C-229/24

TK,

OP,

proti

Riksåklagaren,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, sudcovia M. Condinanzi (spravodajca) a N. Jääskinen,

–

OP, v zastúpení: C. Cedermark a M. Schmauch, advokater,

–

grécka vláda, v zastúpení: V. Baroutas a K. Boskovits, splnomocnení zástupcovia,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a D. Lutostańska, splnomocnení zástupcovia,

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 1 písm. a) a článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 1 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného proti TK a OP z dôvodu, že sa zapojili do obchodovania s využitím dôverných informácií.

Právny rámec

…

(23)

Základnou charakteristikou obchodovania s využitím dôverných informácií je získanie nespravodlivej výhody na úkor tretích strán na základe dôvernej informácie, o ktorej nevedia, a v dôsledku toho narušenie integrity finančných trhov a dôvery investorov. Preto by mal zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií uplatňovať vtedy, keď osoba, ktorá disponuje takouto informáciou, využije neoprávnenú výhodu, ktorú jej táto informácia poskytuje, tak, že v súlade s ňou uskutoční transakciu na trhu, a to nadobudnutie či predaj, pokus o nadobudnutie či predaj, alebo zrušenie či zmenu, alebo pokus o zrušenie či zmenu pokynu na nadobudnutie či predaj finančných nástrojov, ktorých sa táto informácia týka, či už na vlastný účet alebo na účet tretej strany, a to priamo alebo nepriamo. …

(24)

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá disponuje dôvernou informáciou, nadobudne či prevedie alebo sa pokúsi nadobudnúť či previesť finančné nástroje, ktorých sa táto informácia týka, či už na vlastný účet alebo na účet tretej strany, a to priamo alebo nepriamo, malo by sa predpokladať, že daná osoba využila túto informáciu. Týmto predpokladom nie sú dotknuté práva na obhajobu. Otázka, či osoba porušila zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií alebo sa pokúsila o obchodovanie s využitím dôverných informácií, by sa mala analyzovať vzhľadom na účel tohto nariadenia, ktorým je ochrana integrity finančných trhov a posilnenie dôvery investorov, ktorá sa zakladá na uistení, že investori sa budú nachádzať v rovnakom postavení a budú chránení proti zneužívaniu dôverných informácií.

5

Článok 7 tohto nariadenia, nazvaný „Dôverné informácie“, v odsekoch 1 a 4 stanovuje:

„1. Na účely tohto nariadenia medzi ‚dôverné informácie‘ patria tieto typy informácií:

a)

presné informácie priamo alebo nepriamo súvisiace s jedným alebo viacerými emitentmi alebo s jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi, ktoré neboli sprístupnené verejnosti a ktoré by v prípade ich sprístupnenia verejnosti mali pravdepodobne významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich derivátových finančných nástrojov;

…

a)

a odporučí na základe týchto informácií tejto inej osobe, aby nadobudla či previedla finančné nástroje, na ktoré sa tieto informácie vzťahujú, alebo navádza túto osobu, aby takéto nadobudnutie či prevod vykonala, alebo

b)

odporučí na základe týchto informácií tejto inej osobe, aby zrušila alebo zmenila pokyn týkajúci sa finančného nástroja, na ktorý sa tieto informácie vzťahujú, alebo navádza túto osobu, aby takéto zrušenie alebo zmenu vykonala.

3. Využitie odporúčaní alebo navádzaní uvedených v odseku 2 sa pokladá za obchodovanie s využitím dôverných informácií v zmysle tohto článku, ak osoba využívajúca odporúčanie alebo navádzanie vie alebo by mala vedieť, že je založené na dôverných informáciách.

4. Tento článok sa vzťahuje na akúkoľvek osobu, ktorá má dôverné informácie v dôsledku toho, že táto osoba:

…

Tento článok sa takisto vzťahuje na akúkoľvek osobu, ktorá má dôverné informácie za iných okolností ako za okolností, ktoré sú uvedené v prvom pododseku, ak táto osoba vie alebo by mala vedieť, že ide o dôverné informácie.

…“

7

Podľa článku 14 nariadenia č. 596/2014 s názvom „Zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií a neoprávneného zverejňovania dôverných informácií“:

„Osoba sa nesmie:

8

V kapitole 3, nazvanej „Požiadavky na zverejnenie informácií“, sa nachádza článok 17 tohto nariadenia, nazvaný „Sprístupňovanie dôverných informácií verejnosti“, ktorý znie:

„1. Emitent čo najskôr informuje verejnosť o dôverných informáciách, ktoré sa ho priamo týkajú.

Emitent zabezpečí také sprístupnenie dôverných informácií verejnosti, ktoré umožní rýchly prístup a úplné, správne a včasné posúdenie informácií zo strany verejnosti a v náležitých prípadoch v rámci úradne určeného mechanizmu uvedeného v článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES [z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES ( Ú. v. EÚ L 390, 2004, s. 38 )]. Emitent nesmie spájať sprístupnenie dôverných informácií verejnosti so trhovým zviditeľňovaním svojich činností. Emitent uverejní a uchová na svojej webovej stránke najmenej päť rokov všetky dôverné informácie, ktoré je povinný sprístupniť verejnosti.

…

4. Emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami môže na vlastnú zodpovednosť odložiť sprístupnenie dôverných informácií verejnosti, pokiaľ sú splnené všetky tieto podmienky:

…

Keď emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami odložil zverejnenie dôverných informácií podľa tohto odseku, informuje príslušný orgán podľa odseku 3 o tom, že zverejnenie týchto informácií bolo odložené, a poskytne mu písomné vysvetlenie toho, ako boli splnené podmienky stanovené v tomto odseku, a to bezodkladne po sprístupnení týchto informácií verejnosti. Ako alternatíva k tomu môže členský štát ustanoviť, že záznam tohto vysvetlenia sa má predložiť len na požiadanie príslušného orgánu podľa odseku 3.

5. V záujme zachovania stability finančného systému emitent, ktorý je úverovou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou, môže na vlastnú zodpovednosť odložiť sprístupnenie dôverných informácií verejnosti vrátane informácií, ktoré sa týkajú dočasného problému s likviditou, a najmä potreby získať od centrálnej banky alebo veriteľa poslednej inštancie dočasnú pomoc na zabezpečenie likvidity, pokiaľ sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

zverejnenie dôverných informácií predstavuj riziko narušenia finančnej stability emitenta a finančného systému;

b)

7. Ak bolo zverejnenie dôverných informácií odložené v súlade s odsekom 4 alebo 5 a už naďalej nie je zaručená dôvernosť týchto dôverných informácií, emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami čo najskôr sprístupní tieto dôverné informácie verejnosti.

Tento odsek zahŕňa situácie, keď sa neoverená správa výslovne týka dôvernej informácie, ktorej zverejnenie bolo odložené v súlade s odsekom 4 alebo 5, pričom táto neoverená správa je dostatočne presná na to, aby sa ňou preukázalo, že dôvernosť tejto informácie už viac nie je zaručená.

…

9. Dôverné informácie týkajúce sa emitentov, ktorých finančné nástroje sú prijaté na obchodovanie na rastovom trhu [malých a stredných podnikov (MSP)], môže obchodné miesto uviesť na svojej webovej stránke namiesto na webových stránkach emitenta, keď sa obchodné miesto rozhodne poskytovať emitentom tento nástroj na tomto trhu.

…“

Smernica 2014/57/EÚ

je členom správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov emitenta [alebo účastníka trhu s emisnými kvótami – neoficiálny preklad ];

b)

má podiel na kapitále emitenta [alebo účastníka trhu s emisnými kvótami – neoficiálny preklad ];

c)

má prístup k informáciám v súvislosti s vykonávaním zamestnania, povolania alebo povinností…

…

odporučí na základe týchto informácií tejto inej osobe, aby zrušila alebo zmenila pokyn týkajúci sa finančného nástroja, na ktorý sa tieto informácie vzťahujú, alebo navádza túto osobu, aby takéto zrušenie alebo zmenu vykonala.

…“

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1055

10

Odôvodnenie

1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1055 z 29. júna 2016, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o technické prostriedky na vhodné sprístupňovanie dôverných informácií verejnosti a odklad zverejnenia dôverných informácií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 ( Ú. v. EÚ L 173, 2016, s. 47 ), stanovuje:

„Ochrana investorov vyžaduje efektívne a včasné zverejňovanie dôverných informácií zo strany emitentov a účastníkov trhu s emisnými kvótami. S cieľom zabezpečiť na úrovni Únie rovnaký prístup investorov k dôverným informáciám, mali by byť dôverné informácie zverejnené bezplatne, súčasne a čo najrýchlejšie spomedzi všetkých kategórií investorov v celej Únii a mali by byť oznamované médiám, ktoré zabezpečujú efektívne šírenie informácií verejnosti.“

pre čo najširšiu verejnosť na nediskriminačnom základe;

ii)

bezplatne;

iii)

súčasne v celej Únii.

b)

totožnosť osoby, ktorá podáva oznámenie: meno, priezvisko, funkcia v rámci emitenta alebo účastníka trhu s emisnými kvótami;

iv)

predmet dôverných informácií;

v)

dátum a čas zverejnenia dôverných informácií.

Emitenti a účastníci trhu s emisnými kvótami zabezpečia úplnosť, integritu a dôvernosť tým že bezodkladne napravia akéhokoľvek zlyhania alebo prerušenia pri oznamovaní dôverných informácií.

13

Podľa ustanovenia § 4 kapitoly 2 tohto zákona:

„Dokument je verejný, ak je uchovávaný orgánom a považuje sa za doručený orgánu alebo vyhotovený orgánom podľa § 9 alebo 10.“

14

Ustanovenie § 15 kapitoly 2 uvedeného zákona stanovuje:

„Každý, kto požiada o verejný dokument, ktorý je možné sprístupniť, musí mať bezodkladne alebo čo najskôr a bezplatne prístup k dokumentu na mieste tak, aby ho mohol prečítať, vypočuť si ho alebo vnímať iným spôsobom. Dokument môže byť tiež prepísaný, zobrazovaný alebo použitý na zvukový prenos. Ak nie je možné poskytnúť dokument bez sprístupnenia časti dokumentu, ktorú nemožno zverejniť, časti dokumentu, ktoré môžu byť sprístupnené, musia byť žiadateľovi poskytnuté vo forme prepisu alebo kópie.

„Na účely tohto zákona platia nasledujúce definície:

…

Dôverné informácie: V súlade s článkom 7 nariadenia [č. 596/2014],

…“

17

Podľa § 1 ods. 1 prvého pododseku bodu 1 kapitoly 2 uvedeného zákona:

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

18

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že na jar 2018 vyhlásil Umeå kommunföretag AB (ďalej len „obecný podnik“), akciová spoločnosť podľa švédskeho práva, vo vzťahu ku ktorej vykonáva zákonnú riadiacu právomoc Umeå kommun (Obec Umeå, Švédsko), verejné obstarávanie na nákup elektrických autobusov a nabíjacích staníc.

19

Ponuky predložili dve spoločnosti, pričom jednou z nich bola akciová spoločnosť podľa švédskeho práva Hybricon Bus Systems AB (ďalej len „Hybricon“). O účasť na dotknutom verejnom obstarávaní prejavili záujem ďalšie tri spoločnosti, ktoré však neboli vyzvané na predloženie ponuky.

20

Tlačová správa spoločnosti Hybricon, v ktorej oznámila, že nezískala predmetnú zákazku, bola zverejnená v ten istý deň o 15.22 hod. na jej internetovom sídle. Uverejnenie tejto informácie spôsobilo výrazný pokles ceny akcií spoločnosti Hybricon na burze. OP a TK tak obmedzili svoje straty z dôvodu predaja akcií, ktoré vlastnili v tejto spoločnosti.

24

Z dôvodu týchto transakcií boli OP a TK trestne stíhaní za obchodovanie s využitím dôverných informácií, ktoré je zakázané zákonom o sankciách za zneužívanie trhu na trhu s cennými papiermi, a tingsrätt (súd prvej inštancie, Švédsko) im za prečin obchodovania s využitím dôverných informácií uložil podmienečný trest odňatia slobody, ako aj trest povinnej práce. Z majetku OP a TK boli zabavené sumy vo výške 51508 švédskych korún (SEK) (približne 4830 eur) a 146536 SEK (približne 13741 eur). Podľa tohto súdu informácia o tom, že Hybricon nezískala zákazku, predstavovala „dôvernú informáciu“, keďže mala presný charakter, priamo sa týkala tejto spoločnosti a mohla ovplyvniť kurz jej akcií. Uvedený súd sa domnieval, že túto informáciu nemožno považovať za informáciu, ktorá bola zverejnená pred uverejnením tlačovej správy spoločnosťou Hybricon, ako sa uvádza v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

25

Svea hovrätt (Odvolací súd pre región Svea, Švédsko), na ktorý bolo podané odvolanie, potvrdil posúdenie tingsrätt (súd prvej inštancie) a zmenil len trest stanovený týmto súdom, a to tak, že namiesto trestu povinnej práce uložil OP a TK podmienečný trest odňatia slobody v spojení s pokutou vo výške 150 denných sadzieb.

29

Hlavná otázka, ktorú by mal vnútroštátny súd predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania vyriešiť, teda spočíva v určení okamihu, v ktorom sa má informácia obsiahnutá v rozhodnutí o zadaní zákazky považovať za zverejnenú, a teda už nepredstavuje „dôvernú informáciu“ v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014.

30

Podľa tohto súdu nemožno z tohto ustanovenia vyvodiť, že všetky informácie, ktoré neboli zverejnené spôsobom stanoveným v článku 17 tohto nariadenia, sa majú považovať za nesprístupnené verejnosti. Konkrétne podľa vyhlásení Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) sa dôverné informácie môžu sprístupniť verejnosti aj iným spôsobom než zverejnením v zmysle tohto článku 17, a to vrátane opatrení prijatých tretími stranami. Okrem toho Súdny dvor zatiaľ nespresnil požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby sa informácia prestala považovať za „dôvernú informáciu“.

31

Za týchto podmienok Högsta domstolen (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

32

Svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014 vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa informácia považovala za sprístupnenú verejnosti, a teda prestala predstavovať „dôvernú informáciu“ v zmysle tohto ustanovenia, je potrebné, aby bola uverejnená spôsobom stanoveným v článku 17 tohto nariadenia.

33

Ako už Súdny dvor rozhodol, definícia pojmu „dôverná informácia“ vyplývajúca z článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014 zahŕňa štyri základné prvky. Po prvé ide o presnú informáciu. Po druhé táto informácia nebola zverejnená. Po tretie daná informácia sa priamo alebo nepriamo týka jedného alebo viacerých finančných nástrojov alebo ich emitentov. Po štvrté, ak by sa uverejnila, mala by táto informácia pravdepodobne významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich finančných nástrojov (rozsudky z 11. marca 2015, Lafonta, C‑628/13 , EU:C:2015:162 , bod 24 ; z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers, C‑302/20 , EU:C:2022:190 , bod 33 , a z 19. marca 2026, Finansinspektionen, C‑363/24 , EU:C:2026:215 , bod 29 ).

34

V prejednávanej veci predkladajúci vnútroštátny súd žiada o spresnenia týkajúce sa druhého prvku tohto pojmu s cieľom určiť, či vo veci samej treba rozhodnutie o zadaní zákazky oznámené švédskym obecným podnikom piatim spoločnostiam, ktorým bolo určené, vrátane spoločnosti, ktorá získala predmetnú zákazku, a vyradenej spoločnosti, v tomto prípade spoločnosti Hybricon, ako aj iným konkrétne identifikovaným adresátom, ktorí prejavili záujem o sledovanie tohto postupu, možno považovať za zverejnené, a teda za rozhodnutie, ktoré prestalo predstavovať „dôvernú informáciu“ v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014, a to predtým, ako posledná uvedená spoločnosť uverejnila tlačovú správu o tom, že jej nebola táto zákazka zadaná.

38

Je pravda, že akékoľvek šírenie alebo sprístupnenie dôvernej informácie verejnosti nemôže samo osebe viesť k tomu, že táto informácia stratí svoju povahu „dôvernej informácie“. Na tento účel je najmä potrebné, aby k takémuto šíreniu alebo sprístupneniu došlo podľa podmienok a určitých kritérií a aby umožňovalo dostať sa nediskriminačným spôsobom k čo najširšiemu počtu investorov a iných subjektov na dotknutých trhoch.

39

Článok 7 nariadenia č. 596/2014 však nespresňuje spôsoby, akými sa informácia musí zverejniť, aby stratila svoju povahu „dôvernej informácie“, ani neodkazuje na iné ustanovenia tohto nariadenia, ani neponecháva na členských štátoch, aby definovali obsah tohto pojmu, takže tento pojem treba považovať za autonómny pojem práva Únie.

40

Ako už totiž Súdny dvor rozhodol, z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a pôsobnosť, si v zásade vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad bez ohľadu na kvalifikácie použité v členských štátoch, pričom treba zohľadniť nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj kontext, do ktorého patrí, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. septembra 2021, Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl (Následná žiadosť o medzinárodnú ochranu), C‑18/20 , EU:C:2021:710 , bod 32 a z 30. novembra 2021, LR Ģenerālprokuratūra, C‑3/20 , EU:C:2021:969 , bod 79 ].

44

Ako sa uvádza v odôvodnení 49 uvedeného nariadenia, s cieľom zabrániť obchodovaniu s využitím dôverných informácií a zabrániť zavádzaniu investorov, je nevyhnutné, aby emitenti zverejnili dôverné informácie, ktoré majú k dispozícii. Preto by sa malo požadovať, aby emitenti čo najskôr informovali verejnosť o týchto dôverných informáciách.

45

Okrem toho podľa článku 17 ods. 1 druhého pododseku toho istého nariadenia emitent zabezpečí také sprístupnenie dôverných informácií verejnosti, ktoré umožní rýchly prístup a úplné, správne a včasné posúdenie informácií zo strany verejnosti a v náležitých prípadoch v rámci úradne určeného mechanizmu, ako je uvedený v článku 21 smernice 2004/109.

46

Z toho vyplýva, že v súlade s článkom 17 ods. 1 nariadenia č. 596/2014 sa zverejnenie dôverných informácií musí na jednej strane uskutočniť čo najskôr a bez zbytočného odkladu a na druhej strane musí byť v súlade s osobitnými požiadavkami v oblasti spoľahlivosti a musí byť ľahko, úplne a nediskriminačným spôsobom prístupné všetkým investorom, ako aj iným subjektom na dotknutých trhoch.

50

Okrem toho v súlade s článkom 17 ods. 7 uvedeného nariadenia ak už nie je zaručená dôvernosť týchto dôverných informácií, emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami čo najskôr sprístupní tieto dôverné informácie verejnosti. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak už nie je možné zaručiť základnú požiadavku dôvernosti príslušných dôverných informácií, takéto zverejnenie sa musí uskutočniť čo najskôr a bez zbytočného odkladu.

51

V druhom rade, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa spoľahlivosti a jednoduchého a úplného prístupu k dôverným informáciám všetkými investormi a ostatnými účastníkmi dotknutých trhov, treba pripomenúť, že cieľ nariadenia č. 596/2014, ako vyplýva z jeho odôvodnení 2 a 24, ako aj z jeho článku 1, spočíva v zabezpečení integrity finančných trhov Únie a v posilnení dôvery investorov v tieto trhy, pričom táto dôvera sa zakladá najmä na skutočnosti, že sa budú nachádzať v rovnakom postavení a budú chránení proti zneužívaniu dôverných informácií. Cieľom zákazu obchodovania s využitím dôverných informácií uvedeného v článku 14 tohto nariadenia je teda zabezpečiť rovnosť investorov zúčastňujúcich sa na burzových obchodoch tým, že sa predchádza tomu, aby jeden z nich, ktorý disponuje dôvernou informáciou, a nachádza sa preto, ako vyplýva z odôvodnenia 23 uvedeného nariadenia, vo zvýhodnenom postavení v porovnaní s ostatnými investormi, z nej ťažil na úkor osôb, ktorým táto informácia nie je známa (rozsudok z 19. marca 2026, Finansinspektionen, C‑363/24 , EU:C:2026:215 , bod 40 a citovaná judikatúra).

52

Treba však konštatovať, že emitent finančného nástroja má z dôvodu svojho postavenia, ktoré nevyhnutne predpokladá priamu znalosť výhod a rizík spojených s dotknutým finančným nástrojom, najlepšie predpoklady na to, aby posúdil, či informácia má vlastnosti „dôvernej informácie“, ako sú opísané v bode 33 tohto rozsudku, a aby zabezpečil čo najrýchlejšie šírenie presnej, úplnej a správnej informácie týkajúcej sa tohto finančného nástroja.

56

V tejto súvislosti treba konštatovať, že ako potvrdzuje odôvodnenie 1 vykonávacieho nariadenia 2016/1055, cieľom požiadavky na účinné a včasné zverejnenie dôverných informácií emitentmi a účastníkmi trhu s emisnými kvótami je zabezpečiť ochranu investorov.

57

V tejto súvislosti a s cieľom zabezpečiť na úrovni Únie rovnaký prístup investorov k dôverným informáciám článok 2 tohto vykonávacieho nariadenia stanovuje technické spôsoby zverejňovania týchto informácií.

58

V súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) uvedeného vykonávacieho nariadenia emitenti a účastníci trhu s emisnými kvótami zverejňujú dôverné informácie pomocou technických prostriedkov, ktoré zabezpečia, aby sa dôverné informácie šírili pre čo najširšiu verejnosť na nediskriminačnom základe, bezplatne a súčasne v celej Únii.

62

Preto nemožno vylúčiť, že zverejnenie dôverných informácií kvalifikovanými tretími osobami z dôvodu ich vzťahu s emitentom, ako aj médiami, na ktoré sa môže verejnosť primerane spoľahnúť, môže spĺňať požiadavky nediskriminačného, širokého a bezplatného šírenia. V takom prípade treba dôvernú informáciu považovať za zverejnenú, a teda za informáciu, ktorá už nepodlieha režimom dôvernosti vzťahujúcim sa na dôverné informácie.

63

V prejednávanej veci okolnosť, že rozhodnutie o zadaní zákazky, o ktorú ide vo veci samej, obecný podnik adresoval spoločnosti Hybricon, ostatným podnikom, ktoré sa zúčastnili verejného obstarávania, ako aj dvadsiatim dvom osobám, ktoré prejavili záujem sledovať postup verejného obstarávania bez toho, aby sa na ňom zúčastnili, nemôže viesť k tomu, že táto informácia stratí svoju povahu „dôvernej informácie“.

64

Dôverná povaha informácie nezaniká len na základe skutočnosti, že spôsob zverejnenia výsledku zvolený na oznámenie výsledku verejného obstarávania sa obmedzuje na oznámenie adresované obmedzenému okruhu adresátov, pretože takéto oznámenie nepredstavuje nediskriminačné sprístupnenie každému investorovi, ktorého by mohol tento výsledok prípadne zaujímať.

68

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa informácia považovala za sprístupnenú verejnosti, a teda prestala predstavovať „dôvernú informáciu“ v zmysle tohto ustanovenia, je potrebné, aby bola zverejnená spôsobom a v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 17 tohto nariadenia a v článku 2 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2016/1055.

O druhej otázke

69

Svojou druhou otázkou predkladajúci vnútroštátny súd v podstate žiada Súdny dvor, aby v prípade zápornej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku spresnil okolnosti, ktoré treba zohľadniť pri posúdení, či sa má dôverná informácia považovať za zverejnenú, a teda prestala predstavovať „dôvernú informáciu“ v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014.

70

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na to, aby sa informácia považovala za sprístupnenú verejnosti, a teda prestala predstavovať „dôvernú informáciu“ v zmysle tohto ustanovenia, je potrebné, aby bola zverejnená spôsobom a v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 17 tohto nariadenia a v článku 2 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1055 z 29. júna 2016, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o technické prostriedky na vhodné sprístupňovanie dôverných informácií verejnosti a odklad zverejnenia dôverných informácií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: švédčina.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.