmluvy a ktoré je otvorené pre komerčnú dopravu za nasledovných okolností:

–

na ktorých nie je ročná preprava nižšia než 3 milióny cestujúcich alebo 75000 ton nákladu;

alebo

–

na ktorých nebola preprava nižšia než 2 milióny cestujúcich alebo 50000 ton nákladu v priebehu šesťmesačného obdobia pred 1. aprílom alebo 1. októbrom predchádzajúceho roku.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, ustanovenia tejto smernice platia od 1. januára 2001 pre každé letisko umiestnené na území členského štátu, pre ktoré platia ustanovenia zmluvy, a ktoré je otvorené komerčnej doprave, na ktorom nie je ročná preprava nižšia než 2 milióny cestujúcich alebo 50000 ton nákladu.

–

obsluha batožiny,

–

obsluha rampy,

–

obsluha paliva a oleja,

Rumunské právo

Zákon o hospodárskej súťaži

7

Článok 6 ods. 1 Legea concurenței nr. 21/1996 (zákon č. 21/1996 o hospodárskej súťaži) z 10. apríla 1996 (opätovne uverejnený v Monitorul Oficial al României , časť I, č. 153 z 29. februára 2016, ďalej len „zákon o hospodárskej súťaži“), stanovuje:

„Akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na rumunskom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikateľmi sa zakazuje. Takéto zneužívanie môže zahŕňať najmä:

a)

podmieňovanie uzatvárania zmlúv prijatím zo strany obchodných partnerov dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.“

Vyhláška č. 101 z 9. mája 2007

8

Smernica 96/67 bola do rumunského práva prebratá prostredníctvom Ordinul Ministerului Transporturilor nr. 101 pentru aprobarea Reglementării aeronautice civile române privind accesul pe piața serviciilor de handling la sol pe aeroporturi – RACR‑APSH, ediția 03/2007 (vyhláška Ministerstva dopravy Rumunska č. 101, ktorou sa schvaľujú predpisy rumunského civilného letectva o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách – RACR‑APSH, vydanie 03/2007), z 9. mája 2007 – ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 334 zo 17. mája 2007).

9

Príloha 1 k tejto vyhláške vo svojom článku 1 ods. 1 a 2 stanovuje:

Článok 6 tejto prílohy s názvom „Pozemná obsluha pre tretie strany“ v odseku 1 stanovuje:

„Letiská prijmú nevyhnutné opatrenia na to, aby zabezpečili voľný prístup dodávateľov služieb pozemnej obsluhy na trh služieb poskytovaných tretím stranám. So súhlasom ministerstva dopravy môže letisko požadovať, aby dodávatelia služieb pozemnej obsluhy boli usadení v Spoločenstve.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

11

Autonómna správa je rumunská právnická osoba, ktorá je od roku 1997 závislá od Consiliul Județean Cluj (Rada Klužskej župy, Rumunsko). Hlavnou činnosťou tejto správy je poskytovať infraštruktúru medzinárodného letiska „Avram Iancu“ v Kluži (ďalej len „letisko Kluž“) podnikom osobnej a/alebo nákladnej leteckej dopravy, ako aj cestujúcim v leteckej doprave. Táto správa tiež poskytuje prístup k letiskovej infraštruktúre spoločnostiam poskytujúcim iné druhy služieb, ako sú služby pozemnej obsluhy. Samotná autonómna správa zároveň poskytuje niektoré kategórie služieb pozemnej obsluhy leteckým dopravným spoločnostiam pôsobiacim na letisku Kluž, ako aj komerčné služby súvisiace s činnosťou tohto letiska.

12

Autonómna správa sa domáhala zrušenia tohto rozhodnutia na Curtea de Apel Bucureşti (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko), ktorý je vnútroštátnym súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom najmä tvrdí, že uvedené rozhodnutie bolo založené na nesprávnom výklade a uplatnení smernice 96/67.

16

Autonómna správa uvádza, že článok 6 zákona o hospodárskej súťaži a článok 102 ZFEÚ nemôžu mať prednosť pred ustanoveniami smernice 96/67, ktorá je osobitným právnym predpisom, ktorý sa odchyľuje od všeobecnej právnej úpravy hospodárskej súťaže. Tvrdí, že podľa tejto smernice mohla až do prahovej hodnoty dvoch miliónov cestujúcich organizovať činnosť pozemnej obsluhy na letisku Kluž s prihliadnutím len na bezpečnostné obmedzenia, ako aj technické a obchodné obmedzenia. Na základe uvedeného nebola povinná poskytnúť každému uchádzačovi automatický prístup k letiskovej infraštruktúre za podmienok, ktoré by si tento uchádzač želal.

17

Rada pre hospodársku súťaž tvrdí, že smernica 96/67 nepredstavuje osobitný právny predpis vo vzťahu k článku 102 ZFEÚ a že prípadné uplatnenie smernice 96/67 nevylučuje uplatnenie pravidiel práva hospodárskej súťaže.

18

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že hoci sa prejudiciálna otázka týka nielen článkov 1 a 6 smernice 96/67, ale aj jej článku 7, spor vo veci samej sa netýka self‑handlingu uvedeného v tomto poslednom uvedenom ustanovení. Tento spor sa týka odmietnutia autonómnej správy poskytnúť spoločnosti RAS, podniku poskytujúcemu služby pozemnej obsluhy, prístup k infraštruktúre potrebnej na poskytovanie takýchto služieb na letisku Kluž. Treba však uviesť, že práve článok 6 tejto smernice sa týka pozemnej obsluhy pre tretie strany a vo svojom odseku 1 stanovuje, že členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia v súlade s postupom stanoveným v článku 1 uvedenej smernice, aby zabezpečili voľný prístup dodávateľov služieb pozemnej obsluhy na trh služieb pozemnej obsluhy poskytovaných tretím stranám.

21

Za týchto podmienok treba konštatovať, že svojou jedinou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 1 a 6 smernice 96/67 majú vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu článku 102 ZFEÚ za okolností, keď bol dodávateľovi služieb pozemnej obsluhy odmietnutý prístup k letiskovej infraštruktúre, ktorá je nevyhnutná na účely výkonu tejto činnosti, na letisku v Únii, na ktorom k dátumu tohto odmietnutia bola ročná preprava nižšia než dva milióny cestujúcich.

22

Na úvod z odôvodnení 1, 2 a 10 smernice 96/67 vyplýva, že cieľom tejto smernice je odstrániť obmedzenia slobodného poskytovania služieb na vnútornom trhu postupnou liberalizáciou trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Únie.

23

26

Keďže toto odmietnutie prístupu teda nepatrí do pôsobnosti článku 6 tejto smernice, autonómna správa nebola na základe tejto smernice povinná poskytnúť poskytovateľovi služieb, akým je RAS, prístup k infraštruktúre letiska potrebnej na poskytovanie služieb pozemnej obsluhy.

27

Treba však zdôrazniť, že samotná existencia odvetvovej právnej úpravy nemôže v žiadnom prípade znamenať, že na predmetné správanie sa nevzťahujú pravidlá hospodárskej súťaže stanovené Zmluvami, a to bez ohľadu na to, či táto odvetvová právna úprava je alebo nie je uplatniteľná na toto správanie.

28

Ako totiž rozhodol Súdny dvor, protiprávnosť zneužívajúceho správania z pohľadu článku 102 ZFEÚ nesúvisí s jeho súladom alebo nesúladom s inými právnymi normami, ale zneužitia dominantného postavenia spočívajú vo väčšine prípadov v správaní, ktoré je inak zákonné z pohľadu iných odvetví práva, ako je právo hospodárskej súťaže (rozsudok zo 6. decembra 2012, AstraZeneca/Komisia, C‑457/10 P , EU:C:2012:770 , bod 132 ). Inými slovami, skutočnosť, že správanie podniku je v súlade s právnymi predpismi, neznamená, že je v súlade aj s článkom 102 ZFEÚ (rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P , EU:C:2014:2062 , bod 133 ).

32

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že články 1 a 6 smernice 96/67 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia uplatneniu článku 102 ZFEÚ za okolností, keď bol dodávateľovi služieb pozemnej obsluhy odmietnutý prístup k letiskovej infraštruktúre, ktorá je nevyhnutná na účely výkonu tejto činnosti, na letisku v Únii, na ktorom k dátumu tohto odmietnutia bola ročná preprava nižšia než dva milióny cestujúcich.

O trovách

33

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto: